Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414554
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124414554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu:
SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin,
IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska,
advokát, so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 174 856,
o zaplatenie 489,98 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č. k. 25C/115/2024-132 z 12. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 489,98 EUR spolu
s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 29.05.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového
i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.

25C/115/2024-132 z 12.03.2025 žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému súdneho
výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 489,98 EUR s príslušenstvom.
Citujúc ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), § 442 ods. 1, 3, § 525 ods. 1, 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) rozhodol tak, že nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 489,98 EUR ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255
ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Okresný súd mal preukázané, že dňa 16.03.2024 došlo v obci Radoľa k dopravnej nehode, ktorou
bolo poškodené osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat B7 Variant
š.p.z. A. XXX B. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Nissan Navara C.,

v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Na základe uzatvorenej poistnej zmluvy
s osobou škodcu uzatvorenej podľa zákona č. 381/2001 Z. z. je žalovaný povinný uhradiť skutočnú
škodu poškodeného, t. j. okrem iného aj náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia,
medzi ktoré dôsledky poškodenia podľa názoru okresného súdu patrí aj prenájom náhradného vozidla,čo v konkrétnom prípade nebolo sporným (pretože časť škody bola žalovaným uhradená). Okresný
súd ďalej konštatoval, že v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 16.03.2023 bol vlastník poškodeného
motorového vozidla Volkswagen Passat nútený odstrániť opravou škodu, ktorá vznikla dopravnou

nehodou na jeho motorovom vozidle. Z dôvodu poistnej udalosti (poškodenia motorového vozidla) si
vlastník poškodeného motorového vozidla od spoločnosti žalobcu Zmluvou o nájme č. 216/604 zo dňa
04.04.2024 požičal náhradné osobné motorové vozidlo Nissan Qashqai, EČV: B. za dohodnuté denné
nájomné 70,- EUR (denná suma nájmu prenajatého vozidla uvedená v zmluve, inak fakturovaná suma
69,996 EUR/deň). Aj napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že Zmluva o prenájme vozidla zo dňa 04.04.2024

bola zmluvou bezodplatnou, okresný súd z obsahu predmetnej zmluvy zistil a ustálil, že sa jednalo
o odplatnú zmluvu, ktorej odplatnosť žalovaný nespochybnil, pretože na základe uvedeného právneho
dôvodu poskytol žalobcovi časť plnenia za prenájom vozidla vo výške 979,94 EUR. Poškodený mal
predmetné motorové vozidlo zapožičané od 04.04.2024 do 24.04.2024. Po ukončení nájmu žalobca
vystavil nájomcovi faktúru č. 240244 zo dňa 24.04.2024 za prenájom náhradného motorového vozidla vo
vlastníctvežalobcu,vcelkovejdĺžkenájmu21dní,nacelkovúsumu1.469,92EUR.Zmluvouopostúpení

pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.04.2024 postúpil poškodený
a nájomca v jednej osobe na prenajímateľa a žalobcu v jednej osobe pohľadávku poškodeného vo
fakturovanej výške 1.469,92 EUR. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.05.2024 mal okresný súd
preukázané, že žalovaný z fakturovanej sumy uhradil len 14 dní v sume 979,94 EUR, čím žalovaný
uznal nárok žalobcu čo do základu.

4. Okresný súd konštatoval, že sporná medzi žalobcom a žalovaným bola výška nároku, a to v rozsahu
dĺžky nájomného za používanie náhradného motorového vozidla nad priznaných 14 dní vo výške 489,98
EUR, dĺžka účelnosť prenájmu bola žalovaným namietaná v priebehu celého konania. Žalovaný priznal
žalobcovi náklad za zapožičanie vozidla len za 14 dní, vypočítajúc plnenie v zmysle faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. 240244 zo dňa 24.04.2024, vo fakturovanej sume 1.469,92 EUR. Na základe

uvedeného výpočtu vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 979,94 EUR. Dôvody krátenia fakturovanej sumy
žalovaný zdôvodnil nečinnosťou servisu Galimex s.r.o. na oprave poškodeného motorového vozidla
v čase od 04.04.2024 do 11.04.2024. Žalovaný odmietol uhradiť čas strávený pojazdným vozidlom
VW Passat v servise, počas ktorého času neboli na poškodenom vozidle vykonávané žiadne úkony
sledujúce odstránenie následku - škody. Žalovaný dôvodil, že z dôvodu nečinnosti servisu Galimex s.r.o.

bolo predmetné pojazdné motorové vozidlo 7 dní bezdôvodne v opravovni a odmietol čas prenájmu
náhradného motorového vozidla za obdobie od 04.04.2024 do 11.04.2024 preplatiť, z uvádzaného
dôvodu – dôvodu nečinnosti servisu (zbytočného prenájmu náhradného motorového vozidla). Žalobca
k tvrdeniam žalovaného uviedol len, že motorové vozidlo bolo servisom prijaté dňa 04.04.2024, následne
odstrojované a robila sa obhliadka vozidla. Okresný súd tak konštatoval, že žalobca na vyššie uvedené

tvrdenia o účelnosti pobytu poškodeného vozidla v servise v uvedenom období (účelnosť pobytu
vozidla v období od 04.04.2024 do 11.04.2024) nedoložil žiaden dôkaz, preukazujúci tvrdenia žalobcu
o uvádzaných úkonoch, ako účel pobytu vozidla v servise, ktorý čas mal žalovaný uhradiť.
5. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že absentovali dôkazy ohľadom účelnosti používania
náhradného motorového vozidla v období od 04.04.2024 do 11.04.2024 na strane žalobcu, okresný súd

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že by inak pojazdné
motorové vozidlo Volkswagen Passat bolo v servise v uvedenom období účelne a s poukazom na
uvedené bol zákonný dôvod úhrady za prenájom náhradného motorového vozidla v čase od 04.04.2024
do 11.04.2024. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na uznesenie Krajského súdu Žilina č. k.
7Co/181/2024-261 zo dňa 29.01.2025, bod 15. a 16. uznesenia.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na úspech v spore žalobcu, a preto v zmysle
§ 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a 3 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
priznal žalovanému voči žalobcovi.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f),

h) CSP a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a vydal rozhodnutie, ktorým
rozhodne tak, že žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 489,98 EUR spolu s 9,50 % úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 29.05.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnostirozsudkuaurčil,žežalobcamávočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k bodu
37. napadnutého rozsudku namietal, že mu nebolo doručené podanie žalovaného zo dňa 10.01.2025,
nachádzalo sa len v elektronickom súdnom spise. Opätovne namieta, že žalovaný tvrdenia ohľadom
toho, že od 04.04.2024 do 11.04.2024 sa na poškodenom motorovom vozidle nevykonávali žiadneopravy nijakým spôsobom nepreukázal. Nepredložil do konania jediný dôkaz, ktorý by preukazoval,
že sa v uvedenom časovom období na vozidle nevykonávali opravné práce, žalobcovi teda nie je ani
zrejmé, na základe čoho žalovaný uvedenú skutočnosť tvrdil. Namieta, že absentovali dôkazy ohľadom

údajného nevykonávania opravárenských prác na vozidle v čase od 04.04.2024 do 11.04.2024. Podľa
žalobcovho názoru bol žalovaný povinný okrem povinnosti tvrdiť skutočnosti, ktorými napádal správnosť
tvrdení žalobcu o oprave poškodeného motorového vozidla počas celého obdobia, kedy sa nachádzalo
vozidlo v servise, aj označiť a predložiť dôkazy o týchto tvrdeniach, pričom žiadne dôkazy neoznačil ani
nepredložil. Namieta, že súd si osvojil argumentáciu žalovaného o nevykonávaní prác bez akýchkoľvek

dôkazov, naproti žalobcom preukázaných tvrdení, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd
uprednostnil ničím nepreukázanú argumentáciu žalovaného pred argumentáciou žalobcu podporenou
dôkazmi. Poukázal tiež na to, že servis, v ktorom bolo poškodené vozidlo opravované, je partnerským
servisom žalovaného, v tejto súvislosti poukázal na závery Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn.
11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024. Nečinnosť servisu mohol žalovaný riešiť priamo so servisom, naproti
tomu mu však uhradil plnú sumu opráv, preto má žalobca za to, že servis vykonal opravu vozidla riadne

a v čo najrýchlejšom čase. Z uvedených dôvodov považuje závery okresného súdu za nesprávne a tiež
poukazuje, že nakoľko je autorizovaný servis zmluvným partnerom žalovaného, v otázke primeranosti
doby opravy nie je poškodený povinný znášať dôkazné bremeno, keďže sa jedná o skutočnosti nad
rámec náhradného vozidla. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Namieta, že bol porušený princíp predvídateľnosti

rozhodnutia, ako aj princíp právnej istoty s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25.06.2019 sp. zn. III. ÚS 275/2018. Uvádza, že poškodený nie je spôsobilý ovplyvniť dĺžku
opravy motorového vozidla, ide teda o okolnosť nezávislú od vôle poškodeného, pričom od neho nie
je spravodlivé požadovať, aby hľadal servis, ktorý vozidlo opraví v poisťovňou určenej lehote, v tejto
súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Súd dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, keď si osvojil žalovaným tvrdené skutočnosti, ktoré sú v rozpore s dôkazmi predloženými
žalobcom. Servis predpokladal, že oprava bude vykonávaná do 29.04.2024, čo vyplýva zo zákazkového
listu. Namieta, že pokiaľ by v čase od 04.04.2024 do 11.04.2024 neprebiehali žiadne opravy, logicky by
sa oprava predĺžila, nie skrátila. Uvádza, že nakoľko bola oprava vozidla realizovaná v autorizovanom
servise, je zrejmé, že oprava bude čo možno najrýchlejšia a kvalitná. Žalobca namieta, že nie je zrejmé,

na základe akého dôkazu dospel súd k záveru, že od 04.04.2024 do 11.04.2024 neprebiehali na vozidle
žiadne opravy, a teda, že v tomto období mal byť nájom náhradného vozidla neúčelný. Rozhodnutie
súdu považuje za arbitrárne.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach.

Podľa neho argumentácia žalobcu nie je spôsobilá spochybniť záver prvostupňového rozsudku. Uvádza,
že žalobca nepreukázal dôvodnosť nájmu náhradného vozidla v období od 04.04.2024 do 11.04.2024,
hoci na predmetnú skutočnosť žalovaný poukazoval už v odpore. Poukazuje pri tom na predložené
fotografie preukazujúce estetický charakter poškodení vozidla, ktoré bolo stále pojazdné. Neúčelnosť
nájmupodľažalovanéhopreukazujesamotnáfaktúraautoservisu,ktoráuvádza,žeservisstrávilopravou

vozidla 8 a pol hodiny. Uvádza, že žalobca nepreukázal, že bolo vozidlo opravované po celú dobu, po
ktorú zotrvalo v autoservise. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že časová
náročnosť opravy poškodeného vozidla predstavovala v konkrétnom servise dobu
8 a pol hodiny, čo je de facto jeden pracovný deň. Poškodené vozidlo sa nachádzalo v servise 20
dní. Žalovaný plnil žalobcovi náhradu zodpovedajúcu 14 dňom nájmu náhradného vozidla, pričom do

tejto doby (vzhľadom na estetické poškodenie vozidla) možno objektívne zarátať aj úkony odstrojenia
vozidla, obhliadky vozidla a pod. Odmieta aplikovateľnosť nálezu Ústavného súdu zo dňa 16.02.2023
sp. zn. III. ÚS 602/2022, nakoľko v tomto prípade mohol poškodený svoje vozidlo užívať v období
po poistnej udalosti do vykonania opravy. Uvádza, že prestoje autoservisu nemožno pripočítať
poistnému žalovaného, pričom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016 sp.

zn. 3MCdo/3/2015 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.03.2023 sp. zn. 7Co/187/2022.
Navrhuje, aby odvolací súdu rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.04.2025 sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na ním do

konania predložené listinné dôkazy, z ktorých podľa neho vyplýva vykonávanie opravy od 04.04.2024
do 24.04.2024. Uvádza, že žalovaný naproti tomu tvrdil, že od 04.04.2024 do 11.04.2024 servis nemal
na vozidle vykonávať žiadne opravné práce. Toto tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom, a preto
ani žalobcovi nie je zrejmé, z čoho mala táto skutočnosť vyplývať, nakoľko z dôkazov, ktoré boli dokonania predložené, uvedené nevyplýva. Podľa žalobcu neexistuje rozdiel v tom, či vozidlo, ktoré sa
nachádza v servise za účelom opravy je plne pojazdné alebo nepojazdné, keďže v čase, kedy sa na
poškodenom vozidle vykonávajú opravné úkony, poškodený uvedené vozidlo užívať nemôže, a to bez

ohľadu na to, či je pojazdné alebo nepojazdné. Pokiaľ by poškodený na predmetnom vozidle ďalej
jazdil, konal by na vlastné riziko, nakoľko bez odstrojenia nemožno zistiť, či neboli poškodené aj iné
časti vozidla. Skutočnosť, že je vozidlo pojazdné neznamená, že je v takom technickom stave, aby
bolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách. K žalovaným namietanému času opravy
(8 a pol hodiny) uvádza, že odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne

stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla, preto počet hodín uvedených na faktúre nikdy
neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Opätovne poukazuje, že
podstatou odvolania žalobcu bolo, že žalovaný tvrdenia ohľadom toho, že sa na poškodenom vozidle
od 04.04.2024 do 11.04.2024 nevykonávali žiadne opravné práce, nijakým spôsobom nepreukázal, do
konania v tejto súvislosti nepredložil jediný dôkaz. Žalobca uvádza, že žalovaný bol okrem povinnosti
tvrdiť skutočnosti, povinný označiť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Opätovne poukazuje

na to, že súd si pri rozhodovaní osvojil tvrdenia žalovaného, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal. Poukazuje, že poškodené vozidlo bolo opravované v partnerskom servise žalovaného.
Preto aj pokiaľ bol servis nečinný ako žalovaný tvrdil, mohol túto skutočnosť riešiť priamo so servisom
počas vykonávania opravy. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že záver nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 16.02.2023

sp. zn. III ÚS/602/2022 nie je aplikovateľný na skutkový základ tohto prípadu. Podľa žalobcu práve
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.03.2023 sp. zn. 7Co/187/2022 nie je možné aplikovať
na prejednávaný prípad, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015. Z uvedených
dôvodov žalobca zotrváva na podanom odvolaní.

10. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami v konaní produkované.

11. Na odvolacím súdom nariadenom pojednávaní zástupca žalobcu zotrval na všetkých svojich
vyjadreniach a dôvodoch uvedených v odvolaní. Právny zástupca žalovaného, napriek riadnemu
predvolaniu, sa na pojednávaní nezúčastnil. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa so

záznamom o dopravnej nehode z č. l. 9, faktúrou Galimexu z č. l. 10-12, zmluvou o prenájme vozidla z č.
l. 12 rub 13, všeobecnými obchodnými podmienkami Setcar č. l. 14, oznámením o postúpení pohľadávky
z č. l. 15, zmluvou o postúpení pohľadávky z č. l. 15 rub, oznámením o poistnom plnení z č. l. 16,
dotazníkom pre poškodeného z č. l. 17, faktúrou z č. l. 18 rub, 19.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní (§ 384 ods.
1, § 385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a tento podľa

§ 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody

nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok.

14. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2025 sp.
zn. I. ÚS 291/2025, v ktorom sa venoval posúdeniu primeranosti doby nájmu náhradného vozidla, kde

odkazuje aj na už obdobné rozhodnutia III. ÚS 602/2022,
III. ÚS 476/2024. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom
zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý

následok. Účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na
ďalšie používanie. Ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenémuspôsobená čiastočná škoda s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide
totižoskutočnosťobjektívnejnemožnostiužívaťsvojevlastnémotorovévozidlo,ktorámáprestanovenie
relevantnej doby, z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla, bazálny

význam.Napodkladeuvedenéhopotomústavnýsúdustálil,žedobuodzapožičanianáhradnéhovozidla
do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla
a s tým spojené primerané náklady. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti

užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich
prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívanímpoškodenéhovozidla.KobdobnémuzáverudospelajÚstavnýsúdČeskejrepublikyvnáleze
sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m.
III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).

15. Poškodený nemal možnosť vozidlo užívať po celú dobu, počas ktorej bolo vozidlo v servise.
Obmedzenie poškodeného trvá do odovzdania opraveného vozidla, teda až do momentu, kedy
poškodený môže opätovne vozidla užívať. Na základe uvedeného a v súlade s vyššie uvedeným
záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky potom možno jednoznačne ustáliť, že celá doba nájmu

náhradného vozidla, t. j. odo dňa odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu až do
prevzatia funkčného vozidla, je účelným užívaním náhradného vozidla, nakoľko počas tejto doby je
poškodený v dôsledku škodovej udalosti a opravy poškodeného vozidla nútený užívať náhradné vozidlo.
Od poškodeného nie je možné požadovať, aby dopytoval servis s možnosťou dočasného prevzatia
si vozidla, ako to uvádzal žalovaný. Pokiaľ ide o pojazdné vozidlo nie je povinnosťou poškodeného

odovzdať vozidlo bezprostredne po nehode do servisu. Povinnosťou poškodeného nie je ani hľadať
servis schopný opraviť poškodené vozidlo najrýchlejšie, prípadne zisťovať iné alternatívy.

16. Žalovaný namietal, že poškodenie vozidla bolo len čisto estetické a dĺžka nájmu náhradného
vozidla nie je účelná, nakoľko z faktúry č. OF2425 451228 vyplýva celkový čas opráv v dĺžke 8 a pol

hodiny. Estetický charakter poškodení však neznamená, že poškodený nie je oprávnený si takéto
poškodenia dať opraviť a uplatniť prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S uvedeným súvisí aj neopodstatnenosť žalovaným
namietaného, že vozidlo bolo po škodovej udalosti pojazdné. Vozidlo bolo poškodené a poškodený si po
jeho odovzdaní do servisu bol nútený prenajať náhradné vozidlo, ktoré používal na ním vymedzený účel.

17. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti
spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného žalovaným. Nájomný vzťah trval po nevyhnutnú dobu, ktorú
poškodený nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Z konania zmluvných strán bol zrejmý predmet zmluvy, trvanie nájmu, ako aj výška odplaty za nájom

motorového vozidla. Toto zmenšenie majetku je povinný nahradiť v rozsahu nevyhnute a účelne
vynaložených nákladov žalovaný, a to v okolnostiach súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky
– žalobcovi. Užívanie prenajatého náhradného vozila počas doby po oprave vozidla až do skutočného
odovzdania opraveného motorového vozidla bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
(poistnou udalosťou) a žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu nájomného v rozsahu celej preukázanej

doby trvania nájmu, a to od 04.04.2024 do 24.04.2024.

18. S poukazom na vyššie uvedené, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako dôvodné, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 388 zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 489,98 EUR s príslušenstvom.

19. Nakoľko si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tento mu
plynie od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. 29.05.2024,
keď posledný deň, kedy mohol žalovaný žalobcovi poskytnúť plnenie bol 28.05.2024 v súlade s § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne

poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať
aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súdžalobcovi preto priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % (základná úroková
sadzba ECB
k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,

ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkaod29.05.2024t.j.odnasledujúceho
dňaplynúcehooduplynutia15dníododňaskončeniaprešetreniapoistnejudalosti(ktorébolovyplývajúc
z jeho oznámenia skončené dňa 13.05.2024), resp. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty
stanovenej na dodatočné splnenie povinnosti, teda od 29.05.2024 do zaplatenia.

20. Žalobca v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené podanie žalovaného zo dňa 10.01.2025.
Konanie pred prvostupňovým súdom a konanie pred súdom druhého stupňa tvoria jeden celok, pričom
rozhodnutím odvolacieho súdu bol žalobcom namietaný nedostatok odstránený.

21. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil podľa § 396 ods. 1,
2 CSP, nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania. O nároku na náhradu trov

rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako dôvodné, so
zreteľom na plný úspech žalobcu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP, mu súd priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania (celého, t. j. prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP. (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). (§ 427 ods. 1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).