Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25C/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123408500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:6123408500.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D.

X,XXX XX, právne zastúpený JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, 040 01 Košice – Staré
Mesto, IČO: 45006032, proti žalovanému: A. E. F., SEM-TAB, so sídlom Kavarnianska 6238/4, 071 01
Michalovce, IČO: 32687290, právne zastúpený: Mgr. Anna Horváthová, advokátka, Štefánikova 4, 071
01 Michalovce, IČO: 53027272, o zaplatenie 2423,60 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 467,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z priznanej
sumy, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2423,80 Eur
titulom zmluvnej pokuty s príslušenstvom a trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.7.2012 žalobca uzatvorili so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových
priestorovvobjektesúp.čísloXXX,ktorýsanachádzanaNám.OsloboditeľovvMichalovciach.Vzmluve

bolo dohodnuté, že nájomné podľa bodu 1 tejto časti zmluvy je splatné mesačne vopred, vždy k
poslednému pracovnému dňu predchádzajúceho mesiaca pred nasledujúcim kalendárnym mesiacom
a za každý deň omeškania s úhradou nájomného je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 16,60 EUR za každý deň omeškania.“ Žalobca uviedol, že : Nájomné za mesiac jún
roku 2021 bolo splatné dňa 31.5.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 07.06.2021, t.j. 7 dní
po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac júl roku 2021 bolo splatné dňa 30.6.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo

dňa 21.7.2021, t.j. 21 dní po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac august roku 2021 bolo splatné dňa 30.7.2021. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 02.08.2021, t.j. 2 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac september roku 2021 bolo splatné dňa 31.8.2021. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 07.09.2021, t.j. 7 dní po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac október roku 2021 bolo splatné dňa 30.9.2021. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 07.10.2021, t.j. 7 dní po lehote splatnosti.

Nájomné za mesiac november roku 2021 bolo splatné dňa 29.10.2021. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 08.11.2021, t.j. 8 dní po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac december roku 2021 bolo splatné dňa 30.11.2021. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 07.12.2021, t.j. 7 dní po lehote splatnosti.Nájomné za mesiac január roku 2022 bolo splatné dňa 31.12.2021. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 11.01.2022, t.j. 11 dní po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac február roku 2022 bolo splatné dňa 31.1.2022. K úhrade nájomného žalovaným

došlo dňa 07.02.2022, t.j. 7 dní po lehote splatnosti.
Nájomnézamesiacmarecroku2022bolosplatnédňa28.2.2022.Kúhradenájomnéhožalovanýmdošlo
dňa 1.3.2022, t.j. 1 deň po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac apríl roku 2022 bolo splatné dňa 31.3.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 4.4.202221, t.j. 4 dni po lehote splatnosti.

Nájomné za mesiac máj roku 2022 bolo splatné dňa 29.4.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 2.5.2022, t.j. 2 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac jún roku 2022 bolo splatné dňa 31.5.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 3.6.2022, t.j. 3 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac júl roku 2022 bolo splatné dňa 30.6.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 6.7.2022, t.j. 6 dní po lehote splatnosti.

Nájomné za mesiac august roku 2022 bolo splatné dňa 29.7.2022. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 1.8.2022, t.j. 1 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac september roku 2022 bolo splatné dňa 31.8.2022. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 5.9.2022, t.j. 5 dní po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac október roku 2022 bolo splatné dňa 30.9.2022. K úhrade nájomného žalovaným

došlo dňa 3.10.2022, t.j. 3 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac november roku 2022 bolo splatné dňa 31.10.2022. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 2.11.2022, t.j. 2 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac december roku 2022 bolo splatné dňa 30.11.2022. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 6.12.2022, t.j. 6 dní po lehote splatnosti.

Nájomné za mesiac február roku 2023 bolo splatné dňa 31.1.2023. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 6.2.2023, t.j. 6 dni po lehote splatnosti.
Nájomnézamesiacmarecroku2023bolosplatnédňa28.2.2023.Kúhradenájomnéhožalovanýmdošlo
dňa 3.3.2023, t.j. 3 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac apríl roku 2023 bolo splatné dňa 31.3.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo

dňa 11.4.2023, t.j. 11 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac máj roku 2023 bolo splatné dňa 30.4.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 5.5.2023, t.j. 5 dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac jún roku 2023 bolo splatné dňa 31.5.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 2.6.2023, t.j. 2 dni po lehote splatnosti.

Nájomné za mesiac júl roku 2023 bolo splatné dňa 30.6.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 6.7.2023, t.j. 6 dni po lehote splatnosti.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že spolu bol žalovaný s úhradou nájomného v omeškaní 146
dní. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca eviduje voči žalovanému zmluvnú pokutu za 146
dní omeškania spolu v sume 2.423,60 EUR. Výzvou zo dňa 24.7.2023 žalobca žalovaného vyzval na

zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak márne. Preto si svoj nárok uplatnil súdnou cestou.

3. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní
dňa 10.10.2023 platobný rozkaz pod sp. zn. 28Up/1560/2023, proti ktorému podal žalovaný vecne
odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že dňa 1.7.2012 žalovaný so žalobcom – A. B. C. a B. G. C., každý

z nich je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B.,
uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov. Nájomné bolo dohodnuté na sumu 800,00 Eur mesačne
bez DPH, a splatné mesačne, pričom mal žalovaný v zmluve uvedené, že prvá platba za mesiac júl
2012 je splatná ku dňu podpisu zmluvy, t.j. ku dňu 1.7.2012. Žalovaný, riadiac sa prvou úhradou,
kedy za mesiac júl 2012 uhrádzal prvý deň mesiaca júl, akosi automaticky obdobne uhrádzal nájomné

vždy začiatkom mesiaca, za ktoré bolo platené, avšak uvedomuje si, že splatnosť nájomného bola
nastavená„kposlednémupracovnémudňupredchádzajúcehomesiacaprednasledovnýmkalendárnym
mesiacom“.

3.1..Žalovaný považuje napadnutú žalobu a ňou uplatňovaný nárok za tzv. výkon práva v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle ust.§ 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uplatňovanie zmluvnej
pokuty žalobcom je následok toho, že si žalovaný „dovolil“ brániť sa spolu s ostatnými nájomcamivoči žalobcovmu konaniu voči nájomcom, a to návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
bolo voči žalobcovi úspešné. Ďalej uviedol, že žalobca je obvinený z obzvlášť závažného zločinu
sprenevery, práve v súvislosti s nájomnými vzťahmi s nájomcami, kde sa mal obohatiť na úkor nájomcov

prenajímanej nehnuteľnosti /v zmysle obvinenia spreneveriť/ za roky 2009 až 2019 spolu v sume
389.388,30 Eur. Pričom len voči samotnému žalovanému, a len za obdobia rokov 2012 až 2019, za ktoré
žalovaný ako nájomca platil žalobcovi zálohové platby na úhradu energií podľa znaleckého posudku
vypracovaného v trestnom konaní, sa žalobca na úkor žalovaného mal obohatiť vo výške 12.356,34,-
EUR, pričom na základe vyúčtovaní, ktoré mal žalobca urobiť a od roku 2012, resp. 2013 každoročne

vracať preplatky žalovanému, je zrejmé, že sám žalobca sa na úkor žalovaného mal každoročne
obohacovať, pričom na opačnej strane povinnosť žalobcu nebola zmluvne vyvážená žiadnou zmluvnou
pokutou. Sám žalobca sa teda mal obohacovať na úkor žalovaného, pričom za tohto stavu, naopak on
sám uplatňuje voči žalovanému ako nájomcovi, ktorý mu 11 rokov zodpovedne, i keď s krátkymi iba
niekoľkodňovými omeškaniami platí nájomné.

3.2. V ďalšom žalovaný navrhol, pokiaľ by súd uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom považoval za
nerozporné s dobrými mravmi, aby súd v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka /pri posúdení
právneho vzťahu medzi účastníkmi ako občianskoprávneho/, eventuálne, ak by vzťah posudzoval
náhodou ako obchodno-právny, v zmysle ust. § 301 Obch. zákonníka, znížil zmluvnú pokutu ako
neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zabezpečovaná

povinnosťjemesačnénájomnévsumespolu800,-EUR,pričomužpri30dňovommeškanístoutosumou
dosahuje hodnota zmluvnej pokuty sumu 498,-EUR, a ročná sadzba tejto pokuty pri omeškaní s celou
sumou mesačného nájomného predstavuje až 757 % (16.60 eur x 365dní = 6.059,-eur; teda 6059/800
* 100 = 757,375 % ). Význam zabezpečovanej povinnosti žalovaný nechce spochybňovať, teda aby
peňažné plnenie načas nemalo svoj význam, avšak aj sankčné mechanizmy napr. úroky z omeškania,

a to dokonca aj pri obchodných vzťahoch nedosahujú spravidla viac než 13% ročnej sadzby p.a., resp.
napr. aj povolené prečerpania účtov, tzv. debet je úročený sadzbami niekde v úrovni do 20 % ročne,
preto význam zabezpečenej povinnosti žalobcu sa nejaví nijak zvláštne významnejší než v ostatných
prípadoch. Obvyklé, súdmi v obchodných vzťahoch akceptované zmluvné pokuty pri neplatení faktúr sa
pohybujú v sadzbách 0,05 % z dlžnej sumy denne, čo tiež predstavuje ročnú sadzbu len 18.25%. Na

základeuvedenéhožalovanýnavrhol,abysúdvprípade,akbyneuznaldôvodnaodopretievýkonupráva
žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi podľa časti a) tohto odporu, postupoval tak, že zníži neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu do úrovne max. ročnej sadzby 20% p.a.

3.3. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmluve zakotvená zmluvná pokuta patrí ako spoločné

právo obom prenajímateľom, pričom zmluvná pokuta zabezpečuje zaplatenie nájomného, ktoré je
určené ako jedna celá suma vo výške 800,-EUR, pričom sa poukazuje v jednej polovici na účet jedného
z prenajímateľov a v druhej polovici na účet druhého z prenajímateľov čo znamená, že jedno a to
isté nájomné sa platí v polovici na účet jedného z prenajímateľov a v druhej polovici na účet druhého
z prenajímateľov. Nájomné je z pohľadu žalovaného ako nájomcu potrebné posudzovať ako jeden

celok, a teda zmluvná pokuta, ktorá je len jedna sa musí deliť medzi prenajímateľov ako ich spoločné
právo, pričom druhý z prenajímateľov toto plnenie súdne neuplatňuje, preto žalovaný namietol aj túto
skutočnosť vo vzťahu k nároku žalobcu. Už len na základe uvedeného považuje žalovaný platobný
rozkaz a žalobu v plnom rozsahu za nedôvodnú a navrhol platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci
pojednávanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zotrval na podanej žalobe ako aj na svojich doterajších
tvrdeniach. Poukázal na to, že žalovaný v odpore nepoprel, resp. uznal, že nájomné hradil oneskorene,
t.j. samotná podstata nároku nie je v konaní sporná, aj keď žalovaný z iných dôvodov spochybnil nárok
žalobcu. Pokiaľ žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že za 11 rokov trvania zmluvného

vzťahu si. žalobca doposiaľ neuplatnil zmluvnú pokutu z dôvodu nehradenia nájomného včas, žalobca
uviedol, že uplatnenie zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvnej povinnosti je právom žalobou, nie jeho
povinnosťou. Splatnosť nájomného, ako aj následky jeho nedodržania sú v zmluve jasne a zrozumiteľne
uvedené,čovkonečnomdôsledkunepopieraanisamotnýžalovaný.Žalobcaďalejuviedol,žeuplatnenie
si riadne zmluvne dohodnutej pokuty nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými

mravmi. Poprel tvrdenia žalovaného ohľadne toho, že by zo strany žalobcu malo ísť o akúsi odplatu
pre to, že žalovaný si dovolil brániť voči konaniu žalobou a to návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by v súčasnej dobe sa žalovaný voči žalobcovi
domáhal úhrady akýchkoľvek preplatkov. Pokiaľ sa týka námietky ohľadne neprimeranosti zmluvnejpokuty žalobca uviedol, že zo zmluvy o nájme vyplýva, že primárnou povinnosťou žalovaného ako
podnikateľapodnikajúcehovnebytovýchpriestorochžalobcuboloriadneavčashradiťnájomnévovýške
800,00 EUR, pričom táto primárna povinnosť žalovaného bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške

16,60 EUR za každý deň omeškania, čo činí 2,075 % denne z dlžnej sumy. V tomto smere poukázal na
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019, ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2019, pričom v odôvodnení tohto
rozhodnutia sa na str, 83 až 84 mimo iného uvádza, že: "Za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená
zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp.

zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005). a ani
zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33 Odo/l179/2006). (3Cdo/130/2006). Záver o neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty bol vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola vo výške 100 000, -- Sk
k hodnote zabezpečovanej povinnosti 3 000, -- Sk resp. zmluvná pokuta vo výške 13 % denne z
dlžnej sumy (1ObdoV/93/2004). " Vzhľadom na uvedenú judikatúru je podľa žalobcu zrejmé, že zmluvnú
pokutu vo výške 2,075 % z dlžnej sumy denne nie je možné považovať za neprimerane vysokú, a teda

prípadné moderačné právo súdu tu nie je na mieste. K tvrdeniu žalovaného, že nájomné je z pohľadu
žalovaného ako nájomcu potrebné posudzovať ako jeden celok, a teda zmluvná pokuta, ktorá je len
jedna sa musí deliť medzi prenajímateľov ako ich spoločné právo, pričom druhý z prenajímateľov toto
plnenie súdne neuplatňuje, žalobca poukázal na ust. § 139 ods. l Občianskeho zákonníka a na ustálenú
právnu teóriu, podľa ktorej: " V prípade aktívnej solidarity môže ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov - bez

ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu - požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce
sa spoločnej veci. Pokiaľ by išlo napr. o spoločnú pohľadávku, môže túto pohľadávku súdne vymáhať
ktorýkoľvekzospoluvlastníkov.Dlžníksariadnymavčasnýmposkytnutímceléhoplnenialenjednémuzo
spoluvlastníkov zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom." Ďalej žalobca poukázal
aj na rozhodnutia všeobecných súdov, v zmysle ktorých aj keď Zmluvu o nájme uzavreli obaja podieloví

spoluvlastníci, na vymáhanie plnenia z nej od tretej osoby a to aj podanou žalobou, je oprávnený
ktorýkoľvek podielový spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Podanie žaloby
o zaplatenie nájomného nie je otázkou, ktorou sa rieši hospodárenie a nakladanie so spoločnou
vecou, preto nie je potrebné, aby ju podali obaja spoločne. Ide o záväzkový vzťah a žalobca a druhý
prenajímateľ majú postavenie solidárnych veriteľov, pričom ide o samostatné spoločenstvo. V rámci

vnútorného vzťahu podielových spoluvlastníkov, ak by aj jeden so spoluvlastníkov prijal celé plnenie, ich
vzájomné vysporiadanie rieši § 515 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je žalobca v spore
aktívne legitimovaný. (Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 10C/38/2020 zo dňa 28.6.2022,
Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27C/21/2021 zo dňa 26.4.2023, Rozsudok Okresného súdu
Košice Il sp. zn. 27C/68/2020 zo dňa 26.4.2023) Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis

tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietkam žalobcu obsiahnutým v jeho vyjadrení uviedol, že
skutočnosť, či sa jedná v tom-ktorom prípade o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3
Občianskeho zákonníka sa vždy posudzuje v okolnostiach konkrétneho prípadu, pričom okolnosti tohto

konkrétneho prípadu sú natoľko zásadné, že ich nemožno pri hodnotení konania v rozpore s dobrými
mravmi prehliadnuť. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný
domáhal voči nemu úhrady akýchkoľvek preplatkov žalovaný uviedol, že si ich nateraz uplatňuje v
trestnom konaní ako poškodený, teda v rámci tzv. adhézneho konania v trestnom konaní, a tiež nateraz
ako prípadnú procesnú obranu voči žalobcom uplatňovanej peňažnej sume v tomto konaní.

5.1.Vzhľadom na uvedené si žalovaný z opatrnosti, aj keď nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný v
celom rozsahu, iba pre prípad, ak by súd napriek tomu náhodou dospel v záver, že čo i len časť žaloby
je dôvodná, uplatnil voči žalobcovi ako procesnú obranu / nie ako vzájomný návrh / na započítanie
presne tomu zodpovedajúcu časť svojej pohľadávky, vyčíslenej v trestnom konaní znaleckým posudkom

Doc. PhDr. Ing. Vernera, PhD. MBA., číslo posudku 10/2023 v spojení so znaleckým posudkom A.
E. , číslo posudku 14/2022, a to pohľadávku primárne predstavujúcu istinu – preplatok za rok 2014,
a v prípade ak by to na zápočet celej eventuálnej pohľadávky, ktorú by súd eventuálne chcel priznať
nestačilo aj alikvotnú časť preplatku za rok 2015, uvedené na str. 22 znaleckého posudku Doc. Vernera
riadok 14, stĺpec označený ako rok 2014 a stĺpec označený ako rok 2015. Poukázal na to, že žalobca

nepoprel vo svojom vyjadrení ani nespochybnil to, že sa na úkor nájomcov v období rokov 2009 až
2019 obohatil v tam uvedenej sume 389.388,30,- Eur, ani že konkrétne na úkor žalovaného za obdobie
rokov 2012 až 2019 v sume 12.356,34 Eur. Uviedol, že zo samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé,
že ten ani nemá v úmysle žalovanému / a rovnako ani ostatným nájomcom / vzniknuté preplatky aobohatenie vydať, a teda práve on - žalobca je v takom omeškaní, že to, čo uplatňuje voči žalovanému
v tomto konaní je popri tom úplne bez významu, a ešte si dovoľuje zmluvnú pokutu uplatňovať aj za
druhého prenajímateľa, ktorý ju od žalovaného nežiada. Zároveň poukázal na to, že to bol práve žalobca

za prenajímateľa, nie nájomca, kto zmluvne navrhol nájomcom platiť zálohové platby a zaviazal sa
k vykonaniu vyúčtovania a následného vysporiadania. Ako sa mal nájomca domáhať preplatkov, keď
nedostal žiadne vyúčtovanie, keď nemal žiadne údaje o výške dodávateľských faktúr vody, elektriny,
plynu a pod., a teda ani nemal vedomosť, či má preplatok? Pritom žalobcovi muselo byť za každý rok
zrejmé, že vybral na zálohových platbách cca o 40.000 Eur viac, než uhradil dodávateľom energií a

služby vývozu TKO. To sa dialo pritom každoročne po dobu 10 rokov od 2009 všeobecne, a v prípade
žalovaného od roku 2012. Len žalobca mohol mať prehľad o celkových preplatkoch podľa reálnych
platieb a nákladov, teda dodávateľských faktúr dodávateľov médií, nie žalovaný a nájomcovia, ktorým
nikdy v minulosti také podklady ani vyúčtovanie nedával. Žalovaného žalobca naopak presviedčal o tom,
že má skôr nedoplatok než preplatok. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú, že je výkon žalobcovho
práva v tak zrejmom rozpore s dobrými mravmi, že ho už len na základe všetkého vyššie uvedeného

nemožno priznať.

5.2.Žalovaný v prílohe tohto podania doplnil upovedomenie žalovaného z ďalšieho trestného konania,
v ktorom bol žalobca A. B. C. obvinený z pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2, písm. a), d) Tr. zákona aj za ďalšie obdobie rokov 2020 a 2021 v sume 65.485,34,-EUR, pričom len

voči žalovanému to predstavuje za predmetné obdobie sumu 3.120,36,-EUR.

5.3. Pokiaľ sa týka posudzovania kritérií pre moderáciu, resp. zníženie neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty, žalovaný uviedol, že kritérium „významu“ zabezpečenej zmluvnej povinnosti je možné pokojne
vyhodnotiť tak, že povinnosť včasnej platby nájomného nemohla mať pre žalobcu taký význam,

aby ju bolo potreba chrániť tak vysokou zmluvnou pokutou, pretože žalobca nebol a nemohol byť
majetkovo ohrozený ani oneskorenou úhradou nájomného, pretože disponoval dostatkom nelegálne
si ponechaných preplatkov nájomcov, ktoré nielenže oneskorene, ale dodnes nevrátil, preto význam
zabezpečenej povinnosti, a napokon aj jej hodnota umožňuje, aby súd, ak by náhodou nezamietol celú
zmluvnú pokutu a jej výkon pre rozpor s dobrými mravmi, pre tento prípad eventuálne znížil zmluvnú

pokutu na hodnotu nanajvýš zákonných úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm počas dní
ich omeškania, využijúc inštitút moderácie zmluvnej pokuty, pretože aj samotný žalovaný a ostatní
nájomcovia, ak si voči žalobcovi vymôžu vrátenie preplatkov, budú môcť od žalobcu žiadať preplatky tiež
s nanajvýš zákonným úrokom z omeškania. Pokiaľ sa týka uznesenia NS SR zo dňa 17.júla 2019 sp.zn.
3Obdo/11/2019 žalovaný uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení prijal tzv.

právne vety ku výkladu § 301 Obchodného zákonníka, teda ani nie Občianskeho zákonníka, a to vety :
I Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu
podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v
čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.
II Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za

určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej
povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené
časové obdobie.
III Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré
môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

Teda Najvyšší súd nejudikoval všeobecne, že zmluvná pokuta 1 % denne , alebo 0,67 % denne alebo
0,23% denne nie je neprimerane vysoká. Pretože platí, že súd posudzuje osobitne v každom prípade
okolností konkrétneho prípadu, konkrétnu hodnotu a konkrétny význam , konkrétne zabezpečenej
zmluvnej povinnosti.

5.4.Poukázalnato,žeajnapr.vprípade2Obdo39/2010,ktorýsauvádzavcitovanomrozhodnutíNSSR
iba zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu, aby „pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom
využití moderačného práva by sa mal súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by
sa mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr.

hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do
zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku
škody alebo nie a pod).5.5. Pokiaľ v podanom odpore poukázal žalovaný na to, že žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je
spoločným právom aj druhého spoluvlastníka, ktorý ju od žalovaného nežiada, chcel tým poukázať na
to, že samotný žalobca aj v tejto rovine žiada od žalovaného zmluvný nárok, ktorý vymáha vopred aj za

druhého spoluvlastníka, čím len potvrdzuje, že vymáha aj peňažné plnenie, ktoré by beztak v prípade čo
ilenčiastočnéhoúspechumuselnáslednevysporiadaťsdruhýmspoluvlastníkom,podľaichvzájomného
pomeru v spoluvlastníckom vzťahu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

6. Na pojednávaní dňa 25.4.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii a

ďalej uviedol, že má zato, že pokiaľ ide o dojednanie zmluvnej pokuty, o jej výšku, o splatnosť nájomného
a o reálne platby nájomného, že medzi stranami v tomto spor nie je. Obranu žalovaného nepovažuje
za dôvodnú. V ďalšom poukázal na to, že sporov s nájomcami o zmluvnú pokutu je viacero a v jednom
už padol verdikt a to v konaní, ktoré sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/91/2023, kde je obdobný
prípad, súd posudzoval a dospel k záveru, že ten uplatnený nárok na zmluvnú pokutu je dôvodný. Takže
žalobca má zato, že už aj z hľadiska potreby jednotného riešenia sporov, po ktorom stále volajú aj

vyššie súdne inštancie, by tie veci mali byť obdobným spôsobom posudzované, takže už aj z ohľadu
na to, má zato, že žalobe by malo byť vyhovené. Pokiaľ sa týka pohnútky, dôvodu prečo žalobca podal
žalobu, nevedel sa vyjadriť ale uviedol, že klient sa na nich obrátil s tým, že chce si uplatniť zmluvnú
pokutu z titulu tejto zmluvy a podľa vyjadrenia klienta chcel si ju uplatňovať za dlhšie obdobie, avšak
po vysvetlení, že by neboli úspešní z dôvodu prípadnej námietky premlčania, žalobca podal žalobu za

toto konkrétne obdobie. Uviedol, že jeho klient má ešte aj ekonomické problémy, do ktorých sa dostal
v súvislosti aj s dodávateľmi energii, konkrétne napr. zo SPP kde sa zistilo, že konečná dodávka plynu
bola vyššia ako bola zaplatená, teda požadujú od jeho klienta doplatiť túto dodávku, už sa to vymáha
súdnou cestou.

7. Právna zástupkyňa žalovaného rovnako zotrvala na svojej doterajšej argumentácii ohľadne výkonu
práva v rozpore s dobrými mravmi resp. moderácie zmluvnej pokuty. Pre prípad, ak by súd dospel
k záveru, že čo len časť žaloby je dôvodná, žalovaný si z opatrnosti voči žalobcovi uplatnil ako procesnú
obranu na započítanie presne tomu zodpovedajúcu časť svojej pohľadávky, ktorá bola vyčíslená
v trestnom konaní znaleckým posudkom doc. Ing- Vernera v spojení so znaleckým posudkom A. E. a to

pohľadávku , kde upravila obdobie primárne predstavujúcu istinu vo výške 1.748,98 Eur je to preplatok
za rok 2019, je to uvedené na str. 22 posudku doc. Ing. Vernera riadok 14 stĺpec označený ako rok
2019, avšak len do výšky žalobcovi eventuálne súdom priznanej sumy, ktorá by mohla byť najskôr
splatná v roku 2020. Vo vzťahu k tej splatnosti pohľadávky žalovaného si tu zo zistených preplatkov za
rok 2019 tak podľa nášho názoru táto mohla vzniknúť najskôr k 1.1.2020 v sume 1.748,98 Eur, teda

sa podľa nášho názoru môže započítať s pohľadávkou žalobcu za dni omeškania nepochybne až do
1.1.2023. Zmluvnú pokutu žalobcu za obdobie od 1.4.2021 do 1.12.2022 teda žalovaný započítava voči
svojej pohľadávke z titulu preplatkov za energie za rok 2019. Presný výpočet a postup pri určovaní
splatnosti, pre lepšie vysvetlenie alebo znamenie sa predložil súdu v krátkosti aj protistrane, a ešte vo
vzťahu k okolnostiam tohto prípadu, k trestnému stíhaniu žalobcu za obzvlášť závažný zločin sprenevery

uviedla, že aktuálne disponujú s upovedomením generálnej prokuratúry s obsahu ktorého je zrejmé,
že generálna prokuratúra potvrdila dôvodnosť predmetného trestného konania a vyslovila názor, že
dokonca je potrebné skutok právne kvalifikovať ako pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu
a krátkou cestou doplnila do spisu aj predmetné upovedomenie.

8. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.5.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvnou pokutou bola
v danom prípade zabezpečená základná a v podstate jediná povinnosť žalovaného riadne a včasné
platenie nájomného vo vzájomne dohodnutej lehote. Poukázal na to, že výška a splatnosť nájomného
sú podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy , ktorá pod následkom neplatnosti musí mať písomnú
formu. Preto eventuálnu zmenu splatnosti nájomného je možné dojednať iba písomne, inak by takáto

zmena zmluvy nemohla byť platná. Zároveň predložil súdu rozsudok OS Michalovce sp.zn. 7C/91/2023.

9.Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 27.5.2024 k tvrdeniu žalobcu na
pojednávaní dňa 25.4.2024, že konečná dodávka plynu bola vyššia, ako bola zaplatená uviedla,
že v skutočnosti je to tak, že podľa vyjadrenia SPP distribúcia bola žalobcovi uložená sankcia za

neoprávnený odber v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Nie je teda pravdou, že
dodávateľ plynu doúčtoval nedoplatok za reálny odber, ale sankciu za neoprávnený odber žalobcu, t.j.
vzniknutú škodu. Ďalej zotrvala na tom , že konanie žalobcu je nutné považovať za konanie v rozpores dobrými mravmi. Poukázala na to, že žalobca na jednej strane uvádza, že žalovaný sa dostal do
omeškania s platením nájomného, avšak opomína tú skutočnosť, že je to práve on, kto pozastavil
žalovanému (ako aj ostatným nájomcom) dodávku plynu ( vykurovanie počas topného obdobia) a teda

v rozpore so zmluvným dojednaním pozastavil žalovanému plnenie služieb spojených s nájmom.
Vzhľadom na uvedené bol žalovaný nútený podať návrh na výkon exekúcie.

10.Súd rozhodol na pojednávaní dňa 24.6.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu na otázku súdu
či je pravdou, keďže z predchádzajúceho pojednávania ( výpovede svedka) vyplynulo, že mala jeho

advokátska kancelária vypracovať vzor nájomnej zmluvy na prenájom predmetných nehnuteľnosti,
uviedol, že áno, svojho času ich advokátska kancelária vypracovávala pre klienta ako aj jeho brata
ako prenajímateľov návrh alebo vzor zmluvy o prenájme nebytových priestorov, avšak či ide o vzor,
ktorý vypracovala ich kancelária v konkrétnom prípade to nevie povedať, musel by to dohľadať, ale
jednoznačnemôžeuviesť,žekonkrétnuzmluvumedzi klientom,jehobratomakoďalšímprenajímateľom
a žalovaným s uvedením presných údajov ohľadne nájomného, predmetu nájmu to neuzatváral, resp.

to neuzatvárala ich advokátska kancelária. Jeho klient mal vypracovaný vzor, kde už si oni ako
prenajímatelia dosadili nájomcov, výšku nájomného, predmet nájmu atď., podľa konkrétnej situácie.
K otázke súdu , keďže na súde prebieha niekoľko súdnych sporov, kde je rovnaký žalobca a súd má
vedomosť, že podkladom na podanie týchto žalôb sú obdobné zmluvy o nájme nebytových priestorov, či
savievyjadriťkotázkeriešeniazmluvnejpokutyvtýchtozmluvách,právnyzástupcažalobcu uviedol,že

sa nevievyjadriťúplnepresne,alezaichadvokátskukanceláriu vieuviesťto,ževprípadezapracovania
dohodyozmluvnejpokutedozmluvy,väčšinoujuuzatvárajúvoformedennejzmluvnejpokuty-nadennej
báze, že za každý deň omeškania určitá suma s tým, aby bolo motivujúce, aby čím viac bude uhradená
zabezpečená povinnosť, tým je tá zmluvná pokuta nižšia.

11. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že má zato, že žaloba je dôvodná. V
konaní bolo preukázané, že medzi stranami bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorej súčasťou bolo
dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré malo zabezpečiť povinnosť nájomcu platiť nájomné. Nájomca
nájomné v dohodnutých lehotách neplatil, čím sa dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta vo vyjadrení finančnom činí 2.423,60 Eur. Je to cca za 140

dní omeškania, do ktorého sa nájomca dostal. Samotnú výšku zmluvnej pokuty považuje žalobca za
primeranú, čoho dôkazom je to, že ani zmluvná pokuta v takejto výške dojednaná v konečnom dôsledku
neprimäla žalovaného, aby ako nájomca hradil nájomné včas. Takže akákoľvek zmluvná pokuta v nižšej
výške by viedla buď k rovnakému výsledku, alebo ešte k horšiemu výsledku a nájomca by v omeškaní
bol ešte po dlhšiu dobu. Na margo zmluvy uviedol, že zmluva bola uzatváraná medzi žalobcom ako

občanom a jeho bratom tiež ako občanom, a na druhej strane vystupoval žalovaný ako podnikateľ,
ktorý mal možnosť sa so zmluvou oboznámiť a jej znenie navrhovať, zmeniť, upraviť, konzultovať vec
a pod. Tým, že zmluvu uzatvoril v takom znení ako uzatvoril, má zato, že s tým znením súhlasil a bol
si aj vedomý následkov neplatenia nájomného. Považuje prípadné moderovanie tejto zmluvnej pokuty
v súdnej praxi skôr za vec výnimočnú a má zato, že v tejto rovine by aj zostať mala, pretože vstupuje do

už uzavretých zmlúv, čiže v podstate modifikuje ako keby zmluvnú voľnosť a mal by to byť inštitút naozaj
krajný, skôr výnimočne aplikovaný a malo by byť ponechané na zmluvné strany, ako si zmluvu dohodnú.
Zvlášť zdôraznil, že za situácie keď zaviazaný k zmluvnej pokute bol podnikateľský subjekt a na druhej
strane vystupoval občan. Takže za týchto okolnosti má zato, že by moderovanie tejto zmluvnej pokuty
súdom nebolo dobrým signálom ani pre prax v bežnom živote, takže má zato, že žalobe by bolo potrebné

vyhovieť v takom znení, ako bola podaná.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24.6.2024, keďže súd má vedomosť, že
ona zastupuje žalovaných vo všetkých sporoch, ktoré prebiehajú medzi žalobcom a jednotlivými
žalovanými na tunajšom súde, sa k spôsobu úpravy zmluvnej pokuty v zmluvách, ktoré sú podkladom

pre uplatňovanie nárokov v týchto žalobách, vyjadrila tak, že uviedla, že zmluvná pokuta je riešená
totožne ako je to upravené v zmluve, ktorá je podkladom pre túto žalobu, čiže to je 16,60 Eur za každý
deň omeškania. V rámci záverečnej reči uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a uplatňovaný
nárok zo strany žalobcu za zlomyseľný a rozporný s dobrými mravmi. Je síce pravdou, že žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou nájomného, avšak uvedené omeškanie ovplyvnilo napr. aj uhrádzanie

nedôvodne vysokých zálohových platieb za energie splatných v zmysle nájomnej zmluvy, pričom tieto
zálohové platby neboli zo strany žalobcu do dnešného dňa riadne vyúčtované a preplatky vrátené,
pričom z doložených dôkazov nepochybne vyplýva, že práve žalobca prijal zálohové platby za energie
v oveľa väčšej výške než aká mu bola od dodávateľov energii fakturovaná a týmto spôsobom pre sebavytváralzisk,ktorýsiponechalatedapostupovalvrozporesnájomnouzmluvou, pretopovažujemvýkon
žalobcovho práva v tak zrejmom rozpore s dobrými mravmi, či už len na základe uvedeného, podľa
nášhonázorunemožnopriznaťochranutakémutovýkonu.Z uvedenéhodôvodunavrhla,abysúdžalobu

zamietol ako nedôvodnú a žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania. Ak by však súd bol
toho názoru, že by nezamietol celú zmluvnú pokutu z dôvodu, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, tak navrhla, aby pre tento prípad znížil zmluvnú pokutu na hodnotu nanajvýš zákonných úrokov
z omeškania, využijúc inštitút moderácie zmluvnej pokuty, keďže má zato, že žalobca nebol majetkovo
ohrozený oneskorenou úhradou nájomného jednak z toho dôvodu, že disponoval dostatkom nelegálne

ponechaných si preplatkov , ktoré nielen že oneskorene, ale dodnes ani nevrátil. Takisto pre prípad, ak
bysúddospelkzáveru,žečoilenčasťžalobyjedôvodná,žalovanýsiopätovnezopatrnosti,uplatnilvoči
žalobcovi ako procesnú obranu na započítanie presne tomu zodpovedajúcu časť pohľadávky vyčíslenej
v trestnom konaní znalcami A. H. a znalkyňou A. E. a to pohľadávku primárne predstavujúcu istinu vo
výške 1.748,98 Eur to je preplatok za rok 2019, ktorý je vyčíslený na str. 22 posudku docenta Vernera
a riadok 14 stĺpec označený ako rok 2019, avšak len do výšky žalobcovi eventuálne súdom priznanej

sumy predmetná pohľadávka mohla byť splatná najskôr v roku 2020.

13.Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav.

14. Dňa 1.7.2012 žalobca a B. G. C., nar. X.X.XXXX, ako prenajímatelia a žalovaný ako nájomca uzavreli

zmluvu o nájme nebytových priestorov, ( ďalej len zmluva) kde predmetom nájmu založeného touto
zmluvou boli nebytové priestory pozostávajúce z 3 miestností o celkovej výmere 115m 2 , ktoré nebytové
priestory sa nachádzajú v nehnuteľnosti opísanej v bode I. tejto zmluvy.

15.V zmysle časti V. bod 1 zmluvy výška nájomného za nebytové priestory prenechané na užívanie

nájomcovi touto zmluvou je určená dohodou zmluvných strán sumou 800,00 Eur bez DPH mesačne.
V nájomnom nie sú zahrnuté médiá spotrebované nájomcom v súvislosti s užívaním nebytových
priestorov.

16.V zmysle časti V. bod. 3 zmluvy nájomné podľa bodu 1 tejto časti zmluvy je splatné mesačne vopred,

vždy k poslednému pracovnému dňu predchádzajúceho mesiaca pred nasledujúcim kalendárnym
mesiacom. Nájomné za mesiac júl 2012 je splatné ku dňu podpisu tejto zmluvy.

17. V zmysle časti V. bod 4 zmluvy, splatné mesačné nájomné vo výške 1 t.j. 400,00 Eur je
nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi formou bezhotovostného prevodu peňažných prostriedkov

na bankový účet určený prenajímateľom vedený v SLSP č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a splatné
mesačné nájomné vo výške 1 t.j. 400,00 Eur je nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi formou
bezhotovostného prevodu peňažných prostriedkov na bankový účet určený prenajímateľom vedený v E.
I. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

18. Podľa časti V. bod 5 zmluvy za každý deň omeškania s úhradou nájomného je nájomca povinný
zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 16,60 Eur za každý deň omeškania.

19. Z predložených dokladov o vykonaní úhrady vyplýva, že nájomné za mesiac jún roku 2021
bolo splatné dňa 31.5.2021 a k úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 07.06.2021, t.j. 7 dní po

lehote splatnosti; Nájomné za mesiac júl roku 2021 bolo splatné dňa 30.6.2021. K úhrade nájomného
žalovaným došlo dňa 21.7.2021, t.j. 21 dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac august roku 2021
bolo splatné dňa 30.7.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 02.08.2021, t.j. 2 dni po lehote
splatnosti; Nájomné za mesiac september roku 2021 bolo splatné dňa 31.8.2021. K úhrade nájomného
žalovaným došlo dňa 07.09.2021, t.j. 7 dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac október roku 2021

bolo splatné dňa 30.9.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 07.10.2021, t.j. 7 dní po lehote
splatnosti; Nájomné za mesiac november roku 2021 bolo splatné dňa 29.10.2021. K úhrade nájomného
žalovaným došlo dňa 08.11.2021, t.j. 8 dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac december roku
2021 bolo splatné dňa 30.11.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 07.12.2021, t.j. 7 dní
po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac január roku 2022 bolo splatné dňa 31.12.2021. K úhrade

nájomného žalovaným došlo dňa 11.01.2022, t.j. 11 dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac február
roku 2022 bolo splatné dňa 31.1.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 07.02.2022, t.j. 7
dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac marec roku 2022 bolo splatné dňa 28.2.2022. K úhrade
nájomného žalovaným došlo dňa 1.3.2022, t.j. 1 deň po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac aprílroku 2022 bolo splatné dňa 31.3.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 4.4.202221, t.j. 4
dni po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac máj roku 2022 bolo splatné dňa 29.4.2022. K úhrade
nájomného žalovaným došlo dňa 2.5.2022, t.j. 2 dni po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac jún roku

2022 bolo splatné dňa 31.5.2021. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 3.6.2022, t.j. 3 dni po
lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac júl roku 2022 bolo splatné dňa 30.6.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 6.7.2022, t.j. 6 dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac august roku 2022 bolo splatné dňa
29.7.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 1.8.2022, t.j. 1 dni po lehote splatnosti; Nájomné

za mesiac september roku 2022 bolo splatné dňa 31.8.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 5.9.2022, t.j. 5 dní po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac október roku 2022 bolo splatné dňa
30.9.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 3.10.2022, t.j. 3 dni po lehote splatnosti; Nájomné
za mesiac november roku 2022 bolo splatné dňa 31.10.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 2.11.2022, t.j. 2 dni po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac december roku 2022 bolo splatné
dňa 30.11.2022. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 6.12.2022, t.j. 6 dní po lehote splatnosti;

Nájomné za mesiac február roku 2023 bolo splatné dňa 31.1.2023. K úhrade nájomného žalovaným
došlo dňa 6.2.2023, t.j. 6 dni po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac marec roku 2023 bolo splatné dňa
28.2.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 3.3.2023, t.j. 3 dni po lehote splatnosti; Nájomné
za mesiac apríl roku 2023 bolo splatné dňa 31.3.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa
11.4.2023, t.j. 11 dni po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac máj roku 2023 bolo splatné dňa 30.4.2023.

K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 5.5.2023, t.j. 5 dni po lehote splatnosti; Nájomné za mesiac
jún roku 2023 bolo splatné dňa 31.5.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo dňa 2.6.2023, t.j. 2
dni po lehote splatnosti.
Nájomné za mesiac júl roku 2023 bolo splatné dňa 30.6.2023. K úhrade nájomného žalovaným došlo
dňa 6.7.2023, t.j. 6 dni po lehote splatnosti; /čl. 15 – 24 rub/.

20. Výzvou zo dňa 24.7.2023 vyzval žalobca žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 2423,60
Eur, ktorá výzva bola preukázateľne zaslaná na poštovú prepravu dňa 25.7.2023.

21. Zo znaleckého posudku doc. PhDr. Ing. Roberta Vernera, PhD. MBA tabuľka č. 8 na str. 25

vyplýva celková výška preplatkov , ktoré mal prenajímateľ nehnuteľnosti v Michalovciach na Námestí
osloboditeľov súp. č. 982, druh stavby budova obchodu a služieb , nachádzajúca sa na LV č. XXXX, k.ú.
B. , podnikateľský subjekt s názvom A. B. C. – labužník, IČO: 17303664 vrátiť zo zálohových platieb
nájomcov za poskytnuté médiá (elektrina, voda, plyn, vývoz TKO) týmto nájomcov v súlade s príslušnými
ustanoveniami nájomnej zmluvy za obdobie 2009 až 2019 pričom vo vzťahu k žalovanému ide o sumu

12 356,34 Eur. /čl. 55 rub/

22. Listinou zo dňa 16.11.2023 si žalovaný v trestnom konaní vedenom ORPZ Michalovce , odbor
kriminálnej polície,2. oddelenie vyšetrovania, pod. sp.zn ČVS:ORP-453/2-VYS-MI-2022 uplatnil nárok
na náhradu škody, ktorá bola podľa znaleckého posudku doc. PhDr. Ing. Roberta Vernera, PhD. MBA

vyčíslená na sumu 12 356,34 Eur a ktorá vznikla žalovanému v dôsledku konania obvineného A. B. C.,
nar. X.X.XXXX.

23.Z osvedčenia o neplnení nepeňažnej povinnosti zo dňa 7.12.2023 vydaným súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Dulinom vyplýva, že ku dňu 7.12.2023 povinný A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom J. D.

XXXX/X, B. neplní nepeňažnú povinnosť voči oprávnenému A. E. F. SEM-TAB uloženú mu rozhodnutím
OS Michalovce sp.zn. 25C/35/2023 v spojení s uznesením KS KE sp.zn. 11Co/121/2023 ./čl. 506/

24.Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.1.2024 vydaného JUDr. Barborou Hovanovou, súdny
exekútorom vyplýva, že dňa 22.1.2024 začala exekúcia v prospech oprávneného A. E. F. SEM-TAB

a v neprospech povinného A. B. C., nar. X.X.XXXX, na vymoženie nepeňažného plnenia uloženého
uznesením OS Michalovce sp.zn. 25C/35/2023 zo dňa 24.5.2023 /čl. 496/

25.Z výpovede svedka B. G. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, B. na pojednávaní dňa 25.4.2024
vyplýva, že žalobca je jeho brat a čo sa týka žalovaného, má s ním zmluvný vzťah, na základe zmluvy

o prenájme nehnuteľnosti. Uviedol, že je polovičným spoluvlastníkom budovy, v ktorej sa nachádza
predmetná nehnuteľnosť. Z jeho hľadiska je táto žaloba zneužitím vlastníckeho práva jeho brata, čo
neustále aplikujú na každého nájomcu v rôznych formách. Chcel by sa spýtať brata koľko upomienok
bolo zaslaných nájomcom a kedy, na tie platby. Lebo bolo stále nájomcom hovorené, že im nevadí, keďim zaplatia. On sám nájomcom hovorí, že pokiaľ dlžoba nebude prechádzať z mesiaca do mesiaca
akceptuje to. Sám im povedal, aj brat, ale dnes aplikujú to, čo je napísané na zmluve len kvôli tomu,
že im to vyhovuje. Zmluva, na základe ktorej žiada brat zmluvné pokuty rieši penále, čiže akceptujú

bod, v ktorom ukladá povinnosť nájomcovi, avšak už sa ignoruje povinnosť brata vyúčtovať energie
a ten pred súdom tvrdí, že energie nevie vyúčtovať a nie je povinný vyúčtovať. Na druhej strane bolo
políciou zistené, že si nechával preplatky, nevie ako to bolo za posledné roky, ale tam je suma okolo
pol milióna eur. Brat túto nehnuteľnosť doslova a do písmena zneužíva na páchanie trestnej činnosti.
Týmto spôsobom to ešte navyšuje. Lebo ľudom, ktorým dlhuje peniaze, týmto rozhodnutím budeme tých

ľudí značne finančne znehodnocovať. Podľa svedka je to úplne za čiarou. V tej iste zmluve rozprávame
o povinnosti vyúčtovať energie. To vyúčtovanie je urobené políciou. Pred políciou brat tvrdil, že on nie
je povinný robiť vyúčtovanie a že sa jedná o občianskoprávny spor. Požiadal podľa § 363 o zbavenie
viny. Už len z tej 363 vyplýva, že jak závažné je jeho konanie, keď mu zmenili § sprenevera na
§ podvod. Tí ľudia v danom čase za obdobie, kedy brat žiadal od nich penále, už mám matnú
informáciu od polície, že im je dlžný peniaze. A ešte mal tú odvahu, že podá žalobu na zmluvnú pokutu.

Ďalej uviedol, že brat dostal predbežné opatrenie, ktoré bolo potvrdené krajským súdom, že je povinný
dodávať energie nájomcom. Energie neboli dodávané ani v roku 2022 a 2023, topil im od 12-16 stupňov,
miestami na 10 stupňov. V roku 2023-2024 počas predbežného opatrenia netopil vôbec. Tým spôsobom
im znižoval tržby. On sám chodí k Číňanke, chodí tam jesť, v zime tam nebol, lebo tam mala zimu. Mala
tam svoje ohrievače. Ráno ich zapla a celú noc jej tam chladilo. Pred najvyšším súdom, lebo brat dal

dovolanie voči predbežnému opatreniu, tvrdí, že zmluva je neplatná. Na základe neplatnej zmluvy teraz
budeme žiadať od nájomcov peniaze? Spôsob uplatnenia tých zmluvných pokút po 3 rokoch bez jedinej
upomienky je likvidačný. On tých ľudí nechal v tom. Zhodou okolnosti u pána F., oni mali podľa jeho
vedomosti nastavený platobný príkaz buď na 1. kedy malo byť zaplatené. Čas prevodu v rámci banky,
mal nastavené 4-5 dni, prišiel víkend. Európska legislatíva prišla s tým, že prevody sa musia robiť

okamžite, kvôli tomu, že si banky ponechávali peniaze na otočky. Akým spôsobom môže za to pán F.,
že má teraz platiť zmluvnú pokutu. A bol ubezpečený jak z jeho strany, aj od brata, že od nich nebudú
žiadať tie pokuty. Brat vytvára takú právnu neistotu medzi nájomcami. Budova mala 30 nájomcov, od
kedy vyšiel rozsudok, ktorý bol zrušený KS, že budovu ma dostať brat. Tam boli také masívne odchody,
že z 30 nájomcov, myslím, že je tam 6-7. O 2 alebo 3 viem, že s určitosťou odídu. Medzi nich patrí aj

pán F., lebo sa nedá znášať čo im robí brat, že im vypína vodu, že sú 1 deň bez vody, bez elektriny.
Teraz im dal výpoveď z nájmu a 9.4. v liste SEM-TAB označuje ako ex nájomcu, ale zároveň minulého
týždňa im dáva vyúčtovanie v zmysle nájomnej zmluvy. Čo ten človek si má myslieť. Je v nájme, nie
je? On (svedok) im hovorí niečo, on (brat) ďalšiu vec. Keď sa všetky veci budú dávať na súd, nič sa
nebude robiť, len sa na občiansko právnom konaní domáhať svojich práv. A brat na žiadne pojednávanie

nepríde. Napr. aj ten záväzok ktorý má, vyplývajúci z tej sprenevery. Ani na jeden úkon na políciu
sa nedostaví. Už umiera. Aj tu žiadam jeho zdravotný stav prešetriť a žiadnu inú PN ako z národného
ústavu neakceptovať. Brat v trestnom konaní totiž doložil falošné faktúry o investíciách, to je iný spor,
za čo je trestne stíhaný za marenie spravodlivosti. Ďalej na budove bola trestná činnosť, krádež plynu
a krádež elektriny. Krádež elektriny už je to na súde, ale brat je tak chorý, že na pojednávanie nemôže

prísť, ale v meste ho môžete vidieť. Taká je vymožiteľnosť práva voči jeho bratovi. Teraz keby ste
ten rozsudok vydal a ľudí zaviazal 2.000, -Eur zaplatiť, kedy sa domôžu tí ľudia, bude ich likvidovať.
Polovica tej zmluvnej pokuty má patriť jemu (svedkovi). Tak v prípade, ak súd k tomu pristúpi, je nutné
priznať polovicu jemu a poukázať na jeho účet, aby sa nevytvárali ďalšie súdne trovy, aby musel on
od brata žiadať tie peniaze. Predpokladá, že zdravý rozum zvíťazí a že nárok súd neprizná. Lebo je

to likvidačné aj z toho, že nemajú nárok na tie peniaze podľa jeho názoru, lebo brat tými prostriedkami
disponoval omnoho vyšším obnosom ako sú mu ľudia schopní dlhovať za budúce 2-3 roky nájmu. Keď
sa nemýli tak SEM-TAB má 15.000,- eur preplatky na energiách a to ešte nemáme zahrnuté posledné
roky, čo polícia šetrí. V období, za ktoré je uplatňovaný ten nárok, už vtedy s tými peniazmi disponoval.
Na dôvažok, počas covidu 2019, žalované obdobie, boli zľavy 50 % na nájomné. SEM-TAB platil sám

nájomné, pričom sa na nich neuplatňovala zľava. Nevie jak brat uplatňoval zľavy, ale jeho (svedkova)
manželka ťahala také presčasy, že nevie, či by sekretárka to bola ochotná robiť za tie peniaze, aby
im boli tie peniaze uhradené a to za polovičné nájomné. A dnes toho človeka budeme sankcionovať?
Ktorý počas covidu platil? Kedy mal nárok od štátu. A vtedy by bolo omeškanie nie 2-3 týždne, tam
dochádzali peniaze po 3 mesiacoch. Prečo neuplatnili voči štátu za oneskorené platby túto sankciu?

Ešte je tam jedna vec, túto otázku by dal radšej bratovi, lebo tie zmluvné pokuty sú vyberané selektívne.
V minulosti nájomcovia dali bratovi pre iný spor čestné prehlásenia, že on sa stará o nehnuteľnosť, atď.
a najmä, že on robí vyúčtovania energii. Keďže žiadne vyúčtovania nerobil a že spravuje energie, bol on
a jeden nájomca, podali trestné oznámenie voči bratovi, na základe ktorého sa nájomcovia dozvedeli,že je im dlžný. Ktorí boli aktívnejší a išli do spisu nahliadnuť, tak dozvedeli sa závratné sumy, ktoré im
je brat dlžný a on si takýmto spôsobom vynucuje ich pozornosť, napr. 50.000,- Eur im je dlžný, tak sa
nejakým spôsobom dohodneme, prídeš vypovedať v môj prospech, dáš čestné prehlásenie, čo nie je

pravda..., a na základe takých skutočnosti súd rozhodoval. To aj konštatoval KS. Že brat neakceptuje
jeho polovičný podiel nehnuteľnosti. A takto to aj vyzerá. Keď sa pozriete na druhú nehnuteľnosť, ktorú
spravuje on (svedok), ktorej nie som majiteľom ani po 11 rokoch a po rozhodnutí zo Štrasburgu, tam
nevieme že nehnuteľnosť máme. Žiadne problémy s nájomcom a tu ešte sú nájomcovia ešte čestnejší
ako tam. Brat dal súhlas, že problémy robiť nebude, ohľadom oneskorených platieb. Na otázku aby

uviedol, či bol pri uzatváraní nájomnej zmluvy a ak áno, či vie ozrejmiť ako dospeli k výške zmluvnej
pokuty a aký význam pre nich mala, uviedol, že zmluvná pokuta bola spolu, pretlač zmluvy, ktorú písal
JUDr. Katunský, Bolo to robené kvôli úveru keď na nehnuteľnosti mali úver, aby nemeškali s platbami
v banke, tak bolo nutné to ošetriť. Keď to má raz zaplatiť a nemá tam žiadnu sankciu, je jedno či to
zaplatí o pol roka alebo to, čo je zo zákona to je oveľa nižšie jak by dostali sankciu od banky. A práve
zato, to bolo ošetrené takým vysokým, za každý omeškaný deň 16,60 Eur je to ošetrené za 1 deň bolo

čo je oveľa vyššie jak je úrok , kvôli úveru, ktorý napr. v roku 2012 už neexistoval. Tá sankcia tam je.
Keď niekto z mesiaca na mesiac, alebo keď máte niekoho žalovať, prvý mesiac by sa ospravedlnili, ale
oni sa neospravedlňovali. Oni platili jak hodinky. To, že nikdy nikto z mesiaca na mesiac neprešiel bez
nášho súhlasu. Tak prečo by bolo nutné od nich tu sankciu pýtať. To, že brat spustil tie sankcie, takisto
ako vykonštruované žaloby na zabratie priestoru, to je všetko jak z tých ľudí dostať peniaze. Dnes je

nad slnko zjavné, na základe rozhodnutia KS, že budova nikdy nebude patriť celá bratovi. Buď bude
rozdelená, alebo bude patriť mne. A preto robí tie obštrukcie. Brat sa nevie rozlúčiť s tým obohacovaním
sa. Nerátalo by sa mu, keby z tej budovy nemal vyšší podiel ako mám ja. Prečo má brat vyšší výnos
z budovy jak ja, keď to zákon nepripúšťa. Už vieme prečo je to tak. A takéto konanie nemôže mať žiadnu
ochranu pred nikým ani justičnú, neexistuje. Na otázku či si aj on uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu,

alebo je to len zo strany jeho brata, uvuiedol, že nikdy by pokutu Semjanovi nedal, pozná ich 30 rokov
a vie, že by sa od hanby prepadli, keby mu ostali dlžní. Pokiaľ bude suma vymožená, polovicu si bude
žiadať a to kvôli jednej veci, že zlikvidujú Semjanovcov.

26. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

27.Podľa § 3ods. 1,2,3,4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob

jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových
priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4) Ak
zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

28.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30.Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu
určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

31.Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

32.Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.33.Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

34.Podľa § 545a Občianskeho zákonníka Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

35.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

36.Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej

samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

37.Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne

38.Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

39.Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

40. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že na základe vyššie citovanej zmluvy o nájme
nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom ako jedným z prenajímateľov a žalovaným ako

nájomcom zo dňa 1.7. 2012 bol žalovaný v omeškaní s úhradou nájomného 146 dní. Na základe tejto
nespornej skutočnosti si žalobca v zmysle bodu 5, časť V. Zmluvy uplatnil zmluvnú pokutu 16,60 EUR
za každý deň omeškania, čo vyčíslil sumou 2423,60 EUR.

41.Žalovaný je podnikateľom avšak žalobca ako prenajímateľ vystupuje v tomto vzťahu ako fyzická

osoba – nepodnikateľ, rovnako tak aj druhý prenajímateľ, a preto súd zmluvný vzťah medzi zmluvnými
stranami posúdil ako vzťah občianskoprávny, pretože nejde o vzťah medzi podnikateľmi, pri ktorého
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 269 ods.
1 Obchodného zákonníka) .

42.Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnený a povinný všetci
spoluvlastníci.Ikeďzmluvuonájmeuzavreliobajapodielovíspoluvlastnícipredmetnejnehnuteľnosti(na
strane prenajímateľa), na vymáhanie plnenia z nej od tretej osoby, a to aj podanou žalobou, je oprávnený
ktorýkoľvek podielový spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Podanie žaloby
o zaplatenie zmluvnej pokuty nie je otázkou, ktorou sa rieši otázka hospodárenia a nakladania so

spoločnou vecou a preto nebolo potrebné, aby takúto žalobu podali obaja podieloví spoluvlastníci
spoločne. Ak žalobca vo veci prijme celé plnenie vzájomné vysporiadanie spoluvlastníkov následne
upravuje § 515 OZ. Na základe uvedeného je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

43.Žalovaný považoval napadnutú žalobu a ňou uplatňovaný nárok za tzv. výkon práva v rozpore s

dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Podľa žalovaného uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom je následkom
toho, že si žalovaný „dovolil“ brániť sa spolu s ostatnými nájomcami voči žalobcovmu konaniu voči
nájomcom a to návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo voči žalobcovi úspešné.
Žalovanýmuvedenézdôvodnenievýkonuprávavrozporesdobrýmimravmipodľa§3OZsúdpovažoval
za ničím nepreukázané.

44.Žalovaný považuje podanú žalobu za tzv. výkon práva v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu,
že žalobca je obvinený z obzvlášť závažného zločinu sprenevery , ktorého sa mal dopustiť v súvislosti
s nájomnými vzťahmi s nájomcami, kde sa mal obohatiť na úkor nájomcov prenajímanej nehnuteľnostiza roky 2009 až 2019 nevrátením preplatkov na zálohových platbách za energie v sume cca 389 388,30
Eur a len voči samotnému nájomcovi za obdobie rokov 2012 až 2019 sume cca 12 356,34 Eur, a napriek
tomu si podanou žalobou, aj za druhého prenajímateľa, voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty, ktorej výška je úplne bez významu oproti sume, ktorú nevrátil žalovanému na týchto
preplatkoch. V tejto súvislosti súd uvádza, že existencia, ani konkrétna výška pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi z titulu nevrátenia preplatkov na zálohových platbách na úhradu energií, nebola v konaní
preukázaná. Je nutné uviesť, že ak by žalovaný prípadne aj mal pohľadávku voči žalobcovi v akejkoľvek
výške, to nevylučuje konanie žalobcu, ktorým si uplatňuje/uplatní nárok vyplývajúci mu zo zmluvy

a takéto konanie žalobcu nemožno posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo
preukázané, že zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu nehradenia nájomného
v stanovenej lehote a bolo iba na samotnom žalobcovi, resp. na majiteľoch nehnuteľnosti, či nárok
vyplývajúci z tohto porušenia zmluvných povinností si uplatnia titulom dohodnutej zmluvnej pokuty.
Dohoda o zmluvnej pokute je súčasťou zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú zmluvné strany
vlastnoručne podpísali, čím súhlasili so všetkými podmienkami v nej stanovenými čiže aj so znením

čl. V bod 5 . Dohoda o zmluvnej pokute netrpí žiadnou vadou , ktorá by spôsobovala neplatnosť
tohto právneho úkonu. Táto dohoda bola uzavretá písomne, bola v nej určená výška zmluvnej pokuty
a rovnako bola dostatočne určito špecifikovaná zmluvná povinnosť, porušenie ktorej zakladá právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol okamihom porušenia zmluvnej
povinnosti, teda konaním žalovaného v rozpore so zmluvou. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že

nesúladné s dobrými mravmi je správanie žalovaného, ktorý neplnil svoje povinnosti riadne a včas
napriek tomu, že sa na to zmluvne zaviazal. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že
žalovaný vystupuje v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ, ktorý uzatváral predmetnú zmluvu za účelom
výkonu podnikania, a následne dosiahnutia zisku, bolo v jeho záujme si riadne preštudovať zmluvu
a zistiť termín splatnosti nájomného a platobný príkaz nastaviť tak, aby nájomné platil včas. Nič na

tom nemení ani skutočnosť, že bol prenajímateľom/prenajímateľmi ústne ubezpečovaný, že si zmluvnú
pokutu neuplatnia aj keď dôjde k omeškaniu s platením nájomného. Vo svetle všetkých týchto faktov bolo
by nenáležité a nesprávne, posudzovať podanie žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty za výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, pretože by sa takýmto spôsobom poskytla súdna ochrana protiprávnemu
konaniu žalovaného.

45.Súd posudzoval podanú žalobu aj z toho hľadiska, či nejde o zneužitie práva. V zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Obo/32/2009 zneužitie práva je snaha výkonom práva
znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu s tým, že o zneužitie práva ide, ak by účelom výkonu
práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva

znevýhodniťdruhústranuaspôsobiťjejujmu.Šikanóznyvýkonprávasamusívždypreukázaťadôkazné
bremeno zaťažuje toho, ktorý je takýmto výkonom práva poškodený. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by dôvodom podania žaloby bola snaha žalobcu znevýhodniť žalovaného a spôsobiť
mu škodu/ujmu. Bol to sám žalovaný, ktorý svojím konaním, porušením povinnosti, dal žalobcovi
možnosťdomáhaťsasvojhoprávanazaplateniezmluvnejpokutysúdnoucestou.Súdpoznamenáva,že

žalobca mohol pristúpiť k výkonu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty kedykoľvek z dôvodu porušenia
dohodnutej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a bolo na samotnom žalobcovi, či toto svoje právo
využije alebo nevyužije.

46.Napokon Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 144/2010 zo dňa 30. 3. 2011

súd nezistil, aby výkon práv a povinností vyplývajúci z nájomnej zmluvy medzi stranami sporu v súvislosti
s uzavretou zmluvnou pokutou zasahoval do práv a oprávnených záujmov žalovaného a bol v rozpore
s dobrými mravmi.

47.Žalovaný ďalej namietal ,že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a súd by mal využiť

svoje moderačné právo dané mu zákonom a túto znížiť.

48.Súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení §
544 a 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju

(najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie
t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia
prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Okrem toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiežreparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.
Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu)
pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho

zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami
povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,
že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením
povinností vzniká veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta v určitom zmysle, okrem zabezpečovacej funkcie,
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože

nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. l keď právo
na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému
škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej
povinnosti,resp.povinnosťoujunahradiť,súvislosť(podľa§545ods.2Občianskehozákonníkazmluvná
pokuta nahradzuje náhradu škody). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré
zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu povinného a vo vzťahu k

povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie
zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

49.Výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných strán. Zákon žiadnym spôsobom
priamo neobmedzuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Každý jednotlivý prípad je svojim spôsobom

individuálny a špecifický tak, že všeobecné ohraničenie výšky zmluvnej pokuty nie je v podstate reálne
možné.

50.Možným následkom nevyváženosti výšky zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote
zabezpečovaného záväzku môže byť zníženie výšky tejto pokuty na primeranú mieru súdom. Spočíva

v moderačnom práve súdu, tzn. súd môže na návrh účastníka konania rozhodnúť, že zmluvnú pokutu
nepriznávcelejvýškedohodnutejstranami,ajkeďveriteľovinazaplateniezmluvnejpokutypodľazmluvy
vznikol nárok. Moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute je upravené v § 545a Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ súd využije moderačné právo a zmluvnú
pokutu zníži, musí svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

Kritériamipreurčenieprimeranostizmluvnejpokutyaprípadnomvyužitímoderačnéhoprávasasúdmusí
zaoberať predovšetkým relevantnými okolnosťami prípadu. Súd sa musí zamerať najmä na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti, na skutočnosti , či došlo k vzniku škody alebo nie, možnosť
oprávnenejstranypožadovaťnáhraduškody arozsahtejtonáhrady,reciprocituzmluvnejpokuty,spôsob
zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, dodatočné plnenie zabezpečovanej povinnosti, odstúpenie

jednej zo zmluvných strán od zmluvy, zbavenie sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, uplatnenie
iných postihov voči dlžníkovi, druh zavinenia dlžníka ako aj druh zabezpečovanej povinnosti. Okrem
toho sa má prihliadnuť aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy.( uznesenie
NS SR sp. zn. 2Obdo/39/2010 zo dňa 8.12.2010)

51.Ustanovenie § 545a Obč. zákonníka doplnené novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.), zakotvuje
možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu rovnako ako je to upravené aj v Obchodnom
zákonníku (§ 301 OBZ). Súd pritom prihliadne na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a
aj na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže.
Ujma môže byť tak majetková (vznik škody), ako aj nemajetková, ktorá môže spočívať napríklad v

poškodení mena u fyzickej osoby či v poškodení dobrého mena, povesti a pod. u právnickej osoby.
Súd ďalej prihliadne aj na výšku škody, ktorá vznikla, a to za podmienky, že veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje.
Zmluvné strany sa v zmysle § 545 ods. 2 môžu dohodnúť, že okrem zmluvnej pokuty je veriteľ oprávnený
požadovať aj náhradu škody. Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty súd vezme do úvahy aj to,

o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Pôjde teda o také prípady, keď výška
škody bude nižšia ako dojednaná zmluvná pokuta. Ustanovenie § 545a Obč. zákonníka v aktuálnom
znení dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Použitie moderačného práva
je vážnym zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Zmluvná voľnosť je jedným
zo základných princípov, ktorým je ovládaná oblasť občianskoprávnych zmluvných vzťahov. Zákonná

úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov
aplikáciou § 545a Obč. zákonníka by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených
prípadoch, ak sa pokuta jej výška) javí ako neprimerane vysoká.52.V rozsudku z 29. marca 2007, sp. zn. 3Cdo/130/2006 (síce vo vzťahu k ustanoveniu § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka) najvyšší súd skonštatoval, že určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou
vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť

dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím
k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer
pôvodnej a sankčnej povinnosti.

53.V rozsudku z 30. septembra 2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007 (vo vzťahu k ustanoveniam § 544 a 545

Občianskehozákonníka)najvyššísúddospelkzáveru,žezpohľaduprimeranostivýškyzmluvnejpokuty
je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú
pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú
pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení
všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú právom s ohľadom na pomer medzi
hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké kritérium však nemožno dobre
použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty trojnásobku zabezpečenej pohľadávky v dôsledku
dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby po ktorú dlžník svojou
zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná
pokuta.

54.Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je
dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú "dennú sadzbu"
zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka
(čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej

neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná
pokuta plniť. Taktiež v predmetnom rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že pri skúmaní platnosti dojednania
o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu
preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta
zahŕňalavšetkyškody,ktorémožnorozumnevdanomkonkrétnomvzťahusporušenímurčitejpovinnosti

očakávať, musí byť dostatočnou nie však premrštenou výškou.
55.Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorých vyplývajú
nasledovné závery: V rozhodovanej veci konečná výška zmluvnej pokuty celkom závisela na dĺžke
doby, v priebehu ktorej žalovaní nesplnili povinnosť, ktorú sami zmluvne prevzali. Výsledná výška
zmluvnej pokuty je tak dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej

pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu
dojednanou vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za
určené časové obdobie. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky,
ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú "dennú
sadzbu" zmluvnej pokuty . Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval

dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní
prípadnejneprimeranostivýškyzmluvnejpokuty)aznamenalbyspochybneniefunkcií,ktorémázmluvná
pokuta plniť. Žalovaní mohli zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v č najkratšom
čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali s poukazom na dobré mravy
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp. zn. 330do/6l/2005, obdobne aj

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. 330do/1779/2006).
56.Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že pre správnu aplikáciu ustanovenia
§ 545a OZ ( a pre moderáciu zmluvnej pokuty) musia byť splnené viaceré predpoklady. Súd musí
pritom vyhodnocovať všetky tieto predpoklady a nemôže vychádzať len z jedného, pričom zostávajúce
ostanú zo strany súdu rozhodujúceho vo veci nepovšimnuté. Prvotným predpokladom je, že k moderácii

zmluvnej pokuty treba pristupovať podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti na zistený
skutkový stav veci. Zároveň však musí prihliadať aj na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, povahu a
význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla druhej strane
škoda a ak vznikla, aj na jej výšku. Okrem týchto predpokladov priamo upravených v ustanovení § 545a
OZ treba zohľadniť aj druh zavinenia dlžníka, jeho postoj k ním prevzatej zmluvnej povinnosti, ako aj

skutočnosť, že zaplatenie zmluvnej pokuty má predstavovať sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti.
57.Osobitne k predpokladom priamo upraveným v ustanovení § 545a OZ súd uvádza, že pokiaľ ide
o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, je nevyhnutné pri rozhodovaní o možnej moderácii
zmluvnej pokuty zohľadniť to, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany,ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy (napr. zaplatenie ceny diela objednávateľom), alebo ide o
zabezpečenie nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie
jednou zmluvnou stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou

(veriteľom).16.1.Rovnakojepotrebnéposúdiťto,akájevýškazabezpečovanejpovinnostiaakývýznam
má jej splnenie pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou
pokutou zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého
nesplnenie môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky.
58.Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, je nevyhnutné - ako to vyplýva aj z vyššie citovanej

judikatúry - dôsledne rozlišovať medzi zmluvnou pokutou určenou pevnou sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosť, a zmluvnou pokutou, ktorá je
dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie [či už v podobe percentuálneho vyjadrenia
za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr.
omeškania)]. Osobitne v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej vo forme určitej sadzby za určené časové
obdobie treba zohľadniť to, že jej výška závisí od postoja dlžníka, ktorý nesplnil povinnosť, ktorú na

seba zmluvne prevzal. Dlžník môže kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že
svoju zmluvnú povinnosť dodatočne splní, čím dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty (t. j. splneniu
zabezpečeného záväzku). Dlžník, ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní
si zmluvné povinnosti), nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho
nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho

pristúpi súd k uplatneniu moderačného práva. Nemožno pritom opomínať zásadu. pacta sunt servanda
ako aj zásadu poctivého obchodného styku, v súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich
nerešpektovanie a porušovanie.
59.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá na
zabezpečenie jedinej a základnej povinnosti žalovaného platiť nájomné za prenájom nebytových

priestorov. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 800,00 Eur bez DPH. Zmluvná pokuta bola
dohodnutá na sumu 16,60 Eur za každý deň omeškania s úhradou nájomného, čo činí 2,075 % denne
zo sumy mesačného nájomného.
60.Z predloženej zmluvy však vyplýva, že splatnosť nájomného bola dohodnutá tak, že splatné
mesačné nájomné vo výške 1 t.j. 400,00 Eur bol nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi formou

bezhotovostného prevodu peňažných prostriedkov na bankový účet určený prenajímateľom vedený
v SLSP č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a splatné mesačné nájomné vo výške 1 t.j. 400,00 Eur je nájomca
povinný uhrádzať prenajímateľovi formou bezhotovostného prevodu peňažných prostriedkov na
bankový účet určený prenajímateľom vedený v E. I. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Každý z prenajímateľov
(teda aj žalobca) má nárok na nájomné vo výške 400,00 Eur mesačne a zaplatením tejto sumy, na

v zmluve uvedené číslo účtu (platobné miesto) sa žalovaný zbavil svojej povinnosti zaplatiť mesačné
nájomné voči tomu ktorému prenajímateľovi. Teda dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 16,60 Eur
zabezpečovala vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zaplatenie nájomného vo výške 400,00 Eur čo
už činí 4,15 % z uvedenej sumy.
61.Súd zároveň poukazuje na to, že spôsob, ako bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty nie je

“motivujúci“, nezohľadňuje prístup povinného k plneniu povinnosti t.j. čím viac je uhradená zabezpečená
povinnosť, tým je zmluvná pokuta nižšia. Zo zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta je vždy 16,60 Eur denne
bez ohľadu na to či žalovaný neplnil svoju povinnosť vôbec, alebo ju plnil len čiastočne napr. aj 799,00
Eur. To, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá ako určitá denná sadzba z dlžnej sumy ale je dohodnutá
ako pevná suma , 16,60 Eur za každý deň omeškania znamená, že žalobca si môže uplatniť nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty v rovnakej výške za každý deň omeškania bez ohľadu na to, či by žalovaný
nezaplatil celé nájomné, alebo by bol dlžný len 1 Euro.
62.Je nutné poukázať ďalej na to, že porušením povinnosti zo strany žalovaného nedošlo k vzniku
žiadnej škody na strane žalobcu. V konaní nebolo vôbec tvrdené , že by žalovaný nájomné za niektorý
mesiac nezaplatil, prípadne, že by sa žalobca musel domáhať splnenia tejto povinnosti zaslaním

predžalobnej výzvy žalovanému, podaním žaloby na súd a pod. Z predložených dokladov, ako aj
z výpovede svedka vyplýva, že žalovaný svoju povinnosť platiť nájomné plnil pravidelne “platil ako
hodinky“. Zmluvná pokuta teda plnila svoju prevenčnú povinnosť a v kontexte týchto skutočností
považuje súd tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že „ ani zmluvná pokuta v takejto výške dojednaná
v konečnom dôsledku neprimäla žalovaného, aby ako nájomca hradil nájomné včas. Takže akákoľvek

zmluvná pokuta v nižšej výške by viedla buď k rovnakému výsledku, alebo ešte k horšiemu výsledku
a nájomca by v omeškaní bol ešte po dlhšiu dobu“ za domnienku, ktorá nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Pri posúdení primeranej výšky zmluvnej pokuty, je podľa názoru súdu potrebné zohľadniť
aj to, že žalovaný bol podľa vykonaného dokazovania ubezpečovaní prenajímateľmi ( aj žalobcom),že pokiaľ dôjde k úhrade nájomného, hoc aj s malým omeškaním, nepresahujúcim 30 dní od jeho
splatnosti, nebudú si prenajímatelia uplatňovať zmluvnú pokutu. Existencia takéhoto ubezpečenia zo
strany prenajímateľov resp. pravdivosť výpovede svedka v tejto časti nebola v priebehu konania zo

strany žalobcu namietaná. Táto skutočnosť mohla dôvodne, podstatným spôsobom ovplyvniť správanie
žalovaného, keď žalovaný konajúc s týmto vedomím, neprikladal dátumu splatnosti nájomného v zmluve
náležitý význam. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu sa potom javí ako pravdivé tvrdenie
žalovaného , že k omeškaniu so splnením jeho povinnosti došlo z nedbalosti, keď si nedostatočne
naštudoval (nevšimol) jednotlivé ustanovenia zmluvy o splatnosti nájomného a platil ho podľa splatnosti

prvého nájomného. Táto skutočnosť však nie je dôvodom na nepriznanie žalobou uplatneného nároku ,
mimoinéajkvôlitomu,žežalovanývystupovalvzmluvnomvzťahuakopodnikateľ,naktorýchsúkladené
prísnejšie požiadavky a bolo jeho povinnosťou si zmluvu prečítať a oboznámiť sa so všetkými právami
a povinnosťami z nej plynúcimi.
63.V konaní bolo stranami sporu poukázané na to, že v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. júla 2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2019, za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo
výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta
vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005). a ani zmluvná pokuta
vo výške 0,23 % denne (33Odo/l7 79/2006). (3Cdo/130/2006). Súdu je známa judikatúra, kde boli
ako primerané vyhodnotené zmluvné pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy (5Obdo/38/2009,

6Obdo/5/2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/31/2010 ), 0,05 % denne z dlžnej
sumy (5Obdo/24/2012). Tu si súd dovolí opätovne poznamenať, že primeranosť zmluvnej pokuty
nemožno posudzovať len podľa výšky samotnej sadzby, ale je nutné prihliadať na konkrétne okolnosti
prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci.
64.Z predloženého rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 7C/91/2023 vyplýva, že žalobca mal so žalovaným

v danej veci uzavretú obdobnú zmluvu o nájme nebytových priestorov pričom povinnosť zaplatiť
mesačné nájomné vo výške 1200,00 Eur bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 16,60 Eur za
každý deň omeškania. Splatnosť mesačného nájomného bola dohodnutá štvrťročne. Teda povinnosť
zaplatiť nájomné vo výške 3600,00 Eur bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 16,60 Eur denne
čo činí 0,46 % denne .

65.Súdu zo svojej činnosti je známe, že na tunajšom súde je vedené konanie sp.zn. 25C/79/2023,
kde je rovnaký žalobca a iný žalovaný s tým, že strany sporu majú medzi sebou uzavretú obdobnú
zmluvu o nájme nebytových priestorov ako v prejednávanom spore, kde povinnosť žalovaného platiť
mesačné nájomné je zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 16,60 Eur za každý deň omeškania.
Výška mesačného nájomného je dohodnutá na sumu 1195,33 Eur a splatnosť je dohodnutá štvrťročne.

Teda povinnosť zaplatiť nájomné vo výške 3585,99 Eur bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške
cca 0,46 % denne. Právny zástupca žalobcu zastupuje žalobcu aj v konaní 25C/79/2023 a právna
zástupkyňa žalovaného zastupuje aj žalovaného v konaní 25C/79/2023, teda obaja majú/mali vedomosť
o uvedených skutočnostiach resp. o ustanoveniach uvedenej zmluvy o nájme Napokon, potom čo súd
na pojednávaní dňa 24.6.2024 uviedol tieto skutočnosti, právny zástupcovia ich nerozporovali.

66.S poukazom na uvedené body odôvodnenia (64. a 65.) je zrejmé, že tak v prejednávanom spore
aj v konaniach 7C/91/2023 a 25C/79/2023 bolo zmluvnou pokutou vo výške 16,60 Eur za každý deň
omeškania zabezpečené splnenie povinnosti rovnakého významu (zaplatenie nájomného) avšak rôznej
hodnoty. V konaní 7C/91/2023, je zmluvnou pokutou 16,60 Eur denne zabezpečené splnenie povinnosti
o hodnote 3600,00 Eur a v konaní 25C/79/2023 je zmluvnou pokutou 16,60 Eur denne zabezpečené

splnenie povinnosti o hodnote 3585,99 Eur. Teda v týchto prípadoch považoval žalobca za primeranú
a dostačujúcu zmluvnú pokutu o hodnote 0,46 % denne z hodnoty zabezpečenej povinnosti pričom
hodnota zabezpečenej povinnosti bola 4,5 krát vyššia než v prejednávanom spore. Aj vzhľadom na túto
zmluvnú prax žalobcu nie je možné považovať za primeranú zmluvnú pokutu vo výške 16,60 Eur denne
ak je takouto zmluvnou pokutou zabezpečené splnenie povinnosti zaplatiť sumu 800,00 Eur, čo činí

2,075 % denne.
67.Ďalejjepotrebnépoukázaťnato,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobcasivobdobných
nájomných zmluvách s ďalšími nájomcami, dojednával na zabezpečenie splnenia povinnosti zaplatiť
nájomné zmluvnú pokutu vždy vo výške 16,60 Eur za každý deň omeškania bez ohľadu na výšku resp.
hodnotu zabezpečenej povinnosti. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností, súd nepovažuje

dohodnutú zmluvnú pokutu v prejednávanom spore za primeranú pričom za primeranú považuje
zmluvnú pokutu vo výške 3,20 Eur za každý deň omeškania so splnením povinnosti zaplatiť nájomné,
čo pri počte 146 dní omeškania činí 467,20 Eur. Súd zohľadnil rozdielnu hodnotu zabezpečených
povinností rovnakého významu v prejednávanom spore a v sporoch 7C/91/2023 a 25C/79/2023 a všetkyokolnosti uvedené v bodoch 59. až 66 odôvodnenia tohto rozsudku, a v predmetnom spore považoval
za odôvodnené využitie moderačného práva podľa § 545a OZ, pričom za primeranú a dostatočnú
považuje zmluvnú pokutu vo výške 3,20 Eur za každý deň omeškania, ktorá v percentuálnom vyjadrení

predstavuje výšku 0,4 % denne z hodnoty mesačného nájomného. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel
žalobe v časti 467,20 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

68.Žalovaný zároveň z opatrnosti ak by súd dospel k záveru, že čo i len časť žaloby je dôvodná uplatnil
na započítanie presne tomu zodpovedajúcu časť svojej pohľadávky, ktorá bola vyčíslená v trestnom

konaní znaleckým posudkom Doc. PhDr. Ing. Vernera, PhD., MBA., č. posudku č. 10/2023 a to konkrétne
pohľadávku za obdobie roku 2019 vo výške 1748,98 Eur.

69.Pokiaľ ide o započítanie pohľadávok, je povinnosťou súdu v konaní, v ktorom bola započítacia
námietka uplatnená ako predbežnú otázku posúdiť dôvodnosť takejto pohľadávky. V prípade, že súd
dôjde k záveru, že pohľadávka nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú.

70.Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /
pohľadávka / od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok. Je preto zrejmé, že záväzkové
vzťahy vznikajú z právnych úkonov a to najmä zmlúv, z protiprávnych úkonov / spôsobením škody
vzniká pohľadávka poškodeného spočívajúce v práve na náhradu škody /, úradným rozhodnutím, najmä

rozhodnutím súdu a z iných právnych skutočností predpokladaných zákonom.

71.Následkom vzájomného započítania pohľadávok je ich zánik. Započítanie možno privodiť len
na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa alebo dlžníka alebo dohodou. Forma tohto
jednostranného úkonu nie je predpísaná. Započítaniu musí predchádzať oznámenie o započítaní.

Kompenzačný prejav je prejavom vôle, ktorý smeruje k započítaniu vzájomných pohľadávok. Právne
účinky kompenzačného prejavu nastanú, keď sa dostane do sféry dispozície druhého účastníka. Až
týmto okamihom je voči druhému účastníkovi urobený a až vtedy nastávajú právne následky s ním
spojené, ak bol urobený platne. Ako prejav vôle musí kompenzačný prejav spĺňať všetky náležitosti
vyžadované pre platný právny úkon. (§ 37 OZ) Musí byť dostatočne určitý t.j. musí z neho vyplývať, akej

pohľadávky sa týka, a v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje.

72.Podľa § 580 občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

73.Z vyššie uvedeného vyplýva, že nato aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok
musia byť splnené podmienky uvedené v § 581 a 580 OZ t.j. musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky, ďalej započítať nemožno premlčané

pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

74.Jednou z podmienok je, že ide o existujúce vzájomné pohľadávky. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaný si uplatňuje pohľadávku z protiprávneho úkonu, ktorého sa

mal dopustiť žalobca. Zároveň je zrejmé, že trestné konanie vedené voči žalobcovi doposiaľ nie
je právoplatne skončené, pričom skutok pre ktorý bolo vznesené žalobcovi obvinenie Generálna
prokuratúra v rámci postupu podľa § 363 ods. 1 a nasledujúcich Trestného poriadku navrhla
prekvalifikovať z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm.
d/, 4 písm. a/ Trestného zákona na pokračovací obzvlášť závažný zločin podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c/,

4, písm. a/ Trestného zákona a to v rámci prieskumu Generálnou prokuratúrou zo dňa 29. 2. 2024. S
poukazomnauvedené,súdbez skúmaniavecnejsprávnostiznaleckéhoposudkuodktoréhosižalovaný
uplatňuje pohľadávku na započítanie v tomto konaní aplikujúc prezumpciu neviny žalobcu podľa čl. 50
ods. 2 Ústavy SR a skutočnosti, že tento nebol doposiaľ právoplatne odsúdený v trestnom konaní v
rámci ktorého bolo vykonané znalecké dokazovanie od ktorého si odvodzuje žalovaný pohľadávku v

tomto konaní súd mal za to, že žalovaným uplatnená pohľadávka na započítanie žalovanému v zmysle
§ 488 Občianskeho zákonníka doposiaľ nevznikla a preto ju nebolo možné započítať.75.Súd záverom poukazuje na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov

uvádzaných účastníkom konania ( viď rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2009 sp.zn. 5M Cdo 8/2008)

76. O náhrade trov konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 399/2019, z
ktorého vyplýva nasledovné:

40. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne týmto súdom. Ústavný

súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie všeobecných súdov o trovách konania.
Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho
vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej
interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS
248/08; II. ÚS 569/2017)

41. V rámci aplikácie uvedených všeobecných právnych východísk na danú vec ústavný súd
predovšetkým konštatuje, že hlavným právnym argumentom sťažovateľa je jeho názor, podľa ktorého
zásady vyplývajúce z ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku prichodí dodržiavať aj
za súčasného právneho stavu, teda za účinnosti CSP od 1. júla 2016, a to napriek tomu, že súčasná

právna úprava výslovné ustanovenie obdobného obsahu nemá. V tejto súvislosti treba konštatovať,
že predsedníčka krajského súdu tento právny názor sťažovateľa nijako nespochybňuje (explicitne sa
ním priamo ani nezaoberá) Dospieva totiž k záveru, že v danom prípade výška plnenia nezávisela ani
od znaleckého posudku, ale ani od úvahy súdu . Inými slovami, hlavný právny názor prezentovaný
sťažovateľom považuje očividne za irelevantný pri posudzovaní tejto veci.

42.Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom
súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom sporovom poriadku
spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že
Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný
sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného
sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová práva úprava nevylučuje osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia

závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako
podľa doterajšej úpravy. V posudzovanom konaní preto nezávisle od toho, že okresný súd rozhodoval
o trovách konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a krajský súd za účinnosti Civilného
sporového poriadku, vzhľadom na závery krajského súdu a sťažnostnú argumentáciu je podstatnou
otázka, či nepriznanie časti sťažovateľkou uplatnených nárokov z titulu zmluvnej pokuty (v rozhodnutí

vo veci samej z dôvodu využitia moderačného oprávnenia súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka
je prípadom, keď výška plnenia bola závislá od úvahy súdu, a teda prípadom odôvodňujúcim osobité
posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách konania.
(uznesenie ústavného súdu č.. k. l. ÚS 56/2017-12 z 8. 2. 2017).

43. Z publikácie Civilný sporový poriadok od autorov K., L., I., B., I., M. a kol. vydanej v nakladateľstve
C. H. Beck v roku 2016 zo strán 926 a 927 vyplýva:

44. «Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.

zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava neobsahuje
tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. l, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. l, 2 CSP). Na prvom
mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí
pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadokaktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva
pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahysúdu(sudcovsképrávo)aleboodznaleckéhoposudku.Vtýchtoprípadochvšaknejdeoprocesne

neúspešného žalobou. ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju
nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného
dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej

ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy
konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo
sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody "iba" odhaduje. Aj tuje zrejme primárnym

fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.»

45.Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že zásadný právny názor, ktorý sťažovateľ vyslovil,
je jednak medzi účastníkmi konania nesporný, no okrem toho v plnej miere zodpovedá existujúcej
judikatúre ústavného súdu, ako aj dosiaľ publikovanej odbornej literatúre. Navyše, takýto (pre okresný

súd záväzný) právny názor vyslovil v danej veci krajský súd v uznesení č. k. 4 Co 53/2017-280 z
13. marca 2018. Ústavný súd preto nevidí dôvod na to, aby právny názor sťažovateľa (pozri bod 35)
spochybňoval.

46.Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní tejto veci je správne

zodpovedanie otázky, či v danom prípade výška plnenia požadovaného sťažovateľom závisela od
znaleckého posudku resp. od úvahy súdu, prípadne od oboch týchto faktorov (ako tvrdí sťažovateľ)
alebo nie (ako tvrdí predsedníčka krajského súdu)

47. Podľa názoru ústavného súdu treba v tejto otázke dať za pravdu sťažovateľovi. Je preukázané, že

všeobecnésúdypriustaľovanívýškybezdôvodnéhoobohatenia(tedapriustaľovanísumy,nazaplatenie
ktorej bol žalovaný zaviazaný) vychádzali z troch rozličných znaleckých posudkov, pričom dva z nich
predložil sťažovateľ a jeden zasa žalovaný. Vo všetkých týchto znaleckých posudkoch bola výška
bezdôvodného obohatenia ustálená pomerne výrazne odlišnými sumami. Na tomto základe napokon
všeobecné súdy vlastnou úvahou dospeli k záveru, podľa ktorého za primeranú považovali takú výšku

bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný uznal a ktorá sa preto v rozsahu uznania stala nespornou.
Je preto celkom zrejmé, že meritórny výsledok konania závisel od znaleckých posudkov, ako aj (v
konečnom dôsledku) od úvahy všeobecných súdov.

78. Zároveň okresný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 475/2018 zo

dňa 4.2.2021, z ktorého vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu sa
pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného
v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania v prípadoch, keď výška závisela
od znaleckého posudku alebo úvahy súdu nemožno akceptovať a takáto interpretácia je v rozpore s

ústavou.

79. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
úvahy súdu (pri uplatnení moderačného práva v zmysle § 545a OZ) , žalobca bol úspešný v konaní
čo do nároku, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%

avšak z priznanej sumy, pretože nemožno žalobcu ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

80. Podľa § 262 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.