Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPno/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201393
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123201393.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudkýň:
JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E., zastúpené procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, matky: F. G. H., G.,
nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E. a otca: B. A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,

trvale bytom I. XX, t. č. bytom J. K. X, D., zastúpený splnomocnenkyňou: Špireková & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného
opatrenia v priebehu odvolacieho konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu odvolacieho konania
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa svojím návrhom z 26. septembra 2025 doručeným v rámci odvolacieho konania (vo veci
o nariadení neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 12CoP/196/2025) domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by odvolací súd dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedenej na Okresnom súde Nitra (ďalej len „súd prvej
inštancie“) pod sp. zn. 24P/33/2023 upravil jeho styk s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stýkať

sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým,
že si otec maloletého v mieste bydliska dieťaťa prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku
maloletého včas a riadne odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas
a riadne pripraviť a byť súčinná pri styku otca s maloletým. Dôvodil, že uznesením súdu prvej inštancie
č. k. 24P/33/2023-85 z 13. marca 2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený
jeho styk s maloletým na jednu hodinu týždenne za prítomnosti matky. Na pojednávaní 16. mája 2024

sa rodičia dohodli na rozšírenom styku na skúšobné obdobie, avšak matka túto dohodu nedodržala.
Za ostatný rok mu umožnila styk s maloletým len päťkrát (11. januára, 12. januára, 25. januára, 7.
septembra a 8. septembra 2025). Poukázal na to, že matka ho slovne napáda a neposkytuje súčinnosť
priodovzdávanímaloletého.Jejkonanieslúžinasystematicképretrhnutieväziebsmaloletým.Otecďalej
uviedol, že po januári 2025 prichádzal na miesto prevzatia maloletého, kde mu matka maloletého ani len
neukázala s tvrdením, že ho maloletý nechce vidieť. Opakovane ju kontaktoval v máji a júli 2025. Dňa

22. júla 2025 jej zaslal e-mail ohľadom stretnutia s maloletým, na ktorý matka nereagovala. Naposledy ju
kontaktoval28.augusta2025sožiadosťouovyriešeniesituácie,pričommatkanajehoe-mailovúžiadosť
opätovne nereagovala. Podľa otca sú tvrdenia matky o trestnom konaní voči nemu účelové a tendenčné
s cieľom zdiskreditovať jeho osobu a zamedziť stretávaniu s maloletým. Matka si v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 4 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) neplní povinnosť pripraviť maloletého
na styk po psychickej a materiálnej stránke. Sama pritom potvrdzuje, že pôvodné uznesenie o styku

v rozsahu jednej hodiny nedodržiava, pričom poukazuje na diagnostikovanú tetániu. Údajné zdravotné
problémy matky sú však účelovo použité. Lekársky nález matky o tetánii je z 29. januára 2024, a tedatentozdravotnýstavexistovalužvčase,keďsarodičia16.mája2024napojednávanídohodlinavýrazne
rozšírenom styku, ktorý mal prebiehať bez prítomnosti matky. Vtedy matka neuviedla, že jej zdravotný
stav bráni stretnutiam za jej prítomnosti. Nakoľko sa styk s maloletým nerealizuje ani podľa súdneho

rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia z 13. marca 2023, je podľa otca potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov zmenou nariadeného neodkladného opatrenia. Maloletý je v útlom veku, v
ktorom sa jeho vzťahy a dôvera k rodičom budujú. Zároveň je potrebné upraviť styk otca s maloletým bez
prítomnosti matky, nakoľko sama potvrdila, že stretnutia za jej prítomnosti nie sú možné. Otec navrhol
zvážiť aj bezodkladné zavedenie monitorovaného styku s maloletým v neutrálnom prostredí, aby sa

eliminoval negatívny vplyv matky a aby sa s ním maloletý mohol bez obáv stretávať a budovať si s ním
vzťah.

2. Podľa § 362 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho
konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba Niektoré ustanovenia o neodkladných
opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia
Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2

obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je
teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a
teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.

10. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do

doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným

predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie.

Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa
obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu
z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenietej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

11. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

14. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha na základe návrhu otca
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V rámci tohto konania bolo
uznesením súdu prvej inštancie č. k. 24P/33/2023-85 z 13. marca 2023 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/26/2023-129 z 24. marca 2023 nariadené neodkladné
opatrenie,ktorýmsúddoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamejdočasneupravilstykotcasmaloletým

tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 17.00
hod. za prítomnosti matky maloletého s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa
a na tom istom mieste maloletého po ukončení styku včas a riadne odovzdá, pričom matka je povinná
maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a byť súčinná pri styku s maloletým. 31. októbra
2023 sa rodičia na informatívnom stretnutí rodičov na súde prvej inštancie (ďalej len „ISR“) dohodli na

rozšírení styku otca s maloletým do ďalšieho termínu ISR tak, že tento bude prebiehať každú sobotu od
09.30 hod. do 11.30 hod. bez prítomnosti matky. Na ISR konanom 11. decembra 2023 rodičia potvrdili, že
styk s maloletým prebiehal v zmysle ich dohody z predchádzajúceho ISR. Na poslednom ISR konanom
22.marca2023obajarodičazhodneuviedli,žestyksmaloletýmprebieha,auzavrelirodičovskúdohodu,
v zmysle ktorej má byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletého sumou 300,-eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk otca
s maloletým upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom
roku v sobotu od 08.30 hod. do 13.00 hod., kedy si otec maloletého v mieste bydliska matky prevezme
a na tom istom mieste po ukončení styku maloletého včas a riadne odovzdá matke, pričom matka je
povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť odovzdanie. Podaním z 5.

apríla 2024 otec vyslovil nesúhlas s uzavretou rodičovskou dohodu majúc za to, že v záujme maloletého
ječastejšístyksotcom.Napojednávaníkonanom16.mája2024rodičiasúhlasilisoskúšobnýmobdobím
rozšíreného styku otca s maloletým na obdobie od júna 2024 do ďalšieho pojednávania a to tak, že styk
otca s maloletým bude prebiehať každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od
09.00 hod. do 18.00 hod., ako aj jeden deň v pracovnom týždni od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom ktorý

deň to bude, si rodičia dohodnú dodatočne. Stretávanie v pracovnom týždni bude prebiehať v období od
15. júna 2024 do 15. júla 2024. Podaním z 23. septembra 2024 matka žiadala, aby súd nerozširoval styk
otca s maloletým, nakoľko tento sa o maloletého nevie postarať. Zdôraznila, že styk otca s maloletým
má zlý vplyv na morálnu a mravnú výchovu maloletého, ako aj na jeho zdravý psychický vývin. Zároveňuviedla, že na otca podala trestné oznámenie za skutky spáchané voči nej a maloletému počas obdobia
ich spolužitia v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie za účelom doplnenia dokazovania uznesením
č. k. 24P/33/2023-331 z 14. októbra 2024 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia,

odvetvie poradenská psychológia a ustanovil do konania znalkyňu PhDr. Dominiku Vaškovič, ktorú
následne uznesením č. k. 24P/33/2023-352 z 9. januára 2025 vylúčil z konania z dôvodu jej zaujatosti.
Zároveň ustanovil do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia Mgr.
Veroniku Nemčokovú za účelom vypracovania znaleckého posudku. Otec vo vyjadrení z 4. novembra
2024 uviedol, že matka maloletého na styk riadne nepripravuje, v dôsledku čoho ho maloletý začal

odmietať. Maloletého od 8. septembra 2024 nevidel, pričom matka odmieta poskytnúť súčinnosť pri
odovzdávaní dieťaťa. V súvislosti s trestným oznámením matky uviedol, že s ním nie je oboznámený,
nakoľko v danej veci nebolo začaté trestné stíhanie ani vznesené obvinenie. Mal však za to, že matka
ho lživo obvinila s cieľom oddeliť ho od maloletého. Matka v podaní z 10. januára 2025 namietala
tvrdenia otca, že by maloletému bránila v styku s otcom, maloletého na styk riadne pripravuje, avšak
maloletý otca odmieta. Poukázala na zlepšenie správania maloletého, odkedy otca nenavštevuje. Otec

sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie 4. februára 2025
domáhal dočasného rozšírenia jeho styku s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého
v mieste bydliska matky prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletého ho včas a riadne
odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a byť súčinná

pri styku otca s maloletým. Poukazoval na to, že od ostatnej úpravy styku neodkladným opatrením
prehĺbil svoj vzťah s maloletým synom, preto súdom stanovený rozsah styku nie je dostatočný. Zároveň
zdôraznil, že matka mu od septembra 2024 začala bezdôvodne brániť v kontakte s maloletým, preto
je daná naliehavá potreba na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia. V podaní z 18. februára
2025 matka odmietla tvrdenia otca, že by mu bránila v styku s maloletým. Tento prebiehal v zmysle

súdneho rozhodnutia. Poukázala však na zhoršené správanie maloletého po stretnutiach s otcom a na
skutočnosť, že maloletý otca odmieta. Uznesením č. k. 24P/33/2023-403 z 3. marca 2025, právoplatným
25.marca2025,súdprvejinštancienávrhotcananariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.Vpodaní
z 13. mája 2025 matka v súvislosti s podaným trestným oznámením poukázala na znalecký posudok
vypracovaný v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že jej vierohodnosť je plne zachovaná a konkrétna

výpoveď je opretá o jej skutočné zážitky. Dňa 22. júla 2025 doručila znalkyňa Mgr. Nemčoková súdu
prvej inštancie znalecký posudok č. 02/2025 z 21. júla 2025. Dňa 24. júla 2025 bol súdu prvej inštancie
doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zákazu
styku otca s maloletým z dôvodu zhoršeného psychického stavu maloletého po ostatnom styku s otcom,
o čom informovala aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému zároveň vysvetlila

príčinynerealizovaniastykuzdôvodupsychickéhostavumaloletéhoajehoodmietaniakontaktusotcom.
Súčasne poukázala na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok. Mala
za to, že akýkoľvek nútený kontakt s otcom by predstavoval vážne riziko pre psychický vývin a stabilitu
maloletého. Otec s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasil a uviedol, že v
roku 2025 mu matka umožnila stretnutia s maloletým iba päťkrát, ostatne 8. septembra 2025. Poukázal

na znalecký posudok Mgr. Nemčokovej č. 02/2025, z ktorého vyplýva, že ho znalkyňa nevníma ako
ohrozujúceho zdravý vývin maloletého. Uznesením č. k. 24P/33/2023-445 z 5. augusta 2025 súd prvej
inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala
odvolanie matka, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 12CoP/196/2025-499 z 31. októbra
2025 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Vzhľadom na v konaní osvedčené skutkové okolnosti uvedené v bode 15. tohto rozhodnutia,
odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom
požadovanom smere, t. j. širšou úpravou styku otca s maloletým bez prítomnosti matky splnené
neboli. V danom prípade nebola zistená nevyhnutná potreba úpravy pomerov účastníkov konania ani

ohrozenie záujmov maloletého A. vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým v rozsahu vyžadujúcom
bezodkladný zásah súdu do pomerov účastníkov konania autoritatívnym rozhodnutím. Odvolací súd
zdôrazňuje, že účel a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v odvolacom konaní sú totožné
ako v konaní prvoinštančného súdu, či pred jeho začatím. Možno konštatovať, že neodkladné opatrenie
je výnimočným procesným inštitútom, ktorého použitie v konaniach vo veciach maloletých podľa jeho

zákonnej úpravy, ale aj ustálenej súdnej praxe prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak je ohrozené
zdravie, život, výchova alebo výživa maloletého dieťaťa, prípadne iný jeho dôležitý záujem a situácia
vyžaduje okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktoré je spôsobilé toto ohrozenie
odvrátiť. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku,sa vyžaduje za istých okolností potreba rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo takéto neodkladné opatrenie sám
nariadiť, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie v konaniach, ktoré možno

začať aj bez návrhu. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo
prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Rovnako prísne by mal súd
hodnotiť aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný v štádiu odvolacieho konania.

17. V danej veci je potrebné prihliadať na skutočnosť, že otec má rozhodnutím súdu, a to uznesením

súdu prvej inštancie č. k. 24P/33/2023-85 z 13. marca 2023 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/26/2023-129 z 24. marca 2023 dočasne upravený styk s maloletým
tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 17.00
hod. za prítomnosti matky maloletého. Dôvodom na korigovanie ostatného súdneho rozhodnutia nie je
skutočnosť, že styk otca s maloletým sa nerealizuje, nakoľko jeho právo styku je daným rozhodnutím
súdu zabezpečené. Na zabezpečenie realizácie kontaktu otca s maloletým slúži konanie o výkon

rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Vzhľadom na
uvedené preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby odvolací súd neodkladným opatrením upravoval styk
otca s maloletým, ak tento už je upravený spôsobom, ktorý v nevyhnutnom rozsahu do právoplatného
skončenia konania vo veci samej zabezpečuje udržanie citových väzieb medzi otcom a synom. V danom
prípade je potrebné zohľadniť aj to, že vzhľadom na existenciu podozrenia na poruchu autistického

spektra u maloletého, nie je v záujme maloletého nateraz neodkladným opatrením rozširovať ostatnú
úpravu styku určenú neodkladným opatrením, najmä za situácie, že sa maloletý s otcom dlhšiu dobu
nestretáva.

18. Rovnako nie je dôvodom na zmenu ostatnej dočasnej úpravy styku otca s maloletým ani

diagnostikovaná tetánia u matky, ktorá podľa vyjadrenia matky bráni tomu, aby bola prítomná pri
stretávaní otca s maloletým. V konaní nebolo nijako osvedčené, že by uvedená diagnóza znemožňovala
matke prítomnosť pri stretnutiach otca so synom. Navyše matkou predložená lekárska správa
z neurologického vyšetrenia ohľadom diagnostikovanej tetánie je z 29. januára 2024, pričom matka
až v rámci podaného odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 24P/33/2023-445 z 5.

augusta 2025, ktorým súd zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zákaze
styku otca s maloletým, začala nemožnosť realizácie styku v jej prítomnosti odôvodňovať aj touto
skutočnosťou.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia podaný v priebehu odvolacieho konania zamietol.

20. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletého pokúsili
v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej komunikácie, aby
kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletého a veci riešili konštruktívne, čím sa vyhnú konfliktom

a nedorozumeniam. Rodičia sú povinní vynaložiť maximálne úsilie o vytvorenie pozitívneho priestoru
maloletému dieťaťu pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin a vytvoriť mu vhodné podmienky, aby bolo
spokojné, šťastné a pociťovalo lásku oboch rodičov.

21. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262

ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).