Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211064
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211064.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v konaní o návrhu navrhovateľa: Výskumný ústav
zváračský, Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 36 065 722, zastúpeného: Škubla & Partneri s. r.
o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, proti odporcovi: Korporátne služby
s.r.o., Sliačska 1, Bratislava, IČO: 50 490 273, zastúpenému: PARA advokáti, s.r.o., Gagarinova 10A,

Bratislava,IČO:47258969,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,naodvolanieodporcuprotiuzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV č. k. 40C/93/2024-246, zo dňa 14.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť:
- odstrániť rampu, ktorá je postavená na pozemku vo vlastníctve odporcu zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie I. W., ako
pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X, o výmere 1.281 m2, druh pozemku: ostatná plocha,

a ktorá navrhovateľovi ako vlastníkovi stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie I. W., ako stavba so súpisným číslom XXXX,
postavená na pozemku parcela
č. XXXXX/X, druh stavby: iná budova a osobám odvodzujúcim svoje práva od navrhovateľa, a
to nájomcom, podnájomcom, obchodným partnerom, zamestnancom alebo návštevám navrhovateľa
sťažuje a bráni vo vstupe, v prechode pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným

prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s
vjazdom zo M. U., Z., ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve odporcu zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie I.
W., ako pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X, o výmere 1.281 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie a pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
-zdržaťsavybudovania,postaveniaalebovytvoreniaďalšejrampy,oploteniaaleboinejfyzickejprekážky
a tiež neumožniť vykonanie týchto úkonov zo strany tretích osôb, ktoré by navrhovateľovi ako vlastníkovi
stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, katastrálne územie I. W. ako stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcela
č. XXXXX/X, druh stavby: iná budova a osobám odvodzujúcim svoje práva od navrhovateľa, a to

nájomcom, podnájomcom, obchodným partnerom, zamestnancom alebo návštevám navrhovateľa
sťažili alebo bránili vo vstupe, v prechode pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo inýmdopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov) cez účelovú
cestu s vjazdom zo M. U., Z., ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve odporcu zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie

I. W. ako pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X, o výmere 1.281 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie a pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
- strpieť a umožniť vstup, prechod pešo alebo prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným

prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov) zo strany navrhovateľa
ako vlastníka stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, katastrálne územie I. W., ako stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na
pozemku parcela č. XXXXX/X, druh stavby: iná budova a osôb odvodzujúcich svoje práva od
navrhovateľa, a to nájomcov, podnájomcov, obchodných partnerov, zamestnancov alebo návštev
navrhovateľa cez účelovú cestu s vjazdom zo M. U., Z., ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve

odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, katastrálne územie I. W., ako pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/X, o výmere 1.281
m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“, parcela č. XXXXX/XX, o výmere 70
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcely registra „C“, parcela
č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (výrok I.), navrhovateľovi

proti odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.) a poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade
jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie, pričom stranami konania budú ako žalobca:
Korporátne služby s.r.o., Sliačska 1, Bratislava, IČO: 50 490 273 a ako žalovaný: Výskumný ústav

zváračský, Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 36 065 722 s tým, že konanie vo veci samej sa môže
týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa

18.11.2024 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti:
(i) odstrániť akékoľvek zariadenie vrátane rampy alebo jej časti, ktoré sa v akejkoľvek fáze výstavby
nachádza na ktoromkoľvek z vyššie uvedených pozemkov vo vlastníctve odporcu zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W., a ktoré by navrhovateľovi ako vlastníkovi stavby
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W. a osobám odvodzujúcim svoje práva od

navrhovateľa vrátane, no nie výlučne nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov navrhovateľa,
mohlo sťažiť alebo brániť vo vstupe, v prechode pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo
iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov) cez
účelovú cestu s vjazdom zo M. U., Z., ktorá sa nachádza na vyššie uvedených pozemkoch vo vlastníctve
odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W.; (ii) zdržať sa akýchkoľvek

úkonov a konania a tiež neumožniť ich vykonanie zo strany tretích osôb, ktoré by navrhovateľovi ako
vlastníkovi stavby zapísanej na už uvádzanom liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. W.
ako stavba so súpisným číslom XXXX a osobám odvodzujúcim svoje práva od navrhovateľa vrátane,
no nie výlučne nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov navrhovateľa, sťažili alebo bránili vo
vstupe, v prechode pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom

(vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo M. U.,
Z., ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie I. W.; a
(iii) strpieť a umožniť vstup, prechod pešo alebo prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným
prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov) zo strany navrhovateľa ako

vlastníka stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie I. W. ako stavba so súpisným
číslom XXXX a osôb odvodzujúcich svoje práva od navrhovateľa vrátane, no nie výlučne nájomcov,
obchodných partnerov a zamestnancov navrhovateľa, cez účelovú cestu s vjazdom zo M. U., Z., ktorá
sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie I. W..

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej
tiež „C. s. p.“), súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením č. k. 40C/93/2024-232, zo dňa 5.12.2024
vyzval navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce vtom, že petit návrhu nebol jasný, určitý a vykonateľný v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal odstránenia
akéhokoľvek zariadenia vrátane rampy alebo jej časti, ktoré sa v akejkoľvek fáze výstavby nachádza
na ktoromkoľvek z pozemkov vo vlastníctve odporcu, ktoré by navrhovateľovi ako vlastníkovi stavby

sťažili, alebo bránili vo vstupe, v prechode pešo alebo v prejazde motorovými vozidlami alebo inými
dopravnými prostriedkami cez účelovú cestu s vjazdom zo M. U. O. Z., na pozemkoch vo vlastníctve
odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, katastrálne územie I. W.. Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2024 navrhovateľ upravil petit
návrhu, a to v znení nariadeného neodkladného opatrenia.

4. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je záujmovým združením právnických osôb a medzinárodne
uznávaným vedecko-výskumným, vývojovým a výrobným pracoviskom najmä v oblasti zvárania a
príbuzných odvetví a procesov a spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami: Račianska - Reality, a.s.
IČO: 51 284 219, ACA Company, s. r. o., IČO 53 295 072, Devín Invest, a.s., IČO 35 741 635,
vlastnia viacero nehnuteľností v oblasti ohraničenej L., B. a M. U. O. Z.. Konkrétne vlastní nehnuteľnosti

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (správne má byť „na liste vlastníctva č. XXXX“ - pozn. odvolacieho
súdu), Račianska - Reality, a.s. vlastní nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ACA
Company, s. r. o. vlastní nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a Devín Invest, a. s. vlastní
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Zároveň je navrhovateľ vlastníkom stavby súpisné č.
XXXX, postavenej na pozemku parcela č. XXXX//X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne

územie I. W. (ďalej tiež aj „Areál VÚZ“). Ozrejmil, že spoločne prostredníctvom Račianska - Reality,
a.s. prenajímajú nehnuteľnosti aj Ministerstvu spravodlivosti SR (nájomná zmluva zo dňa 15.7.2019),
ktorého nájom končí dňa 31.10.2029 a ročné nájomné spolu s platbami za služby spojené s nájmom
presahuje 2.000.000 eur, pričom spoločnosť Račianska - Reality, a.s. je podľa bodu 2.2 Nájomnej zmluvy
povinná zabezpečiť pre Ministerstvo spravodlivosti SR prístup k predmetu nájmu aj cez prístupovú

cestu a porušenie tohto záväzku môže viesť k vzniku nároku Ministerstva spravodlivosti SR na zľavu z
nájomného, ako aj k vzniku nároku na zmluvné pokuty. Odporca je obchodná spoločnosť, ktorá koná v
zhode so spoločnosťami zo skupiny SLOVUNIT, s materskou spoločnosťou SLOVUNIT a. s., Račianska
96, Bratislava, IČO: 36 766 551 a je vlastníkom nehnuteľností, ktoré bezprostredne susedia s jednou
časťou Areálu VÚZ a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W.. Uvedené

nehnuteľnosti pôvodne vlastnil navrhovateľ a odporca ich od neho nadobudol v roku 2017, pričom na
týchto nehnuteľnostiach sa nachádza verejne prístupná účelová cesta s vjazdom zo M. U..

5. Poukázal na skutočnosť, že prístupová cesta ako samostatná vec nebola predmetom prevodu a mal
za to, že odporca nie je jej vlastníkom. Konštatoval, že cez danú prístupovú cestu vedie v súčasnosti

jediný riadny a plnohodnotný asfaltový prístup do Areálu VÚZ a za týmto účelom bola využívaná ešte
pred predajom pozemkov v roku 2017. Dodal, že okrem tejto cesty vedú do Areálu VÚZ len prístupové
cesty z B. a z L. U., avšak cesta z B. U. sa nachádza na pozemkoch M. G. U., je uzavretá bránou a nikdy
nemal k tomuto vjazdu žiadne právo a ani ho nikdy nevyužíval. Vjazd z L. U. cez nehnuteľnosti prenajaté
Ministerstvu spravodlivosti SR je tiež uzavretý bránou a využíva ho ministerstvo na prístup ústavných

činiteľov a iných úradných osôb, preto, ako aj z dôvodu ochrany celého objektu, je tento vjazd osobitne
kontrolovaný a chránený. Oba vjazdy sú jednosmerné a kapacitne by pre Areál VÚZ neboli postačujúce
a ani by neboli voľne priechodné. Uviedol, že súčasťou prevodu pozemkov pod prístupovou cestou v
roku 2017 bolo zachovanie prístupu do Areálu VÚZ cez túto prístupovú cestu. S odporcom sa dohodli,
že vo vzťahu k pozemkom pod prístupovou cestou bezodplatne zriadia vecné bremená za účelom

zachovania prístupu do Areálu VÚZ, z tohto dôvodu boli vo vzťahu k celým pozemkom pod prístupovou
cestou dňa 21.3.2017 medzi odporcom ako povinným a navrhovateľom ako oprávneným z vecného
bremena uzavreté dve zmluvy o bezodplatnom zriadení vecného bremena, ktoré nadobudli platnosť a
účinnosť ich podpisom, a ktoré odporcu stále zaväzujú. Ozrejmil, že návrh na vklad práv zodpovedajúcim
vecným bremenám nebol po podpise zmlúv podaný z dôvodu, že spoločne s dcérskymi spoločnosťami

ďalej rokovali so skupinou SLOVUNIT o komplexnom riešení vecných práv nielen v Areáli VÚZ, ale
aj na susediacich nehnuteľnostiach, samotná podstata dohody spočívajúca v bezodplatných vecných
bremenách však nebola odporcom spochybnená. Poukázal na e-mailovú komunikáciu (zo dňa 3.4.2017,
9.10.2019 a 9.1.2020) podľa ktorej odporca (a skupina SLOVUNIT) od roku 2017 nepretržite súhlasili
s bezodplatným prístupom do Areálu VÚZ po uvedenej prístupovej ceste zo strany navrhovateľa ako

aj jeho dcérskych spoločností, ich obchodných partnerov, nájomcov vrátane Ministerstva spravodlivosti
SR, zamestnancov a iných návštev.6. Ďalej uviedol, že dňa 17.10.2024 odporca navrhovateľovi, ako aj Račianska - Reality, a.s. poslal
oznámenie o zámere na osadenie vstupnej rampy do dňa 15.11.2024 na pozemku registra „C“, parcela
č. XXXXX/X, ktorá zamedzí prístup do Areálu VÚZ po prístupovej ceste a zároveň ich požiadal, aby

pre prístup využívali iný vjazd. Uvedené oznámenie poslal na vedomie aj Ministerstvu spravodlivosti
SR. Odporca toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na pozemkoch bez súhlasu odporcu parkujú bližšie
neurčené tretie osoby. Následne zástupcovia skupiny SLOVUNIT e-mailom dňa 28.10.2024 poslali
zástupcom navrhovateľa ako aj jeho dcérskych spoločností návrh dohody o prevádzkovaní vstupného
areálu medzi odporcom a Račianska - Reality, a.s., v ktorom bolo uvedené, že Račianska - Reality,

a.s. by mala odporcovi zaplatiť sumu 234.606 eur za užívanie rampy za obdobie 12 mesiacov od
uzavretia dohody, pričom táto odplata zahŕňa aj odplatu za doterajšie užívanie pozemkov od 19.1.2017,
t. j. spätne po okamih nadobudnutia pozemkov odporcom. Dňa 11.11.2024 začal odporca realizovať
výstavbu rampy a ku dňu 14.11.2024 už bolo postavené hlavné teleso rampy vrátane jeho napojenia
na elektrickú sieť. Navrhovateľ dal do pozornosti, že nemá vedomosť, že by odporca mal pre výstavbu
rampy vydané stavebné povolenie, prípadne že by túto stavbu ohlásil, keď rampa môže mať závažný

dopad na plynulosť premávky na priľahlých komunikáciách od M. U. až po cestu II. triedy na L. U..

7. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že zásah do práva na prístup do Areálu VÚZ
cez prístupovú cestu hrozí bezprostredne a tak účinná ochrana jeho práv si vyžaduje rýchle a účinné
poskytnutie právnej ochrany. Za nepravdivé považoval tvrdenie odporcu o neoprávnenom parkovaní na

pozemkoch,nakoľkoparkovacieplochysúsúčasťouprístupovejcesty,ktoráodporcovinepatrí.Poukázal
na to, že odporca ani netvrdil, že by malo ísť o konanie akejkoľvek osoby zo strany navrhovateľa (jeho
dcérskych spoločností), a prečo by táto skutočnosť mala odôvodňovať požiadavku na zaplatenie odplaty
za užívanie prístupovej cesty od roku 2017. Dodal, že spolu s dcérskymi spoločnosťami trpeli užívanie
prístupovej cesty vrátane parkovacích plôch zo strany odporcu jedine s ohľadom na prebiehajúce

rokovania o zriadení vecných bremien v prospech navrhovateľa. Mal za to, že odporca protiprávne
postupuje úmyselne, s cieľom využiť situáciu na získanie majetkového prospechu, na ktorý by nemal
žiadne právo. Dôvodil, že nájomná zmluva medzi Račianska - Reality, a.s. a Ministerstvom spravodlivosti
SRjeverejneprístupnáaodporcaznejmoholzistiť,žezamedzenieprístupukAreáluVÚZpoprístupovej
ceste bude viesť k porušeniu záväzkov prenajímateľa (Račianska - Reality, a.s.) a k hrozbe majetkovej

ujmy danej spoločnosti, resp. aj navrhovateľa ako jej jediného akcionára v súvislosti s prípadným
uplatnením nároku na zľavu z nájomného alebo iných sankcií podľa Nájomnej zmluvy.

8. Doplnil, že navrhovaným neodkladným opatrením sa domáha, aby mohol aj naďalej využívať prístup
k Areálu VÚZ prístupovou cestou zriadenou cez pozemky patriace odporcovi, čo zabezpečí zachovanie

doterajšieho pokojného stavu. Takýmto neodkladným opatrením nedôjde k vytvoreniu žiadneho nového
a ani nenávratného právneho alebo faktického stavu, nakoľko smeruje k uloženiu takých povinností
odporcovi, ktoré už aj v súčasnosti má, pričom ho nijako neobmedzuje v pokojnom užívaní jeho
nehnuteľností a ani inak negatívne nezasahuje do jeho činnosti nad mieru predpokladanú rozsahom
vecných bremien podľa platných zmlúv o vecných bremenách. Dôvodil, že tak navrhovateľovi ako aj

jeho dcérskym spoločnostiam v súvislosti s konaním odporcu nielen hrozia, ale už aj vznikajú zásadné
škody a náklady, najmä v súvislosti s ušlými tržbami z nájomného alebo s prípadnými sankciami a inými
negatívnymi dopadmi z ďalších nájomných zmlúv, obmedzením výroby a realizácie projektov, realizáciou
nevyhnutných faktických opatrení za účelom zmiernenia škôd ako aj s uplatňovaním ich práv a aj ďalších
vyvolaných nákladov a to odhadom až v sume 350.000 eur mesačne iba v súvislosti s nájomnými

zmluvami, pričom pri ich prípadnom predčasnom ukončení zo strany nájomcov môže táto suma narásť
až na niekoľko miliónov eur; obmedzenie výroby, sťaženie realizácie projektov a ďalšie hroziace škody
môžu dosiahnuť sumu od 100.000 eur až do milióna eur.

9. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2024 doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

s odôvodnením, že sa dozvedel, že odporca okrem osadenia rampy na prístupovej ceste na pozemkoch
vykonáva, resp. chystá vykonanie ďalších úkonov, ktoré vedú k faktickému znemožneniu prístupu do
Areálu VÚZ a tým aj k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Na objasnenie uviedol, že túto
skutočnosť sa dozvedel z vyjadrenia B. M. SLOVUNIT W. Z., ktorý dňa 20.11.2024 uviedol vrátnikovi
Račianska - Reality, a.s., že odporca na prístupovej ceste do dvoch - troch dní umiestni kvetináče

na zamedzenie prejazdu cez prístupovú cestu a tým aj prístupu zo M. U., teda aj k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve navrhovateľa. Dal do pozornosti, že uvedené konanie smeruje k úplnému zamedzeniu
prístupu do Areálu VÚZ cez prístupovú cestu rádovo v dňoch, čím odporca zároveň stupňuje tlak
s cieľom neoprávneného majetkového prospechu, resp. vylepšenia si svojej pozície vo vzťahu kpožiadavke na zaplatenie 234.606 eur. Dodal, že v bezprostrednej nadväznosti na návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vykonal právne kroky smerujúce k vzniku vecného práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu prechodu a prejazdu k Areálu VÚZ cez prístupovú cestu a to podaním žaloby o

zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v práve cesty
- prístupu navrhovateľa k jeho stavbe cez prístupovú cestu na pozemkoch ako aj žaloby, ktorou sa bude
proti odporcovi domáhať splnenia povinnosti súčinnosti podľa zmlúv o vecných bremenách. Podaním
doručeným súdu dňa 27.11.2024 opätovne doplnil svoj návrh keď uviedol, že odporca pokračoval v
budovaní rampy a na hlavné teleso rampy osadil ramená, teda rampa je zhotovená a funkčná. Doplnil,

že rampa ešte púšťa každé vozidlo, avšak vzhľadom na oznámenie zo dňa 17.10.2024, v ktorom
odporcauviedol,žerampazamedzíprejazddoAreáluVÚZpodanejprístupovejcestejemožnédôvodne
predpokladať, že v najbližších dňoch dôjde k úprave riadiaceho systému rampy tak, že bude ďalej
púšťať len vozidlá odporcu, resp. jeho nájomcov a návštev, čím by sa zrealizovalo odporcom uvedené
zamedzenie prejazdu.

10. Na ozrejmenie právneho stavu súd prvej inštancie uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia
má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu, preto sa vyžaduje preukázanie a
osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú
byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov,
keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením

sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľov v spore. Základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie
plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej

ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia
vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený. Dočasnou úpravou urobenou vo forme

neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi.

11. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
výlučne na navrhovateľovi s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych

skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda
predpokladá, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku,
ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Zmyslom neodkladných opatrení je úprava pomerov strán sporu, pričom však musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu,

proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia
súdu (aspoň) opísal a osvedčil základné rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu a existenciu práva navrhovateľa, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana; po začatí konania vo veci samej naviac vždy vo viazanosti na konkrétnu

prejednávanú vec (vec samu). Ochrana ohrozených alebo porušených (ale existujúcich) práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (Čl. 2
ods. l Základných princípov C. s. p.).12. Zároveň dal do pozornosti, že nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému
zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým sa
upravujú pomery strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného

opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených

listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2010).

13. Súd prvej inštancie mal z verejne dostupného výpisu z registra záujmových združení právnických
osôb vo vzťahu k navrhovateľovi osvedčené, že navrhovateľ je záujmovým združením právnických

osôb najmä v oblasti zvárania a príbuzných odvetví a procesov, ktorého zakladateľmi sú právnické
osoby: Združenie priemyselných zväzov SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský
živnostenský zväz, Slovenská technická univerzita, Trenčianska univerzita, Žilinská univerzita a
TechnickáuniverzitaKošice.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXvedenéhoOkresnýmúradomBratislava,
katastrálny odbor, okres Bratislava R., obec Z. - I. W., katastrálne územie I. W. mal za osvedčené,

že navrhovateľ je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku
parcela č. XXXXX/X, druh stavby: iná budova. Zároveň mal z listu vlastníctva č. XXXX vedeného
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava R., obec Z. - I. W., katastrálne územie
I. W. osvedčené, že spoločnosť Račianska - Reality, a.s. je výlučným vlastníkom pozemkov a stavieb
uvedených na predmetom liste vlastníctva. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom

Bratislava,katastrálnyodbor,okresBratislavaR.,obecZ.-I.W.,katastrálneúzemieI.W.malosvedčené,
že spoločnosť ACA Company, s. r. o. je výlučným vlastníkom pozemkov a stavieb vedených na danom
listevlastníctvaazvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXvedenéhoOkresnýmúradomBratislava,katastrálny
odbor, okres Bratislava R., obec Z. - I. W., katastrálne územie I. W. mal za osvedčené, že odporca je
výlučným vlastníkom pozemkov uvedených na danom liste vlastníctva, ktoré podrobne uviedol v odseku

11 napadnutého rozhodnutia.

14. Z verejne dostupného výpisu z obchodného registra spoločnosti Račianska - Reality, a.s., IČO:
51 284 219 vyplynulo, že navrhovateľ je jediným akcionárom uvedenej spoločnosti a podľa verejne
dostupného výpisu z obchodného registra spoločnosti ACA Company, s. r. o., IČO: 53 295 072 je

jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti spoločnosť Račianska - Reality, a.s. Zo Zmlúv o zriadení
vecného bremena zistil, že odporca ako povinný a navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena
uzatvorili dňa 21.3.2017 dve zmluvy a to Zmluvu o zriadení vecného bremena in personam a Zmluvu
o zriadení vecného bremena in rem, obe podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom
ktorých bolo, že povinný ako výlučný vlastník zaťažených nehnuteľností - pozemku parcela č. XXXXX/

X, o výmere 1.281 m2, druh pozemku ostatné plochy, pozemku parcela č. XXXXX/XXX o výmere 591
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie I. W., obec Z. - I. W., okres Bratislava R.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, zriadil v prospech oprávneného vecné bremeno in personam a
vecné bremeno in rem, obsahom ktorých bola povinnosť každého vlastníka zaťažených nehnuteľností

počas trvania vecného bremena strpieť, aby oprávnený z vecného bremena kedykoľvek podľa vlastného
uváženia vstúpil a prešiel pešo cez zaťažené nehnuteľnosti, kedykoľvek podľa vlastného uváženia použil
zaťažené nehnuteľnosti na prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane
nákladných vozidiel nad 3,5 t, strojov a mechanizmov), užíval na zaťažených nehnuteľnostiach uložené
vodovodné, kanalizačné, plynové potrubia, rozvody elektrickej energie, tepla, telefónneho a televízneho

signálu a ostatných médií a iné inžinierske siete slúžiace na prevádzku nehnuteľností, ktoré má vo
vlastníctve oprávnený z vecného bremena alebo jeho spriaznená osoba a kedykoľvek podľa vlastného
uváženia vykonával ich údržbu a opravu a zároveň kedykoľvek podľa vlastného uváženia na zaťažených
nehnuteľnostiach uložil vodovodné, kanalizačné a plynové potrubia, rozvody elektrickej energie, tepla,
telefónneho a televízneho signálu a ostatných médií a iné inžinierske siete slúžiace na prevádzku

nehnuteľnostívovlastníctveoprávnenéhozvecnéhobremenaalebojehospriaznenejosobyavykonával
ich montáž, údržbu a opravu. Ku každej zo zmlúv bol prílohou zoznam nehnuteľností, ktorých výlučným
vlastníkom je navrhovateľ ako oprávnený z vecného bremena. Vecné bremeno in rem aj in personam
(bod 2.5 Zmlúv) zriadili zmluvné strany bez časového obmedzenia a bezodplatne.15. Z e-mailu zo dňa 10.1.2020 vyplynulo, že W.. Z. ako B. skupiny SLOVUNIT rokoval s pánom G. o
zriadení vecných bremien a zároveň z e-mailu zo dňa 21.6.2022 mal osvedčené, že uvedený B. skupiny

SLOVUNIT rokoval s navrhovateľom ohľadom uzatvorenia zmlúv o zriadení vecných bremien. Podľa
oznámenia zo dňa 17.10.2024, odporca oznámil navrhovateľovi, že v termíne od 15.11.2024 bude na
pozemku parcela č. XXXXX/X, katastrálne územie Z. - I. W., vo vlastníctve odporcu, osadená rampa a
z tohto dôvodu bude znemožnený vjazd do areálu všetkým prichádzajúcim a odchádzajúcim vozidlám
a preto požiadal navrhovateľa, aby namiesto pôvodného vjazdu využíval iný vjazd. Uvedené odôvodnil

tým, že došlo k enormnému zhoršeniu situácie v súvislosti s parkovaním vozidiel na vyhradených
miestach odporcu na pozemku parcela č. XXXXX/XXX a pozemku parcela č. XXX/X tretími osobami,
ktorým nebol udelený súhlas zo strany odporcu. Z predloženej fotodokumentácie mal za osvedčené
vybudovanie konštrukcie rampy s dvomi ramenami.

16. Súd prvej inštancie ozrejmil, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je jeho nariadením

upraviť pomery strán a predísť vzniku hroziacej ujmy. S poukazom na uvedené skúmal potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov a potrebu ochrany navrhovateľa pred takým konaním odporcu, ktoré
bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa a
či bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mal
za preukázané, že navrhovateľ v nevyhnutnej miere osvedčil, že je daná potreba úpravy pomerov

medzi stranami sporu a že táto potreba sa javí ako bezodkladná, nakoľko osvedčil obavu, že
v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na
strane navrhovateľa. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia mal za splnené s tým, že pri
nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k nenapraviteľnej ujme na strane odporcu a ani sa nevytvorí
nenávratný stav vo vzťahu k stranám sporu.

17. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo
ako aj právo z vecného bremena nadobúdajú až vkladom práva do katastra nehnuteľností a sú
účinné rozhodnutím príslušnej správy katastra nehnuteľností. Návrh na vklad sa podáva príslušnému
okresnému úradu. Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Právne účinky

vkladu (vlastníckeho práva a vecného bremena) vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu o ich povolení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.8.2011, sp. zn.
3Cdo/29/2010, rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode. Účinky vkladu podľa §
133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda vo

vecno-právnychnásledkoch,nievšakvobligačno-právnychnásledkoch,ktorénastaliužplatnýmprijatím
návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka), k čomu poukázal aj na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/2003 a sp. zn. 2Cdo/184/2005, aplikovateľné aj vo vzťahu k
uzatvoreniu zmlúv o zriadení vecných bremien in rem a in personam. Zároveň aj odborná literatúra
(Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 379) uvádza, že

účinnosť zmluvy vo všeobecnosti znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne
následky. Právny následok účinnosti spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu,
resp. nejakého práva či povinnosti. Od momentu účinnosti zmluvy sa možno úspešne domáhať plnenia
zo zmluvy a jednotlivé ustanovenia v zmluve sa stávajú súčasťou (obsahom) záväzkovo-právneho
vzťahu, ktorý vzniká na základe zmluvy.

18.Doplnil,žeúčinnosťzmluvyvzásadeznamenáprávnymoment,odkedysúúčastnícizmluvouviazaní
týmspôsobom,žesamôžurelevantnedomáhaťplneníznejvyplývajúcich.Vovšeobecnostimáúčinnosť
zmluvy obligačný charakter daný vôľou zmluvných strán, ak právny predpis neustanovuje inak. Keď vo
všeobecnosti platí, že vznik zmluvy (perfektnosť zmluvy) a jej účinnosť spravidla nastávajú zároveň, v

prípade zmluvy, na ktorej účinnosť je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, spravidla nenastane
v jednom momente. Ustanovenia § 47 ods. 1 a § 47a (od 1.1.2011) upravujú zákonnú odkladaciu
podmienku (conditio legis). Zákonná odkladacia podmienka spája právne následky (t. j. účinnosť) so
skutočnosťou závislou od vôle príslušného orgánu, t. j. rozhodnutia. Zmluvné strany nemôžu vylúčiť
aplikáciu ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo ide o kogentné ustanovenie. V právnom

poriadku sa nevyskytuje žiadny právny predpis, ktorý by s rozhodnutím príslušného orgánu spájal
účinnosť zmluvy. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Účinky vkladu spočívajú
v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti resp. práva vecného bremena, t. j. vo vecno-právnych
následkoch. Aj napriek tomu, že nedošlo ku vkladu vecného bremena in rem ani vecného bremena inpersonam do katastra nehnuteľností už podpisom zmlúv o prevode vecných bremien došlo k vzniku
obligačno-právnych následkov, ktorými sú zmluvné strany viazané.

19. Mal za to, že navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp.
existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predloženými listinnými dokladmi osvedčil,
že medzi navrhovateľom spolu s jeho dcérskymi spoločnosťami a spoločnosťami skupiny SLOVUNIT
existuje od roku 2017 Zmluva o zriadení vecného bremena in rem zo dňa 21.3.2017 ako aj Zmluva
o zriadení vecného bremena in personam zo dňa 21.3.2017, v zmysle ktorých navrhovateľ ako aj

jeho dcérske spoločnosti a aj osoby odvodzujúce svoje právo prístupu od nich (vrátane Ministerstva
spravodlivosti SR) sú oprávnení vstupovať do Areálu VÚZ po prístupovej ceste zriadenej na pozemkoch
patriacich odporcovi, a to bezodplatne a bez časového obmedzenia. Uvedené osoby zároveň tento
prístup do Areálu VÚZ od roku 2017 až dodnes nerušene užívali a odporca v súlade s účelom zmlúv o
vecných bremenách s týmto prístupom súhlasil, akceptoval ho a až do výstavby rampy nerobil žiadne
opatrenia, ktoré by tento prístup obmedzovali. Súd prvej inštancie považoval za osvedčený právny

vzťah medzi stranami sporu, naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a
dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu
efektívnosti, zodpovedá proporcionálnemu zásahu a zároveň sa nevytvorí nenávratný stav. Zároveň
vzhliadol nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to vzniku majetkových škôd navrhovateľa v
súvislosti ušlými tržbami z nájomného, resp. prípadnými sankciami či zmluvnými pokutami z nájomných

zmlúv, obmedzenia výroby a realizácie projektov. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň odporcu
neobmedzuje v pokojnom užívaní jeho nehnuteľností a ani inak negatívne nezasahuje do jeho činnosti
nad mieru predpokladanú rozsahom vecných bremien podľa platných a uzavretých zmlúv o vecných
bremenách.

20. Vzhľadom na zistený skutkový stav z predložených listinných dokladov uzavrel, že navrhovateľ
osvedčil potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď uviedol konkrétne skutkové
okolnosti a vysvetlil, v čom vidí súvislosť medzi navrhovaným uložením povinnosti odporcovi a tvrdeným
porušením práv a nárokov, pričom medzi odôvodnením potreby úpravy pomerov strán a navrhovaným
obsahom neodkladného opatrenia vzhliadol súvislosť a naplnenie princípu efektívnosti. Mal za to,

že navrhovaným uložením povinnosti odporcovi je možné dosiahnuť zamedzenie navrhovateľom
tvrdeného porušovania práva a pokračujúcej činnosti odporcu. Dodal, že nariadením neodkladného
opatrenie možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto povinnosť na podanie žaloby
navrhovateľovineuložil.Osobitnýmvýrokomvšakpoučilodporcuomožnostipodaťžalobuvovecisamej,
ktorá by sa mohla týkať aj nárokov na vrátenie do pôvodného stavu či nároku na náhradu škody, alebo

inej ujmy, ak by mu výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, ods. 3,
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336
ods. 1, § 337 ods. 1 až ods. 3 C. s. p. a § 47, § 123, § 124, § 126 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka

dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, a preto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a to tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov
konania proti neúspešnému odporcovi v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

22.Protiuzneseniupodalodporcaodvolanieažiadalnapadnutéuzneseniezmeniťanávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. V rámci odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a písm. b) C. s. p. primárne namietal, že
civilný súd nemá právomoc nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené výrokom
I. napadnutého uznesenia, nakoľko právomoc v konkrétnej veci má správny orgán a to Miestny úrad
mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, t. j. obec, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy. Poukázalna to, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba v súvislosti s takou vecou, na ktorej je daná
právomoc súdu podľa Civilného sporového poriadku (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.
zn. 1SKomp/6/2021). Dôvodil, že bolo potrebné pred rozhodnutím súdu prvej inštancie posúdiť charakter

posudzovanej veci, t. j. či vec spadá do právomoci civilného súdu alebo do právomoci iného orgánu
verejnej moci, teda či možno vo veci samej rozhodnúť v konaní pred súdom alebo v inom (správnom)
konaní. V prípade negatívnej odpovede súd nemá právomoc rozhodnúť o nariadení neodkladného
opatrenia, ale je povinný návrh zamietnuť. Dal do pozornosti, že navrhovateľ v návrhu prezentoval názor,
ženanehnuteľnostiachodporcusanachádzaverejneprístupnáúčelovácestaatototvrdeniesinásledne

osvojil aj súd prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, pričom ak mal za osvedčené uvedené tvrdenie
navrhovateľa, bol povinný postupovať v zmysle platnej právnej úpravy v zákone č. 135/1961 Zb. (Cestný
zákon) a v zmysle ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR. Účelová cesta je upravená v Cestnom
zákone, ktorý má verejnoprávny charakter a podľa
§ 3 ods. 2 daného zákona miestnu štátnu správu vo veci účelových ciest vykonáva obec ako prenesený
výkon štátnej správy. Poukázal na § 22 Cestného zákona a členenie účelových ciest na verejné a

neverejné, pričom účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Do pozornosti
dal aj § 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb. o kompetenciách príslušných orgánov a § 23
Cestnéhozákona,podľaktorého,akniejevýslovneustanovenéinak,vzťahujúsanakonaniepodľatohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). K absencii právomoci civilného
súdu vo veci účelovej cesty (komunikácie) upriamil pozornosť na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/1385/2015, sp. zn. 5Cdo/60/2018 a sp. zn. 7Cdo/195/2020, pričom rozhodnutie sp. zn.
3Cdo/1385/2015 bolo preskúmané aj Ústavným súdom SR, ktorý uznesením sp. zn. III. ÚS 689/2017
(zverejneným v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 72/2017) vyslovil rovnaký
právny názor ako Najvyšší súd SR. Bol preto názoru, že otázka absencie právomoci civilného súdu vo
vzťahu k užívaniu verejnej účelovej komunikácie je ustálená a nemožno sa od nej odkloniť, pričom v

prípade odklonu bol súd prvej inštancie povinný odklon riadne a zrozumiteľne zdôvodniť, čo sa však ale
nestalo. Súdu prvej inštancie vytkol, že nedošlo ani k posúdeniu právomoci civilného súdu vo vzťahu
k veci spadajúcej pod úpravu Cestného zákona a bez prvotného posúdenia právomoci nebol súd prvej
inštancie oprávnený posudzovať skutkové okolnosti veci a dôkazy predložené navrhovateľom.

24. V súvislosti s uvedeným poukázal na súbežne vedené správne konanie pred Miestnym úradom
mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, pod zn. 44296/10292/2024/PR/LISE navrhovateľa Račianska
- Reality, a.s., ktorá podala návrh na začatie správneho konania z rovnakých dôvodov ako podal
navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako charakterizovala cestu ako verejnú
účelovú cestu a poukázala na údajné oznamovacie povinnosti odporcu voči obci podľa § 3 ods. 2

Cestného zákona. Spoločnosť Račianska - Reality, a.s. sama prisvedčila verejnoprávnemu charakteru
úpravy účelovej cesty a právomoci obci ako správneho orgánu a žiadala obec ako orgán štátnej správy o
začatie správneho konania. Bol názoru, že civilný súd si sám nemôže ako predbežnú otázku posúdiť, či
ideoverejnúaleboneverejnúúčelovúcestuatútootázkumôžeposúdiťvýlučneobecakosprávnyorgán.
Navrhovateľ argumentoval, že ide o verejnú účelovú cestu, čoho následkom by mala byť sprístupnená

širokej verejnosti bez obmedzenia. Pre posúdenie charakteru účelovej cesty je však nutné posúdiť
skutočnosti a stav z minulosti, t. j. akým spôsobom sa cesta využívala a aký zámer s cestou mali
právni predchodcovia odporcu. Pre posúdenie charakteru účelovej cesty je však potrebné, aby obec ako
správny orgán vypočula zástupcov VÚZ a posúdila vzhľadom na historické súvislosti charakter účelovej
cesty. Tvrdil, že nakoľko je charakter účelovej cesty sporný, orgánom s právomocou posúdiť jej charakter

je výlučne obec a nie civilný súd. Zhrnul, že súbežne prebiehajú dve konania o tej istej právnej otázke,
jedno konanie pred obcou ako správnym orgánom, ktoré bolo začaté ako prvé a jedno konanie pred
civilným súdom. Bol názoru, že navrhovateľ je nespokojný s časovým intervalom priebehu správneho
konania a snaží sa obísť Cestný zákon prostriedkami civilného práva, t. j. podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na civilnom súde.

25. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom uviedol, že nesúhlasí s nepravdivým a zavádzajúcim
skutkovým tvrdením navrhovateľa, že prístup zo M. ulice je jediným prístupom do Areálu VÚZ. Dôvodil,
že informoval navrhovateľa o tom, že na parkovacích stojiskách vybudovaných na pozemkoch odporcu
stoja cudzie motorové vozidlá, ktoré nepatria nájomcom budovy na M. ulici a vopred upozornil na

úmysel osadiť na svojom pozemku rampu a zabrániť tak vstupu cudzích motorových vozidiel. Prenajíma
totiž nebytové priestory v budove na M.Č. ulici a v nájomnej zmluve sa zaviazal poskytnúť nájomcom
parkovacie stojiská. Dodal, že nakoľko vstup do Areálu VÚZ cez M. ulicu bol verejne prístupný, ľudia
z okolia začali neoprávnene parkoviská využívať. Pred osadením rampy kontaktoval navrhovateľaa ubezpečil ho, že prechod pre vozidlá navrhovateľa, resp. jeho nájomcov bude bez obmedzenia.
Navrhovateľ ako aj Račianska - Reality, a.s. prejavili záujem o zabezpečenie vstupu cez elektronickú
rampu na jeho pozemku po dobu 12 kalendárnych mesiacov alebo do času, kedy si zabezpečia vlastný

vjazd do Areálu VÚZ. Obom subjektom preto zaslal návrh Dohody o prevádzkovaní vstupného areálu
a vyzval ich na zaslanie zoznamu evidenčných čísel vozidiel, ktoré by boli nahrané do prevádzkového
systému rampy, avšak k uzavretiu dohody nepristúpili a ani mu neposlali zoznam evidenčných čísel. Vo
vyjadrení zo dňa 21.11.2024 preto bolo obom subjektom vopred uvedené, že v termíne od 29.11.2024
bude spustená prevádzka elektrickej rampy, záverom však uviedol, že je ochotný poskytnúť za účelom

spustenia prevádzky elektrickej rampy ďalšiu súčinnosť tak ako tomu bolo do času zaslania vyjadrenia
a deklaroval aj vedomosť, že v priebehu mesiaca 11/2024 došlo k vybudovaniu samostatného vjazdu do
Areálu VÚZ cez L. ulicu. Oba subjekty mali teda dve možnosti vstupu do Areálu VÚZ, a to cez elektrickú
rampu na pozemku odporcu v súlade s navrhovanou Dohodou o prevádzkovaní vstupného areálu, t.
j. cez M. ulicu s tým, že by vopred ohlásili evidenčné čísla motorových vozidiel, alebo vybudovanie si
vlastného vjazdu do Areálu VÚZ. Zhrňujúc uvedené konštatoval, že poskytol súčinnosť na zabezpečenie

vstupu, avšak navrhovateľ ani Račianska - Reality, a.s. súčinnosť neposkytli a neprejavili záujem o
prechod cez pozemky odporcu.

26. Ďalej dal do pozornosti, že v priebehu mesiaca 11/2024 bol zabezpečený už vopred avizovaný vstup
do Areálu VÚZ cez rampu osadenú na pozemku parcely registra ,,H.“

č. XXXXX/XXX vo vlastníctve Račianska-Reality, a.s. O zmene vjazdu do Areálu VÚZ upovedomila
Račianska - Reality, a.s. nájomcov listom zo dňa 12.11.2024, v ktorom oznámila, že odo dňa 15.11.2024
otvára nový vjazd do Areálu VÚZ z L.R. ulice. Zároveň nájomcom oznámila, že pôvodný vjazd do Areálu
VÚZ zo M. ulice nebude v prevádzke. Písomné oznámenie bolo doručené aj Ministerstvu spravodlivosti
SR ako nájomcovi Račianska - Reality, a.s. O vybudovaní nového vjazdu z L. ulice bol informovaný aj

stavebný úrad Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, čo potvrdila e-mailová komunikácia starostu W..
W. Č., ktorý privítal vybudovanie nového vjazdu do Areálu VÚZ, nakoľko sa znížila doprava v okolí. Za
úmyselný a účelový označil odporca postup navrhovateľa, ktorý vybudovanie daného nového vstupu
v návrhu neuviedol. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tvrdenie o tom, že vstup cez M. ulicu cez
pozemky odporcu je jedinou prístupovou cestou do Areálu VÚZ je zavádzajúce a v rozpore s faktickým

stavom. Dodal, že odhliadnuc od uvedeného, vstup do Areálu VÚZ je zabezpečený nielen cez L. ulicu,
ale aj cez jeho pozemky, keďže dosiaľ nebola prevádzka elektrickej rampy spustená a táto sa otvorí pred
akýmkoľvek prichádzajúcim vozidlom. Zdôraznil, že vzhľadom na zabezpečený vstup do Areálu VÚZ cez
parceluregistra,,H.“č.XXXXX/XXXvovlastníctvedcérskejspoločnostinavrhovateľazL.R.ulice,nebola
naplnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hrozba bezprostrednej ujmy,

keďže vstup do Areálu VÚZ je plne zabezpečený.

27. Uloženú povinnosť odstrániť rampu označil za nedôvodnú a bol názoru, že návrh v uvedenej časti
mal byť zamietnutý, tak ako aj v súbežne vedenom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 60C/78/2024, kde sa ACA Company, s. r. o. v zastúpení rovnakým právnym zástupcom

ako navrhovateľ domáhala totožného petitu. Poukázal na to, že Mestský súd Bratislava IV (odsek 34
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia) skonštatoval, že na dosiahnutie účelu, t. j. prístupu k
stavbám nie je nevyhnutné rampu odstrániť, postačí, ak touto rampou odporca v súlade s povinnosťami
uloženými vo výroku I. uznesenia nebude navrhovateľovi a ďalším subjektom brániť v prístupe k
stavbám, pričom uložené povinnosti bránia odporcovi uzavrieť prejazd po pozemkoch odporcu rampou

a odstránenie by viedlo k nutnosti vynaložiť náklady, ktorých vynaloženie nie je nevyhnutné. Odporca
bol názoru, že odstránenie rampy nie je dôvodné, keďže povinnosti vo výroku I. napadnutého uznesenia
možno splniť tým, že osadená rampa nebude brániť vo vstupe na pozemok odporcu spôsobom,
že motorovému vozidlu postačuje priblíženie sa k rampe a rampa sa automaticky otvorí, alebo že
navrhovateľ uvedie zoznam evidenčných čísel vozidiel prichádzajúcich do areálu, ktoré sa nahrajú do

systému rampy. Zdôraznil, že absentuje proporcionalita vo vzťahu k právu navrhovateľa a povinnosti
odporcu, keďže k dosiahnutiu sledovaného účelu možno dospieť použitím miernejších prostriedkov,
ktoré neprimerane, nad rámec nevyhnutnosti nezaťažujú odporcu. Naviac, podľa Cestného zákona
má obec v danom prípade právomoc rozhodnúť o odstránení akejkoľvek prekážky na účelovej ceste.
Výrokom I. napadnutého uznesenia dochádza k zásahu do právomoci obce ako správneho orgánu zo

strany civilného súdu. Namietal tiež neurčitosť a nevykonateľnosť výroku I. napadnutého uznesenia a to
pri označení osôb odvodzujúcich svoje práva od navrhovateľa, keď napriek výzve súdu na odstránenie
vád návrhu v tejto časti, doplnený návrh zo dňa 16.12.2024 obsahoval rovnaké označenie, s výnimkou
doplnenia slovného spojenia ,,návštevy navrhovateľa“. Mal za to, že navrhovateľ nešpecifikoval, ktorýmosobám odvodzujúcich svoje práva od navrhovateľa dochádza k vzniku ujmy z dôvodu konania odporcu
popísaného v návrhu. Zdôraznil, že navrhovateľ nijako nešpecifikoval svojich nájomcov, obchodných
partnerov ani návštevy, ide teda o neurčitú skupinu osôb.

28. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že predmetom prevodu vlastníckeho práva nebolo dané cestné
teleso uviedol, že nie je možné previesť pozemok, na ktorom je vybudovaná pozemná komunikácia
bez toho, aby bolo prevedené cestné teleso, z ktorého pozemná komunikácia pozostáva. Parcela
registra ,,H.“ č. XXXXX/XX je v katastri nehnuteľnosti označená ako parcela, na ktorej je vybudovaná

inžinierskastavba-cestná,miestnaaúčelovákomunikácia.Pokiaľsaprevádzapozemok,ktorýslúžiako
účelovákomunikácia,taksaprevádzaajcestnételeso,ktoréjesúčasťoukomunikácie.Prevodpozemnej
komunikácie bol komunikovaný aj zo strany predávajúceho, nikdy nebola predmetom komunikácie pred
prevodom nehnuteľností skutočnosť, že sa prevádza iba pozemok bez cestného telesa. Doplnil, že ak by
nemal byť vlastníkom cestného telesa, potom by sa navrhovateľ alebo iná tretia osoba, ako vlastník mal
podieľať na výdavkoch, ktoré vynaložil na úpravu cestného telesa, keďže tieto vynaložil v presvedčení,

že je vlastníkom cestného telesa, ktoré je súčasťou pozemnej komunikácie na pozemkoch odporcu. K
odvolaniu pripojil: Upovedomenie odporcu od Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto o začatí správneho
konania podľa § 5 Občianskeho zákonníka zo dňa 25.11.2024, žiadosť Račianska - Reality, a.s. o
ochranu podľa § 5 Občianskeho zákonníka zo dňa 6.11.2024, oznámenie odporcu navrhovateľovi a
Račianska - Reality, a.s. o osadení rampy od 15.11.2024, zo dňa 17.10.2024, plán vstupov do Areálu

VÚZ, upovedomenie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia
zo dňa 5.12.2024, fotodokumentáciu vstupu M., vyjadrenie odporcu zo dňa 21.11.2024 pre Račiansku -
Reality, a.s. a navrhovateľa, oznámenie Račianska - Reality, a.s. zo dňa 12.11.2024 o novom prístupe
do areálu aj s plánom vstupov, e-mailovú komunikáciu starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto
zo dňa 19.1.2025, Objednávku prác zo strany odporcu zo dňa 22.8.2018, výkaz vykonaných prác za

obdobie 06/2019, faktúru č. 10190229 od HSF System Sk, s. r. o. zo dňa 26.6.2019 a USB kľúč s
obrazovými a obrazovo-zvukovými záznamami. Dodatočným podaním odporca k podanému odvolaniu
pripojil aj Upovedomenie Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto zo dňa 30.1.2025, o postúpení
podania spoločnosti Račianska - Reality, a.s. zo dňa 6.11.2024.

29. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu považoval tvrdenia odporcu za nedôvodné, ktoré nemajú
vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Bol názoru, že dôvodnosť napadnutého
uzneseniapreukazujeskutočnosť,žeodporcauloženépovinnostihruboporušuje,keďževrozporesnimi
(i) doposiaľ neodstránil rampu a (ii) prostredníctvom nej bráni v prístupe k Areálu VÚZ cez prístupovú
cestu. Dodal, že odporca najskôr zmenil režim fungovania rampy na prístupovej ceste a približne od

začiatkufebruára2025sarampaužautomatickyneotváralapredkaždýmvozidlomajejotváraniefyzicky
zabezpečoval vrátnik. Mimo pracovnej doby vrátnika tak rampa už prístupu k Areálu VÚZ cez prístupovú
cestu zamedzovala, pričom vrátnik dňa 13.2.2025 oznámil, že prejazd k Areálu VÚZ cez prístupovú
cestu už nebude možný vôbec. Zdôraznil, že v súčasnosti už rampa bráni v prístupe k Areálu VÚZ po
prístupovej ceste úplne, odporca tak zrealizoval hrozbu z Oznámenia o plánovanom zamedzení prístupu

do Areálu VÚZ. Mal za to, že odporca tak preukázal, že jeho tvrdenia v odvolaní o voľnom prejazde k
Areálu VÚZ po prístupovej ceste neboli mienené vážne a že napadnuté uznesenie bolo dôvodné.

30. Namietal tvrdenie odporcu o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie, nakoľko právomoc bola
daná podľa § 3 C. s. p., keďže predmetom návrhu je súkromnoprávny spor o prístup k nehnuteľnostiam

medzi vlastníkmi priľahlých nehnuteľností, teda ide výlučne o spor vyplývajúci zo súkromnoprávnych
vzťahov, spojených s výkonom a ochranou vlastníckeho práva, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Spor
sa netýka verejnoprávnej správy pozemných komunikácii (§ 3d ods. 5 Cestného zákona), všeobecného
užívania pozemnej komunikácie podľa § 6 Cestného zákona a ani zvláštneho užívania pozemnej
komunikácie podľa § 8 Cestného zákona. Poukázal na to, že predmetom konania obce ako správneho

orgánu bol návrh Račianska - Reality, a. s. podľa § 5 Občianskeho zákonníka, teda nie konanie
podľa Cestného zákona, keď aj Mestský úrad Bratislava - Nové Mesto v odpovedi zo dňa 31.1.2025
uviedol, že nemal právomoc rozhodnúť o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa užívania alebo
prevádzkovania rampy. Zdôraznil, že ani prípadná administratívnoprávna zodpovednosť odporcu v
súvislosti s umiestnením rampy nevylučuje uplatnenie súkromnoprávnych nárokov tretích osôb, ktoré v

tejtosúvislostivznikli,nakoľkosprávnyorgánnerozhodujesporymedzifyzickýmiaprávnickýmiosobami.
Taktiež uviedol, že oprávnenie na prístup do Areálu VÚZ cez danú komunikáciu nie je odvodené od toho,
či táto je verejnou alebo neverejnou účelovou komunikáciou, ale od dohody a dlhodobého uzrozumenia
medzi stranami vrátane účelu platných a účinných zmlúv o vecnom bremene. Dal do pozornosti, žeodporca svoje tvrdenie o tom, že charakter účelovej cesty môže posúdiť len obec ako správny orgán sám
vzápätí poprel, keď poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v civilnom sporovom konaní,
ktorá sa zaoberá práve charakterom účelovej cesty (t. j. či ide o verejnú alebo neverejnú cestu a aké

sú kritéria pre posúdenie tejto otázky).

31. Doplnil, že pokiaľ odporca poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/1385/2015,
sp. zn. 5Cdo/60/2018 a sp. zn. 7Cdo/195/2020, v ktorých sa žalobcovia (neúspešne) domáhali, aby
súdy uložili žalovaným povinnosti, ktoré by zasiahli (obmedzili) verejné oprávnenie žalovaných na

všeobecné užívanie pozemných komunikácií podľa § 6 Cestného zákona (najmä prejazd a prechod po
pozemnej komunikácií a pod.), tak v predmetom prípade sa nedomáha uloženia žiadnych povinností
odporcovi, ktoré by obmedzili užívanie prístupovej cesty zo strany odporcu, ale domáha sa uloženia
takých povinností, ktoré by mu aj naďalej umožnili užívať, resp. pokračovať v užívaní prístupovej
cesty za účelom prístupu k Areálu VÚZ vrátane stavieb VÚZ. Po rekapitulácii odporcom nepopretých
skutkových tvrdení dal do pozornosti, že odporca ani netvrdil, že by ho povinnosti uložené napadnutým

uznesením akokoľvek neprimerane obmedzovali, dokonca tvrdil, že ani nemal v úmysle navrhovateľovi
vo vstupe brániť. Náhlu zmenu postoja odporcu označil za protiprávnu (v rozpore s dohodou medzi
skupinou VÚZ a skupinou SLOVUNIT a podstatou a účelom účinných Zmlúv o vecnom bremene) a
motivovanú dosiahnutím neoprávneného majetkového prospechu. Zotrval na tvrdení, že prístupová
cesta predstavuje naďalej jediný riadny a plnohodnotný asfaltový prístup, pričom nikdy netvrdil, že by

bola prístupom jediným, keď poukázal aj na iné alternatívy prístupu, ale zdôvodnil, prečo nie je prístup
k Areálu VÚZ cez tieto (uzavreté) vjazdy objektívne možný.

32. Zdôraznil, že tvrdenie odporcu, že rampa na prístupovej ceste zatiaľ definitívne nebráni v prístup
k Areálu VÚZ už neplatí, čo preukazuje dôvodnosť a naplnenie účelu navrhovaného neodkladného

opatrenia. K odporcom predloženej fotodokumentácii a obrazovo -zvukovým záznamom uviedol, že
viaceré tvrdenia o jednotlivých vjazdoch sú nepravdivé, resp. nezodpovedajú skutočnosti, pričom
odporca nemal od skupiny VÚZ ani súhlas so vstupom do Areálu VÚZ za účelom ich zhotovenia.
Rozporoval tvrdenie odporcu o nevyužívaní prístupovej cesty na prístup k Areálu VÚZ, nakoľko osoby
zo skupiny VÚZ, jej obchodní partneri (nájomcovia) a zamestnanci prístupovú cestu za účelom prístupu

k Areálu VÚZ aj naďalej využívajú, čo preukazujú záznamy o prejazdoch za obdobie od 14.1.2025 do
31.1.2025, ktoré odporca predložil ku konaniu o predbežnom povolení na rozostavanú cestu. Ozrejmil,
žerozostavanácestaniejedokončenoustavbouvzmysleStavebnéhozákonaaMestskáčasťBratislava
- Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad môže rozhodnúť aj o jej odstránení, teda mal za zrejmé, že
nie je v súčasnosti spôsobilá nahradiť prístupovú cestu na pozemkoch odporcu za účelom zabezpečenia

plnohodnotného prístupu k Areálu VÚZ. Na objasnenie uviedol, že k začatiu prác na rozostavanej
ceste bol prinútený náhlou zmenou postoja odporcu ohľadom vstupu M.. Skupina VÚZ pri začatí
prác požiadala Mestskú časť o vydanie predbežného povolenia, avšak listom zo dňa 31.1.2025 boli
vyzvaní na zastavenie prác z dôvodu, že ide o nepovolenú stavbu, preto aj v návrhu na túto cestu
nepoukázal. Doplnil, že reagoval aj na odporcom zaslaný návrh dohody zo dňa 21.11.2024 a to výzvou

na bezodkladné upustenie od protiprávneho konania zo dňa 7.1.2025, nakoľko podmienky dohody
boli neakceptovateľné aj s ohľadom na predchádzajúce dohody o zriadení bezodplatných a časovo
neobmedzených vecných bremien, pričom poukázal aj na to, že odporca dosiaľ neosvedčil tvrdenie o
údajnom neoprávnenom parkovaní vozidiel tretích osôb.

33. Zvýraznil tiež význam prístupovej cesty s ohľadom na dopravnú situáciu v okolí a jej osobitný
významzhľadiskadevelopmentu,keďajztohtohľadiskajepreskupinuVÚZpraktickynenahraditeľná.K
povinnosti odstrániť rampu na prístupovej ceste uviedol, že pri porušovaní povinností zo strany odporcu
strpieť prejazd a prechod k Areálu VÚZ cez prístupovú cestu a nebrániť v nich, možno sledovaný účel
dosiahnuť jedine prostredníctvom rampy, nakoľko rampu ovláda odporca a bez jej odstránenia by mu

nič nebránilo v pokračovaní v porušovaní povinností napadnutého uznesenia a ďalších neodkladných
opatrení. Nesúhlasil s tým, že uložená povinnosť by odporcu neprimerane obmedzila, nakoľko mu nič
nebráni v inštalácii fyzických parkovacích zábran na jednotlivých miestach. V súvislosti s namietanou
neurčitosťou a nevykonateľnosťou výroku I. napadnutého uznesenia uviedol, že odporca nepostrehol,
že súd prvej inštancie mal výhrady voči pôvodnému vymedzeniu osôb odvodzujúcich svoje práva od

navrhovateľa výlučne z dôvodu, že toto vymedzenie bolo demonštratívne (najmä, nie však výlučne)
a nie explicitné. Podaním zo dňa 16.12.2024 však petit upravil a doplnil v zmysle výzvy, pričom ak
by výzve nevyhovel, súd prvej inštancie by návrh odmietol. Dodal, že výroky napadnutého uznesenia
zodpovedajú formulácii obdobných výrokov v rozhodovacej praxi súdu (t. j. pomocou kategórií osôb) a súdostatočne určité a vykonateľné. Individualizácia osôb v takýchto prípadoch ani objektívne nie je možná,
napr. na nových nájomcov alebo zamestnancov by sa takto formulovaný petit už nevzťahoval, obdobne
nie je objektívne možné v súčasnosti identifikovať všetky budúce návštevy. K vlastníctvu prístupovej

komunikácie uviedol, že v slovenskom právnom poriadku sa stavby nepovažujú za súčasť pozemku,
ale sú samostatnou vecou, preto sa automaticky neprevádzajú s pozemkom, ale na ich prevod je vždy
potrebný samostatný titul, ktorý vo vzťahu k prístupovej ceste absentuje. K vyjadreniu pripojil: uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV č. k. 60C/78/2024-234, zo dňa 29.11.2024, uznesenie Mestského súdu
Bratislava III č. k. 66Cb/145/2024-201, zo dňa 11.12.2024, odpoveď Mestskej časti Bratislava - Nové

Mesto zo dňa 31.1.2025 a zo dňa 3.2.2025, záznamy o prejazde a parkovaní - Areál/vjazd Korporátne
služby s.r.o., Sliačska 1, BA za obdobie 14.1. až 31.1.2025, výzvu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto
zo dňa 31.1.2025 na zastavenie stavebných prác na novej účelovej ceste do Areálu VÚZ, Sliačska ulica,
Bratislava, výzvu odporcovi na bezodkladné upustenie od protiprávneho konania zo dňa 7.1.2025 a USB
kľúč s obrazovo-zvukovými záznamami.

34. Odporca v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácií obsiahnutej v odvolaní. Argumentoval,
že obrazovo-zvukové záznamy predložené navrhovateľom za február a marec 2025 nie sú smerodajné,
lebo je potrebné vychádzať zo stavu v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie. Nad rámec dodal,
že navrhovateľ bližšie nerozvinul, prečo podľa jeho názoru nemožno na konkrétny prípad aplikovať
citovanú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR; rovnako nezdôvodnil, prečo podľa jeho názoru

sa na vec nevzťahuje Cestný zákon, ak sám v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označuje
komunikáciu ako verejnú účelovú cestu, pričom uplatnený nárok neodvodzoval od možnosti užívania
pozemku (t. j. pozemku bez cestného telesa), ktorý by mal byť zaťažený vecným bremenom v prospech
navrhovateľa, ale od užívania verejnej účelovej cesty, t. j. cestného telesa. Mal za to, že vjazd z L. ulice
cez pozemok Račianska - Reality, a.s. je plnohodnotným a riadnym vstupom pre navrhovateľa do Areálu

VÚZ, konanie pred stavebným úradom je z hľadiska využitia pozemku zo strany navrhovateľa a tretích
osôb bez relevancie, pričom aj v súčasnosti navrhovateľ tento vjazd využíva. Poukázal tiež na to, že v
časti návrhu na uloženie povinnosti odstrániť rampu (kde argumentoval rovnako) súd prvej inštancie v
uznesení sp. zn. 60C/78/2024 návrhu nevyhovel, pričom navrhovateľ sa voči tomuto neodvolal, teda sa
so zamietnutím stotožnil. K vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu dotknutého vstupu.

35. Navrhovateľ v doplňujúcom podaní k vyjadreniu sa k odvolaniu odporcu uviedol, že odporcom
predložené upovedomenie Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto zo dňa 30.1.2025 o postúpení
podania Račianska - Reality, a.s. Referátu dopravy Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto nič nemení
na závere o danej právomoci civilného súdu. V odvolacej duplike uviedol, že odporca ani v odvolacej

replike neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a ani argumentáciu, ktoré by boli spôsobilé spochybniť záver
o zákonnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia, najmä nepoprel porušovanie jeho povinností podľa
neodkladného opatrenia a svoje protiprávne konanie sa ani nesnažil obhájiť. Ozrejmil, že obrazovo-
zvukovýmizáznamamisanesnažilosvedčiťsplneniepodmienoknanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
len tvrdenie, že odporca uložené povinnosti naďalej porušuje. V súvislosti s označenými rozhodnutiami

Najvyššieho súdu SR uviedol, že v daných veciach sa konalo o požiadavke žalobcov, aby súd žalovaným
zakázal prejazd a prechod po komunikácii, avšak on sa v konaní nedomáha zákazu užívať prístupovú
cestu zo strany odporcu ani iných osôb, preto napadnuté rozhodnutie všeobecné užívanie prístupovej
cesty ako účelovej komunikácie neobmedzuje, s čím sa zhoduje aj vyjadrenie Mestskej časti Bratislava
- Nové Mesto zo dňa 31.1.2025. Doplnil tiež, že len samotné tvrdenie odporcu, že rozostavaná cesta

predstavuje riadny a plnohodnotný prístup nemôže nijako obstáť a obrazové záznamy predložené
odporcom sú z obdobia po vydaní neodkladného opatrenia, preto nie sú pre osvedčenie podmienok na
jeho vydanie relevantné. Poznamenal aj, že nemá v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 60C/78/2024 žiadne procesné postavenie, keďže žalobcom je spoločnosť ACA Company,
s. r. o., preto tvrdenia odporcu o jeho nekonaní sú nepravdivé.

36. V doplňujúcom podaní navrhovateľ uviedol, že v konaní o návrhu žalobcu: ACA Company, s. r. o.,
vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 60C/78/2024 bolo Krajským súdom v Bratislave
rozhodnuté o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne, pričom odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie mal

právomoc vo veci konať a rozhodovať, keďže išlo o súkromnoprávny spor, vo veci boli splnené všetky
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné.
Zároveň navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca porušuje uložené povinnosti, stále neodstránil
rampu a naďalej bráni osobám zo Skupiny VÚZ v prístupe k ich nehnuteľnostiam. K podaniu pripojilodvolanie žalovaného vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 60C/78/2024,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/57/2025-416, zo dňa 28.5.2025 a fotografie vstupu M..

37. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie odporcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).

38. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

39. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

40. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

41. Na ozrejmenie právneho stavu veci odvolací súd uvádza, že základným predpokladom pre

nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať
tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

42. Navrhovateľ ako vlastník stavby zapísanej na liste vlastníctve č. XXXX, katastrálne územie I. W.,

sa s cieľom umožnenia prístupu k predmetnej stavbe domáhal návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia uloženia povinnosti (i) odstrániť rampu postavenú na pozemku parcela č. XXXXX/X vo
vlastníctve odporcu, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W.; (ii) zdržať
sa vybudovania, postavenia alebo vytvorenia ďalšej rampy, oplotenia alebo inej fyzickej prekážky na
pozemkoch odporcu zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W. a tiež neumožniť

vykonanie týchto úkonov zo strany tretích osôb a (iii) strpieť a umožniť vstup, prechod alebo prejazd
zo strany navrhovateľa a ďalších uvedených osôb odvodzujúcich svoje práva od navrhovateľa, cez
účelovú cestu s vjazdom zo M. ulice, Bratislava, nachádzajúcu sa na pozemkoch vo vlastníctve odporcu,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I.É. W..

43. Primárne sa odvolací súd zaoberal odporcom vznesenou námietkou nedostatku právomoci civilného
súdu na rozhodnutie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú odporca založil
na argumentácii, že právomoc v konkrétnej veci má správny orgán a to Miestny úrad mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto, t. j. obec, na ktorú bol v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon)
prenesený výkon štátnej správy vo veciach účelových ciest, keďže navrhovateľ tvrdil, že odporca mu

zamedzil prístup cez účelovú cestu nachádzajúcu sa na predmetnom pozemku odporcu.

44. Je potrebné uviesť, že predmetom sporu je protiprávne konanie odporcu spočívajúce v obmedzení,
resp. zamedzení prístupu navrhovateľa k jeho nehnuteľnosti cez pozemok odporcu parcela č. XXXXX/X,
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W.. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že na parcele č. XXXXX/X nie je v katastri nehnuteľností evidovaná existencia komunikácie, pričom ani
z iného dôkazu nebolo osvedčené, že by bola takáto komunikácia vedená v rámci zoznamu pozemných
komunikácií v Bratislave. Zodpovedá tomu aj textácia navrhovanej Dohody o využívaní areálu, kde sa
neuvádza, že by rampu odporca mal stavať na účelovej komunikácii, ale na pozemku parcela č. XXXXX/
X, na ktorom žiadna stavba nie je zapísaná. Tvrdenie navrhovateľa, že ide o účelovú, eventuálne verejnú

komunikáciu odporca ani sám nepotvrdil, len poukázal na právne následky v prípade, ak súd prvej
inštancie z takéhoto tvrdenia vychádzal.45. Odvolací súd sa s ohľadom na uvedené nestotožnil s predmetnou námietkou odporcu a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie mal právomoc konať o predmetnom návrhu, keďže predmetom
návrhu je výlučne súkromnoprávny spor o prístup k nehnuteľnostiam medzi vlastníkmi priľahlých

nehnuteľností. Ide tak výlučne o spor vyplývajúci zo súkromnoprávnych vzťahov spojených s výkonom a
ochranou vlastníckeho práva, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Spor sa netýka verejnoprávnej správy
pozemných komunikácií (§ 3d ods. 5 Cestného zákona), všeobecného užívania pozemnej komunikácie
podľa § 6 Cestného zákona a ani zvláštneho užívania pozemnej komunikácie podľa § 8 Cestného
zákona. Je potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a § 4, pričom

v zmysle § 3 C. s. p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

46. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú
charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie
je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený

jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie
povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3
C. s. p. súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom,
ale len vtedy ak to ustanovuje zákon, čo vyplýva z § 4 C. s. p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/262/2006).

47. Argumentáciu odporcu, že Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn.
3Cdo/1385/2015 a sp. zn. 7Cdo/95/2020) dospel k záveru, že akákoľvek otázka týkajúca sa užívania
účelovej komunikácie spadá do právomoci správneho orgánu podľa Cestného zákona, odvolací súd
vyhodnotil s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodnú, pričom poznamenáva, že predmetom

uvedených konaní bola požiadavka žalobcu, aby súd uložil povinnosť zdržať sa využívania pozemnej
komunikácie na prejazd a parkovanie, resp. aby žalovanému zakázal prejazd a prechod po pozemnej
komunikácii, oproti tomu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
nedomáha neodkladným opatrením zákazu užívať pozemnú komunikáciu, ale domáha sa uloženia
povinností odporcovi, ktoré by mu aj naďalej umožnili prístup k areálu VÚZ a k jeho stavbe, ktorý bol aj

predmetom uzavretých Zmlúv o zriadení vecného bremena zo dňa 21.3.2017.

48. Z uvedených dôvodov neobstojí argumentácia odporcu, že neboli splnené procesné podmienky a že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

49. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že je notorietou, že pre úspech strany je nevyhnutné,
aby navrhovateľ neodkladnej úpravy pomerov bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide (aktívna legitimácia) a tiež aby bol odporca nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní o neodkladnom opatrení

rozhoduje (pasívna legitimácia).

50. Preskúmavanie aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Taktiež je nevyhnutné, aby každé rozhodnutie súdu, t. j. aj rozhodnutie o neodkladnom
opatrení bolo vykonateľné, teda aby bola možnosť jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti

zákonnými prostriedkami. Z uvedených dôvodov, hoci je inak pre odvolací súd rozhodujúci stav v
čas vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C. s. p.), táto viazanosť nie je absolútna a
podmienku aktívnej a pasívnej legitimácie je súd povinný skúmať po celý čas konania, t. j. aj v čase
rozhodovania odvolacieho súdu.

51.Odvolacísúd zúradnejmociskúmajúciexistenciuprávnehovzťahunavrhovateľaknehnuteľnosti,na
zabezpečenie prístupu ku ktorej sa domáhal uloženia povinností odporcovi, ako aj skúmajúci existenciu
právneho vzťahu odporcu k označenej nehnuteľnosti v čase rozhodovania o odvolaní navrhovateľa
zistil, že podľa verejne dostupných listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie I. W.,
vlastnícke právo k nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parcela č. XXXXX/

X, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. W., ochrany prístupu ku ktorej sa
navrhovateľ domáha, bolo po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie prevedené na tretiu
osobu(ASAMIa.s.,Račianska1523/71,Bratislava,IČO:52654010)atozmluvouopredajičastipodniku
V-136/2025 zo dňa 27.3.2025, KÚ Pezinok, Z-5246/25.52. Taktiež vlastníctvo k pozemku parcela č. XXXXX/X, už o výmere 680 m2 (na rozdiel od stavu v čase
vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy výmera daného pozemku bola 1.281 m2),

vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. W., bolo prevedené kúpnou zmluvou
podľa V-7182/2025, zo dňa 15.4.2025 na nového vlastníka: SLOVUNIT SLIAČSKA 1 s.r.o., Račianska
96, Bratislava, IČO: 48 119 237 a v časti Iné údaje je na predmetnom liste vlastníctva uvedený zápis
GP č. overenia Q.-XXX/XXXX, O.-XXXX/XXXX, pričom ani parcelné čísla pozemkov nekorešpondujú v
plnom rozsahu s označením pozemkov odporcu vo výroku neodkladného opatrenia.

53. Na základe uvedených právnych východísk, za situácie, že navrhovateľ už nie je vlastníkom
stavby zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I.É. W., za situácie, keď základom
nároku na nariadenie neodkladného opatrenia bola ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa k danej
nehnuteľnosti, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko z dôvodu neexistujúceho vlastníctva navrhovateľa tento nedisponuje procesným

právom uplatňovať si proti odporcovi nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
Rovnakoodporcaužniejepasívnevecnelegitimovanýmsubjektomvkonaníonariadenieneodkladného
opatrenia, nakoľko nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z vlastníckeho práva k pozemku
parcela č. XXXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. W..

54. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd ďalšie námietky odporcu vyhodnotil
ako právne irelevantné, preto sa nimi nezaoberal a po vecnom a právnom zhodnotení relevantných
skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
C. s. p. zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

55. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľovi plný nárok
na náhradu trov konania, nakoľko s ohľadom na výsledok konania mal vo veci plný úspech.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).