Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201320
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6220201320.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. XX, XXX XX E. F., proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. F., 2/
I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. F., zastúpení: JUDr. Zuzana Šimová, PhD., LL.M,
advokátka so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, IČO: 42 192 048, o odstránenie nezákonného

stavu, na odvolanie žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 21. februára
2025, č. k.: VK-3C/27/2020 - 653, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol:

„I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní na pozemku parc. J. K. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 47 m2,
evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. E. F. zdržať sa konania spočívajúceho v púšťaní dažďových vôd zo
svojho pozemku k severnej stene pivničného múru na parc. J. K. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie
ovýmere22m2,evidovanejnaLVč.XXXX,k.ú.E.F.vovlastníctvežalobcu,atovlehotetrochmesiacov
od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní na pozemkoch parc. CKN č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 352

m2 a parc. J. K. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 175 m2, evidovaných na LV č. XXXX,
k. ú. E. F. zdržať sa konania, aby voda z týchto pozemkov vytekajúca cez ich oporný múr po celej jeho
dĺžke a výške, a dažďová voda zo železobetónového venca oporného múru po celej jeho dĺžke, stekala
na pozemky žalobcu parc. J. K. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2 a parc. CKN č.
XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 395 m2, a to v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 98,62 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
V. V časti konania o odstránenie nezákonného stavu žalovaným 1/ a 2/ ukladá povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.
VI. V časti konania o náhradu škody žalobcovi ukladá povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu
trov konania v rozsahu 64,64 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,

ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.“
2. Predmetom tohto občianskoprávneho sporu bolo posúdenie, či výstavbou a úpravami pozemku zo
strany žalovaných G. a I. H. došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu A. B.C., a teda k porušeniu jeho zákonom chránených práv podľa § 126 a § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa domáhal súdnej ochrany vlastníctva formou negatórnej žaloby, a to uložením
povinnosti žalovaným zdržať sa vypúšťania dažďových vôd zo svojich pozemkov na jeho parcely, ako

aj odstránením časti venca oporného múru, ktorý podľa jeho tvrdenia presahoval do jeho vlastníctva.
Súčasne uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku vlhnutia a zatekania jeho
pivnice.
3.Žalobcatvrdil,žežalovanísvojvoľneabezstavebnéhopovoleniavybudovalinahraniciichsusediacich
pozemkov oporný múr z lomového kameňa, následne doplnený gabionovými košmi, pričom navážkou

zeminy zmenili prirodzené odtokové pomery dažďových vôd. Tieto zásahy podľa žalobcu spôsobili,
že dažďová voda z pozemkov žalovaných začala presakovať do jeho pivnice umiestnenej na parcele
J. K. XXXX/XX a k nosnej stene rodinného domu súp. K. XXX, čím došlo k poškodeniu muriva a
znehodnoteniu majetku. Žalobca ďalej tvrdil, že veniec oporného múru presahuje do jeho parcely o 11
cm a fyzicky mu bráni vo výkone vlastníckych oprávnení, keď znemožňuje údržbu fasády a umiestnenie
drobných stavebných prvkov (markízy, anténneho stožiara).

4. Žalovaní popierali všetky tvrdenia o zásahu do cudzieho vlastníctva. Zdôraznili, že ich pozemok sa
nachádza vo svahovitom teréne a že všetky ich úpravy boli realizované tak, aby zamedzili zosuvu pôdy.
Gabionové múry sú podľa nich konštrukčne vodopriepustné, takže nezasahujú do odtokových pomerov.
Argumentovali tiež tým, že príčinou zatekania pivnice je nefunkčná hydroizolácia žalobcovej stavby, jej
vek a stavebný stav, ako aj nevhodné umiestnenie nádob na dažďovú vodu na hranici parciel. Odkázali

pritom na statické posudky vypracované už v roku 2010, ktoré identifikovali závady na strane žalobcu.
Súčasne uviedli, že ich stavebné úpravy boli predmetom kontroly stavebného úradu Mesta Veľký Krtíš,
ktoré nezistilo žiadne porušenie stavebných predpisov ani nepovolené zásahy.
5. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, pozostávajúce z listinných dôkazov,
fotodokumentácie, výpovedí účastníkov, ako aj znaleckého dokazovania. Kľúčovým dôkazom sa stali

dvaznalecképosudky.ZnalkyňaA.L.M.,ustanovenásúdom,zistila,žehlavnoupríčinouvlhnutiapivnice
je svahovitý terén, poškodené škárovanie kamenného múru a nedostatočná izolácia pivnice, ktorá
už neplní svoju funkciu. Zároveň však odporučila utesnenie škár a vybudovanie rigolu na zachytenie
zrážkovej vody. Druhý znalecký posudok, predložený žalobcom a vypracovaný A. N. O., identifikoval ako
rozhodujúci faktor zásahu práve úpravy žalovaných – navážku zeminy a zmenu odtokových pomerov.

Tento znalec preukázal negatívny sklon oporného múru smerom k pozemku žalobcu a konštatoval, že
presahujúci veniec múru zasahuje do cudzieho vlastníctva o 11 cm.
6. Súd zhodnotil tieto dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že hoci znalkyňa M.
identifikovala viaceré objektívne faktory prispievajúce k vlhnutiu pivnice, posudok A. O. preukázal
konkrétny mechanizmus, ktorým zásahy žalovaných prispeli k vzniku závadného stavu. Súd preto

považoval tieto závery za komplementárne a vyhodnotil ich v prospech žalobcu. Z fotodokumentácie
podľasúdunepochybnevyplývalo,žežalovanínasvojompozemkuvykonalinavážkuzeminyažpostenu
pivnice žalobcu, čím fakticky znížili priepustnosť podložia a spôsobili, že dažďová voda sa akumuluje
pri stene žalobcovej stavby. Takýto stav predstavuje neoprávnený zásah do cudzieho vlastníctva podľa
§ 126 Občianskeho zákonníka.

7. Súd pritom poukázal na to, že otázka existencie stavebného povolenia nie je pre rozhodnutie vo
veci rozhodujúca, keďže právna ochrana vlastníctva sa poskytuje bez ohľadu na stavebno právnu
stránku zásahu. Podstatným bolo zistenie, že došlo k zmene prirodzených odtokových pomerov, ktorú
zavinili žalovaní svojimi úpravami. Tým naplnili skutkovú podstatu priameho rušenia vlastníckeho práva.
Súd neuznal obranu žalovaných, podľa ktorej bola škoda spôsobená výlučne opotrebením žalobcovej

pivnice, pretože táto okolnosť nemôže vylúčiť existenciu neoprávneného zásahu, ale môže ovplyvniť
len rozsah zodpovednosti.
8. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z ustanovení § 3, § 126 a § 127 Občianskeho
zákonníka, ktoré zakotvujú ochranu vlastníckeho práva a zákaz nadmerných imisií, ako aj z § 415 a §
420 OZ, upravujúcich všeobecnú preventívnu povinnosť a zodpovednosť za škodu. Z týchto ustanovení

vyvodil, že vlastník susedného pozemku je povinný zdržať sa takých zásahov, ktoré spôsobujú prienik
vody alebo iných látok na cudzí pozemok, a to aj v prípade, že ide o prirodzený dôsledok stavebných
úprav.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že konaním žalovaných došlo k zmene
prirodzených odtokových pomerov a k zadržovaniu dažďových vôd v priestore medzi ich múrom a

pivnicou žalobcu, čo má za následok vlhnutie jeho nehnuteľnosti. Tento stav je v priamom rozpore
s ustanovením § 127 ods. 1 OZ a predstavuje neoprávnené rušenie vlastníctva. Súd preto žalobe
čiastočne vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zdržať sa vypúšťania dažďových vôd zo svojich
pozemkovnapozemkyžalobcuavytekaniavodyzopornéhomúru.Súčasneimuložilpovinnosťnahradiťžalobcovi škodu v preukázanej výške 98,62 €, pričom vo zvyšnej časti žalobu o náhradu škody zamietol
pre nepreukázanosť príčinnej súvislosti medzi zásahom a všetkými tvrdenými ujmami.
10.Súdvzáverezdôraznil,žejehorozhodnutiesledujeobnovupokojnéhostavuvlastníckychprávmedzi

účastníkmi, nie sankciu za neodborné stavebné zásahy. Nárok žalobcu bol úspešný v časti negatórneho
petitu, teda v rozsahu, v akom preukázal, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho vlastníckeho
práva. V ostatnom – najmä v časti týkajúcej sa výšky škody – žaloba úspešná nebola, keďže nebolo
jednoznačne preukázané, že všetky škody majú príčinnú súvislosť výlučne s konaním žalovaných.
11. Výsledkom konania bolo preto čiastočné vyhovenie žalobe, s tým, že trovy konania boli rozdelené

pomerne podľa miery úspechu účastníkov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o dôslednú
analýzu dôkazov, pričom prijal skutkový záver o existencii neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu, no rozsah spôsobenej škody považoval za preukázaný len v minimálnej výške.
Odvolanie žalobcu
12. Žalobca napadol rozsudok v celom rozsahu s tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil
skutkový stav, pochybil pri hodnotení dôkazov, najmä znaleckých posudkov, a prijal výroky, ktoré sú

pre neurčitosť nevykonateľné. Tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní nezákonnými terénnymi
úpravami a zhotovením oporného múru z gabionových košov na svojich parcelách zmenili odtokové
pomery tak, že zrážkové vody sú sústreďované do zbernej jamy/šachty a následne odtekajú na jeho
pozemky, čím sa vytvára tlaková (hydrostatická) voda pri severnej stene pivnice jeho domu, v dôsledku
toho došlo od roku 2019 opakovane k vytápaniu kotolne a k poškodeniu zvislej hydroizolácie. V tejto

príčinnej súvislosti sa odvolal na vlastné fotografické a video dôkazy z rokov 2019, 2020, 2022 a 2023
a na znalecký posudok A. O.. Závery znalkyne A. M. považuje za účelové, neúplné a rozporné (najmä
tvrdenie o „záruke“ izolácie a o nezmenených terénnych pomeroch), pričom namietal, že znalkyňa
pri obhliadke nezadokumentovala rozhodné skutočnosti a súd odmietol jeho návrhy na doplnenie
dokazovania(dodatočnáobhliadka,výsluchznalkyne).Zanesprávnepokladal,žesúduverilverzii,podľa

ktorej terén ostal v pôvodnom stave a gabiony si nevyžiadali výkop svahu. Podľa neho je opak zrejmý
už z konštrukcie zapustenia košov a z posúdenia O..
13. Popri imisiách vodou namietal aj zásah do vlastníckeho práva podľa § 126 OZ. Tvrdil presah
železobetónovej deky/vence oporného múru približne o 11 cm do jeho parcely, zúženie manipulačného
priestoru miestami na 46 cm (pod zákonné minimum 60 cm), a priamu prekážku pre stožiar parabolickej

antény, stĺpik markízy a pre výkon údržby stavby. Navrhoval preto odstránenie presahu (odpílením/
odbitím) alebo zhotovenie nového venca bez presahu so spádom na pozemky žalovaných.
14. Výroky rozsudku považoval za nepresné a neexekvovateľné, keďže neobsahujú konkrétne a
jednoznačné vymedzenie negatórnych povinností (čo, kde a v akom rozsahu sa majú žalovaní zdržať),
ani úplný okruh dotknutých pozemkov a stavieb. Súd podľa neho neoprávnene vylúčil časť jeho petitu

ako duplicitnú a nepostihol aj vyššie položené parcely, z ktorých rovnako pritekajú vody.
15. V časti náhrady škody nesúhlasil s tým, že mu bola priznaná len jedna udalosť a len v rozsahu 98,62
EUR. Tvrdil štyri samostatné vytopenia s následnými opravami omietok a náterov, doložené časovo
odlišnými fotografiami a potvrdené posudkom O., a žiadal priznať sumu 446,83 EUR podľa cien v čase
zásahov, resp. 554,60 EUR po indexácii na cenovú úroveň roku 2023 (bez zahrnutia nákupu náradia).

16. Za nesprávny právny záver považuje aj argument, že mal bezodkladne vymeniť hydroizoláciu. Podľa
neho treba najskôr odstrániť príčinu imisií, technická realizovateľnosť výmeny pri vzdialenosti oporného
múru 1,24 – 1,28 m je sporná a výkop v hĺbke cca 2,5 m by bol nebezpečný.
17. Ďalej poukázal na stavebno-právne pochybenia žalovaných (realizácia oporného múru a terénnych
úprav bez príslušného konania, nerešpektovanie výziev stavebného úradu, zrušené stavebné povolenie

na prístrešok) a uvádzal sériu sprievodných incidentov ako kontext dlhodobého šikanózneho správania.
18. Zároveň namietal porušenie svojich procesných práv (prerušenie záverečnej reči, nevykonanie jemu
navrhnutých dôkazov) a vyjadruje pochybnosti o nestrannosti súdu prvej inštancie.
19. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil, prípadne zmenil tak, že ukladá žalovaným presne
špecifikované negatórne povinnosti zahrnujúce všetky dotknuté parcely a stavby (vrátane vyššie

položených), nariaďuje odstránenie presahu železobetónovej deky/vence do jeho pozemku (minimálne
v rozsahu brániacom užívaniu stožiara a markízy) a priznáva náhradu škody za všetky štyri vytopenia v
celkovej sume 446,83 EUR, resp. 554,60 EUR podľa cenovej úrovne roku 2023. K tomu žiadal upraviť
aj výroky o trovách konania.
Odvolanie žalovaných

20. Proti rozsudku sa odvolali taktiež žalovaní. odvolanie, ktorým napadli rozhodnutie v celom rozsahu,
teda vo výrokoch I., II., III., V. a VI. Rozsudok považovali za nezákonný, arbitrárny, vydaný v rozpore
so zisteniami vykonaného dokazovania a založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietali,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, nehodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach,jednostranne prevzal závery súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom a nerešpektoval
odborné zistenia súdnej znalkyne A. L. M., ktorá bola do konania ustanovená ako nezávislý znalec.
21. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že navážkou zeminy

na lomový kameň došlo k vytvoreniu vrstvy, ktorá pri dažďoch zadržiava vodu a bráni jej prirodzenému
odtoku, čím vzniká vlhkosť na severnej stene pivnice žalobcu. Takýto skutkový záver označili žalovaní za
neodôvodnený a v rozpore so zisteniami znalkyne A. M., ktorá v znaleckom posudku č. 1/2024 uviedla,
že gabionové konštrukcie neohrozujú stavbu žalobcu a že vlhkosť pivnice je dôsledkom chýbajúcej
hydroizolácie proti zemnej vlhkosti na stavbe žalobcu. Znalkyňa výslovne konštatovala, že terén na

parcele žalovaných č. XXXX/XX nie je spádovaný smerom k pivnici žalobcu, ale naopak od parcely č.
XXXX/X smerom k parcele č. XXXX/XX. Zároveň poukázala na to, že gabionové koše sú uložené na
pôvodnom teréne, sú vodopriepustné a svah spevňujú, nie menia jeho prirodzené odtokové pomery.
Zdôraznila tiež, že pozemok žalovaných na parcele č. XXXX/X je vyspádovaný smerom k odtokovému
žľabu s vyústením do mestskej kanalizácie, čím je zabezpečené riadne odvádzanie dažďových vôd z
ich nehnuteľnosti.

22. Žalovaní namietali, že súd úplne opomenul tieto závery súdneho znalca, hoci vychádzali z osobnej
obhliadky a objektívneho merania terénu, a namiesto toho bez riadneho odôvodnenia prevzal závery
súkromného znaleckého posudku A. N. O., ktorý podľa nich nebol vypracovaný zákonným spôsobom.
Tvrdili, že uvedený znalec nebol na mieste obhliadky, nevyžiadal si spisový materiál a vychádzal len zo
subjektívnych fotografií a tvrdení žalobcu. Takto vypracovaný posudok preto považovali za neobjektívny

a jeho použitie ako jediného základu skutkového záveru za prejav svojvôle súdu. Z uvedených dôvodov
označili napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, keďže z neho nie je zrejmé, prečo súd uprednostnil
súkromný znalecký dôkaz pred súdnym znaleckým dokazovaním, ktoré bolo komplexné, nestranné a
vykonané podľa zákona.
23. Žalovaní zároveň poukázali na to, že ich konanie pri zhotovení gabionových konštrukcií bolo v

súlade so stavebným právom a so závermi miestne príslušného stavebného úradu, ktorý v rozhodnutí
Mesta Veľký Krtíš zo dňa 18. júla 2019 výslovne konštatoval, že na ich pozemku neboli zistené žiadne
nepovolené zásahy ani zmeny terénu. Zdôraznili, že gabionové múr bol vybudovaný ako oporný prvok
na pôvodnom svahu bez výkopových prác pod úrovňou terénu a bez akéhokoľvek zásahu do základov
pivnice žalobcu. Z týchto dôvodov podľa ich názoru neexistuje žiadny dôkaz o zmene odtokových

pomerov alebo o porušení zákonnej povinnosti, ktorá by zakladala protiprávnosť ich konania.
24. K výroku II rozsudku žalovaní namietali, že súd opäť nešpecifikoval, v čom má spočívať neoprávnený
zásah, ktorého sa mali dopustiť výstavbou kamenného oporného múru a železobetónového venca.
Podľa žalovaných ide o stavbu z roku 2009, ktorá bola zrealizovaná za účelom zabránenia zosuvu pôdy
a na ich náklady, pričom samotné vlhnutie kamenného múru v dôsledku vymrvenej škárovacej hmoty

nemožno považovať za zásah do cudzieho vlastníctva. Žalovaní tvrdili, že opakovane ponúkali žalobcovi
súčinnosť a opravu oporného múru, avšak ten ich dlhodobo odmieta vpustiť na svoj pozemok, čím im
znemožňuje vykonať sanáciu vád. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na závery znalkyne A. M.,
ktorá potvrdila, že žalobca opakovane odmietol umožniť vstup žalovaných za účelom opravy. Podľa
žalovaných ide o dôkaz, že prípadné vady múru nemôžu byť ich zavinením, ale dôsledkom absencie

súčinnosti žalobcu.
25. Odvolatelia ďalej poukázali na statický posudok z augusta 2010 vypracovaný A. E. C., podľa
ktorého bola príčinou poruchy oporného múru nevhodná dispozícia plastových sudov na zachytávanie
dažďovej vody na pozemku žalobcu. Tieto nádoby boli opakovane preplnené, čím spôsobovali dlhodobé
podmáčanie základovej konštrukcie oporného múru a jeho postupné sadanie. Na základe tohto posudku

vydalo Mesto E. F. dňa 18. augusta 2010 výzvu na odstránenie zistenej závady, ktorú žalovaní podľa
vlastného tvrdenia splnili. Zdôraznili však, že žalobca dodnes umiestňuje plastové sudy v blízkosti múru,
čím sám prispieva k opakovanému vlhnutiu muriva. Z týchto dôvodov žalovaní odmietli záver súdu o ich
protiprávnosti a zdôraznili, že povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a predchádzať škodám plnia,
keďže ich dvor je vyspádovaný a odvodnený do mestskej kanalizácie.

26. V tejto súvislosti žalovaní namietali aj technickú a fyzickú nevykonateľnosť výroku I. a II. rozsudku,
keďže povinnosť „zdržať sa púšťania dažďovej vody“ nie je podľa nich splniteľná – ide o prirodzený jav,
ktorému sa v danej svahovitej oblasti nedá zabrániť. Výroky sú preto podľa nich nepresné, neurčité a
právne nevykonateľné.
27. K výroku III o náhrade škody žalovaní uviedli, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ich

konaním a škodou na majetku žalobcu. Podľa znaleckého posudku A. M. je primárnou príčinou vlhnutia
pivnice chýbajúca izolácia proti zemnej vlhkosti na stavbe žalobcu, pričom z jej posudku nevyplýva, že
by žalovaní svojim konaním spôsobili akúkoľvek škodu. Znalkyňa tiež uviedla, že v spisovom materiáli
nebol presne určený rozsah poškodenia omietky ani čas vzniku škody, preto nie je možné jednoznačneurčiť, kedy k nej došlo. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca mal problémy so zatekaním pivnice už v čase,
keď bol ženatý s bývalou manželkou, t. j. pred rokom 2016, teda minimálne štyri roky pred podaním
žaloby. Z týchto okolností vyvodzovali, že nárok žalobcu je časovo nepreukázaný, prípadne premlčaný,

a že neexistuje žiadna priama príčinná súvislosť so správaním žalovaných.
28. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania žalovaní namietali, že súd im nesprávne nepriznal plnú
náhradutrovkonanianapriektomu,žezvykonanéhodokazovanianevyplývaichprotiprávnekonanie.Pri
správnom právnom posúdení veci mala byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá, čomu by zodpovedalo
rozhodnutie o plnom úspechu žalovaných a priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 % podľa §

255 ods. 1 CSP.
29. Žalovaní uzavreli, že súd prvej inštancie porušil zásadu hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP, keď
neodôvodnene uprednostnil súkromný znalecký posudok pred súdnym posudkom, nevysporiadal sa s
podstatnými námietkami a nevysvetlil, z akých dôvodov považoval skutkové zistenia za preukázané.
Zároveň zdôraznili, že v danom prípade nebola preukázaná žiadna protiprávnosť ani príčinný
vzťah medzi ich konaním a tvrdenou škodou, pričom žaloba smerovala proti prirodzeným prejavom

svahovitého terénu a nie proti ich konkrétnemu zásahu. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 21. februára 2025 vo výrokoch I., II., III., V. a VI. podľa § 365
ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu
30. Žalovaní sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. februára 2025 podrobne vyjadrili k odvolaniu

žalobcu proti rozsudku, pričom navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako neúplné odmietol,
prípadne ako nedôvodné zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedli, že odvolanie žalobcu
je zmätočné, nepresné a nezrozumiteľné, pretože z jeho obsahu nie je možné jednoznačne určiť, ktoré
konkrétne výroky rozsudku žalobca napáda, v akom rozsahu tak robí a o ktoré zákonné dôvody svoje
odvolanie opiera. Z obsahu odvolania podľa nich dokonca vyplýva, že žalobca napadol aj tie výroky,

ktorými mu bolo vyhovené, čo by bolo možné interpretovať ako implicitné späťvzatie žaloby v tejto časti.
Takéto odvolanie podľa žalovaných nespĺňa procesné náležitosti ustanovené § 364 a nasl. Civilného
sporového poriadku a je dôvodom na jeho odmietnutie ako neúplného a neurčitého.
31. K procesným námietkam žalobcu, podľa ktorého mu súd neumožnil predniesť celú záverečnú reč,
žalovaní uviedli, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s procesnými pravidlami, keď

žalobcu prerušil. Záverečné reči podľa § 182 CSP slúžia na stručné zhrnutie dokazovania a právneho
názoru účastníka, nie na uvádzanie osobných obvinení, opisov konfliktov či tvrdení nesúvisiacich s
predmetom sporu. Podľa žalovaných sa žalobca pokúšal opakovane vnášať do konania irelevantné,
subjektívne a vykonštruované tvrdenia o údajných schválnostiach zo strany žalovaných, ako aj ničím
nepodložené osobné útoky voči sudcovi a právnej zástupkyni žalovaných. Tieto obvinenia označili za

nepravdivé, pričom zdôraznili, že voči nim nebolo vedené žiadne priestupkové ani trestné konanie a že
opakované osobné útoky žalobcu znižujú vážnosť jeho tvrdení.
32. K vecnému obsahu odvolania žalobcu žalovaní zdôraznili, že žalobca opätovne stavia svoju
argumentáciu na súkromnom znaleckom posudku A. N. O., ktorý považujú za neobjektívny, metodicky
chybný a procesne neprípustný. Tento posudok bol podľa nich vyhotovený bez prístupu k úplnému

spisovému materiálu, bez riadnej obhliadky na mieste samom a bez účasti strán sporu, pričom znalec
vychádzal výlučne z jednostranných informácií a fotodokumentácie predloženej žalobcom. Naopak,
súdna znalkyňa A. L. M. vypracovala znalecký posudok v súlade so zákonom, vykonala riadnu
obhliadku za účasti všetkých účastníkov, disponovala kompletným spisovým materiálom a zohľadnila
odborné i skutkové podklady. Z jej posudku jednoznačne vyplýva, že gabionové konštrukcie vybudované

žalovanými neohrozujú stavbu žalobcu, že terén na parcele č. XXXX/XX nie je spádovaný smerom
k pivnici žalobcu, ale naopak – od parcely č. XXXX/X k parcele č. XXXX/XX – a že gabiony svah
spevňujú a zachovávajú jeho pôvodný charakter. Znalkyňa zároveň konštatovala, že príčinou vlhkosti
v pivnici žalobcu je absencia tesniacej izolácie proti zemnej vlhkosti, nie zásah žalovaných, pričom
dvor žalovaných na parcele č. XXXX/X je riadne vyspádovaný k odtokovému žľabu s vyústením do

mestskej kanalizácie. Na základe týchto zistení žalovaní zotrvali na svojom stanovisku, že v konaní
nebola preukázaná žiadna zmena odtokových pomerov zavinená ich činnosťou ani žiaden protiprávny
zásah do vlastníckeho práva žalobcu.
33. Ďalej poukázali na to, že žalobca v odvolaní opätovne opakuje tvrdenia, ktoré buď nesúvisia s
predmetom konania, alebo boli už súdom prvej inštancie náležite vyhodnotené. Zdôraznili, že konanie

nebolo konaním o odstránenie nepovolenej stavby, ako sa žalobca mylne domnieva, ale konaním o
ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 OZ. Z listinných dôkazov podľa žalovaných jednoznačne
vyplýva,žeichstavbybolirealizovanévsúladesostavebnýmzákonomanazákladeriadnychrozhodnutí
stavebného úradu. Poukázali na dlhodobú neochotu žalobcu poskytnúť im súčinnosť pri opraváchoporného múru – od roku 2014 im výslovne zakazuje vstup na svoj pozemok, hoci opakovane ponúkali
spoluprácu, čo dokladajú listinou s názvom „Upozornenie“ z 29. júla 2014, v ktorej žalobca zakázal
akýkoľvek vstup žalovaných na jeho pozemok.

34. K námietke žalobcu týkajúcej sa presahu železobetónovej deky (venca) oporného múru žalovaní
uviedli,žesaplnestotožňujúsozávermisúduprvejinštancieaznalkyneA.M.,podľaktorýchodstránenie
presahu by spôsobilo ešte intenzívnejšie zamokrenie venca, keďže dažďová voda by v takom prípade
stekala po celom obvode múru. Súd správne konštatoval, že aj v prípade rekonštrukcie by musel nový
veniec čiastočne presahovať na pozemok žalobcu, aby sa zabezpečil jeho odvodňovací účel, a preto je

výkon práva žalobcu v tejto časti v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Žalovaní preto
považujú zamietnutie tohto nároku za vecne správne.
35. K časti odvolania smerujúcej proti zamietnutiu ďalších žalobných nárokov uviedli, že žalobca sa
domáhal duplicitne rozšírených negatórnych povinností vzťahujúcich sa aj na ďalšie parcely, hoci súd
už vo výrokoch I. a II. uložil žalovaným primerané povinnosti. Súd správne zistil, že nebolo preukázané,
aby dažďová voda z pozemkov žalovaných ohrozovala ďalšie parcely žalobcu, najmä parcely CKN č.

XXXX L. XXXX/X, a ani aby sa tak dialo z parcely žalovaných č. XXXX/X, na ktorej je postavený ich
rodinný dom. S týmito skutkovými závermi sa žalovaní v celom rozsahu stotožnili.
36. V otázke náhrady škody žalovaní zopakovali, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ich
konaním a vznikom škody u žalobcu. Znalkyňa M. jednoznačne uviedla, že rozsah ani čas poškodenia
omietok nebol v spise určený, a teda nie je možné objektívne stanoviť, kedy a za akých okolností k nim

došlo. Podľa žalovaných mal žalobca problémy s vlhkosťou pivnice už pred rokom 2016, teda niekoľko
rokov pred podaním žaloby, čo svedčí o tom, že škoda nemohla byť následkom ich konania, prípadne
že nárok je premlčaný. Z týchto dôvodov nesúhlasia ani s priznaním čiastočnej náhrady vo výške 98,62
€, keďže podľa nich neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by túto škodu spôsobili oni.
37. V závere svojho vyjadrenia žalovaní zdôraznili, že sa žiadnym spôsobom nedopustili protiprávneho

konania, ich postup bol v súlade so stavebnými predpismi, a samotné terénne pomery sú
dané prirodzenou konfiguráciou svahu, nie ich zavinením. Odvolanie žalobcu preto považujú za
neopodstatnené,tendenčnéazmätočné,anavrhli,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvnapadnutých
výrokoch potvrdil a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.
Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných

38. Žalobca sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných zo dňa 7. marca 2025 podrobne
vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalovaných zo dňa 28. februára 2025.
Uviedol, že odvolanie žalovaných je založené na účelovo skreslených a nepravdivých tvrdeniach, ktoré
odporujú vykonanému dokazovaniu a záverom znalcov, ako aj listinným dôkazom obsiahnutým v spise.
Zdôraznil,žežalovanídlhodoboavedomeporušujústavebnýzákonavykonalistavebnéúpravyazmeny

terénu bez potrebného stavebného povolenia, čím spôsobili zmenu prirodzených odtokových pomerov
v neprospech žalobcu a vznik vlhkosti na severnej stene jeho pivnice. Podľa žalobcu ich odvolacie
námietky sledujú jediný cieľ – zľahčiť rozsah nezákonného stavu a vyhnúť sa zodpovednosti za následky
ich protiprávneho konania.
39. V prvom rade žalobca namietol, že jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo vecne aj

právne určité a opieralo sa o konkrétne dôvody uvedené v stavebnom zákone, občianskom zákonníku,
znaleckom posudku A. N. O., ako aj o dôkazy pripojené v spise. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaných
o jeho neúplnosti je zjavne neopodstatnené a má len procesný charakter. V súvislosti so skutkovým
stavom žalobca zdôraznil, že základným dôkazom o existencii nezákonného stavu je znalecký posudok
A. O., podľa ktorého je vlhká výlučne severná stena pivnice žalobcu, priliehajúca k pozemku žalovaných,

zatiaľ čo ostatné steny sú suché. Tento fakt podľa žalobcu preukazuje, že vlhnutie nemá vnútornú
stavebnú príčinu, ale vzniká pôsobením vody prenikajúcej z pozemkov žalovaných po tom, ako títo
svojvoľne zmenili spádovanie terénu a odvodňovanie. Zdôraznil, že aj súdna znalkyňa A. M. tento
stav pôvodne vyhodnotila zhodne, pričom po žalobcovej oponentúre doplnila svoj záver o odporúčanie
vybudovania zvislej hydroizolácie so žľabom na strane žalovaných. Podľa žalobcu teda medzi oboma

znalcami existuje vo veci zásadná zhoda, pričom rozdiel spočíva len v tom, kto má odstrániť následky
zisteného nezákonného stavu.
40. Žalobca ďalej poukázal na to, že znalecký posudok A. O. preukázal nielen zmenu spádovania dvora
žalovaných, ale aj existenciu nezákonne vybudovanej zbernej jamy, do ktorej boli dovedené dažďové
vody z celkovej plochy približne 762 m2. Keď sa jama naplnila, voda z nej cez PVC rúru vytekala na

cestu, odkiaľ následne stekala späť na pozemok žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaní túto skutočnosť
neskôr zakrývali, keď v októbri 2024 svoj dvor opätovne rozobrali a navrátili do pôvodného stavu, aký
existoval pred rokom 2018, teda pred úmyselným nasmerovaním dažďovej vody smerom k opornému
múru. Takto podľa žalobcu úmyselne zmarili možnosť ďalšieho dokazovania. Tvrdenie žalovaných otom, že dažďová voda je z ich pozemkov odvádzaná do mestskej kanalizácie, označil za nepravdivé,
keďže k tomu nepredložili žiadny doklad a ich vlastné vyjadrenia sú vnútorne rozporné – v jednej časti
odvolania tvrdia, že odvodnenie majú vyriešené, a v inej, že to nie je technicky možné.

41. K námietke žalovaných, že k poruche oporného múru došlo v dôsledku nesprávne umiestnených
sudov žalobcu na zachytávanie dažďovej vody, žalobca uviedol, že ide o tvrdenie opakovane vyvrátené
dôkazmi. Strešný zvod z jeho záhradnej kôlne má podľa kolaudačného rozhodnutia plochu len 12 m2 a
je riadne vyspádovaný smerom od oporného múru. Navyše, práve v tej časti, kde sa sudy nachádzajú,
nedošlo k žiadnemu vyoseniu, zatiaľ čo vyosenie múru o 33 cm sa prejavilo o niekoľko desiatok metrov

ďalej. Tieto zistenia potvrdzujú podľa žalobcu aj obaja znalci, ako aj Stavebný úrad mesta E. F., ktorý
už v roku 2010 konštatoval, že príčinou poruchy bola nahromadená voda za múrom na pozemkoch
žalovaných a nie sudy žalobcu. Úrad vtedy nariadil žalovaným vykonať stavebné úpravy a opravu
oporného múru, pričom žalobca im poskytol maximálnu súčinnosť.
42. K argumentu žalovaných, že žalobca bránil opravám, žalobca uviedol, že naopak dlhodobo
prejavoval ústretovosť a navrhoval rozumné riešenie spočívajúce len v odstránení časti rozpadnutej

deky presahujúcej do jeho pozemku, a nie v zásahu do celej konštrukcie. Napriek tomu žalovaní ani
po opakovaných výzvach nezalepili vypadnutý kameň zo svojho múru, ani neodstránili jeho zvyšky
z cudzieho pozemku. Tvrdenia o tom, že im žalobca znemožňuje opravu, označil za zavádzajúce a
odporujúce obsahu spisu.
43. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že presah železobetónovej deky oporného múru o 11 cm

nemožno považovať za zásah do vlastníckeho práva žalobcu, žalobca uviedol, že v súčasnosti ide o stav
oveľa závažnejší, keďže celý oporný múr je vychýlený od zvislej osi a zasahuje do jeho pozemku už o 33
cm, čo potvrdili obaja znalci. Preto jeho požiadavka na odstránenie alebo technickú úpravu presahujúcej
časti je opodstatnená a predstavuje len minimalizáciu následkov nezákonného konania žalovaných.
44. K otázke vykonateľnosti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že tieto výroky

sú plne vykonateľné, pretože znalecký posudok A. O. obsahuje presný popis stavebných úprav, ktorými
možno nezákonný stav odstrániť – konkrétne zhotovenie zvislej hydroizolácie na strane žalovaných,
opravu a preškárovanie oporného múru, vybudovanie zberného žľabu a zabezpečenie odvodnenia
venca tak, aby voda nepresakovala na pozemky žalobcu. Tieto opatrenia sú podľa žalobcu technicky
reálne a právne vynútiteľné.

45. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 98,62 €, žalobca uviedol, že prvé vytopenie kotolne
nastalo 11. septembra 2019 po zmene spádovania dvora žalovaných a pred týmto obdobím sa nikdy
neprejavila vlhkosť. Predložil fotodokumentáciu štyroch samostatných prípadov vytopenia a opráv.
Zdôraznil, že nemohol predvídať úmyselné konanie žalovaných a že opravu hydroizolácie nebolo možné
vykonať skôr, ako budú odstránené samotné príčiny, teda tlaková voda prenikajúca zo susedného

pozemku. V opačnom prípade by oprava viedla k podkopaniu základov oporného múru a k ďalšiemu
poškodeniu. Preto má podľa žalobcu povinnosť vykonať nápravu tá strana, ktorá nezákonný stav
spôsobila.
46. V závere žalobca poukázal na to, že žalovaní sa dlhodobo dopúšťajú porušovania právnych
predpisov, napriek opakovaným upozorneniam stavebného úradu nezabezpečili geologický ani statický

posudok pre svoje stavby, neodstránili vytýkané vady a svojím úmyselným konaním spôsobili žalobcovi
opakovanú škodu. Naopak, žalobca počas celého konania postupoval zákonne, poskytoval súčinnosť
a snažil sa dosiahnuť odstránenie nezákonného stavu zákonnou cestou. Preto navrhol, aby odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 21. februára 2025 vo výrokoch I., II., III., IV., V. a VI.
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, v ktorom sa dôsledne zohľadnia všetky dôkazy,

znalecké posudky a skutkové zistenia, a aby žalovaným bola uložená povinnosť odstrániť nezákonný
stav podľa návrhov znalcov, ako aj nahradiť žalobcovi škodu a trovy konania v plnom rozsahu.
Druhé vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných
47. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalovaných zo dňa 25. marca 2025 zotrval na
všetkých tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní zo dňa 28. februára 2025 a vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaných zo dňa 7. marca 2025. Zdôraznil, že žalovaní naďalej účelovo skresľujú skutkové okolnosti,
popierajú zrejmé a dôkazmi podložené fakty, a napriek opakovaným zisteniam znalcov a predloženým
dôkazom sa usilujú vyhnúť zodpovednosti za nezákonne vykonané stavebné práce a úpravy terénu,
ktoré spôsobili zmenu odtokových pomerov a zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu.
48. Žalobca uviedol, že aj naďalej súhlasí s vecnou podstatou výrokov I. a II. rozsudku súdu prvej

inštancie, avšak navrhuje ich doplnenie a spresnenie tak, aby sa výrokové časti vzťahovali na všetky
pozemky a stavby uvedené v žalobnom petite. Uviedol, že takáto formulačná úprava je nevyhnutná
pre zabezpečenie exekučnej vykonateľnosti rozhodnutia a pre zabránenie potrebe budúceho podávania
upresňujúcich žalôb. Vysvetlil, že všetky pozemky žalovaných, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkostinehnuteľností žalobcu, sú spojené jednotným odtokovým režimom a rovnakým spôsobom ohrozujú jeho
nehnuteľnosti. Preto nie je dôvod, aby bol rozsah negatórneho plnenia obmedzený len na časť z nich.
49. Podstatnú časť svojho nového vyjadrenia žalobca venoval doplneniu skutkových tvrdení na základe

novozískaného dôkazu – aktuálneho geometrického plánu, ktorý si sám zabezpečil z katastrálneho
operátu Katastrálneho úradu E. F.. Tvrdil, že žalovaní počas celého konania súdu nepredložili žiadny
geometrický plán, hoci práve ten by jednoznačne potvrdil, kde sa nachádza hranica medzi pozemkami
účastníkov. Žalobca preto pátraním získal platný geometrický plán, ktorý podľa jeho názoru jednoznačne
preukazuje, že oporný múr, ktorý žalovaní vybudovali bez stavebného povolenia, je umiestnený nielen

na hranici, ale čiastočne aj na pozemkoch žalobcu.
50. Z predloženého geometrického plánu podľa žalobcu vyplýva, že právna vzdialenosť medzi hranicou
parcely žalobcu a prednou časťou jeho rodinného domu je 1,52 m, avšak skutočná vzdialenosť od
základov oporného múru žalovaných je len 1,32 m. Rovnako v zadnej časti domu je právna vzdialenosť
1,35 m, zatiaľ čo skutočná vzdialenosť k základom načierno postavenej stavby je len 1,15 m. Žalobca
z týchto rozdielov usudzuje, že žalovaní po vytýčení hraníc geodetom pravdepodobne premiestnili

vytyčovacie kolíky približne o 20 cm smerom na jeho pozemok, čím došlo k neoprávnenému záberu
časti jeho parciel. Takto vybudovaný oporný múr podľa žalobcu nielenže zasahuje do jeho pozemku
svojím vychýlením o 33 cm, ale zároveň jeho základy sú z časti umiestnené už priamo na cudzom
pozemku. Celkový presah v niektorých miestach dosahuje až 53 cm, čo pri dĺžke múru približne 47
metrov predstavuje záber o výmere 12 až 15 m2. Žalobca zdôraznil, že za túto časť pozemku dlhodobo

riadne platí daň z nehnuteľnosti, a napriek tomu ju žalovaní užívajú bez právneho titulu.
51. Na základe týchto zistení žalobca prvýkrát výslovne navrhol, aby odvolací súd – popri zmene výroku
IV. rozsudku podľa návrhu súdneho znalca A. O. – uložil žalovaným povinnosť zákonného vysporiadania
pozemkov, ktoré neoprávnene zaberajú. Odkázal pritom na ustanovenia nového stavebného zákona,
podľa ktorého regionálny stavebný úrad s inšpekciou je oprávnený vydať rozhodnutie o odstránení

takejto stavby postavenej na cudzom pozemku. Tento nezákonný stav bol podľa žalobcu objasnený až
po získaní predmetného geometrického plánu, a preto ho nebolo možné predložiť skôr.
52. Ďalej žalobca zdôraznil, že je pripravený k racionálnemu riešeniu veci a že jeho postoj zostáva
ústupčivý. Tvrdí, že aj napriek závažnosti zistených porušení je možné stavbu oporného múru zachrániť,
pokiaľ žalovaní pristúpia k riadnemu pozemkovému a technickému vyporiadaniu a odstránia nezákonné

presahy. Poukázal pritom, že odstránenie iba deväťcentimetrového previsu železobetónovej deky
(venca) by bolo technicky nenáročné, nevyžadovalo by žiadne väčšie náklady a postačovalo by na
zamedzenie zásahu do jeho pozemku. Naopak, súdom prvej inštancie odporúčané riešenie – rozobrať
mramorovú terasu, vybrať tri stĺpiky markízy a premiestniť ich ďalej od múru – označil za nehospodárne,
neprimerané a v priamom rozpore so zásadou minimalizácie zásahu do práv poškodeného.

53. V nadväznosti na znalecký posudok A. O. žalobca znovu zdôraznil, že oporný múr, tak ako je
postavený, bol realizovaný bez stavebného povolenia, bez projektovej dokumentácie, bez kolaudačného
rozhodnutia a navyše čiastočne aj na cudzom pozemku. Takéto konanie podľa neho nemôže byť
považované za zákonné. Dodal, že 4 cm hrubý previs železobetónového venca, ktorého odstránenie
žiada, nemá žiadnu statickú ani hydroizolačnú funkciu, pretože ani po jeho odstránení by múr nestratil

schopnosť odolávať zrážkovej vode – zostalo by 24 cm hrúbky ako prirodzené krytie proti zamokreniu.
54. Žalobca zároveň opätovne namietol, že znalkyňa A. M. zámerne nezadokumentovala pri
svojej obhliadke skutkový stav na strane žalovaných, keď mu neumožnila účasť na obhliadke a
neoverila smerovanie dažďovej vody. Tvrdí, že žalovaní neskôr v roku 2024 svoj pozemok opätovne
upravili do pôvodného stavu, čím sťažili dokazovanie o úmyselnom nasmerovaní dažďových vôd v

predchádzajúcich rokoch.
55. V závere svojho vyjadrenia žalobca sumarizoval rozhodujúce právne otázky, ktoré podľa neho musí
odvolací súd zodpovedať: či možno považovať za zákonnú stavbu postavenú bez stavebného povolenia
a kolaudácie, či je prípustné, aby takáto stavba zasahovala svojimi základmi a telesom o 20 až 53 cm
na susedný pozemok, či je v súlade so zákonom úmyselne nasmerovávať dažďovú vodu z vlastného

pozemku na susedný pozemok, a či možno akceptovať znalecký záver A. M. o nemožnosti odvodnenia,
keď znalec A. O. dôkazmi preukázal opak.
56. Žalobca zdôraznil, že žalovaní počas konania nepredložili žiadne listinné dôkazy preukazujúce
zákonnosť svojich stavieb, ani geometrické zameranie, a nerešpektovali výzvy stavebného úradu. Ich
vyjadrenia označil za účelové a nepravdivé, pričom všetky ich tvrdenia opakovane vyvrátil listinnými a

znaleckými dôkazmi. Na záver uviedol, že ponecháva na rozhodnutie odvolacieho súdu, aby posúdil,
ktoré skutkové tvrdenia sú dôveryhodné – či tie, ktoré sú opreté o dôkazy, znalecké posudky a objektívne
merania, alebo tvrdenia žalovaných, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Navrhol preto, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v intenciách jeho odvolania, rozšíril výroky I. aII. o všetky dotknuté pozemky, vo výroku IV. zaviazal žalovaných na vykonanie stavebných úprav
podľa návrhu znalca A. O., zároveň uložil žalovaným povinnosť zákonného vysporiadania pozemkov,
ktoré neoprávnene zaberajú, a potvrdil nezákonnosť konania žalovaných, ako aj ich zodpovednosť za

vzniknutú škodu a za náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaných z 19. 5. 2025
57. Žalobca podal ďalšie vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných zo dňa 19. mája 2025. Opätovne potvrdil
všetky doterajšie skutkové a právne tvrdenia uvedené vo svojich predošlých podaniach, a to najmä v

odvolaní zo dňa 28. februára 2025 a vo vyjadreniach zo dňa 7. marca 2025 a 25. marca 2025. Zdôraznil,
že na všetkých svojich predošlých vyjadreniach a návrhoch trvá v plnom rozsahu, vrátane návrhu na
zmenu odvolacieho žalobného petitu, pričom odvolací súd žiada, aby pri svojom rozhodovaní prihliadol
výlučnenadôkazypredloženéžalobcomanienaúčelové,zavádzajúceadôkaznenepodloženétvrdenia
žalovaných.
58. Žalobca uviedol, že žalovaní sa vo svojom poslednom písomnom vyjadrení vôbec nevysporiadali

s dôkazom č. 1/04/2025, ktorý predložil odvolaciemu súdu vo svojom podaní zo dňa 14. apríla 2025 a
ktorý obsahuje nové skutkové zistenia týkajúce sa umiestnenia a rozsahu tzv. „načierno“ postaveného
oporného múru. Doplnil, že pred vydaním rozsudku súdu prvej inštancie nemal vedomosť o tom, že
uvedená stavba bola po celej svojej dĺžke vybudovaná nielen na hranici, ale v značnom rozsahu priamo
na pozemkoch žalobcu. Túto skutočnosť podľa jeho tvrdenia potvrdzuje nový dôkaz – geodetické

zameranie vykonané geodetom G. D. dňa 1. júna 2025, ktoré žalobca označil ako dôkaz č. 1/06/2025.
59. Podľa žalobcu ide o zásadný dôkaz, ktorý preukazuje presné hranice medzi pozemkami účastníkov
sporu a rozsah nelegálneho zásahu do jeho vlastníckeho práva. Geodetické meranie bolo podľa jeho
slov vykonané na základe údajov z katastrálneho operátu Katastrálneho úradu E. F., pričom z merania
vyplýva viacero závažných zistení.

60. Po prvé, geodetické meranie preukazuje, do akej miery žalovaní svojvoľne posunuli hranice medzi
pozemkami. Žalobca uviedol, že ešte pred začiatkom výstavby oporného múru bol geodetom P. presne
vytýčený priebeh hranice medzi pozemkami, a túto hranicu žalovaní pôvodne odsúhlasili. Napriek tomu
po začatí stavebných prác došlo podľa nového merania k neoprávnenému posunu vytyčovacích kolíkov
približne o 20 cm smerom k pozemkom žalobcu, čím došlo k záberu časti jeho parcely.

61. Po druhé, z merania podľa žalobcu vyplýva, že plocha pozemku žalobcu nezákonne obsadená
základmi a telom oporného múru predstavuje najmenej 7 m2 medzi lomovými bodmi 122 a 112,
pričom v celkovej dĺžke stavby medzi bodmi 111–122 a 112–100 je táto plocha ešte podstatne väčšia.
Žalobca zdôraznil, že ide o priame, číselne vyjadrené zistenie odborníka, ktoré nemožno spochybniť,
a ktoré potvrdzuje, že žalovaní nielen zasahujú do jeho pozemkov nadstavbou múru (t. j. vychýlením a

previsom), ale že samotná stavba stojí základmi na cudzom pozemku.
62. Po tretie, z výsledkov zamerania vyplýva, že vrchná časť – nadstavba oporného múru – zasahuje do
pozemku žalobcu až do vzdialenosti 53 cm, čo potvrdzuje aj predchádzajúce tvrdenia žalobcu o rozsahu
zásahu. Pripomenul, že sám navrhoval odstrániť iba malú časť previsu (cca 9 cm), avšak súd prvej
inštancie s takýmto racionálnym návrhom nesúhlasil, hoci takýto postup odporúčal aj znalec A. O..

63. Po štvrté, žalobca uviedol, že nový dôkaz vyvracia tvrdenie žalovaných a podľa jeho slov
aj „podplateného znaleckého posudku“, podľa ktorého malo dôjsť k vychýleniu múru v dôsledku
nesprávneho umiestnenia dažďového zvodu na konci pozemku žalobcu (parcela č. XXXX/X).
Geodetické meranie podľa neho jasne potvrdzuje, že na tomto mieste oporný múr zostal v pôvodnej
polohe bez vychýlenia, čo už v minulosti potvrdili aj obaja znalci.

64. Po piate, z dôkazu podľa žalobcu vyplýva aj to, že žalobca bol voči žalovaným v minulosti ústretový
a umožnil im rozšírenie pôvodného 22 metrov širokého pozemku na 23,42 metra, aby mali prístup
k nesprávne naprojektovanej garáži, čo dokladajú dôkazy č. 1/06/2025 a 2/06/2025. Napriek tejto
ústretovosti žalovaní podľa žalobcu pokračovali v protiprávnom konaní a naďalej zasahujú do jeho
vlastníckych práv.

65. Žalobca zároveň kritizoval, že súd prvej inštancie si napriek opakovaným návrhom nevyžiadal
od žalovaných ich geometrický plán, ktorý by jednoznačne preukázal, či sa stavba nachádza na ich
pozemkoch, alebo na pozemkoch žalobcu. Tvrdí, že práve tento dôkaz mohol potvrdiť alebo vyvrátiť
zákonnosť postavenia stavby podľa stavebného zákona. Nevykonaním tohto dôkazu podľa žalobcu súd
prvej inštancie porušil zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.

66. Žalobca poukázal na to, že nezákonný stav, ktorý v súčasnosti existuje, spočíva nielen v zasahovaní
vychýlenej a nadstavenej časti stavby do jeho pozemku, ale aj v samotnom umiestnení časti stavby
žalovaných priamo na jeho pozemku. Zdôraznil, že nie je možné, aby naďalej platil daň z nehnuteľnosti
za pozemok, ktorý žalovaní fakticky užívajú bez právneho titulu, a preto navrhol, aby odvolací súdrozhodol aj o povinnosti žalovaných vykonať zákonné vysporiadanie pozemkov, na ktorých stavbu
postavili.
67.Vzáverežalobcauviedol,ženovégeodetickézameranieapredloženédôkazypotvrdzujúvšetkyjeho

doterajšie tvrdenia o nezákonnosti stavby a neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva. Keďže tieto
skutočnosti neboli známe pred vydaním rozsudku súdu prvej inštancie, navrhol, aby ich odvolací súd
plne zohľadnil ako nové skutkové okolnosti zásadného významu a aby v súlade so zákonom prehodnotil
vec po stránke skutkovej aj právnej. Podľa žalobcu nie je možné, aby žalovaní aj naďalej profitovali z
vlastného protiprávneho konania, a preto navrhol, aby odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal výlučne

z preukázaných dôkazov a nie z nepravdivých tvrdení žalovaných.
68. Nižšie uvádzam systematickú, bodovo členenú analýzu rozsudku súdu prvej inštancie vo
vzťahu k všetkým odvolacím námietkam – najprv žalobcu, potom žalovaných – a následné
zohľadnenie dodatočných vyjadrení a nových dôkazných tvrdení. Pri každej námietke uvádzam záver o
(ne)dôvodnosti a stručné, ale vecne podrobné odôvodnenie.
Právne posúdenie odvolacím súdom

69. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
70. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
71. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní veci, vrátane všetkých skutkových i právnych tvrdení
oboch procesných strán, ako aj podkladov rozhodnutia okresného súdu, dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, logicky odôvodnený a právne presvedčivý. Jeho závery plne

zodpovedajú realite fyzikálnych a prírodných pomerov v danom území a zároveň rešpektujú limity
súdnej právomoci pri susedských sporoch vyplývajúcich z prirodzenej povahy terénu, zrážok a vlastností
pôdneho podložia.
72. Predmetný spor sa odohráva v prostredí s výrazne svahovitým charakterom, pričom nehnuteľnosti
strán sa nachádzajú v typicky gravitačne exponovanej časti svahu, kde v dôsledku prírodných pomerov

prirodzene dochádza k zbiehaniu zrážkových vôd z vyššie položených pozemkov smerom nadol.
Žalovaníakovlastnícihornýchpozemkovvybudovalinahranicisožalobcomopornýmúr,ktoréhoúčelom
bolo vytvoriť stavebnú rovinu a zabrániť zosuvu pôdy. Takáto stavba je bežným a v zásade racionálnym
inžinierskym riešením v podobných terénnych konfiguráciách. Je však zrejmé, že oporný múr nebol v
celom rozsahu technicky dostatočne vybavený hydroizolačnými prvkami, najmä nepriepustnou fóliou

či utesnením kontaktu zásypu s vonkajšou stenou múru, čo pri dlhodobom a intenzívnom vystavení
zrážkam vedie k presakovaniu vody. Za daného stavu nepochybne dochádza k erózii stavebného
materiálu, okrem iného aj zmenou teplôt, mrznutím. Ak nie je použitý správny materiál, mrazuvzdorný
vodeodolný exteriérový betón a múr je vystavený neustále vode a jej tlaku, je logické, že dochádza
kdeštrukciimúruatomu,ževodacezpodložiepresakujeahľadánajľahšiucestusmerom„dole“vzmysle

gravitačného zákona, čo je v danom prípade od žalovaných k žalobcovi, čo nepochybne vyplýva aj
z priložených videí a fotografií.
73. Obdobne, pokiaľ ide o gabionové pletivo, nebolo preukázané, že je uložené na vykopaných
základoch, je ale nesporné, že toto je tiež priepustné, nijako nebráni vode cez takýto múr pretekať, ale
môže a tvorí prekážku v priebežnom odtekaní vody. Na druhej strany, v prípade nahromadenia vody pred

múrom, voda vsakuje až do času, pokiaľ jej to fyzikálne zákony dovolia, pričom zohráva svoju úlohu aj
geologické podložie a limit, pokiaľ môže voda vsakovať. Následne zo svahovitého pozemku môže tiecť
len dole, či už po povrchu, alebo pod jeho povrchom. Technicky ani nemožno dosiahnuť želaný stav
žalobcom, z ktorého tvrdení vyplýva, akoby chcel uložiť žalovaným vytvoriť takú ochranu pred dažďom,
aby nič, čo spadne nad pozemkami žalovaných, neprešlo na jeho pozemky a bolo odvedené inam.

Žalobca ani nedal návod, kam.
74. Okresný súd správne vyhodnotil, že voda, ktorá sa zrážkami zhromažďuje na pozemkoch
žalovaných, nie je obyčajnou povrchovou vodou rozptýlenou v prirodzenom prostredí, ale ide o
koncentrované množstvo zrážkovej vody, ktoré sa v dôsledku umelých zásahov do terénu – teda
výstavby oporného múru a zmeny spádovania – sústreďuje a hromadí, pričom následne pretečie alebo

presakujesmeromkpozemkomžalobcu.Fyzikálnezákonypohybuvodyneumožňujúinývýsledok.Voda
sagravitačnepresúvapospádnicinadol,hľadánajnižšiemiestoodporuaakniejedostatočnezachytená
alebo odvedená, vyviera v miestach dotyku dvoch geologicky rozdielnych vrstiev, najmä tam, kde sa
stretáva navážka a pôvodná zemina.75. V daných pomeroch bolo preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, že okresný súd
nepristúpil k formalistickému výkladu susedského práva, ale zohľadnil komplexnú povahu problému –
fyzikálnu, technickú aj právnu. Správne vychádzal z princípu, že právna úprava negatórnej žaloby podľa

§ 127 ods. 1, Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu pred neprimeranými imisiami, t. j. účinkami,
ktoré presahujú mieru primeranú miestnym pomerom. Správne poukázal na § 126 OZ a na to, že
v danom prípade ide už o priamy zásah do práva žalobcu. Súd pritom nemôže ukladať technicky
konkrétne povinnosti, ako je spôsob izolácie, výstavba žľabov, drenážne vrstvy či použitie materiálov;
jeho úlohou je poskytnúť výsledkovú ochranu, teda uložiť povinnosť zdržať sa takého konania alebo

udržiavania stavu, ktorého následkom je neoprávnené rušenie suseda.
76.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeskutkovézisteniasúduprvejinštanciebolipresnéadôkaznepodložené.
Zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že v oblasti svahu sa pri väčších zrážkach voda
nahromadí a následne priesakmi alebo pretekaním cez škáry múru steká k pozemkom žalobcu. Táto
voda sa v dôsledku chýbajúcej izolácie či utesnenia múru neabsorbuje v pôdnom profile, ale pôsobí
hydrostatickým tlakom na zvislé konštrukcie nižšie položeného pozemku. Takýto jav je však v prostredí

podobného charakteru fyzikálne neodstrániteľný úplne, možno ho iba technicky zmierniť a usmerniť.
77. Súd prvej inštancie preto správne nevyhovel požiadavke žalobcu, aby uložil žalovaným konkrétny
technický zásah – napríklad odstránenie časti železobetónového venca alebo odseknutie previsu múru.
Zo znaleckého posudku vyplynulo, že odstránenie venca by neodstránilo samotnú príčinu presakovania.
Odvolací súd zdôrazňuje, že voda by aj naďalej dopadala v tom istom množstve na hornú hranu múru,

dopadala na pozemok žalovaných pri múre z ich strany, vsakovala by sa popri zásype a cez neutesnené
škáry by opäť presakovala na nižšie položený pozemok.
78. Podľa názoru odvolacieho súdu treba rozlišovať medzi právnou zodpovednosťou za imisie a
technickou príčinou ich vzniku. Právne je zodpovedný ten, kto svojím správaním alebo úpravou pozemku
spôsobuje, že z neho voda sústredene steká na cudzí pozemok, avšak to ešte neznamená, že možno

súdnym rozhodnutím prikázať technické riešenie, ktoré by bolo v rozpore s fyzikálnymi realitami. V
prostredí, kde zrážková voda prirodzene gravitáciou tečie smerom nadol, nemožno žiadnym spôsobom
zabezpečiť, aby sa jej časť neobjavila aj na dolnom pozemku; cieľom je znížiť intenzitu a škodlivosť jej
účinku na prijateľnú mieru, nie ju úplne eliminovať.
79. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takýto typ sporov má komplexnú povahu, ktorá

presahuje rámec bežného civilného konania a vyžaduje koordináciu právnych a technických riešení.
Ochrana vlastníckeho práva tu musí byť interpretovaná v kontexte prírodných a technických zákonitostí.
Ak teda žalobca tvrdí, že je rušený imisiami vody, súd mu poskytol primeranú ochranu uložením
výsledkového zákazu; zároveň však platí, že obaja účastníci musia s odbornou pomocou hľadať také
riešenia, ktoré budú funkčne zabraňovať pretekaniu vody a zároveň nebudú odporovať fyzikálnej realite

terénu.
80. Odvolací súd považuje za kľúčové zdôrazniť, že samotný terén a jeho geologická štruktúra tvoria
v tejto veci limitujúci faktor, ktorý nie je v moci súdu odstrániť. Pôdne podložie v danej lokalite je
podľa znaleckých záverov kombinované – navážka, ílovitá hlina a miestami priepustný substrát –
čo spôsobuje nerovnomerné vsakovanie a povrchové zbiehanie vody. Voda sa pri väčších zrážkach

dočasne akumuluje, v spodnej vrstve sa vytvára tlaková voda a následne sa prejavuje presakovaním
v miestach najmenšieho odporu. Ide o jav, ktorý je v podobných geologických podmienkach typický a
nemôže byť úplne eliminovaný ani pri najlepšej stavebnej realizácii. Práve preto by bolo vhodné, aby sa
prípadné stavebné zámery v takýchto lokalitách plánovali na základe geologického prieskumu, ktorý by
určil optimálne spôsoby odvodnenia a konštrukcie. Nakoniec, na daný problém poukázala aj znalkyňa

vo svojom posudku.
81. Odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie aj v tom, že problém nie je jednostranný – vyžaduje
spoluprácu oboch strán. Žalovaní ako vlastníci vyššie položených pozemkov nesú zodpovednosť
za to, že svojimi stavebnými zásahmi nezosilňujú prirodzený odtok vody smerom nadol, teda že
ich pozemky budú mať primerané izolačné a odvodňovacie opatrenia (utesnenie škár, hydroizolácia,

žľaby, drenáž). Zároveň však aj žalobca ako vlastník dolného pozemku má povinnosť všeobecnej
prevencie – primeranými prostriedkami sa snažiť minimalizovať škodlivé účinky (napr. odvetraním a
odizolovaním základov stavby, vytvorením dopadového lôžka z kameniva, výkopom so vsakovacou
vrstvou makadamu alebo líniovým žľabom na zachytenie vody). Takéto riešenia nepresahujú rámec
bežnej starostlivosti o nehnuteľnosť a sú nevyhnutné tam, kde prírodné podmienky neumožňujú úplné

odvedenie vody mimo územia strán.
82. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu, že základný problém má prírodnú a
fyzikálnu podstatu, nie výlučne právnu. Každý, kto v svahovitom teréne stavia alebo upravuje pozemok,
musí počítať s tým, že voda bude vplyvom gravitácie tiecť smerom nadol; cieľom právnej úpravy nie jetento jav zastaviť, ale zabrániť tomu, aby bol neprimerane zosilnený ľudským zásahom. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že stavba oporného múru sama osebe nebola nezákonná ani svojím účelom,
avšak chýbajúce hydroizolačné opatrenia spôsobili, že prirodzené imisie vody z pozemkov žalovaných

presiahli únosnú mieru. Okresný súd na túto situáciu primerane reagoval negatórnym výrokom, ktorý
žalovaným ukladá zdržanie sa ďalších zásahov, nie však technické riešenie.
83. Konečne, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani prípadné opakované vnikanie vody
v období extrémnych zrážok nemožno hodnotiť ako porušenie súdneho zákazu, ak je zrejmé, že ide o
jav vyvolaný výnimočnými klimatickými podmienkami, ktoré presahujú bežnú predvídateľnosť. Takéto

epizódy, pokiaľ nie sú sprevádzané nedbanlivosťou alebo úmyslom, nemožno právne kvalifikovať ako
rušenie suseda. V týchto prípadoch je namieste spoločný postup strán s odbornou pomocou (stavebný
inžinier, hydrogeológ), ktorý určí optimálne riešenie odvodu vody.
84. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa so všetkými rozhodujúcimi
okolnosťami vysporiadal vecne, racionálne a v súlade s právnou úpravou Rozhodnutie, ktorým poskytol
žalobcovi primeranú ochranu formou zdržania sa konania, je nielen zákonné, ale aj materiálne

spravodlivé, pretože zohľadňuje reálnu podstatu veci a prirodzené limity ľudského zásahu do krajiny.
85. Odvolací súd nepovažuje závery znaleckých posudkov za tak rozporné, ktoré by predstavovali
nesprávny základ pre rozhodnutie súdu. Závery, ktoré boli podstatné pre vyriešenie daného sporu,
a z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie, dávali také odpovede na sporné otázky, z ktorých mohol
súd zhodne vychádzať. Pokiaľ existovali určité rozdiely, bolo to dané aj tým, ako požadoval znalecký

súkromný posudok vykonať žalobca. Oba znalecké posudky konštatovali žalovaný zásah. Z rozhodnutia
nevyplýva, žeby súd vychádzal len a len zo znaleckého posudku A. M., avšak je na súde, ktoré
skutočnosti a prečo z nich vyvodí. Znalkyňa odpovedala na námietky a nesúhlasné stanoviská. V zmysle
novej právnej úpravy už nie je možné nariaďovať kontrolný znalecký posudok. Oba znalecké posudky
poskytli dostatok relevantných odpovedí pre rozhodnutie súdu, ktorý ich aj správne vyhodnotil.

86. Odvolací súd dopĺňa, že napr. otázka sudov žalobcu nie je až tak rozhodujúca. Je nepochybné,
že v prípade bežného dažďa sudy plnia pozitívnu funkciu, zachytávajú dažďovú vodu, ktorú je možno
hospodársky a efektívne využiť a v tomto čase nedochádza k žiadnemu podmáčaniu pozemku, resp.
múru. Problém nastane v prípade veľkého množstva dažďovej vody, keď sudy pretečú a voda môže
vytekať na pozemok žalobcu. Aj keď v danom mieste ide o vyspádovaný pozemok, je zjavné, že takýto

spád je nedostatočný a voda sa zhromažďuje okolo múru. Žalobca by mal zabezpečiť, aby v prípade,
keď sú sudy naplnené, voda z nich mohla odtekať napr. hadicou ku kríkom alebo iným miestam, kde
by voda neškodila.
87. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi, ktoré prvoinštančný súd vyslovil vo vzťahu k vzniknutej
škode a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

88. V kontexte vyššie uvedených záverov odvolací súd považoval odvolanie žalovaných taktiež za
nedôvodné.
89. V danom prípade nejde o spor, ktorý možno vyriešiť prostredníctvom súdneho príkazu či zákazu
jedinéhosubjektu.Ideokomplexnúenvironmentálnusituáciu,ktorúmusiaobestranyriešiťkoordinovane
s využitím odborných vedomostí. Súd preto správne konštatoval, že ďalšie dokazovanie či zrušenie

rozsudku by k inému výsledku neviedlo. Základná povinnosť žalovaných zdržať sa konania, ktorého
následkom je presakovanie alebo odtok vody na pozemok žalobcu, ostáva zachovaná, pričom spôsob
jej plnenia je vecou odbornej voľby a zodpovednosti strán.
90. Z uvedených dôvodov odvolací súd v celom rozsahu potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne a právne správne vrátene rozhodnutia o trovách konania, ktoré súd prvej inštancie správne

odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 2 CSP.
Trovy odvolacieho konania
91. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní každý zo strán mala úspech a neúspech
vyrovnaný, teda čiastočný, odvolanie podali obe strany sporu, odvolací súd ich argumenty v kontexte

sporu chápe, avšak z hľadiska posúdenia úspešnosti v odvolacom konaní s odvolaním nebola úspešný
žiadna zo strán, čím sa ich vzájomný úspech a neúspech vyvážil. Preto v súlade s § 255 ods. 2 CSP
odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strana nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
92. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.