Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204152
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6624204152.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou , vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX, toho času D. B., D. XX, v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX,
toho času D. B., D. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková, s. r. o., so sídlom
Dunajská Streda, Nemesszegská 6575/35, IČO: 55 112 111 a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G.
XXX, zastúpený: Priecel & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pribišova 8, o
návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného, úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmaloletédieťaA.B.,nar.XX.XX.XXXX zveruje doosobnejstarostlivostimatkeod28.08.2024

a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne od 28.08.2024
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 28.08.2024 do 28.02.2025 vo výške 609,60 eur súd povoľuje otcovi
splácať v splátkach po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že je oprávnený sa s ním
stýkať:
- každý párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod.,
- každý nepárny týždeň v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. tak, že si otec maloleté
dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska

matky.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, otcovi ho odovzdať a po skončení
styku od otca prevziať.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa návrhom spísaným na Okresnom súde v Lučenci dňa
28.08.2024 domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného vo
výške 500 eur mesačne na maloleté dieťa. Návrh odôvodňovala tým, že s otcom maloletého dieťaťa žiliv spoločnej domácnosti od leta 2023. Otec sa jej vyhrážal, že jej dieťa zoberie a psychicky ju týral. Otec
chodí na týždňovky pracovať do Nemecka ako živnostník s priemerným príjmom 5 500 eur. Doma trávil
víkendy. Podľa názoru matky sa dieťaťu nevenuje dostatočne. Príjem matky je vo výške 405 eur a jej

výdavky približne 400 eur, kde je zahrnutá energia, strava, poistky, telefón a výdavky na dieťa.

1.1 Dňa 04.09.2024 matka maloletého dieťaťa sa návrhom spísaným na Okresnom súde v Lučenci
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého žiada maloleté dieťa dočasne zveriť
do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 500 eur mesačne a dočasne

upraviť styk otca s maloletým dieťaťom na každú sobotu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. za jej
prítomnosti.

2. Okresný súd Lučenec dňa 16.09.2024 podľa § 5, § 6 ods. 1 a § 112 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku postúpil vec Okresnému súdu na ďalšie konanie, nakoľko dohodou rodičov je určené bydlisko
maloletého dieťaťa na adrese: G. XXX, G. a toto bydlisko nebolo zmenené zákonným spôsobom ani

novou dohodou rodičov s poukazom na úradný záznam zo dňa 09.09.2024 vo výpovedi otca, ktorý
uviedol, že matka s jeho dieťaťom sa odsťahovali bez jeho súhlasu.

3. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/129/2024 - 97 zo dňa 03.10.2024 súd návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd vychádzal z toho, že matka neosvedčila

potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, pretože jednak opustila spoločnú domácnosť otca
s maloletým dieťaťom bez jeho vedomia dňa 28.08.2024 bola matka a maloleté dieťa prihlásené na
adresu trvalého pobytu Príbelce 237. Otec maloletého dieťaťa nemal výhrady voči zvereniu maloletého
dieťaťa do starostlivosti matky. Otec maloletého dieťaťa si plnil a plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
vo výške 100 eur a okrem toho pri osobných návštevách nad rámec výživného kupuje dieťaťu ošatenie,

obuv, príp. nosí navarené jedlo. Rovnako je realizovaný styk otca s maloletým dieťaťom.

4. Otec maloletého dieťaťa podaním zo dňa 02.12.2024 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, v zmysle ktorého by bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od
piatka od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 09.00 hod. do 17.00

hod. Počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 17.00
hod. a od 30.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 17.00 hod. nasledujúceho roka a každý nepárny kalendárny
rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod. a od 27.12. od 17.00 hod. do 30.12. do 09.00 hod.
Zároveň žiadal zaviazať matku, že matka je povinná formou SMS správy informovať otca vždy najneskôr
každú stredu v roku o jeho zdravotnom stave a záujmoch minimálne v predstihu 24 hodín oznámiť otcovi

plánovanúnávštevulekáravrátanemenalekáraadôvodunávštevyanajneskôrdo24hodínponávšteve
lekára zaslať otcovi fotokópiu lekárskej správy viažucej sa k tej ktorej návšteve lekára.

5. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/129/2024 - 159 zo dňa 10.12.2024 súd nariadil
neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého je otec oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom: A. B., nar.

XX.XX.XXXX tak, že každý párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý nepárny
týždeň v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do
27.12. do 17.00 hod. tak, že si otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení
styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť, otcovi ho odovzdať a po skončení styku od otca prevziať. V zostávajúcej časti súd návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/129/2024 o návrhu matky na
úpravu rodičovských práv, určenie výživného a úpravu styku.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov, a

zistil tento skutkový a právny stav:

6.1 Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX v E. H. je evidované v Knihe narodení Matričného úradu
Nové Zámky vo zväzku XXX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. XXX. Matkou maloletého dieťaťa je E.
F., nar. XX.XX.XXXX a otcom B. B., nar. XX.XX.XXXX.

6.2 Správa z Obce Príbelce zo dňa 06.09.2024, z ktorej mal súd preukázané, že matka s maloletým
dieťaťom sú prihlásené k trvalému pobytu v obci C. súp. č. XXX od 28.08.2024. Matka nie je vlastníčkou
nehnuteľností v kat. území I. C., ani Horné C.. Na uvedenej adrese je prihlásených ďalších 8 osôb.6.3 Správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov na adrese Príbelce 237 dňa 09.09.2024 (č. l.
44),zktorejvyplýva,žesajednáorodinnýdomvosobnomvlastníctvestarejmatkymaloletéhodieťaťazo

strany matky. Pozostáva z jednej veľkej obytnej miestnosti a kuchyne. Do rodinného domu je zavedená
elektrickáenergia,vodučerpajúzostudnenachádzajúcejsanadvorerodinnéhodomu,kdesanachádza
aj suché WC. Dieťa má dostatok ošatenia do každého počasia aj dostatok hračiek. V čase šetrenia bolo
dieťa pokojné, čisto oblečené, väčšinou času trávilo v náručí matky. Nechýba detský kočík, ani vanička
na umývanie. Napriek stiesnenejším podmienkam neboli zistené žiadne závažné nedostatky v oblasti

starostlivosti o dieťa. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur a prídavok na dieťa vo
výške 60 eur. Matka uviedla, že prispieva na elektrickú energiu sumou 15 eur a na TV a internet sumou
10 eur. Varí si zvlášť pre seba a dieťa a tieto výdavky odhaduje vo výške 200 eur. Matka uviedla, že
zažívala psychické týranie a má strach o dieťa, pretože sa jej otec vyhrážal, že dieťa jej zoberie.

6.4 Správa zo šetrenia pomerov na strane matky zo dňa 12.12.2024, z ktorej mal súd preukázané, že

matka asi 3 mesiace žije vo Veľkom Krtíši na adrese D. B., D. XX, ktorého vlastníkom je rodinný známy
J. K.. Mesačné náklady matky: nájomné 200 eur, strava 70 eur, TV a internet 50 eur. Matka poberá
rodičovský príspevok 345,20 eur, rodinné prídavky 60 eur a výživné 100 eur. Výdavky na maloleté
dieťa: Nutrilon 30 eur, plienky 30 eur, hygiena 20 eur, hračky 15 eur, vitamíny 10 eur. Dieťa by malo
byť dispenzarizované u MUDr. Danici Krnáčovej. Trpí len bežnými detskými ochoreniami. Aktuálne má

kožné ochorenie, ktoré riešili u MUDr. Slávky Urbančekovej v Leviciach. Styk s otcom prebieha každú
sobotu, 2 – 3 hodiny za prítomnosti matky. Matke maloletého dieťaťa sa nepáči prítomnosť starej matky
zo strany otca, ktorá ju upozorňuje a usmerňuje. Výživné hradí otec pravidelne. Matka opísala denný
režim dieťaťa a zároveň uviedla, že dieťa sa v noci budí 5 – 6 krát a navrhla otcovi, aby u nej prespal
a videl ako dieťa reaguje, keď sa prebudí.

6.5 Správa o prešetrení pomerov na strane otca, ktorá bola doručená súdu dňa 13.12.2024, z ktorej mal
súdpreukázané,žešetreniepomerovbolorealizovanédňa04.12.2024.Otecmaloletéhodieťaťažijev4-
izbovom rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Okrem toho tam žije
sestra otca. Otec má k dispozícii dve izby. Rodinný dom je účelne zariadený vkusným nábytkom. Otec

má v domácnosti sezónne oblečenie, hygienické potreby a kočík. V čase šetrenia mal otec vytvorené
vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti pre maloleté dieťa.

6.6 Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že matka bola zamestnaná od 23.03.2024 do
15.08.2024 u zamestnávateľa TRIOMAX, s. r. o, Lipová – Ondrochov s vymeriavacím základom 12,93

eur, 0, 17,24 eur, 21,55 eur, 17,24 eur a 0. Od 20.09.2024 do 21.09.2024 s vymeriavacím základom
50 eur a od 16.11.2024 do 31.12.2024 s vymeriavacím základom 86 eur a 86 eur.

6.7 Daňové priznanie otca za rok 2023 zo dňa 26.06.2024, z ktorého mal súd preukázané, že príjmy
otca boli vo výške 29 157,25 eur a výdavky 23 206,54 eur.

6.8 Doklad o mimoriadnej splátke úveru realizovanej otcom vo výške 918,34 eur dňa 15.07.2024.
6.9 Rozpis výdavkov otca na č. l. 67, z ktorého mal súd preukázané, že celkové mesačné výdavky
otca predstavujú sumu 2 419,88 eur. K uvedenému rozpisu výdavkov súd pripojil i listinné dôkazy
o realizovaných úhradách na č. l. 75 – 90.

6.10 Rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, o zastavení konania o priestupku, č. k. OU-NZ-
OVVS-2024/024622-008 zo dňa 11.12.2024, z ktorého vyplýva, že konanie voči otcovi maloletého
dieťaťa bolo zastavené.

6.11 Potvrdenie ÚPSVaR Veľký Krtíš zo dňa 25.11.2024 o poberaní rodinných prídavkov matkou na
maloleté dieťa za rok 2024 vo výške 60 eur mesačne. Súdu bolo potvrdené, že matka poberá rodinné
prídavky od narodenia maloletého dieťaťa.

6.12 Potvrdenie ÚPSVaR Veľký Krtíš zo dňa 25.11.2024 o poberaní rodičovského príspevku matkou za

rok 2024 vo výške 345,20 eur.6.13 Potvrdenia z OO PZ Veľký Krtíš o oznámeniach otca o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť matka tým, že nevydala mu ich spoločnú dcéru napriek
opatreniu súdu.

7. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá. Chce,
aby bolo dieťa zverené do jej starostlivosti. Nemá výhrady voči tomu, aby sa otec stýkal s maloletým
dieťaťom, avšak si myslí, že dieťa si musí na neho zvyknúť. Aj v rámci posledného styku, keď dieťa
chcelo ísť k nej, otec ho nepustil. V spoločnej domácnosti s otcom bývala asi mesiac pred pôrodom

a potom do jedného roka veku maloletého dieťaťa. Počas tohto obdobia bol otec s dieťaťom krátko,
pretožechodievalpracovaťdoNemeckaachodildomovvpiatokráno.Dieťaťusaprihovorilapotomriešil
veci okolo domu, príp. s kamarátmi. Otec bol s dieťaťom bez nej max. hodinu. Chcela sa osamostatniť
a odísť s dieťaťom, s čím však otec nesúhlasil a povedal, že môže odísť vtedy, keď bude mať na účte
2 500 – 3 000 eur, aby sa vedela o dieťa postarať. Má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity,
v odbore čašník – servírka. Pracovala i počas školy a chodila som aj predávať langoše. Počas hádok jej

viackrát otec dieťaťa povedal, či jej má dať facku, aby sa ukľudnila. Hádala sa i s matkou otca maloletého
dieťaťa a raz sa stalo, že ju počas hádky nechceli pustiť von, aby sa išla ukľudniť. Na základe týchto
skutočností podala trestné oznámenie. Zo spoločnej domácnosti nemohla odísť dobrovoľne, pretože
s tým otec dieťaťa nesúhlasil. Telefonovala s hlavnou pracovníčkou ÚPSVaR-u vo Veľkom Krtíši, ktorá jej
povedala, že takéto prípady bývajú a aby odišla preč. Musela odísť tajne. Odchod si plánovala už mesiac

vopred, nosila si veci ku kamarátke v Radave. Dohodla sa s kamarátom, aby prišiel pre ňu a dieťa dňa
28.08.2024. S maloletým dieťaťom odišla do Veľkého Krtíša k sestre: Veľký Krtíš, B. E., bola tam týždeň
a odišla k nevlastnému otcovi, tam bola, pokiaľ si nevyriešila bytovú otázku na adrese: D. B., D. XX. Na
adresu trvalého pobytu bola prihlásená k matke, pretože som nebola dohodnutá s prenajímateľom. Má
uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a prenajímateľom bytu je rodinný známy pán K.. Dohodnuté

nájomné spolu so službami je 200 eur mesačne. V deň, keď odišla, bola na polícii, a keď jej volal otec
dieťaťa a robil na ňu nátlak policajti povedali, aby vypla telefón, že oni mu zavolajú. Jej príjem pozostáva
z rodičovského príspevku vo výške 345 eur, z rodinných prídavkov vo výške 60 eur a otec prispieva
na výživu dieťaťa sumou 100 eur. Okrem nájomného z príjmu uhrádza paušál 50 eur. Je evidovaná
v psychiatrickej ambulancii od 15.01.2025. Bolo to kvôli nátlakom zo strany otca. Bola tam jedenkrát.

Výdavky na maloleté dieťa Elly: umelé mlieko 60 eur, plienky 60 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 30 eur,
obuv 40 eur. Dieťa nie je evidované u žiadneho odborného lekára. Okrem plateného výživného otec
prispieva dieťaťu kúpou oblečenia, plienok, mlieka, mesačne do 60 eur. Je pravdou, že nosil i jedlo
a bolo tomu tak i včera, avšak hovorila som mu, že to nemusí, keď ja každý deň dieťaťu čerstvé jedlo.
Je pravdou, že otec dieťaťa pri príležitosti sviatkov, narodeniny, meniny dieťaťu priniesol darčeky. Robí

tak i jej rodina. Pred narodením dieťaťa ona kupovala výbavičku, mala nasporených asi 400 eur. Keď
bývali v spoločnej domácnosti, ona nechodila nakupovať, pretože na nákupy chodila stará matka zo
strany otca po práci. Dávala jej na plienky 60 eur, preposielala na účet alebo jej dala hotovosť. Do
jej starostlivosti o dieťa zasahovala matka otca maloletého dieťaťa, keď chcela dieťa kúpať, prípadne
sa mu viacej venovať, utíšiť ho, zobrať na ruky, rovnako mali výhrady, keď si dieťa zobrala k sebe do

postele. Suma výživného uvedená v návrhu bola len príkladná, trvá na určení výživného v sume 150 eur.
Výživné vo výške 100 eur je platené od podania návrhu. Výživné bolo platené i predtým od opustenia
spoločnej domácnosti. Styk otca s dieťaťom by navrhovala upraviť tak, aby najprv bol otec s nimi, aby si
dieťa na neho zvyklo. Navrhovala mu to, avšak on s tým nesúhlasí. Dieťa i napriek tomu, že ho nekojila,
zaspáva na prsníku, budí sa 5 – 6 krát v noci. Keď je dieťa choré, spí na nej. Keď sa dieťa v noci

zobudí, vie ho utíšiť len ona. Jej matka bola s dieťaťom v kontakte každý deň, keď prišli do Veľkého
Krtíša, ale aj na ňu si muselo dieťa zvyknúť, pretože ju nevidelo od narodenia, a zvykanie si trvalo dlhší
čas. Súhlasila by s tým, aby bol styk otca s dieťaťom upravený každú sobotu od 09.00 hod. do 16.00
hod. bez jej prítomnosti. Počas doteraz realizovaného styku sa dieťaťu venovala stará matka zo strany
otca a otec si niečo robil na telefóne. Posledné dva týždne sa otec hrával viacej s dieťaťom. Nevie,

aký čas by dieťa potrebovalo na to, aby mohlo byť v noci s otcom. Otec dieťaťa jej počas spolužitia
nedával žiadne peniaze. Dával jej prvé dva mesiace sumu 100 eur. Potreby kúpy vecí pre maloleté dieťa
riešil otec so svojou matkou. Nevedela o dôležitých veciach, napr. očkovanie dieťaťa. Stará matka zo
strany otca trávila s maloletým dieťaťom viacej času ako otec. Dieťa je poistené v poisťovni v Dôvere.
Chcela, aby dieťa bolo poistené v rovnakej poisťovni ako ona v Union, avšak s otcom sa dohodnúť nevie.

VšeobecnýlekárdieťaťajeMUDr.Krnáčová.Dieťanebolozaočkovanékvôlizdravotnýmproblémomako
kašeľ, nádcha. Má dohodnutý termín očkovania 20.02.2025. Termín posledného očkovania v období,
kedy odišla, v auguste 2024. Od augusta 2024 do februára 2025 sa nepodarilo dieťa zaočkovať kvôli
soplíkom, teplotám i v súvislosti so zúbkami. To aby podala trestné oznámenie jej povedali na kuratele voVeľkomKrtíši,ajjejmatka.Možnovypovedalaajto,žebolaobmedzovanánaosobnejslobode,zápisnicu
podpísala. Zápisnicu nečítala, iba ju podpísala. Nevie ako sa trestné oznámenie skončilo. V spoločnej
domácnosti býva iba ona a dieťa. V rámci styku je prítomná len jej matka, ak je tam kamarátka a príde

otec, odíde. Nemala výhrady voči tomu, aby si otec zobral dieťa aj sám. Ak by ostali v byte, ona by si išla
nakúpiť. Nikdy otec nepovedal, že by chcel odísť z bytu s dieťaťom sám. Povedal jej dvakrát predtým,
či jej má dať facku. Otec dieťaťa povedal, že nechce byť s ňou sám, pretože sa bojí, že by ho z niečoho
obvinila a chce mať so sebou svedka. Chce, aby sa dieťa citovo naviazalo na otca, nie na jeho matku,
pretože otec trávil s dieťaťom málo času, väčšinou bolo so starou matkou. Dieťa počas plaču utešuje,

rozpráva mu rozprávky, ukazuje autíčka, snaží sa ho zamestnať hračkami. I v noci, keď dieťa plače, mu
rozpráva. Nevie, či by to otec zvládol, pretože bol s dieťaťom málo. Keď dieťa plakalo počas prítomnosti
otca, nevedel ho utíšiť, dieťa sa ťahalo ku nej. Keď malo dieťa stav silného plaču, otec ho nevedel utíšiť,
pýtal sa, či mu má dať na riť, aj jej dal. Dieťa predtým ako začne jesť, sa hrá s jedlom, ale potom je
normálne. Otec dieťa posadil za stôl a nepáčilo sa mu, že sa hralo s jedlom. Dieťaťu vždy v nedeľu
vysvetľuje, že príde ocko a budú sa spolu hrať. Čo sa týka nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia,

je to tak, ako uvádzala, chce aby bol otec s dieťaťom viac a je potrebné, aby si dieťa odvyklo od prsníka.
Bezdôvodne jej lieky nedáva. Počas minulého roka pracovala v Podhájskej 4 – 5 mesiacov, hlavne počas
víkendov aj celý deň a vtedy sa o dieťa starala stará matka. Dala výpoveď, lebo už chcela odísť do Krtíša
a nútili ju, aby si našla druhú prácu. Pracovný pomer ukončila, pretože jej matka nevedela dieťa utíšiť.
Do zamestnania sa rozhodla nastúpiť preto, aby mala na účte finančné prostriedky tak, ako povedal

otec. Zamestnala sa preto, aby mala viac peňazí pre dieťa. Po vykonanom dokazovaní žiadala maloleté
dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne
a styk otca upraviť na každú sobotu od 09.00 hod. do 16.00 hod. bez jej prítomnosti.

7.1 Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla návrhu vyhovieť, maloleté dieťa zveriť do osobnej

starostlivosti matky. Matka trvá na určení výživného v sume 150 eur, čo však vzhľadom na príjem otca
považovala za pomerne nízke a navrhla zvážiť i tvorbu úspor. Takto by boli zabezpečené potreby dieťaťa
tak, aby matka nemusela pracovať a vedela sa starať o dieťa do jeho 3 rokov. Nie je zanedbateľné to,
že počas spoločného spolužitia otec neštandardne reagoval na potreby matky, ktorá bola nútená sa
zamestnať. Čo sa týka styku navrhla ho upraviť každú sobotu od 09.00 hod. do 16.00 hod. vzhľadom

na vek dieťaťa a na začiatok, keďže otec pracoval v zahraničí a o dieťa sa nezaujímal.

8. Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že dva roky pracuje v zahraničí a jeho pracovný
čas je od pondelka do štvrtku, kedy cestuje domov. Keď bol doma, vždy sa venoval maloletému dieťaťu,

v sobotu robil niečo na dome a potom v nedeľu. Dieťa bolo s ním i v noci asi dva trikrát bez prítomnosti
matky. Kým boli spolu, dieťa malo denný režim taký, že vstávalo o 06.00 hod., chodilo spať o 12.00
hod., spalo 2 – 3 hodiny a potom spalo až večer. Nepopiera, že sa učil starostlivosti o dieťa, ale vie
to. Jeho čistý mesačný príjem v priemere podľa vlastného vyhlásenia je 2 400 eur, pretože niekedy
pracuje jeden týždeň do mesiaca a niekedy štyri týždne. Odkedy matka odišla, posiela jej výživné vo

výške 100 eur prevodom z jeho účtu na jej účet. Dieťaťu kúpil a odovzdal počas návštev oblečenie,
botasky, zimné bundy a rovnako i navarené jedlo, ktoré varil on a jeho matka. Matku informoval o tom,
že má záujem o styk s dieťaťom, na čo ona povedala, že ju chce oklamať a nedôveruje mu. Maloleté
dieťa navštevuje každý týždeň, najprv to bolo v nedeľu a po vzájomnej dohode, asi tretí týždeň je to
v sobotu. Na styk chodí so svojou matkou. Vždy dieťaťu donesú plienky, oblečenie dvakrát do mesiaca,

body, zimné bundy, topánky. Okrem toho dieťaťu kupuje ovocie a nosí navarené jedlo. Jedlo za účelom
uľahčenia situácie. Okrem toho prispieva aj riadne na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur. Ak
dieťa potrebuje nejaké lieky, matka ich kúpi a on jej ich preplatí. Od augusta to bolo niečo vyše 100 eur.
Keď matke telefonuje a prejavuje záujem o kontakt a styk s dieťaťom, viackrát mu povedala, že dieťa je
choré alebo mu ho nedá. I napriek tomu sa vždy styk zrealizoval. Keď bolo dieťa choré, boli na byte vo

D. B. na adrese, D. L. D. M.. Keď tam príde, vždy je tam aj matka, teda stará matka maloletého dieťaťa
s mladšou dcérou a dve kamarátky. Snažil sa od matky dieťaťa zistiť, na základe čoho býva v tomto byte,
kto uhrádza náklady spojené s bývaním, avšak nikdy jednoznačnú odpoveď nedostal. Najprv uvádzala,
že to hradí jej matka, potom partner matky. Jedná sa o 2-izbový byt. Komunikácia s matkou je ťažká,
napr. volala v piatok 29.11.2024, že bola s dieťaťom u psychológa, pretože dieťa nespí a hádže sa

o zem a dala mu sirup na ukľudnenie. Keď došlo k zvýšeniu hlasu v telefóne zo strany matky, hovor
bol ukončený. V sobotu na návšteve poprosil matku, aby mu ukázala, aký sirup dáva dieťaťu, pýtala
sa to i jeho matka, tak im začala nadávať, že sú „pojebaní a nemáme sa starať do nej“. Matka kričala,
avšak on sa pýtal kľudným hlasom kvôli maloletému dieťaťu. Snaží sa ísť s dieťaťom trochu nabok a maťsúkromie. Najdlhší styk je maximálne do 2 hodín. Nikdy mu matka maloletého dieťaťa nepovedala, že
jej vadí, že je tam jeho matka. Je umožnený kontakt maloletého dieťaťa aj s jeho matkou. Má záujem
o styk s maloletým dieťaťom čo najviac, pretože mu to umožňuje jeho práca a pracovné povinnosti.

Okrem toho si vie zariadiť pracovné povinnosti i tak, že i v krátkom čase vie zostať doma aj celý týždeň.
Snažil sa s matkou maloletého dieťaťa dohodnúť, vyjsť jej v ústrety napr., že ak by mala v daný víkend
program, bol ochotný si to vymeniť. Navrhol upraviť styk rovnako vo vzťahu k obom rodičom. Matka však
tvrdila, že mu dieťa nedá. Snažil sa matke napísať SMS správy, že by chcel byť s dieťaťom v zmysle
návrhu na úpravu styku č. l. 95, na čo matka nereagovala. Osobne sa pýtal v rámci stretnutia, nedostal

žiadnu odpoveď, len úškrn zo strany matky. Maloleté dieťa navštevuje každý týždeň v sobotu. V piatok
sa telefonicky pýtal matky, či si nemyslí, že takéto správanie dieťaťa, ktoré nevie rozprávať je i preto, že
bolo vytrhnuté zo známeho prostredia, kde žilo od narodenia a u známych ľudí, matka uviedla, že ona
18 rokov otca nemala a je jej dobre. Matke dieťaťa napísal správu ohľadne styku počas Vianoc s tým, že
ak by bola dcéra tento rok s ňou, on s tým súhlasí, v prípade že by to bolo budúci rok naopak, a rovnako
aj čo sa týka Silvestra a Nového roka. Matka odpovedala, že jej dcéra bude na Vianoce s jej rodinou.

V poslednom období už chodia pre dieťa do bytu, kde sa zdržiava matka, keď ich dieťa zbadá, teší sa,
pozná ich. Keď odchádzajú, dieťa by chcelo ísť s nimi. Otec na pojednávaní 20.01.2025 uviedol, že
i napriek nariadenému neodkladnému opatreniu, matka nerešpektuje rozhodnutie súdu a neumožňuje
mu styk s maloletým dieťaťom. Vždy, keď sa dostavil na styk v zmysle neodkladného opatrenia, matka
mu dieťa nedala a otec to nahlásil tak, ako to vyplýva z predložených potvrdení OR PZ Veľký Krtíš.

Vždy sa jednalo o styk, ktorý sa mal realizovať v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Matka
uviedla, že nebude rešpektovať neodkladné opatrenie tak, ako to vyplýva i z predloženej komunikácie
rodičov. Otec i napriek nariadenému neodkladnému opatreniu, keďže nemal možnosť byť v kontakte
s dieťaťom, prišiel na styk i každú nedeľu v zmysle dohody s čím matka súhlasila a dvakrát sa stalo, že
prišiel zbytočne a matka mu oznámila, že mu zabudla zavolať, že nebude doma, vyplýva to z predloženej

komunikácie. Keď žili v spoločnej domácnosti, dieťa chodilo spať okolo 20.00. hod. a spalo do rána do
08.00 hod. Maximálne dvakrát do týždňa sa v noci zobudilo okolo 03.00 hod. – 04.00 hod., keď bol
doma, utišoval ho on s jeho matkou a niekedy si ho zobrala k sebe do postele i jeho matka. Od opustenia
spoločnej domácnosti ho matka neinformovala o tom, že by dieťa malo problém so spánkom. Súhlasil
s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, doteraz platil výživné vo výške

100 eur a trval na úprave styku s maloletým dieťaťom s dôrazom na to, že s matkou sa dohodnúť nedá,
čoho dôkazom je aj to, že nerešpektuje rozhodnutie súdu.

8.1 Právny zástupca otca maloletého dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky
ohľadne styku. Zotrváva na návrhu tak, ako bol uvedený i v návrhu na neodkladné opatrenia. Tvrdenia

matky neboli ničím preukázané, naopak otec predložil listinné dôkazy ohľadne jeho tvrdení. Matka
podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nezúčastnila sa 5 pojednávaní. Naopak,
otec chodil pravidelne. Nie je možné veriť matke, že bude možná s ňou dohoda a preto trvá na úprave
styku v zmysle petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V podstate i matka uviedla, že
nemá výhrady voči tomu, aby bol otec s dieťaťom 7 hodín sám, tak môže byť i cez dva dni. K výške

výživného nemal výhrady, keďže otec pravidelne nad rámec dobrovoľne plnenej vyživovacej povinnosti
prispieval. Výšku ponechal na rozhodnutie súdu vzhľadom na uznané výdavky dieťaťa. Otec dieťaťa
počas spolužitia s matkou zabezpečoval bývanie a všetky potreby pre matku a dieťa. Jeden a pol ročné
dieťa, ktoré nemá žiadne zdravotné problémy má právo a schopnosť byť v kontakte i s druhým rodičom.

9. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, styk upraviť v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia a výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu vzhľadom na
príjem otca, ako aj preukázateľné potreby dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú

najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa,
zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom

životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich
detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby
duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

15. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej
výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne
vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú
úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť

neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho
výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

16. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým
dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné

prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor
neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa
matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd
musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie
vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

17. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria
obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade

na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods.
1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24
ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,
rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už

vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich
maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy
sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).

18. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia,
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť
nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v

bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

21. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada
čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

22. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku
príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov
na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s

maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách
§ 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov,
ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

23. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

24. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

33. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy

nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov

tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja

rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré

uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými

lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

34. Súd po preskúmaní obsahu návrhu a po vykonaní dokazovania mal za to, že návrh matky bol podaný
dôvodne.V prvomradeskúmal,čisúsplnenépredpokladyprerozhodovanieoúpraverodičovskýchpráv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Podmienkou pre rozhodovanie súdu o úprave rodičovských
práv a povinností je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Súd toto hľadisko posudzuje
objektívne, pričom musí ísť o vážne narušenie a rozvrat vzťahov medzi rodičmi maloletého dieťaťa, bez

perspektívy ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva rodičov. Súd na základe sociálneho
zisťovania opatrovníka, ako aj výpovedí oboch rodičov považoval túto podmienku za splnenú. Matka
opustila spoločnú domácnosť, s otcom aktuálne nežije, sporadicky je v kontakte a sama zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Sociálnym zisťovaním neboli na strane matky zistené nedostatkyv starostlivosti o maloletú. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o
maloletú, pričom starostlivosť o ňu a výchovu vykonáva v jej záujme. V neposlednom rade otec pracuje
v zahraničí, s pracovným časom každý týždeň od pondelka do štvrtka, kedy sa vracia na Slovensko,

kde zotrváva od piatka do nedele. Z týchto dôvodov súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke
od podania návrhu. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže
rozhodnutieozverenídoosobnejstarostlivostismerovaťlendobudúcnosti(niespätne).Zastupovaťmal.
dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, pretože neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie
podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine.

35. Matka v návrhu požadovala výživné na maloletú v sume 500 eur. V priebehu konania svoj návrh
upravila tak, že žiada 150 eur. Otec maloletej ponechal určenie výšky výživného na súd, s tým že doteraz
dobrovoľne platil 100 eur mesačne a podieľal sa aj na mimoriadnych výdavkoch, pričom pri osobnej
návšteve dieťaťu nosí ošatenie, botasky, zimné bundy a navarené jedlo v hodnote od 60 do 120 eur.
Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur, prídavok na dieťa vo výške 60 eur, výživné

od otca maloletej 100 eur, okrem toho iný príjem nemá. Mesačné výdavky matky sú: nájomné spolu so
službami 200 eur, paušál na telefón 50 eur, strava 70 eur, TV a internet 50 eur. Výdavky na maloletú
sú: umelé mlieko 60 eur, plienky 60 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 30 eur, obuv 40 eur, hračky 15
eur, vitamíny 10 eur. Z predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrenia otca mal súd preukázané,
že minimálny príjem otca mesačne je vo výške 2 400 eur. Z daňového priznania otca za rok 2023 zo

dňa 26.06.2024, mal súd preukázané, že príjmy otca boli vo výške 29 157,25 eur a výdavky 23 206,54
eur, mimoriadna splátka úveru realizovaná otcom vo výške 918,34 eur 15.07.2024. Ďalšie výdavky otca:
sociálna poisťovňa 235,61 eur, SPP 70 eur, elektrina 33,51 eur, internet 19,90 eur, Metlife 33,67 eur,
Orange 37,50 eur, ZP Dôvera 128 eur, dôchodkové poistenie 59,90 eur, šetrenie pre maloleté dieťa 50
eur, poistenie domu 24,34 eur. Súd mal za overené z vyjadrení oboch rodičov, že otec maloletej prispieva

suma 100 eur mesačne, na účet matky, a to od doby opustenia spoločnej domácnosti matkou. Okrem
toho otec platí aj mimoriadne výdavky. V konaní boli preukázané bežné výdavky na stravu, ošatenie,
hygienické potreby maloletej. Súd uvedenú sumu matkou vo výške 335 eur mesačne uznal za primeranú
s tým, že započítal do nej i alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 100 eur. Ak otec zaplatí určené
výživné vo výške 200 eur, k čomu je potrebné pripočítať rodinné prídavky vo výške 60 eur a vyživovaciu

povinnosť matky vo výške 75 eur po zohľadnení jej každodennej starostlivosti o maloleté dieťa, bude
matka schopná pokryť výdavky maloletého dieťaťa v celom rozsahu tak, aby bol zabezpečený zdravý
vývoj maloletého dieťaťa po každej stránke.

35.1 Súd sa nestotožnil s návrhom právnej zástupkyne matky ohľadne určenia výživného na tvorbu

úspor, pretože matka sa k uvedenému návrhu nijakým spôsobom nevyjadrila, sama navrhla určiť výživné
vo výške 150 eur. Súd nepopiera, že otec uznal príjem vo výške 2 400 eur a s poukazom na tabuľky
Ministerstva spravodlivosti SR ohľadne výživného by výživné vzhľadom na vek maloletého dieťaťa
z uvedeného príjmu malo predstavovať 432 eur. Súd zdôrazňuje, že tabuľky ohľadne výživného nie
sú jediným kritériom na určenie výživného. Je potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že matka

bez súhlasu otca opustila spoločnú domácnosť s maloletým dieťaťom a zmenila adresu trvalého
pobytu dieťaťa, s čím sa jednoznačne navýšili výdavky otca vyplývajúce z osobných návštev dieťaťa
za účelom realizácie styku. Otec nepoukazoval na uvedené výdavky predstavujúce cestovné, avšak
uvedené je súdu všeobecne známe. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil a plní dobrovoľne od narodenia
maloletého dieťaťa počas spoločného spolužitia s matkou, ako aj po opustení spoločnej domácnosti

matky s dieťaťom. Okrem dobrovoľného plnenia si vyživovacej povinnosti pravidelne vo výške 100 eur
otecprispievalpravidelnenapotrebymaloletéhodieťaťavzhľadomnajehovekprikaždejnávštevestým,
že okrem finančných príspevkov sa snažil matke a dieťaťu pomôcť a nosil im i jedlo. S poukazom na
uznané výdavky dieťaťa vo výške 335 eur je určené výživné primerané vzhľadom na vek a preukázané
nerozporovateľné potreby dieťaťa.

35.2 Zročné výživné za obdobie od 28.08.2024 do 28.02.2025 vo výške 609,60 eur, ktoré pozostáva zo
sumy 9,60 eur (za 3 dni v mesiaci august 2024) a zo sumy 600 eur (za mesiace september 2024 až
február 2025, 6 x 100 eur), kde súd vychádzal z toho, že otec doteraz platil výživné vo výške 100 eur,
ktoré bolo riadne zaplatené a vyrovnané, tak ako to rodičia potvrdili a zročné výživné predstavuje len

rozdiel určeného výživného. Súd povolil zročné výživné otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach
vo výške 200 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec maloletého
dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy s tým, že výška splátky je primeraná
výške zročného výživného a zohľadňuje príjem otca.36. Rodičia maloletej sa nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletou. Matka maloletej vo
svojej výpovedi uvádzala, že rozsah styku s otcom by sa mohol postupne rozširovať, avšak aktuálne

je dieťa ešte veľmi malé a prenocovanie u otca by bolo problematické, nakoľko len ona vie dieťa
utíšiť. Trvala preto na styku v sobotu od 9.00 hod do 16.00 hod., kým si maloletá na otca zvykne.
S takýmto názorom matky sa súd nestotožnil, pretože dokazovaním neboli preukázané skutočnosti,
z ktorých by vyplývalo, že otec sa o maloletú nevie postarať, ani že maloletá otca odmieta, alebo na
jeho prítomnosť nie je zvyknutá. Otec maloletej zotrval na svojom návrhu, s tým že maloletá by uňho

aj prespávala, styk by sa realizoval každý párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele 17.00 hod.,
každý nepárny týždeň v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od
09.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa navrhla styk upraviť zhodne
s návrhom otca. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že zohľadnil i pracovné povinnosti otca s
tým, že otec má právo sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do nedele
17.00 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov

od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. tak, že si otec maloleté dieťa prevezme v mieste
bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky. Súd bral do úvahy,
že maloletá pozná rodinné prostredie otca, pozná starú matku zo strany otca, otec sa o ňu staral od
malička, hoci len cez víkendy, a aj zo šetrenia bytových pomerov na strane otca vyplynulo, že otec má
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Záujem dieťaťa predpokladá

pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane
stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné
prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo
veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej
strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z

takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa
[porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok
Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP
zo 4. 4. 2006, bod 71]. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné

vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať
sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov.
Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere,
aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je
spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené

ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o
ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. III. ÚS XXXX/XX - M. 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11). Pre dosiahnutie
spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné
zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne

kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho
zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb
v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa
do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie
dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].

Pri úprave styku súd postupoval v súlade vyššie uvedenými rozhodnutiami, pričom zohľadnil i záujem
maloletého dieťaťa, a preto styk upravil tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

36.1 Súd sa nestotožnil s návrhom matky, aby bol styk otca s maloletým dieťaťom upravený len na každú
sobotu v čase od 09.00 hod. do 16.00 hod., pretože mal za to, že takto upravený styk by bol neadekvátny

a nepostačujúci. Tvrdenia matky ohľadne potreby nadviazania kontaktu maloletého dieťaťa s otcom
považoval za irelevantné, pretože z dokazovania mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa hneď od
začiatku ako matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť 28.08.2024 mal záujem o styk s dieťaťom,
ktorý aj realizoval a chodil za dieťaťom každý týždeň podľa ochoty matky v nedeľu. Dieťa je zvyknuté na
rodinných príslušníkov zo strany otca, kde vyrastalo a ktorý konkrétne stará matka sa zúčastňovali na

realizovaných stykoch. Súd nemal preukázané a matka neuniesla dôkazné bremeno v tej časti, že by
sa dieťa v noci budilo viackrát a že by ho bola schopná utíšiť len matka, keď tomu tak nebolo ani v čase,
keď rodičia žili v spoločnej domácnosti a dieťa bolo menšie. Je ťažko súhlasiť a prijať skutočnosť, že
maloleté dieťa je ukľudňované na prsníku matky, keď kojené nebolo a nie je. Ak by sa boli u dieťaťaprejavilivýraznézmenyvsprávanípozmenepobytudieťaťa,malamatkamožnosťuždanúsituáciuriešiť
a vyhľadať odbornú pomoc s poukazom na obdobie, ktoré od opustenia spoločnej domácnosti uplynulo.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).