Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010487
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov Mgr. Jána Bednára a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 07. októbra 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/83/2025 zo dňa 14. augusta 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 3T/83/2025 zo dňa 14. 08. 2025 vo výroku o t reste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

odsudzuje

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Lučenci, trvale bytom Lučenec, prechodne bytom C., D. X,
t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/83/2025 zo dňa 14. 08. 2025 bol obžalovaný A. B.

uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,natomskutkovomzáklade,že

dňa 06. 04. 2025 v čase okolo 17.00 h v C., na ulici D. X v byte na prízemí sa vyhrážal svojej družke
C. E., nar. XX. XX. XXXX ktorej kričal, že ak nebude ticho tak ju zabije a kopne do papule, následne
poškodenú udrel päsťou do brucha a dvakrát do zadnej časti hlavy a zápästia ľavej ruky, čím jej spôsobil
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, ktoré zranenie si podľa lekárskej správy vyžiadalo liečbu do 7

dní, ktorým konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou s poukazom na § 74 ods. 5 Trestného zákona v trvaní najviac 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že si bol vedomý svojho protiprávneho
konania, ktorého sa dopustil voči svojej družke a svoje konanie oľutoval a z uvedeného
dôvodu uskutočnil vyhlásenie aj napriek skutočnosti, že spočiatku trestnosť protiprávneho konania
spochybňoval, najmä jeho intenzitu, okolnosti svojho protiprávneho konania ale najmä skutočnosť, že
v danom prípade išlo o reakciu na konanie a správanie poškodenej. V ďalšej časti odvolania poukázal
na výpovede poškodenej a ďalších svedkov (bezprostredných susedov obžalovaného), z ktorých je

zrejmé, že priebeh skutkového deja ako bol ustálený v napadnutom rozsudku sa celkom nezakladá
na pravde. Poškodená bola na neho nahnevaná a tak si niektoré skutočnosti vymyslela, a teda je
zrejmé, že jeho spolužitie s poškodenou vykazuje znaky talianskeho manželstva a je pravdepodobne
poznačené spoločným požívaním psychotropných látok. Ich vzájomné chovanie, ich vzájomné prehnané
reakcie odrážajú ich bežný spôsob života, ktorý sa nemusí javiť štandardne avšak svojou intenzitou

protispoločenského chovania nedosahuje intenzitu ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom.
On v dôsledku abstinencie, uvedomenia si svojho životného smerovania, ale najmä pocitu previnenia
voči svojej družke ktorú miluje, sa rozhodol prevziať zodpovednosť za svoje konanie a urobil vyhlásenie
o vine. V skutočnosti svojim vyhlásením o vine nepotvrdil skutočnosti, ktoré uviedla poškodená vo
svojej prvotnej výpovedi, ale potvrdil skutok tak, ako je kvalifikovaný v obžalobe a bol uzrozumený

s tým, že jeho skutok bude kvalifikovaný ako trestný čin aj napriek skutočnosti, že by mohol byť
posúdený aj ako priestupok. Svojim rozhodnutím chcel deklarovať svoje precitnutie a nápravu a raz a
navždy ukončiť to nekonečné väzobné stíhanie v záujme čo najskoršieho vrátenia sa za poškodenou.
Uvedené vyhlásenie však nebolo okresným súdom vyhodnotené v uvedených súvislostiach a bol mu
okresným súdom uložený neprimeraný trest, pričom zdôvodnenie uloženia výšky trestu nereflektuje

riadnezistenieskutkovéhostavu,najmäokolnostíspáchaniaskutkutakakoskutočnevyplývajúzobsahu
samotnej výpovede poškodenej pri jej dopočutí. Z uvedeného dôvodu trest nie je možné považovať
za zákonný a primeraný a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré vo svojom odôvodnení
prvostupňový súd poukazuje. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd preskúmal
rozhodnutie prvostupňového súdu a výrok o treste zmenil a uložil mu miernejší trest na dolnej hranici

trestnej sadzby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a zdôraznil, že trestného
činu sa obžalovaný dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda sa mu s najväčšou
pravdepodobnosťou bude premieňať aj podmienečný trest a preto požiadal, aby krajský súd tieto

skutočnosti zobral do úvahy. Celé to bolo jedno veľké nedorozumenie, obžalovanému je to ľúto a chce
sa vrátiť ku svojej družke.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje prvostupňový rozsudok
za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a teda aj výrok o uloženom treste považujem za

správny, zákonný a trest za primeraný, pričom okresný súd zohľadnil všetky poľahčujúce aj priťažujúce
okolnosti, ako aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok počas skúšobnej doby. Preto navrhla, aby
krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že je mu to strašne ľúto, chce sa vrátiť ku svojej žene

aichspoločnýmdeťom,užsazmierili,ajmuvoláachodínanávštevy.Poukázalnato,žepredchádzajúca
trestná činnosť nebola násilného charakteru, preto požiadal, aby mu krajský súd uložil miernejší trest.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného
poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak
si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu. V odôvodnení rozhodnutia sa teda prvostupňový súd vysporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu.
Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil
vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v zmysle zákona
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj samotného

odvolania, preskúmaval len výrok o treste.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. V tejto súvislosti
krajský súd ďalej poznamenáva, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa

(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd
prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade
nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd vo vzťahu k výroku o treste zároveň konštatuje, že dňa 06. augusta 2024 nadobudla
účinnosť novela Trestného zákona, ktorá okrem iného upravila niektoré zásady pre ukladanie trestov.
Z tohto dôvodu preto krajský súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému A. B. trest odňatia

slobody vo výmere 8 mesiacov, keď prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
spravil vyhlásenie o vine, ako aj na skutočnosť, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou – jeho
družkou sa udobrili, obžalovaný prejavil snahu viesť riadny život a podrobiť sa liečeniu závislosti na
návykových látkach. Takto uložený trest je potom podľa názoru krajského súdu na ochranu spoločnosti,
nápravupáchateľa,akoajzpohľadugenerálnejaindividuálnejprevenciepostačujúci,pričommuzabráni

v páchaní trestnej činnosti, dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu a zároveň takýto trest postihuje len
obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho

krajský súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výrok o uloženom ochrannom opatrení – ochrannom

protitoxikomanickom liečení ústavnou formou ostal týmto rozsudkom nedotknutý.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.