Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4225010125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v trestnej veci proti obžalovanému: A.

B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písmeno
h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Komárne dňa 30. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/X, na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 16. februára 2024 v čase o 5:45 hodine v Kolárove po Novozámockej ulici označenej ako vedľajšia
cestasmeromkOrechovejulici,ktorájehlavnoucestou,viedolosobnémotorovévozidloznačkyHyundai
i30 evidenčného čísla E., pričom v križovatke riadne nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť
v jazde“ a po vojdení do križovatky narazil do zadného kolesa bicykla značky DEMA, na ktorom jazdila F.

G., táto po náraze a následnom páde na vozovku utrpela zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej
kosti v oblasti zápästia s posunom úlomkov vpravo, vyžadujúcu operačné spojenie úlomkov pomocou
kovovej uhlovej dlahy a šiestimi skrutkami, ako aj potrebu ďalšieho operačného zákroku potrebného na
odstránenie uvedených komponentov, uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti
v trvaní najmenej do konca júna 2024, pričom obžalovaný spôsobom svojej jazdy porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu ustanovením § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do
križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať

prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom
v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona v znení účinnom v čase
spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“).

Za to sa odsudzujepodľa § 157 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38
odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona a § 56 odsek 1 a odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo
výške 1 500,- eur (tisícpäťsto eur).

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu sa
obžalovanému ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1 a odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
DÔVERA zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, škodu vo
výške 5 175,09 eur (päťtisícstosedemdesiatpäť eur a deväť eurocentov).

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, škodu vo výške 4 475,- eur
(štyritisícštyristosedemdesiatpäť eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno dňa 03.03.2025 doručila súdu obžalobu sp. zn. 1Pv

81/24/4401 zo dňa 27.02.2025 na obvineného A. B. za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona
na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a taktiež vo výroku predmetného rozsudku.

Súd dňa 15.04.2025 vydal vo veci trestný rozkaz sp. zn. 1T/20/2025, ktorým obžalovanému uložil

peňažný trest vo výške 1 500,- eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Zároveň obžalovanému uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov a uložil mu povinnosť
nahradiť poškodeným škodu. Proti trestnému rozkazu obžalovaný včas podal odpor.

Na prejednanie veci samej súd nariadil na deň 30.06.2025 hlavné pojednávanie, ktoré vykonal bez
prítomnosti poškodenej F. G., Dôvera zdravotnej poisťovne, a.s. a Sociálnej poisťovne, ktoré poškodené
boli o termíne hlavného pojednávania upovedomené. Na hlavné pojednávanie sa dostavila obhajkyňa
obžalovaného, prokurátorka a taktiež obžalovaný. Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený
za vinu, v plnom rozsahu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní urobil

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či
obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno,

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno,
g) bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na

čo obžalovaný odpovedal: Áno,
h) dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny, jeho kladných odpovediach na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a po vyjadrení prokurátorky, ktorá navrhla
vyhlásenie obžalovaného prijať, dané vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku, prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,

náhrady škody alebo ochranného opatrenia. Súd vzhľadom na uvedené uznal obžalovaného za vinnéhoz prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Následne súd vykonal dokazovanie k výroku o treste a náhrady škody, a to so súhlasom prokurátorky
a obžalovaného prečítaním znaleckého posudku č. 07/2024 H. C. D. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia na č. l. 93-121, oboznámením nasledovných listinných dôkazov: uplatnenie nároku
na náhradu škody Dôvera zdravotnou poisťovňou, a.s. na č. l. 23-32 spolu so zápisnicou o výsluchu
zástupkyne poisťovne zo dňa 29.01.2025 na č. l. 61-74, žiadosť Sociálnej poisťovne o poskytnutie

súčinnosti na č. l. 33, lekárske správy na č. l. 220-227, evidenčná karta na č. l. 228-229, evidenčná
karta vozidla na č. l. 230, odpoveď na lustráciu zo Sociálnej poisťovne na č. l. 286, odpoveď na
lustráciu v REGOB zo dňa 27.06.2025, odpis registra trestov zo dňa 27.06.2025, výpis z Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 27.06.2025, odpoveď na lustráciu v ZVJS zo dňa
27.06.2025, odpoveď na lustráciu v GP zo dňa 27.06.2025 a odpoveď na lustráciu v databáze súdov
zo dňa 27.06.2025.

Prokurátorka navrhla uznať obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a žiadala uložiť primeraný trest
odňatia slobody alebo peňažný trest a zároveň uložiť aj primeraný trest zákazu činnosti.

Obžalovaný a jeho obhajkyňa v záverečnej reči navrhli prihliadnuť na pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného. Uviedli, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine,
spáchaný skutok oľutoval a je pripravený prijať trest. Navrhli uložiť primeraný peňažný trest a tiež 12-
mesačný trest zákazu činnosti, ktorý považovali za adekvátny s poukazom na to, že obžalovaný je
zamestnaný, každý deň šoféruje do práce a doteraz nemal priestupky.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku závažnejším
spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z

páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Zo znaleckého posudku č. 07/2024 H. C. D. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
súd zistil, že poškodená F. G. utrpela pri dopravnej nehode dňa 16.02.2024 zlomeninu dolného konca
vretennej a lakťovej kosti v oblasti zápästia s posunutím úlomkov vpravo. Znalec za primeranú dĺžku

liečenia a práceneschopnosti v obdobných prípadoch označil obdobie 5 týždňov, vzhľadom však na
to, že u poškodenej počas liečenia nastali komplikácie, jej liečenie bolo predĺžené. Celkový rozsah
poranenia u poškodenej znalec hodnotil ako poranenia stredne ťažké, keďže si daná zlomenina
vyžiadala opakovanú hospitalizáciu na chirurgickom oddelení a operačné riešenie zlomeniny v celkovej
anestézii, so spojením úlomkov kostí s kovovou dlahou a skrutkami. Následkom poranenia, ktoré

poškodená utrpela, bola obmedzená v obvyklom spôsobe života bolesťami v mieste poranení, musela
užívať lieky a nastúpiť na ďalšiu operáciu za účelom odstránenia kovových skrutiek a kovovej dlahy.
Znalec predpokladal, že poranenia poškodenej môžu zanechať trvalé následky, a to trvalé obmedzenie
hybnosti zápästia, ruky a prstov na pravej ruke.

Z lekárskych správ poškodenej F. G. na č. l. 220-227 súd zistil, že poškodená bola dňa 16.02.2024
ošetrená v FNsP v Nových Zámkoch v chirurgickej ambulancii, kde bola zistená zlomenina pravého
zápästia v dôsledku dopravnej nehody s predpokladanou dobou liečenia 5 týždňov. Podľa prepúšťacej
správy z Nemocnice AGEL Komárno zo dňa 22.02.2024 bola poškodená hospitalizovaná na
chirurgickom oddelení za účelom operačného riešenia zlomeniny pravého zápästia v období od

21.02.2024 do 22.02.2024. Podľa prepúšťacej správy z Nemocnice AGEL Komárno zo dňa 28.03.2024
bola poškodená opätovne hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v období od 22.03.2024 do
28.03.2024 pre rozvinutý tzv. Sudeckov syndróm (tŕpnutie a bolesti v oblasti pravého zápästia/ruky/
prstov). Diagnóza ohľadom tzv. Sudeckovho syndrómu u poškodenej vyplýva aj z ďalšej lekárskej správyNemocnice AGEL Komárno, Ambulancia cievnej chirurgie zo dňa 17.04.2024 a z lekárskej správy
Chirurgickej ambulancie MEDCHIR, s.r.o. zo dňa 19.04.2024.

ZpodaniapoškodenejDôverazdravotnápoisťovňa,a.s.zodňa25.06.2024adňa19.08.2024anásledne
z výsluchu poverenej zamestnankyne poisťovne vyplýva, že si uvedená poisťovňa uplatnila nárok na
náhradu škody v adhéznom konaní a žiadala, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť škodu v celkovej sume 5 175,09 eur titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti
poistencovi – poškodenej F. G..

Zo žiadosti Sociálnej poisťovne o súčinnosť zo dňa 24.01.2025 vyplýva, že poškodená F. G. bola
v dôsledku dopravnej nehody práceneschopná od 16.02.2024 do novembra 2024, a preto jej Sociálna
poisťovňa vyplatila nemocenskú dávku v sume 4 475,- eur. Zároveň sa Sociálna poisťovňa pripojila
k trestnému konaniu vedenému voči obžalovanému a uplatnila si nárok na náhradu škody v uvedenej
výške.

Z evidenčnej karty obžalovaného z Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, Okresný dopravný inšpektorát
zo dňa 16.02.2024 vyplýva, že obžalovanému boli udelené vodičské oprávnenia typu B, C, AM a T
dňa 19.02.1990 a typu B1 a C1 dňa 01.05.2004. Obžalovaný má v evidenčnej karte jediný záznam
o priestupkoch, a to zo dňa 28.11.2022, kedy sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky prekročením rýchlosti. Za daný priestupok mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- eur.
Obžalovaný podľa evidenčnej karty nespáchal iné priestupky, ani trestné činy, jeho vodičský preukaz
nebol zadržaný.

Z výsledkov lustrácií v súdnom manažmente vyplynulo, že obžalovaný je od 01.03.2011 zamestnaný vo

Vodohospodárskej výstavbe, štátny podnik so sídlom v Bratislave. Jeho vymeriavací základ za posledné
obdobie bol vo výške od 2250,86 eur do 4798,72 eur. Obžalovaný má evidovaný trvalý pobyt v C. od roku
2005, je ženatý a má 2 plnoleté deti. Jeho odpis registra trestov je bez záznamu a v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov má len jeden záznam, a to priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky zo dňa 28.11.2022, totožný s priestupkom uvedeným v jeho evidenčnej karte. Voči

obžalovanému v minulosti neboli vedené žiadne iné trestné stíhania a podľa lustrácie v databáze súdov
obžalovaný okrem predmetného trestného konania nemá žiadne iné trestné, ani súdne konania.

V súvislosti s výrokom o treste súd poukazuje na to, že Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti
pred trestnými činmi v podobe trestov tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok represie), vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradiť od
páchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálnehoodsúdeniapáchateľaspoločnosťou(prvok
generálnej prevencie). Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň
napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na

zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať

zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej
sadzby tým, že jednotlivé trestné činy zaraďuje podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia
medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť
súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípadne
povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona súd v danom prípade uložil trest podľa
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, keď mal za to, že použitie zákona účinného
v čase spáchania skutku je pre obžalovaného priaznivejšie ako znenie účinné od 06.08.2024, t.j.
v čase vyhlásenia rozsudku, keďže v danom prípade súd využil pôvodný mechanizmus prihliadania

na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, konkrétne v prospech obžalovaného ustanovenie § 38 ods. 3
Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku.Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho

nápravy a v neposlednom rade prihliadol aj na právom chránené záujmy poškodenej.

V danom prípade sa obžalovaný pred súdom priznal k spáchaniu skutku kladeného mu za vinu
v obžalobe, t.j. vyhlásil, že je vinný zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Trestného zákona. Za uvedený trestný čin Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia

slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov.

U obžalovaného súd pri ukladaní trestu zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery.
Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného
zákonaapriťažujúceokolnostipodľa§37písm.a)ažpísm.o)Trestnéhozákona,pričomuobžalovaného
zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) a písmeno l) Trestného zákona, a nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd mal za to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život, nedopúšťal sa žiadnej trestnej činnosti či inej protispoločenskej činnosti, od roku 2004,
kedy získal vodičské oprávnenie, spáchal len jeden priestupok v roku 2022, zároveň sa obžalovaný
k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Pri zvažovaní druhu trestu,
ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie trestného činu, súd vychádzal okrem závažnosti

spáchaného trestného činu – prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima
ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné
formy trestu odňatia slobody nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Vyhodnotením
kritérií podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona a pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností podľa § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona súd dospel k záveru, že pre nápravu

obžalovaného a ochranu spoločnosti a poškodenej bude stačiť alternatívny trest, a to peňažný trest
podľa § 56 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má význam celkový spôsob jeho života a
jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).

Peňažný trest predstavuje alternatívu k trestu odňatia slobody. Ustanovenie § 56 Trestného zákona
je prejavom konceptu restoratívnej justície, kedy sa kladie dôraz najmä na priaznivé pôsobenie na
páchateľa trestného činu a snahu umožniť mu, aby sa čo najskôr mohol resocializovať a začleniť do
spoločnosti. Napĺňa však tiež reštitučnú funkciu, keď popri finančnej kompenzácii skutku napráva aj

narušené alebo úplne zničené sociálne väzby a vracia spoločnosť k spolužitiu v mieri, no sleduje aj
potrestanie páchateľa, keďže výkon tohto trestu môže mať výrazný zahanbujúci účinok.

Z pohľadu pomerov obžalovaného a možností jeho prevýchovy nemožno prehliadnuť skutočnosť, že
doposiaľ nebol súdne trestaný a spáchal len jeden dopravný priestupok, od spáchania ktorého uplynula

dlhšia doba (priestupok zo dňa 28.11.2022), a zároveň jeho správanie sa po spáchaní trestného činu,
pretože od spáchania prejednávaného trestného činu nebol súdne a ani priestupkovo postihovaný.
Naviac, obžalovaný je dlhodobo a stabilne zamestnaný od roku 2011. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného je možné dosiahnuť uložením sankcie nespojenej
s ujmou na osobnej slobode páchateľa a na jeho nápravu postačí aj uloženie alternatívneho trestu

– peňažného trestu. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a svoj čin oľutoval, bol pripravený na
prijatie trestu, t.j. uvedomil si a prijal následky za spáchaný trestný čin, po spáchaní trestného činu
sa nedopustil žiadnej protiprávnej, ani protispoločenskej činnosti a doposiaľ nikdy nebol odsúdený,
priestupkovo postihnutý len jedenkrát. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery páchateľa, súd zistil, že
obžalovaný je ženatý, má plnoleté deti a je dlhodobo stabilne zamestnaný s čistou mesačnou mzdou

1500,- eur.

Súd je po posúdení okolností prípadu s prihliadnutím najmä na doterajší život obžalovaného a zistenie,
že u obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho spôsobu života, toho názoru, žeobžalovanému nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý upravuje Trestný zákon, a to trest
odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu), ale postačuje uloženie miernejšieho
druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 2

Trestného zákona (obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť
nápravy obžalovaného nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody).

Vzhľadom na vyššie uvedené a na zásady ukladania trestov mal súd za to, že na naplnenie účelu
trestu je postačujúce uloženie peňažného trestu vo výške 1500,- eur (t.j. ide o sumu čistého mesačného

zárobku obžalovaného), ktorý dostatočným spôsobom zabezpečí potrestanie obžalovaného, na druhej
strane nebude na neho pôsobiť likvidačne. Súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril zaplatenie peňažného trestu, ktorý
súd považoval za dostatočný. Súd bol tiež toho názoru, že uložený peňažný trest zabezpečí ochranu
spoločnosti a zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu
generálnej prevencie.

Účelomtrestuzákazučinnostijepáchateľatrestnéhočinuvyradiťzmožnostivykonávaťčinnosť(vedenie
motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje
uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden až desať rokov, a to výslovne v tých prípadoch, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou činnosťou. V danom prípade v dôsledku použitia

§ 38 ods. 3 a ods. 8 Trestného zákona bolo možné obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá od 1 do 7 rokov. Uvedený druh trestu – trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu súd uložil obžalovanému práve ako následok spáchania trestného činu v doprave,
kedyobžalovaný,nerešpektujúcdopravnúznačku„Stoj,dajprednosťvjazde“,narazildozadnéhokolesa
bicykla poškodenej, ktorá po náraze a následnom páde na vozovku utrpela stredne ťažkú škodu na

zdraví, keďže si zlomenina jej zápästia vyžiadala opakovanú hospitalizáciu na chirurgickom oddelení
aoperačnériešeniezlomeninyvcelkovejanestézii.Nielenkonanieobžalovanéhoaspôsobenýnásledok
vzal súd do úvahy pri ukladaní trestu, ale aj okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného (viď obdobne
napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/12/2025 z 20.03.2025).

Súdajpriukladanítohtodruhutrestutakprihliadolnaosobné,rodinnéapracovnépomeryobžalovaného.
Dôležitým bola najmä skutočnosť, že obžalovaný zabezpečuje pravidelný legálny príjem, keďže od
roku 2011 je zamestnaný v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba so sídlom v Bratislave, pričom
obžalovanýmábydliskovŠuranoch.Súčasnesúdpriurčenívýmerytohtodruhutrestuzobraldoúvahyaj
§ 34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona, poukazujúc pritom na skutočnosť, že obžalovaný získal vodičské

oprávnenie typu B, C, AM a T v roku 1990 a typu B1 a C1 v roku 2004, pričom do dňa spáchania
predmetného trestného činu, teda za obdobie približne 20 až 34 rokov obžalovaný spáchal len jediný
priestupok, a to dňa 28.11.2022, kedy prekročil povolenú rýchlosť, za čo mu bola udelená bloková pokuta
vo výške 30,- eur. Obžalovaný podľa evidenčnej karty nespáchal iné priestupky, ani trestné činy, jeho
vodičský preukaz nikdy nebol zadržaný. Súd preto daný trestný čin u obžalovaného vyhodnotil ako

ojedinelý exces, pričom bez bagatelizácie následkov tohto trestného činu vo vzťahu k poškodenej a jej
zraneniam, mal za to, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na samotnej
spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok je dostatočný na potrestanie
obžalovaného, zároveň na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

S týmto konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, keďže poškodené Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s. a Sociálna poisťovňa si uplatnili nárok na náhradu škody. Poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa
si nakoniec uplatnila nárok na náhradu škody titulom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenej F. G. v sume 5 175,09 eur (dňa 29.01.2025) a poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila
nárok na náhradu škody titulom vyplatenej nemocenskej dávky v prospech poškodenej F. G. v sume

4 475,- eur (dňa 21.02.2025). Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného
nahradiť uvedeným poškodeným škodu v uplatnenej výške 5 175,09 eur a 4 475,- eur, keďže si
poškodené uplatnili nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody na zdraví F. G. v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného. Súd pritom vychádzal z dokladov predložených do vyšetrovacieho
spisu ešte počas prípravného konania, z ktorých bolo preukázané, akú sumu uhradila Dôvera zdravotná

poisťovňa na poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poistenkyni F. G. a akú sumu zaplatila Sociálna
poisťovňa ako nemocenskú dávku F. G. v dôsledku jej práceneschopnosti v súvislosti so vzniknutou
škodou na jej zdraví. Napokon súd poukazuje na to, že takto uplatnený nárok oboch poškodených
obžalovaný ani nenamietal, a preto súd tieto sumy považoval za nesporné.Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Komárno), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Oprávnené osoby - odvolanie môžu podať:

- prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku),

a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.