Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/159/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217223489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7217223489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcu: A. A. B., bytom v Košiciach, Paulínyho č. 9
zastúpenejJUDr.TomášomPolákom,advokátom,sosídlomvKošiciach,Poštováč.14protižalovanému
A. C., bytom v D., E. B. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, s.r.o. , so sídlom
v Košiciach, Račí potok č. 3, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 22.11.2021 č.k. 11C/55/2017-373 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť železobetónový
múrik vrátane železných stĺpikov v celom rozsahu až po úroveň betónového múrika osadeného
žalobkyňou nachádzajúci sa na parcele KN - C č. XXXX/X, katastrálne územie F. A., G. D. v rozsahu
od 18,3 m do 28,20 m hranice medzi pozemkami podľa meračských náčrtov v znaleckom posudku č.
7/2015 dňa 30.05.2016 a jeho doplnku zo dňa 4.1.2019 potvrdené geometrickým plánom č. 28/2019
vypracovaným znalcom Ing. A. F., PhD. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil
žalovanému povinnosť uviesť do pôvodného stavu a opraviť všetky doposiaľ zrealizované zásahy do

terénu žalobkyne a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala
odstránenia horeuvedeného železobetónového múra na uvedenej parcele.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
parcely KN - C č. XXXX, KN - C XXXX/X a KN - C XXXX/X zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne

územie F. A., G. D.. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov parcely KN - C č. XXXX/X a KN - C
XXXX/X zapísané na LV č. XXXX rovnako pre katastrálne územie Južné mesto, obec D. – F.. Ďalej
vychádzal zo zistenia, že pozemky žalobkyne a žalovaného sú bezprostredne susediacimi parcelami,
ktoré tvoria po celej svojej dĺžke spoločnú hranicu medzi rodinnými domami a susednými pozemkami
v ich výlučnom vlastníctve.

4. Ďalej vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu prebehlo konanie na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. 42C/173/2013, v ktorom bola rozsudkom uložená žalobkyni (v uvedenom spore
žalovanej) povinnosť odstrániť oplotenie vrátane betónového múrika nachádzajúceho sa na pozemkoch
žalovaného (v uvedenom spore žalobcu) parcely KN – C XXXX/X a KN - C XXXX/X zapísaných na
LV č. XXXX. Súd v uvedenom konaní vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovanýmznalcom Ing. A. F. zo dňa 30.5.2016. Správnu hranicu právneho stavu medzi stranami sporu konania
vymedzil znalec bodmi v znaleckom posudku č. 5 a 8 (ako priamku) v prílohe č. 9 a 11 znaleckého
posudku. Znalec vychádzajúc z vyhodnotenia kontrolného merania a zadefinovania správneho priebehu

spornej spoločnej lesníckej hranice medzi parcelami KN-C č. XXXX, KN-C č. XXXX/X a KN-C 2214/2
konštatoval a zároveň aj vyčíslil rozsah zásahu výstavby betónového múrika a oplotenia žalovanou do
parciel žalobcu. Žalovaný ohlásil stavebnému úradu Mesto Košice výstavbu realizovanie oplotenia –
výstavbu betónového oplotenia na hranici pozemkov na parcelnom č. XXXX/X katastrálneho územia
Južné mesto. Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal z doplnku k znaleckému posudku č. 7/2015 zo dňa

4.1.2019 vypracovaným znalcom Ing. A. F. PhD. a geometrického plánu č. 28/2019 zo dňa 12.4.2019
rovnako vypracovaným znalcom Ing. A. F. PhD.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní jednak výsluchom strán sporu, svedkov
ale aj listinami dospel k záveru, že oplotenie žalovaného v časti od 18,3 m do 28,20 m hranice medzi
pozemkami podľa meračských náčrtov medzi parcelami KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X a parcelou KN

č. XXXX/X katastrálneho územia Južné mesto podľa meračských náčrtov rekonštruovanej vlastníckej
hranice pozemkov stanovenej znaleckým posudkom č. X/XXXX a jeho doplnkom zo dňa 4.1.2019
potvrdeným geometrickým plánom č. 28/2019 zo dňa 12.4.2019 úradne overeným 26.4.2019 zasahuje
dopozemkužalobkyneapretovsúladesust.§135cods.1Občianskehozákonníkanariadilžalovanému
jeho odstránenie. Zároveň uložil žalovanému aj povinnosť na vlastné náklady pozemky žalobkyne

zasiahnuté jeho stavebnou činnosťou uviesť do pôvodného stavu.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyne
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8.Vodvolaníuviedol,žesúdprvejinštancienesprávnevychádzalzoznaleckéhoposudkuč.X/XXXXako
aj z jeho dodatku. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že múr bol postavený po vypracovaní znaleckého

posudku č. X/XXXX a teda nie je zakreslený v predmetnom posudku. Z uvedeného teda nemožno
vyvodiť, že postavený múr sa nachádza na pozemku žalobkyne. Znalecký posudok pre konanie nie
je použiteľný, pretože bol vypracovaný za iným účelom a v inom konaní. Bol vypracovaný za účelom
určenia, č i žalovaná zasiahla plotom do jeho pozemku. Pokiaľ sa jedná o dodatok znaleckého posudku
tento je absolútne nepoužiteľný s poukazom na ust. zák. č. 382/2004 Z.z. V tejto súvislosti poukazuje na

ust. § 17 tohto zákona. Súd zobral do úvahy len tento znalecký posudok a jeho doplnenie, čo je absolútne
neprípustné a zároveň v rozpore s právom na spravodlivý proces. Keďže súd na uvedený znalecký
posudok, ale najmä na jeho doplnenie nemal prihliadať, žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno,
pretože žiaden dôkaz, ktoré by podporovalo jej tvrdenie nepredložila.

9. V konaní predložil riadne vypracovaný znalecký posudok znalca H. I., ktorý riešil predmetnú vec
a jednoznačne preukazuje, že žiadnym spôsobom neporušil práva žalobkyne tým, že by akokoľvek
zasiahol do jej vlastníckych práv. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že ním predložený znalecký
posudok bol v absolútnom rozpore znaleckým posudkom H. F. a jeho doplnkom, preto mal súd do
konania pribrať znaleckú organizáciu pre vypracovanie kontrolného posudku. Súd sa mylne domnieva,

že bola určovaná nová hranica.

10. Znalec H. F. pri svojich výpočtoch pracoval s odchýlkou 8 cm, čím zaviedol súd pri jeho hodnotení,
pretože mal pracovať s väčšou odchýlkou podľa normy T3 t.j. určená pre meranie hraníc. Odchýlka,
s ktorou pracoval H. F. sa používa pre vytýčenie budov. Uvedené obišiel tak, že vypracoval geometrický

plán na pozemok žalobkyne a na základe takto vypracovaného geometrického plánu vykonal merania,
čo nemohol i s poukazom na cit. ust. zákonov o znalcoch. Uviedol, že geometrický plán, resp. hranica
pozemku bol zavedený do katastrálnej mapy bez jeho odsúhlasenia. S poukazom na tvrdenie znalca
H. I. je zrejmé, že nie hranica je sporná, ale určenie jedného bodu, je potrebné konštatovať, že závery,
ktoré uviedol súd prvej inštancie sú absolútne nesprávne a nepodložené.

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie
predchádzajúce podľa § 379 C.s.p. v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
ak vychádzal z názoru, že žalobca zriadil na pozemku žalobkyne neoprávnenú stavbu, ktorý následne
správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť túto odstrániť. Ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu , preto odvolací súd na skutkové zistenie na právne

normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd pri rozhodovaní vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, ak vychádzal
z pôvodného znaleckého posudku č. 7/2015 vypracovaným pôvodne v konaní 42C/173/2013 rovnako
o odstránenie stavby.

15. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

16. Podľa § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

17. Podľa § 206 C.s.p. ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

18. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p. ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

19. Podľa § 207 ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

20. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, ak vychádza zo
znaleckého posudku 7/2015 a jeho dodatku.

21. V prejednávanej veci ako vyplýva zo žalobného návrhu sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil

žalovanému povinnosť odstrániť želozobetónový múrik s príslušenstvom majúc za to, že sa jedná
o neoprávnenú stavbu vzhľadom na to, že zasahuje do jej pozemku.

22. Je nesporné, že za účelom vyriešenia tohto sporu sú potrebné odborné znalosti, a preto správne
súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku 7/2015 vypracovaným v konaní 42C/173/2013

ohľadom spornosti hranice medzi tými istými sporovými stranami a jeho dodatku vypracovaným tým
istým znalcom Ing. A. F. PhD. dňa 4.1.2019. Spornou podľa žalobkyne bola skutočnosť – neoprávnené
postavenie plotu žalovaným medzi parcelami jej vlastnícky patriacim KN-C XXXX a KN-C XXXX/X
a KN-C XXXX/X. V zmysle záveru znaleckého posudku č. 7/2015 znalec určil spoločnú vlastnícku
hranicu červenou farbou a zadefinoval ju lomovými bodmi č. 5 a 8 (v prílohe č. 9 a 11 znaleckého

posudku). Znalec v doplnku k znaleckému posudku zameraním skutkového stavu oplotenia z betónovou
podmurovkou na spoločnej hranici parciel registra KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X, ktorej vlastníkom je
žalovaný a KN-C XXXX, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa vyhotovil grafickú prílohu č. 3, v ktorej je zrejmý
zásah do pozemku žalobkyne parcely KN-C č. XXXX, pričom konštatoval, že plocha rozsahu zásahu
postaveného plota z betónovým múrikom o šírke 10 cm 1 m do parcely žalobkyne tak ako to farebne

uviedol v modrom grafickom vykreslení v prílohe č. 3 doplnku č. 1 k znaleckému posudku.

23. Za takejto situácie nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že znalecký posudok č. X/XXXX nie
je použiteľný, nakoľko múr bol postavený po vypracovaní tohto znaleckého posudku a nie je v ňomzakreslený. Uvedené tvrdenie je síce pravdivé, ale práve z tohto dôvodu bol vyhotovený doplnok
znaleckého posudku, z ktorého je zrejmý zásah žalovaného do pozemku žalobkyne. To, že znalecký
posudok bol vypracovaný v inom konaní samo o sebe neznamená, že je nepoužiteľný v tomto konaní,

lebo ako vyplýva z cit. zák. ust. § 187 ods. 1 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu vecí a čo sa získalo zákonným spôsobom dôkazných prostriedkov.

24. Za dôkazný prostriedok sa považuje aj listina, resp. v danom prípade odborné vyjadrenie,
za ktoré treba považovať aj znalecký posudok vypracovaný pre iné konanie. Nemožno súhlasiť

s názorom žalovaného, že dodatok k znaleckému posudku je v rozpore so zákonom a teda je absolútne
nepoužiteľný. Z ust. § 17 ods. 7 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je zrejmé,
že znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu, ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv
na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone a požiadal o tom zadávateľ.
Keďže v pôvodne podanom znaleckom posudku 7/2015 nebola zohľadnená skutočnosť – výstavba
betónového múra žalovaným správne požiadala žalobkyňa ako zadávateľka o doplnenie znaleckého

úkonu. Doplnením tohto znaleckého úkonu nedošlo k zmene účelu úkonu, na ktorý bol vypracovaný,
lebosajednaloospormedzitýmiistýmistranamiaspornosťhranicemedzisusediacimipozemkami.Súd
prvej inštancie správne teda vychádzal z pôvodne vypracovaného znaleckého posudku a jeho dodatku
znalcom Ing. F. A. PhD.

25. Čo sa týka námietky žalovaného, že v konaní predložil znalecký posudok H. I. A. E. a tento
bol v absolútnom rozpore so znaleckým posudkom Ing. F. A. PhD. je potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie správne sa vyporiadal so spornosťou oboch znaleckých posudkov výsluchom znalcov za
účelom odstránenia nejasnosti a dospel aj k správnemu záveru, že znalci pre zameranie spornej hranice
medzi susednými pozemkami použili iný meračský spôsob, pričom obaja sa pohybovali v rámci platných

právnych predpisov upravujúcich túto ich odbornú činnosť. Znalec H. F. A. E. pracoval s odchýlkou 8
cm a znalec H. A. I. E. pracoval s odchýlkou 0,24 cm, ktorá bola tiež v súlade s platnou vyhláškou.
Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy, že v predchádzajúcom spore vedenom na Okresnom súde
Košice II 42C/173/2013 ohľadom spornosti hranice vychádzal súd ale aj strany sporu zo znaleckého
posudku Ing. F. A. E., ktorý pracoval s odchýlkou 8 cm, preto aj v tomto konaní bolo potrebné vychádzať

pri rozhodovaní v rámci uvedenej odchýlky 8cm. Správna je úvaha súdu, že o spornosti hranice medzi
spornými pozemkami strán sporu už bolo všeobecným súdom rozhodnuté spočívajúcej v zásahu jednej
sporovej strany do vlastníckeho práva druhej strany. Ak bola prejudicionálne vyriešená spornosť hranice
medi stranami sporu v inom konaní je záväzná pre tieto strany aj v nasledujúcich konaniach, pokiaľ
nedošlo k zmene skutkového stavu. Nemožno preto vyčítať súdu prvej inštancie nesprávnosť zistenia

skutkového stavu , ak vychádzal pri rozhodovaní zo ZP č. 7/2015 a jeho dodatku.

26. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného spočívajúce v nesprávnom
skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nie je dôvodné, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade
žalobkyňa, preto odvolací súd jej priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).