Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124201970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, XXX XX B. E. F., práv. zast. JUDr. Michala Dománková, advokátka, so sídlom 1.
mája 66, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
XXX XX H., štátny občan SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46C/13/2024-211 zo dňa 29.1.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., okres B. E. F., a to pozemkov parcela C KN
č. 985/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 336 m2, parcela C KN č. 985/2 - záhrada o výmere 177
m2 a rodinnému domu súpisné číslo XXX postavený na parcele C KN č. 985/1 zrušil a nariadil predaj

uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych
podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach, a to žalobkyni v podiele 1/2 a žalovanému v
podiele 1/2. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z výpisu z listu vlastníctva
č. XXX pre k.ú. H. (zo dňa 27.1.2025 – č.l. 187) vyplýva, že nehnuteľnosti: parcela KN C č. 985/1 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 336 m2 a parcela KNC č. 985/2 – záhrada o výmere 177 m2,
ako aj stavba – rodinný dom súp. č. XXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1-ica
a žalovaného v podiele 1-ica. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti podľa poznámky na LV je kúpna

zmluva ktorej vklad bol povolený pod V 919/2008 z 26.8.2008. Z odhadu hodnoty nehnuteľnosti majetku
vypracovaného spoločnosťou Kysuce s.r.o. zo dňa 21.2.2024 (č.l. 20) vyplýva, že odhadovaná hodnota
nehnuteľnosti je 80.000,- Eur. Z odhadu hodnoty nehnuteľnosti majetku vypracovaného spoločnosťou
WFGzodňa1.3.2024(č.l.32)vyplýva,žeodhadovanáhodnotanehnuteľnostije95.000,-Eur.ZoZmluvy
o splátkovom úvere č. 03103304670 zo dňa 28.5.2008 (č.l. 34) mal súd za preukázané, že žalobkyňa a
žalovaný ako dlžníci uzavreli zmluvu so I. I., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 850.000,-
Sk. Z potvrdenia I. I. zo dňa 31.1.2024 (č.l. 36) vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola 28.214,83 Eur,

mesačná splátka 145,32 Eur a zostatok úveru k 31.1.2024 je 11.699,66 Eur. Zo splátkového kalendára
k úveru (č.l. 99) vyplýva, že výška mesačnej splátky je 145,32 Eur. Rozhodnutím I. D. zo dňa 19.2.2024
(č.l. 39) žalobkyni bol k 1.3.2024 zastavený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby z dôvodu
úmrtia. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline vyplýva, že žalobkyňa je od 3.10.2023vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z uznesenia o dedičstve po J. B. sp.zn. 49D/266/2024
(č.l. 148), právoplatnom dňa 29.5.2024 mal súd za preukázané, že išlo o matku žalobkyne, ktorá zomrela
dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa v dedičskom konaní nadobudla byt evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. B.

E. F. a pozemok pod bytovým domom evidovaný na LV č. XXXX. Z uznesenia Okresnej prokuratúry
Žilina zo dňa 7.11.2019 (č.l. 159) sp.zn. 4Pv/149/18/5511-14 vyplýva, že vec obvineného – žalovaného
bola postúpená na OU ZA, odbor všeobecnej vnútornej správy. Z uznesenia o dedičstve po G. B. sp.zn.
12D/107/2021, právoplatnom dňa 15.12.2021, vedenom na Okresnom súde Čadca (č.l. 169) v spojení s
opravným uznesením, vyplýva, že žalovaný v dedičskom konaní nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/6-

ina na nehnuteľnosti – byte č. X vo vchode XXX v dome súp. č. XXX evidovanom na LV č. XXXX pre
k.ú. K.. Dedičstvo neobsahovalo žiadne dlhy. Z uznesenia o dedičstve po J. B. sp.zn. 12D/187/2021,
zo dňa 16.12.2022, vedenom na Okresnom súde Čadca (č.l. 175) vyplýva, že konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 48T/13/2019 mal súd
za preukázané, že žalovaný bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 20.2.2019 zo skutku, ktorého sa
dopustil voči žalobkyni ako poškodenej dňa 25.11.2018, t.j. ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Tr. Zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s probačným
dohľadomnadjehosprávanímvskúšobnejdobevrozsahu18mesiacovazároveňmuboluloženýzákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 20.2.2019. Z obsahu výsluchov žalobkyne vyplývali skutkové tvrdenia o vyhrážaní, psychickom a
fyzickom násilí. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 31.1.2019 (č.l. 111 vyšetr.

spisu) vyplýva, že žalovaný nemal výhrady k výsledkom vyšetrovania, navrhol, aby bol podaný návrh
na zmier alebo konanie o dohode o vine a treste. Skutok oľutoval a vyhlásil, že s poškodenou sa
telefonickydohodol,ženebudúspolubývaťanebudedochádzaťkďalšímkonfliktom.Zobsahutrestného
spisu tiež vyplýva, že žalovaný bol v danej trestnej veci dňa 27.11.2018 vzatý do väzby a uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/13/2019 z 20.2.2019 súd rozhodol o ponechaní vo väzbe z obavy

prípadnej recidívy. Súd s ohľadom na skutočnosť, že nesporne žalovaný žije v nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu, vyhodnocoval na účely prejednávanej veci postup podľa § 142 ods. 2 OZ, t.j. či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné žalobu zamietnuť. Dospel k záveru,
že vek žalovaného nie je vysokým vekom, t.j. žalovaný nedovŕšil ani dôchodkový vek. Jeho zdravotný
stav je síce zhoršený pre chorobu z povolania a preto poberá úrazovú rentu, no z výpisu z lustrácie

v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaný bol do roku 2019 zamestnaný v spoločnosti B. L., M. a
následne boli jeho pracovné aktivity sporadické a krátkodobé, na báze dohôd. Z obsahu vyšetrovacieho
spisu vyplýva, že jeho zdravotný stav je v zmysle jeho vlastného prehlásenia dobrý ( v roku 2018),
i keď choroba z povolenia mu bola zistená v roku 2016. Z dedičského rozhodnutia po jeho matke
vyplynul opak. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/6-ina ako jeden z troch detí poručiteľky.

Najväčší podiel nadobudla sestra - 4/6-iny. Dôvod takéhoto prerozdelenia majetku v dedičskom konaní
nie je zrejmý. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd prednostne ako prioritný spôsob
vyporiadania skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a
až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za primeranú náhradu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami bolo nesporné, že

nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, nakoľko sa strany sporu zhodli na tom, že ide o dvojizbový rodinný
dom pozostávajúci z dvoch izieb. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
reálna deliteľnosť domu nie je vhodná ani s ohľadom na komplikované anymózne vzťahy strán sporu,
ktoré v minulosti viedli k trestnému aj priestupkovému konaniu. Druhým spôsobom vyporiadania je
prikázanie do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov. V danej veci žalobkyňa

nemala o nadobudnutie nehnuteľnosti záujem a rovnako nemala ani finančné prostriedky na vyplatenie
primeranej náhrady žalovanému za prípadné vyporiadanie nehnuteľnosti. Súd preto nemôže prikázať
nehnuteľnosť tomu spoluvlastníkovi, ktorý o jej nadobudnutie nemá záujem a navyše nemá finančné
prostriedky na vyplatenie ustupujúceho spoluvlastníka. Súd zvažoval prikázanie nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý reálne nehnuteľnosť užíva. Žalovaný však výslovne uviedol,

že nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobkyne. S ohľadom na nemožnosť zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou či prikázaním do výlučného vlastníctva niektorého
zo spoluvlastníkov, súd pristúpil k poslednej možnosti, a to k nariadeniu predaja veci a rozdeleniu
výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Súd má za to, že s ohľadom na spoluvlastnícke vzťahy
strán sporu, ich komplikovanú minulosť poznačenú trestným konaním a odsudzujúcim rozsudkom v

neprospech žalovaného (ktorého výrokom je súd v zmysle § 193 CSP viazaný), jediným vhodným
riešením vyporiadania spoluvlastníctva je práve nariadenie predaja sporných nehnuteľnosti tak, že
výťažok bude vyplatený obom spoluvlastníkom, a to každému vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu
1-ica. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej vecivzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným ustanoveniami
Exekučného poriadku. Návrh na exekúciu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor
postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebo nehnuteľných vecí. O nároku na náhradu trov

konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd konštatoval, že konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je konaním iudicium duplex, t.j. konaním
v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného a ide o konanie v prospech oboch strán.
Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí,
že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí v predsúdnom konaní navrhovať rovnakú

možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj v samotnom žalobnom petite,
pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom prípade má žalobca postavenie
úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012,
podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal
s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní

v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobca v predsúdnom konaní (za účelom vyhovenia
požiadavkám protistrany) navrhol dve varianty vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v žalobnom
návrhu navrhol nariadenie predaja nehnuteľností, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel práve
k tomuto spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti. Podmienka totožnosti tak nebola splnená, a preto súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Súd tiež zohľadnil

skutočnosť, že žalovaný je aktuálne tým spoluvlastníkom, ktorý nehnuteľnosť užíva, no zároveň výlučne
on uhrádza náklady úveru a platby spojené s užívaním nehnuteľnosti.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Uviedol, že
nemá možnosť vyplatiť žalobkyni prislúchajúce podiely v požadovanej sume, keďže sa v predmetnom

rodinnom dome staral o jeho stav, udržiavanie, nehovoriac o tom, kto a akým spôsobom prispel k jeho
nadobudnutiu a splácaniu úveru. V súčasnej dobe je dôchodcom a poberá výlučne dôchodok, nemá
ani možnosť nájsť si zamestnanie, nemá prostriedky na vyplatenie žalobkyne, keďže z jeho súčasného
príjmu hradí splátky úveru, z ktorého boli nehnuteľnosti nadobudnuté, nemá možnosť iného bývania,
nakoľko predmetné nehnuteľnosti sú jeho obydlím. Zabezpečiť si iné bývanie v súčasnej dobe nemá,

teda v prípade predaja jeho podielov a vyplatenia zostatku úveru by sa stal bezdomovcom. Žalobkyňa
má vlastné bývanie, preto nejaví o užívanie predmetných nehnuteľností záujem, tieto má záujem výlučne
predať. Z prípadnej navrhovanej výplaty z predaja a po odpočítaní nákladov na vyplatenie úveru,
objektívne nemá možnosť si zabezpečiť iné primerané bývanie. K nehnuteľnostiam má o. i. veľmi silný
citový vzťah, podiely žalobkyne na týchto nehnuteľnostiach objektívne nemá možnosť od žalobkyne

odkúpiť a ani v súčasnej dobe nemá možnosť si zabezpečiť iným spôsobom finančné prostriedky na
vyplatenie podielov žalobkyne. Tieto podiely sú pre žalobkyňu nepotrebné, nadbytočné a v prípade jeho
osoby sú jeho podiely existenčné, keďže nemá možnosť v tak krátkom čase zabezpečenia finančných
prostriedkovnaprípadnévyplateniepodielovžalobkyneaaninemámožnosťinéhobývania.Zcelkového
poňatia zrušenia podielového spoluvlastníctva a likvidácie spoluvlastníckych vzťahov v zmysle § 142

Občianskeho zákonníka, sa toto vvporiadanie vykonáva v širšom zmysle, v rámci ktorého sa prihliada
napr. i k tomu, či a do akej miery niektorý z bývalých spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec
investíciami a podobne, na čo súd prvej inštancie neprihliadal ani napriek tomu, že žalovaný stále spláca
úver, ktorý bol použitý na kúpu predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa nehnuteľnosti neužívala a o tieto
nehnuteľnosti sa ani nestarala po dobu niekoľkých rokov. Uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa

musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky
stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako
významnejší a prednejší. Uviedol, že žalobkyni nejde o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, ale o
predaj a speňaženie nehnuteľností bez akéhokoľvek ohľadu na vyriešenie bytovej otázky žalovaného,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre ňu prioritu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 1998, sp.zn. 4Cdo 137/97, R 100/99. Žiadal
rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť vo výroku I. a zároveň navrhol, aby odvolací súd vrátil vec súdu
prvej inštancie, aby znovu konal a rozhodol. Vo výroku II. napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdiť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyni je dlhodobo znemožnený výkon jej
subjektívnych spoluvlastníckych práv k spoločnej veci, a to najmä z dôvodov na strane žalovaného.
Žalovaný sa voči žalobkyni po dlhší čas dopúšťal protiprávneho konania, ktoré vyústilo až do jeho
právoplatného odsúdenia v trestnom konaní. Sám žalovaný v priebehu súdneho konania uviedol, žechcel aby žalobkyňa dom opustila, a teda mohol nehnuteľnosti užívať výlučne sám. Spoločné užívanie
nehnuteľností nie je z dôvodu neustálych nezhôd medzi stranami sporu reálne možné. Akákoľvek
snaha žalobkyne o vyriešenie aktuálneho stavu bola márna, nakoľko žalovaný je presvedčený o svojej

pravde, ktorá však nezodpovedá realite (tvrdenia žalovaného o získaní úveru; žalobkyňu „vylúči“ z
LV; len on ma nárok nehnuteľnosti užívať; žalobkyňa má súdny zákaz vstupu do nehnuteľnosti; suma
finančnéhovyrovnaniazodpovedávýške4.500,-Eur,atď.).Naopak,jetohonázoru,žežalovanývkonaní
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal existenciu dôvodov osobitného zreteľa. Čo
sa týka vyporiadania v širšom zmysle, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, nevyhnutnou

podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať, je jeho riadne uplatnenie vzájomným
návrhomsovšetkýmináležitosťami.Žalovanýúdajnevynaloženéinvestícieazhodnotenienehnuteľností
opäť len všeobecne deklaroval. Svoje tvrdenia nijako nešpecifikoval a ani nenavrhol vykonať žiadne
dôkazy na ich preukázanie. V tomto smere má preto za to, že z jeho strany nebol pre vyporiadanie
v širšom zmysle podaný relevantný návrh. Žalobkyňa nemá akúkoľvek možnosť podieľať sa na právach
a povinnostiach vyplývajúcich z jej spoluvlastníctva k spoločnej veci. So spoločnou vecou hospodári

výlučne žalovaný, dokonca umožňuje jej užívanie tretím osobám bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný nie je
od roku 2019 riadne zamestnaný a zamestnanie si ani nehľadá, dokonca sa nechal vyradiť z evidencie
uchádzačovozamestnanie,nakoľkomuUPSVaRponúkalpráce,ktorésamunepáčili,čosámuviedolna
pojednávaní konanom dňa 16.11.2024. Preto jeho tvrdenie, že si musí najprv vyriešiť svoju ekonomickú
situáciu a potom žalobkyňu vyplatí, je účelové a zavádzajúce.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 220
ods. 2 CSP odôvodnil.
6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v

spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

7. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

8. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

11. Z poukazovaných zákonných ustanovení, najmä z ust. § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že ak nie
je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

12. Z vykonaného dokazovania, najmä z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn.
48T/13/2019 mal súd za preukázané, že žalovaný bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 20.2.2019 zo
skutku, ktorého sa dopustil voči žalobkyni ako poškodenej dňa 25.11.2018, t.j. z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Tr. Zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8mesiacov, s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v rozsahu 18 mesiacov a
zároveňmuboluloženýzákazpožívaniaalkoholickýchnápojovainýchnávykovýchlátok.Trestnýrozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2019. Z obsahu výsluchov žalobkyne vyplývali skutkové tvrdenia

o vyhrážaní, psychickom a fyzickom násilí. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa
31.1.2019 (č.l. 111 vyšetr. spisu) vyplýva, že žalovaný nemal výhrady k výsledkom vyšetrovania, navrhol,
aby bol podaný návrh na zmier alebo konanie o dohode o vine a treste. Skutok oľutoval a vyhlásil, že s
poškodenou sa telefonicky dohodol, že nebudú spolu bývať a nebude dochádzať k ďalším konfliktom.
Z obsahu trestného spisu tiež vyplýva, že žalovaný bol v danej trestnej veci dňa 27.11.2018 vzatý do

väzby a uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/13/2019 z 20.2.2019 súd rozhodol o ponechaní
vo väzbe z obavy prípadnej recidívy.
13. V kontexte uvedeného i odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd správne neprihliadal na
žalovaným tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal podielové spoluvlastníctvo
zrušiť a vyporiadať spôsobom navrhovaným žalobkyňou. V konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaný vlastným násilným spôsobom donútil žalobkyňu odsťahovať sa z nehnuteľnosti, čím

jej dlhodobo znemožnil výkon jej subjektívnych spoluvlastníckych práv k spoločnej veci. Z dôvodu
pretrvávajúcich nezhôd medzi stranami nie je spoločné užívanie nehnuteľnosti ani reálne možné.
14. Na nehnuteľnosti od roku 2019 žalovaný vymenil zámok, pričom za takejto situácie i odvolací súd
dospel k jednoznačnému záveru o tom, že nie je v záujme žalobkyne naďalej zotrvať v spoluvlastníkom
vzťahu so žalovaným a sú splnené zákonné podmienky pre jeho zrušenie.

15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov nie je schopný
vyplatiť toho druhého pre nedostatok finančných prostriedkov. Žalovaný užíva výlučne sám pre svoje
potreby nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa bola vylúčená z užívania
spoločnej veci v dôsledku fyzického a psychického násilia, za ktoré bol žalovaný i potrestaný súdom.
16. Za takejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že i napriek tomu, že žalovaný prejavuje

záujem v podielovom spoluvlastníctve naďalej zotrvať, z dôvodov hodných osobitného zreteľa a žalobu
žalobkyne zamietnuť v zmysle ust. § 142 ods. 2 OZ, je potrebné zohľadňovať mieru a intenzitu rozporov
spoluvlastníkov, pri užívaní spoločnej veci a zároveň i schopnosť v kritickej situácii (napr. havária...)
dohodnúť sa na jej ďalšom osude. Žalobkyňa nemá akýkoľvek dosah rozhodovať o hospodárení
so spoločnou vecou, a teda ani reálne ovplyvniť prípadný pokles alebo nárast jej hodnoty. Stala

sa tak rukojemníkom svojvôle žalovaného, ktorý tým, že nehnuteľnosti užíva výlučne pre seba, má
priamy dosah na ich ne/zhodnocovanie, čo sa v budúcnosti môže dotknúť a negatívne ovplyvniť
i majetkovú sféru žalobkyne. Každý spoluvlastník má totiž nielen práva spojené s vlastníctvom k veci
(ktoré sú žalobkyni žalovaným i násilím upierané) ale i povinnosti. To znamená, že pokiaľ žalobkyňa
nemá priamy dosah na udržiavaní a zveľaďovaní spoločnej veci, je vystavená riziku prehlbujúceho sa

znehodnocovania spoločnej veci a poklesu jej hodnoty. Na druhej strane žalovaný absolútne neprejavil
záujem na vysporiadaní vzájomných vzťahoch spôsobom, ktorý by vyhovoval a bol na prospech oboch
strán sporu, naopak z priebehu celého konania uprednostňoval a žiadal zohľadňovať iba okolnosti na
svojej strane a tieto povýšiť nad záujem žalobkyne.
17. Bolo preukázané, že na strane žalovaného nie je žiadna objektívna prekážka, ktorá by mu bránila

zamestnať sa, zlepšiť tak svoju finančnú situáciu, za účelom vyplatiť žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel
a nehnuteľnosti si ponechať pre seba. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciou
prvoinštančnéhosúduvods.29.odôvodneniajehorozsudku.Žalovanýjepreukázateľnevproduktívnom
veku, napriek tomu, že mu nebráni žiadna objektívna prekážka pracovať, je nezamestnaný, odkázaný
len na úrazovú rentu. Sám tak vedome zhoršuje vlastnú ekonomickú situáciu, stavia sa do postavenia

„obete“ a vlastný ľahkomyseľný postoj k životu sa snaží súdu paradoxne podsunúť ako dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ. Žalovaný tak v neprospech žalobkyne zneužíva vlastný
nezáujem, vytvoriť si také ekonomické zázemie, aby jej mohol vyplatiť adekvátnu náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel a prispieť tak k spravodlivému usporiadaniu vzájomných vzťahov.
18. Vo väzbe na uvedené odvolací súd sa preto stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ zrušil

a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k spoločnej veci nariadením jej predaja. Mal za to, že sa tak
do budúcna predíde nielen vzniku ďalších vzájomných rozporov, ale sa i definitívne usporiadajú vzťahy
medzi stranami.

19. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, vo väzbe na čo odvolací súd jej priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, 2, § 255
ods. 1 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)