Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Pc/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203284.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: P.. G. P. W., rod.
W., trvale bytom O. C. X, F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michaela Ďuričkovičová,
s. r. o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 240 912, proti osobe
povinnej z vyživovacej povinnosti: G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, W.-F., o návrhu na
určenie výživného, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom datovaným k 03.10.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2025 elektronicky, osoba
oprávnená na výživné (ďalej ako „navrhovateľka) žiadala, aby súd neodkladným opatrením určil
povinnosť osoby povinnej /manžela prispievať na jej výživu peňažnou sumou 700,- eur mesačne.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že navrhovateľka je manželkou

osoby povinnej z výživného, manželstvo bolo uzavreté dňa 02.10.2010 na Matričnom úrade mesta F..
Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok XX, ročník XXXX, strana
XX, por. číslo XXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti - maloletá
D. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletá O. nar. XX.XX.XXXX. Na Okresnom súde Pezinok prebieha
konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým pod sp. zn
52P/181/2024. Manželstvo účastníkov nebolo doposiaľ právoplatne rozvedené. Navrhovateľka sa zo

spoločnej domácnosti odsťahovala z dôvodu vážnych manželských nezhôd z dôvodu psychického a
ekonomického násilia. Aktuálne žije spolu s deťmi, ktoré má na odporúčanie súdu zverené dočasne do
osobnej starostlivosti s určenou úpravou styku s otcom v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, kde
užíva časť podkrovných priestorov. Osoba povinný na výživu dočasne prispieva na výživu maloletých
detí každému sumou 150,- eur, čo nepokrýva ich odôvodnené potreby. Reálne potreby na stravu,
bývanie, školské potreby, oblečenie a mimoškolské aktivity sú podstatne vyššie. Obaja účastníci sú

spoločníkmi v podieloch 50% a 50% a súčasne konatelia konajúci samostatne v obchodnej spoločnosti
D. G., X..H..E.. so sídlom X.Á. X, W., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v OR P. X. W. G., oddiel Sro, vložka
č. XXXXXX/B (ďalej len ,,D. G.“). Predmetom činnosti D. G. je predovšetkým stavebná činnosť. Táto
činnosť zabezpečovala manželom nadštandardnú životnú úroveň, vlastnili niekoľko nehnuteľností, dve
motorové vozidlá - F. I., F. P., finančne si mohli dovoliť pokryť všetky potreby detí a domácnosti, vrátane
tuzemských zahraničných dovoleniek. Manželia sústredili od obchodného majetku D. G. všetok svoj

spoločný majetok (patriaci do BSM) a tento majetok používali na uspokojovanie rodinných potrieb a
výdavkov. Po oznámení navrhovateľky, že má záujem o rozvod previedol manžel ako konateľ D.
G. všetok nehnuteľný majetok na základe kúpnych zmlúv na novozaloženú obchodnú spoločnosť D. G.,
X.. H.. E.., so sídlom X. X, W., IČO: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom je matka osoby povinnej
z výživného a konateľmi sú obaja jeho rodičia. Spolu s nehnuteľnosťami previedol na spoločnosť D.
G. kompletnú projektovú dokumentáciu na stavbu rodinných domov, ktoré sú aktuálne vo výstavbe -

plne pod kontrolou manžela. Rodinné domy sú predmetom predaja. V období máj 2024 teda previedol
na spoločnosť svojich rodičov (D. G.) všetok majetok patriaci do spoločnosti - nehnuteľnosti popísanévyššie v celkovej výške za sumu 1 599 180,- eur a dve motorové vozidlá F. I. za sumu 35 004, - eur a F.
P. za sumu 33 000,- eur. Kúpne ceny, resp. časť uhradených finančných prostriedkov (zálohových) vo
výške cca 1,3 mil. eur si obratom previedol na svoj súkromný účet. Na podnikateľskom účte D. G. nie sú

žiadne finančné prostriedky. Navrhovateľka nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami z účtu D. G..
V súvislosti s prevodom nehnuteľností je na OR PZ Pezinok podané Trestné oznámenie pre podozrenie
TČ porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo odstúpené na KR PZ. Manželia boli taktiež
spoluvlastníci z titulu BSM nehnuteľností v okrese F. v celkovej hodnote presahujúcej 500 tis. eur. Manžel
zneužilobčianskypreukazmanželkyavjejmenepodpísalKúpnuzmluvu,ktorounehnuteľnostipreviedol

taktiež na svojich rodičov. V tejto súvislosti je taktiež podané TO a zároveň žaloba o určenie,
že nehnuteľnosti patria do BSM (konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 45C/78/2024. Zároveň je
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovaným (rodičom manžela) zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami (sp. zn. 47C/70/2024). Konanie je aktuálne prerušené do rozhodnutia trestného
konania. Manžel naďalej reálne podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti svojich rodičov G., v
ktorej má aj trvalý pracovný pomer. D. G. pokračuje vo výstavbe rodinných domov, kompletnú stavebnú

činnosť zabezpečuje manžel. Byty v bytovom komplexe S. sú ponúkané na predaj a jeden z bytom v
cene cca 400 000,- eur je predaný. Manžel naďalej obýva sám trojizbový byt patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, do ktorého navrhovateľka nemá prístup. Na základe uvedených skutočností
je zrejmé, že životná úroveň manžela a maloletých detí v čase styku s nim je výrazne odlišná. Manžel
užíva motorové vozidlo F. I., ktoré previedol z D. G. do D. G., deťom kupuje drahé darčeky, dopraje

im domáce a zahraničné dovolenky, čo je vo výraznom nepomere k možnostiam matky. Aktuálne je
mesačný príjem navrhovateľky 400,- eur, vykonáva administratívne práce pre spoločnosť svojho otca
W. X..H..E.. Z núdze si od 13.8.2024 otvorila živnostenské oprávnenie. Obchodná spoločnosť D. G.,
ktorej je spoločníčkou a konateľkou je nemajetná a bez akejkoľvek hodnoty. Akýkoľvek príjem z predaja
nehnuteľnosti a splátka pôžičky, ktorú vo výške 385 000,- eur taktiež poskytol spoločnosti D. G. je

okamžite prevádzaný na osobný účet manžela. Manžel potom, ako z nej rozpredal celý majetok žiadal
navrhovateľkuniekoľkokrátabydaliD.G.dolikvidácie.Nekalýmkonanímmanželanavrhovateľkastratila
akýkoľvek zdroj príjmu zatiaľ čo manžel, ktorý naďalej podniká a ťaží z majetku, ktorý bol súčasťou
spoločnej firmy manželov si zachováva nadštandardnú životnú úroveň. Minimálne náklady matky na
bývanie a základné potreby sú nasledovné: bývanie 300,- eur, potraviny 150,- eur, drogéria kozmetika

150,- eur, oblečenie 150,- eur, pohonné hmoty 150, -eur, mobil 300,- eur. Vzhľadom na to, že
nekalým konaním manžela v absolútnom rozpore s dobrými mravmi prišla navrhovateľka o značnú časť
svojich príjmov a všetok spoločne nadobudnutý majetok, je odkázaná domáhať sa svojich práv súdnou
cestou a žije prevažne z podpory svojich rodičov, je dôvodné, aby súd určil dočasné výživné formou
neodkladného opatrenia. Spoločná životná úroveň bola pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej

domácnosti neporovnateľne vyššia, všetok nadobudnutý hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudnutý
počas manželstva užíva manžel výlučne sám, a preto má za to, že v zmysle § 71 Zákona o rodine má
navrhovateľka právo, aby sa manžel podieľal na životnej úrovni navrhovateľky a prispieval na jej výživu.
3. K návrhu na preukázanie svojich tvrdení priložila listinné dôkazy: sobášny list, zápisnica z
pojednávania sp. zn. 52P/181/2024, výpis z obchodného registra, faktúry XXXXXXX-XXXXXXX,

výpisy z podnikateľského účtu, trestné oznámenie zo dňa 19.12.2024, zápisnica o výsluchu
svedka- poškodeného Č.:E.-XXX/X-Q.-F.-XXXX, odstúpenie trestného oznámenia z 02.01.2025, trestné
oznámenie, žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM z 30.10.2024, uznesenie o nariadení
neodkladnéhoopatreniasp.zn.47C/70/2024-25zodňa15.10.2024, projektS.-F.H.,C.Č..XXXXXXX,
C. Č..XXXXXXX, C. Č.. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX,

faktúra č. XXXXXXX, SMS zo dňa 13.12.2024.
4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len„Civilnýmimosporovýporiadok“),podľatohtozákonasúdyprejednávajúarozhodujúveciustanovené
v tomto zákone.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, sa na konania podľa tohto zákona použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva.

12.Podľa§364Civilnéhomimosporovéhosporovéhoporiadku,akbolonariadenéneodkladnéopatrenie
podľa tohto zákona, ustanovenia Civilného sporového poriadku o zodpovednosti za škodu spôsobenú
neodkladným opatrením sa nepoužijú; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú

dotknuté.

13. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15.Navrhovateľkanávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniažiada,abysúdnačasdorozhodnutia

o návrhu na rozvod jej manželstva s povinným manželom uložil prispievať na jej výživu sumou 700,- eur
mesačne, čo v zásade odôvodňuje existenčnými problémami.

16. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov strán. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností
vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný,
predbežný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa,
či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného

opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by boloprávodotknutéhosubjektuohrozené.Jenutné,abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie,
že je tu nebezpečenstvo ohrozenia (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Neodkladným

opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku
nariadenia neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému.

19. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie samotného práva, ale
aj osvedčenie ohrozenia tohto práva v takej miere, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo

dotknutého subjektu vážne ohrozené. Rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť
podmienená preukázaním takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä s
prihliadnutím na to, že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe tvrdení navrhovateľky a
priložených listín. Osvedčenie opodstatnenosti návrhu znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tieto sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je priestor na rozsiahle dokazovanie ani dopĺňanie skutkového stavu, keďže ide o dočasnú
procesnú ochranu práv.

20. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku je podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu by bolo ohrozené zabezpečenie výživy

oprávnenej osoby v nevyhnutnom rozsahu. Tento rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vzájomnej
vyživovacej povinnosti manželov podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Pre určenie výživného v
nevyhnutnej miere neodkladným opatrením je preto rozhodujúce preukázanie, že oprávnená osoba
nie je schopná uspokojovať svoje potreby ani v minimálnom rozsahu. Z predložených listín mal súd
za osvedčené, že účastníci sú manželmi, medzi nimi prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu

pomerov k maloletým deťom (sp. zn. 52P/181/2024), pričom manžel dočasne prispieva na výživu
maloletých detí každému sumou 150,- eur. Navrhovateľka preukázala aktuálny mesačný príjem vo výške
približne 400,- eur, ktorý dosahuje z administratívnych prác vykonávaných pre spoločnosť svojho otca,
pričom od 13.08.2024 má zriadené živnostenské oprávnenie. Súd preto považuje za osvedčené, že
navrhovateľka má pravidelný príjem z pracovnej a podnikateľskej činnosti. Zároveň býva v rodinnom

dome svojich rodičov, čo znižuje jej výdavky na bývanie. Z uvedeného nevyplýva, že by navrhovateľka
nebola schopná zabezpečiť si aspoň základné životné potreby v nevyhnutnom rozsahu.

21. Neodkladné opatrenie predstavuje mimoriadny inštitút dočasnej procesnej ochrany, ktorého účelom
je rýchla, avšak len predbežná ochrana práv. Súd pri posúdení návrhu vychádzal výlučne z tvrdení

navrhovateľky a z predložených listinných dôkazov. Z týchto podkladov nevyplýva bezprostredná
hrozba ujmy na zabezpečení existenčných potrieb navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala okamžitý
zásah súdu. Zo spôsobu argumentácie v návrhu sa zároveň javí, že navrhovateľka si čiastočne zamieňa
inštitút vyživovacej povinnosti medzi manželmi s vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom. Tieto
nároky sú však vecne a právne odlišné a posudzujú sa v samostatných konaniach.

22. Dôkazné bremeno osvedčiť neodkladnosť navrhovaného zásahu znáša navrhovateľka. Hoci tvrdí
existenčné ťažkosti, z jej tvrdení a predložených listín zároveň vyplýva, že má vlastný pravidelný príjem
(cca 400 eur mesačne), disponuje živnostenským oprávnením a býva v domácnosti svojich rodičov.
Tieto okolnosti svedčia o tom, že má zabezpečené aspoň základné potreby. Navrhovateľka neosvedčila

konkrétne a aktuálne skutočnosti (napr. nedoplatky, hroziace odpojenie energií, nemožnosť uhrádzať
základné výdavky), ktoré by nasvedčovali bezprostrednému ohrozeniu jej nevyhnutného živobytia.

23. Za daného stavu by nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanej výške predstavovalo
predčasný zásah bez riadneho porovnania schopností, možností a majetkových pomerov oboch

manželov podľa § 75 Zákona o rodine a bez vyhodnotenia odôvodnených potrieb navrhovateľky v
riadnom konaní. Takýto zásah by mohol viesť k neprimeranej ujme na strane povinného a nezodpovedal
by dočasnému charakteru tohto inštitútu.

24. Keďže navrhovateľka neosvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov v rozsahu, v akom sa

domáhala, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný dňa 13.10.2025 zamietol.

25. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci
samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k

zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.