Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423201928
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. D., E. X/X, zastúpená advokátom Mgr. Richardom Bebjakom, so sídlom Bratislava,
Lermontovova 14, IČO: 31 025 544, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s, so sídlom 010
11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v
Bratislava,Štefánikova8,IČO:36853186ozaplateniesumy838,78Eursprísl.,naodvolaniežalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 5Csp/40/2023-279 zo dňa 14. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, doručenú dňa 17.07.2023, ktorou sa
žalobkyňadomáhalavočižalovanémuvydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške838,78Eursúrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 10.06.2023 do zaplatenia ako aj zaplatenia nákladov na
uplatnenie pohľadávky vo výške 63,97 Eur.

2.1. Žalobkyňa ako spotrebiteľka uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. 242924 zo dňa 08.09.2015,
na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 4.100 Eur, ktorý mala podľa dohodnutých podmienok
splácať 60 mesiacov po 94,71 Eur, so platnosťou prvej splátky dňa 14.09.2015, dátumom konečnej
splatnosti úveru 13.08.2020, s výškou úrokovej sadzby 13,9 % ročne, RPMN 16,68 %, priemerná RPMN
18,01 %, celkovou výškou, ktorú musí zaplatiť 5.805,60 Eur a poplatok za poskytnutie úveru 123 Eur.
2.2. Žalobkyňa tvrdila, že v úverovej zmluve je uvedený údaj o výške RPMN v neprospech žalobkyne,
čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V deň poskytnutia úveru odpočítal žalovaný

poplatok za poskytnutie úveru, čiže reálne bol žalobkyni poskytnutý úver len v sume 3.977 Eur.
Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je dané porušením zákona o spotrebiteľských úveroch
v priebehu kontraktačnej fázy, ktoré nemalo vplyv na platnosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ale táto
zmluvasapovažujezabezúročnúabezpoplatkov.Otom,žesažalovanýnaúkoržalobkynebezdôvodne
obohatil, sa dozvedela 22.05.2023 na základe porady so svojim právnym zástupcom. Keďže žalobkyňa
splatila žalovanému sumu 4.938,78 Eur, žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 838,78 Eur.

3.1. Predošlý rozsudok okresného súdu sp. zn. 5Csp/40/2023 - 115 zo dňa 23. 10. 2023, ktorým
žalobe vyhovel, bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoCsp/7/2024-158
z30.10.2024,ktorývecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Odvolacísúdsastotožnilsozistením
okresného súdu, že posudzovaná úverová zmluva nespĺňa prepísanú náležitosť podľa § 9 ods.2 písm.g/ v dôsledku čoho je v spojení s § 11 ods.1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov.
3.2. K otázke premlčania, ktoré namietal žalovaný, odvolací súd uviedol, že prísna 10 ročná premlčacia

doba podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka je v právnom poriadku stanovená len na prípady
úmyselného bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sú obchodné podmienky žalovaného pod dohľadom
Národnej banky Slovenska, v zásade to vylučuje úmysel žalovaného, ktorý sa ako banková inštitúcia
pri uzavretí spornej úverovej zmluvy riadil svojimi obchodnými podmienkami. Pokiaľ spotrebiteľ uhradil
poplatok za poskytnutie úveru z reálne poskytnutého úveru na základe zmluvného dojednania a súd

nezistí, že RPMN bolo uvedené v neprospech spotrebiteľa, nie je dôvod uplatniť 10 ročnú objektívnu
premlčaciu dobu. Ak chýbal úmysel a nejde o vec, na ktorú sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 (odvolací súd konštatoval, že sa nevzťahuje) a
žalobkyňa v spore netvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru by mal predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku, treba posudzovať obranu žalovaného, že právny nárok nebol uplatnený včas v trojročnej
objektívnej premlčacej dobe.

4. Okresný súd v ďalšom konaní posúdil skutkovo vec tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa
podmienku písomnej formy v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods.2 písm. g/ celkovú výšku
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Vzhľadom na to, treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie §
11 ods.1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ak by žalovaný
poskytol žalobkyni na jej osobný účet (nie na úverový) sumu úveru deklarovaného v zmluve (4.100 Eur)
a až následne by zinkasoval z účtu žalobkyne poplatok za poskytnutie úveru, tak by bol údaj o výške
spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený vo výške reálne poskytnutých finančných prostriedkov na

základe zmluvy. Vzhľadom na to, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnémuobohateniuvrozsahusumy961,78€(4.938,78-3.977-123).Súdbolviazanýžalovanou
sumou 838,78 Eur.

5.1. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že je neprijateľnou zmluvná podmienka, ktorá

spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom Prima banka Slovensko a.s. bod 3.5 v
znení: „Peňažné prostriedky formou Pôžičky poskytne banka klientovi bezodkladne prostredníctvom
úverového účtu jednorazovo v plnej výške Pôžičky. Z poskytnutých finančných prostriedkov bude
zaplatený (zinkasovaný) poplatok za poskytnutie úveru. Zvyšná časť bude vyplatená na klientom určený

účet v zmluve o úvere alebo v žiadosti o poskytnutie Pôžičky najneskôr nasledujúci pracovný deň po
uzatvorení zmluvy o úvere.“
5.2. Žalobkyňa v zmluve o úvere v čl.1.1 potvrdila, že Obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy a podľa čl.2.8 prevzala Obchodné podmienky a pred podpísaním Zmluvy sa oboznámila
s Obchodnými podmienkami. Nie je dôvodná ani výhrada žalobkyne, že Obchodné podmienky

nepodpísala. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Obchodné podmienky nie sú žalobkyňou
podpísané, avšak boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne
neupravuje úverová zmluva sa riadia Obchodnými podmienkami, treba ich považovať za neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere a preto nebolo potrebné, aby ich žalobkyňa osobitne podpisovala. Zo zmenia
namietanej zmluvnej podmienky vyplýva spôsob inkasovania poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa

nenametala, že by žalovaný nemal nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, namietala spôsob
jeho zaplatenia, ako bol aj zrealizovaný. Zmluvná podmienka nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ sú obchodné podmienky žalovaného ako banky pod
dohľadom Národnej banky Slovenska, v zásade to vylučuje úmysel žalovaného.

6.1. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Okresný súd vyžiadal odborné vyjadrenie z Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) k posúdeniu
správnosti RPMN. Vo vyjadrení NBS je konštatované, že žalovaný v zmluve uvádza hodnotu RPMN
vo výške 16,68 %. Výsledkom kontrolných prepočtov je kontrolná RPMN 1 vo výške 16,69 % a
kontrolná RPMN 2 vo výške 16,68 %. Obe hodnoty boli určené v súlade s § 19 a Prílohou č.2 Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Hodnota RPMN uvedená v Zmluve, kontrolná RPMN 1 a kontrolná RPMN
2 sú po zaokrúhlení na jedno desatinné miesto vo výške 16,7 %.
6.2. V Zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 16,68 %, ktorá korešponduje s kontrolnou RPMN 2
vyjadrenia NBS. Od kontrolnej PRMN 1 sa odlišuje len o 0,01 %. Podľa Prílohy 2.časť 1. písm. d/ zákonao spotrebiteľských úveroch sa výsledok výpočtu vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné
miesto. Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje rozsah prípustnej matematickej odchýlky vo
výpočte RPMN. Na základe uvedeného okresný súd urobil záver, že výška RPMN v Zmluve nie je

uvedená v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne).

7.1. Okresný súd napokon posudzoval námietku premlčania. Žalobkyňa sa dozvedela relevantné
skutočnosti pre možnosť uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od právneho zástupcu,
ktorá skutočnosť vyplýva z jej výpovede a Záznamu o vykonaní porady s klientom zo dňa 22.05.2023,

kedy žalobkyňa splnomocnila právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené najskôr 22.05.2023 začala
plynúť žalobkyni dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Keďže žaloba bola na príslušnom súde podaná dňa 15.07.2023, subjektívna premlčacia
doba neuplynula.
7.2. Pri posudzovaní objektívnej premlčacej doby bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Žalobkyňa po zrušení predošlého rozsudku odvolacím súdom začala tvrdiť, že spôsob zinkasovania

poplatku uvedený v Obchodných podmienkach v čl.3.5 je neprijateľná zmluvná podmienka, avšak
súd sa s jej tvrdením nestotožnil. Žalobkyňa v spore výslovne uviedla, že poplatok za poskytnutie
úveru nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, uhradila poplatok za poskytnutie úveru z reálne
poskytnutého úveru na základe zmluvného dojednania a súd nezistil, že RPMN bolo uvedené v
neprospech spotrebiteľa, preto nie je dôvod uplatniť 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

7.3. Zmluva bola uzavretá dňa 08.09.2015, splátky splatné k 13-temu dňu v mesiaci, preplatené 41.
splátkou (splácané tri roky a päť mesiacov) a žaloba bola podaná dňa 15.07.2023, z čoho je zrejmé, že
nárok žalobkyne bol v čase podania žaloby premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorá
uplynula pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd žalobu žalobkyne zamietol.

8.1. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8.2.1. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvná podmienka o započítaní poplatku za poskytnutie úveru vo
formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v tej súvislosti
poukázala na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/354/2015
zo dňa 07.12.2016, ktorý vo výrokovej časti rozsudku určil zmluvnú podmienku o poplatku 250,- eur
za poskytnutie úveru, podľa čl. 1. ods. 1.2. úverovej zmluvy, za neprijateľnú. Žalovaný ako dodávateľ

finančnej služby v konaní pred súdom v rámci uplatneného nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v pozícii žalobcu voči spotrebiteľovi neobhájil resp. neustál zmluvnú podmienku uvedenú v čl.
1. ods. 1.2. formulárovej úverovej zmluvy, súd ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
ako neprijateľnú ju vyhlásil vo výrokovej časti rozsudku súdu. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej
inštancie postupovať v súlade s právnou úpravou ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorej jadrom je zákonný

zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý bol vyvolaný právoplatným súdnym rozhodnutím.
Ak zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
súd nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Súd vychádza zo zákazu ex
lege a z existencie protiprávneho stavu, ktorý bráni poskytnúť ochranu plneniu zo zakázanej zmluvnej
podmienky. Z tohto dôvodu sa môže súd obmedziť výhradne na poukázanie na skoršie rozhodnutie súdu

podľa § 298 CSP a zákonnú povinnosť obchodníka podľa § 53a ods. 1 OZ.
8.2.2. Zmluvná podmienka o poplatku za poskytnutie úveru, dojednaná v čl. 1.2. úverovej zmluvy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je dôvod aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo preukázateľne za
použitia nekalej obchodnej praktiky resp. neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie je teda nesprávne a v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej
inštancie viazaný.
8.3.1. Žalobkyňa nesúhlasí ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že RPMN je uvedená v
správnej výške a nie je v neprospech spotrebiteľa. NBS sa vo svojom stanovisku nevyjadrila k námietke
žalobkyne, aký vplyv má na výpočet RPMN skutočnosť, že úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve o

úvere vo výške 13,90 % ročne je úročený aj poplatok za poskytnutie úveru, nakoľko nie je z logického ako
aj matematického hľadiska možné, aby výška RPMN bola rovnaká, ak sú použité dve rozdielne veličiny
ohľadom výšky úveru: - výška úveru 4.100 Eur a výška úveru 3.977 Eur , pri úrokovej sadzbe 13,90 %
ročne, počet splátok 60, výška splátky 94,71 Eur, pretože na úrokoch rozdiel predstavuje cca. 48 Eur.Žalobkyňa poukázala na právny záver vyplývajúci z odôvodnenia judikátu Rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9 Cdo 287/2021/ a to, že Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za
poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok

za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného
predmetu zmluvy. Za tohto stavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva
neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili
aj sankciu za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Ďalej žalobkyňa v tetjo
súvislosti uvádzala rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Cdo/225/2022 zo dňa 28.02.2024 a sp.

zn. 8Cdo/176/2024 zo dňa 12.02.2025, ktoré v dôvodoch uvádzali, že je RPMN uvedená v nesprávnej
výške, ak je úrok počítaný z rozdielnej istiny úveru, nakoľko to má jednoznačne dopad na správnosť
výpočtu RPMN: „...výpočet úroku z istiny nie je správny, nadväzujúc na to je aj nesprávna kalkulácia
RPMN a celkovej sumy úveru, a preto odvolací súd správne posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný
a bez poplatkov. Výpočet RPMN je odbornou skutkovou otázkou.“
8.4.1. Čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej doby súd prvej inštancie len uviedol, že nie je dôvod

uplatniť 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. (bod 54. odôvodnenia rozsudku). Žalobkyňa v tejto
časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nepreskúmateľné, neodôvodnené a
v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Absurdne vyznieva právny
názor odvolacieho súdu, že pokiaľ sú Obchodné podmienky žalovaného ako banky pod dohľadom
Národnej banky Slovenska, v zásade to vylučuje úmysel žalovaného (v zmysle § 107 ods. 2

Občianskeho zákonníka), ktorý sa ako banková inštitúcia riadil pri uzavretí spornej úverovej zmluvy
svojimi Obchodnými podmienkami.
8.4.2. Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie.
Žalobkyňa trvá na tom, že na súdenú vec je plne aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.

februára 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 15. Rozsudky Súdneho dvora EU majú prednosť
pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu v ktorom vnútroštátne právo im odporuje má súd
povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva.
8.4.3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2024 poukázala na rozsudok Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/38/2024 zo dňa 27.03.2024 v identickej veci žalovaného, kde sa
odvolací súd odlišným spôsobom vysporiadal s identickou námietkou žalovaného o aplikácii 10 ročnej
objektívnej premlčacej doby pri nároku spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade
určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a to tak, že výrok rozsudku SD EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.04.2021

pojednáva nielen o žalobe spotrebiteľa o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy
o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj o žalobe spotrebiteľa o vrátenie súm neoprávnene
zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného v uvedenej veci
uznesením pod sp. zn. 8Cdo/176/2024 zo dňa 12.02.2025 odmietol, čím potvrdil správnosť rozhodnutia
o aplikácii 10 ročnej premlčacej doby. V uvedenej skutkovo totožnej veci nebolo konštatované, že k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu došlo za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky a zo
strany dovolacieho súdu bolo potvrdené, že je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

8.4.4. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré
bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu 2/2022 pod č. 15, bola aplikovaná 10 ročná
objektívna premlčacia doba z dôvodu, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť uvedenú
v § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len ,,zák. č. 129/2010 Z.z."), a to uvedenie predpokladov výpočtu RPMN, pričom

absencia tejto skutočnosti postačuje na aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda úver
je bezúročný a bez poplatkov.
8.5.1. Žalobkyňa nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie (ako aj právnym názorom
odvolacieho súdu) ohľadom objektívnej premlčacej doby, považuje ho za nesprávny, svojvoľný a v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ako aj rozhodnutím ESD.

8.5.2. Postup súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu viedol k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivý proces, keď neprípustným spôsobom ignorovali rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, odklonili sa od právnych záverov najvyšších súdnych autorít a judikatúry NS SR, pričom svoj
odklon náležite a dôsledne neodôvodnili. Odvolací súd (senát 16CoCsp) v zrušujúcom uznesení saodklonil aj od rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu v identických veciach sp. zn. 17CoCsp/38/2024
zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 13CoCsp/30/2024 zo dňa 10.06.2025, sp. zn. 11CoCsp/25/2022 zo dňa
29.11.2023, sp. zn. 13CoCsp/11/2024 zo dňa 23.05.2025 pričom ani v tomto prípade svoj odklon náležite

neodôvodnil, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na úhradu trov konania.

9.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie,

s argumentmi žalobkyne sa vysporiadal, pričom svoj postup odôvodnil. Súd prvej inštancie nekonal
arbitrárne, použil na zistený skutkový stav príslušnú právnu normu (najmä čo sa týka premlčania žalobou
uplatneného nároku), ktorú správne interpretoval a následne aplikoval.
9.2. Okresný súd Košice II, ktorý určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o poplatku 250,- Eur za
poskytnutie úveru, podľa čl. 1 ods. 1.2 úverovej zmluvy, dospel k tomuto záveru primárne z dôvodu, že
táto zmluvná podmienka „požaduje od žalovanej ako spotrebiteľky plnenie za službu, ktorej poskytnutie

žalobkyňou ako dodávateľkou - bankou v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa“ (ods. 53). Súd
prvej inštancie dôvodne neprihliadal na prekonané závery z uvedeného rozsudku OS KE II, pretože
je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou, že: „Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu
za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zák. č. 129/2010 Z.z.
a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku za

poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.“ (uznesenie NS SR zo
dňa 26.1.2023 sp. zn. 4Cdo/292/2021, ods. 16, ktoré bolo vydané vo veci žalovaného). Žalovaný
poukazuje na Rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/19/2017 zo dňa 29.11.2017,
sp. zn. 13CoCsp/2/2020 zo dňa 11.6.2020, sp. zn. 17CoCsp/55/2020 zo dňa 27.1.2021, kde vystupoval
ako sporová strana, v ktorých odvolacie súdy zhodne uzavreli v súvislosti s inkasovaním poplatku

dohodnutým spôsobom, že nejde o neprijateľnú podmienku (ani vplyv na RPMN).
9.3. V súlade s § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v rozhodnom čase je v zmluve o úvere výslovne
uvedené, že jedným z predpokladov použitých na výpočet RPMN je poplatok za poskytnutie úveru.
Tento poplatok bol zúčtovaný zmluvne dohodnutým spôsobom. V teraz posudzovanej veci súd prihliadol
na záver NBS a dôvodne uzavrel, že hodnota RPMN v zmluve o úvere je vypočítaná správne. Ako

vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/225/2022, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa: „Výpočet RPMN je
odbornou skutkovou otázkou.“. Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti,
súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Národná banka
Slovenska, resp. jej odbor ochrany finančných spotrebiteľov, je nepochybne takouto osobou. Poplatok
za poskytnutie úveru je zohľadnený vo výpočte RPMN spôsobom aprobovaným NBS.

9.4. Žalobkyňa vo svojich tvrdeniach vychádzala z nesprávnej premisy o úročení poplatku za poskytnutie
úveru. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.2.2025 sp. zn. 8Cdo/176/2024 žalovaný
uviedol, že v uvedenej veci sa súdy nezaoberali argumentáciou žalovaného a NBS neposkytla odborné
vyjadrenie. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2023 sp. zn.
5CoCsp/70/2022 (je súčasťou spisu), ktorý vychádzal aj zo stanoviska NBS zo dňa 15.12.2020 a

jej opatrenia č. 5/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorým sa stanovujú podrobnosti o výpočte RPMN pre
spotrebiteľské úvery: „Spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia
zmluvy, môže byť zohľadnený vo výpočte RPMN dvoma spôsobmi: 1. na ľavej strane základnej rovnice
je súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane je súčasná hodnota splátky
poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru, pričom splátka poplatku

za poskytnutie úveru je nultou splátkou; 2. výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy
úveru dohodnutej v zmluve a výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej
strane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri obidvoch matematických zápisoch základnej
rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký,“. „.. záver o neoprávnenom
zahrnutí spracovateľského poplatku do výšky úveru by bol možný iba za situácie, že spracovateľský

poplatok nebol zohľadnený do nákladov úveru .“ a ďalej: „Je matematicky vylúčené, aby za situácie,
pokiaľ spracovateľský poplatok bol veriteľom zahrnutý do celkových nákladov, teda zohľadnil sa aj vo
výpočte RPMN, aby sa ten istý spracovateľský poplatok zohľadnil v údaji výšky poskytnutého úveru jeho
ponížením.“
9.5.1. K premlčaniu žalovaný taktiež poukázal na § 53e OZ, podľa ktorého ak sa obchodník v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia neuplynie skôr ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa. Odvolací súd v rozhodnutí
zodňa30.10.2024sp.zn.16CoCsp/7/2024-158,ktorýmzrušilpredošlérozhodnutie súduprvejinštancie
konštatoval: „15.2. Ak chýbal úmysel získať bezdôvodné obohatenie, alebo nejde o vec na ktorú savzťahuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 a žalobkyňa v spore
netvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru by mal predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom
treba posudzovať aj to, že sa uplatní trojročná objektívna premlčacia doba, čo aj žalovaný namietal.“

Záver odvolacieho súdu nie je ojedinelý, čo potvrdzujú ďalšie rozhodnutia súdov.
9.5.2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.10.2024 sp. zn. 5CoCsp/4/2024 (je súčasťou súdneho
spisu): „V rámci tohto odvolacieho konania v prvom rade odvolací súd podrobil svojmu prieskumu
dôvodnosť posúdenia vznesenej námietky premlčania žalovaným prvoinštančným súdom ako dôvodne
vznesenej, pričom mal za to, že v danej prejednávanej veci bol správny postup súdu prvej inštancie, keď

vychádzal z aplikácie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 3 OZ.
9.5.3. Uznesenie NS SR zo dňa 18.10.2018 sp. zn. 1Cdo/238/2017: „19... Pri bezdôvodnom obohatení
je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel
veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú
alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu.... Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal
žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného

(vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota.“
9.5.4. Uznesenie NS SR zo dňa 21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/219/2019 (v tomto konaní bol stranou sporu aj
žalovaný): „V prejednávanej veci odvolací súd posúdil bezdôvodné obohatenie žalovanej ako úmyselné,
pričom konštatoval nepriamy úmysel žalovanej získať majetkový prospech bez právneho dôvodu na
úkor žalobcu. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu možno vyvodiť, že uvedený nepriamy úmysel

žalovanej je daný určitými faktormi a okolnosťami, ktoré spočívajú v profesionálnosti a odbornosti
žalovanej. Dovolací súd však vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že uvedený právny
názor odvolacieho súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorému zodpovedá 10-
ročná objektívna premlčacia doba, nie je správny. Predmetnou otázkou sa už dovolací súd zaoberal v
rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/238/2017. Toto rozhodnutie treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu.“ (ods. 13).
9.6.1. Na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje predchádzajúce rozhodnutie, ktorým by súd
určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tento aspekt sa skúma v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia ako predbežná otázka. Súdy by mali preto dôsledne rozlišovať, na základe čoho spotrebiteľ
uplatňuje svoj domnelý nárok a neaplikovať rozhodnutia NS SR a SD EÚ bez ohľadu na skutkové a

právne okolnosti prípadu.
9.6.2. Neobstojí odkaz žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 vzhľadom
na diametrálne odlišné skutkové a právne okolnosti, v ktorom spotrebiteľ podal žalobu dňa 8.3.2018,
pričom poslednú splátku úveru realizoval dňa 20.2.2017, t.j. žaloba bola podaná po 1 roku a 16-tich
dňoch od poslednej úhrady žalobcu a veriteľom bola nebanková spoločnosť. V uznesení NS SR sp. zn.

7Cdo/268/2021 Najvyšší súd SR odmietol dovolanie žalovaného bez toho, aby sa meritórne zaoberal
hmotnoprávnymi otázkami. Formálne dospel k (nepreskúmateľnému) záveru o analogickej aplikácii
desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty súdmi SR pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ako dôsledok prednosti
rozsudku SD EÚ C-485/19 v právnom poriadku SR.

9.7. Súd sa s dodatočne uplatnenou námietkou žalobkyne o neprijateľnej zmluvnej podmienky v
čl. 3.5 OP nestotožnil. Uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve
o úvere chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ v znení účinnom v rozhodnom čase.
Žalobkyňa sa napriek tomu dovoláva uplatnenia 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Argumentácia
žalobkyneneobstojí,pretožea)neplnilažalovanémuzospotrebiteľskejzmluvynazákladeneprijateľných

zmluvných podmienok, b) nepreukázala, že by sa žalovaný obohatil na jej úkor úmyselne.
9.8. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok SD EÚ zo dňa 22.4.2021 proti Profi Credit Slovakia,
s.r.o., C-485/19. Z tohto rozsudku vyplýva, že nie je v súlade so zásadou efektivity, aby sa pri práve
na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na základe nekalých podmienok uplatnila trojročná
objektívna premlčacia lehota, ktorá začne plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Súdny dvor EÚ vychádzal z predpokladu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch môže táto lehota
uplynúť skôr, než dôjde k ukončeniu zmluvy. To v prejednávanej veci vôbec neplatí, keďže žalobkyňa
splatila úver ešte pred podaním žaloby a neplnila na základe nekalých podmienok. Nie je dôvodné
a spravodlivé vylúčiť uplatnenie objektívnej premlčacej lehoty, kedy by mal dlžník priestor svojvoľne
disponovať so subjektívnou lehotou bez možnosti definitívneho uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.

Aplikácia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty nekoliduje s rozhodovacou praxou SD EÚ a už vôbec
nepoškodzuje práva spotrebiteľov.
9.9. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.

CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je
vecne správne.

11. Okresný súd zamietnutie žaloby odôvodnil uplynutím 3-ročnej objektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva, keď prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Odôvodnenie

rozhodnutianieje nepreskúmateľné,pretožemedzistranami nebolo sporné,žežalobkyňa poskytnutý
úver predčasne splatila 16. 03. 2017 a žalobu podala na súde 17.07.2023, viac ako 6 rokov od splatenia
úveru.

12. Odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Žalobkyňa tvrdila, že na uplatnenie práva jej plynula 10
ročná objektívna premlčacia doba na základe toho, že na zistený skutkový stav sa uplatní rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.04.2021, na ktoré nadviazalo zbierkové rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 15/2022. Argumentácia žalovanej nebolo správna.

13.1. Obsahom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.04.2021 nebolo, aby
sa v každom prípade nároku spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovala 10-ročná

objektívna premlčacia doba. Súdny dvor EÚ v bode 56. rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o námietku
premlčacej lehoty voči žalobám podaným spotrebiteľmi na uplatnenie práv, ktoré im vyplývajú z práva
únie, je potrebné uviesť, že takéto pravidlo nie je samo osebe v rozpore so zásadou efektivity, pokiaľ
jeho uplatnenie v praxi neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práv priznaných osobitne
smernicami 93/13 a 2008/48. Ďalej v bode 57. uviedol, že ochrana spotrebiteľa nie je absolútna a

stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je
zlučiteľné s právom únie. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13
nebránivnútroštátnejprávnejúprave,ktorástanovuje,žežalobaourčenieneplatnostinekalejpodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom sa nepremlčuje a
zároveň uplatňuje premlčaciu lehotu na žalobu o uplatnenie reštitučných účinkov tohto určenia.

13.2. Pokiaľ ide o stanovenú dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je 3 roky, Súdny dvor EÚ
rozhodol, že pokiaľ je táto lehota stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v takomto rozsahu je v
zásade dostatočná na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok
nápravy, takže táto dĺžka sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity (bod 59). To znamená,
že Súdny dvor EÚ pripustil aj uplatňovanie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby. Pokiaľ však ide o

začiatok plynutia premlčacej lehoty, existuje podľa neho nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ
sa počas stanovenej lehoty nebude dovolávať práv, ktoré mu priznáva právo únie (bod 60). Z § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že premlčacia 3-ročná doba začne plynúť odo dňa, keď
došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám
schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá. V tej súvislosti je potrebné zohľadniť znevýhodnené

postavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú voči dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a
úroveň informovanosti.
13.3. Generálny advokát pred Súdnym dvorom EU argumentoval, že zmluvy o úvere, sa vo
všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia. Preto ak je udalosťou, na základe ktorej začína plynúť 3-
ročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, nemožno vylúčiť, že prinajmenšom

pre časť uskutočnených platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí
platnosťzmluvy.Takýtorežimpremlčaniamôžespotrebiteľomsystematickyodopieraťmožnosťdomáhať
sa vrátenia platieb. Preto je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky tým, že vyžadujú od
spotrebiteľa a aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu
počas plnenia dlhodobej zmluvy, sú takej povahy, že môžu nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré

priznáva spotrebiteľom smernica 93/13 alebo smernica 2008/48, a teda tieto podmienky sú v rozpore
so zásadou efektivity (body 61. až 64. rozsudku).
13.4. V kontexte a nadväznosti uvedených úvah Súdny dvor EÚ judikoval, že odporuje právu únie
taká vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok alebo

na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje 3-ročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.14.1. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a priori neznamená, že na vrátenie bezdôvodného obohatenia v
dôsledku zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, sa nemá na daný
právny vzťah vzťahovať objektívna 3-ročná premlčacia lehota.

14.2. Pre právne posúdenie je rozhodné to, že aplikovať objektívnu 3-ročnú premlčaciu lehotu nie je
možné vtedy, ak by počas trvania úverovej zmluvy a splácania úveru dochádzalo k premlčaniu časti
uskutočnenýchplatiebeštepredtým,nežsaskončíplatnosťzmluvy,čobybránilospotrebiteľovidomáhať
sa vrátenia z týchto plnení v dôsledku premlčania (k tomu pozri bod 63. rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ). Inak povedané Súdny dvor EÚ aj s poukazom na stanovisko generálneho advokáta považoval

neprijateľné aplikovať 3-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na situácie, kedy by sa právo spotrebiteľa
na vrátenie príslušenstva pohľadávky premlčalo ešte skôr, než doplatí celý úver.
14.3.1. Pokiaľ na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nadviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky
v zbierkovom rozhodnutí č. R 15/2022 právnou vetou, podľa ktorej analogická aplikácia 10-ročnej
objektívnej premlčacej doby súdmi slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom

prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej
republiky, tak pri aplikácii tohto judikátu je potrebné vychádzať nielen z právnej vety, ale aj odôvodnenia
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSR.Tenvovzťahukanalogickejaplikácii10-ročnejobjektívnejpremlčacej
doby nižšími súdmi v bode 18. rozhodnutia síce uviedol, že je nevyhnutné na tento typ nárokov
subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu v kontexte, že nie je potrebné dokázať, že

veriteľúmyselneporušilprávaspotrebiteľa.Ťažiskoargumentáciebolovtom,ženadanésporyjemožné
analogicky aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bez skúmania zavinenia veriteľa. Ďalej sa v rozhodnutí zaoberal primárne posudzovaním subjektívnej
lehoty premlčania práva spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.
14.3.2. Právna veta judikátu najvyššieho súdu nezbavuje nižšie súdy povinnosti v každom jednotlivom

prípade zohľadnili skutkové okolností veci. Z toho dôvodu žalobkyňa nemohla svoj nárok preukázať
iba poukázaním na to, ako rozhodli súdy v obdobných veciach.

15.1. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby skutkovým zistením, že sporná úverová zmluva bola
uzavretá dňa 08.09.2015, splátky splatné k 13-temu dňu v mesiaci, preplatené 41. splátkou (splácané

tri roky a päť mesiacov) a žaloba bola podaná dňa 15.07.2023, z čoho je zrejmé, že nárok žalobkyne bol
v čase podania žaloby premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula pred podaním
žaloby.
15.2. Žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala z akého dôvodu si nemohla uplatniť právo na vrátenie
bezdôvodného obohatenia v dostatočnej lehote troch rokov od ukončenia úverovej zmluvy.

16.1. Skutkové okolnosti posudzovanej veci neumožňujú aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu
dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
mala povinnosť preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový
prospech. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ prijala úver, z ktorého bol na

základe obchodných podmienok banky uhradený dohodnutý poplatok. Ani argumentácia žalobkyne
o poplatku ako neprijateľnej podmienke, pretože poplatok nesleduje záujmy spotrebiteľa ale banky,
ktorá úverovala aj poplatok za poskytnutie úveru bez ďalšieho nepreukazuje, že žalovaná banka sa
úmyselne bezdôvodne obohatila. V úverovej zmluve, ktorá bola uzavretá stranami sporu dňa 08. 09.
2015 sa v bode 2.5. uvádzalo: „Banka po uplynutí 18 mesiacov od poskytnutia úveru vráti klientovi ním

zaplatený poplatok za poskytnutie úveru za predpokladu, že (i) úver je splácaný výlučne z inkasného
účtu..., (ii) klient nebol viac ako 5 dní v omeškaní...,(iii) klient nesplatil úver ani jeho časť predčasne.“.
Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/354/2015, ktorý vo výrokovej časti rozsudku určil
zmluvnú podmienku o poplatku 250,- eur za poskytnutie úveru, podľa čl. 1. ods. 1.2. úverovej zmluvy,
za neprijateľnú, bol vyhlásený 07. 12. 2016. Žalobkyni bol úver poskytnutý 08.09.2015.

16.2. Odvolací súd poukazuje na závery, uvedené v predošlom zrušujúcom rozhodnutí, ktoré žalobkyňa
nespochybnila. Argumentácia zákazom používania neprijateľných podmienok, ktorý bol vyvolaný
právoplatnýmsúdnymrozhodnutímvinejvecisamaosebemohlaovplyvniťobjektívnu premlčaciudobu,
ak by žalobkyňa hodnoverne skutkovo tvrdila a preukazovala nielen to, že žalobu podala na základe
právnejporadysadvokátomaleajto,prečoúverpredčasnesplatila16.03.2017ažalobupodalanasúde

po viac ako šiestich rokoch od splatenia úveru. Tým boli preukázané výlučne subjektívne okolnosti na
strane žalobkyne.Žalobkyňa skutkovonepreukázalažiadnedôvodynauplatnenie10ročnej premlčacej
doby, t. j. čo aj nepriamy úmysel žalovaného už pri uzavretí zmluvy sa obohatiť na úkor žalobkyne.Tvrdenia aj správanie žalobkyne umožňujú urobiť záver o tom, že mala možnosti včas uplatniť právo
v trojročnej objektívnej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Napokon výklad, na ktorý v tejto veci poukazuje odvolací súd našiel vyjadrenie v § 53e Občianskeho
zákonníka účinného od 01.07.2024, podľa ktorého ustanovenia, ak sa obchodník v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia neuplynie skôr ako za 3 roky od posledného plnenia spotrebiteľa. Prijatím uvedeného
ustanovenia do Občianskeho zákonníka došlo k implementácii odpovede Súdneho dvora EÚ vo veci

C-485/19.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.