Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124227710
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124227710.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739,proti
žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E. E., zastúpený JUDr.
Idou Cabanovou, advokátskou so sídlom Mičinská cesta 221/35, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie
3.134,97 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca
povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 02. 2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
3.134,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.659,05 Eur od 06. 12. 2022
do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54
Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej „právny predchodca postupcu“) sa s účinnosťou od 1. októbra

2021 zlúčila so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02
Bratislava,IČO:36854140(ďalej„postupca“),ktorásastalauniverzálnymprávnymnástupcomvšetkých
práv a povinností OTP Banky Slovensko, a.s.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
05. 12. 2022 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Právny predchodca postupcu uzatvoril so žalovaným dňa 12. 07. 2019 zmluvu č.
19/1000/148478SPE(ďalejlen„zmluva“),ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcu
v znení ich dodatkov (ďalej „VOP“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou

spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,- Eur za nasledujúcich podmienok: výška úveru: 3.000,- Eur,
poskytnutie úveru: po splnení podmienok do 17. 07. 2019, výška úrokovej sadzby: 8,70 % ročne,
ročná percentuálna miera nákladov 9,06 %, celkové náklady spotrebiteľa 4.015,93 Eur, výška splátky
a splatnosť: 47,82 Eur mesačne, vždy k 12. dňu v kalendárnom mesiaci, celkový počet splátok
84, splatnosť prvej splátky 12. 08. 2019, splatnosť poslednej splátky 12. 07. 2026. Žalovaný napriek
opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia

práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru pod dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlades príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 OZ podaním zo dňa 21. 04. 2022 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu jej postúpenia 3.134,97 Eur, z toho istina 2.659,05 Eur, riadny úrok 451,05 Eur, úrok z omeškania

14,87 Eur, poplatky 10,- Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po
postúpení pohľadávky do podania žaloby neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Žalobca si tiež uplatnil
zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške 5 % ročne z istiny počnúc dňom 06. 12.
2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19. 04. 2024 doplnil na výzvu súdu skutkové tvrdenia ohľadom skúmania
bonity žalovaného. Má za to, že veriteľ postupoval v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch
(ďalej „ZoSU“) a opatrením NBS č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a riadne overil
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov
podľa § 7 ods. 20 ZoSU, pričom jeho výsledná hodnota nesmie presiahnuť 1. Metodiku výpočtu limitu

ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej „DSTI“) stanovilo opatrenie v § 2 ods. 1 dosadením premenných
do vzorca DSTI= (splátky existujúcich úverov a nového úveru)/(čistý príjem – životné minimum), t.j.
(420 + 47,82)/(3040,42 -210,20) = 0,17. Príjem žalovaného pochádzal zo zahraničia a nemohol byť
overený dopytom do Sociálnej poisťovne, preto bol overený na základe obratov na účte žalovaného a za
posledných 7 mesiacov (december 2018 až jún 2019) v priemere predstavoval 3.040,42 Eur. Existujúce

záväzky spotrebiteľa veriteľ overil pripojeným dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že
spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru 1 existujúci splátkový úver s mesačnou splátkou 295 Eur, 1
nesplátkový úver s rámcom 1000,- eur a kreditnú kartu s rámcom 1500,- Eur, kde mesačné splátky
boli sumy 5 % úverového rámca, t.j. 50 Eur a 75 Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovaného (210,20 Eur), nakoľko tento

v žiadosti uviedol žiadne vyživované dieťa a rodinný stav slobodný.

4. Ďalej žalobca doplnil špecifikáciu uplatnenej pohľadávky. Uviedol, že žalovaný dňa 12. 07. 2019
čerpal 3.000,- Eur. Z poskytnutého úveru uhradil 789,29 Eur (rozpis úhrad vo vyjadrení), z toho bolo
započítané na istinu 340,95 Eur, na zmluvný úrok 410,65 Eur, na úrok z omeškania 1,43 Eur, na poplatky

36,26 Eur. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady na istinu (3000 – 340,95 =
2.695,05 Eur). V zmysle čl. II ods. 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou
sadzbou 8,70 % ročne, bol mu vyúčtovaný zmluvný úrok v celkovej výške 861,70 Eur mínus úhrady
na úroky 410,65 Eur, t.j. neuhradený vo výške 451,05 Eur. Žalovanému boli ďalej účtované poplatky
v celkovej výške 46,26 Eur, z úhrad na poplatky započítaná suma 36,26 Eur, t.j. neuhradené poplatky

predstavujú sumu 10,- Eur. Po zohľadnení úhrad žalovaného (rozpis vo vyjadrení) bol žalovanému
vyúčtovaný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 16,30 Eur, neuhradený vo výške 1,43 Eur (po
odčítaní úhrad 14,87 Eur).

5. Na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ bol žalovaný upozornený v súlade s § 53 ods. 9

OZ poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 27. 03. 2022. Nakoľko žalovaný omeškané splátky
neuhradil, uplatnil postupca právo podľa § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 12. 01. 2022,
so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace.

6. Súd vydal dňa 24. 04. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 13Csp/9/2024, voči ktorému podal žalovaný

vecne odôvodnený odpor. Žalovaný namietal neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Tvrdí,
že mu neboli doručené, ani sa nestali do jeho dispozície listiny – posledná výzva pred zosplatnením
zo dňa 27. 03. 2022 (ďalej „posledná výzva“) ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 21.
04. 2022 (ďalej „zosplatnenie úveru“), pretože boli doručené tretej osobe – matke žalovaného, ktorá
nikdy nedisponovala oprávnením na preberanie jeho listových zásielok, preto nedošlo k platnému

zosplatneniu úveru. Dôvodom prečo žalovaný nikdy nesplnomocnil svoju matku na preberanie zásielok
je skutočnosť, že jeho matka mu takéto zásielky nikdy fyzicky neodovzdala a žalovaný sa nimi preto
nemoholoboznámiť.Akbypracovníkpoštovéhopodnikudoručovallistinypodľaplatnéhodoručovacieho
poriadku Slovenskej pošty, a.s., tak by tieto listiny uložil na pošte a žalovaný by si ich vyzdvihol v úložnej
lehote. Ďalej žalovaný namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky, v rozpore s § 92 ods. 8 zákona

o bankách, nakoľko žalobca výzvu banky v zmysle tohto ustanovenia nepredložil, resp. nepreukázal
jej doručenie žalovanému. V prípade, ak súd bude postúpenie pohľadávky považovať za platný právny
úkon, žalovaný má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje všetky
údaje podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 ZoSU a zároveň nebola preukázaná povinnosť podľa § 11ods. 2 ZoSU. Žalovaný má za to, že právny predchodca postupcu nekonal s odbornou starostlivosťou,
keď poskytol úver vo výške 3.000 Eur aj keď mal vedomosť, že žalovaný má u neho úver vo výške
cca 20.000,- Eur (na základe zmluvy o spotrebiteľskom F. refinac exprese č. 284/4001/15SU zo dňa

15.12.2015; súdne konanie o zaplatenie sumy 13.752,01 Eur vedené na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 16Csp/58/2023). Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že
porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas už pri splátke splatnej dňa 12. 10. 2019 a právny
predchodca žalobcu (už ČSOB a.s.) zosplatnil úver až k 20. 04. 2022, t.j. po 28 mesiacoch. Žalovaný
mal za to, že takéto zosplatnenie je možné v zmysle §565 OZ len pre nesplnenie splátky za mesiac

03/2022, t.j. splatnosť a premlčanie splátok splatných v mesiaci 11/2019 až 2/2022 sa musia posudzovať
samostatne.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 26. 04. 2024 navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel. Zastáva
názor, že došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 OZ. K doručeniu poslednej výzvy a zosplatnenia úveru uviedol, že je právne irelevantné, či

ich žalovaný aj skutočne prevzal, nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí podľa § 45 ods. 1 OZ
teória dôjdenia, v zmysle ktorej postačuje, že sa úkon dostal do dispozičnej sféry adresáta. Podľa
uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28. 01. 2011 všeobecnou požiadavkou toho, aby
bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto
oboznámiť. Zároveň žalobca uviedol, že zásielky neboli zasielané so službou „do vlastných rúk“, preto na

ich prevzatie nebolo potrebné osobitné splnomocnenie. Ďalej má žalobca za to, že dodržal podmienky,
ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, t.j. žalovaný bol v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok (poslednou výzvou a zosplatnením).
Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a uviedol, že aj konštantná judikatúra Najvyššieho

súdu SR je ustálená v názore, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru možno považovať
za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách za predpokladu, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi
na zaplatenie. K bonite sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19. 04. 2024. Podľa jeho názoru odborná
starostlivosťpriposudzovaníschopnostižalovanéhosplácaťúverbolazachovaná.Pokiaľideonámietku
premlčania, táto nie je dôvodná. Najvyšší súd SR dospel v uznesení sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.

11. 2022 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15. 12. 2022 k záveru, že v spotrebiteľských sporoch
plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá
uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ predchádza po dobu 3 mesiacov. Žalobca
podal žalobu na súd dňa 13. 02. 2024, uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 21.
04. 2022 pre nesplnenie splátky splatnej dňa 12. 01. 2022. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 13.

04. 2022 a uplynula by 13. 04. 2025.

8.Žalovanývduplike zotrvalnaskutočnosti,ženikdyneprevzalaaninikdynemalmožnosťsaoboznámiť
s obsahom listín – posledná výzva a zosplatnenie úveru, vydaných do rúk jeho matky, ktorá mu nikdy
tieto listiny nevydala. Žalovaný v tej dobe nežil na danej adrese, ani v spoločnej domácnosti s matkou.

V obdobnej veci, keď zásielky dlžníka prevzala jeho setra bez toho, aby z doručenky vyplývalo, že by
sestra dlžníka prevzala zásielky ako splnomocnenec, Okresný súd Banská Bystrica žalobu zamietol
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu rozsudkom sp. zn. 11Csp/118/2019, potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/13/2021, pričom NS SR dovolanie
žalobcu odmietol uznesením sp. zn. 1Cdo/133/2022 zo dňa 23. 08. 2023. Nakoľko nedošlo k platnému

doručeniu listín (posledná výzva, zosplatnenie úveru) a zosplatneniu úveru, žalovaný je toho názoru, že
neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ohľadom skúmania bonity a premlčania žalovaný zotrval na
svojich predošlých tvrdeniach.

9. Žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 16. 10. 2024 k žalovaným namietanej fikcii doručenia poslednej
výzvy a zosplatnenia úveru zasielaných mu na adresu totožnú s adresou v zmluve (C. D. XXX/XX,
C.), že žalovanému ako klientovi banky vznikla povinnosť oznámiť banke zmenu adresy, čo neurobil,
lebo sám v replike uvádza, že „v tej dobe ani nežil na danej adrese ani nežil v spoločnej domácnosti
s matkou“. Táto povinnosť vyplýva z bodu čl. IX Doručovanie v zmluvných podmienkach, podľa ktorých

všetky písomnosti zasiela odosielajúca zmluvná strana prijímajúcej zmluvnej strane na adresu uvedenú
v zmluve o úvere, resp. na adresu, ktorú prijímajúca zmluvná strana písomne oznámila odosielajúcej
zmluvnej strane ako zmenu svojej adresy. Pokiaľ sa žalovaný so zásielkou neoboznámil, nakoľko si
nesplnil túto oznamovacia povinnosť, nemožno to dávať na ťarchu veriteľa. Je základnou povinnosťoustrán preberať písomnosti, a to na adrese, ktorú si na doručovanie písomností uvedú. Prijatie opačnej
premisy by viedlo naopak k zvýhodňovaniu špekulatívneho konania, kedy by sa napr. dlžník presťahoval,
neoznámil by zmenu adresy a v dôsledku jeho protiprávneho konania by mu účinne nebolo možné

doručiť žiadnu písomnosť. Nemožno v žiadnom ohľade súhlasiť s tvrdením, že sa dlžníkovi upiera právo
na riadne doručenie písomností – toto ustanovenie predsa nehovorí o tom, že veriteľ nebude doručovať,
ani akým spôsobom nevylučuje doručovanie. Žalobca sa teda nestotožňuje s právnym posúdením veci
žalovaným, v zmysle ktorého nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože zosplatnenie úveru
neboložalovanémudoručené. Žalobcamázato,žeskutočnosť,žezásielkuprevzalamamažalovaného

(hoci táto skutočnosť nie je preukázaná, nakoľko zásielka bola doručovaná priamo žalovanému a to, že
je na doručenke uvedené „MAMA“ nepovažuje žalobca za dostatočné preukázanie toho, že žalovaný
zásielku neprevzal) jednoznačne preukazuje, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť.
Žalobca zdôraznil, že ak by aj v konaní bolo preukázané, že zásielku prevzala mama žalovaného,
potom je v zmysle príslušných právnych predpisov (§ 2 ods. 7 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových
službách) nesporné, že tak nemohla urobiť svojvoľne, ale len na základe splnomocnenia žalovaného

na preberanie zásielok, nakoľko išlo o písomnosť určenú do vlastných rúk žalovaného. Ak preto mama
žalovaného prevzala zásielku na základe splnomocnenie žalovaného na preberanie zásielok, potom
nemožno spochybniť, že táto výzva bola žalovanému riadne doručená a to bez ohľadu na to, či sa
s uvedenou písomnosťou aj reálne oboznámil (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 08. 2011 sp. zn.
II. ÚS 363/2011, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/8/2022 z 17. 05. 2022, uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/18/2022 z 02. 11. 2022, uznesenie NS ČR sp. zn.
29Cdo/3555/2008 z 13. 04. 2010). Podľa názoru žalobcu je v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby
mal žalobca vedomosť a vedel preukázať, že žalovaný splnomocnil, alebo nesplnomocnil tretiu osobu
na prijatie písomností v jeho mene a či teda poštový doručovateľ odovzdal zásielku oprávnenej osobe.
Naopak tieto skutočnosti by mal a mohol preukazovať žalovaný, prípadne s poukazom na § 295 CSP

súd. Nie je vôbec zrejmé, akým iným dôkazom než doručenkou od samotného doručovateľa, možno
preukázať v civilnom konaní doručenie písomností, resp. ako má strana sporu uniesť dôkazné bremeno
v tejto otázke ak by postačovalo, že druhá strana sporu spochybní obsah doručenky (bez relevantného
preukázaniadôvodnostisvojichtvrdení).Jevšakpodľažalobcukrajnenespravodlivé,abysapochybenie
doručovateľa, prípadne splnomocnenie žalovaného inej osobe na preberanie zásielok, pripočítalo na

ťarchu žalobcu, v dôsledku čoho by žalobca stratil spor. Žalobca doplnil, že použil podobné argumenty
v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Csp/58/2023, kde vo veci totožného žalobcu
rovnako prebrala dokumenty k zosplatneniu osoba, ktorá sa podpísala ako „MAMA“.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16. 10. 2024 uviedol, že zotrváva na všetkých

skutočnostiach uvedených v odpore a duplike. Poukázal však na aktuálnu judikatúru súdov (Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/15/2022 zo dňa 23.06.2022, sp. zn. 11CoCsp/34/2023 zo
dňa 30.05.2024, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29. 06. 2023, uznesenie NS
SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, sp.. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, sp. zn.
5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024), ktoré zhodne uvádzajú, že v prípade ak zo strany veriteľa dôjde

k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, je pre platný právny úkon zosplatnenia zo strany veriteľ
nevyhnutné,abyveriteľvtomtozosplatnenípresnešpecifikovalkonkrétnusplátku,prektorújednorazovo
a predčasne zosplatnil dlh. Z inej právnej vety predmetných rozhodnutí vyplýva, že ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 OZ, je pre platný úkon
zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby sa už v tejto výzve, upozornil spotrebiteľ v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a zároveň presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
možno jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený. Posledná výzva ani zosplatnenie úveru neobsahujú žiadnu informáciu pre spotrebiteľa, pre
konkrétne ktorú splátku sa spotrebiteľ dostal do omeškania s platením úveru a pre ktorú by mal byť úver

predčasne zosplatnený. Žalovaný preto považuje tieto právne úkony za absolútne neplatné z dôvodu
ich neurčitosti, ktoré nemohli vyvolať platné zosplatnenie úveru.

11.Kdoručovaniupísomnostížalovanýdoplnil,žesamotnédoručovaniejeupravenépriamovúverových
podmienkach OTP Banky Slovensko, a.s., čl. VIII. ods. 5 tak, že je doručované osobne, prostredníctvom

poštového podniku alebo kuriérom. Pojem „poštový podnik“ nie je vo VOP bližšie špecifikovaný.
Žalovaný má s poukazom na § 7, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách
za to, že nakoľko je v registri poštových podnikov SR zapísaných viac ako 30 aktívnych poštových
podnikov, nemožno spotrebiteľovi dávať na ťarchu, že by sa mal oboznámiť so všetkými podmienkamidoručovania všetkých poštových podnikov v Slovenskej republike. A žalobca nie je oprávnený určiť,
že pre neho je poštovým podnikom Slovenská pošta, a.s. a že tu sa bude doručovanie spravovať
podmienkami Slovenskej pošty, a.s., ktoré ani neboli k spotrebiteľskej zmluve priložené a spotrebiteľ

s ich znením nebol uzrozumený ani vo VOP nie je odkaz na takéto podmienky Slovenská pošta, a.s.
K splnomocneniu inej osoby na preberanie zásielok žalovaný zopakoval, že nikdy nesplnomocnil žiadnu
osobu na preberanie zásielok u spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Žalovaný uviedol, že si bol osobne
žiadať u spoločnosti Slovenská pošta, a.s., pobočka Horná ulica v Banskej Bystrici potvrdenie, že nikdy
nesplnomocnil žiadnu osobu na preberanie listových zásielok jemu určených. Tu mu bolo oznámené, že

takéto potvrdenie pošta nevydáva, jedine na vyžiadanie súdom. Vzhľadom na uvedené, napriek tomu,
že dôkazné bremeno má žalobca, navrhol žalovaný súdu, aby vyžiadal od spoločnosti Slovenská pošta,
a.s. potvrdenie, či žalovaný splnomocnil v roku 2022 nejakú osobu na preberanie zásielok a to za účelom
preukázania, že sa tak nikdy nestalo. Ohľadom konania sp. zn. 16Csp/58/2023 žalovaný uviedol, že na
pojednávaní dňa 06. 11. 2024 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

12. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 06. 12. 2024. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že výzva
pred zosplatnením úveru/ samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti musia obligatórne obsahovať
údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Poukázal ohľadom
obsahovej náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ na to, že je tu zásadný rozpor v rozhodovacej
činnosti dovolacieho súdu, čo vedie k právnej neistote na strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov

v širšom zmysle. Senát dovolacieho súdu 1Cdo v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2024,
sp. zn. 1Cdo/123/2022 sa nestotožnil s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že „špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Považuje
však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať

z princípu riacionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom,
a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“
Naopak senát dovolacieho súdu 5Cdo v uznesení Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024 sp. zn.
5Cdo/197/2022 dospel k názoru: „Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný

v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť
celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ K uvedenému záveru dospel

predmetný senát dovolacieho súdu napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/188/2023. Podľa názoru žalobcu
však výlučne právny názor vyjadrený senátom 1Cdo v citovanom uznesení možno ohľadom riešenia
tejto právnej otázky považovať za vecne správny, majúci podklad v dotknutých ustanoveniach OZ, ale aj
všeobecnejaplikačnejpraxesúdovzaobdobieodprijatiaznenia§53ods.9OZ(t.j.od01.11.2008ako§
53ods.8resp.01.07.2011–31.10.2024ako§53ods.9OZvposudzovanomznení). Predmetnúotázku

posudzovali súdy od roku 2008 do 2024, pričom až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní
obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa súdna prax môže v čase vyvíjať, nová argumentácia
dovolacieho súdu (senátu 5Cdo) pre posudzovanie (ne)platnosti uvedených právnych úkonov (výzvy
podľa § 53 ods. 9 OZ a zosplatnenia) za danej situácie predstavuje zásadný zásah do právnej
istoty veriteľov, ktorému podľa názoru žalobcu intenzitou nekorešponduje právna ochrana spotrebiteľa.

Predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (R29/2023),
kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých výziev (ak posudzoval
začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť
uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetné
znenie OZ bolo s účinnosťou od 01. 11. 2024 novelizované, čím podľa názoru žalobcu zákonodarca

s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku tak, že veriteľ je aj podľa právnej úpravy účinnej
od 01. 11. 2024 (obdobne ako aj pri úprave účinnej pred 01. 11. 2024) povinný vo výzve upozorniť
spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní –
obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti teda podľa žalobcu ani po
účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť,

resp. pre ktorú úver zosplatňuje. Jedná sa pritom o reakciu zákonodarcu na rozhodovaciu prax Súdneho
dvora EÚ, ktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre ktorú k zosplatneniu došlo,
nevyžaduje. Ohľadom doručenia výziev žalobca zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach ohľadom fikcie
doručenia, pretože v zmysle rozhodovacej praxe sa zásielky dostali do dispozičnej sféry žalovaného,nakoľko boli odosielané na adresu, ktorú účastník zmluvy vymedzil ako dispozičnú sféru. Zároveň ak
zásielky prevzala matka žalovaného, boli odovzdané oprávnenému prijímateľovi v zmysle poštových
podmienok.

13. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s predloženými dôkazmi a to platobnou históriou,
oznámením o postúpení, pokusom o zmier s podacím hárkom, doplňujúcou zmluvou k postúpeniu
pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 12. 2022 s prílohou, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere – F. EXPRES úver zo dňa 12. 07. 2019 (ďalej „zmluva“), štandardnými

európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, vyhlásením úveru za predčasne splatný
s doručenkou, úverovými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných
úverov pre obyvateľstvo (ďalej „ÚP“), sadzobníkom pre fyzické osoby – občanov platným od 01. 01.
2019,poslednouvýzvoupredzosplatnenímsdoručenkou,dokladmikskúmaniubonity(č.l.79-85spisu),
písomnými vyjadreniami a výsluchom právnych zástupcov sporových strán, a zistil tento skutkový stav:

14. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere- F. expres úver (ďalej „zmluva“) vyplýva, že bola uzatvorená
medzi OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľom – bankou a žalovaným ako dlžníkom dňa 12. 07. 2019.
Na základe zmluvy banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver bez preukazovania účelu vo výške
3.000,- Eur. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu 8,70 % ročne (čl. II, bod 1 zmluvy) a žalovaný
sa ho zaviazal splatiť v 84 splátkach, 1. až 83. vo výške 47,82 Eur, posledná vo výške 46,87 Eur. Prvá

splátka mala byť splatná 12. 08. 2019, nasledujúce 12. deň v mesiaci a posledná dňa 12. 07. 2026.
Celková čiastka úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy 4.015,93 Eur, RPMN 9,06 %. Podľa čl. IX. bod 2 písm. b/ v spojení s bodom 1/ písm.
a/ zmluvy, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, pričom ak ide
o plnenie zo zmluvy v splátkach, môže banka uplatniť právo podľa bodu 2 písm. b/ tohto článku (vyhlásiť

úver, resp. jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo) najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornila dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov
a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Podľa čl. IX bod 6 zmluvy v prípade vyhlásenia
úveru za predčasne splatný podľa bodu 2. písm. b) tohto článku splatnosť záväzkov zo zmluvy nastáva

10. deň odo dňa doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžníkovi. Podľa čl. XI. bod 7 zmluvy,
dlžníkvyhlasuje,že sapreduzatvorenímtejtozmluvyoboznámilsúverovýmipodmienkamiOTPBansky
Slovensko, a.s. (v znení účinnom od 01. 01. 2019), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (ďalej ÚP).

15. Predložené ÚP zo dňa 18. 04. 2019 nie sú podpísané žalovaným, v závere je „prevzal G. A.,

H., dňa 18. 04. 2019 (teda cca 3 mesiace pred uzatvorením zmluvy), podpis – Poláková“. Podľa čl.
VIII. bod 1, 2 predložených ÚP všetky písomnosti zasiela odosielajúca zmluvná strana prijímajúcej
zmluvnejstranenaadresuuvedenúvzmluve,resp.naadresu,ktorúprijímajúcazmluvnástranapísomne
oznámila odosielajúcej zmluvnej strane ako zmenu svojej adresy. Doručovanie je možné vykonať
osobne, prostredníctvom poštového podniku, prostredníctvom kuriéra, podľa podmienok uvedených

v osobitnom všeobecne záväznom právnom predpise (napr. zákon č. 305/2013 Z.z.), prostredníctvom
iných elektronických komunikačných prostriedkov (napr. sms správa, e-mailová správa, fax).

16. Z výpisu účtu ako aj špecifikácie pohľadávky žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal 3.000,- Eur
v deň uzatvorenia zmluvy, t.j. dňa 12. 07. 2019. Úver spočiatku splácal riadne a včas, do omeškania

sa dostal už so splátkou splatnou dňa 12. 10. 2019 (uhradená 14. 10. 2019). Poslednú úhradu vykonal
dňa 08. 11. 2021, potom už nezaplatil žiadnu splátku. Spolu zaplatil 789,29 Eur, z toho na istinu 340,95
Eur, na zmluvný úrok 410,65 Eur, na úrok z omeškania 1,43 Eur, na poplatky 36,26 Eur. Dlh na istine
tak predstavuje 2.659,05 Eur (3.000 – 340,95).

17. Listom zo dňa 27. 03. 2022 zaslaným žalovanému poštou doporučene na adresu uvedenú v zmluve
– C. D. XXX/XXX, C. (č.l. 49 spisu) banka oznámila žalovanému, že nakoľko mešká so splácaním
úveru viac ako 3 splátky, v lehote 15 dní má uhradiť dlžnú čiastku 284,42 Eur, ináč má banka
právo požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne
splatný. Túto zásielku žalovaného prevzala jeho mama dňa 01.04.2022, čo vyplýva z doručenky, kde je

podpis s poznámkou „mama“. Predmetná výzva neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný
v omeškaní, ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.18. Listom zo dňa 21. 04. 2022 banka pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Oznámila
žalovanému, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia
tejto výzvy (ďalej „deň účinnosti“). Zásielku adresovanú žalovanému poštou doporučene na adresu C.

D. XXX/XXX, C., prevzala podľa doručenky jeho matka dňa 27. 04. 2022. Zároveň banka vyzvala
žalovaného na úhradu záväzku zo zmluvy v deň účinnosti, ktorý ku dňu 20. 04. 2022 predstavoval sumu
2.975,20 Eur, z toho istina 2.659,05 Eur, úroky 304,89 Eur, úroky z omeškania 1,26 Eur, poplatky 10,-
Eur. Ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver
zosplatnil.

19. Žalovaný tvrdí, že v čase doručovania zásielok nebýval na tejto adrese podľa zmluvy, zásielky
podľa doručeniek prevzala jeho matka, ktorá mu ich nikdy nedala a on ju na preberanie zásielok nikdy
nesplnomocnil, preto sa nedostali do jeho dispozičnej sféry a z tohto dôvodu k platnému zosplatneniu
úveru nedošlo. Pokiaľ žalovaný navrhol uvedené preukázať tým, aby súd požiadal Slovenskú poštu, a,s,
o potvrdenie, či žalovaný v roku 2022 splnomocnil svoju matku na preberanie zásielok, tento dôkaz

súd v záujme hospodárnosti konania nevykonal, nakoľko zásielky podľa doručeniek boli zasielané bez
služby do vlastných rúk (poznámka o tejto službe tam nie je výslovne uvedená), preto podľa poštových
podmienok Slovenskej pošty, a. s. takúto zásielku môže prevziať okrem adresáta, ním splnomocnenej
osoby na preberanie zásielok, aj osoba, ktorá býva s adresátom v tom istom dome/byte a dovŕšila 15.
rok života, teda aj matka adresáta - žalovaného.

20. Žalobca tvrdí, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, mu bola
postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 05. 12. 2022 medzi bankou ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, postúpená
pohľadávka pozostávala z istiny 2.659,05 Eur, úrokov 451,05 Eur, úrokov z omeškania 14,87 Eur,

poplatkov 10,- Eur. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 13. 12. 2022,
bez dokladu o doručení.

21. Pokusom o zmier zo dňa 26. 06. 2023 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej
sumy spolu vo výške 3.534,55 Eur najneskôr do 06. 07. 2023. K úhrade pohľadávky nedošlo.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

29. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30. 06. 2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia k 05. 12.
2022) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (v poznámke
odkaz na § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 525 ods. 2 OZ) ani pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

33. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

35. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

36. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva naprocesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby
strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť

tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech.

37. V konaní bolo nesporné, že OTP Banka Slovensko, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili
dňa 12.07.2019 zmluvu o spotrebiteľskom F. refinanc exprese. Z právneho hľadiska sa jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keďže jej predmetom bolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru (§ 1 ods. 2 tohto zákona). Veriteľ pri uzatváraní
zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ)
a žalovaný ako spotrebiteľ - podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Jedná sa teda o spotrebiteľský

zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. Taktiež nebolo sporné, že banka poskytla žalovanému úver
vo výške 3.000,- Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 8,70 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
v 84 splátkach, 1. až 83. vo výške 47,82 Eur, poslednej vo výške 46,87 Eur, s termínom konečnej
splatnosti dňa 12. 07. 2026. V čl. IX. bod 2 písm. b/ v spojení s bodom 1/ písm. a/ zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, je banka

oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred
termínom splatnosti. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru,
vykonal poslednú úhradu dňa 08. 11. 2021, pričom spolu zaplatil 789,29 Eur, z toho na istinu 340,95 Eur,
na úroky 410,56 Eur, na úroky z omeškania 1,43 Eur, na poplatky 36,26 Eur. V dôsledku omeškania
žalovaného so splácaním úveru banka pristúpila k jeho predčasnému zosplatneniu listom zo dňa 21. 04.

2022, pre neuhradenie splátky splatnej dňa 12. 01. 2022 a následne postúpila svoju pohľadávku z úveru
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 12. 2022.

38. Žalovaný namietal a sporným v konaní zostalo: a) či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou v zmysle
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., b) aktívna vecná legitimácia žalobcu, t.j. či k vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru došlo v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ (so zreteľom na neuvedenie splátky,
ktorá zosplatnenie vyvolala vo výzve v zmysle § 53 ods. 9 OZ a v zosplatnení, a prevzatie týchto listín
matkou žalovaného), a či došlo k platnému postúpenie pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8 zákona
o bankách, c) premlčanie uplatneného nároku, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

40.Ada/Čosatýkanámietkyžalovaného,žepôvodnýveriteľ(OTPBankaSlovensko,a.s.)nepostupoval
v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného
v čase poskytovania úveru, keď nezohľadnil v rámci výdavkov jeho iný úver u pôvodného veriteľa, zo
zmluvy zo dňa 15.12.2015, s výškou splátky 295 Eur mesačne, a preto by mal byť úver bezúročný
a bez poplatkov, toto v konaní preukázané nebolo. Žalobca s vyjadrením zo dňa 19. 04. 2024 predložil

výpis z účtu žalovaného deklarujúci jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zahraničia (za obdobie
december 2018 až jún 2019) vo výške 3.040,42 Eur. Zároveň dopytom do úverového registra preveril
existujúce výdavky žalovaného vo výške 420,- Eur mesačne. Jedná sa o splátky v tom čase živých
úverov vrátane úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom F. refinanc exprese zo dňa 15.12.2015,
s výškou splátky 295,21 Eur mesačne (pohľadávka z tejto zmluvy uplatnená v konaní 16Csp/58/2023),

na ktorý poukázal žalovaný. Veriteľ je povinný vypočítať limit ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať (DSTI) pred poskytnutím úveru (§ 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z.) z údajov podľa § 7 ods. 20
zákona č. 129/2010 Z.z., Podľa § 2 ods. 1 opatrenia NSB č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej „opatrenie“) ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné
záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výške čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4

zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného
mesiaca. Podľa § 2 ods. 2 opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku
1 nemôže prekročiť hodnotu 1. Ako správne poukázal žalobca, DSTI žalovaného v čase poskytnutia
úveru neprekročil opatrením NBS určenú hodnotu 1, (predstavoval 0,17 = (splátky existujúcich úverov

420 Eur + nového úveru 47,82 Eur)/(čistý príjem 3.040,42 Eur – životné minimum 210,20 Eur), preto
bol žalovanému úver poskytnutý.41. Ad b/ Súd ďalej skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že táto nebola
preukázaná. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávnynárokuplatňovať.Predmetomkonaniajepohľadávkabanky(OTPBankaSlovensko,a.s.)
zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou, resp. jej právnym nástupcom – tiež bankou (ČSOB,
a.s.) postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 12. 2022. V tomto
prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

42.Zákonč.129/2010Z.z.upravujepodmienkypostúpeniapohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveruv§17
ods. 1. V zmysle tohto ustanovenia práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a podľa písm. b/ postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia. V danom prípade bol termín
konečnejsplatnostiúveruurčenývzmluvena12.07.2026,pretosplatnosťcelejpohľadávkymohlavčase
postúpenia nastať iba v prípade platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo žalovaný namietol
a žalobca podľa názoru súdu neosvedčil.

43. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd konštatuje, že zmluvné strany
sa v zmluve na možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom (bankou) dohodli (čl. IX bod

2 písm. b) s tým, že banka môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornila dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Takáto dohoda korešponduje s ustanovením § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024,
v zmysle ktorého sa pre účinné zosplatnenie vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním
úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote

nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. Ak sú
splnené podmienky na predčasného zosplatnenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 565 veta prvá OZ, aj § 53 ods. 9 OZ, musí veriteľ dodržať aj ustanovenie § 565 veta druhá OZ a svoje
právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá
však v nadväznosti na podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ bude nasledovať po uplynutí 3 mesiacov od

omeškania splátky, pre ktorú má veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť. Ak uplynuli 3 mesiace omeškania
dlžníka so splátkou, tak bezprostredne po tom, ako uplynuli, môže veriteľ až do najbližšej nasledujúcej
splátky vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, inak nemôže pre túto splátku vyhlásiť úver
za predčasne splatný. Môže toto právo využiť opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak
sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ktorejkoľvek ďalšej splátky (viď napr. rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022, rozsudok Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 6CoCsp/27/2022 zo dňa 29. 11. 2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cocsp/36/2022 zo dňa 19. 01. 2023, z ktorých vyplýva, že súd je povinný skúmať v spotrebiteľských
sporoch aktívnu vecnú legitimáciu ex offo z pohľadu toho, či k procesu zosplatnenia zo strany právneho
predchodcu žalobcu – banky došlo riadnym spôsobom vo vzťahu k § 53 ods. 9 a § 565 OZ vo väzbe

na § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda v akej časovej súvislosti boli výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ
v spojení s § 565 veta druhá OZ zaslané a či pohľadávka bola zosplatnená postupom podľa OZ).

44. Obe citované ustanovenia (§ 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024 v spojení s §
565 OZ) striktne stanovujú kritériá, za akých môže veriteľ pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti

úveru, pričom musia byť splnené kumulatívne. Súd má za to, že aj keď tieto ustanovenia výslovne
nevyžadujú ako obligatórnu náležitosť upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením vymedzenie konkrétnej
splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, a ktorá zakladá právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, ide o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy z hľadiska jej určitosti a teda platnosti
(§ 37 OZ). Táto požiadavka plynie z účelu upozorňujúcej výzvy. Je potrebné uviesť, že sa nejedná

iba o formálnu požiadavku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá mu má
jasne a zrozumiteľne umožniť pochopiť hroziaci následok – vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
veriteľom v prípade neuhradenie konkrétnej splátky v omeškaní a tiež umožní tento následok odvrátiť.
Len uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, je podľa názoru súdu nepostačujúce.Bežný spotrebiteľ z tohto údaja nevie jednoznačne určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti byť dôvodom
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (kedy veriteľ k uplatneniu tohto práva pristúpi), najmä ak
spotrebiteľ v snahe vyhnúť sa zosplatneniu úveru dlh chce v rámci svojich možností aspoň čiastočne

uhradiť (nevie zaplatením akej sumy z výšky dlhu zabráni zosplatneniu úveru - viď rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/149/2021). Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má totiž veriteľ iba v prípade,
ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace, upozorní dlžníka na uplatnenie tohto
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní a môže tak urobiť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky (splatnej ako 1. v poradí po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú

sa úver zosplatňuje), inak toto právo veriteľa zaniká. K rovnakému záveru dospel napr. Najvyšší súd SR
v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. 07. 2024, sp.
zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024, Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 11CoCsp/32/2024 zo dňa
18. 12. 2024. Pokiaľ žalobca tvrdil nejednotnosť v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu v tejto otázke,
a poukázal na jediné rozhodnutie senátu 1 Cdo Najvyššieho súdu SR, s uvedeným nemožno súhlasiť.
Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024 iba okrajovo vyjadruje

k otázke náležitostí predčasného zosplatnenia úveru v tom zmysle, že „žiadnu takúto povinnosť (uviesť
v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá“. Vyslovený záver sa teda týka iba posúdenia
náležitostíprávnehoúkonu vyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,nievšak výzvypodľa §53ods.9OZ
v znení účinnom do 31. 10. 2024. Argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa novelizácie tohto ustanovenia
s účinnosťou od 01. 11. 2024 sa súd nezaoberal, nakoľko pre zosplatnenie úveru bolo rozhodujúce

znenie účinné do 31. 10. 2024.

45. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výzva pred zosplatnením zo dňa 27.
03. 2022 adresovaná žalovanému na adresu bydliska podľa zmluvy neobsahuje identifikáciu splátky,
s ktorou bol žalovaný v omeškaní a ktorá zakladala dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

V dôsledku tejto skutočnosti, z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu, ho súd považoval za neplatný
(§ 37 OZ). Ak tento úkon veriteľa je neplatný, ani následný úkon - vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru veriteľom nemožno považovať za platný, pre absenciu výzvy pred zosplatnením v zmysle § 53
ods. 9 OZ v znení do 31. 10. 2024 ako jednu z kumulatívnych podmienok zosplatnenia.

46. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani to, že by sa výzva zo dňa 27. 03. 2022 a vyhlásenia
úveru za predčasne splatný zo dňa 21. 04. 2022, dostali do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle §
45 ods. 1 OZ. Žalobca nepredložil ÚP upravujúce doručovanie v čl. VIII, na ktorý sa odvoláva (v spise
sú ÚP podpísané treťou osobou, nie žalovaným), teda neuniesol dôkazné bremeno v časti povinnosti
dlžníka oznámiť veriteľovi zmenu adresy pre účely zasielania písomností. Žalovaný už v podanom

odpore poprel doručenie oboch výziev zasielaných mu na adresu podľa zmluvy, pričom poukázal na
doručenky, ktoré sú podpísané s označením „mama“. Žalovaný tvrdí, že v čase doručovania zásielok
nebýval na tejto adrese podľa zmluvy (čo žalobca nespochybnil, ani v tomto smere nenavrhol vykonať
žiaden dôkaz, preto sa jedná o nesporné tvrdenie), zásielky podľa doručeniek prevzala jeho matka,
ktorá mu ich nikdy nedala a on ju na preberanie zásielok nikdy nesplnomocnil, preto sa nedostali do jeho

dispozičnej sféry. V konaní žalobca, na ktorom stojí dôkazné bremeno, nepreukázal opak ani nenavrhol
žiadne dokazovanie v tomto smere (napr. výsluchom matky žalovaného). Nemožno súhlasiť s námietkou
žalobcu, že ak by matka žalovaného nebola splnomocnená na preberanie zásielok (pri zásielke do
vlastných rúk), pochybenie poštového doručovateľa nemožno pripisovať na jeho ťarchu. Je práve na
veriteľovi, aby pri takom závažnom úkone, ako je zosplatnenie, postupoval v súlade so zákonom. Ak

zásielka bola doručovaná do vlastných rúk žalovaného, ako tvrdí žalobca, po jej vrátení, keď veriteľ
videl, že nebola správne doručená žalovanému (nie je tam uvedené „splnomocnenec“ iba „mama“),
mal doručenie zopakovať (rovnako napr. rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 7CoCsp/40/2022
zo dňa 23. 11. 2023, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/13/2021 zo dňa
07. 12. 2021, vo veci totožného veriteľa, obdobný skutkový stav – zásielku prevzala sestra dlžníka).

Výkladom ustanovenia § 45 ods. 1 OZ možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že účinky písomného
jednostranného právneho úkonu voči neprítomnej osobe nastávajú už okamihom, keď sa oboznámenie
s obsahom prejavu vôle stane pre adresáta objektívne možným, t.j. aj v prípade, ak doporučenú poštovú
zásielku určenú pre adresáta bez služby do vlastných rúk na adrese, kde býva alebo sa zdržiava,
prevezme iná osoba žijúca s ním (tu matka žalovaného). Žalobca však nepoprel tvrdenie žalovaného,

že tento v čase doručenia výziev nežil na danej adrese ani v spoločnej domácnosti s matkou, preto toto
tvrdenie súd považoval za nesporné. Podľa poštových podmienok poštového podniku Slovenská pošta,
a.s., na ktoré poukázal žalobca, zásielky bez služby do vlastných rúk môže okrem adresáta prevziať
osoba, ktorú adresát splnomocnil na preberanie zásielok ako aj osoba, ktorá býva s adresátom v tomistom dome/byte a dovŕšila 15. rok života. Ak matka žalovaného nežila v rozhodnom čase v spoločnej
domácnosti s adresátom – žalovaným, ani ním nebola splnomocnená na preberanie zásielok (v konaní
nebol preukázaný opak), nebola osobou oprávnenou na prevzatie zásielok žalovaného, ktorý potom

dôvodne tvrdí, že nemal objektívnu možnosť oboznámiť sa s ich obsahom.

47. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (05.12.2022) nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti z vyššie uvedených dôvodov) a konečná splatnosť úveru bola v zmluve
určená na 12. 07. 2026, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu

s poukazom na § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2 OZ a § 92 ods. 8
zákona o bankách (veta prvá, časť za bodkočiarkou – odkaz na § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., §
525OZ)opostúpenípohľadávky,ktorájesplatnáapokiaľsatakstalo,jezmluvaopostúpenípohľadávok
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom (viď rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022, R 4/2021).

48. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách, ktorými sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v
omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškania dlhšie ako 90 dní (rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018). Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018,
podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť

svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie tejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). V tomto prípade nebol predložený žiaden
dôkaz o tom, že by bola žalovanému pred postúpením pohľadávky zaslaná výzva na splatenie splatného
dlhu a napriek tomu zostal v omeškaní s platením dlhu tak, ako to má na mysli § 92 ods. 8 zákona

o bankách. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
43CoCsp/2/2022 zo dňa 24.02.2022, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko „neboli splnené
predpoklady zosplatnenia úveru, potom nedošlo k splneniu podmienky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ a § 92
ods. 8 Zákona o bankách o postúpení pohľadávky, ktorá je splatná a preto nemohlo dôjsť ani k platnému
postúpeniu pohľadávky tak, ako to bolo konštatované v zmysle vyššie citovaných rozhodnutí NS SR R

60/2018 a R 4/2021“.

49. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať
na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky

pre rozpor so zákonom (viď rozsudky NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn.
1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018). Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. 03. 2022 definoval, že: „Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré
musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre
prípad poručenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, avšak primárne
je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia §
92 ods.8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že
je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru

dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter
výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, sp. zn. 9Cdo/90/2023 zo dňa 30. 10. 2024, rozsudok Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.11CoCsp/2/2024zodňa30.05.2024,rozsudokKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici sp. zn. 14CoCsp/42/2023 zo dňa 30. 04. 2024, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 12CoCsp/24/2022 zo dňa 28. 06. 2023, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12CoCsp/36/2020 zo dňa 13. mája 2021 a 15CoCsp/23/2023 zo dňa 19. júla 2023).

50. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu žalovanému doručoval takúto výlučnú a
samostatnú kvalifikovanú výzvu, vyhotovenú v zmysle § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, keďže

obe výzvy (z 27.03.2022 aj z 21.04.2022) súd vyhodnotil ako neplatné právne úkony.51. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa §
39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách),
žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

52. Ad c/ Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, a námietku, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v dôsledku čoho sa považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy,kichpreskúmaniusúdnepristúpil,nakoľkobytotoskúmanieanáslednévyhodnotenieužnemalo

vplyv na výsledok sporu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo 16. 11. 2011, podľa ktorého
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania).

53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko v spore

úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému
žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

(dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.