Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200582
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723200582.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. - F., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária AKMA,

s. r. o., so sídlom Záhradnícka 15, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, a otca: G. H., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - A. G., toho času bytom I. J. XX, A. I., za účasti Krajskej prokuratúry
v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na
maloleté dieťa a na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na
zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.
k. 40P/78/2024-623 zo dňa 30.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 30.04.2025 súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava III č. k. 37P/41/2022 - 145 zo dňa 19.07.2022 tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého sumou 300,- Eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.03.2024. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie

od 01.03.2024 do 30.04.2025 spolu v sume 1.680,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. určil, že v zostávajúcej časti je predmetný rozsudok nezmenený.
Výrokom III. zamietol návrh otca na zníženie výživného.
Výrokom IV. súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 180,- Eur

na sumu 110,- Eur, zmeny úpravy jeho styku s maloletým, zverenia maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a o návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého
na sumu 300,- Eur mesačne.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.10.2024 (čl. 238) spojil na spoločné konanie návrh otca na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom na súde pod sp. zn.
40P/78/2024 a konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého vedenom na súde pod sp.

zn. 40P/15/2024, a to pod sp. zn. 40P/78/2024, postupom podľa ust. § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou článku 5, ustanovení § 25 ods. 2, § 26, §
28 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 2, 3, § 31 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1,
§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 vety prvej zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.4. Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy boli
práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k.
37P/41/2022-145 zo dňa 19.07.2022, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky,

obaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný platiť
výživné na maloletého v sume 180,- Eur a bol upravený jeho styk s maloletým na každý párny víkend
v kalendárnom roku počas školského roka od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas
vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 15:00 hod. do 25.12. do 12:00 hod. a od
30.12. od 15:00 hod. do nasledujúceho roka 06.01. do 19:00 hod., počas vianočných prázdnin každý

nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 15:00 hod..
Z prehľadu objednávok na svadobné fotenie súd z webovej stránky spoločnosti otca a jeho manželky
K. súd zistil, že v roku 2023 otec spolu s manželkou realizovali 17 fotení na svadbách, podľa otca za
prenájom fotobúdky je cena 250,- Eur, cenu fotenia celkovo neuviedol.
Z čestného prehlásenia L. A. H. zo dňa 24.09.2024 súd zistil, že otcovi maloletého a jeho manželke
(svojej dcére) poskytoval dočasnú finančnú pomoc na pokrytie základných a nevyhnutných životných

nákladov ich domácnosti.
Z lekárskej správy psychiatričky G. M. H. súd zistil, že manželka otca v súčasnosti neohrozuje seba ani
svoje okolie, na vyšetrenia ju vozí manžel.
Z daňového priznania spoločnosti otca N. O., A. súd zistil, že za rok 2022 bol základ dane vo výške
3.646,16 Eur a za rok 2023 bol základ dane vo výške 1.511,82 Eur.

Z potvrdenia otca maloletého zo dňa 31.10.2023 vyplýva, že jeho pracovný pomer bol v spoločnosti H.
G. H. A., A.. A. skončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 31.10.2023.
Zo sobášneho listu otca maloletého vyplýva, že dňa 17.12.2022 uzavrel manželstvo s P. H..
Z potvrdenia matky maloletého o skončení pracovného pomeru súd zistil, že jej pracovný pomer bol v
spoločnosti N. G. A.. A. F. Q. skončený ku dňu 31.05.2024 z dôvodu zrušenia prevádzky a nepredĺženia

licencie zamestnávateľovi. V tomto zamestnaní matka maloletého dosahovala za obdobie február 2023
až január 2024 čistú priemernú mesačnú mzdu v sume 1.570,36 Eur.

5. Konštatoval, že každý rodič je povinný vyživovať svoje dieťa s tým, že vyživovacia povinnosť
má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou

o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad
bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako
peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne
ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc.
JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).

Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/62/2014 zo dňa 18.03.2015,
v ktorom súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej
osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j.
matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na

faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej

osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme

zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa
20.02.2019, z ktorého vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahujev čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov,
ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

6. Súd prvého stupňa poukázal na matkou špecifikované výdavky spojené so starostlivosťou
o maloletého, a to stravu v škole 14,- Eur mesačne, školský klub 44,- Eur mesačne, Brejky nápoje
10,- Eur mesačne, rodičovský fond 50,- Eur polročne, OZ H. deťom 30,- Eur polročne, výlety, dielničky,
divadlo, kino 50,- Eur ročne, stravu 200,- Eur, drogériu 20,- Eur, oblečenie 50,- Eur, benzín 100,- Eur,

pomernú časť výdavkov na bývanie 100,- Eur, sporenie 20,- Eur, futbal 30,- Eur, lieky a vitamíny 15,-
Eur, výlety 50,- Eur, kaderníctvo 15,- Eur a jednorazové výdavky zahŕňajúce cestovný pas 13,- Eur,
zahraničné cestovné poistenie 40,- Eur, akvárium 300,- Eur, bicykel 300,- Eur, školu v prírode 295,-
Eur a vreckové. Mesačné výdavky na maloletého predstavujú v súhrne sumu 668,- Eur. Námietku otca
k nákladom na benzín v sume 100,- Eur mesačne, súd považoval za nedôvodnú, pretože matka vozí
maloletého na futbal, na zápasy, ktoré sú mimo B. a v sezóne sú každý víkend. Rovnako za nedôvodnú

považoval súd námietku otca voči poisteniu dieťaťa do zahraničia, pretože táto suma je len vo výške 40,-
Eur ročne a poistenie dieťaťa v prípade jeho cesty do zahraničia (napr. na dovolenku) je nevyhnutné.
Otec svoje mesačné náklady vyšpecifikoval nasledovne: nájomné 900,- Eur, od marca 2025 600,- Eur,
strava 200,- Eur, paušál 40,- Eur, notebook 46,- Eur, cestovné 30,- Eur, výživné 200,- Eur drogéria 10,-
Eur, spolu 1.316,- Eur.

7. Vecne súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri určení výživného vychádzal z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súdu prvej inštancie uviedol, že výživné navrhované
matkou v sume 300,- Eur na maloletého zodpovedá súčasným cenám potravín, oblečenia a bývania,
pričom je podstatné, že matka nemá zabezpečené riadne bývanie, dočasne býva spolu s maloletým v
byte svojej tety v jednej domácnosti so svojou starou matkou. Náklady na maloletého matka vyčíslila v

sume 668,- Eur mesačne, nie sú tam zahrnuté jednorazové výdavky a platby. Matka je živnostníčka s
priemerným čistým mesačným príjmom 1.200 - 1.300,- Eur mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Povinný - otec maloletého je od 01.04.2025 zamestnaný v spoločnosti L., predpokladaný príjem podľa
pracovnej zmluvy by mal dosahovať v sume 1.200 - 1.300,- Eur. Okrem toho dosahuje príjem aj z
podnikania - fotografovania na svadbách, keď len podľa prehľadu za rok 2023 objednaných fotení otec

spolu s manželkou zrealizovali 17 fotení na svadbách, podľa otca cena za prenájom fotobúdky je 250,-
Eur, a hoci neuviedol celkovú cenu fotenia, len výpočtom za rok 2023 bola suma z prenájmu fotobúdky
4.050,- Eur. V auguste by mu mala pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť, na túto však súd nemohol
prihliadnuť, keď v rozhodnom čase pre vyhlásenie rozsudku bol maloletý jeho jedinou vyživovacou
povinnosťou.

Konštatoval, že schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej
schopnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej
osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými
skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach
dosahovania príjmu. Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019, zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov
osoby povinnej platiť výživné. V danom prípade súd vykonaného dokazovania ustálil záver, že v otec má
okrem svojho zárobku zo zamestnania možnosť podnikania a na pravidelnej báze, najmä v svadobnej
sezóne jar – jeseň, si môže každoročne privyrobiť minimálnou sumou 500,- Eur, ak by sa počítalo
len s účasťou na dvoch svadbách mesačne. Spolu teda priemerný potencionálny príjem otca tvorí

sumu 1.800,- Eur, pričom súd uviedol len spodnú hranicu možného príjmu. Určená suma výživného je
vzhľadom na čas od posledného určenia výživného 19.07.2022, čo sú takmer 3 roky, zvýšená o 120,-
Eur, čo je suma primeraná zvýšeniu cien potravín a energií a zodpovedajúca potrebám maloletého, ktorý
je okrem školskej dochádzky aj aktívnym futbalistom. Určená suma výživného nepokryje ani polovicu
mesačných nákladov uvádzaných matkou vynakladaných na výchovu a výživu dieťaťa v sume 668,- Eur.

8. Pri výške výživného súd zohľadnil vek maloletého A. 9 rokov, ktorý je žiakom 3. ročníka Základnej
školy H. P. B., absolvoval chirurgický zákrok, pravidelné náklady súvisiace so školou i s jeho športovými
aktivitami (je aktívnym hráčom futbalu za FC F.), čo spôsobilo výraznú zmenu pomerov na jeho strane.Súd prvej inštancie vyhodnotil náklady uvádzané matkou ako dôvodné v plnom rozsahu s tým, že boli
výrazne podhodnotené, keď reálne náklady súvisiace so starostlivosťou o dieťa pri dnešných cenách
potravín a oblečenia sú reálne oveľa vyššie. Z logického dôvodu preto súd prvej inštancie návrh otca na

zníženie výživného zamietol, keď vyhovel návrhu matky a výživné naopak zvýšil.

9. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2024, kedy bol súdu doručený návrh matky na zvýšenie
výživného do dňa rozhodnutia súdu 30.04.2025, spolu za 14 mesiacov, keď výživné bolo zvýšené zo
sumy 180,- Eur na sumu 300,- Eur, t. j o sumu 120,- Eur mesačne x 14 mesiacov, predstavuje sumu

1.680,- Eur. Túto sumu súd prvej inštancie otca zaviazal povinnosťou zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

10. O úprave styku súd napokon nerozhodoval, pretože rodičia sa zhodli na tom, aby zostal styk
ponechaný v rozsahu určenom v pôvodnom rozsudku z dôvodu, že tento režim styku dieťaťa s otcom
je vyhovujúci. Preto o tejto časti výroku návrhu súd nerozhodoval a predmetný rozsudok ponechal v

zostávajúcej časti ako nezmenený postupom v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, podľa
ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom, to neplatí, ak úpravu styku rodičia nežiadajú upraviť.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor,
že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý, nezohľadňujúci reálne dôkazy, jeho aktuálnu životnú
situáciu, zdravotný stav a je postavený na právne neprípustných hypotézach o jeho zárobkových
možnostiach. Uviedol, že v súčasnosti pracuje prvý mesiac na pozícií servisný technik v spoločnosti L.

A. s mesačným príjmom cca 1.200,- Eur brutto a jeho manželka je na rizikovom tehotenstve a v auguste
2025 očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Poukázal na jeho výdavky zahŕňajúce nájomné vo výške
600,- Eur, potraviny, lieky, dopravu do zamestnania a k lekárovi a na jednorazové zvýšené výdavky,
za ktoré pokladal vyšetrenia manželky v Martine, ktoré boli nutné na základe jej zdravotnej indikácie,
v sume 120,- Eur za jedno vyšetrenie. Ďalej poukázal na nutnosť zakúpenia výbavičky pre novorodenca

spolu vo výške 1.252,- Eur. Uviedol, že súd svojím rozhodnutím, bez zohľadnenia objektívnych faktorov,
stanovil výživné v takej výške, že pre jeho rodinu zostáva minimum prostriedkov na živobytie a výživné
v sume 300,- Eur predstavuje tretinu jeho čistého príjmu. Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky vznikla tabuľka na výpočet výživného, na základe ktorej by výživné malo byť určené
cca na 14% jeho čistej mzdy, a to na základe počtu detí a veku dieťaťa. Bol toho názoru, že rozhodnutie

o zvýšení výživného je v praxi likvidačné, neprimerané a nezlučiteľné s princípmi spravodlivosti. Po
narodení dieťaťa mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť a podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 120/2010 má každé dieťa právo na rovnaký prístup zo strany povinného rodiča
a štát musí zabezpečiť rovnosť pri plnení vyživovacích povinností.
Namietal spôsob, akým súd hodnotil jeho zárobkové možnosti, keďže v deň pojednávania ešte nemal

znalosť ani len o výške jeho prvej mzdy, avšak súd v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na pracovnú
zmluvu bude výška jeho mzdy v rozmedzí 1.300-1.600,- Eur netto s tým, že by si vedel privyrobiť
prácou nadčasmi alebo brigádou. Bol toho názoru, že ide len o výsledok neodborného výpočtu právneho
zástupcumatky.Malzato,žesúdjepovinnýskúmaťskutočnýstavveci,nieteoretickýpredpoklad.Tvrdil,
že je vylúčené, aby mohol vykonávať ďalšiu prácu, a to nielen kvôli povinnostiam voči rodine, ale aj

z dôvodu jeho zdravotného stavu. Poukázal na to, že od januára 2024 do septembra 2024 bol dlhodobo
práceneschopný z dôvodu poškodenia nervu v hornej končatine a po celý čas poberal nemocenskú
dávku vo výške cca 600,- Eur. V januári 2025 sa mu ochrnutie čiastočne vrátilo a do marca 2025
bol práceneschopný. Lekárskym vyšetrením bolo potvrdené poškodenie nervu pravej hornej končatiny
s tým, že v prípade nadpriemernej záťaže končatiny mu hrozí zhoršenie zdravotného stavu až s rizikom

úplného ochrnutia. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má právo na ochranu zdravia ako aj právo na
dôstojný život. Poznamenal, že pre svoj zdravotný stav si nemôže nájsť druhé zamestnanie, brigádu,
prípadne brať nadčasy. Bol toho názoru, že súd svojím konštatovaním, že má potenciál získať vyšší
príjem, porušil zákaz arbitrárneho rozhodovania, keď svoj záver neoprel o žiadny konkrétny dôkaz, alelen o domnienku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/90/2024, v ktorom
súd uviedol, že podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže
súd musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom

a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil zmenu pomerov na
jeho strane, ani na strane matky, ktorá zarába 1.300,- Eur netto, nájom neplatí a býva u svojej starej
matky. Na jeho strane boli zmenené pomery už pri podaní návrhu, keď poberal nemocenskú dávku,
z ktorej nebolo možné platiť výživné v stanovenej výške a v súčasnosti prišli s manželkou o jej príjem. Za
nevhodnúpovažovalpoznámkusúdu,žejehomanželkaakosvadobnáfotografkamôžedomaupravovať

fotky popri starostlivosti o dieťa a on môže chodiť fotiť svadby. Tvrdil, že jeho manželka so zákazníkmi
uzatvárazmluvy,ktorésariadiaobchodnýmipodmienkamispoločnosti,vktorýchjeuvedené,žepredmet
zmluvy vykonáva osobne. Tým, že by poslala svadbu fotiť jeho, by porušila zmluvu i podviedla klienta.
Poukázal na svoje a manželkine právo tráviť čas a vychovávať zatiaľ ich nenarodenú dcéru a svoje právo
byť manželke oporou počas jej rizikového tehotenstva.
Uviedol, že na svojho predošlého zamestnávateľa podal v marci 2025 žalobu, pretože mu niekoľko

mesiacov nevyplatil mzdu, a preto nemohol uhradiť výživné v stanovenej výške v mesiacoch január 2025
až apríl 2025. Túto skutočnosť súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodnutí o zročnom výživnom a na
jeho úhradu stanovil lehotu 30 dní, čo v jeho životnej situácii nie je možné splniť.
Zastával názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie fakticky vyžaduje, aby väčšinu času trávil v práci
a nevenoval sa manželke, ich dcére, a ani maloletému A.. Za nespravodlivé označil to, že povinný rodič

má pracovať cez víkendy, sviatky, v noci, či na druhý úväzok, a to len preto, aby sa naplnila predstava
druhej strany o neprimeranom výživnom.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné zníži na sumu 140,-
Eur mesačne od 01.03.2024 s tým, že zročné výživné mu umožní zaplatiť v lehote do jedného roka od
doručenia rozsudku, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie

a rozhodnutie.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava III tak, že odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo všetkých jeho výrokoch za vecne správny, a teda zákonný.
Odvolanie otca navrhla zamietnuť v celom rozsahu, pretože súd na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne. Otec vo svojom odvolaní namieta
zvýšenie výživného na maloletého A. z pôvodných 180,- Eur na 300,- Eur mesačne. V plnom rozsahu
sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na stranách 7 až 9 odôvodnenia rozsudku
podrobne vysvetlil dôvody zvýšenia výživného na maloletého, pričom konštatoval, že priemerný
potencionálny príjem otca predstavuje sumu 1.800,- Eur (spodná hranica možného príjmu). Určená

sumavýživnéhojevzhľadomnačasodposlednéhourčeniavýživného19.07.2022zvýšenáosumu120,-
Eur, čo je suma primeraná zvýšeniu cien potravín a energií a zodpovedajúca potrebám maloletého, ktorý
je okrem školskej dochádzky aj aktívnym futbalistom. Určená suma výživného nepokryje ani polovicu
mesačných nákladov uvádzaných matkou vynakladaných na výchovu a výživu dieťaťa v sume 668.-
Eur. Navyše súd považoval náklady uvádzané matkou za dôvodné a výrazne podhodnotené, keď reálne

náklady súvisiace so starostlivosťou o dieťa pri dnešných cenách potravín a oblečenia sú reálne oveľa
vyššie. Uviedla, že na pojednávaní odporučila súdu, aby vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého na sumu 300,- Eur, pretože je to nielen v záujme maloletého, ale aj v
reálnych schopnostiach otca dosahovať výrazne vyšší príjem ako deklaroval na súde a v podanom
odvolaní, a teda z dôvodu, ktorý na pojednávaní uviedol aj kolízny opatrovník, keď objektívne zhodnotil

otcove možnosti uplatniť sa na trhu práce. Poukázala na to, že všetky námietky otca voči rozsudku súdu
prvej inštancie sú založené na tom, že nemá možnosť uplatniť sa na trhu práce, čo nie je pravdou.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

14. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa nestotožňuje s jeho tvrdeniami. Uviedla, že v rámci

celého konania bol riadne preukázaný stav veci a súd riadne vyhodnotil všetky predložené dôkazy.
Stotožnila sa s odvolaním napadnutým rozsudkom súdom prvej inštancie. Námietky otca ohľadom
vykonaného dôkazu, predloženej pracovnej zmluvy, kde uviedol, že v dobe konania posledného
pojednávania nemal znalosť o výške svojej prvej mzdy považovala za scestné, účelové a zavádzajúce.
V pracovnej zmluve bola presne uvedená výška jeho mzdy, pričom súčasťou zmluvy boli aj jednotlivé

položky nadčasov. Mzda nebola výsledkom neodborného výpočtu jej právneho zástupcu, ale vyplývala
priamo z textu pracovnej zmluvy, pričom tento výpočet vyhodnotil príslušný prvoinštančný súd a nie jej
právny zástupca. Zastávala názor, že otcom predložené dôkazy, t. j. výdavky na veci, ktoré s meritom
veci, o ktorej rozhodoval súd prvej inštancie, nemajú nič spoločné, by nemali byť odvolacím súdomvykonané, nakoľko s predmetným konaním nesúvisia a odvolací súd by ich nemal ani vyhodnocovať
alebo sa o ne v tomto konaní opierať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala
včas oprávnená osoba – účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného

na maloletého a na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému a o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloletého.
Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je preskúmanie
správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

24. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 220 CSP ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonalďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred v konaní pred odvolacím súdom.

28. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného
práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak
uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.),

patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález z 12.05.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok z 27.04.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

30. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou

náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj
z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť

č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom
prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

31. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia

nespĺňa a súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie svojich záverov.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval svoje procesné
právavtakejmiere,žetomázanásledokporušenieprávanaspravodlivýproces,alezakladáajprocesnú
vadu konania.

32. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí
byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase

pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne
porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného
výživného, životnej úrovne rodičov, s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,
pravidelné, ako aj náhodné výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti so (pred)školskou dochádzkou,
zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami.

Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru
buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti
s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v
nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu

práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok
povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

33. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ustanovenia § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských

práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i
nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,

tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom
podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 2 Zákon o rodine.

34. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou
oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať

jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výšku životnej úrovne rodiča môže
preukazovať výška jeho mesačných nákladov, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou
môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných
prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky,

sporenia a pod.). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je
pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne
nepreukáže schopnosť splácať ho v určitej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom
motorom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, aké má koníčky, či sú finančne
náročné, alebo nie a pod.. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie,

a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti,
možnosti,majetkovépomery,početnímvyživovanýchosôbavýškatakéhotovýživnéhoakoivyživovacia

povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu

výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

35. Odvolací súd uvádza, že základnom podmienkou správneho určenia (zvýšenia, zníženia)
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne
tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť

stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať, ani v prípade, ak sa rodičia na výške
výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady na uspokojovanie jeho potrieb, ako sú napríklad bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, (pred)školské potreby a náklady

súvisiace s plnením (pred)školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť,
prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého.... „položky, ktoré sa
pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.), je nutné uviesť

v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta
iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku.“ Žiada sa dodať, že len základné bežné potreby
dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov

slabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičov
dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory,
lyžiarske kurzy a pod. tak, aby sa deti podieľali na vyššej životnej úrovni rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa.

36. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri
určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho – ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti

aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež
osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Odvolací súd zdôrazňuje,
že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo

využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 Zákona
o rodine). Nie je preto prípustná taká disproporcia, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj
život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné
bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa,
ktorý je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ale aj v rozpore s článkom 27 Dohovoru

o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho
telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie
životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných
možností rodičia. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa
zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov. Predmetnú sumu je potrebné vyčísliť.

37. V niektorých prípadoch súdy pri rozhodovaní uplatňujú princíp potencionality. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len naskutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu
povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade

s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil,
aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám
dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať
zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý
garantované základné právo na slobodnú voľbu povolania, hoci potencionalita príjmov ju nepopiera (z

komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer,
rok2014,str.110),alezákonodarcaumožňujehodnotiťnielenživotnéokolnostiapomery,ktorésúreálne
dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.
Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného dieťaťa. Záujem

zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných
rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že
umožňujehodnotiťnielenjehoživotnéokolnostiapomery,ktorésúreálnedané(prednosťpredprincípom
fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému rodičovi, aby svojím konaním znižoval jeho

rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového
prospechu.

38. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z matkou vyčíslených a špecifikovaných
výdavkov na maloletého, ktoré v celkovom súhrne predstavujú sumu 668,- Eur mesačne, bez

jednorazových výdavkov. Prihliadol na vek maloletého (9 rokov), ktorý je žiakom 3. ročníka základnej
školy, na jeho výdavky súvisiace nielen so školou, ale aj s jeho športovými aktivitami, keďže je aktívnym
hráčom futbalu za FC F., ako aj na skutočnosť, že naposledy bolo výživné na maloletého určené takmer
pred troma rokmi, preto zvýšenie výživného o 120,- Eur považoval za primerané zvýšeniu cien potravín
a energií. Na strane matky, ktorá je živnostníčkou, uviedol jej priemerný čistý mesačný príjem v sume

1.200-1.300,- Eur. Konštatoval, že matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že otec je od
01.04.2025 zamestnaný v spoločnosti L. s predpokladaným príjmom podľa pracovnej zmluvy vo výške
1.200-1.300,- Eur a okrem toho dosahuje príjem aj z podnikania – fotografovania na svadbách, keď
podľa prehľadu objednaných fotení za rok 2023 spolu s manželkou realizovali 17 fotení na svadbách,
podľa otca je cena za prenájom fotobúdky 250,- Eur, a hoci neuviedol celkovú cenu fotenia, len výpočtom

za rok 2023 bola suma z prenájmu fotobúdky 4.050,- Eur. Súd prvej inštancie potom ustálil záver, že otec
má okrem svojho príjmu zo zamestnania možnosti podnikania a na pravidelnej báze, najmä v svadobnej
sezóne jar – jeseň, si môže každoročne privyrobiť minimálne sumou 500 Eur,- Eur, ak by sa brala do
úvahy len účasť na dvoch svadbách mesačne. Potenciálny príjem otca určil na sumu 1.800,- Eur, pričom
uvádzal len spodnú hranicu príjmu.

39. Odvolací súd konštatuje aj pochybenie súdu prvej inštancie v právnom posúdení veci, keď síce
zvolil správne zákonné ustanovenia, avšak ich nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie sa obmedzil
výlučne iba na konštatovanie toho, že naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/41/2022-145 zo dňa 19.07.2022, ktorým bol maloletý

zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého v sume 180,- Eur a bol upravený jeho styk
smaloletýmnakaždýpárnyvíkendvkalendárnomrokupočasškolskéhorokaodpiatkuod17:00hod.do
nedele do 17:00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 15:00 hod.
do 25.12. do 12:00 hod. a od 30.12. od 15:00 hod. do nasledujúceho roka 06.01. do 19:00 hod., počas

vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 15:00 hod..
Vytýkaným nedostatkom rozhodnutia súdu prvej inštancie je absencia preukázania zmeny pomerov
v súvislosti so zmenou vyživovacej povinnosti, nedôsledné zisťovanie zmeny pomerov na strane
účastníkov konania (matky, otca a maloletého), pričom napadnuté rozhodnutie ani len neobsahujeskutočnosti z predchádzajúceho rozsudku ohľadne výživného, takže nebolo možné posúdiť, či nastala
zmena pomerov na strane účastníkov (matky, otca a maloletého) v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom týkajúca sa tak odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa,

ako aj príjmových a majetkových pomerov rodičov, či ich preukázaných výdavkov. Len samotná úvaha
uvedená súdom prvej inštancie, že od posledného určenia výživného ubehli takmer 3 roky, maloleté
dieťa má 9 rokov, je žiakom 3. ročníka základnej školy a jeho mesačné výdavky sú vo výške 668,- Eur,
nepostačuje na to, aby na tomto závere založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zvýšení výživného
na maloletého.

Ďalším vytýkaným nedostatkom rozhodnutia súdu prvej inštancie je, že neobsahuje zhodnotenie
osobných, majetkových a zárobkových (príjmových) pomerov rodičov za celé relevantné obdobie od
podania návrhu otca na súd, t. j. od marca 2023 do rozhodnutia súdu. Na strane matky síce súd poukázal
na skončenie jej pracovného pomeru ku dňu 31.05.2024 z dôvodu zrušenia prevádzky a nepredĺženia
licencie zamestnávateľovi a na jej priemernú čistú mesačnú mzdu za obdobie od februára 2023 do
januára 2024 vo výške 1.570,36 Eur, ale už sa nezaoberal pomermi matky v období od februára 2024

do decembra 2024 (od 01.12.2024 má matka založenú živnosť). Na strane otca sa súd obmedzil iba na
skonštatovanie toho, že jeho pracovný pomer v spoločnosti H. G. H. A. A.. A. bol skončený dohodou ku
dňu 31.10.2023 a následne sa zaoberal až zamestnaním otca od 01.04.2025 v spoločnosti L.. Pokiaľ
sa súd prvej inštancie obmedzil na strane matky len na jej príjem z bývalého zamestnania a následne
zo živnosti, ktorú má založenú od 01.12.2024 a na strane otca len na jeho predpokladaný (?) príjem od

01.04.2025, bez ohľadu na prehľad objednaných fotení za rok 2023, takýto postup súdu prvej inštancie
je nesprávny a v rozpore so zákonom, keďže nereflektuje na okolnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti
návrhu otca na zníženie výživného na maloletého ako aj návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletého, a to za celé obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktoré
je nutné posudzovať. Naviac z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, akým spôsobom dospel súd

k výpočtu predpokladaného príjmu otca vo výške 1.200-1.300,- Eur mesačne, pričom odkaz na pracovnú
zmluvu neobstojí.
Nejasným zostalo aj odôvodnenie súdu, že otec si môže podnikaním a na pravidelnej báze, najmä
v svadobnej sezóne jar – jeseň každoročne privyrobiť minimálne sumou 500,- Eur, ak by sa počítalo len
s účasťou na dvoch svadbách mesačne, tak výška jeho potenciálneho príjmu predstavuje sumu 1.800,-

Eur. Z uvedeného teda nie je zrejmé, či je v možnostiach otca si privyrobiť sumou 500,- Eur mesačne,
či každoročne.

40. Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným
spôsobom predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, nie

je možné ani v odvolacom konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov a je potrebné konštatovať, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia
nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument strany, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj
napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS

200/2009 a podobne).

41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP z dôvodu porušenia práva účastníkov na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných
právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré
nebude postihnuté zmieneným deficitom.

43. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací princíp, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

44. Po vrátení veci súd prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu komplexne vyhodnotí pomery účastníkov konania, dôsledne porovná okolnostidôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodovania, a
to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (potvrdeniami o príjme rodičov od
zamestnávateľov v členení brutto/netto/zrážky, daňovými priznaniami, potvrdeniami o vyplácaných

dávkach v nezamestnanosti, nemocenských a iných dávkach, a pod.). V zmysle vyhľadávacej zásady,
vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové
pomery rodičov za rozhodné obdobie, t. j. od podania návrhu otcom na súd dňa 28.03.2023 (aktualizovať
ich ku dňu nového rozhodnutia), možnosti a schopnosti otca odôvodňujúce zníženie výživného na
maloletého, či odôvodňujúce matkou navrhované zvýšené výživné, s reflektovaním na narodenie jeho

ďalšieho dieťaťa v priebehu konania a otcom tvrdeného zhoršeného zdravotného stavu. Pokiaľ súd prvej
inštancie bude mať za to, že v prípade otca prichádza do úvahy princíp potencionality jeho príjmov, je
potrebné vyjadriť výšku jeho potencionálneho príjmu za konkrétne obdobie. Rovnako je potrebné ustáliť
a špecifikovať aj výdavky účastníkov konania (nielen maloletého dieťaťa a otca, ale aj matky) a posúdiť
ich opodstatnenosť, ich skutočné vynakladanie overiť. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery
rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr.

motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch a pod.. Pomery v domácnosti
sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Následne porovná pomery v čase ostatnej úpravy
výživného a v čase aktuálneho rozhodovania o návrhu na zníženie výživného a o návrhu na zvýšenie
výživného a pokiaľ rozhodne o zvýšení výživného na maloleté dieťa, určí aj prípadné zročné výživné
a posúdi, či je možné uhradiť ho jednorazovo.

45. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po dôslednom zistení skutočného stavu, na základe vykonania
na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne
umožníúčastníkomkonaniavyjadriťsakdôkazom(§182CSP).Privyhodnotenívýsledkovdokazovania,
so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdi z hľadiska na ne

vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v
súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

46. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného

konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).