Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-11Cpr/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220200805
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220200805.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. G., právne zastúpený JUDr. Lukáš Kovanič, advokát, so sídlom
Hviezdoslavova 7, Košice proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, so sídlom H. XXX/XX,
E. F. G., IČO: 50 005 723, právne zastúpený doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom
Južná trieda 1, Košice, o určenie neplatnosti výpovede a náhrade mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že výpoveď daná žalobkyni listom zo dňa 28.8.2019, ktorou žalovaný skončil pracovný
pomer so žalobkyňou je n e p l a t n á.

II. V prevyšujúce časti žalobu z a m i e t a.

III.Nárokžalobkynenanáhradumzdyvylučujenasamostatnékonanievrámci,ktoréhosúdrozhodne
v zmysle ust. § 262 ods. 3 CSP aj o trovách celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňažaloboudoručenousúdudňa29.01.2020sadomáhaurčenia,ževýpoveďžalovanéhodaná
žalobkyni listom zo dňa 28.08.2019 je neplatná; pracovný pomer medzi žalobkyňou žalovaným založený
pracovnou zmluvou zo dňa 06.08.2012 naďalej trvá. Súčasne žiadala, aby žalovaný bol povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy vo výške 633 eur mesačne brutto za obdobie od 01.10.2019 až do 30.09.2022

(č.l. 188) do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne si uplatnila náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. V dôvodoch uviedla, ako zamestnanec bola od roku 2012 na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 06.08.2012 u žalovaného ako zamestnávateľa zamestnaná v pracovnom pomere na pracovnej
pozícii: upratovačka a školníčka materskej školy. Žalovaný počnúc mesiacom jún 2019 začal
žalobkyni svojvoľne prideľovať prácu v prerušovanom pracovnom čase bez akejkoľvek písomnej alebo

ústnej dohody. Už v tomto období žalobkyňa zaznamenala viaceré kroky žalovaného smerujúce
k snahám o ukončenie pracovného pomeru. Dňa 23.08.2019 (piatok) žalovaný prostredníctvom
riaditeľky materskej školy žalobkyni predložil návrh dodatku č. 1 k pracovnej zmluve v zmysle ust.
§ 54 Zákonníka práce, ktorý spočíval v návrhu na zníženie pracovného úväzku žalobkyne na 1
bez uvedenia dôvodu, či upozornenia na výpoveď z pracovného pomeru.. Žalovaný dal následne
žalobkyni listom zo dňa 28.08.2019 (streda) výpoveď z pracovného pomeru s uvedením dôvodu
označením a citáciou ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre zníženie úväzku

upratovačky a školníčky materskej školy na 1 na základe údajnej organizačnej zmeny účinnej
k 01.09.2019 a pre nepodpísanie dodatku č. 1 k pracovnej zmluve s uvedením, že výpoveď bola
prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 26.08.2019. Žalobkyňa listom zo dňa 26.09.2019
doručeným žalovanému 30.09.2019 oznámila svojmu zamestnávateľovi, že považuje skončeniepracovného pomeru výpoveďou za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Dôvody neplatnosti
skončenia pracovného pomeru vidí žalobkyňa hlavne v nasledovných skutočnostiach. Má za to, že
snahy o skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného tu boli prítomné od júna 2019. Zároveň

uvádza, že výpovedný dôvod je v podanej výpovedi vymedzený len strohým odkazom a čiastočnou
citáciou ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce poukazom na údajnú organizačnú zmenu
spočívajúcu v znížení úväzku na 1 od 01.09.2019 a tým, že žalobkyňa nepodpísala dodatok č. 1
k Pracovnej zmluve zo dňa 23.08.2019. Z podanej výpovede nie je možné zistiť: na základe čoho
a v akom rozsahu došlo k zníženiu úväzku na 1, na základe čoho žalovaný považoval žalobkyňu za

nadbytočnú, prečo si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZP,
z akej skutočnosti odvodzuje žalovaný , že žalobkyňa odmietla podpísať Dodatok č. 1 k pracovnej
zmluve a to s ohľadom na časový rámec kedy jej bol predložený a kedy bola podaná výpoveď,
prečo pri predložení dodatku č. 1´k pracovnej zmluve nebola žalobkyňa poučená o možnosti podania
výpovede zo strany žalovaného v prípade odmietnutia uzavretia dodatku č. 1., ako je možné, že
žalovaný údajne prvý pracovný deň, t.j. 26.08.2019 – pondelok prejednal so zástupcami zamestnancov

výpoveď, keď nemohol mať ani tušenie, či žalobkyňa po návrate z čerpanej dovolenky návrh dodatku
č. 1 podpíše alebo nie a najmä nemal splnenú ponukovú povinnosť. Súčasne žalobkyňa uvádza,
že nebola žiadnym spôsobom vyrozumená o rozhodnutí žalovaného o znížení pracovného úväzku
a domnieva sa , že toto bolo len fingované účelovo pre potreby skončenia pracovného pomeru. Má
za to, že výpoveď neobsahuje elementárne náležitosti, je zmätočná. V závere uvádza, že žalovaný

si nesplnil ani p tzv. ponukovú povinnosť, pričom splnenie si tejto povinnosti je podmienkou platnosti
výpovede. V tejto súvislosti uvádza, že v žiadnom prípade nemožno považovať formálne vyhlásenie
zamestnávateľa uvedené vo výpovedi, že žalobkyňa odmietla podpísať dodatok č. 1, za splnenie si
ponukovej povinnosti, navyše, ak je takéto vyhlásenie len účelové. Na základe uvedených skutočností
má za to, že podaná výpoveď z vyššie uvedených dôvodov a nedostatok neobstojí a nespĺňa zákonom

požadované náležitosti. Súčasne si uplatnila náhradu mzdy v sume 633 eur mesačne.

3.Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkpodanejžalobeprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
uviedol, že s uvedeným opísaním skutkového stavu ale i stavu právneho nesúhlasí a to z nasledujúcich
dôvodov. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej

zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, resp. nemá takú možnosť na 100% úväzok
ale už len na 50% úväzok. Dôvody nemožnosti spočívajú v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje
práce vykonávané zamestnancom , a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu (v prejednávanom
prípade zmena rozsahu na 50% úväzok) Zamestnávateľ pracovnú pozíciu zmenil tak, že znížil úväzok
na 50% a to z dôvodu nadbytočnosti, čím jasne deklaroval, že výkon práce, ktorý dotknutý zamestnanec

vykonával podľa jeho pracovnej zmluvy už po tomto termíne nepotrebuje, je pre neho nadbytočný.
Žalovaný zárveň uvádza, že si splnil ponukovú povinnosť a ponúkol zamestnankyni možnosť kratšieho
pracovného času, čo ona odmietla výslovne a zreteľne (s tým, že na takýto postup zamestnávateľa
nepristúpi). Ak by bolo pravdou to, čo tvrdí žalobkyňa, že toto odmietnutie z ničoho nevyplýva - potom
je otázkou prečo daný dodatok č. 1 k pracovnej zmluve nepodpísala, respektíve nepožiadal žalovaného

o primeranú lehotu na zaujatie stanoviska. Rovnako tak nie je pravdivé tvrdenie o tom, že nedostala
informáciu o postupe zamestnávateľa, čo má vyplývať z toho, že dodatok č. 1 je podpísaný starostom
obce ako štatutárom a teda jedná sa o zamýšľaný krok žalovaného a teda určite nie o postup v rozpore
s právom. V danom čase žalovaný neevidoval a neexistovalo iné miesto pre žalovanú - ak druhá
strana tvrdí opak, je jej povinnosťou to v konaní hodnoverným spôsobom preukázať o aké miesto sa

malo jednať. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhuje konajúcemu súdu aby po vykonanom
dokazovaní žalobu ako celok zamietol.

4.Právnyzástupcažalobkynevreplikeokreminéhouviedol,žežalovanývpodanomvyjadreníneuviedol
žiadne skutočnosti a ani jediný dôkaz, ktoré by boli spôsobilé spochybniť dôvodnosť podanej žaloby a

tvrdenia žalobkyne o tom, že podaná výpoveď je neplatná. Žalobkyňa nebola nikdy žiadnym spôsobom
oboznámená s údajným rozhodnutím žalovaného o znížení pracovného úväzku. Žalobkyňa považuje
za nepochybné, že z podanej výpovede nie je možné zistiť a žalovaný nepreukázal najmä na základe
čoho, či a v akom rozsahu došlo k zníženiu úväzku na 1, na základe čoho žalovaný považoval žalobkyňu
za nadbytočnú; prečo si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 2 ZP; z čoho

dovodzuje žalovaný tvrdenie, že žalobkyňa údajne odmietla podpísať návrh Dodatku č. 1, keď jej bol
predložený len dňa 23. 8. 2019 a počas nasledujúcich troch pracovných dní až do dňa výpovede 28.
8. 2019 čerpala dovolenku a na pracovisku nebola, prečo pri predložení návrhu Dodatku č. 1 nebola
upozornená na možnosť výpovede ako je možné, že žalovaný údajne už dňa 26. 8. 2019 (teda vpondelok – prvý pracovný deň po predložení návrhu Dodatku č. 1 žalobkyni) prejednal so zástupcami
zamestnancov výpoveď, keď nemohol mať ani tušenie, či žalobkyňa po návrate z čerpanej dovolenky
návrh Dodatku č. 1 akceptuje alebo nie a najmä NEMAL splnenú ponukovú povinnosť. Žiadnu z týchto

skutočností žalovaný v podanom vyjadrení relevantne nespochybnil. Namiesto toho len predložil súdu
ničím nepodložené úvahy, ktoré na neplatnosti výpovede a dôvodoch uvedených v žalobe jednak nič
nemenia, ale najmä z ničoho nevyplývajú.

5. Právny zástupca žalovaného v rámci repliky uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch a

skutočnostiach uvádzaných v doterajších vyjadreniach v predmetnom spore. Žalovaný tvrdí, že
všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru
v ustanoveniach Zákonníka práce boli splnené, keď bola dodržaná písomná forma výpovede,
kvalifikovaný spôsob jej doručenia, výpoveď obsahovala dostatočne konkretizovaný a skutkovo
vymedzený výpovedný dôvod, ktorým bola nadbytočnosť žalobcu vzniknutá v dôsledku organizačnej
zmeny s použitím výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. O nadbytočnosť

zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami
dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ
ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu
zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich

kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom
zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. ... O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje
výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.
Z rozsudku Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 19 CoPr/3/2015 vyplýva, že: Podľa ustálenej judikatúry
súdov k predpokladom pre výpoveď danú zamestnávateľom zamestnancovi platí podľa § 63 ods.

1 písm. b) Zákonníka práce to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia,
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, podľa ktorého sa konkrétny
zamestnanec stal nadbytočným, a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a
prijatými organizačnými zmenami, t. j. že sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia

nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je
súčasne charakteristické, že zamestnávateľ i naďalej môže zamestnancovi prideľovať prácu, avšak
jeho práca nie je v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom k rozhodnutiu
o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Pre záver, či bolo prijaté takéto

rozhodnutie o organizačnej zmene, nie je významné, ako zamestnávateľ svoje rozhodnutie označil.
Podstatné je, či rozhodnutie zamestnávateľa sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa jeho technického
vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách, alebo či podľa svojho obsahu alebo účelu smerovalo k inému cieľu. Ak rozhodnutie
zamestnávateľa bolo skutočne prijaté na dosiahnutie zmeny úloh zamestnávateľa, jeho technického

vybavenia, zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných
zmien, bol splnený hmotnoprávny predpoklad pre platnú výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť a ponúkol zamestnankyni
možnosť kratšieho pracovného času, čo ona odmietla výslovne a zreteľne (s tým, že na takýto postup
zamestnávateľa nepristúpi). Toto odmietnutie vyplýva z toho, že nepodpísala dodatok č. 1 k pracovnej

zmluve. Aj podmienka vyplývajúca z judikatúry súdov: napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 M Cdo 14/2010 a tiež 4 MCdo 5/2010, ktoré vychádzajú z názoru, že splnenie podmienok pre
existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa treba posudzovať podľa stavu, ktorý je v čase
dania výpovede – bola splnená. Opakovane zvýrazňuje, že zamestnávateľ v danom čase neevidoval
a neexistovalo iné miesto pre žalovanú – ak druhá strana tvrdí že existovalo, potom je na nej aby to

preukázala. Ostatné uvádzané skutočnosti považujeme za domnienky bez relevantných podkladov a
len úvahy majúce presvedčiť súd o správnosti svojho postupu.

6. Právny zástupca žalovaného následne doručil súdu podanie, v ktorom oznámil súdu, že žalovaný
predkladá súdu Zriaďovateľskú listinu Základnej školy s materskou školou H. XXX/XX, E. F. G., z

ktorej vyplýva, že pôvodne preddavkový útvar obce – Materská škola Turňa nad Bodvou bez právnej
subjektivity (a teda zamestnávateľom bola obec) sa zmenil tak, že tento útvar sa stal súčasťou inej
právnickej osoby – Základnej školy. Na novozriadenú školu – ako samostatný právny subjekt odlišný
od obce - prešli aj všetky práva a povinnosti z Materskej školy a to vrátane pracovnoprávnych.Máme za to, že túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj v tomto konaní – a v ďalšom rozhodnúť o
pasívnej legitimácii v tomto konaní. Žalovaný – odhliadnuc od zhora uvedeného – zároveň poukazuje
na Metodický pokyn Ministerstva školstva SR č. 401/2000-12 zo dňa 27.03.2000, z ktorého vyplývajú

normatívy spotreby upratovačských prác v školách a školských zariadeniach. Z toho bolo dôsledne
vychádzané aj pri výpočtoch vo vzťahu k žalobkyni a ponúknutý rozsah – polovičný úväzok – zodpovedá
tomuto metodickému pokynu Ministerstva školstva SR.

7. Právny zástupca žalobkyne po neúspešných rokovaniach o mimosúdnom riešení predmetného sporu

súdu doručil podanie, v ktorom okrem iného ohľadom na tvrdenia a listiny predložené žalovaným o
prechode práv a povinností po začatí tohto konania zo žalovaného na nový subjekt: Základná škola s
materskou školou, H. XXX/XX, E. F. G., ako aj na právny názor súdu vyjadrený v predbežnom právnom
posúdení veci na pojednávaní dňa 9.1.2023 žalobkyňa navrhuje, aby konajúci súd pripustil, aby na
miesto žalovaného do konania vstúpil nový subjekt, na ktorý prešli práva a povinnosti o ktorých sa koná,
a to: Základná škola s materskou školou, H. XXX/XX, E. F. G., IČO: 50 005 723. Súčasne uviedol, že

trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach vo veci a podanej žalobe v celom rozsahu.

8. Súd prvej inštancie uznesením č.k.: 11Cpr/3/2020-239 zo dňa 16.03.2023 pripustil zmenu subjektu
na strane žalovaného tak, že doterajší žalovaný Obec Turňa nad Bodvou, IČO: 00 691 313, I. D. XXX/
XX, XXX XX E. F. G. z konania vystúpi a na jeho miesto do konania vstúpi Základná škola s materskou

školou, IČO: 50 005 723, H. XXX/XX, XXX XX E. F. G..

9.Súdvsporenariadilpojednávanie,pričomna nariadenompojednávanístranysporuzotrvalinasvojich
doterajších tvrdeniach a postojoch.

10. Súd vykonal dokazovanie a to listinami predloženými stranami sporu v rámci prípravy veci na
pojednávanie, výsluchmi strán sporu ako aj navrhnutými svedkami zistil a ustálil tento skutkový stav:

11. V rámci predbežného právneho posúdenia súd ustálil, že medzi stranami sporu nie sú sporné
skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia vzniku pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným.

Rovnako tak nie sú medzi stranami sporu sporné, skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností, ktoré
predchádzali ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného a to v nasledovnom
rozsahu:

- skutočnosť, že dňa 23.09.2019 (PIATOK) žalovaný prostredníctvom riaditeľky materskej školy predložil

žalobkyni návrh Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve v zmysle § 54 zákonníka práce spočívajúci v zmene
- znížení pracovného úväzku na 1 .
- skutočnosť, že žalobkyňa od 26.08.2019 (PONDELOK) čerpala dovolenku.
- skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 28.08.2019 (STREDA) dal žalobkyni výpoveď z pracovného
pomeru s uvedením dôvodu označeným citáciou ustanovenia právneho predpisu - § 63 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce.

12. Na základe zhodných tvrdení strán sporu vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
s poukazom na ustanovenie § 151 CSP považuje za nesporné skutočnosti a preto vo vzťahu k týmto
skutočnostiam nevykonával dokazovanie.

13. Z Výpovede z pracovnej zmluvy zo dňa 06.08.2012 datovanej zo dňa 28.08.2019 (streda) súd
zistil, že na základe rozhodnutia štatutárneho zástupcu Obce Turňa nad Bodvou o organizačnej
zmene bola s účinnosťou od 01.09.2019 zmenená organizačná štruktúra Obce Turňa nad Bodvou.
V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny bol žalobkyni doručený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve

zo dňa 23.08.2019 (piatok), ktorý žalobkyňa nepodpísala. Vzhľadom na uvedené jej zamestnávateľ
dáva výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce.
Pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby, ktorá je v jej prípade štvormesačná. výpovedná
doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej
zmluvnej strane a končí uplynutím štvrtého kalendárneho mesiaca, t.j. 31.12.2019. výpoveď zo strany

zamestnávateľa bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 26.08.2019 (pondelok).

14. Z listiny označenej ako Výpoveď z pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 26.09.2019 súd
okrem iného zistil, že žalobkyňa považuje výpoveď z pracovného pomeru za nedôvodnú v celomrozsahu, účelovú a najmä z viacerých dôvodov za neplatnú. Súčasne trvá na ďalšom zamestnávaní,
pričom vyzýva žalovaného na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy. Uvedené oznámenie bolo
žalovanému doručené dňa 30.09.2019 (č.l. 13)

15. Z Dodatku č.1 k pracovnej zmluve uzatvoreného v zmysle § 54 zákona č. 311/2001 z.z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov (ktorý predložila žalobkyňa – čl.12) vyplýva, že na uvedenej
listine sa nachádza podpis štatutára Obce Turňa nad Bodvou. Z obsahu vyplýva, že zmluvné strany
žalobca a právny predchodca žalovaného sa dohodli na tomto dodatku č. 1 k pracovnej zmluve , ktorá

bola uzatvorená dňa 06.08.2012 a následne bola uzatvorená zmluva o predĺžení pracovnej zmluvy
dňa 28.06.2013, že sa mení článok I. bod 3 nasledovne: Pracovný úväzok je: 0,5 úväzok. Ostatné
ustanovenia pracovnej zmluvy, ktoré nie sú týmto dodatkom upravené, zostávajú v platnosti bez zmeny.
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 06.08.2012 a zmluvy zo
dňa 28.06.2013 a nadobúda účinnosť od 01.09.2019. V uvedenom dodatku nie je zmienka o akomkoľvek
rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene.

16. Z pracovnej zmluvy zo dňa 06.08.2012 súd zisťuje, že druh práce, ktorý žalobkyňa v zmysle tejto
pracovnej zmluvy bude vykonávať je: upratovačka a školníčka materskej školy. Pracovný úväzok je 1/1.

17. Z metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2000 súd zisťuje

stanovenie individuálnej výmery upratovanej plochy, pričom sa jedná o orientačný normatív, ktorého
úlohou je jednotný postup odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných
úradov v slovenskej republiky pri určovaní počtu upratovačiek škôl a školských zariadení s ohľadom na
množstvo, rozsah a náročnosť vykonávanej práce.

18. Z dožiadania na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zisťuje (z odpovede zo dňa
19.09.2023), že v uvedenom období, t.j. 01.06.2023 do 29.02.2020 zamestnávateľovi Obec Turňa nad
Bodvou sa poskytli finančné príspevky na vytvorenie pracovných miest:
1. Dohoda č.19/41/054/188 – Cesta na trh práce 2 : vytvorené 5 pracovné miesta v období od 01.06.2019
do 31.08.2020

2. Dohoda č. 19/41/50J/59 – NP PZ VAOTP – 4 : vytvorené 4 pracovné miesta v období od 01.07.2019
do 31.03.2020
3. Dohoda č.19/41/054/292 – Cesta na trh práce 2 : vytvorené 2 pracovné miesta v období od 01.11.2019
do 31.10.2020
4. Dohoda č. 20/41/054/39 – Pracuj v školskej kuchyni : vytvorené 1 pracovné miesto v obdobi od

01.12.2020 do 31.10.2020
5. Dohoda č. 19/41/52A/209 – NP PZ VAOTP – 4 : dohody pri poskytovaní príspevku na aktivačnú
činnosť formou dobrovoľníckej služby : vytvorené 2 miesta v období 04.11.2019 do 30.04.2020
6. Dohoda č. 19/41/012/40 - dohody pri zabezpečení a výkone menších obecných služieb pre obec alebo
pre rozpočtovú organizáciu : 150 miest v období od 01.01.2020 do 31.12.2020 (odpracovanie dávky

v hmotnej núdzi). Vzniknuté miesta v rámci bodu 5 a 6 sú na základe dohody medzi uchádzačom o
zamestnanie a úradom (nie je to pracovný pomer).

19. Z dožiadania na Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice súd zistil zoznam zamestnancov žalovaného
v období od 01.06.2019 do 31.01.2020. (č.l.290-292)

20. Z pracovnej zmluvy pani G. (č.l. 314)zo dňa 06.11.2020 súd okrem iného zistil, že nastúpila do
práce na základe predmetnej pracovnej zmluvy od 09.11.2020, pričom druh práce bolo určený ako:
upratovacie práce, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.08.2021. súčasne v pracovnej
zmluve bol ustanovený pracovný týždenný čas v rozsahu 30 hod. Z dodatku č. 1/1089/2021 k pracovnej

zmluve zo dňa 06.11.2020 súd zistil, že táto pracovná zmluva bola predĺžená do 31.08.2020, pričom
rozsah týždenného pracovného času ako druh práce zostal zachovaný.

21. Z výsluchu žalobkyne súd okrem iného zisťuje, že aktuálne je zamestnaná v cukrárskej dielni
vJasoveod01.05.2021.vrámcisvojhovýsluchuuviedla,žespornéskutočnostisazačalidiaťdvatýždne

pred koncom školského roka, kedy riaditeľka MŠ jej prišla oznámiť, že je na ňu sťažnosť na obci a že
starosta plánuje zmeniť jej pracovný čas. Ten aj zmenil, pracovala tak hore-dole čo znamená , že chodila
ráno keď prišli deti a následne poobede keď deti odišli.. Následne vlastne pracovala celý august, tak ako
bola zvyknutá, už normálne počas dňa, keďže okná sa nedajú umývať večer s tým, že chcela koncomaugusta odísť na dovolenku. Dňa 23.8. jej bol doručený Dodatok, ktorý si teda vzala na preštudovanie,
na rozmyslenie domov, s tým, že v pondelok jej už vola pani riaditeľka, aby jej vrátila tento Dodatok a
v stredu o 17:10 hod jej bol doručený list prostredníctvom doručovateľa, ktorý keď otvorila, zistila, že

tam je výpoveď. Nasledujúci deň bol štátny sviatok a vlastne od 1.9 mala výpoveď. Uviedla, že žiadala
o stretnutie pána starostu, ale k tomuto stretnutiu nedošlo. Súčasne uviedla, že nebola upozornená na
tú skutočnosť, že v prípad nepodpísania tohto dodatku jej bude daná výpoveď z pracovného pomeru.
Súdu taktiež uviedla, že má vedomosť o tom, že následne došlo k prijatiu ďalších zamestnancov do
pracovného pomeru u žalovaného, ktorí vykonávali činnosti, ktoré doposiaľ vykonávala žalobkyňa.

najprv to boli zamestnanci na VPP a následne zobrali(žalovaný) pani G., ktorá robila 6 hodín a teraz
tam robí pani E., ktorá robí normálne 8 hodín. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že so
starostom pred doručením dodatku č. 1 k pracovnej zmluve nekomunikovala a nebola jej ponúknutá ani
iná pracovná pozícia alebo iný rozsah práce jej pracovného miesta.

22. Z výsluchu svedka starostu Obce Turňa nad Bodvou p. Mgr. Attilu Oravca súd okrem iného zistil, že

je starostom tretie volebné obdobie, pričom žalobkyňa od roku 2013 do 2019 pracovala na plný úväzok,
pričom uviedol, že miesto výkonu práce žalobkyne sa žiadnym zásadným spôsobom nerozširovalo ani
nezužovalo. Dôvodom skrátenia pracovného úväzku bol návrh obecného zastupiteľstva na šetrenie
finančných prostriedkov obce, ktoré svedok realizoval aj prostredníctvom tohto opatrenia. Dal si v
predmetnom čase predložiť smernice, ktoré sa týkali materskej školy, podľa ktorých sa funguje v

materskej škole a zistil, že práca žalobkyne bola nadhodnotená, že tam stačí polovičný úväzok,
tak zvolal závodný výbor, požiadal závodný výbor, na ktorom toto zníženie úväzku prejednali, s
ktorým závodný výbor súhlasil. Zároveň sa ešte pred výsluchom informoval, pričom by to malo byť
zachytené aj v zápisnici z tohto zasadnutia, že sa ešte pýtal predsedu závodného výboru, aby si nejaké
skutočnosti ozrejmil, tak oni súhlasili s týmto znížením, ale zároveň mali aj požiadavku a myslím, že

je to aj zachytené v tej zápisnici, či nevie nejakým spôsobom vynahradiť toto zníženie úväzku na
polovicu pokiaľ ide o osobu žalobkyne. Svedok prisľúbil, že sa pozrie na prácu v iných priestoroch,
myslím, že sa jednalo o upratovanie telocvične, kde mali človeka na dohodu, s tým že následne
túto dohodu nepredĺžia a žeby tieto upratovacie práce vykonávala žalobkyňa. Takýmto spôsobom
počas 9-ročného pôsobenia sa snažili vyjsť v ústrety aj v prípade iných zamestnancov. Uznesenie

obecného zastupiteľstva o šetrení financií neexistuje. Súčasne súdu svedok uviedol, že nebol prítomný
pri odovzdávaní Dodatku č. 1 na podpis žalobkyni, odovzdal ho len na sekretariát a dal pokyn ho doručiť
žalobkyni. So žalobkyňou sa nestretol, pričom ani z jej strany nebola ochota, záujem sa stretnúť.
rovnako si nepamätá, či došlo k písomnému odmietnutiu podpísania dodatku č. 1., pričom ani obec
neeviduje takúto listinu, na ktorej by bolo zachytené odmietnutie žalobkyne s týmto dodatkom. Samotný

text výpovede nepripravoval a preto sa nevedel vyjadriť k Dodatku č. 1 a otázke prečo sa v ňom
nenachádzazmienkaorozhodnutíoorganizačnejzmene.rovnakosúduuviedol,ženeponúkolžalobkyni
možnosť upratovania telocvične tak ako to bolo preberané na zasadnutí závodného výboru. Pokiaľ ide
o osoby prijímané obcou do pracovných pomerov, jednalo sa o projekty z úradu práce, a teda obec
na odmeňovaní týchto zamestnancov participovala len minimálne, jednalo sa predovšetkým o finančné

prostriedky z európskych fondov.

23. Z výsluchu svedkyne pani J. súd okrem iného zistil, že je aktuálne zamestnaná v materskej škole
v E. F. G., pozná predmet sporu, že si úplné detaily nepamätá, ale má za to, že žalobkyňa si svoje
povinnosti plnila svedomite a riadne, pričom pokiaľ má správne vedomosti k jej výpovedi došlo na

základe sťažnosti, ktorú nikdy nevideli. táto sťažnosť bola vlastne spúšťačom ďalších krokov, ktoré viedli
k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. súčasne uviedla, že rodičia boli s prácou žalobkyne
spokojní, žalobkyňa pracovala aj nad rámec svojich povinností. skrátenie pracovného času malo súvisieť
s tým, že žalobkyni bol daný pokyn pracovať skoro áno alebo poobede, pričom triedy ani nič iné sa
nezmenilo. Na záver súdu uviedla, že podľa jej názoru žalobkyňa dostala výpoveď nespravodlivo.

24. V rámci záverečných rečí právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich stanoviskách.

25. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

26. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdeníprotistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

27. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

28. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia

strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

30. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

31. Podľa čl. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“) pracovnoprávne
vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa.
Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a
určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov.

32. Podľa ust. § 1 ods. 1 ZP, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti
s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

33. Podľa ust. § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí

byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v
súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na
iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo
iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

34. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

35. Podľa ust. § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

36. Podľa ust. § 61 ods. 3 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b),

nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného
pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

37. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže a zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického

vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa
zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred
uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.38. Podľa ust. § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

39. Podľa ust. § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

40. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s

ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

41. Z rozhodnutí vyšších súdnych autorít:

42. Z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/234/2018, zo dňa 25.04.2019,
hoci pre posúdenie splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa ustanovenia § 63 ods. 2
Zákonníka práce je určujúci stav v čase doručenia výpovede zamestnancovi, okolnosti predchádzajúce
doručeniu výpovede zamestnancovi nie sú celkom bez právneho významu. Aj v čase pred doručením
výpovede zamestnancovi je zamestnávateľ povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a

v súvislosti s ponukovou povinnosťou nesmie žiadneho zamestnanca diskriminovať v porovnaní s
ostatnými zamestnancami. Tým nie je dotknuté právo zamestnávateľa slobodne rozhodnúť o výbere
nadbytočného zamestnanca.

43. Z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 4 MCdo 5/2010

vyplýva, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t.j. či
zamestnávateľ má, resp. nemá inú možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa
stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede.“

44. V prejednávanom spore žalobkyňa napadla platnosť výpovede, ktorá jej bola doručená dňa

28.08.2019 z viacerých dôvodov. Súd prvej inštancie z obsahu žalobného návrhu identifikoval základné
dôvody, pre ktoré žalobkyňa namietala platnosť danej výpovede a síce: ad 1) neurčitosť výpovedného
dôvodu ad 2) neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, ad 3) nesplnenie ponukovej
povinnosti a ad 4) diskriminácia žalobkyne v procese výberu nadbytočného zamestnanca. K uvedeným
námietkam žalobkyne, ktoré prezentovala v žalobnom návrhu je nutné uviesť, že pri preukázaní

dôvodnosti ktorejkoľvek z nich, by súd nemal inú možnosť ako konštatovať, že výpoveď daná žalobkyni
dňa 28.08.2019 je neplatná. Súd prvej inštancie preto v rámci vykonávania dokazovania dôsledne
skúmal každý z vyššie namietaných dôvodov.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie prijal záver, že v rámci skúmania dôvodu

uvedeného bod č. 1 došlo zo strany žalovaného k porušeniu príslušných ustanovení Zákonníka práce
a to tým, že si žalovaný ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť mu uloženú v ustanovení § 61 ods.
2 ZP, teda „Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.“
Z obsahu samotnej výpovede vyplýva, že zamestnávateľ sa v nej odvoláva na „zmenenú organizačnú

štruktúru od 01.09.2019“, pričom bližšie nešpecifikuje na základe čoho akého faktického úkonu
respektíve administratívneho úkonu došlo k tomuto rozhodnutiu a to v tom kontexte, aby žalobkyňa ako
zamestnanec vedela posúdiť prípadnú príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o tejto zmene organizačnej
štruktúry a samotnou výpoveďou. Tým, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene sanepovažuje za právny úkon, nedopadajú naň dôsledky eventuálnej neplatnosti právnych úkonov. Možno
ho posudzovať len z hľadiska toho, či k rozhodnutiu o organizačnej zmene skutočne došlo a či je
medzi rozhodnutím a nadbytočnosťou zamestnanca príčinná súvislosť. Pri rozhodovaní o platnosti

či neplatnosti výpovede súd neskúma jeho platnosť tak, ako je to v prípade právnych úkonov. Súd
teda skúma základné otázky, a to, či ide o rozhodnutie o nadbytočnosti spočívajúcej v zmene úloh,
organizácie, technického vybavenia alebo iných organizačných zmien, či sa stal zamestnanec v
ich dôsledku nadbytočný, t. j. či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a
organizačnými zmenami. Len rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene súčasne s existenciou

organizačnej zmeny, ako aj existenciou príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím zamestnávateľa a
nadbytočnosťou zamestnávateľa predstavuje právne relevantný predpoklad pre platné skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani pri
predložení dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, ktorá bola žalobkyni predložená príslušným zamestnancom
sekretariátu starostu obce nie je zmienka o akomkoľvek rozhodnutí o organizačnej zmene, v dôsledku
ktorej by malo dôjsť u žalobkyne k zníženiu pôvodného úväzku na 1. Súčasne súd konštatuje, že

v rámci dokazovania žalovaný nepredložil súdu rozhodnutie o „zmene organizačnej štruktúry“, teda
neverifikovala nepreukázal existenciu takéhoto rozhodnutia. zároveň zo svedeckej výpovede starostu
Obce Turňa nad Bodvou vyplynulo, že neexistuje ani uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré by
zaväzovalo starostu obce prijať takéto opatrenia, pričom sám svedok sa na takéto závery obecného
zastupiteľstva odvolával. Na základe uvedeného súd konštatuje, že dôvod uvedený vo výpovedi nespĺňa

náležitosti požadované zákonníkom práce uvedené § 61 ods. 2 ZP v spojení s § 63 ods. 1 písm.
b) ZP, pričom absencia týchto náležitostí má v zmysle dikcie samotného ustanovenia § 61 ods. 2
druhá veta za následok neplatnosť výpovede. K tomuto súd zopakuje, že žalovaný v rámci procesu
dokazovania neprezentoval listinné dôkazy v podobe samotného rozhodnutia o organizačnej zmene
respektíve inej úprave organizačnej štruktúry, ne ktorú sa odvoláva v samotnej výpovedi. Súd prvej

inštancie uvádza, že žalovaný v rámci dokazovania nepreukázal doručenie rozhodnutia o organizačnej
zmene alebo oboznámenie sa s rozhodnutím o organizačnej zmene samotnou žalobkyňou, pričom sa
jedná o rozhodnutie , ktoré má zásadný vplyv na zmenu pracovného pomeru u žalobkyne. Žalovaný
v prospech svojich tvrdení, súdu predložil len metodický pokyn ministerstva školstva SR z roku 2000,
ktorý mal upravovať jednotlivé normatívy a ktorý mal byť účinný a platný okrem iného aj v čase

uzatvárania pracovnej zmluvy so žalobkyňou nielen pri zmene rozsahu pracovného úväzku. Z tohto
dôvodu takto osamotený listinný dôkaz pre súd nemohol byť dostatočným podkladom pre preukázanie
príčinnej súvislosti medzi „nepreukázanou“ organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne ako
zamestnanca.

46. K uvedenému dôvodu je zo strany konajúceho súdu podstatné zdôrazniť, že v rámci dokazovania
žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa odmietla podpísať Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve respektíve,
že nesúhlasila s týmto dodatkom. Žalobkyňa v rámci svedeckej výpovede uviedla, že si predložený
dodatok vzala na preštudovanie, pričom následne čerpala dovolenku. Žalovaný nepreukázal, že by
došlo z jeho strany resp. príslušných zamestnancov k relevantnému poučeniu o tom, že odmietnutím

podpísaniauvedenéhododatkuč.1kpracovnejzmluvedôjdenáslednekskončeniupracovnéhopomeru
so žalobkyňou.

47. K žalobnej námietke č. 2 vo vyššie naznačenom smere súd uvádza, že žalovaný nepredložil
súdu ani žiadosť o prerokovanie výpovede, prípadne zápisnicu o prerokovaní výpovede so žalobkyňou

tak ako to predpokladá ustanovenie § 74 ZP, teda nepreukázal, že k prerokovaniu so zástupcami
zamestnancov došlo, čo má za následok rovnako tak neplatnosť samotnej výpovede. Súčasne v tomto
kontexte súd poukazuje na vecnú, časovú a logickú následnosť jednotlivých skutočností, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania. Piatok 23.08.2019 bol žalobkyni predložený dodatok č. 1 k pracovnej
zmluve na preštudovanie a podpis. Následne 24.08-25.08.2019 bol víkend a od pondelka 26.08.2019

žalobkyňa čerpala dovolenku (žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, preto ju súd považoval za
nespornú § 151 ods. 1 CSP). Práve dňa 26.08.2019 malo dôjsť k údajnému prerokovaniu výpovede
zo strany žalovaného so zástupcami zamestnancov, avšak bez vedomostí resp. poznania stanoviska
samotnej žalobkyne k predloženému dodatku č. 1 k pracovnej zmluve. Uvedené sa súdu javí ako
špekulatívne tvrdenie žalovaného, ktoré predniesol v rámci procesnej obrany za účelom prezentovania

splnenia si zákonných požiadaviek na platné skočenie pracovného pomeru so žalobkyňou.

48. K námietke č. 3 spočívajúcej v nesplnení ponukovej povinnosti respektíve zamestnávaniu inej
osoby na pozícii žalobkyne súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchusamotného starostu obce vyplynulo, že napriek svojmu pôvodnému zámeru vykompenzovať stratu
úväzku u žalobkyne ponukou upratovania iného objektu - telocvične, k uvedenému kroku zo strany
žalovaného nedošlo. Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný už v novembri

2020 prijal na pozíciu upratovacie práce s miestom výkonu práce totožným ako ú žalobkyne inú osobu
pani K. G., pričom rozsah týchto prác bol vyšší ako bol ponúkaný v dodatku č. 1 rozhodnom období roku
2019 samotnej žalobkyni. (rozsah prác bol 30 hodín týždenne) Aj keď sa lehota uvedená § 61 ods. 3 ZP v
priebehu ktorej zamestnávateľ nesmie znovu vytvoriť pracovné miesto, ktoré zrušil, vzťahuje na obdobie
2 mesiacov a počíta sa od skončenia pracovného pomeru zamestnanca, voči ktorému bol uplatnený

výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, uvedené konanie žalovaného možno v kontexte
vyššie uvedených skutočností považovať za rozporné s dobrými mravmi a to predovšetkým a najmä
v tom, že samotný svedok starosta obce v rámci svojej svedeckej výpovede uvádzal, že bolo zo strany
žalovaného Obce Turňa nad Bodvou potrebné pristúpiť k šetreniu finančných prostriedkov a v tomto
smere znížiť úväzok žalobkyni. Aj tento postup žalovaného, ktorý síce k uzatvoreniu pracovného pomeru
pristúpil po uplynutí dvojmesačnej lehoty, v ktorej má v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zákaz

vytvoriť pracovné miesto pôvodného zamestnanca, možno hodnotiť konanie žalovaného v súvislosti so
skončením pracovného pomeru so žalobkyňou za účelové a sledujúce iný zámer ako to žalovaný tvrdil
vo svojich vyjadreniach.

49. K námietke č. 4) týkajúcej sa diskriminačného konania zo strany žalovaného pokiaľ ide o výber

zamestnankyne, súd prvej inštancie uvádza, že z vykonaného dokazovania nemožno prijať jednoznačný
záver o diskriminácii žalobkyne zo strany žalovaného v tomto kontexte. Vykonaným dokazovaním sa
nepodarilo žalobkyni preukázať, že by skončenie pracovného pomeru a jej výber priamo alebo nepriamo
súvisel so vzájomnými animozitami medzi členmi rodiny starostu obce a samotnej žalobkyne prípadne
jej rodinnými príslušníkmi.

50. Ďalšie námietky strán sporu súd prvej inštancie nepovažoval za právne relevantné z hľadiska
rozhodovania o merite veci. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na to, že Ústavný
súd SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok, formuloval
(tiež) záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí (II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne
uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo

na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho

rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

51. Na základe uvedených skutočností súd v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru predmetnou výpoveďou vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu. (I. výrok)

52. K výroku II. súd uvádza, že v žalobnom petite žalobkyňa žiadala explicitne určiť výrokom, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Súd prvej inštancie v tomto kontexte poukazuje
na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít a síce NS SR, ktorý v rozsudku sp. zn.: 3Cdo/147/2008
zo dňa 11.12.2008 (R 5/2009) uvádza: „Ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru
podľa § 77 Zákonníka práce, treba vychádzať z toho , že pracovný pomer bol skončený platne; na

podaní žaloby o určenie trvania pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.)“ S prihliadnutím na citovaného rozhodnutie súd prvej inštancie
zamietol žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti, a to vo výroku, ktorým žiadala určiť, že pracovný pomer
uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá, lebo takéto rozhodnutie je v prejednávanom
sporenadbytočné,takátourčovaciažalobaneriešipostaveniežalobcu,ktoréužbolovyriešenévovýroku

č. I., z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že pracovný pomer trvá, keďže výpoveď daná žalobkyni bola
určená za neplatnú.53. Podľa ust. § 262 ods. 3 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym
rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku

54. Nárok žalobcu z neplatného skočenia pracovného pomeru súd prvej inštancie vylúčil na samostatné
konanie, v rámci ktorého súd rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 3 CSP aj o trovách celého konania a to
s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, rýchlosť a efektívnosť konania, keďže rozhodovanie
o náhrade mzdy by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie.

55. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)