Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206889
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124206889.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Martina Barnová, advokátka, so sídlom SNP 538/16, 091 01
Stropkov, IČO: 54 061 857, proti žalovanému: D. E. F., G.; H. I.: D., G., H. H. J. I. X, XXX XX F., K.: XX
XXX XXX, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93,

058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 34Csp/122/2024 – 92 zo dňa 18.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) žalobu o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 52, § 53, § 54 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že Zmluvu uzatvoril
so spoločnosťou L. - M., G., H. H. N. I. XX, XXX XX B., K.: XX XXX XXX (ďalej aj ako „právny predchodca

žalovaného“), ktorá zanikla ku dňu 31.12.2005 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť M. C.
N., G. (ďalej aj ako „Spoločnosť M.“). Spoločnosť M. zanikla dňa 01.01.2018 rozdelením, pričom jej
právnymi nástupcami sa stali žalovaný a spoločnosť D. O., G., H. H. J. I. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX.
Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vo veciach spotrebiteľských úverov je právnym nástupcom
Spoločnosti M., žalovaný.

4. Žalovaný v konaní tvrdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu z roku 2003, teda uzatvorenú pred viac
ako 20-timi rokmi. Podaná žaloba nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany žiadaného konkrétneho
subjektívneho práva žalobcu, ale ide výlučne o hypoteticky´, žalobcom umelo vykonštruovaný spor, ktorý
neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe.

5. Súd sa v nadväznosti na námietku žalovaného zaoberal otázkou rozporu podania žaloby s dobrými

mravmi.6. Vo všeobecnosti sa dôsledky porušenia dobrých mravov môžu prejaviť v absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, v odňatí oprávnenia súdom, v zrušení právneho vzťahu, subjektívneho práva, v
odopretí súhlasu so vznikom právneho vzťahu, ak je takýto súhlas potrebný, alebo v konečnom dôsledku

vo vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Osobitnou
sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je odopretie právnej ochrany, čiže nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami
vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany však nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len
zánik ochrany. Je zrejmé, že v prípade, ak by výkon práva bol realizovaný právnym úkonom, takýto úkon

by bol neplatný. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej
povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi
a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. V prípade excesu z uvedených zákonných
ustanovení prichádza do úvahy použitie korektívu dobrých mravov, ktoré však predstavuje krajné
riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými
a etickými normami spoločnosti. Samotná aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie viesť

k oslabovaniu ochrany subjektívnych práv ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu
právnych vzťahov. Generálnou aplikáciou by došlo k spochybneniu celého inštitútu premlčania, čo by
spôsobilo značný stav právnej neistoty. Je však nesporné, že v ojedinelých výnimočných prípadoch
môže nastať situácia, keď uplatnenie a výkon práva vzniesť námietku je prejavom zneužitia práva,
neprimeranej tvrdosti alebo šikanovania na úkor druhého účastníka právneho vzťahu.

7. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v
tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak

nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do
výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku,
zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž
vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/144/2010 zo dňa 30. marca 2011).

8. Súd ďalej konštatoval, že Zmluva bola uzatvorená v roku 2003, a teda žaloba bola podaná po cca
21 rokoch od jej uzatvorenia, pričom napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané
a žalobcovi ich dojednaním nebola spôsobená žiadna škoda alebo ujma. Žaloba bola podaná po
uplynutí podstatne dlhého časového obdobia od uzatvorenia Zmluvy. Žalobca neuviedol žiadne tvrdenie

odôvodňujúce potrebu žiadanej procesnej ochrany (deklarovanie požadovaného určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok), pričom to nevyplýva ani zo žiadnych osobitných a individuálnych okolností tejto
veci. Podanie žaloby odôvodnil len tým, že „zákon mu to umožňuje“.

9. Okrem hmotnoprávnych dôvodov požadovaného určenia (odôvodňujúcich požadovaný záver o určení

neprijateľnosti zmluvných podmienok) však žalobca svoj návrh procesne, okrem poukazu na napadnuté
ustanovenie a s odkazom na § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, nijako neodôvodnil. Právny
záujem na požadovanom určení, či aktuálny prakticky´ význam tejto žaloby pritom nijako nevyplýva ani z
obsahužaloby,podstatytvrdenýchpráv,čišpecifickéhopostaveniastránsporuanenasvedčujúmusamy
osebe ani všeobecné alebo abstraktné dôvody uvádzané niektorými inými spotrebiteľmi v obdobných

konaniach (ktorí argumentujú v tom zmysle, že chcú mať právnu istou a pod.).

10. Súd uviedol, že z jeho strany nejde o generálnu aplikáciu na druhovo obdobné typy žalôb
(spotrebitelia domáhajúci sa určenia neprijateľností zmluvných dojednaní), ale len na tento ojedinelý
a výnimočný prípad, keď podľa súdu výkon subjektívneho práva realizovaného žalobcom je prejavom

zneužitia jeho práva, neprimeranej tvrdosti a šikanovania na úkor žalovaného ako druhého účastníka
právneho vzťahu založeného Zmluvou.

11. Podľa názoru súdu žalobca disponuje subjektívnym právom na určenie neprijateľností zmluvných
podmienok, avšak podľa názoru súdu, najmä s ohľadom na vyššie uvedené špecifiká konkrétneho

prípadu, výkon tohto subjektívneho práva žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi.

12. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť
právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Ajkeď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie
spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako
akékoľvek iné právne inštitúty (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo

7. februára 2018).

13. Odopretím žiadanej právnej ochrany pritom žalobcovi nie je spôsobená žiadna ujma (okrem tej, že
bude povinný znášať trovy tohto konania), nakoľko predmetné zmluvné podmienky už žalovaný, resp.
jehoprávnypredchodcanepoužíva,aakouviedolžalovaný,určeniežiadanétýmtokonaním,nemáslúžiť

ako podklad pre uplatnenie si nárokov na primerané finančné zadosťučinenie spojené s porušením práv
spotrebiteľa. Taktiež neposkytnutie právnej ochrany s odkazom na aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemá za následok zmenu alebo zánik subjektívnych práva žalobcu.

14. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný nárok nie je dôvodný a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú (100 %)
náhradu trov konania.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca, a to z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

17. Odvolateľ namietal, že postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, je v príkrom rozpore s úniovým právom a s jeho premietnutím do práva

vnútroštátneho. Na podporu svojich tvrdení citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 a Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020.
Taktiež poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 321/22, z ktorého okrem iného vyplýva:
„Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe

spotrebiteľa na určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo
dodávateľom, vyžaduje dôkaz preukazujúci záujem na konaní, keď sa zistí, že takýto záujem chýba,
ak tento spotrebiteľ disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo
ak sa môže odvolávať na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý
voči nemu tento predajca alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.“ Podľa žalobcu z toho

vyplýva možnosť určovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
Postačuje, ak súd zistí neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalobca nespochybnil zásadu o potrebe
existencie záujmu v súdnom konaní, ale tento záujem je v prípade určovania neprijateľnosti zmluvných
podmienok daný verejným záujmom na určovaní ich neprijateľnosti.

18. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, z ktorého tiež vyplýva: „Vzhľadom na to odvolací súd dopĺňa,
že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či
uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či

znevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva),prípadnekeďjezrejmé,ževýkonprávavediek
neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého
z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2895/99 z 29.03.2001).
Aplikácia ustanovenia § 3 OZ umožňuje zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z
občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá

totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010). Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť
druhého účastníka (ktoré by mohlo odporovať dobrým mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností
a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za
akých bol žalovaný nárok uplatnený. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené,

ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku (Ústavný súd ČR sp. zn. II. ÚS 58/06), resp.
konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale v rozpore
s ustálenými dobrými mravmi je vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu (Najvyšší
súd ČR, sp. zn. 22Cdo/1917/2004). Aby výkon určitého práva alebo povinnosti bol v rozpore s dobrýmimravmi, musí nadobudnúť takú intenzitu, pri ktorej nastupuje zákonná sankcia, ktorá má za následok
neplatnosť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/57/2005).“

19. Podľa názoru žalobcu súd nepostupoval správne, absolútne vybočil z rámca úniového práva
premietajúceho sa do vnútroštátneho práva, keď jeho žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok zamietol a odmietol sa neprijateľnosťou predmetných zmluvných podmienok z vecného
hľadiska zaoberať. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalobcu je formulované všeobecne, jeho podstatou sú
prevažne citácie rôznych súdnych rozhodnutí. Žalovaný v súlade so zásadou hospodárnosti konania
nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa ku každému z týchto rozhodnutí, a to najmä s ohľadom na
skutočnosť, že ani samotný žalobca neuviedol ku každému z nich žiadnu konkrétnu argumentáciu.

Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú ešte v roku
2003, teda pred viac než dvoma desaťročiami. Podaná žaloba podľa názoru žalovaného nesleduje
ochranu konkrétneho subjektívneho práva žalobcu, ale predstavuje umelo vytvorený spor, ktorý nemá
reálny základ a neslúži žiadnemu legitímnemu alebo spoločensky obhájiteľnému cieľu. Žaloba bola
podaná len preto, že to právny poriadok formálne umožňuje, nie však za účelom reálnej právnej

ochrany. Právny zástupca žalobcu sa navyše na pojednávaní konanom dňa 18.03.2025 výslovne
vyjadril, že nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca chcel následne domáhať primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalovaný sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 17. o tom, že
nie je zrejmé, k akému konkrétnemu účelu by malo dané konanie slúžiť. Jediným účelom podanej
žaloby je dosiahnutie ekonomického prospechu právnej zástupkyne žalobcu prostredníctvom náhrady

trov konania. Podávanie takýchto žalôb nemožno vnímať inak, než ako šikanózny výkon práva, ktorý je
v rozpore s princípom dobrých mravov. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Ďalšie vyjadrenia neboli v priebehu odvolacieho konania podané.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)

a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
tvrdených nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zisťoval, či súd
prvej inštancie na stranami predostretý skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne

predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza,
že dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov,
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a

na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesnéúkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,

ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7Cdo/7/2010).

26. Predtým, než odvolací súd pristúpil k posudzovaniu konkrétnych odvolacích námietok žalobcu,
považoval za významné zaoberať sa otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko
s poukazom na dôvody žaloby existuje dôvodná pochybnosť o jej existencii.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej legitimácie (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).

28. Žalobca sa voči žalovanému domáhal nárokov na základe leasingovej zmluvy uzatvorenej dňa
09.06.2003 (ďalej aj ako „zmluva“), a to v podobe určenia neprijateľnosti ním identifikovaných zmluvných
podmienok dojednaných v zmluve.

29. Žalobca uzatvoril zmluvu so spoločnosťou L. - M., G., H. H. N. I. XX, XXX XX B., K.: XX XXX XXX,
ktorá zanikla ku dňu 31.12.2005 a jej právnym nástupcom sa stala Spoločnosť M.. Spoločnosť M. zanikla
dňa 01.01.2018 rozdelením, pričom jej právnymi nástupcami sa stali žalovaný, t. j. spoločnosť D., G., G.
H. D. O., G., H. H. J. I. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX.

30. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známa notárska zápisnica sp. zn. I. XXXX/XXXX
I. XXXXX/XXXX I. XXXXX/XXXX P. Q. XX.XX.XXXX H. I. R. S. C. H. H. I. E. D. F., N. I. X, ktorú žalovaný
alebo D. O., G., bežne pripájali k podaným žalobám. Podľa tejto notárskej zápisnice došlo k zlúčeniu
spoločnosti M. so spoločnosťami D., G., G. D. O., G., a to tak, že spoločnosť M. zanikla a nástupníckymi

spoločnosťami sa stali D., G., G. D. O., G.. Z označenej notárskej zápisnice, časti nazvanej „T. U. P.“,
časti3.Predmetprojektu,bodu3.3písm.a)ab)vyplýva,žeD.O.,G.budepokračovaťvprodukteL.G.T.
V. – splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní Ostatného podnikania
bude pokračovať D., G..

31. Z verejne dostupného registra – Obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť D. O., G., bola
dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 01.01.2022 a jej práva a povinnosti sa následne
prerozdelili medzi žalovaného (D., G.) G. D. W. O. G.. Nateraz však nie je zrejmé a nevyplýva to ani
z napadnutého rozsudku, ako ďalej pokračovalo prerozdelenie práv a povinností zanikajúcej spoločnosti
D. O., G., ktorá prevzala prevádzkovanie produktu L.- M..

32. Z obsahu napadnutého rozsudku nemožno zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal z pasívnou
vecnou legitimáciou žalovaného, a to bez ohľadu na to, že strany túto skutočnosť nenamietali. Pasívnu
vecnú legitimáciu musí mať súd ustálenú bez ohľadu na námietku strany.33. Pre prípad, ak by súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného, odvolací súd sa považuje za potrebné vyjadriť aj k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa

záverov súdu o rozpornosti jeho nároku s dobrými mravmi.

34. V danom prípade sa žalobca domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve
uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Žalobu v danej veci podal na súd dňa 05.08.2024.

35.Ajkeďprávnaúpravaspotrebiteľskýchzmlúvbolazakotvenádonášhosúkromnéhoprávaažnovelou
Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 uvedené
neznamená, aby zo súdnej ochrany boli vylúčené tie porušenia práv a povinností, ku ktorým došlo pred
01.04.2004.Slovenskáprávnaúpravaužvčaseuzavretiaspotrebiteľskejzmluvyobsahovalakomplexnú
ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými podmienkami, ktoré boli neskôr nazvané ako neprijateľné
zmluvné podmienky.

36. S účinnosťou už od 01.07.2001 Slovenská republika ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. v čl. 7 ods. 2
Ústavy SR prijala inter alia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať
ciele týchto smerníc po vstupe Slovenskej republiky do Európske únie. V oblasti ochrany spotrebiteľa
(najmä finančného spotrebiteľa) EÚ prijala viaceré právne záväzné akty.

37. Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si
EÚ stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až
C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo v prípade, keď priemerný spotrebiteľ

nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie
advokátom majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

38. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 634/1992
Zb.“), Na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo

používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej
domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

39. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb., Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b)
môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

40.Podľa§23aods.1zákonač.634/1992Zb.,Typovouzmluvousapodľatohtozákonarozumiezmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

41. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané

podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie
iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo
poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa,
ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a
spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

43. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú
dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutítroch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od
spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do

troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

44. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, Spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

45. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach týkajúcich sa výkladu Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (napr. rozsudky vo veciach zn. C - 473/00 a C
- 243/08) vyplýva, že v rozpore s cieľmi smernice je vnútroštátna právna úprava brániaca plnému
uplatneniu práv spotrebiteľa a vnútroštátny súd by mal mať možnosť skúmania nekalých zmluvných
podmienok aj z úradnej povinnosti.

46. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 21.04.2016 č.k. 20Co/295/2014-151 konštatoval:
„Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho

hľadiska spôsobila negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, počas jeho trvania alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej
istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná.“

47. Je potrebné uviesť, že ochrana proti neprijateľným zmluvným podmienkam sa uplatní aj pri
zmluvách, ktoré vznikli pred 01.04.2004, najmä ak vnútroštátna právna úprava stanovuje povinnosť
dať zmluvy do súladu s pravidlami ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/17/2022 zo dňa 28.06.2022, ktorým bol
potvrdený provinštančný rozsudok o určení neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej

zmluve uzavretej dňa 03.04.2003.

48. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

49. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

50. Pri dojednávaní zmluvných podmienok koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primerané povinnosti dlžníka bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre
neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné prostriedky mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu

a dohodu o zmluvných podmienkach často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie.
Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník bol v takejto situácii
neprimerane zaťažovaný nezmyselnými zmluvnými podmienkami veriteľa, čo spôsobuje jeho značné
znevýhodnenie keďže nemá možnosť si zmluvné podmienky s veriteľom individuálne dojednať, ale má
možnosť len ich podpísať, keďže sú súčasťou vopred formulárovo predpripravenej zmluvy.

51. Vo vyššie uvedených intenciách je potrebné považovať odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode
17. odôvodnenia rozsudku za neprimerane formalistické, nakoľko Slovenská republika sa zaviazala
zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo stranypredajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil,
že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť
ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa Čl. 3 ods. 1 Smernice rady

93/13/EHS.

52. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý
rozsudok zrušil a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

53. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie znova vo veci konať v intenciách naznačených
odvolacím súdom, a teda primárne sa zaoberať pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. V prípade
zistenia existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, prvoinštančný súd opätovne posúdi
neprijateľnosť žalobcom označených zmluvných podmienok, ktorých určenie nepodlieha plynutiu času.
Z tohto pohľadu nie je určujúcim kritériom, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa XX.XX.XXXX, že žalobca

podal na súd žalobu v auguste 2024 a ani to, že veriteľ uvedené zmluvné podmienky nepoužíva. Každý
spotrebiteľ má právo na to, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnejpodmienky.Vkontexteuvedenéhosanateraznejaví,abynárokžalobcubolvrozporesdobrými
mravmi. Súd prvej inštancie posúdi spotrebiteľskú typovú zmluvu z hľadiska dodržania podmienok
podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. a vyhodnotí, či žalobcom namietané zmluvné podmienky

formulované spoločnosťou L. – M. sú v súlade s dobrými mravmi. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zároveň rozhodne
aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).