Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124248097
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124248097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu J - STAV spol. s r.o., so sídlom ul. Lučenská 90/1221, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31
588 468, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký
Krtíš, proti žalovanému AGROPEX s.r.o., so sídlom Sklabiná 295, 991 05 Sklabiná, IČO: 36 622 001,
o zaplatenie 39.888,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 65Cb/113/2024-202 zo dňa 14. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočné späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.

65Cb/113/2024-202 zo dňa 14. februára 2025 v časti prvej výrokovej vety o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 39.888,61 Eur z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 65Cb/113/2024-202 zo dňa 14. februára 2025
v časti prvej výrokovej vety o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 10,50 % ročne zo sumy 17.765,-- Eur od 01.04.2023 do zaplatenia, vo výške 10,50 % ročne zo
sumy 21.047,03 Eur od 08.04.2023 do zaplatenia, vo výške 10,50 % ročne zo sumy 184,14 Eur od

06.05.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 176,94 Eur od 07.09.2023 do zaplatenia, vo
výške 12 % ročne zo sumy 269,76 Eur od 03.11.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy
176,94 Eur od 07.11.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 268,80 Eur od 22.12.2023 do
zaplatenia p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 65Cb/113/2024-202 zo dňa 14. februára 2025
v časti druhej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 39.888,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo
sumy 17.765,-- Eur od 01.04.2023 do zaplatenia, vo výške 10,50 % ročne zo sumy 21.047,03 Eur od
08.04.2023 do zaplatenia, vo výške 10,50 % ročne zo sumy 184,14 Eur od 06.05.2023 do zaplatenia,
vo výške 12 % ročne zo sumy 176,94 Eur od 07.09.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy

269,76 Eur od 03.11.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 176,94 Eur od 07.11.2023 do
zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 268,80 Eur od 22.12.2023 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovináhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne o ich
výške.

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodniltým,žežalobcasažalobouprotižalovanémudomáhal
zaplatenia sumy 29.888,61 Eur (pozn. odvolacieho súdu: správne malo byť 39.888,61 Eur) titulom
nezaplatených faktúr za vykonané práce.

3.Povykonanídokazovaniasúdprvejinštanciezobsahuvyjadrenístránsporuapredloženýchlistinných

dôkazov zistil, že sporové strany medzi sebou uzavreli ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmet a odplata
boli dojednané písomne. Konštatoval, že písomné dojednanie predmetu, rozsahu a ceny diela bolo
dohodnuté na základe cenových ponúk, ktoré žalobca zaslal žalovanému mailom dňa 17.02.2022 a
dňa 24.02.2023, ktoré žalovaný odsúhlasil a potvrdil písomným podaním označeným ako objednávka
zo dňa 01.03.2023 a zo dňa 13.03.2023 a ktoré boli autorizované žalovaným. Rozsah vykonaných
prác na základe objednávky žalovaného zo dňa 01.03.2023 je totožný s rozsahom prác uvedeným v

cenovej ponuke žalobcu zo dňa 14.02.2023. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval rovnaké závery
aj o rozsahu vykonaných prác na základe objednávky žalovaného zo dňa 13.03.2023, ktorý je totožný
s rozsahom prác uvedeným v cenovej ponuke žalobcu zo dňa 23.02.2023. Cena, rozsah a predmet
diela s prihliadnutím na procesnú obranu žalovaného neboli v konaní spornými skutkovými tvrdeniami.
Z predložených cenových ponúk a komunikácie medzi stranami nevyplýva, že by mali dohodnuté ďalšie

podmienky pre odovzdanie a prevzatie diela, pričom uvedené skutočnosti žiadna zo strán konania
netvrdila. Súd prvej inštancie zistil, že na základe vykonaných prác boli zo strany žalobcu vystavené
faktúry , a to č. 123069 zo dňa 20.03.2023, splatná dňa 31.03.2023 na sumu 26 765,56 Eur a č.123087
zo dňa 31.03.2023, splatná dňa 07.04.2023 na sumu 21 047,03 Eur. Z tvrdení strán a predložených
dôkazov súd prvej inštancie zároveň zistil, že faktúra č. 123069 bola žalovaným čiastočne uhradená, a

to úhradami zo dňa 31.05.2023 vo výške 4.000,-- Eur a dňa 05.03.2024 vo výške 5.000,-- Eur.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil záväzkový vzťah vzniknutý medzi stranami sporu ako inominátnu
zmluvu o poskytovaní služieb, nakoľko išlo o zapožičanie stroja, avšak za účelom výkonu určitej
žalovaným požadovanej služby a samotný stroj bol riadený žalobcom, resp. jeho vodičom, pričom

predmet a rozsah bol uvedený v zázname o prevádzke stroja. Konštatoval, že záznamy o prevádzke
stroja boli autorizované žalovaným a na základe nich boli následne žalobcom vystavené faktúry.
Za dodanie štrku bol vystavený dodací list, na základe ktorého bola následne žalobcom vystavená
faktúra. Cena za poskytnuté služby a za dodaný tovar mali byť stanovené podľa cenníka žalobcom
zverejneného na jeho webovej stránke, s ktorým mal byť žalovaný s prihliadnutím na dlhodobú

spoluprácu oboznámený.

5. Po vykonaní dokazovania a vyhodnotení predložených listinných dôkazov samostatne, ako aj vo
vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
Žalovaným popreté skutkové tvrdenia, že faktúry neuhradil celkom alebo len čiastočne z dôvodu, že

neboli predložené ním odsúhlasené cenové ponuky a z dôvodu chýbajúcich dokladov o vykonaní prác,
súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné. Zo strany žalobcu boli predložené listinné dôkazy
(cenové ponuky obsahujúce rozsah a ceny prác, potvrdené objednávky a protokoly o vykonaných
prácach spolu so súpisom vykonaných prác) z obsahu ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru,
že strany sa dohodli na predmete a rozsahu zmluvy, ako aj na odplate za dielo. Z obsahu vyjadrení

žalovaného súd prvej inštancie mal za zrejmé, že ide o všeobecné tvrdenia poukazujúce na to, že
listinné dôkazy neboli podpísané konateľom žalovaného, respektíve pri niektorých absentovali listinné
dôkazy preukazujúce ich vznik. Takéto popretie skutkových tvrdení súd prvej inštancie vyhodnotil ako
neúčinné, čo automaticky nespôsobuje presun dôkazného bremena na protistranu, teda na žalobcu.
Žalovaný bližšie nekonkretizoval ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré by mali spochybňovať skutočnosť, že

žalobcom predložené objednávky nie sú podpísané konateľom žalovaného, respektíve, že by ich ten
nemohol podpísať. V prípade, keď strana v konaní namieta, že nepodpísala v konaní predkladané
listiny, súd prvej inštancie považoval za potrebné, aby táto strana uviedla dostatočne substancované
skutkové tvrdenia týkajúce sa ním uplatnených prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku a
v súvislosti s tým zároveň uniesla aj dôkazné bremeno. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej

inštancie jednoznačne za to, že žalovanému boli zo strany žalobcu zaslané cenové ponuky, v ktorých bol
uvedený rozsah prác, teda predmet plnenia a taktiež aj cena za dielo, čo žalovaný osobitnými písomnými
podaniami označenými ako objednávka vo vzťahu k obom cenovým ponukám potvrdil a autorizoval
podpisom a pečiatkou žalovanej spoločnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsah vykonaných prácz cenových ponúk súhlasí so súpisom vykonaných prác vystaveným k faktúre č. 123069 a č. 123087.
Okrem uvedeného z predloženého vyhotovenia faktúry č. 123069 vyplýva, že žalovaný svojím podpisom
potvrdil prevzatie prác a prehlásil, že súhlasí s fakturáciou a fakturovanú sumu sa zaväzuje zaplatiť.

Žalovaný počas konania nerozporoval žalobcom predložené fotografie zobrazujúce vykonané práce
žalobcu pre žalovaného, na ktorých ten následne postavil ďalšiu stavbu, a preto mal súd prvej inštancie
za nesporné, že práce boli zo strany žalobcu skutočne vykonané a odovzdané žalovanému. Riadne
vyhotovenie prác zo strany žalobcu zároveň preukazuje, že žalovaný ich použil na ďalšiu plánovanú
výstavbu. Žalovaný zároveň faktúru č. 123069 čiastočne uhradil, pričom z ním vykonaných platieb

nevyplýva, že by rozporoval zostávajúcu časť. Žalobca uviedol, že žalovaný mu ním vystavené faktúry
nevrátil, nerozporoval ich. Z podaného odporu žalovaného vyplýva, že žalovaný nárok uznáva čiastočne
a zároveň, že uplatnený nárok vedie vo svojom účtovníctve. Procesnú obranu žalovaného, ktorý začal
namietať správnosť fakturácie, ako aj samotný nárok žalobcu až po začatí súdneho konania súd prvej
inštancie považoval za účelovú.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj vo vzťahu k zostávajúcej časti uplatneného nároku na
zaplatenie za vypožičanie autožeriavu a za dodávku štrku žalovanému, je žaloba dôvodná. Vyslovil
názor, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené na pojednávaní neboli zo strany žalovaného rozporované.
Súd prvej inštancie mal za to, že napriek tomu, že skutkové tvrdenia boli žalobcom doplnené až
na pojednávaní a napriek tomu, že právny zástupca žalovaného sa z pojednávania ospravedlnil,

žalovaný mal možnosť sa dostaviť na nariadený termín pojednávania a vyjadriť sa k tam prezentovaným
skutočnostiam, respektíve uplatniť prostriedky procesnej obrany. Vo vzťahu k nemožnosti dostaviť sa na
nariadený termín pojednávania neboli uvedené zo strany právneho zástupcu žiadne skutočnosti, ktoré
by žalovanému objektívne bránili dostaviť sa na nariadený termín pojednávania. Avizované zdravotné
komplikácie v rodine žalovaného tvrdené jeho právnym zástupcom podľa názoru súdu prvej inštancie

nepreukazovali objektívnu prekážku brániacu žalovanému dostaviť sa pred súd. Okrem uvedeného
právny zástupca žalovaného nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval len na jeho osobnom
zastúpení, a preto súd prvej inštancie mal za to, že od zástupcu žalovaného bolo možné spravodlivo
požadovať, aby sa dal zastúpiť aj iným advokátom na nariadenom termíne pojednávania. Súd prvej
inštancie preto uviedol, že skutkové tvrdenia uvedené žalobcom na pojednávaní neboli zo strany

žalovaného rozporované, keďže ten sa na pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia nedostavil.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný počas písomnej fázy konania neuznával žalobou
uplatnené pohľadávky za vypožičanie autožeriavu a dodanie štrku len z dôvodu, že zo strany žalobcu
neboli predložené objednávky, ponuky prác naviac a dodacie listy autorizované jeho konateľom za

práce naviac. S poukazom na popretie uvedeného tvrdenia žalobcom a s prihliadnutím na nespornosť
tvrdení súd prvej inštancie mal za to, že absencia predloženia objednávok a ponúk autorizovaných
konateľom žalobcu je bezpredmetná. Žalovaný v konaní nerozporoval, že by mu služby súvisiace s
vypožičaním autožeriavu neboli poskytnuté, respektíve, že by fakturované množstvo štrku mu nebolo
dodané. Žalovaného procesná obrana bola zameraná len na to, že na dodacom liste a na záznamoch o

prevádzke stroja sa nenachádza podpis štatutárneho zástupcu žalovaného, čo má spochybňovať vznik
záväzku.Tvrdeniažalovanéhooabsenciipodpisujehoštatutárnehozástupcunapredloženýchlistinných
dôkazochsúdprvejinštancievyhodnotilakovšeobecnétvrdenia,ktoréniesúdostatočnesubstancované
ďalšími skutkovými tvrdeniami. Súd prvej inštancie mal za zrejmé, že v zmysle zákona za obchodnú
spoločnosť môže konať aj iná osoba ako štatutárny orgán vo forme priameho konania podnikateľa.

Právny úkon v mene a na účet podnikateľa môže vykonať aj iná osoba poverená podnikateľom pri
prevádzkovaní podniku určitou činnosťou. Žalobca počas konania tvrdil, že objednávky na poskytnuté
služby a dodaný tovar boli dohodnuté telefonicky a taktiež tvrdil, že predložené záznamy o prevádzke
stroja a dodací list boli autorizované žalovaným, resp. jeho poverenou osobou.

8. V závere súd prvej inštancie dodal, že obranu žalovaného poukazujúcu na absenciu podpisu
štatutárneho zástupcu žalovaného na predložených listinných dôkazoch, vyhodnotil ako nedôvodnú.
Konštatoval, že v konaní bolo predložené aj odsúhlasenie zostatkov pohľadávok voči žalobcovi,
autorizované žalovaným, respektíve jeho zamestnancom, kde sú uvedené všetky v konaní uplatnené
faktúry, ktorých zostatok, a teda aj správnosť bola potvrdená. Napriek tomu, že odsúhlasenie zostatkov

neuhradených pohľadávok je významné viac menej z účtovného hľadiska a nevyplýva z jeho obsahu
jednoznačné uznanie tam uvedených pohľadávok, možno ho podľa názoru súdu prvej inštancie
považovať za nepriamy podporný dôkaz toho, že faktúry žalobcovi od žalovaného neboli vrátené, a teda
ich nerozporoval a že fakturované služby a tovar boli žalobcom dodané. Okrem uvedeného žalovanýpočas konania výslovne nerozporoval, že by mu objednané služby a tovar neboli dodané. Jediná
námietka smerovala k absencii podpisu na predložených listinných dôkazoch štatutárnym zástupcom
žalovaného. Súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú obranu žalovaného v podobe popretia skutkových

tvrdení za nedostatočnú a ako takú s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti za nedôvodnú.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu podľa § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom v konaní bol v celom

rozsahu úspešný žalobca. Súd prvej inštancie mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že v predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom
na prvom pojednávaní, ktoré vytýčil v krátkej lehote po odročení pojednávania dňa 05.02.2025

z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že
jeho práceneschopnosť bude trvať, nakoľko jeho právny zástupca súdu obratom, ešte pred stanovením
termínu pojednávania na deň 14.02.2025 uvedenú skutočnosť preukázal. Toto konanie súdu prvej
inštancie považoval za účelové a spôsobujúce porušenie jeho práv brániť sa pred súdom, keďže
nebolo možné požadovať od jeho právneho zástupcu, ktorý ho zastupuje dlhodobo, aby počas

práceneschopnosti zabezpečoval svoje substitučné zastúpenie. Mal za to, že pred pojednávaním dňa
14.02.2025 riadne preukázal, že jeho práceneschopnosť trvá a že trvala až do 07.03.2025. Uviedol, že
substitučné zastúpenie pre krátkosť času, ako aj pre práceneschopnosť jeho právneho zástupcu nebolo
možné zabezpečiť. Tým, že súd prvej inštancie aj napriek uvedeným skutočnostiam a preukázanej
práceneschopnosti jeho zástupcu na pojednávaní dňa 14.02.2025 rozhodol v jeho neprítomnosti, odňal

mu možnosť konať pred súdom, čo predstavuje závažnú procesnú vadu, z ktorého dôvodu napadnuté
rozhodnutie považoval za nezákonné.

11. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal aj hmotnoprávne vady napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca
v konaní nepreukázal žiadne relevantné objednávky z jeho strany a napokon ani žiadne dodanie. Tiež

nepreukázal uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi nimi. Namietal,
že v konaní nebolo preukazované ani to, že osoby ktoré konali za neho nie sú jeho zamestnancami,
ani neboli ním poverení za neho konať, t.j. že by tieto osoby boli oprávnené zaväzovať ho vo vzťahu
k tretím osobám. Nakoniec namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne a nezákonne, keďže
svoje rozhodnutie oprel len o listiny predložené žalobcom bez ďalšieho ich skúmania a dokazovania,

ako aj bez bližšieho skúmania zväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a priznal mu trovy
odvolacieho konania.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že po podaní odvolania proti

napadnutému rozsudku spoločnosť žalovaného mu dňa 22.04.2025 uhradila sumu 39.888,61 Eur, čo
predstavuje istinu predmetnej pohľadávky. Preto považoval za nelogické, že žalovaný v predmetnej
veci podal odvolanie. Žalobca zároveň na základe napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyčíslil
úroky z omeškania do splatnosti jednotlivých faktúr do dňa 22.04.2025 s tým, že celková suma úrokov
predstavuje sumu 8.547,79 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca vzal žalobu v časti istiny 39.888,61

Eur späť a žiadal, aby bolo konanie v tejto časti zastavené. Zároveň si proti žalovanému uplatnil
nárok pozostávajúci z úrokov z omeškania vo výške 8.547,79 Eur. Nakoľko žalovaný nezaplatil úroky
z omeškania žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

13.Odvolacísúdvýzvouzodňa02.09.2025vyzvalžalovaného,abyodvolaciemusúduoznámilčisúhlasí
s čiastočným späťvzatím žaloby alebo nie. Uvedenú výzvu žalobca prevzal dňa 17.09.2025, pričom na
túto žiadnym spôsobom nereagoval.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného

v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.15. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

16. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

17. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobcu na
zaplatenieistinyvovýške39.888,61Eurspočívajúcejznezaplatenejcenyzavykonanéprácenazáklade
objednávok žalovaného, ako aj nárok žalobcu na úrok z omeškania uplatnený odo dňa nasledujúceho

po splatnosti jednotlivých žalobcom vystavených faktúr, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas.

20. Vzhľadom na to, že žalovaný po podaní odvolania dňa 22.04.2025 zaplatil žalobcovi sumu 39.888,61
Eur,vdôsledkučohožalobcavzalžalobuvčastiistiny39.888,61Eurspäť,pričomžalovanýsčiastočným
späťvzatím nevyjadril svoj nesúhlas, odvolací súd podľa § 370 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby,

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 65Cb/113/2024-202 zo dňa 14.02.2025 v časti prvej
výrokovej vety o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 39.888,61 Eur zrušil a konanie
v tejto časti podľa § 370 ods. 2, druhej vety CSP zastavil.

21. Predmetom odvolacieho konania po čiastočnom späťvzatí ostalo preskúmanie vecnej správnosti

napadnutej prvej výrokovej vety súdu prvej inštancie, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok
z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 17.765,-- Eur odo dňa 01.04.2023 do zaplatenia, vo výške
10,50 % ročne zo sumy 21.047,03 Eur odo dňa 08.04.2023 do zaplatenia, vo výške 10,50 % ročne zo
sumy 184,14 Eur odo dňa 06.05.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 176,94 Eur odo dňa
07.09.2023 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 269,76 Eur odo dňa 03.11.2023 do zaplatenia,

vo výške 12 % ročne zo sumy 176,94 Eur odo dňa 07.11.2023 do zaplatenia a vo výške 12 % ročne zo
sumy 268,80 Eur odo dňa 22.12.2023 do zaplatenia. Zároveň bola predmetom odvolacieho prieskumu
aj odvolaním napadnutá druhá výroková teda rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré
v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovanej dopĺňa, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise jednoznačne vyplýva, že
žalovanému boli zo strany žalobcu zaslané cenové ponuky, v ktorých bol uvedený rozsah prác, teda

predmet plnenia a aj cena za dielo, čo žalovaný osobitnými písomnými podaniami označenými ako
objednávka vo vzťahu k obom cenovým ponukám potvrdil a autorizoval podpisom a pečiatkou žalovanej
spoločnosti. Aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že rozsah vykonaných prác z cenových
ponúksúhlasísosúpisomvykonanýchprácuvedenýchvovystavených faktúrachč.123069ač.123087.
Žalovaný zároveň v konaní žiadnym hodnoverným spôsobom nerozporoval vystavené faktúry ani to,

že práce neboli skutočne vykonané a odovzdané. Nakoľko žalovaný v konaní uviedol len všeobecné
tvrdenia poukazujúce na to, že listinné dôkazy neboli podpísané konateľom spoločnosti žalovaného,
resp. pri niektorých absentovali listinné dôkazy preukazujúce ich vznik, odvolací súd rovnako, ako súd
prvej inštancie má za to, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu.

23. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil aj dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na
zaplateniecenyzavypožičanieautožeriavuazadodávkuštrkužalovanému.Súdprvejinštanciesprávne
vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna dohoda na základe telefonickej
objednávky žalovaného a že cena za objednané služby a tovar bola určená prostredníctvom žalobcomzverejneného cenníka, pričom takýto spôsob objednávania služieb a tovarov menšieho rozsahu bol
medzi sporovými stranami dohodnutý na základe dojednanej obchodnej praxe a dlhoročnej spolupráce.
Zároveň z vystavených záznamov o prevádzke stroja a dodacieho listu vyplýva, že tieto boli podpísané

žalovaným, resp. osobou zodpovednou za vykonanie prác, na ktoré boli služby autožeriavu a dodaný
tovar dodané. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia v konaní ani žiadnym spôsobom nerozporoval,
ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa nemohol dostaviť
na nariadený termín pojednávania a uplatniť prostriedky procesnej obrany, odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný odôvodnene netrval na jeho osobnom zastúpení len ním

splnomocneným zástupcom. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné od právneho zástupcu
žalovaného spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom na základe poskytnutej substitučnej
plnej moci na tomto pojednávaní.

24. Odvolací súd sa stotožnil aj s tým, že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal
podpísanie ním namietaných listinných dôkazov, t.j. skutočnosť, že listiny neboli riadne podpísané

nevyvrátil alebo nespochybnil znaleckým dokazovaním alebo podrobným substancovaným tvrdením,
ktorým by vysvetlil v akom smere a z akých príčin nie je písomné prehlásenie obsiahnuté nad podpisom
listiny jeho vlastným prehlásením. Nakoľko žalovaný v konaní nerozporoval, že by mu boli objednané
služby a tovar dodané, pričom namietal jedine to, že na predložených listinných dôkazoch absentoval
podpis jeho štatutárneho orgánu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru, že procesná obrana žalovaného v podobe popretia skutkových tvrdení je nedostatočná
a nedôvodná.

25.Odvolacísúdnavyšeuvádza,žepokiaľsvojouprocesnouobranoumienilžalovanýpoprieťžalobcove
tvrdenie týkajúce sa ním uplatneného nároku, bol namieste postup podľa § 151 CSP, z ktorého pre

žalovaného vyplývalo procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom aj na popretie
skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP
musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia, kde pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia
rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa § 150 CSP. Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie

povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich
kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a táto
ma podobu prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu,
pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je
povinná tvrdiť a aký je obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Preto pokiaľ žalovaný

v konaní tvrdil, že mu neboli zo strany žalobcu zaslané cenové ponuky, že rozsah vykonaných práce
nesúhlasí so súpisom vykonaných prác vo vystavených faktúrach, že listinné dôkazy neboli podpísané
jeho konateľom, bolo na ňom, aby predložil také relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukázali
pravdivosť jeho tvrdení.

26. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom tento odvolací dôvod bližšie
nerozviedol. K námietke neprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd vo všeobecnosti uvádza,
že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010).

27. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ

tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu
ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť
nesprávnym zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy

súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto
argumentácia ale v odvolaní žalovaného absentuje.28. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie predmetnú vec rozhodol bez bližšieho skúmania
a dokazovania ohľadne existencie vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, odvolací súd
uvádza, že žalovaný nekonkretizoval, ktorých navrhnutých a súdom nevykonaných dôkazov sa jeho

námietka týka. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd upozorňuje žalovaného, že súd v civilnom
sporovomkonaníniejeviazanýnávrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky
navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nejedná sa o nesprávny

procesný postup v zmysle § 365 písm. b) CSP znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi
a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana
konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí stranou navrhnutý

spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS 3/97).

29. Rovnako odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní osobitne nenamietal ani nárok žalobcu
na uplatnený úrok z omeškania (§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka) a tiež ani rozsah, v akom

uvedené príslušenstvo pohľadávky bolo súdom prvej inštancie žalobcovi priznané. V rámci svojich
odvolacích námietok len namietal, že súd prvej inštancie aj napriek preukázanej práceneschopnosti
jeho právneho zástupcu rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 14.02.2025 a že súd prvej
inštancie rozhodol nesprávne a nezákonne, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel len
o listiny a tvrdenia predložené žalobcom bez ich ďalšieho skúmania a dokazovania a bez bližšieho

skúmania vzniku záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom. Tieto sa týkali právneho dôvodu a výšky
žalobcom uplatnenej pohľadávky, čo do istiny, pričom istinu v priebehu konania zaplatil, čím týmto
konkludentným prejavom pohľadávku, čo do istiny uznal.

30. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku

o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so
zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v
podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( § 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v
konaní nezistil.

32. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi príslušenstvo pohľadávky (prvá
výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (druhá výroková veta) je vecne správny,
preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení podľa § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Pokiaľ žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v úhrade uplatnenej sumy po

začatí konania, potom je potrebné procesné zavinenie zastavenia konania pripísať strane žalovaného.
V predmetnej veci je potom zrejmé, že z dôvodu uhradenia žalovanej istiny po podaní žaloby až v
priebehu odvolacieho konania, je to práve žalovaný, ktorý procesne zavinil zastavenie konania v časti
istiny vo výške 39.888,61 Eur. Z uvedeného dôvodu v tejto časti nárok na náhradu trov konania vznikol
žalobcovi. Zároveň bol žalobca úspešný v odvolacom konaní aj vo zvyšnej časti, preto odvolací súd

priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej
inštancie.34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).