Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218968
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123218968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
X. S. P., Y.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny R., na návrh matky Q.. V. V., Y.. XX.X.XXXX, L. E. Č. XXXX/X, R. - C. R., L..Č.. E. R. E. X,
R. - N., zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice - mestská časť Staré
Mesto, za účasti otca X. S. P., Y.. XX.XX.XXXX, E. U. XXXX/XX, R. - C. R., zast. JUDr. Vladimírom
Kotusom, advokátom, so sídlom Masarykova 12, Košice - mestská časť Staré Mesto, v konaní o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn.

84P/84/2023 zo dňa 16.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch VI., VII., IX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Maloletý X. S. P., Y.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú
oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec za zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletého X. sumou 300 EUR mesačne od 08.11.2023
do budúcna vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc
novembrom 2024.

III. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletého za obdobie od 08.11.2023 do 31.10.2024 spolu v sume 2.422
EUR sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudkom k rukám matky.

IV. Otec je povinný prispievať na t v o r b u ú s p o r na maloletého X. sumou 100 EUR mesačne, ktorú je
otec povinný zasielať na osobitný účet maloletého vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc8.11.2023, počnúc novembrom 2024. Matka je povinná v lehote do 3 dní otcovi písomne oznámiť číslo
účtu maloletého dieťaťa a peňažný ústav, v ktorom je vedený.

V. Dlžné výživné na maloletého na tvorbu úspor za obdobie od 08.11.2023 do 31.10.2024 spolu v sume
843,41 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť na osobitný účet maloletého dieťaťa dňom splnenia povinnosti
matky o oznámení čísla účtu dieťaťa otcovi.

VI. Upravuje s t y k otca s maloletým X. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým

každý párny kalendárny týždeň
- v utorok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod.,
- v sobotu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod.,
- v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod.
a každý nepárny kalendárny týždeň
- v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod a

- vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod.
s tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté dieťa v mieste bydliska matky v určenom čase, kam je
povinný maloleté dieťa v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať. Matka je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ho v určenom čase na styk odovzdať.

VII. Ukladá obom rodičom v ý c h o v n é o p a t r e n i e vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny
R. po dobu šiestich mesiacov.

VIII. R u š í neodkladné opatrenie nariadené uznesením Mestského súdu Košice č. k. 84P/84/2023 - 58

zo dňa 16.11.2023 dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o úprave styku otca s maloletým.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1,

§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 24 ods. 4, § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“).

4. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o úprave styku svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že rodičia
sa nedokážu v súčasnosti úplne zhodnúť, v dôsledku čoho dochádza k reštrikcii času maloletého

stráveného s otcom a môže to viesť k zhoršovaniu vzťahov medzi rodičmi, vyostrovaniu ich partnerského
konfliktu (čo sa podľa názoru súdu v súčasnosti už aj deje), a to bude mať negatívny dopad na
maloletého. Súd má za to, že v dôsledku neschopnosti rodičov riešiť svoje konflikty primeraným
spôsobom nemôže byť trestané dieťa, a to zamedzením mu kontaktu s otcom.
Matka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by u súdu vzbudzovali dôvodnú obavu o zdravie, či zdravý

vývoj maloletého v starostlivosti otca. V samotnom návrhu na začatie konania uviedla, že otec má k
synovi vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, a preto k ich stretávaniu nemá výhrady. V rámci výpovede
uviedla, že maloletý na otca pri odovzdávaní reaguje dobre, na otca sa usmeje, otca vezme za
ruku, matka nebadá žiadnu ujmu na strane dieťaťa, alebo nedostatok starostlivosti zo strany otca v
čase, keď sa dieťa vracia od otca. Uvedené tvrdenia matky korešpondujú aj so zisteniami kolízneho

opatrovníka,ktorývosvojejsprávezodňa23.9.2024uviedol,žemaloletýX.vrámciprešetreniapomerov
v obidvoch domácnostiach pôsobil celkovým spokojným dojmom, prejavoval pozitívnu náklonnosť k
rodičom. Interakcia medzi otcom a dieťaťom bola pozitívna, dieťa na otca reagovalo primerane veku,
usmievalo sa, túlilo sa k otcovi. Otec sa dokázal v danom čase o dieťa postarať, pristupoval k dieťaťu
zodpovedne, správal sa k maloletému rodičovsky. Nedostatky v starostlivosti neboli zistené. Následne

tieto tvrdenia matky a zistenia kolízneho opatrovníka boli potvrdené aj výsluchom otca na pojednávaní,
kde otec na dotazy zamerané na bežnú starostlivosť o dieťa popísal svoje postupy v starostlivosti o syna
pri rôznych situáciách, ktoré podľa názoru súdu boli primerané, zodpovedali veku dieťaťa a svedčili o
otcových dobrých rodičovských zručnostiach (napríklad uloženie dieťaťa na spánok v prípade aktuálnej
potreby, schopnosť dieťa uspať, pripraviť mu stravu, opis hry primeranej veku a rozvojovému stupňu

dieťaťa). O tom, že otec nepredstavuje pre dieťa nebezpečenstvo svedčí aj postoj matky v konaní, ktorá
opakovane na dotaz súdu uviedla, že súhlasí so stretávaním sa otca a syna v rozsahu nariadeného
neodkladného opatrenia.Na veci nič nemení ani postoj matky v závere konania, kde navrhovala nariadiť znalecké dokazovanie.
Už skutočnosť, že matka sa vyjadrila, že možnosť, či bude na znaleckom dokazovaní trvať, si zváži
podľa toho, akým spôsobom sa bude vyvíjať pojednávanie vo veci, samo o sebe preukazuje, že na

strane matky nie sú skutočné pochybnosti o kvalite otcovej starostlivosti o syna, pretože ak by takéto
existovali, súd je presvedčený, že každý rodič by tieto vzniesol bez odkladu a náležitým spôsobom,
aby tým predišiel prípadnej ujme, ktorá by jeho dieťaťu mohla hroziť. Tento postoj matky súd považuje
za zrkadliaci partnerský konflikt a takýto návrh považuje za účelový s úmyslom oddialiť rozhodnutie
súdu vo veci a zachovať styk s otcom oklieštený neodkladným opatrením. Súd v konaní nezistil

žiadne nezodpovedané otázky, na ktoré by potreboval odpoveď poskytnúť znalcom v rámci znaleckého
dokazovania.
Vzhľadom na nízky vek maloletého, ako aj na skutočnosť, že maloleté dieťa je matkou dojčené, upravil
súd styk otca s maloletým v kratších časových intervaloch, avšak na častej pravidelnej báze tak, aby
vzťah otec a syn ostal uchovaný a zároveň mal možnosť ďalej sa rozvíjať. Styk súd neurčil v prítomnosti
matky, keďže takéto rozhodnutie nebolo podložené žiadnymi zistenými skutočnosťami. Práve naopak,

bolo preukázané zhodnými tvrdeniami rodičov, že styk v prítomnosti matky nefunguje a končí sa
zakaždým konfliktom rodičov, ktorému je vystavené maloleté dieťa, u ktorého takéto situácie spôsobujú
stratu istoty a bezpečia a vážne ohrozujú jeho ďalší vývoj. Súd má za to, že je nevyhnutné maloletého
od takýchto situácii ochrániť, a to aj pred vlastnými rodičmi. Navyše má za to, že je potrebné poukázať
na to, že obaja rodičia sú si v plnení si rodičovských práv a povinností rovnocenní a nebol zistený žiaden

dôvod, prečo by sa otec, ktorý donedávna žil s dieťaťom v spoločnej domácnosti, nedokázal postarať o
vlastné dieťa počas krátkeho časového intervalu, ktorý má k dispozícii. Aj otec má právo na upevňovanie
si svojho vzťahu s dieťaťom a trávenie tohto času podľa svojich predstáv bez potreby kontroly inými
rodinnými príslušníkmi.
K návrhu otca na určenie styku maloletého aj s nočným prespatím súd udáva, že v tejto otázke sa

stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka, že v danom veku dieťaťa a v tomto čase takéto riešenie nie
je vhodné. Až sa maloletý adaptuje na ďalšiu zmenu a bude plynutím času starší, znova sa otvorí otázka
rozšírenia styku otca s maloletým, ktorá postupom času nepochybne bude zahŕňať aj nočné prespatie
v domácnosti otca. V súčasnosti však berúc do úvahy nízky vek maloletého, jeho občasné dojčenie
matkou a potrebu zabezpečenia stability a pocitu bezpečia dieťaťa má súd za to, že styk v trvaní jedného

dňa s večerným návratom do domácnosti matky najlepšie zodpovedá záujmom dieťaťa.

5. Vo vzťahu k výchovnému opatreniu svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal v konaní za preukázané,
že medzi rodičmi existuje partnerský konflikt, v ktorého zvládnutí obaja rodičia značne zlyhávajú. Týmto
ich správaním trpí v konečnom dôsledku ich maloleté dieťa, čo však rodičia neberú na zreteľ napriek

tomu, že o povinnosti prihliadať na záujem dieťaťa boli poučení súdom v neodkladnom opatrení,
kolíznym opatrovníkom, vyšším súdnym úradníkom - koordinátorom v rámci stretnutia na súde, ako aj
v rámci absolvovaného odborného poradenstva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Za takéhoto
stavu je možné ustáliť, že rodičia o negatívnom vplyve svojho konfliktu na svoje dieťa preukázateľne
vedia a napriek tomu sa vedome rozhodli v ňom pokračovať. Toto súd vníma ako nedostatok ich

rodičovskej kompetencie, a preto za účelom zlepšenia ich rodičovských zručností znova absolvujú
poradenstvo, tentokrát v trvaní šiestich mesiacov, čo môže výrazne napomôcť ich zvládnutiu situácie v
rodine a tým v konečnom dôsledku značne zlepšiť situáciu a prežívanie maloletého dieťaťa.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to voči výrokom VI. o úprave styku otca s

maloletým X., VII. o uložení výchovného opatrenia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých
výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok napadla
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Namieta, že súd napriek jej návrhu nevyžiadal z Referátu poradenskopsychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. záverečnú správu o priebehu a výsledkoch odborného

poradenstva, na ktorom sa rodičia zúčastňovali. Táto skutočnosť je však pre rozhodnutie o styku mal.
X. s otcom kľúčovou.
Matka v konaní pred súdom opísala agresívne prejavy, ktorých sa otec maloletého X. voči nej, aj v
prítomnosti mal. X., dopúšťa (nadávanie matke otcom pri odovzdávaní mal. X., jej označovaním otcompred mal. X. „teta“, jej opľúvanie a sácanie). Nemožno mať pochybnosti o tom, že takéto správanie je
celkom určite tým správaním, o ktorom súd v neodkladnom opatrení uviedol, že ohrozuje zdravý vývin
mal. dieťaťa a prináša mu diskomfort a takéto správanie sa úzko vzťahuje k pocitu bezpečia dieťaťa k

jeho duševnému a citovému vývinu a ohrozuje ho zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity matky,
ktorá je maloletému X. najbližšou osobou (čl. 5, písm. b), c), e) Zákona o rodine). Práve z tohto dôvodu
bolo pre rozhodnutie súdu nevyhnutným zistiť, ako po absolvovaní 3 mesiace trvajúceho poradenstva,
psychológ zrealizujúci toto poradenstvo vyhodnotil potenciál rodičov zohľadňovať záujem maloletého
X., čo nepochybne v sebe zahŕňa aj schopnosť toho-ktorého rodiča vyhnúť sa atakom voči druhému z

rodičov, prinajmenšom v prítomnosti maloletého X..
Nie je možné poprieť, že maloletý X. tieto útoky vníma (a to bez ohľadu na to, že otec na pojednávaní
tvrdil, že na ne nereaguje, čo skôr svedčí o jeho neschopnosti vnímať prežívanie maloletého X. ako o
reálnych pocitoch maloletého dieťaťa) a musí ich určitým spôsobom spracovať. Samotná skutočnosť,
že maloletý X. nemá k otcovi odmietavý vzťah, je však opäť líniou, ktorá sa vyhýba v tejto veci kľúčovej
otázke, akým spôsobom vplýva na maloletého X. agresivita, verbálna a aj fyzická, ktorej sa otec voči

matke dopúšťa. V tejto súvislosti matka poznamenáva, že styk maloletého X. s otcom neprebieha v
prítomnosti matky, a napriek tomu sa otec nevie zdržať ani v takom krátkom čase, akým je odovzdanie
a prevzatie maloletého X., agresívnym prejavom voči matke a vyššie opísanému správaniu.
Súd nevykonal matkou navrhované dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z odboru
Psychológie. Namieta, že súd nie celkom porozumel argumentácii matky, že čo problematizuje

rešpektovanie najlepšieho záujmu maloletého X. pri jeho styku s otcom, nie je jednoduchá starostlivosť
o základné fyziologické potreby. Pokiaľ matka poukazovala na správanie otca voči nej v prítomnosti
maloletého X., ktoré ju dehonestuje a ktoré je plné dešpektu voči nej, súd si nespojil tieto prejavy s
aspektom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, a to je zásah do dôstojnosti a do integrity jej, ako
blízkej osoby maloletého X., a zároveň ohrozenie pocitu bezpečia a ohrozenie zdravého emocionálneho

vývoja maloletého X..
Matka trvá na svojich tvrdeniach, že správanie otca, kedy v prítomnosti mal. X. matku znevažuje,
verbálne aj fyzicky ju napáda, a zneisťuje mal. X. nazývaním matky označeniami teta, navrhovateľka,
V., a podobne, vyvoláva zásadné pochybnosti o tom, že otec je schopný vnímať emocionálne potreby
mal. X., jeho pocit bezpečia, a to, že takéto správanie ohrozuje jeho zdravý, predovšetkým, emocionálny

vývoj.
Práve závery matkou navrhovaného znaleckého dokazovania sú spôsobilé poskytnúť odpovede na
otázky, či je otec, v dôsledku svojej osobnostnej štruktúry, schopný vnímať potreby mal. X. a či je
schopný týmto potrebám svoje správanie prispôsobiť. Matka dlhodobo pochybuje o spôsobilosti otca
vnímať emocionálne a psychické potreby mal. X.. Je presvedčená o tom, že predložiac súdu tvrdenia o

správaní otca, ktoré nepochybne nie je v záujme mal. X., bolo povinnosťou súdu, aj bez návrhu matky,
dokazovanie, ktoré matka navrhovala vykonať.
Matka vníma toto rozhodnutie ako súčasť postupu a rozhodnutia súdu, kedy nejavil záujem o zistenie,
prečo absolvované odborné poradenstvo neviedlo ani v najmenšom k zlepšeniu komunikácie medzi
rodičmi. Namiesto toho, aby súd, na základe zhodnotenia už absolvovaného poradenstva, rozhodol,

či tento prostriedok je spôsobilý viesť k účelu, ktorý je ním sledovaný, a to „zlepšenie komunikácie
rodičov“,súd„zopakoval“svojerozhodnutie,atentokrátuložilrodičompovinnosťzúčastniťsaodborného
poradenstva v trvaní 6 mesiacov. Keďže súd, okrem zistenia, že medzi rodičmi je „zlá komunikácia“,
nezistil (z priebehu predošlého poradenstva), aký je potenciál ďalšieho poradenstva túto komunikáciu
zlepšiť, nejaví sa jeho rozhodnutie ako vecne správne a založené na zistení skutočného stavu veci.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej
inštancie a v prílohe zasiela správu z poradensko-psychologického procesu vedeného na RPPS. Z
uvedenej správy vyplýva, že v období od 1.12.2024 do 22.1.2025 boli uskutočnené 3 individuálne a 3
párové konzultácie s rodičmi, dohadovanie termínov prebiehalo v uvedenom období bezproblémovo,

obaja rodičia sa na stretnutia riadne dostavovali, avšak na stretnutiach prevládala nekonštruktívna
konfrontačná komunikácia a výčitky. Viesť rodičov k funkčnému rodičovskému dohovoru sa RPPS
nepodarilo, nakoľko po 22.1.2024 spoločné stretnutia s rodičmi sa nepodarilo uskutočniť z dôvodu
častého prekladania termínov. S rodičmi bol RPPS v telefonickom kontakte, otec dieťaťa informoval
RPPS, že sa rozhodol postupovať právnou cestou. Matka dieťaťa reflektovala svoje obavy a vnútorný

nesúhlas predstavy otca o realizácii styku. Individuálne navštívila RPPS v marci 2024, prejavila záujem
o spoločné stretnutie s otcom dieťaťa, otec dieťaťa v marci uviedol, že na Cocheme sa dohodli, model
pomalého nabiehania otca na styk matka po prvom víkende stopla s tým, že dieťaťu to nerobí dobre adohody sa nedodržiavajú. Spolupráca s ohľadom na vývoj situácie ostala neuzavretá a otvorená, pričom
ďalšia bude závisieť od vývoja rodinnej situácie, motivácie a potrieb klientov.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že samotné odvolanie demonštruje celkový postoj matky
k otcovi maloletého, jej negatívny prístup a negatívny vplyv na maloletého, kedy matka chce brániť
maloletému v styku s otcom a odmieta pracovať na akomkoľvek zlepšovaní vzťahov, a to aj za pomoci
profesionálov. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnej logickej úvahe, v zmysle
ktorej postoj matky považuje za zrkadliaci partnerský konflikt a návrh matky na vykonanie znaleckého

dokazovania považoval len za účelový v úmysle oddialiť rozhodnutie súdu vo veci a zachovať styk
s otcom oklieštený neodkladným opatrením. Napriek jeho vôli dohodnúť sa s navrhovateľkou aj nad
rámec času stanoveného neodkladným opatrením, táto predmetnej dohode nebola nikdy prístupná. Je
namieste klásť si otázku, akú inú povinnosť mal súd zvoliť, aby prispel k možnosti riešiť konflikt rodičov
ako uložiť povinnosť podrobiť sa poradensko-psychologickým službám. Matka maloletého sa snaží otca
v predmetnom konaní vykresliť ako agresívneho jedinca, ktorý jej nadáva, označuje ju teta, opľúva ju a

sáca. Ide nepodložené tvrdenia matky, ktorá svoj osobný negatívny postoj k otcovi maloletého vnáša aj
do tohto konania, kde je prvoradý záujem maloletého a nie osobný názor matky na otca.
Súd riadne využil jemu zákonom zverené a dostupné prostriedky na zmiernenie existujúceho konfliktu
a správne zvolil výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa psychologicko-poradenským
službám. Predtým ako sa tento konflikt preniesol do súdneho konania, sa otec dobrovoľne podrobil aj

psychologickému vyšetreniu u I. L. za účelom riešenia partnerskej krízy a naopak matka maloletého
sa takéhoto vyšetrenia odmietla zúčastniť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukazuje na správu Z.. I.. N. S. I.. N.. N.. I.. zo dňa 31.1.2025, z

ktorej vyplýva, že mal. X. má zvýšenú pohotovosť separačnej úzkosti, ktorá je okrem nízkeho fyzického
veku jasne potencovaná opakovanými stresmi. Medzi odporúčania z psychologického vyšetrenia mal.
X. patrí aj nevystavovanie mal. X. stresom vyplývajúcim z emočne nabitých scén, v ktorých má matka
subordinovanú úlohu, a nevystavovanie ho novým stresujúcim podnetom súvisiacim s odlúčením od
matky.

Matka poukazuje na to, že otec svoj styk s mal. X. upravený neodkladným opatrením nevyužíva. Takto
sa otec neustanovil na styk 3., 5., 8., 24. a 31. októbra 2024, 7., 16., 21. a 28. novembra 2024, 10.,
12., 19. a 31. decembra 2024 a 16., a 25. januára 2025. Pri väčšine týchto neuskutočnených stykov
otec matku nekontaktoval a nedal vedieť, že sa na styk neustanoví. V ostatných prípadoch poslal matke
správu krátko pred začiatkom styku.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu k matky poukázal na to, že zo strany matky maloletého a jej otca
- pána V., dochádza k eskalácii negatívneho správania voči otcovi maloletého. Pán V. sa opakovane
zúčastňuje stretnutí medzi matkou a otcom maloletého pri odovzdávaní maloletého, pričom 06.02.2025
jeho správanie pri odovzdávaní maloletého presiahlo akékoľvek akceptovateľné hranice medziľudského

správania. Pán V. napadol otca maloletého tak, že mu opakovanými kopmi a úderom päsťou spôsobil
pomliaždenie tváre v oblasti okolia ľavého oka a pomliaždenie prednej brušnej steny. Otec maloletého
si, poučený z minulosti, nahrával odovzdávanie maloletého, aby nemohol byť opätovne klamlivo
obviňovaný z osočovania matky. Počas toho, ako pán V. napadol otca maloletého, vybil mu mobilný
telefón z ruky, ktorý spadol na medziposchodie. Telefón následne zobrala matka maloletého a odišla

s ním aj s maloletým z miesta incidentu. Mobilný telefón otca maloletého mu doposiaľ nebol vrátený a
predmetnú vec rieši polícia. Časť incidentu videli aj susedia otca maloletého.
Odborné vyjadrenie Z.. I.. N. S. I.. N.. N.. I.. predložené matkou nemožno v konaní v žiadnom
prípade považovať za relevantné. Psychologička má nielen nedostatočné, ale aj nesprávne vstupné
údaje, keďže dieťa sa nenachádza v striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v čase vyšetrenia

ešte nedodržiavalo žiadnu diétnu starostlivosť, odborné vyjadrenie preto pôsobí zmätočne a záver
psychologičky o redukovaní vstupu otca do výchovy tak nie je možné preskúmať. Pre korekciu záverov
z odborného vyjadrenia si otec dovoľuje predložiť správu I.. L. zo dňa 07.02.2024, u ktorej je maloletý
pravidelnesledovaný,pričomI..L.vseptembri2023kontaktovalapriamomatkamaloletého,hocinemala
ďalej záujem podrobiť sa skúmaniu osobnosti. I.. L. vo svojej správe výslovne konštatovala, že „Z

opakovaných vyšetrení dieťaťa a jeho monitorovania je zrejmé, že dieťa netrpí žiadnou separačnou
úzkosťou a v opakovaných vyšetreniach a sedeniach vykazuje vysokú senzomotorickú zrelosť a
emociálnu stabilitu vo vzťahu k jeho veku.“ Odporúčania I.. L. smerujú k rozšíreniu styku otca s
maloletým, a uvádza, že dieťa nepotrebuje žiadnu pedopsychiatrickú intervenciu, či prevenciu.Otec maloletého využíva režim určený súdom v čo najvyššej možnej miere, pričom je potrebné zohľadniť
povahu zamestnania otca maloletého ako vedúceho zamestnanca, ktoré si občasne vyžaduje zotrvať
na pracovisku aj nad rámec štandardnej pracovnej doby. O takýchto situáciách otec maloletého matku

informuje a súčasne je potrebné poukázať na neochotu matky akokoľvek dohodnúť sa na náhradnom
termíne či zmenenom režime, ktorá tak napomáha nepružnosti existujúceho režimu. Aj z dôvodu povahy
svojho zamestnania otec maloletého chcel dosiahnuť úpravu styku s maloletým cez víkendy, aby sa
vyhol situácii, kedy si maloletého nestihne alebo nemôže prevziať.

12. Matka v ďalšom vyjadrení osobitne upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na to, že v konaní pred
súdom prvej inštancie opakovane poukazovala na agresívne správanie otca mal. X., ktorého sa tento
voči nej dopúšťal a dopúšťa (otec mal. X. sa pred súdom dokonca priznal k tomu, že v návale zlosti
odkopol na matkinom motorovom vozidle spätné zrkadlo), pričom zdôrazňovala, že takéhoto fyzického
a psychického násilia sa otec dopúšťa voči nej aj naďalej aj v prítomnosti mal. X. pri jeho odovzdávaní v
čase určenom pre začiatok a koniec styku. Dňa 6.2.2025, dve minúty pred tým, ako mal otec odovzdať

mal. X. matke, zaslal matke textovú správu „Príď po syna, nechce ísť, neviem ho ani za boha obliecť.“ V
záujme mal. X. bola matka ochotná vyzdvihnúť si ho podľa žiadosti otca v mieste jeho bydliska, a keďže
bola objektom násilného správania otca mal. X., požiadala matka svojho otca, C. V., aby ju sprevádzal
do bytu mal. X. vyzdvihnúť. Po príchode pred byt otec mal. X. najprv zabránil mal. X. vybehnúť k matke
tým, že tesne pred ním zabuchol dvere. Po tom, čo sa mal. X. rozplakal intenzívne, a po ďalšom otvorení

dverí otcom, sa mal. X. podarilo vybehnúť k matke, ktorá ho zobrala do náručia a snažila sa ho utíšiť. V
tejto situácii otec mal. X. najprv nadával otcovi matky mal. X. a následne ho fyzicky napadol, a napadol
aj matku mal. X. a to tým, že ju kopol do oblasti kolena. Matke spolu s plačúcim synom a s jej otcom sa
podarilo ujsť a vrátili sa domov do rodinného domu rodičov matky mal. X..
Následne navštívila matka (ako aj jej otec) M. I. M. Y. V.. I. R., pričom pri tomto vyšetrení bol

objektivizovaný opuch a hematóm pravej dolnej končatiny. Palpačná citlivosť a hematóm v oblasti úponu
quadric. Stav bol uzatvorený ako S80.0 Comtusio gen.1. dx. Bola jej nasadená liečba, ktorej potreba
pretrvávala viac než 10 dní. Mal. X. je od opísanej situácie plačlivý, nie je ochotný sa odlúčiť od matky.
Úzkosť mal. X. sa prejavuje takým extrémnym spôsobom, že reaguje plačom aj na situácie, keď matka
telefonuje a dožaduje sa po veľmi krátkom čase jej pozornosti. Mal. X. sa často budí zo spánku s plačom,

volánamatkuadožadujesajejbezprostrednejtelesnejblízkosti.Oduvedenéhoincidentujemimoriadne
bojazlivý a vystrašený.
Po návrate domov dňa 6.2.2025 a v priebehu noci sa u mal. X. manifestovali takéto prejavy, preto matka
kontaktovala Z.. I.. N. S., I.., N., N.. I.., ktorá v nedávnej minulosti opakovane mal. X. vyšetrila. Vzhľadom
na stav mal. X. sa jeho styk s otcom od 6.2.2025 neuskutočnil. Matka otcovi oznámila, že mal. X. je v

zlom psychickom stave a styk sa uskutočniť nemôže.
Dňa 22.2.2025 prišiel otec mal. X. v spoločnosti svojich príbuzných (sestry a švagra) pred dom rodičov
matky mal. X., ktorý, predovšetkým jeho oplotenie a garáž, celý oblepil páskou, akú používa polícia,
aby následne na oplotenie a bránu domu rodičov matky mal. X. prilepil časti súdneho rozhodnutia
(neodkladného opatrenia) upravujúceho jeho styk s mal. X..

Následne sestra otca mal. X., ako aj on samotný a jeho švagor, sa mimoriadne agresívnym spôsobom
domáhali toho, aby im bol vydaný mal. X.. Starej matke mal. X. uvedené osoby nadávali vulgárnym
spôsobom, pričom švagor otca mal. X. sa jej vyhrážal aj tým, že ju zabije. Jeho sestra, Ľ. I., opakovane
vykrikovala, že ak otec dostane do rúk mal. X., matka ho už neuvidí. Uvedené osoby v ten istý deň
znefunkčnili kamerový systém, ktorý majú starí rodičia mal. X. nainštalovaný pri dome.

Matka mal. X. sa v uvedenom čase nenachádzala v rodinnom dome svojich rodičov a v čase okolo 13:00
hod. sa vracala motorovým vozidlom spolu s mal. X. a so svojím otcom do rodinného domu. V tom čase
sa pred rodinným domom nachádzal tak otec mal. X., ako aj jeho sestra a jeho švagor, ktorí, keď videli
prichádzajúce auto, rozbehli sa k nemu. Na to sa snažil starý otec mal. X., ktorý motorové vozidlo riadil,
ním odísť z dosahu uvedených osôb. Medzitým sa však švagor otca mal. X. dostal k autu a päsťou doňho

buchol na mieste, kde sedel mal. X.. Tento v uvedenej situácii reagoval doslova hysterickým plačom,
od ktorého sa až „zachádzal“.
Následne podala matka mal. X., ako aj jej matka trestné oznámenie v súvislosti s vyššie opísaným
správaním otca mal. X. a jeho príbuzných.
Dňa 27.2.2025 sa matka s mal. X. ustanovila do ambulancie N.. L. B.. N.. L. B. jej bolo oznámené,

že v čase od 17. do 21.2.2025 sa otec ustanovil na jej ambulanciu a priniesol písomné vyjadrenie,
ktorým zakázal dieťa vyšetriť a písomnosť rovnakého znenia doručil aj na právne oddelenie M. Y. V..
I. R.. N.. L. B. na základe stanoviska právneho oddelenia M. Y. V.. I. R. odmietla mal. X. vyšetriť a
matke odporučila, aby žiadala súd o vydanie rozhodnutia, ktoré jej umožní dieťa vyšetriť. Vzhľadom nauvedené, podala matka dňa 27.2.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý adresovala
mestskému súdu vo veci sp. zn. 84P/84/2023, ktorým navrhovala, aby jej súd udelil za otca súhlas s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti mal. X. N.. L. B..

Uznesením sp. zn. 61C/6/2025 z 28. februára 2025 Mestský súd Košice nariadil otcovi mal. X.
nepribližovať sa k matke mal. X. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to s výnimkou účasti na
procesných úkonoch v súdnom, správnom a trestnom konaní, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho
účasť na týchto úkonoch. Predmetné uznesenie sa stalo vykonateľným dňa 10. marca 2025.
Vo svetle vyššie opísaných udalostí sa javí potreba odborného posúdenia (znalecké dokazovanie)

rodičov maloletého dieťaťa, ich osobnostnej štruktúry a schopnosti vnímať potreby mal. X. a napĺňať
ich, ako mimoriadne naliehavá.
Otec predkladá správy I.. G. L., I.., ktorá sa opakovane vyjadruje v prospech čo najširšieho styku otca
s mal. X.. Matka opakovane spochybňovala validitu týchto správ. Prvá správa I.. G. L., I.., ktorá sa
nachádza v súdnom spise, je datovaná dňom 10. novembra 2023, sa vzťahovala k párovej terapii a k
poradenstvu, ktoré bolo „k 10.11.2023 ukončené“. Je teda zrejmé, že uvedená správa sa nevzťahuje

k mal. X.. Z toho istého dňa, teda z 10.11.2023, pochádza aj ďalšia správa I.. G. L., I.., pričom ide o
psychologické vyšetrenie X. S. P., Y.. XX. Z. XXXX, teda otca mal. X.. Prvá správa I.. G. L., I.., ktorá
sa vzťahuje k mal. X., je datovaná dňom 2.2.2024, pričom psychologička stanovila psychomotorický
vývoj ako ustálený a senzomotorickú zrelosť vo vzťahu k veku XX mesiacov. Jej ďalšie odporúčania (bez
akýchkoľvekinformáciíodmatky)savzťahujúkjednotlivýmvývojovýmetapám(vekudieťaťa),priktorých

psychologička rozvrhuje presne, ako má byť upravený styk otca s dieťaťom. Ďalšia správa I.. G. L., I..
je datovaná dňom 14.3.2024, v ktorej psychologička opätovne nepovažovala za potrebné získať žiadne
anamnestické údaje o mal. X. od matky. Dňa 3.10.2024 vydala I.. G. L., I.. ďalšiu správu vzťahujúcu sa
k mal. X., podľa tejto správy boli anamnestické diagnostické údaje o mal. X. poskytnuté otcom a mal.
X. bol osobne na vyšetrení dňa 1.10.2024 od 17:00 do 17:30 hod.. Záver predmetnej správy vyznieva

identicky v prospech rozširovania styku s otcom, a to aj do budúcna, a to až do 36 mesiaca veku dieťaťa.
Ako pri každej správe, ani pri formulovaní záverov v správe uvedenej z 3.10.2024, I.. G. L., I.. neprejavila
žiadnu snahu získať akékoľvek údaje o mal. X. od matky. Otec ďalej predložil v predmetnom konaní
ďalšiu správu I.. G. L., I.. vypracovanú dňa 7.2.2025, z ktorej vyplýva, že dôvodom vyšetrenia mala byť
„rediagnostika“ mal. X. po tom, čo bol mal. X. vyšetrený Z.. I.. N. S.Q., I.. N., N.. I.. V opise vyšetrenia

psychologička opisuje prítomnosť mal. X. v ambulancii a neskôr poukazuje na výsledky vyšetrenia zo
14.3.2024. V závere konštatuje, že dieťa je v ambulancii „dispenzarizované od 14.3.2024, je pravidelne
monitorované“. Nasledujú všeobecné úvahy o potrebe prirodzene zvyšovať styk s otcom, konštatovanie,
že„dieťanepotrebujepedopsychiatrickúintervenciu,čiprevenciu?,anikonzultáciudo36mesiacavývinu
dieťaťa, kým dieťa nenaplní gradient senzomotorického vývinu podľa Gessela.“ Poslednou zo správ I..

G. L., I.. je správa z 28.2.2025, v ktorom opisuje, že do ambulancie prišiel otec dieťaťa s aktuálnym
nálezom od N.. B. zo dňa 27.2.2025 a žiada ju založiť do zdravotnej karty maloletého. Následne I..
G. L.Á., I.. opisuje vyjadrenie otca, cituje z vyjadrenia N.. L. B. z 27.2.2025, ktorú zároveň komentuje
spôsobom „dôvod“ a bez toho, aby dieťa videla a mala o ňom akúkoľvek informáciu od matky, žiada
bezodkladnú kontrolu vo svojej ambulancii, kde je podľa nej dieťa monitorované a dispenzarizované

od „cca 9 mesiacov veku dieťaťa“. Správa ďalej obsahuje upozornenie na nebezpečenstvo vyhasnutia
citovejväzbykotcoviafyzickéhozhoršeniaa„následnémuregresuvovývinovomgradientesnásledkom
jeho možného poškodenia celkového zdravotného stavu“.
Zatiaľ čo v predošlých správach I.. G. L., I.. predkladala svoje stanoviská bez toho, aby získala akékoľvek
údaje o mal. X. od matky, v ktorej osobnej starostlivosti je mal. X. od svojho narodenia a predkladala

štandardizované rozvrhy úpravy styku na 2 roky dopredu, v správe zo dňa 28.2.2025 nemožno nájsť nič,
čo by bolo možné akýmkoľvek spôsobom a s akoukoľvek dávkou veľkorysosti vyhodnotiť ako odborné
stanovisko poskytujúce akékoľvek odborné psychologické posúdenie. Napriek tomu, že v správe zo dňa
7.2.2025 I.. G. L.Á., I.. uvádza, že mal. X. je v jej ambulancii (bez akéhokoľvek súhlasu matky, či vôbec
informovanosti matky o takejto „dispenzarizácii“) od 14.3.2024, v správe zo dňa 28.2.024 už posúva túto

„dispenzarizáciu“ a monitorovanie mal. X. do veku 9 mesiacov mal. X., čo celkom zjavne nezodpovedá
ani skutočnosti, ani vlastným tvrdeniam I.. G. L., I.. obsiahnutým v predošlých správach. Je nesporné,
že správy vydávané I.. G. L., I.. nie sú spôsobilé poskytnúť súdu žiadnu informáciu vzťahujúcu sa k
potrebám mal. X., osobitne po udalostiach zo 6.2.2025.

13. V ďalšom vyjadrení matka uvádza, že otec opätovne priznal v konaní vedenom o trestnom oznámení
matky a starej matky mal. X., vzťahujúcich sa k udalostiam z 22.2.2025. Otec priznal, že z toho, že
oblepí rodinný dom rodičov matky mal. X., informáciami o tom, že matka pácha trestný čin, môže mať
problém. Tiež sa priznal k tomu, že pri uvedenom incidente „padli aj nejaké nadávky“. K opľutiu otcamatky mal. X. sa síce nepriznal, ale jeho vysvetlenie, že „to si len policajti mysleli, že naňho pľuvol“ má
vysokú výpovednú hodnotu.
Pokiaľ otec mal. X. má v úmysle preukázať údajné agresívne správanie otca matky mal. X.,

akýmsi napadnutím dňa 28.10.2023, je potrebné uviesť, že tento videozáznam vyhotovil otec mal. X.
bezprostredne po tom, čo otec matku napadol v ich spoločnom byte, matka volala políciu a zavolala
svojich rodičov, aby jej mal kto postrážiť mal. X.. Uvedená udalosť bola vedená na polícií (Obvodnom
oddelení PZ R.-C. R. pod sp. zn. W.-R.-W.-XXX/XXXX-I. a vec bola postúpená na prejednanie
priestupku).

Išlo o obdobie, kedy otec mal. X. matku opakovane fyzicky napádal. V situácii, ktorú otec mal. X.
dokumentuje videozáznamom z 28.10.2023 reagoval otec matky mal. X. zachyteným spôsobom po tom,
čo bol privolaný k svojej napadnutej dcére a tesne pred situáciou, ktorá je zachytená na zázname, otec
mal. X. ešte naznačoval matke matky mal. X., že ju podreže.
Ďalšou skupinou dôkazov sú listiny, ktoré majú preukazovať napadnutie otca mal. X. dňa 6.2.2025 otcom
matky, C. V.. Aj samotné listiny, ktoré otec predložil, ho usvedčujú z toho, že fabuluje a jeho tvrdenia sa

menia v rôznych vyjadreniach podľa toho, čo pri ktorom vyjadrení práve sleduje.
Z lekárskej správy zo dňa 6.2.2025, ktorú otec predložil, vyplýva, že v čase vyšetrenia (v lekárskej správe
je uvedené, že mu bol krvný tlak meraný o 19:19) vyplýva, že otec mal byť napadnutý približne pred pol
hodinou, pričom z udalostí opisovaných tak otcom mal. X., ako aj matkou, vyplýva, že k nim došlo krátko
po 18 hodine. V lekárskej správe sa uvádza v jednej časti, že „ho napadli, pozná útočníkov, kopali ho a

rukami ho bili“, v tej istej lekárskej správe sa uvádza v inej časti, že „dostal kopanec do oblasti brucha,
keď sa prehol a že dostal úder päsťou do oblasti ľavej strany tváre“, v tejto časti sa už uvádza jeden
útočník. Z objektívneho vyšetrenia je zrejmé, že jediné objektívne zistiteľné poranenie je naznačený
začínajúci hematóm v oblasti ľavého oka. Otcovo tvrdenie o poranení brucha nebolo objektivizované,
keďže z lekárskej správy vyplýva, že brucho (abdomen) je bez známok vonkajšieho poranenia a bola

konštatovaná len palpačná citlivosť (čo je údaj, ktorý pochádza od pacienta). V oznámení zo dňa
6.2.2025 o 21:10 na polícií však otec mal. X. uviedol, že po tom, čo v dôsledku údajného úderu päsťou do
ľavého oka ho mal C. V. kopnúť asi 3-krát. V zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa 17.4.2025 však
otec mal. X. uvádza len to, že C. V. ho najprv kopol do oblasti brucha, na čo sa on mal prehnúť, potom mu
mal C. V. vybiť z pravej ruky telefón, následne ho mal C. V. udrieť pravou rukou „do oblasti okna“ (nevie

však, ktoré to bolo), následne už opisuje len to, ako údajne kričal na susedov kvôli svojmu mobilnému
telefónu, žiadne kopance po údajnom údere päsťou zo strany C. V. už neopisuje. V tej istej výpovedi
zároveň otec mal. X. uvádza, že 5 dní po údajnom napadnutí bol vyšetrený na spádovej chirurgii, odkiaľ
bol poslaný na neurológiu, kde bolo zistené, že má niečo zablokované medzi lopatkou a ramenom a
taktiež aj krčný stavec. Otec mal. X. uvádza, že „k tomu zraneniu medzi lopatkou a ramenom a k zraneniu

krčného stavca došlo pri páde, ako ma C. V. udrel päsťou do oka čoho následkom spadol“. Samotný
otec mal. X. však predložil v tom istom konaní lekársku správu vystavenú dňa 11.2.2025 N.. I. C., I..,
z ktorej vyplýva, že pacient, teda otec mal. X. udáva „že 9.2.2025 sa natiahol za niečím ľavou hornou
končatinou odvtedy pociťuje pukanie a bolesti v ľavom ramennom pletenci pri pohybe s vyžarovaním do
krku“. V správe z neurologického vyšetrenia vystavenej N.B.. N. L., F.. sa opätovne uvádza, že „bolesti v

ľavom ramene má pacient odkedy sa za niečím natiahol ľavou hornou končatinou a pocítil tam puknutie“.

14. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 24.3.2025 uviedol, že z dôvodu vystupňovaného konfliktu a
narušených vzťahov medzi rodičmi došlo dňa 06.02.2025 k eskalácii ich vzájomných konfliktov pri
odovzdávaní maloletého dieťaťa v mieste bydliska otca, kedy došlo aj k fyzickému napadnutiu, bola

privolaná policajná hliadka. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R. nespochybňuje obavy matky o
zdravotný stav dieťaťa, avšak má za to, že maloletému dieťaťu nehrozí bezprostredná ujma a nie je
daná naliehavosť bezodkladnej úpravy v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ale je predmetom
hlbšieho dokazovania v riadnom konaní.

15. V ďalšej správe zo dňa 8.4.2025 kolízny opatrovník uviedol, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a
konfliktné, nedokážu spolu efektívne komunikovať a vytvárať bezstresové situácie s ohľadom na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Dňa 04.04.2025 úrad v mieste bydliska matky a maloletého dieťaťa vykonal
sociálne šetrenie, z ktorého vyplynulo, že matka maloletého ako hlavný dôvod nepodrobovania sa
aktuálnemu rozhodnutiu súdu uviedla nevhodné správanie sa otca, ktoré vyeskalovalo dňa 06.02.2025

priodovzdávanídieťaťavmiestebydliskaotca,ktorýju,ajjejotca,nielenslovne,aleajfyzickynapadolza
prítomnosti maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu má matka vážne obavy o svoju osobu a aj o maloletého
syna, ktorý z prežitia negatívneho zážitku je v zlom zdravotnom stave, kedy sa matka nemôže od
dieťaťa ani len na chvíľu vzdialiť, pretože reaguje silným hysterickým plačom. Dieťa si neustále vyžadujeprítomnosť matky pri všetkých činnostiach, aj pri dennom spánku. Matka zároveň uviedla, že otec
maloletého má zákaz priblíženia sa k nej a za daných okolností si ani len nevie predstaviť, ako by sa mal
styk otca s maloletým realizovať. Aktuálne matka s akoukoľvek možnosťou realizácie styku, napríklad

formou asistovaného styku, nesúhlasí. Maloleté dieťa počas pozorovania a prebiehajúcej interakcie bolo
prirodzené, všímavé, šikovné, spontánne. Na svoj vek reagovalo veľmi vnímavo, je evidentné, že matka
sa mu dostatočne venuje. Nedostatky v starostlivosti o maloletého neboli zistené, a dieťa aj napriek
počiatočnému plaču pôsobilo celkovo pozitívnym dojmom.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch VI. (o úprave styku maloletého s

otcom), VII. (o uložení výchovného opatrenia) a závislom výroku IX. (o trovách konania) je potrebné ako
vecne správny potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

17. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolanie matky je preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku maloletého s

otcom a o uložení výchovného opatrenia. Odvolacia argumentácia matky spočíva v tvrdení, že rozsudok
súdu nezohľadnil psychický stav dieťaťa a je založený len na hypotézach o vhodnosti styku. Poukazuje
na to, že otec nevyužíva súdom určený styk a výkon práv otca je nadradený nad záujmy dieťaťa, čo
považuje za nesprávne. Ďalej namieta nevykonanie dôkazov súdom (správa z Referátu poradensko-
psychologických služieb), podľa matky si súd mal vyžiadať záverečnú správu z poradenstva, ktorá mala

zásadný význam pre rozhodnutie o úprave styku. Matka zdôrazňuje nevhodné správanie otca pred
dieťaťom (opakované agresívne správanie otca, slovné útoky, ponižovanie, fyzické prejavy ako sácanie
či opľúvanie v prítomnosti maloletého), tieto prejavy podľa nej ohrozujú emocionálny vývin dieťaťa a
narúšajújehopocitbezpečia.Namietazlyhaniesúduprizohľadnenínajlepšiehozáujmudieťaťa,keďsúd
bagatelizoval správanie otca a označil ho za „partnerský konflikt“, čím ignoroval jeho dopad na psychiku

dieťaťa a namiesto preverenia závažných tvrdení, súd sa zameral na to, či otec zvláda základnú fyzickú
starostlivosť. V neposlednom rade namieta nevykonané znalecké dokazovanie so zameraním sa na
schopnosť otca rešpektovať emocionálne potreby dieťaťa. Súd podľa nej nezistil skutočný stav veci, len
formálne uložil výchovné opatrenie bez toho, aby vyhodnotil ich efekt.

18. Na druhej strane otec popiera všetky obvinenia matky zo slovnej či fyzickej agresie. Samotné
odvolanie a návrhy matky svedčia o jej negatívnom postoji a o snahe ovplyvniť styk maloletého s otcom.
Otec upozorňuje na existujúce priestupkové konania proti matke, ktoré majú podľa neho dokazovať, že
problémové správanie prichádza z jej strany, zdôrazňujúc, že sa podrobil psychologickému vyšetreniu,
zatiaľ čo matka nie. Znalecké dokazovanie považuje za nadbytočné, pretože dieťa je pravidelne

sledované I.. L., ktorá separačnú úzkosť nepotvrdila a odporučila rozšírenie styku. Neustanovenie sa
na niektoré styky bolo spôsobené pracovnými povinnosťami, o ktorých informoval matku, ktorá však
odmieta akúkoľvek flexibilitu.

19. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom VI. (o úprave styku maloletého s otcom),

VII. (o uložení výchovného opatrenia) rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto
skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo
svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim

rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolaciehosúdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom VI. (o úprave styku
maloletého s otcom), VII. (o uložení výchovného opatrenia) v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené
odvolacie dôvody matky nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý
rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

21.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú
schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho
stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl.
9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi,

ibažebytobolovrozporesozáujmamidieťaťa.Znamenátopotom,žepokiaľbystyksrodičomnegatívne
vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd
po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

24. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. X.. Ten vyhodnocuje súd

v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

25. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát

rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy
v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujemopiera,musiabyťvdanomkonanípreukázané(UznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. II.ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom

môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom
negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na
ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom,
alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osoberodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase
založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal
vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve

rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten-ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.
Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po
citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý

vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

26. Odvolací súd sa v rozsahu napadnutého odvolaním stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch
36. - 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Odvolací
súd v predmetnej veci konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme dieťaťa pri hľadaní

konkrétnehonajvhodnejšiehousporiadaniavzťahovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťom.Prvoinštančný
súd reflektoval potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom Z daných zistení
vyplýva, že otec má záujem podieľať sa na výchove svojho syna a žiadal o vytvorenie dostatočného
priestoru, aby mohol syna vychovávať.

27. Pokiaľ matka poukazuje na nevykonanie navrhovaných dôkazov (najmä znaleckého dokazovania),
odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné
(zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné,
nevzťahujúcesakveci,vytriedianehodnotí),súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného
stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z
návrhovnavykonaniedokazovaniapovažovalzanesúvisiacesdanouvecou,nadbytočné,nemajúcepre
vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou

možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Navyše súd riadne zdôvodnil,
prečo nepotreboval doplňovať dokazovanie (bod č. 41. odôvodnenia). Odvolací súd konštatuje, že súd
vyčerpávajúcozdôvodnil,prečozamietolďalšienávrhynadoplneniedokazovania,zuvedenýchdôvodov
považuje tieto námietky matky za nedôvodné.

28. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený
súdomprvejinštancieboldostatočnýpreprijatierozhodnutiaonajvhodnejšejformestykuotcasosynom.
Zároveň neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že otec sa nebude vedieť postarať o
maloleté dieťa. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané
dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by

doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom
na už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie,
správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v
priebehu súdneho konania, ktoré začalo už v roku 2023.

29. Matka namietala, že súd prvej inštancie nevyžiadal záverečnú správu z odborného poradenstva
realizovaného Referátom poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR R., ktorá je kľúčová pre správne
posúdenie styku otca s maloletým X.. Odvolací súd berie na vedomie, že odborné poradenstvo
má významný potenciál prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a tým aj k zabezpečeniu
najlepšieho záujmu maloletého a dodáva, že odborné poradenstvo môže byť užitočným podkladom,

avšak nepredloženie záverečnej správy samo o sebe nie je prekážkou rozhodnutia. V spise sa
nachádzajú iné dôkazy a vyjadrenia, vrátane kolízneho opatrovníka, ktoré poskytujú dostatočný obraz
o aktuálnom stave vzťahov a ktoré umožňujú objektívne posúdiť aktuálny stav veci. Kolízny opatrovník
vo svojom vyjadrení poukazuje, že styky prebiehajú pravidelne, a aj napriek napätiam medzi rodičmi
maloletý nevykazuje odmietavý vzťah k otcovi a prejavuje pozitívnu náklonnosť k obom rodičom. Otec

počas pojednávania deklaroval ochotu zúčastniť sa ďalšieho odborného poradenstva a spolupracovať,
čo súd považuje za pozitívny signál. Vyjadrenia odborníkov, ako aj celkový obraz z dôkazov naznačujú,
že komunikácia rodičov je problematická a neefektívna, čo súd riadne zohľadnil pri stanovení ďalšieho
postupu, a následne súd správne vyhodnotil, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy v komunikáciimedzi rodičmi je nevyhnutné pokračovať v odbornom poradenstve, aby sa zabezpečilo, že styky otca
s maloletým X. budú prebiehať v prostredí, ktoré podporuje jeho zdravý vývin. Predĺženie obdobia
odborného poradenstva reflektuje záujem na dlhodobom a stabilnom zlepšení vzťahov, ktoré sú kľúčové

pre najlepší záujem dieťaťa.

30. K uvedenej odvolacej námietke matky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil celkový
dôkazný materiál a zohľadnil aj iné relevantné okolnosti, pričom poukázal na objektívne známky zlej
komunikácie rodičov, ktoré ovplyvňujú najlepší záujem maloletého. Súd prvej inštancie mal možnosť

oboznámiť sa s priebehom a výsledkami odborného poradenstva, ktoré rodičia absolvovali. Preto
absencia záverečnej správy z poradenského poradenstva neznamená, že súd nezohľadnil záujem
dieťaťa, keďže tento bol vyhodnotený na základe celkového materiálu a správneho zhodnotenia
správania rodičov. Odvolací súd tak konštatuje, že nedošlo k zásadnej procesnej chybe, ktorá by mala
vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia o úprave styku.

31.Ktvrdeniammatkyoagresívnomsprávaníotcaajehovplyvenadieťaodvolacísúdkonštatuje,žesúd
prvej inštancie preskúmal predložené dôkazy, ako aj vyjadrenia rodičov, vrátane kolízneho opatrovníka,
ktorý konštatoval, že dieťa prejavuje pozitívnu náklonnosť k obom rodičom a nevyjadruje odmietavý
postoj k otcovi. Súd tiež poznamenáva, že spor medzi rodičmi je do určitej miery partnerským konfliktom,
ktorý sa premieta do vzťahov pri styku, avšak nie je v tejto fáze možné tvrdiť, že by styky zásadne

ohrozovali zdravý vývin maloletého. Odvolací súd pripomína, že ohľaduplnosť a rešpekt medzi rodičmi je
nevyhnutnou podmienkou zdravého vývinu dieťaťa. Kolízny opatrovník uvádza, že je maloletý v kontakte
s otcom spokojný, čo potvrdzuje jeho pozitívnu náklonnosť a absenciu odmietavého postoja k otcovi.

32. Matka tvrdí, že súd zredukoval úpravu styku len na fyziologickú starostlivosť, bez dostatočného

ohľadu na emocionálne a psychické potreby maloletého a zároveň, že súd bagatelizoval jej obavy a
znevažujúce správanie otca označil len ako partnerský konflikt. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd má
povinnosť objektívne posúdiť skutočnosti a oddeliť závažné ohrozenia dieťaťa od bežných sporov medzi
rodičmi. Vyhodnotenie konfliktov ako partnerského sporu nenaznačuje ignorovanie obáv matky, ale
rozlišovanie medzi osobnými konfliktmi a reálnymi hrozbami, a tiež poukazuje na to, že tieto obavy nie

sú v danom štádiu konania podložené dostatočnými dôkazmi na zásadné obmedzenie styku. Absencia
dôkazov o systematickom ohrození dieťaťa viedla súd k záveru, že stretávanie otca s dieťaťom môže
pokračovať za podmienok odborného poradenstva. Odvolací súd zároveň berie do úvahy snahu matky
chrániť záujmy dieťaťa, no zároveň musí brať zreteľ na celkovú situáciu, ktorá nezodpovedá tvrdeniam
o vážnom ohrození. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka o pozitívnej náklonnosti maloletého k obom

rodičom podporuje záver, že dieťa trpí minimálne a má zabezpečený kontakt s oboma rodičmi. Súd
zároveň odporúča rodičom zlepšiť komunikáciu a spoluprácu, aby sa eliminovali konflikty a dieťa mohlo
vyrastať v stabilnom a bezpečnom prostredí. Zároveň súd uložil povinnosť rodičom zúčastniť sa ďalšieho
odborného poradenstva s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu a znížiť konfliktné situácie, ktoré môžu
negatívne vplývať na dieťa. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje aj odvolací súd za primeraný

a v súlade s najlepším záujmom maloletého.

33. Záverom odvolací súd dodáva, že v množstve prípadov týkajúcich sa sporov o maloleté deti zo
strany ich rodičov poukazujúcich síce na záujmy mal. detí a potrebu ich ochrany, paradoxne dochádza, a
mnohokrát už nezvratne, k poškodeniu záujmov detí. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie

zobral do úvahy všetky aspekty a špecifiká veci a pri hodnotení záujmu maloletého dieťaťa prihliadol aj
na súčasné postoje maloletého, pričom zhodnotil citový vzťah s otcom počas a považuje za potrebné
zdôrazniť,žejepotrebné,abyrodičianašlispoločnúreč,atovzáujmespoločnéhosyna,scieľomdopriať
mu kompletnú rodinu, ktorú tvoria obaja rodičia, aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti. Aj pri
zohľadnení psychického stavu maloletého X., ako ho prezentuje matka, a existujúcich správ od ÚPSVaR

či psychológov, tieto neodôvodňujú potrebu nariadenia ďalších obmedzení nad rámec už určeného
režimu styku. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zdôraznil, že maloletý X. sa v domácnostiach
oboch rodičov prejavoval ako dieťa celkovo spokojné, ktoré prejavuje pozitívnu náklonnosť k obom
rodičom. Takýto záver kolízneho opatrovníka je kľúčový pri hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa,
nakoľko naznačuje, že dieťa nemá odmietavý vzťah k otcovi a že súčasná úprava styku mu umožňuje

udržiavať vzťah s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie primerane zohľadnil vek maloletého, fakt, že
je ešte dojčený matkou, ako aj potrebu stability a istoty v jeho živote. Nastavenie styku v kratších,
avšak pravidelných intervaloch, odráža najlepší záujem maloletého v zmysle článku 5 Zákona o rodine.
Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v súčasnosti nie je vhodnérozšíriť styk aj o nočné prespávanie u otca, pričom tento záver je opretý nielen o stanovisko kolízneho
opatrovníka, ale aj o súdom správne vyhodnotené dôkazy a rodičovské predpoklady otca. Odvolací
súd sa oboznámil s vyjadreniami kolízneho opatrovníka, ako aj so správami o pomeroch dieťaťa a ich

vývojom, nezistil však pochybenie v hodnotení dôkazov ani nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by
viedli k potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia v napadnutej výrokovej časti VI.

34. V čase rozhodovania odvolacieho súdu sa ešte viac zvýraznil konflikt rodičov, ktorý bol v konaní
preukázaný zhodnými tvrdeniami rodičov, šetreniami kolízneho opatrovníka, ako aj predkladanými

správami oboma rodičmi. Zo záverečnej správy z realizovaného výchovného opatrenia na Úrade práce,
sociálnychvecíarodinyR.,ktoréspočívalovporadenstveprerodičov,vyplýva,žetátointervencianebola
doposiaľ úspešná a rodičia svojím správaním ešte viac eskalujú ich vzájomnú nevraživosť. Uvedené iba
podporuje skutočnosť, že je dôvodné uložiť rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť
sa odbornému poradenstvu, keďže medzi rodičmi existuje partnerský konflikt, v ktorého zvládnutí obaja
rodičia značne zlyhávajú. Tento právny prostriedok môže súd použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne

naplnenie jeho práv. Odvolací súd uvádza, že dôvodom na obmedzenie styku nemôže byť správanie
rodičov, v dôsledku ktorého trpí ich spoločné dieťa v konečnom dôsledku, pričom rodičia o negatívnom
vplyve svojho konfliktu na svoje dieťa preukázateľne vedia a napriek tomu sa vedome rozhodli v
ňom pokračovať, čo nemožno vnímať inak ako nedostatok ich rodičovskej zodpovednosti. Preto práve
naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho

riadnej výchovy. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o uložení výchovného
opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, za účelom zlepšenia ich rodičovských zručností
v trvaní šiestich mesiacov, čo môže výrazne napomôcť ich zvládnutiu situácie v rodine a tým v konečnom
dôsledku značne zlepšiť situáciu a prežívanie maloletého dieťaťa. V prípade, ak by ani toto výchovné
opatrenie nebolo úspešné, je potrebné, aby si rodičia uvedomili, že následne môže do úvahy prichádzať

aj aplikácia prísnejších výchovných opatrení.

35.Uloženévýchovnéopatrenievychádzazpreukázanéhozlyhávaniarodičovvschopnostikomunikácie
a spolupráce pri výkone rodičovských práv a povinností, čo sa priamo negatívne premieta do psychickej
pohody a vývoja maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia boli viackrát

upozornení na potrebu spolupráce a riešenia konfliktov v najlepšom záujme dieťaťa, napriek čomu
v konflikte pokračujú a nevykazujú známky zmeny prístupu. Opätovné absolvovanie poradenstva je
preto plne opodstatnené a odvolací súd ho vníma ako nevyhnutný krok k zlepšeniu rodinnej dynamiky
a zabezpečeniu priaznivého vývinu maloletého. Súd prvej inštancie primerane vyhodnotil potrebu
ďalšieho odborného poradenstva a jeho dĺžku v záujme zlepšenia komunikácie rodičov, čo považuje

za nevyhnutné pre zachovanie styku a jeho pozitívneho vplyvu na maloletého. Predĺženie obdobia
odborného poradenstva nie je zbytočné, ale odôvodnené snahou o trvalejšie riešenie konfliktov medzi
rodičmi, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť maloletého. Výrok VII. týkajúci sa výchovného opatrenia je
preto podľa odvolacieho súdu primeraným nástrojom súdu na podporu rodičov pri zvládaní krízovej
rodičovskej situácie a podporuje ochranu záujmov maloletého. Vzhľadom na pretrvávajúcu konfliktnosť

vzťahov medzi rodičmi je vedenie k odbornému poradenstvu v súlade s cieľom ochrany dieťaťa a jeho
vývinu.

36. Štát má zodpovednosť prostredníctvom svojich orgánov, teda aj prostredníctvom súdu, viesť rodičov
ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny a k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča. Túto povinnosť

súd prvej inštancie dodržal a nerezignoval na nájdenie vhodného spôsobu kontaktu otca so synom, aby
boli zachované alebo sanované väzby otec - dieťa. Styk otca s maloletými má zásadný význam pre
emočné puto medzi nimi a pre ďalší vývoj vzájomného vzťahu.

37. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich

sa napadnutých výrokov VI. a VII. rozsudku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v
týchto výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
2 ods. 1 CMP.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods.
1 CSP, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a
žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky preaplikáciu výnimiek podľa § 53 CMP alebo podľa § 55 CMP. V danej veci si priznanie náhrady trov konania
nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

40. Menšinové stanovisko predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej pripojené k rozhodnutiu

prijatému senátom Krajského súdu v Prešove v danej veci:

Vo vzťahu k rozsiahlym a konkrétnym tvrdeniam matky o fyzickom a psychickom násilí zo strany otca,
ktoré neostali len v rovine tvrdení, ale boli podložené objektívnymi dôkazmi (Záznam z urgentného
príjmu zo dňa 6.2.2025, kde bola matke diagnostikovaná pomliaždenina kolena s nutnosťou liečby,
Správa od N.. B., ktorá zaznamenala psychický stav maloletého a potrebu jeho vyšetrenia, zákaz

priblíženia uložený otcovi), som toho názoru, že tieto skutočnosti nie je možné bagatelizovať ako „iba
problematickú komunikáciu rodičov“, keď dôkazy nasvedčujú existencii rodinného násilia, ktorého bol
maloletý prítomný. Tým bol narušený jeho pocit bezpečia, čo môže mať za následok regres v jeho
psychosociálnomvývine.Matkažiada,abysúdnariadilznaleckédokazovanienaposúdenieosobnostnej
výbavyobochrodičov,vzťahukaždéhoznichkmal.X.,vplyvusprávaniaotcanapsychickývývindieťaťa.

Podľa môjho názoru bez objektívneho znaleckého posúdenia nie je možné zodpovedne rozhodnúť
o ďalšej úprave styku vo vzťahu k závažnému podozreniu na traumatizáciu dieťaťa. Je nevyhnutné
prihliadnuť na správanie otca po udalostiach z 6.2.2025, a to najmä, oblepovanie rodinného domu matky
rozhodnutiami súdu a výhražnými nápismi, vulgárne správanie voči starej matke a dedkovi dieťaťa,
znefunkčnenie kamerového systému a fyzický útok na auto, kde bol mal. X., pokus zabrániť vyšetreniu

dieťaťa pedopsychiatrom. Mám za to, že správanie otca nepreukazuje rodičovskú zrelosť, ani schopnosť
vnímať potreby dieťaťa. Naopak, potvrdzuje, že jeho konanie môže byť pre dieťa traumatizujúce, a preto
nie je možné nateraz pristúpiť k rozšíreniu styku, kým nebude vykonané znalecké dokazovanie. Z vyššie
uvedených dôvodov mám za to, že je nevyhnutné vyhodnotiť komplexne riziko vplyvu správania otca
na vývin dieťaťa v konfrontácii s dôkazmi. Ďalšie dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania by

viedlo k objektívnemu posúdeniu vplyvu správania rodičov na psychický vývin maloletého X..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).