Uznesenie – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Bartová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVydržanie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8Vyd/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210874
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124210874.4

Uznesenie

8Vyd/1/2024
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX
B., zastúpený advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01
Bratislava, IČO: 36 833 533, o návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

8Vyd/1/2024

I. Súd p o t v r d z u j e vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, XXX XX B. k nehnuteľnosti - stavbe, nachádzajúcej sa v kat. úz. B., evidovanej v LV č. X ako
rodinný dom so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, v podiele 8/10 k celku, ku dňu
XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

8Vyd/1/2024
1. Dňa XX.XX.XXXX bol Okresnému súd Nitra doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavba, nachádzajúca sa v kat. úz. B., evidovanú v LV
č. X ako rodinný dom so súp. č. XXX, postavenú na pozemku parc. č. XXX/X (ďalej ako “rodinný dom”),

ktorú žiadal navrhovateľ do svojho výlučného vlastníckeho práva ku dňu XX.XX.XXXX, resp. po oprave
čo do podielu 8/10 k celku.

2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je zapísaným vlastníkom podielu 2/10 - ín k uvedenej stavbe
nachádzajúcej sa v kat. úz. B. a zároveň je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. B., zapísanej na
LV č. XXX ako pozemok parc. reg. “C KN”, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha nádvorie o výmere 449 m2

(ďalej ako “pozemok”). Pozemok jeho rodičia, A. B., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom B. XXX, zomr.
XX.XX.XXXXaC.B.,nar.XX.XX.XXXX,poslednebytomB.XXX,zomr.XX.XX.XXXXkúpilivrokuXXXX,
pričom v dobe jeho kúpy sa na ňom nenachádzala žiadna stavba. Až následne v roku XXXX jeho rodičia
postavili na pozemku rodinný dom a užívali ho od jeho postavenia v dobrej viere v celosti ako vlastný.
Túto skutočnosť potvrdzujú čestné prehlásenia obyvateľov D. B., ktorí žili v čase výstavby rodinného
domu v B. a osobne sa s jeho rodičmi poznali. Uviedol, že rodinný dom nebol v období socializmu nikde

evidovaný, stavebné povolenia sa pred rokom XXXX vydávali len sporadicky a dodal, že jeho rodičia boli
vlastníkmirodinnéhodomuodjehopostaveniazdôvodu,ževyrobenieveci(postavenierodinnéhodomu)
je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto nikto iný nemohol pred jeho rodičmi
nadobudnúť vlastnícke právo k veci, ktorá právne ani fakticky neexistovala. Dňa XX.XX.XXXX mu v
deň dovŕšenia plnoletosti, na osemnáste narodeniny rodičia ako svojmu jedinému mužskému potomkovi
rodinný dom v celosti darovali. Odo dňa XX.XX.XXXX rodinný dom navrhovateľ dobromyseľne užíva v

celosti ako svoj vlastný. Až v dedičskom konaní po otcovi navrhovateľa sa u notárky v roku XXXX tento
dozvedel, že jeho otec v čase svojej smrti vlastníkom podielu X/XX - E. k rodinnému domu. Nakoľko nieje právne vzdelaný, si myslel, že otcov podiel X/XX-XXX sa jednoducho len pripíše k zvyšnému podielu
9/10-ín, ktorých už v tom čase bol vlastníkom na základe darovania. Na notárskom úrade mu nikto
nepovedal, že rodinný dom nevlastní v celosti, a preto tomu viac pozornosti nevenoval. Navrhovateľova

sestra sa akéhokoľvek dedičského nároku zriekla a jeho mama nebola účastníčkou dedičského konania,
a preto si myslel, že nevlastní žiaden podiel k rodinnému domu. Nemal žiadne podozrenie, že by mohol
byť rodinný dom právne nevysporiadaný, riadne platil daň z nehnuteľnosti a nikto jeho vlastnícke právo
nespochybňoval.Dobromyseľnosťpreukazujeajtým,ževrokuXXXXakostavebníkpožiadalostavebné
povolenie na vybudovanie podkrovia rodinného domu. D. F. G., odbor životného prostredie mu dňa

XX.XX.XXXX stavebné povolenie vydal, pod č. rozhodnutia XX/XXXXX-XXX, čo ho preto len utvrdilo v
presvedčení, že právne vzťahy k rodinnému domu sú vysporiadané (teda, že je výlučným vlastníkom).
O tom, že nie je zapísaným výlučným vlastníkom rodinného domu, sa dozvedel až v roku XXXX, keď mu
mama oznámila (ktorej to podľa jej slov oznámili na katastri nehnuteľností), že je zapísanou vlastníčkou
podielu X/XX-XXX k rodinnému domu, s tým, že vlastníkom podielu 8/10 - ín nie je nikto. Jeho mama
preto formálnou kúpnou zmluvou previedla svoj zapísaný spoluvlastnícky podiel, následkom čoho sa

stal zapísaným vlastníkom 2/10 - ín k rodinného domu. Teraz však má za to, že už je naozaj potrebné
zosúladiť reálny právny stav s evidenčným stavom v katastri nehnuteľností, aby bola odstránená zjavná
právna absurdita, podľa ktorej podiel 8/10-ín k rodinnému domu, ktorý bol postavený jeho rodičmi, nikto
nevlastní. Uviedol, že rodinný dom užíval dobromyseľne ako svoj odo dňa XX.XX.XXXX, kedy mu ho
jeho rodičia ako výluční vlastníci darovali, až do roku XXXX, kedy sa od svojej mamy dozvedel, že

nie je zapísaným výlučným vlastníkom rodinného domu. Desať ročná vydržacia doba mu uplynula dňa
XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX vydržaním nadobudol rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva.

3. Vyzývacím uznesením č. k. 8Vyd/1/2024 - 88 zo dňa 13.03.2025, Okresný súd Nitra vyzval oprávnené
osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti najneskôr do XX.XX.XXXX.

4. V zákonom stanovenej lehote neboli zo strany účastníkov konania ani iných osôb podané námietky
proti potvrdeniu vydržania.

5. Súd sa oboznámil podaným návrhom a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a
dospel k záveru, že navrhovateľ splnil predpoklady pre potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním.

6. Navrhovateľ je na liste vlastníctva č. X zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., D. B. D. G., evidovanej v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. X ako rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X v podiele 2/10
v pomere k celku.

7. Z čestných prehlásení H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX

A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
B. XXX vyplýva, že dom so súp. č. XXX postavili rodičia navrhovateľa.

8. Súd sa tiež oboznámil z rozhodnutím OÚ Nitra zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXXX-XXX, ktorým
navrhovateľovi povolil nadstavbu rodinného domu súp. M. XXX na základe, ktorého sa navrhovateľ

naďalej v dobrej viere, že je vlastníkom domu so súp. M. XXX. Súd dopytom na Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor zisťoval stav zápisov k predmetnému rodinnému domu, pričom zistil, že v katastri
nehnuteľností je k rodinnému domu evidovaný ako vlastník navrhovateľ v podiele 2/10, ku zvyšku 8/10
nie je v katastri zapísaná ako vlastník žiadna osoba. Rovnako z oznámenia Okresného úradu Nitra,
ani z pripojených dokladov, na základe ktorých dochádzalo k zápisom vlastníckeho práva k rodinnému

domu alebo k pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, nevyplýva, že by mala byť evidovaná ako
vlastník stavby ešte iná osoba ako navrhovateľ. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

9. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka účinného od XX.XX.XXXX
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie jeustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Podľa
ods. 5 na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

10. Podľa § 359c ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

11. Podľa § 359j CMP, ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359i

ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie
námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.

12. Podľa § 359k ods. 1, 2 a 3 CMP právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania je záväzné pre
každého. Právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním
dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti,

ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona. Kto dobromyseľne nadobudol
vecné právo k nehnuteľnosti od toho, komu bolo právoplatne potvrdené vydržanie podľa tohto zákona,
je chránený tak, ako keby ho nadobudol od vlastníka.

13. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

14.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť,akovecnadobudol–čimusvedčínejakýoprávnenýnadobúdacítitul.Subjektívnypocitdržiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

15. Súd má za preukázané (po oboznámení sa s obsahom spisu), že došlo medzi pôvodnými vlastníkmi
rodičmi navrhovateľa a navrhovateľom k ústnej darovacej zmluve. S poukazom na uvedené súd
konštatuje, že navrhovateľ preukázal, že je dobromyseľný, že nadobudol predmetnú nehnuteľnosť do

výlučného vlastníctva. Súd má preukázanú aj nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný
stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, oprávnenosť držby a teda osvedčil
všetkypodmienkynanadobudnutievlastníckehoprávavydržaním.Súdmalzato,ženavrhovateľvydržal
nehnuteľnosť najneskôr XX.XX.XXXX, pretože 10 ročná vydržacia lehota začala plynúť XX.X.XXXX,
kedy bola v zmysle ústnej dohody darovaná nehnuteľnosť navrhovateľovi (jeho rodičmi) a od toho

momentu bola predmetná nehnuteľnosť v držbe navrhovateľa. Súd poukazuje aj na právny názor
vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024, v ktorom
Veľký senát uviedol, že „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa
a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec

zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.“ Keďže lehota na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení
vydržania uplynula dňa XX.XX.XXXX a na súd neboli podané žiadne námietky, navrhovateľ podľa §
359f ods. 1 CMP osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostivydržaním, súd v zmysle § 359j vydal uznesenie o potvrdení vydržania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia. Súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k XX.XX.XXXX (možnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola zavedená novelou č. 131/1982 Zb., ktorá vylučovala

nadobudnutie vlastníckeho práva iba k pozemkom, nie k stavbám).

16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne
tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z
jeho účastníkov.

Poučenie:

8Vyd/1/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra ku Krajskému súdu v Nitre.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.