Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-50C/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201450
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1121201450.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v spore žalobcu:

H. Ú., F.. XX.XX.XXXX, C. A. K. E. T. XXX, C. A. K. E. T., Č. S., W.. CLC advokátska kancelária s.r.o.,
Panenská 18, Bratislava proti žalovaným: X.) H. Ú., F.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, T.,
zast. JUDr. Anna Dlugová, advokát, Lazaretská 4, Bratislava, X.) Y. C.,
F.. XX.XX.XXXX, Za E. XXX/XX, H., Č. S., zast. Mgr. Štefan Krnáč, advokát, Černyševského 10,
Bratislava, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu H. O.. I.. D. Ú., F.. XX.XX.XXXX, uvedené v
listine o vydedení spísanej notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou na notárskom úrade v Bratislave zo dňa

25.06.2018 vo forme notárskej zápisnice č. N 432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 n i e s
ú d a n é .

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.02.2021 a postúpenou
Okresnému súdu Bratislava II dňa 26.04.2021, domáhal určenia, že dôvody

pre jeho vydedenie O.. I.. D. Ú. v listine o vydedení zo dňa 25.06.2018
nie sú dané a vydedenie je neplatné.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho otec O.. I.. D. Ú. (Ď. O. „.) W. C. XX.XX.XXX0. V konaní o
dedičstve vedenom súdnym komisárom JUDr. Petrom Kriškom, sp. zn. 38D/503/2020, DNot 75/2020
bola zaobstaraná listina o vydedení zo dňa 25.06.2018, vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná
pred notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou č. N 432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 (ďalej iba
„listina

o vydedení“). V zmysle listiny o vydedení ide o dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho
zákonníka (teda z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol pomoc v chorobe, starobe
a iných závažných prípadoch a neprejavoval o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať). V listine o vydedení sa uvádza, že žalobca mal v čase rozvodu asi 13 rokov, chodil do školy,
s poručiteľom mali dobrý vzťah a aj sa stretávali, čo však nie je pravda. Poručiteľ a matka žalobcu sa
rozviedli dňa 23.04.1965, kedy mal žalobca 3 roky. Poručiteľ potom zo spoločnej domácnosti odišiel,
nadviazal známosť

so žalovanou v 1. rade, s ktorou uzavrel manželstvo a odsťahoval sa na Slovensko. Poručiteľ o žalobcu
po rozvode prejavoval minimálny záujem, neposielal mu darčeky, gratulácie
pri príležitosti sviatkov a osobne ho nenavštevoval. Tvrdenie v listine o vydedení, že ich vzťahy sa začali
meniť po ukončení školy, kedy žalobca prestal poručiteľa vyhľadávať a kontaktovať a že poručiteľ mupísal na narodeniny, meniny a Vianoce nie sú pravdivé. Žalobca poručiteľa, aj napriek nedostatočne
rozvinutému vzťahu, z vlastnej iniciatívy pravidelne telefonicky kontaktoval, a to najmä pri príležitosti
narodenín, sviatkov a taktiež sa s ním príležitostne stretával, naposledy pred asi tromi rokmi (približne

jeden rok pred spísaním listiny o vydedení) v rodinnom dome žalovanej v 2. rade v Prahe. Žalobca
sa nepričinil na stave v akom bol s poručiteľom, tento stav nezavinil ani čiastočne, keďže bolo na
poručiteľovi, aby si so žalobcom - synom vybudoval prirodzený rodičovský vzťah.

3. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť a uviedla, že s poručiteľom boli

manželia a tvrdenia žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou. Jednou z najväčších psychických útrap
poručiteľa bolo to, že sa nevedel zmieriť s tým, že jeho syn (žalobca) o neho nejaví žiaden opravdivý
záujem, pričom tento stav trval až do jeho smrti. Poručiteľ nikdy nezadal žiaden dôvod k tomu aby ho
žalobca ignoroval. Bol to srdečný človek, dokázal sa tešiť z každej maličkosti, ktorá sa týkala jeho, alebo
rodiny, blízkych či priateľov. Dôvodom rozpadu a rozvodu prvého manželstva poručiteľa žalovaná v
1. rade nemohla byť, lebo sa zoznámili až po piatich rokoch po rozvode. Podstatný dôvod rozvodu je

nevera jeho vtedajšej manželky. Poručiteľ napriek rozvodu svoje deti miloval, brával ich
na dovolenky doma aj v zahraničí (napr. v Bulharsku od 16.07. do 08.08.1971). Taktiež nie je pravdou,
že by žalobca od neho nedostával darčeky, aj po uzavretí druhého žalobcovho manželstva ich finančne
a materiálne podporoval, teda prispel im na rekonštrukciu ich rodinného domu. Keby sa žalobca bol
správal inak, istotne by sa poručiteľ rozhodol zmeniť alebo aj zrušiť listinu o vydedení, lebo k tomuto

úkonu nepristúpil z pomsty, ale zo zúfalstva. Poručiteľ absenciu spolupatričnosti žalobcu ťažko znášal,
nevedel sa s tým zmieriť, o vydedení nerozhodol z nerozvážnosti, ale po dlhých úvahách a po dlhom
a dôkladnom zvážení všetkých okolností.

4. Žalovaná v 2. rade so žalobou taktiež nesúhlasila a svoju procesnú obranu odôvodnila tým, že so

žalobcom sú súrodenci a bol to práve žalobca, ktorý poručiteľa na Slovensku
(v Bratislave) od roku 1990 nenavštívil. Jeho tvrdenie, že sa s poručiteľom stretol u nich doma v roku
2018 nie je pravdou, nakoľko žalovaná v 2. rade sa so žalobcom nestýka už od jari roku 2016, čiže ak
sa takéto stretnutie uskutočnilo, tak bolo dávno pred týmto dátumom, cca v roku 2012. Poručiteľ ako
onkologický pacient (od roku 2005) bol v Českej republike naposledy v roku 2016. Ak je niekto 15 rokov

onkologickýpacientajehodieťaniejeochotnéhoanirazzatakdlhéobdobienavštíviť,nesvedčítoojeho
skutočnom záujme a pomoci. Žalobca sám neudržiaval s poručiteľom normálne a bežné príbuzenské
vzťahy. Poručiteľ vždy prejavoval vôľu sa so žalobcom stretnúť a mať s ním normálny rodinný vzťah.
Pri každom stretnutí sa na neho pýtal a zaujímal sa o jeho celú rodinu. Je zaujímavé, že na jednej
stranežalovanáv2.rademalasporučiteľomnormálnybezproblémovývzťah.Vzájomnesanavštevovali,

rešpektovali a spolu komunikovali, pričom mu bola oporou v posledných mesiacoch života aj napriek
tomu, že rovnako žila na území cudzieho štátu. Rodičia sa veľmi skoro rozvádzali snažili sa, aby rozvod
nenarušil budúce vzájomné vzťahy. Za poručiteľom jazdili spoločne so žalobcom vlakom o všetkých
sviatkoch, jarných a letných prázdninách. Asi v roku 1970 boli spolu letecky v Bulharsku. V roku 1973
žalobca býval u poručiteľa v Brne asi jeden školský rok. Žalobca poručiteľa pozval na svoju druhú svadbu

do Úval.
Po tejto svadbe ho poručiteľ spolu so žalovanou v 1. rade navštívili. So štvrtou manželkou žalobcu sa už
poručiteľ nestretol a ani nevedel, že sa žalobca znovu oženil. Poručiteľ sa žalovanej v 2. rade na žalobcu
často pýtal, do poslednej chvíle veril, že sa o neho začne zaujímať. Žalovaná v 2. rade je presvedčená,
že žalobca mu nevolal, jedinou výnimkou bol jeho telefonát na Vianoce 2019, kedy mu poprial pekné

sviatky, ale vôbec sa ho nespýtal ako sa má. Išlo o krátky telefonát. O tomto telefonáte vie priamo od
poručiteľa. Postavenie
vo vzťahu k dedičstvu má žalovaná v 2. rade vo svojej podstate rovnaké ako žalobca, nakoľko po
poručiteľovi nededí žiadny majetok, aj keď nie z dôvodu vydedenia, a to aj napriek tomu, že mali spolu
výborný vzťah a akceptuje jeho prejavenú poslednú vôľu. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa

telefonicky dopytoval či poručiteľ nepotrebuje jeho pomoc
k tomu by bolo vhodné uviesť, že žiadne takéto telefonáty s najväčšou pravdepodobnosťou neprebehli
a jedná sa len o účelové tvrdenie. Tieto skutočnosti by priamo mohol poprieť iba poručiteľ. O žiadnych
takýchto telefonátoch sa nikdy nezmienil.

5. Žalobca na vyjadrenia žalovaných uviedol, že v čase keď sa dozvedel o diagnóze poručiteľa sa
pravidelne dopytoval akým spôsobom mu vie pomôcť, načo sa poručiteľ vždy vyjadril spôsobom, že má
všetku potrebnú starostlivosť zabezpečenú a nepotrebuje od neho pomoc. Žalovaná v 2. rade sama
priznáva, že jediné, čo vie je to, že sa ju poručiteľ na žalobcov život často pýtal. Poručiteľ ho mal ako oteckontaktovať priamo, a nie sa dopytovať o jeho živote prostredníctvom tretej osoby, o čom sa žalobca
z objektívnych dôvodov nemal ako dozvedieť. Žalobca nespochybňuje, že sa o neho poručiteľ možno
aj zaujímal, lenže sa

o tom žiaľ z objektívnych dôvodov väčšinou nemal možnosť dozvedieť, a tak sa ich rodinný vzťah a
väzba otec - syn nemala možnosť vyvíjať. Pokiaľ ide o spomenuté stretnutie z roku asi 2017/2018 a
nie 2012, vzhľadom na väčší časový odstup si presný rok stretnutia nepamätá, chcel len poukázať na
skutočnosť, že aj keď sporadicky, tak s poručiteľom v kontakte boli.
Je však absolútne neprípustné aby bola ťarcha zodpovednosti za nebudovanie si vzťahu žalobcu a

poručiteľa prenesená na žalobcu, ktorý mal v čase opustenia domácnosti poručiteľom len 3 roky. Pokiaľ
ide o dovolenky, tak jediná dovolenka, ktorú žalobca
s poručiteľom absolvoval bola dovolenka v Bulharsku, kedy mal žalobca 9 rokov.
Po presťahovaní sa poručiteľa na Slovensko už žiadnu spoločnú dovolenku neabsolvovali.
V súvislosti so spomínanou finančnou podporou, ktorú mal poskytovať poručiteľ, žalovaná
v 1. rade mala zrejme na mysli svadobný dar, ktorý predstavoval finančné prostriedky

vo výške 2.000,- Kč. Predmetný dar nie je možné zamieňať s akousi finančnou podporou trvalého
charakteru.
6. Žalovaná v 1. rade mala za to, že žalobca sám seba usvedčil z toho, že si nepamätá ani na to, kedy
poručiteľa videl naposledy. Ak si totiž ako syn nepamätá ani to, kedy sa naposledy stretol so svojím
ťažko chorým otcom, nesvedčí to v žiadnom prípade o opravdivom záujme

o poručiteľa a ani o jeho údajnej iniciatíve vo vzťahu k poručiteľovi. Tvrdenie žalobcu, že poručiteľ sa na
žalobcovo údajné - a ničím nepreukázané - telefonické dopytovanie mal vyjadriť, že má všetku potrebnú
starostlivosť zabezpečenú, sú nepravdivé. Poručiteľ sa
o žiadnych údajných takýchto telefonátoch nikdy nezmienil ani svojej manželke (žalovanej
v 1. rade) ani dcére (žalovanej v 2. rade) a nezmienil sa o nich ani spoločným rodinným priateľom, ktorí

dobre poznali rodinnú situáciu. Poručiteľ veľmi miloval obe svoje deti, venoval sa im a vytváral si s nimi
vzťah od útleho detstva; jasným príkladom je žalovaná
v 2. rade, ktorá poručiteľa navštevovala celý život a spolu so žalovanou v 1. rade a svojím manželom
poručiteľa doopatrovala až do úplného konca.

7. Žalovaná v 2. rade v reakcii na argumentáciu žalobcu uviedla, že tieto tvrdenia nemajú oporu v
skutkovom stave a žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalovaných. Keby sa žalobca
zaujímal o otca aspoň, tak ako venuje čas tomuto sporu, tak by vedel, že otec je už na smrteľnej posteli,
kde sa nachádza a mohol sa s ním prísť naposledy rozlúčiť. Poručiteľ sa rozhodol o vydedení z nejakého
dôvodu (ktorý je zrejmý každému účastníkovi tohto sporu), jeho vôľu by bolo aj z úcty k nemu dobré

akceptovať a ísť ďalej. Jediný, kto to neakceptuje je žalobca.

8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 03.02.2023 potvrdil, že u poručiteľa v Brne v roku 1973 býval.
Taktiež potvrdil, že sa od svojich 6. rokov snažil budovať vzťah s poručiteľom, pričom do svojich 19. rokov
ho vždy navštevoval. Stretnutia boli jednostranné a poručiteľ žalobcu nenavštevoval. Žalobca poručiteľa

po dovřšení svojich 19. rokov prestal navštevovať, nakoľko si uvedomil, že záujem je jednostranný, ich
vzťah zostal na priemernej úrovni
so sporadickou komunikáciou. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom v dospelosti iba kopíruje vzťah, ktorý
bol vytvorený v detstve.

9. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 11.05.2023 upriamila pozornosť
na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení opomenul uviesť, že jeho vzťah k poručiteľovi nebol
vnútorným vzťahom, ale z jeho strany išlo iba o čisto formálny, t. j. taký, ktorý vyplýva z rodného listu, nič
iné z jeho správania nemožno vyvodiť. Poručiteľ robil všetko preto aby sa mohol so žalobcom stretávať
a vychádzať s ním ako rodina. Poručiteľ si po celý čas plnil svoje rodičovské práva a povinnosti. Žalobca

vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že poručiteľ je ťažko chorý a je onkologický pacient (pričom uviedol,
že je chorý 30 rokov, pričom správne je 15 rokov). Žalobca vedel o chorobe svojho otca minimálne 9
rokov pred smrťou, nakoľko videl jeho jazvy na tele, spôsobené operáciou. Ani tieto informácie neboli
dostatočným dôvodom na navštívenie otca na Slovensku. Telefonát z roku 2019, o ktorom bola žalovaná
v 2. rade ihneď poručiteľom informovaná, pričom telefonát pokračoval aj

s ostatnými členmi rodiny bol predovšetkým jediný telefonát žalobcu. Trval asi jednu minútu a týkal sa
iba blahoželania k Vianociam a predovšetkým týmto telefonátom sa žalobca nepýtal na zdravotný stav
ani sa nepýtal či poručiteľovi nie je potrebná nejaká pomoc. Žalobca a poručiteľ sa nevideli od stretnutia
v Čechách, pričom poručiteľov zdravotný stav sa už iba zhoršoval.10. Strany doručili súdu ešte niekoľko podaní, tieto podania však svojim obsahom predstavujú už iba
recykláciu a opakovanie vyššie uvedených tvrdení a skutočností.

11. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalobca zopakoval svoju
argumentáciu počas konania.

12. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalovaná v 1. rade poukázala,
okrem jej argumentácie počas konania na to, že poručiteľ mal úprimný záujem sa so žalobcom stýkať

a udržiavať s ním zvyčajné príbuzenské vzťahy. Poručiteľ veľmi stál o vzťah so žalobcom. Žalobca ani
za života a ani po smrti poručiteľa neprejavil záujem a porozumenie, nebol ochotný zájsť k nemu na
návštevu. Žalobcu navštevoval iba poručiteľ, ktorý cestoval do Českej republiky. Žalobca nebol ani na
jeho hrobe, tiež mu nič nebránilo ako dospelému človeku rozvíjať a ovplyvňovať vzťah s poručiteľom.
Poručiteľ si k žalobcovi aktívne budoval pekný vzťah od ranného detstva žalobcu a sám poručiteľ svojím
správaním nezavinil, a ani nemohol zaviniť nezáujem žalobcu o jeho osobu. Nezáujem žalobcu má

pôvod v jeho povahe.

13. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalovaná v 2. rade upriamila
pozornosť na výpoveď svedka R. R., z ktorého výpovede je zrejmé, že trávili spoločné aktivity a mali
normálny zdravý vzťah. Z konania ďalej vyplynulo, že správanie žalobcu voči poručiteľovi ako svojmu

otcovi nezodpovedá riadnemu správaniu potomka k rodičovi a jednalo sa o správanie, ktoré trvalo
prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. Poručiteľ nezadal žiadny dôvod na takéto správanie, nakoľko
podľa výpovede svedkov bol vzťah medzi nimi normálny, tak ako medzi otcom a synom má byť. Žalobca
ho postupne prestal vyhľadávať a kontaktovať. Oženil sa, potom znovu a hoc sa poručiteľ stále snažil
o kontakt, zostal bezvýsledný. Písal mu na narodeniny, meniny, Vianoce. Vždy poďakoval, ale nebol

žiaden spätný kontakt. On mu na sviatky nevolal, nepísal, tak aj poručiteľ postupne prestal. Poručiteľ v
listine o vydedení napísal to čo cítil a prečo to urobil a z akého dôvodu takto postupoval.

14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkaznými
prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd

k nasledovným skutkovým zisteniam.

15. Rozsudkom Okresného súdu Brno - mesto zo dňa 23.04.1965, sp. zn. 15C/37/65 bolo manželstvo
D. Ú. I. O. Ú., K. C. XX.XX.XXXX, na návrh O. Ú. rozvedené. Výživné zatiaľ nebolo ustanovené. Z
odôvodneniarozsudkuvyplýva,ženezrovnalostimedzimanželmisaprejaviliponarodeníprvéhodieťaťa

a mali svoj pôvod
v finančných problémoch. Odporca (D. Ú.) totiž študoval a mal iba štipendium.
Z toho nedával nič na domácnosť. U odporcu sa začali prejavovať hrubé povahové rysy. Začal
navrhovateľke nadávať, dokonca ju fackal („zpolíčkoval“). Začala sa u neho prejavovať aj žiarlivosť,
obzvlášť potom, kedy navrhovateľka začala pracovať v ZKL Líšen. Začal navrhovateľke robiť výstupy

u zamestnávateľa. Začal písať rôzne listy a sťažoval tak navrhovateľke zamestnanie. K nadávkam
dochádzalo i pred deťmi (...). Odporca s návrhom súhlasil a uviedol, že navrhovateľka mala známosť
so zamestnancom ZKL Líšen (...). Pripustil, že v rozčúlení napadol navrhovateľku a že jej aj hrubo
nadával. Manželstvo považuje za rozvrátené. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že (...) už v dobe
uzatvorenia manželstva sa prejavila bezohľadnosť odporcu, pokiaľ ide o telesné styky. (...) Odporca

mal iba štipendium asi 400,- Kčs, ktoré sám spotreboval. (...) Keď prešla navrhovateľka do ZKL Líšen,
dosiahla žiarlivosť odporcu vrchol. Podozrieval ju so stykom s kolegom, toto podozrievanie spôsobilo,
že sa s ním zblížila. Nebolo však preukázané, že by táto známosť bola dôverného charakteru. Povolenie
rozvodu nebude proti záujmom maloletých detí, ktoré boli svedkami nezhôd medzi účastníkmi, takže to
nepriaznivo ovplyvňovalo výchovu detí. V takomto prostredí by rozhodne nemohli deti ďalej vyrastať.

Súd zveril výchovu detí matke, s čím odporca súhlasil. Výživné nemohlo byť zatiaľ stanovené, nakoľko
odporca je t. č. vo výkone základnej vojenskej služby a nemá žiadny príjem, poberá iba vreckové. (č.
l. 22 - 23)

16. Zo zápiskov prázdnin žalobcu a žalovanej v 2. rade v roku 1971 („celé dva měsíce“) vyplýva

nasledovné:
- 01.07. - 16.07. družina obedy 60,- Kčs, družina výlety 100,- Kčs, nové topánky
50,- Kčs, jedlo 200,- Kčs,
- 16.07. - 8.08. Bulharsko 1.600,- Kčs (á 800,- Kčs),- 08.08. - 12.08. Brno,
- 12.08. - 30.08. tábor 2.940,- Kčs. Ďalej neplatené výživné 1.540,- Kčs, vreckové z tábora 20,- Kčs,
cesta Brno - Praha 55,- Kčs, (nečitateľné) 10,- Kčs. (č. l. 116)

17.RozsudkomObvodnéhosúduprePrahu6sp.zn.3P/2859/69zodňa18.11.1975bolourčenévýživné
na žalobcu, ktoré je povinný platiť poručiteľ. Voči tomuto rozsudku podal poručiteľ odvolanie, v ktorom
uviedol, že „matka zdôvodňuje svůj požadavek věkem dětí. Pokud vím, je v učebním poměru o učně
všestranně postaráno. Co se týká ošacení, vím, že se značně zvyšují požadavky s věkem dětí. Tuto

skutečnost jsem až dosud řešil tím, že jsem oběma dětem nakupoval oblečení priměřené jejich věku/
nikoliv partiové oblečení jak to činí matka. Tak na př. uvádím, v říjnu t.r. jsem zakoupil dceři Ivoně zimní
kabát za 1.200,-“. (č. l. 280)

18. Dňa 28.11.1979 poručiteľ a žalovaná v 1. rade adresujú žalobcovi a žalovanej v 2. rade list v znení:
„srdečne obidvoch pozdravujeme a myslíme na Vás. Prečo sa neozvete a nenapíšete. Ako je rok dlhý,

taksmečakali,kedysaobjavíte.SomzvedavýakotoidePetrovivučení,čozáujmyakoníčky.Rozhodne
napíšte obidvaja, teda aj Peter! (...) Napíšte, čo si prajete k Vianociam, ktoré knihy a čo by sa hodilo,
prípadne aj z Maďarska, občas tam niekto ide. (...) Nebudem sa radšej ďalej rozpisovať, čakáme od
Vás list. Naplánujte si to tak, aby ste mohli cez Vianočné sviatky prísť. (...) Najlepšie bude, keď prídete
po Štedrom dni.“

(č. l. 341 - 342)

19. Listom zo dňa 16.12.1979 žalobca poručiteľovi a žalovanej v 1. rade píše, že sa „ospravedlňuje,
že tak dlho nepísal. Behom tohto roku som zažil veľa zmien. Som teraz v druhom ročníku. (...) Tieto
prázdniny som bol na dvoch brigádach (...)“. Žalobca ďalej opisuje brigádu a svoje zážitky a pokračuje:

„Tieto Vianoce, tak ako minule, ide celá naša rodina do hôr a vraciame sa až v roku 1980“. Žalobca ďalej
opisuje sťahovanie a nový byt so zakončením šťastných Vianoc a Nového roka. (č. l. 371 - 374)

20. Listom zo dňa 16.05.1994, adresovaným okrem iných aj žalobcovi a žalovanej
v 2. rade, poručiteľ a žalovaná v 1. rade ďakujú za fotky, pozdravy a listy. Ďalej „ospravedlňujem sa, že

sme sa tak dlho neozvali, ale nejak toho padlo veľa naraz. (...) Chystali sme sa určite prísť do Prahy,
pozrieť sa k vám i k Petrovi. Možno to vyjde, nastúpil k nám do Akadémie jeden inžinier, ktorý jazdí do
Prahy autom, sťahuje sa sem na Slovensko, dohodnem sa s ním, že sa s ním zveziem. Dúfam, že sa dá
ísť na občiansky preukaz. (...) Pozývame vás všetkých na dovolenku (do zahraničia), dúfam, že aspoň
pár dní by ste mohli byť u nás, keď sme sa nemohli celý rok zísť. Neviem si predstaviť ako je u Petra.

Túto zložitú ekonomickú situáciu asi ťažko prekonávajú s malými deťmi. Aspoň by mali napísať čo a
ako, či sa im nedá nejako pomôcť, aj keď to je s tými hranicami zložitejšie.“ (č. l. 343 - 344)

21. Listom zo dňa 23.04.1999 žalovaná v 2. rade oznamuje poručiteľovi a žalovanej
v 1. rade okrem iného, že „Peter je v pohode, bol rád, že sa s vami videl (...).“ (č. l. 358)

22. Listom zo dňa 11.01.2000, adresovanom žalovanej v 2. rade a jej rodine, poručiteľ a žalovaná v 1.
rade uvádzajú, že „často na vás spomíname. Bolo nám u vás dobre. (...) Snažím sa pre Petra nakresliť
to, čo potreboval. (...) Je to vlastne iba zámer, štúdia. (...)
Preto nech to Peter prejedná iba tak v týchto náčrtoch.“ (č. l. 346 - 347)

23. Notárskou zápisnicou zo dňa 25.06.2018, spísanou notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou, č. N
432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 bola spísaná listina o vydedení a závet, ktorou O.. I..
D. Ú., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. S. vyhlásil, že vydeďuje syna H. Ú. S.. Ú., F.. XX.XX.XXXX, bytom Česká
republika, s „mne posledným známym bydlisko H., P. XX/XX, ktorý mi trvalo neprejavuje opravdivý

záujem, ktorý by mi mal ako potomok prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytnutie
potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch. Syn Peter pochádza z môjho
prvého manželstva. V čase rozvodu mal syn asi 13 rokov, chodil do školy a mali sme dobrý vzťah, aj
sme sa stretávali. V tom čase som žil v Brne, kde on navštevoval strenú školu. Potom po ukončení školy
sa tie vzťahy začali meniť, on ma prestal postupne vyhľadávať a kontaktovať. Oženil sa, potom znovu a

hoc som sa stále snažil o kontakt, zostal bezvýsledný. Písal som mu na narodeniny, meniny, Vianoce,
vždy poďakoval, ale nebol žiaden spätný kontakt. On mi na sviatky nevolal, nepísal, tak som postupne
prestal aj ja. Stretli sme sa len pri určitých príležitostiach ako bol napríklad pohreb mojej matky. Vravel
som mu, že by sme sa mohli vídať, vždy mi potom povedal, že sa ozve, a neozval sa. Nevideli sme saviac ako 10 rokov, posledné stretnutie si spomínam bolo na chalupe v Čechách asi pred desiatimi rokmi.
Mrzí ma, ako sa naše vzťahy pokazili. Mám ešte dcéru, tiež z prvého manželstva O. C. S.. Ú., F.. XX. XX.
XXXX, s ktorou mám dobrý vzťah, rovnako aj s jej manželom a navštevujú ma, aj keď bývajú v Prahe.

Zároveň vyhlasujem, že si želám, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na všetkých jeho potomkov.
O.. Á.. D. Ú. vyhlasujem, že celý môj majetok hnuteľný aj nehnuteľný ako aj práva, ktoré budem vlastniť
v čase smrti odkazujem mojej manželke H. Ú. S.. H., F.. XX. XX. XXXX, S..Č.. XXXXXX/XXX, T. T.-S.,
S. XXXX/XX, s ktorou žijem a máme dobrý vzťah a je mi oporou aj v ťažších chvíľach. Vzhľadom na
to, že máme spoločný majetok a nemáme spoločné deti, rozhodol som sa takto, aby v prípade, keď

zomriem skôr ako ona, mala istotu bývania aj dostatočného zabezpečenia. Vyhlasujem, že okrem detí
Petra a Ivony nemám žiadne ďalšie deti, t. j. žiadnych neopomenuteľných dedičov. Vyhlasujem že som
bol poučený o relatívnej neplatnosti závetu vo vzťahu k mojej dcére O. C. a porozumel som jej, avšak
verím, že bude moju vôľu rešpektovať, vzhľadom na dôvody, ktoré uvádzam a
o ktorých aj vie. V prípade, ak si uplatní relatívnu neplatnosť závetu a nárok na svoj povinný podiel z
dedičstva, samozrejme nemal by som námietky a plne to chápem tak isto ako to určite pochopí aj moja

manželka. Vyhlasujem, že toto je moja vôľa vykonaná slobodne a vážne,
pri plnom telesnom a duševnom zdraví a želám si, aby moji príbuzní túto listinu o vydedení rešpektovali“.
(č. l. 16 - 18)
24. Z čestného vyhlásenia E. R. W. C. XX.XX.XXXX vyplýva, že bola prítomná telefonickému rozhovoru
žalobcu s poručiteľom minimálne trikrát v období 2018 - 2020. Posledný rozhovor, ktorý osobne počula

bol počas Veľkej noci v roku 2020. (č. l. 24)

25. Z čestného vyhlásenia R. R. zo dňa 09.02.2021 vyplýva, že bola
na návšteve u žalobcu a pri tejto príležitosti si vypočula telefonický rozhovor žalobcu s jeho otcom.
Rozhovor sa týkal zdravotného stavu. (č. l. 25 - 26)

26. Z čestného vyhlásenia A. T. zo dňa 12.08.2021 vyplýva, že jej nie je známe, že počas 37. rokov, čo
sa pozná s poručiteľom a jeho manželkou sa žalobca s poručiteľom kontaktoval akýmkoľvek spôsobom
SMS, telefónom, e - mailom. Neprejavil záujem o kontakt s ním ani počas 15. rokov jeho ťažkého
zdravotného stavu, napriek tomu, že bol od žalovanej v 2. rade informovaný. (č. l. 114)

27. Z čestného vyhlásenia O.. R. R. zo dňa 16.08.2021 vyplýva, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca
kontaktoval poručiteľa akýmkoľvek spôsobom. Z toho vyplýva, že o neho nemal záujem. (č. l. 115)

28. Z čestného vyhlásenia O. U. zo dňa 07.10.2021 vyplýva, že „v dobé po našem rozvodu teď již

bývalý manžel jevil o syna minimálni zájem. Navštěvoval ho pouze sporadicky. Jednalo se spíše o
náhodné návštěvy. Nikdy nenavštívil syna když měl narozeniny, nebo svátek, nebo pri príležitosti jiných
svátku, jako jsou Vánoce, ani mu nikdy nekoupil nebo neposlal žádný dárek. Po dohodě jsem mu syna
posílala během letních prázdnin, aby s otcem strávil alespoň nějaký čas, vždy ho odložil ke své matce do
Rousínova u Brna, která se o něho starala ze svého malého duchodu a sám mezitím odjel k mori. Dále

podotýkám, že bývalý manžel mě s výchovou syna i dcéry pomáhal pouze a výlučné formou soudné
určenéhovýživného,kteréhojsemsemuselavždydomáhatsoudnícestouaněkolikrátdošlokvymáhaní
výživného i exekučné. Když jsem ho žádala, aby dětem koupil alespoň boty, nebo kabát na zimu vždy
odpovědel, že i on má moc starostí a placení a nikdy mé nijak nad rámec výživného nepomohl. Když
byl syn v pubertálním věku (cca 12 let) měla jsem s ním menší problémy, typické pro každého kluka v

jeho věku, to znamená, že se mu zhoršil prospěch ve škole. Považovala jsem za jednu z možností, aby
jeho výchovu prevzal na určitou dobu jeho otec, že se mu bude moci více věnovat, bude mít na něho
více času a uplatní mužskou autoritu, kterou jsem mu jako samoživitelka nemohla dopřát a přiměje ho,
aby se více věnoval učení. S bývalým manželem jsme se dohodli, že si Petra na čas vezme k sobě.
Dovezla jsem syna vlakem do manželovy domácnosti a pravidelné ho navštěvovala každý měsíc. S pani

Elenou jsem měla dobré vztahy a byla ji vděčná, že i ona se o Petra stará. Za krátký čas cca 3- 4 měsíce
mé pani Elena volala, aby si mé postéžovala a prosila mě o finanční pomoc, že ji můj bývalý manžel
nedává žádné finanční prostředky na vedení domácnosti, že ona živý ze své výplaty celou rodinu, jak
mého bývalého manžela, sebe, svého syna i našeho syna Petra, a že veškeré finanční rezervy již byly
z její strany vyčerpány. O našeho syna se prý musí starat ona sama, jelikož múj bývalý manžel se v

jejich společné domácnosti moc nezdržuje, porád jezdí na služební cesty na Slovensko a ona je na vše
sama včetné výchovy a jídla pro našeho syna Petra. Až poté se ukázalo, že O.. Ú. nejezdil na služební
cesty, ale již vté dobé udržoval vážný poměr s pani Pirožkou Polákovou, dnes jeho druhou ženou pani H.
Ú.ovou na Slovensku. Z toho duvodu, že se manžel o našeho syna v této dobé vúbec nestaral a vlastnése o něho starala cizí pani Elena a ješté ani jí s ničím, ani finančné nepomáhal jsem si svého syna
Petra odvezla do své domácnosti v Praze po necelém roce. Vzhledem k pouze občasné a sporadické
prítomnosti bývalého manžela v této dobé ve společné domácnosti se svým synem nedošlo k zásadnímu

rozdílu ve vztahu bývalého manžela a jeho syna Petra. Občas si Petr s bývalým manželem volali a
posílali si pohlednice k príležitostným svátkum. Pri príležitostí druhé svadby mu jeho otec dal svatební
dar ve výši 2.000,- Kč a řekl, že mu tímto přispívá na rekonstrukci domu, který mél Petr ve vlastnictví
s jeho druhou ženou Hankou.“ (č. l. 205 - 207)

29.Žalobcanapojednávanídňa07.12.2022uviedol,ževzťahmedzisporučiteľombolvlažný.Naposledy
s ním bol v kontakte cca 9 rokom spätne. Čo sa týka pobytu v Brne, mal 12 - 13 rokov a žil tam s
poručiteľom necelý rok a dôvod jeho odchodu bola tá skutočnosť, že poručiteľ sa išiel presťahovať na
Slovensko, za žalovanou v 1. rade. Žalobca si nie je istý kedy sa dozvedel o chorobe poručiteľa, na
poslednom stretnutí mu ukazoval jazvy o operácií. Následne sa ho niekoľko krát spýtal, či potrebuje
pomoc a on to odmietol.

30. Žalovaná v 1. rade na predmetnom pojednávaní ozrejmila, že vždy keď išli za žalovanou v 2. rade
do Prahy, tak ju poprosili aby dala vedieť žalobcovi, že prišli, že poručiteľ sa s ním chce stretnúť. Na
otázku súdu prečo poručiteľ priamo nekontaktoval žalobcu aby sa dozvedel ako sa má, uviedla, že si
presne nepamätá na konkrétne telefonáty, bolo ich určite viac. Poručiteľ mu telefonoval, inak by nevedel

ako sa má. Napríklad, keď žalobca volal a žiadal ho by sa prišiel pozrieť na jeho byt a poradiť mu,
keďže poručiteľ bol architekt, takže oni nikdy neprerušili kontakt práveže, i keď nevolali toľko. Pokiaľ
ide o manželky žalobcu, poručiteľ poznal prvú, druhú i tretiu, štvrtú však nepoznajú, neboli na svadbu
pozvaní. Druhej svadby v roku 1987 sa zúčastnili, poručiteľ žalobcovi prispel na rekonštrukciu domu,
konkrétne 3.500,- Kč.

31. Žalovaná v 2. rade na predmetnom pojednávaní uviedla, že je zložité vyjadriť, v ktorom roku čo bolo.
Do roku 2016 boli so žalobcom v častom kontakte, stretávali sa. Na otázku súdu, či sa mal žalobca
záujem s poručiteľom stretnúť, žalovaná v 2. rade odvetila, že v mnohých prípadoch prišiel na návštevu,
podľa nej to trvalo tak do roku 2013 - 2014, potom nie. Poručiteľ nebol pozvaný na štvrtú svadbu žalobcu,

dozvedel sa o nej z oznámenia, ktoré mali doma. Nevadilo mu, že nie je pozvaný, vadilo mu, že sa syn
žení a že sa o tom dozvedel až takto. Pokiaľ ide o jej vedomosť, či poručiteľ telefonoval so žalobcom,
poručiteľ jej uviedol, že žalobcovi v roku 2017 - 2018 telefonoval k sviatkom, poprial mu pekné sviatky,
on mu poďakoval a že sa má dobre, že to bol krátky hovor. Poručiteľ mu vždy prial k Vianociam, potom
iba k narodeninám, potom už nič viac o ňom nehovoril, iba ho to mrzelo a že už nemá zmysel, aby sa

mu sám ozýval, keď nie je spätná väzba. V rokoch 2019 - 2020 sa mu už žalobca neozýval. Pokiaľ ide o
mladosť, poručiteľ z domácnosti odišiel v roku 1964/1965. Ako deti ho spolu so žalobcom navštevovali v
Brne, kde býval, konkrétne na sviatky a prázdniny, to trvalo cca 5 rokov, žalovaná v 2. rade mala 8 rokov,
žalobca 6. Od jej 16. rokov jazdili za poručiteľom každý zvlášť. S poručiteľom a žalobcom boli dvakrát
v Bulharsku, taktiež boli na jarných prázdninách v horách v Čechách, bolo jej vtedy 14 a pol roka, tak

asi v roku 1974. Do jej 15./16. rokov, teda do roku 1975/1976, spolu jazdili tiež za babkou a dedkom. Na
otázku, kedy naposledy sa poručiteľ so žalobcom kontaktoval odpovedala, že o poslednom hovore má
vedomosť, stalo sa to 24.12.2019, keď po dlhom čase žalobca volal, poprial mu pekné sviatky, poručiteľ
bol z toho rozrušený a o tomto hovore ju informoval.
32. Z potvrdenia druhej manželky žalobcu U. W.Á. (H. Ú.) zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že poručiteľ a

žalovaná v 1. rade im v roku 1987 darovali 3.500,- Kč
na rekonštrukciu kúrenia. (č. l. 416 - 417)

33. Z čestného vyhlásenia O. U. W. C. XX.XX.XX23 vyplýva, že „syn Petr byl u otce v Brně od března
roku 1974 do června roku 1975. Aby na syna výchovně púsobil, aby se mu zlepšil jeho prospěch. V

té době jsem ho každých 14 dní navštěvovala. Dále prohlašuji, že O.. D. Ú. tehdy žil již 8 roků s jeho
tehdejší družkou paní L. I.. Během této doby jsem zjistila, že poměry v jeho rodině jsou takové, že Ing.
Ú. platil pouze byt a jeho tehdejší družka paní I. platila celou domácnost, živila ze svého platu sebe,
pana O.. Ú., svého syna Igora, který byl o 2 roky starší než můj syn Petr, a v té době vlastně i mého
syna Petra. Byla zaměstnána v podniku Krásná Jizba Brno. Ing. Ú. zaplatil pouze za byt a ostatní peníze

si nechával pro sebe. Dále prohlašuji, že vztah mezi mým bývalým manželem a synem Petrem nebyl
nikdy vybudovaný na základě zájmu
Ing. Ú. o svého syna. Petr byl malý, když jsme se s bývalým manželem rozvedli, byly mu
3 roky. Jeho otec nikdy o něho neprojevoval opravdový a skutečný zájem, který má jako oteco své děti projevovat. Zájem o otce byl věden vždy ze strany syna Petra.“ (č. l. 322 - 324)

34. Svedkyňa E. R. na pojednávaní dňa 24.05.2023 pred súdom vypovedala, že k žalobcovi má

priateľský vzťah, ktorý trvá asi 10 rokov. Bola na návšteve u žalobcu, keď na Veľkú noc 2020 volal s
poručiteľom. O tom, že mali priateľský vzťah vie od žalobcovej matky. O čom ten rozhovor bol a ako dlho
trval uviesť nevie, keď prišla práve telefonovali. Kto ju pustil do bytu si nepamätá. Žalobcu navštevuje cez
Veľkú noc a Vianoce, bola prítomná, keď mu telefonoval trikrát. Kde a kedy sa spolu telefonovali počas
ďalších dvoch telefonátov nevie, raz to bolo na koncerte. Od žalobcu býva cca hodinu cesty, ale ako

sa k nemu dostala počas covidových opatrení nevie, nepamätá si. Svedkyňa zdravotný stav poručiteľa
nepozná, nerozprávala sa o tom so žalobcom, nevenovala tomu pozornosť. Nepamätá si nič konkrétne,
iba to, že to bol dobrý vzťah medzi otcom a synom.

35. Svedkyňa R. R. na uvedenom pojednávaní vypovedala, že so žalobcom sú kamaráti, asi pred tromi
rokmi okolo Veľkej noci bola u neho na návšteve a započula ako s niekým telefonuje a oslovuje ho tati.

Počula len toľko, že ako sa máš, nepotrebuješ niečo, inak obsahu telefonátu nevenovala pozornosť.
Nevie ako dlho ten telefonát trval, možno
7 minút. Zdravotný stav poručiteľa jej nebol známy, zo žalobcovej rodiny jej nikto
o poručiteľovi nerozprával.

36. Svedkyňa A. T. na uvedenom pojednávaní vypovedala, že žalobcu nepozná, je susedou a priateľkou
žalovanej v 1. rade, pozná aj žalovanú v 2. rade, poručiteľa tiež poznala. Poručiteľ mal žalobcu rád, čakal
na správy a vyhrotilo sa to najmä na sviatky. Videla na ňom, že sa tešil, keď mu volala žalovaná v 2.
rade. Keď hovoril o žalobcovi mal slzy v očiach. Na otázku súdu, kedy jej rozprával o žalobcovi, odvetila,
že najviac sa začal zmieňovať o ňom, ako ochorel, vtedy ho to začalo proste viac a viac prenasledovať

a trápiť. O tom, kde syn býva, ako žije sa jej ale nezmieňoval. Svedkyňa vie iba to, že ho trápilo, že ho
žalobcanekontaktujeanezaujímasaojehozdravotnýstav.Otomprečohožalobcanekontaktovalnevie.
Prečo poručiteľ nekontaktoval žalobcu tiež nevie, možno to bolo vzájomné. Taktiež nemá vedomosť, že
by žalobca navštívil poručiteľa a poručiteľ žalobcu.

37. Svedok R. R. na uvedenom pojednávaní vypovedal, že strany aj poručiteľa pozná. Počas rokov
štúdia 1974 - 1979 sa so žalobcom ako maloletým stretol na kúpalisku
v Brne, boli tam spolu s poručiteľom. Návštevy žalobcu neboli pravidelné. Pokiaľ ide o žalobcu, poručiteľ
nemal vedomosť o tom ako žije, nehovoril o tom, že by s ním udržiaval kontakt. O žalobcovi rozprával až
pomerne neskôr. Po tom ako sa svedok rozviedol, mu poručiteľ odporúčal, aby si dal život do poriadku,

že je pre neho ťažké, keď nemá kontakt so žalobcom. V rokoch jeho štúdia mali žalobca a poručiteľ dobrý
vzťah, svedok má tiež vedomosť, že v rokoch cca 1974 - 1975 žalobca žil u poručiteľa. Na otázku, či má
vedomosť, či poručiteľ kontaktoval žalobcu, svedok odpovedal, že nemá. Dôvod prerušenia kontaktu
mu poručiteľ nepovedal.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
38. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

39. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore
s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných

prípadoch.

40. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

41. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

42. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

43. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.44. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

45. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

46. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich

dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

47. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným
poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je
najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje

rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

48. Podľa čl. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne
si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej

úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a
povinnosti patria obom rodičom.

49. Podľa čl. 5 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa.

50. Podľa čl. 5 písm. h) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s
obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

51. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa.

52. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým

presvedčením.

53. Predmetom konania bola žaloba o určenie, že „dôvody vydedenia pre vydedenie žalobcu jeho otcom
Ing. arch. Jaroslavom Úlehlom v listine o vydedení zo dňa 25.06.2018 nie sú dané a vydedenie je
neplatné“.

54. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd
k záveru, že žaloba je, okrem určenia, že vydedenie je neplatné, dôvodná.

55. Zákonná úprava vymedzuje obligatórne požiadavky na predpoklady, ktoré musí spĺňať listina o

vydedení, ale aj právny úkon vydedenia, či už vo formálnej rovine (formálny úkon), ako aj v rovine
materiálnej (všeobecné náležitosti právneho úkonu, ako aj osobité náležitosti právneho úkonu). Splnenie
a existencia materiálnych a formálnych predpokladov môžu byť následne predmetom konkrétneho sporu
v dedičskom konaní. Vznik sporov o dedičské právo súvisiacich s vydedením potomka totiž predpokladá
aj Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „CMP“) v ustanoveniach o dedičskom konaní (§ 192 a nasl.).

56. Z listiny o vydedení, ako aj z uznesenia o prerušení dedičského konania (č. l. 449), vyplýva okruh
dedičov, a síce žalobca a žalované. Tým je daný aj okruh vecne legitimovaných subjektov v tomto konaní(žalobca ako vydedený potomok disponuje aktívnou vecnou legitimáciou a žalované ako dedičky, pričom
žalovaná v 2. rade bola ako potomok opomenutá, disponujú pasívnou vecnou legitimáciou).
57. Po preskúmaní listiny o vydedení súd uvádza, že táto listina spĺňa zákonom vyžadované (formálne

i materiálne) podmienky. Poručiteľ vymedzil dôvody vydedenia žalobcu, ktoré možno podradiť pod §
469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka (potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať). Poručiteľ následne opísal
svoj vzťah so žalobcom a v čom vidí dôvody pre jeho vydedenie.

58. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomok, ako
neopomenuteľný dedič, zbavuje práva, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Občiansky zákonník
nebráni aj kumulácii dôvodov pre vydedenie, tak ako to je aj v prejednávanom prípade. Poručiteľ dôvody
pre vydedenie žalobcu vymedzil tým, že na začiatku mali dobrý vzťah, ktorý sa začal meniť k horšiemu,
keď žalobca ukončil strednú školu.

59. Týmto smerom je potrebné posúdiť vzťah žalobca - poručiteľ od samotného základu, nie iba v období
pred smrťou poručiteľa, resp. v čase spísania listiny o vydedení. Vzájomné vzťahy žalobcu a poručiteľa
súd preto posudzoval v kontexte s celkovými vzájomnými vzťahmi v rodine v rozhodnom období (teda
od narodenia žalobcu). Pre utváranie vzťahu rodiča a potomka má rozhodný význam najmä čas detstva

a dospievania potomka. Práve
v tomto období vznikajú citové väzby, z ktorých sa vzťah následne odvíja (a vyvíja) aj
v dospelosti. Práve v tomto období rodičia budujú základy ich budúceho vzťahu k potomkom; to platí ale
aj opačne, teda vo vzťahu potomkov k nim. Rodičia týmto spôsobom
do budúcnosti ovplyvňujú aký bude vzťah na osi rodič - potomok/potomok - rodič. Nemožno predsa túto

zodpovednosť (ale aj právo na výchovu) prenášať na maloletého potomka. Týmto smerom je vhodné
poukázať aj na čl. 5 písm. c), h) a § 28 ods. 1 a § 30 ods. 1 zákona o rodine:

- pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako
aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
- rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

60. Inými slovami, práve rodič určitým spôsobom v súlade so svojim presvedčením formuje svojho
potomka, vychováva ho, učí ho základom správania sa, čo je dobré (správne) a čo nie a pod. V rannom
štádiu vývoja človeka je vzťah medzi rodičom a potomkom budovaný primárne a iniciatívne rodičom.
Kvalitu vzťahu je potrebné hodnotiť aj prostredníctvom dôkazov o jeho vonkajších prejavoch (napr.

osobný, písomný styk).
Podľa ustálenej súdnej praxe slovenských, ale aj českých súdov (za účinnosti spoločného starého
Občianskeho zákonníka), od ktorej súd nemá žiaden dôvod odkloniť sa - princíp právnej istoty podľa
č. l. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) je zrejmé, že od potomka, ani už ako plnoletého,
nemožno spravodlivo požadovať, aby niesol negatívne následky vydedenia, ak stav neprejavovania

opravdivého záujmu potomka o poručiteľa v značnej miere zapríčinil poručiteľ. V prípade, ak potomok
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc, resp. sa o neho nezaujímal, nemožno mu túto okolnosť
pričítať na ťarchu, ak je jeho správanie výsledkom poručiteľovho správania sa k nemu. Potomok v
uvedenom kontexte nemôže „doplatiť“ na neprejavovanie záujmu o poručiteľa vydedením. Potomok
tak nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia, keď dôvody vydedenia spôsobil v značnej miere

nezáujmom už od jeho narodenia sám poručiteľ. Za takýchto okolností nie je možné požadovať
zmenu v postoji potomka, a to ani po dosiahnutí plnoletosti. Je potrebné posúdiť, či k neprejaveniu
ozajstného záujmu došlo zo subjektívneho hľadiska, posudzujúc nielen správanie potomka, ale aj
poručiteľa. Pri vyhodnocovaní otázky vydedenia súd musí náležite vyhodnocovať okolnosti (špecifiká)
každého konkrétneho prípadu (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/191/2016, sp. zn.

27Co/31/2020, či rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoD/47/2014, sp. zn. 3Co/343/2015, ďalej
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/173/1996, sp. zn. 5Cdo/239/2009, sp. zn. 4Cdo/123/2009, sp. zn. 2Cdo/109/2010, sp.
zn. 4Cdo/59/2012, sp. zn. 4Cdo/32/2014, sp. zn. 6Cdo/98/2018, alebo rozsudok Najvyššieho súduČR sp. zn. 2Cdon/86/97, uverejnený v časopise „Soudní judikatura“ pod č. 21, ročník 1998, ďalej sp.
zn. 21Cdo/48/2000, sp. zn. 21Cdo/3772/2007, sp. zn. 21Cdo/3992/2008, sp. zn. 21Cdo/705)/2013, či
rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach sp. zn. 6Co/10/96, uverejnený v „Sbírce soudních

rozhodnutí a stanovisek“ pod č. 23, ročník 1998).

61. Z vyššie uvedených kritérií bude súd pri posudzovaní existencie dôvodov vydedenia vychádzať. Z
vykonaného dokazovania vyplýva nasledovná časová os vzťahu žalobca - poručiteľ:

- 1962 narodenie žalobcu,
- 1965 rozvod rodičov žalobcu (č. l. 22 - 23),
- 1968 - 1973 žalovaná v 2. rade spolu so žalobcom počas sviatkov a prázdnin navštevovali poručiteľa
v Brne (výpoveď žalovanej v 2. rade na pojednávaní 07.12.2022, zvuková nahrávka cca 1:20:00, č. l.
298. Žalobca potvrdil č. l. 318 - 319, resp. nevyvrátil),
- cca 1970, resp. 1971 dovolenka žalobcu s poručiteľom v Bulharsku (č. l. 112, 116, 124, 202),

- cca 1973 (resp. 1974/75) žalobca býva necelý rok u poručiteľa v Brne (č. l. 124, 296, 323, 405),
- 1974 výlet žalobcu so žalovanou v 2. rade a poručiteľom na horách v Česku (výpoveď žalovanej v 2.
rade na pojednávaní 07.12.2022, zvuková nahrávka cca 1:42:00, č. l. 299. Žalobca potvrdil č. l. 318 -
319, resp. nevyvrátil),
- do 1975 žalobca spolu so žalovanou v 2. rade a poručiteľom navštevujú babku, po roku 1976 ju

navštevujú každý zvlášť (výpoveď žalovanej v 2. rade na pojednávaní 07.12.2022, zvuková nahrávka
cca 1:28:00 a 1:45:00. Žalobca potvrdil č. l. 318 - 319, resp. nevyvrátil),
- 1977 poručiteľ podal odvolanie voči rozsudku o určení výživného (č. l. 280),
- 28.11.1979 list poručiteľa žalobcovi a žalovanej v 2. rade (č. l. 341),
- 16.12.1979 list žalobcu poručiteľovi (č. l. 371),

- 1987 žalobcova druhá svadba, poručiteľ bol pozvaný a je prítomný, žalobcovi dáva príspevok na
rekonštrukciu domu vo výške 3.500,- Kč (výpoveď žalovanej v 1. rade na pojednávaní 07.12.2022,
zvuková nahrávka cca 0:53:07, č. l. 298 + potvrdenie bývalej manželky žalobcu č. l. 416 - 417),
- 1990 žalobcova posledná návšteva poručiteľa v Bratislave (č. l. 118, 128, 254, 331, 369, 430, žalobca
to nepoprel § 151 CSP),

- 16.05.1994 poručiteľov list pre žalobcu a žalovanú v 2. rade (č. l. 343),
- 23.04.1999 list žalovanej v 2. rade, v ktorom uvádza, že žalobca bol rád, že sa videl s rodičmi (č. l.
358, žalobca to nepoprel § 151 CSP),
- 2000 poručiteľ v listoch spomína náčrty pre žalobcu (č. l. 346, 354),
- cca 2005 začiatok poručiteľovej choroby,

- 2012 svedok Viliam Varga (na pojednávaní 24.05.2023, zvuková nahrávka cca 1:26:00, č. l. 405)
uvádza, že sa mu poručiteľ zdôveril, že sa má zle, že nemá kontakt so synom,
- 2012 stretnutie žalobcu a poručiteľa v Česku (fotografia č. l. 28 + vyjadrenia žalovanej v 2. rade č. l.
118 a žalobcu č. l. 201, žalobca rok 2012 nepoprel § 151 CSP),
- september 2015 štvrtá svadba žalobcu, poručiteľ nebol pozvaný a nevedel o nej

(č. l. 298, žalobca to nepoprel § 151 CSP),
- 2016 žalovaná v 2. rade sa so žalobcom prestáva stretávať,
- 2018 vydedenie žalobcu,
- 24.12.2019 žalobca volal poručiteľovi (žalované potvrdili č. l. 126, 299, 429).

62. Pri dokazovaní vyššie uvedených skutočností pomerne často dochádzalo k drobným odchýlkam,
čo možno najlepšie vystihnúť výrokom žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 (zvuková
nahrávka cca 0:57:37), že „je zložité vyjadriť, v ktorom roku čo bolo...“. Súd preto neprikladá
význam drobným odchýlkam vo vyjadreniach strán a svedkov, napr. týkajúcich sa objemu finančných
prostriedkov poskytnutých pri druhej svadbe žalobcu v roku 1987 (2.000/3.500,- Kč), dátumu spoločnej

dovolenky v Bulharsku (1970/1971), či pobytu žalobcu v Brne (1973/1974 - 75) a pod.. Tieto drobné
nepresnosti nemajú žiaden vplyv na meritórne posúdenie sporu a preto im nie je potrebné venovať
pozornosť.

63. Z vyššie uvedenej časovej osi možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca si nemohol

s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov poručiteľovho
prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento vzťah totiž
od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného. Žalobcovirodičia sa rozviedli, keď mal 3 roky (nie 13 ako je uvedené v listine o vydedení), pričom poručiteľ sa zo
spoločnej domácnosti odsťahoval.

64.Priskúmanívzťahumedzižalobcomaporučiteľomajehovývojajepotrebnépoukázaťajnarozsudok
o rozvode, v ktorom sa uvádza, že u poručiteľa „sa začali prejavovať hrubé povahové rysy. Vtedajšej
manželke začal nadávať, dokonca ju fackal („zpolíčkoval“),
k nadávkam dochádzalo i pred deťmi (...). Poručiteľ pripustil, že v rozčúlení napadol navrhovateľku a
že jej aj hrubo nadával. Už v dobe uzatvorenia manželstva sa prejavila bezohľadnosť poručiteľa pokiaľ

ide o telesné styky. Súd na záver konštatuje, že povolenie rozvodu nebude proti záujmom maloletých
detí, ktoré boli svedkami nezhôd medzi účastníkmi, takže to nepriaznivo ovplyvňovalo výchovu detí.
V takomto prostredí by rozhodne nemohli deti ďalej vyrastať“ (č. l. 22 - 23). Samotný rozvodový súd
uviedol, že nezhody nepriaznivo ovplyvňovali výchovu detí. Je tak zrejmé, že v takom prostredí sa vzťah
medzi žalobcom a poručiteľom ani nemohol začať prirodzene rozvíjať.

65. V rannom detstve žalobcu, čo je pre vývoj vzťahu rodič - dieťa najdôležitejšie obdobie, nebolo
dokázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú aktivitu smerom k žalobcovi.
Kusé stretnutia, či kontakty boli realizované výlučne žalobcom, resp. z jeho iniciatívy. V rokoch 1968
- 1973 žalobca so žalovanou v 2. rade navštevovali poručiteľa v Brne; nijakým spôsobom nebola
preukázaná aktívna snaha poručiteľa (ako rodiča) za svojimi deťmi vycestovať, či stretnúť sa na inom

mieste, ako v meste, kde býval - v Brne. Výnimku predstavuje jedna dovolenka v Bulharsku v roku cca
1970, resp. 1971 a výlet do hôr v roku 1974. Žalovaná v 1. rade týmto smerom predložila výdavkový
sumár z roku 1971. Z tohto sumáru majú vyplývať výdavky poručiteľa za žalobcu a žalovanú v 2.
rade počas prázdnin v roku 1971. Je síce pravdou, že výdavky obsahujú aj položku za dovolenku v
Bulharsku od 16.07. - 08.08., avšak ostatné výdavky sa týkajú aktivít, ktoré poručiteľ so svojimi deťmi

osobne nevykonával. Ide o položky „družina“ a „tábor“. Tieto aktivity nijakým spôsobom nerozvíjajú
a nebudujú vzťah otec - syn, nakoľko pri nich nie je rodič osobne prítomný. Samotné zabezpečenie
pobytuvorganizáciáchnatourčenýchpremaloletédetipočasprázdninnepreukazujeaktívnebudovanie
rodinného a zdravého vzťahu. Maloleté deti sú v týchto organizáciách v opatere pracovníkov a ich
aktivity predstavujú predovšetkým trávenie voľného času so svojimi rovesníkmi. Dieťa si predsa nemôže

vybudovať osobný vzťah s rodičom, ktorý ho na väčšinu prázdnin prihlási na takéto aktivity, ktorých
ani nie je zo samotnej ich podstaty súčasťou. Podstatou táborov a družín je totiž, okrem iného, aj
odbremenenie rodičov od svojich detí (aspoň na určitý čas), a to za účelom ich oddychu. Súdu nebolo
nijakým spôsobom vysvetlené prečo boli deti zaradené do týchto aktivít, namiesto aktívneho trávenia
voľného času s poručiteľom. O to viac, ak poručiteľ nemal okrem žalobcu a žalovanej v 2. rade iné deti

(prehlásenie v listine o vydedení) a žalobca s ním v spoločnej domácnosti nebýval; práve prázdniny
v tomto prípade predstavujú jednu z mála šancí na rozvinutie a upevnenie ich spoločných vzťahov.
Položka „Brno“ v tomto smere taktiež nič nepreukazuje. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení ku žalobe
tvrdila, že žalobca bol s nimi jedenkrát v Bulharsku asi v roku 1970, pričom na pojednávaní 07.12.2022
už malo ísť o dve dovolenky, čo však žalobca poprel. V súdnom spise je potom iba zmienka o jednej

dovolenke v Bulharsku. Súd tak mohol upriamiť svoju pozornosť iba na túto jednu, zo spisu vyplývajúcu
a zdokladovanú, dovolenku pri mori.

66. Ďalším spoločným kontaktom bol stranami potvrdený pobyt žalobcu u poručiteľa v Brne počas
jedného necelého školského roka (pravdepodobne v rokoch 1974 - 1975).

V konaní nebolo sporné, že dôvodom tohto pobytu bola snaha o zvládnutie výchovy žalobcu, resp. jeho
výkyvov v správaní a zapojenie „mužskej ruky“ poručiteľa. Opäť nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že by ho chcel mať poručiteľ proaktívne u seba.

67. Sporným nebol ani výlet v Česku v horách v roku 1974. Taktiež ani to, že do roku cca 1975/76

navštevoval žalobca so žalovanou v 2. rade a poručiteľom babku. Potom za ňou už jazdili každý zvlášť.

68. Poručiteľ si ako rodič k žalobcovi nebudoval vzťah od útleho detstva a aj vyživovaciu povinnosť si k
nemu začal plniť až na základe súdneho rozhodnutia. Tu treba prihliadnuť aj na obsah jeho odvolania
voči výživnému z roku 1977 (č. l. 280), kedy s výživným nesúhlasil a ako jediný argument, že sa o deti

stará uviedol, že žalovanej v 2. rade kúpil zimný kabát.
O žalobcovi sa v odvolaní nijakým spôsobom nezmienil. Podľa čestného vyhlásenia matky žalobcu a
žalovanej (č. l. 323) poručiteľ v dobe žalobcovho pobytu v Brne na deti neprispieval vôbec (cca rok1974). Posledným preukázaným kontaktom počas detstva, resp. dospievania žalobcu je list poručiteľa
z 28.11.1979 a žalobcova odpoveď z 16.12.1979.
69. Z daného kontextu vyplýva, že aj tých pár stretnutí, kontaktov či výletov za celé detstvo žalobcu

nemožno v žiadnom prípade vykladať ako aktívny záujem poručiteľa.
Počas jeho detstva súd identifikoval iba jednu aktívnu snahu poručiteľa o stretnutie (list
z 28.11.1979, kedy žalobcu a žalovanú v 2. rade pozýva na Vianoce, č. l. 341 - 342). V opačnom prípade
by súd založil stav, kedy si rodič formálne a najmä nepravidelne doslova bez väčšieho záujmu splní svoje
rodičovské práva a povinnosti (výchova, styk s dieťaťom), dieťa si k nemu vzťah logicky nevybuduje a

následne táto situácia vyústi do dôvodov
pre vydedenie pre jeho nezáujem.

70. Žalobca počas konania uviedol, že po dovŕšení 19. roku prestal pravidelne navštevovať poručiteľa,
nakoľko si uvedomil, že záujem je jednostranný. Toto tvrdenie korešponduje s časovou osou (bod 61.
odôvodnenia rozsudku). Sám poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že na začiatku mali dobrý vzťah,

ktorý sa začal meniť k horšiemu, keď žalobca ukončil strednú školu. Je tak zrejmé, že akonáhle žalobca
prestal poručiteľa aktívne kontaktovať, bola frekvencia ich kontaktov sporadická. Následne je kontakt
zdokumentovaný až v žalobcovej dospelosti, na jeho druhej svadbe v roku 1987, ktorej sa zúčastnil
aj poručiteľ, ďalej je to stretnutie v Bratislave v roku 1990, list poručiteľa z 16.05.1994, spomienka o
stretnutí v liste žalovanej v 2. rade z 23.04.1999, spomienky o náčrtoch pre žalobcu v listoch poručiteľa

z 2000, osobné stretnutie z roku 2012 v Česku... Žalobca a poručiteľ teda pokračovali tak, ako doposiaľ,
teda vo viac menej formálnom vzťahu. Týmto smerom je potrebné upriamiť pozornosť na výpoveď
žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 (zvuková nahrávka cca 0:39:04), ktorá uviedla, že
„oni nikdy neprerušili kontakt práveže, i keď nevolali toľko“. Ich vzťah pokračoval v takej intenzite, v
akej bol založený už od detstva žalobcu. O intenzite kontaktu vypovedá aj obsah listov z mladosti a

dospelosti žalobcu, teda z 16.12.1979 (č. l. 371 - 374) a 16.05.1994 (č. l. 343 - 344), kedy žalobca i
poručiteľ úvodom uvádzajú, že „ospravedlňujem sa, že som tak dlho nenapísal“, resp. „ospravedlňujem
sa, že sme sa tak dlho neozvali...“. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 okrem iného
uviedla, že žalobca v mnohých prípadoch prišiel na návštevu, trvalo to tak do roku 2013 - 2014 (zvuková
nahrávka cca 01:13:33). Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že poručiteľ žalobcovi vždy prial k Vianociam,

potom iba k narodeninám potom už nič viac o ňom nehovoril, iba ho to mrzelo a že už nemá zmysel,
aby sa mu sám ozýval, keď nie je spätná väzba. V rokoch 2019 - 2020 sa mu už žalobca neozýval.

71. Súd uvádza, že nijakým spôsobom nebol popretý občasný a vlažný kontakt (najmä telefonicky
či sprostredkovane). Absenciu osobného kontaktu najmä v dospelosti žalobcu však nemožno dávať

automaticky za vinu žalobcovi. V dôsledku slabo vybudovaného vzťahu nemožno od neho spravodlivo
očakávať, že si mal tento vzťah po dosiahnutí plnoletosti vybudovať, resp. nie je možné od neho
požadovať automatickú zmenu v postoji voči poručiteľovi.

72. Týmto smerom je tiež potrebné poukázať na výpoveď svedkyne A. T. na pojednávaní dňa 24.05.2023

(zvuková nahrávka cca 0:57:02), ktorá uviedla, že poručiteľ sa „najviac začal zmieňovať o ňom, jak
ochorel. Vtedy ho to začalo akosi viacej prenasledovať, trápiť ho to“. Svedok Viliam R. na tom istom
pojednávaní (zvuková nahrávka cca 1:15:15) uviedol, že mu poručiteľ začal o synovi rozprávať až
pomerne neskôr, svedok sa v roku 2012 rozvádzal a poručiteľ mu odporučil aby si dal život do poriadku,
že je pre neho ťažké nemať kontakt s jedným dieťaťom. Je tak zrejmé, že poručiteľ si vlažný vzťah so

žalobcom uvedomil, až keď ochorel a až od tejto chvíle ho to mrzelo (cca v roku 2005).
Táto skutočnosť je ale mimo dosah žalobcu. Z vykonaného dokazovania je však preukázané aj to, že
aj napriek tejto tvrdenej poručiteľovej ľútosti sa jeho vzťah so žalobcom nijakým spôsobom neposunul
vpred. Poručiteľovi až do jeho choroby (kedy si vlažný vzťah pravdepodobne uvedomil) nič nebránilo v
aktívnej snahe o budovanie vzťahu so žalobcom.

V konaní bol identifikovaný záujem poručiteľa ako sa žalobca má, avšak opäť iba sprostredkovanie
cez tretie osoby (najmä žalovaná v 2. rade). O tomto záujme sa ale žalobca logicky nemohol nijakým
spôsobom dozvedieť.

73. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že poručiteľ robil všetko preto aby sa mohol so žalobcom stretávať

a vychádzať s ním ako rodina a že poručiteľ si po celý čas plnil svoje rodičovské práva a povinnosti
nebolo nijakým spôsobom preukázané. Preukázaný bol právne opak, teda jeho vlažný a formálny vzťah
ku žalobcovi už od jeho detstva. Žalované, ale aj svedkovia R. R. I. A. T.Á. na pojednávaniach na otázku
prečo poručiteľ nevolal žalobcovi nevedeli priamo a jednoznačne odpovedať, pričom svedkyňa A. T.bola názoru, že možno to bolo vzájomné. Tieto výstupy sú tak v jednoznačnom rozpore s ich tvrdeniami
v písomných podaniach, podľa ktorých mal poručiteľ najmä podľa žalovaných „úprimný záujem sa so
žalobcom stýkať a udržiavať s ním zvyčajné príbuzenské vzťahy a veľmi stál o vzťah so žalobcom“ a pod.

74. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia E. R., R. R.kovej a ich svedeckých výpovedí, súd tieto
dôkazné prostriedky nezobral do úvahy, nakoľko boli počas svedeckých výpovedí nekonzistentné a
nepresvedčivé. Svoje výpovede sa snažili prispôsobiť potrebám žalobcu, resp. obsahu svojich čestných
vyhlásení. Je taktiež potrebné uviesť, že z ich svedeckých výpovedí sa súd dozvedel iba to, že boli

u žalobcu a počuli ho telefonovať. Na ďalšie podrobnosti, ktoré by týmto výpovediam dodali potrebnú
dôveryhodnosť a dôkaznú hodnotu, prakticky rezignovali (odpovedali, že si nepamätajú a nevedia).
Svedeckú výpoveď, ktorej predmetom je tvrdenie o nejakej skutočnosti, že sa mala stať určitým
spôsobom a ktorá na doplňujúce otázky nie je schopná toto tvrdenie ani minimálne rozvinúť, nemožno
posúdiť ako vierohodnú. Ide o tendenčné výpovede. Súd na druhej strane prihliadol na výpovede
svedkov A. T. I. R. R., ako aj na čestné prehlásenia O. U.. Tieto dôkazné prostriedky sú vnútorne

konzistentné, logickým spôsobom sa dopĺňajú a nadväzujú na seba (§ 191 CSP).

75. Z celkového kontextu a vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že vzťah poručiteľa a žalobcu
v jeho detstve vznikol viac menej iba vo formálnej rovine, tá pokračovala aj počas jeho dospievania a
dospelosti. Počas tohto obdobia bolo identifikovaných niekoľko stretnutí a kontaktov, taktiež niekoľko

spoločných chvíľ.
Tieto skutočnosti však nijakým spôsobom nepreukazujú hlbší vnútorný vzťah. Vo väčšine prípadov bol
iniciátor kontaktov žalobca; k zmene postoja poručiteľa prišlo až v jeho starobe, keď ochorel. Vtedy si
uvedomil formálny vzťah so synom a začalo ho to mrzieť. Aj napriek tomu však neurobil žiadny aktívny
krok smerom k žalobcovi. Týmto smerom súd pripomína, že jeho záujem o informácie o žalobcovi bol

adresovanýžalovanejv2.rade,tedaožalobcusazaujímalsprostredkovaneceztretiuosobu,niepriamo.
Výpovede svedkov a žalovaných boli vo veľkej väčšine zamerané na ich kontakt najmä v posledných
rokoch poručiteľovho života. Súd ale pripomína, že pre posúdenie ich vzťahu je potrebné zohľadniť
najmä detstvo a mladosť žalobcu, ktoré má pre utváranie vzťahu rodiča a dieťaťa rozhodný význam.

Práve v tomto období vznikajú citové väzby, z ktorých sa vzťah následne odvíja (a vyvíja) aj v dospelosti.
Vlažný postoj žalobcu k poručiteľovi v jeho dospelosti preto nemožno posudzovať izolovane bez
prihliadnutia na predošlý vývoj ich vzťahu.

76. Žalobcov záujem bol adekvátny tomu, ako ich vzťah poručiteľ v jeho mladosti a dospievania

vybudoval. To sa následne premietlo aj do ich vzájomných vzťahov, pokiaľ ide
o formu ich komunikácie a aj frekvenciu vzájomných stretnutí. Správanie sa žalobcu
k poručiteľovi možno nazvať iba zrkadlovým odrazom správania sa samotného poručiteľa
vo vzájomnom vzťahu. Išlo o formálny vzťah bez väčšej hĺbky.

77. Pokiaľ ide o otázku objektívnych možností žalobcu, aby vôbec mohol prejavovať opravdivý záujem
o poručiteľa, súd uvádza, že žalobcovi nebránili žiadne skutočnosti
v realizácii kontaktu, avšak je nutné uviesť, že vzhľadom na vyslovene formálny vzťah
s poručiteľom, nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby ťarchu iniciatívy niesol nepretržite on.

78. Čo sa týka ďalších námietok a argumentov žalovaných (napr. počet manželstiev žalobcu, jeho
exekúcia, žalovaná v 1. rade nezavinila rozvod jeho rodičov, resp. dôvody rozvodu a pod.), týmito sa
súd nezaoberal, nakoľko boli pre spor a pre posúdenie veci nepodstatné. Súd sa zaoberal všetkými
skutočnosťami, ktoré sú pre vec dôležitými. Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd

nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo
strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia

v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý
argument, napríklad G. S. proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo R. C. U. proti Holandsku zo dňa
19.04.1994. To isté platí aj o priložených fotografiách (č. l. 409 - 415). Súdu nie je zrejmé aký majú danéfotografie súvis s podstatou prejednávaného sporu. Fotografie zachytávajú rodinu žalovaných, školské
fotografie žalobcu a žalovanej v 1. rade, promóciu vnučky poručiteľa, druhú svadbu žalobcu a poručiteľa
so žalobcom a žalovanou v 2. rade ako deťmi (žalobcom ako novorodencom).

79. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané. Žalobca však vymedzil
predmet konania ako určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné.

80. Súd uvádza, že spor o dedičské právo nemá charakter sporu v zmysle § 137 písm. c) CSP ako sporu

o určenie práva, ale riadi sa § 192 CMP, ktoré rozlišuje dva druhy sporov. Žaloba žalobcu, vychádzajúca
z dedičského konania, je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pri ktorej
naliehavý právny záujem vyplýva
z právneho predpisu (§ 192 a nasl. CMP). Keďže procesná prípustnosť žaloby o určenie právnej
skutočnostivyvolanejsporomodedičsképrávovčasejejpodaniavyplývaz§194CMP(žalobcauviedol,
že bol notárom odkázaný na podanie takejto žaloby), nebolo potrebné existenciu naliehavého právneho

záujmu skúmať.
81. Predmetom sporového konania má a musí byť posúdenie konkrétnej spornej skutočnosti. Určenie
neplatnosti listiny o vydedení, tak ako to žiadal žalobca, nemožno považovať za spornú skutočnosť.
Spornou skutočnosťou je totiž samotný dôvod, ktorý má zakladať neplatnosť listiny o vydedení
(neplatnosť vydedenia), t. j. či sú naplnené dôvody na vydedenie, teda skutková otázka, a nie

právne posúdenie. Právne posúdenie (kto sú dedičia poručiteľa) bude totiž realizovať až notár v
dedičskom konaní, a to na podklade rozhodnutia súdu v sporovom konaní. Skúmanie jednotlivých
dôvodov vydedenia je výslovne skutkovou otázkou, a to najmä v prípadoch týkajúcich sa žalobcu - §
469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. Ak dedič spochybňuje dôvody vydedenia, nie je
správna formulácia žalobného návrhu smerom ku kumulovaniu určenia neplatnosti listiny o vydedení a

zároveň určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. Neplatnosť listiny o vydedení z formálnych alebo
materiálnych dôvodov predstavuje celkové anulovanie tejto listiny, t. j. v dedičskom konaní sa na ňu ako
takú neprihliada. V prípade, ak v sporovom konaní súd skonštatuje, že nie je daný dôvod vydedenia,
predmetné sa vzťahuje výlučne na konkrétny dôvod a rovnako len na takého dediča, ktorý sa tejto
skutočnosti v súdnom konaní dovolal. Predmetom žaloby, resp. žalobného návrhu preto za účinnosti

CSPaCMPnemôžebyťurčenieplatnostialeboneplatnostilistinyovydedení.Inýmislovami,predmetom
žaloby nemá byť dedičské právo ani právna otázka (platnosť alebo neplatnosť závetu), ale len určenie
spornej skutočnosti, teda skutkovej otázky. Vyhovením takto formulovanému žalobnému návrhu by
sa postavenie žalobcu nezmenilo, nakoľko žalobe na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané súd
vyhovel. Z týchto formálnych dôvodov súd časť žaloby týkajúcej sa určenia, že „vydedenie

je neplatné“ zamietol.

82. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní úspešný (zamietnutie žaloby
v časti určenia, že „vydedenie je neplatné“ z formálnych dôvodov nemá pre pomer úspechu vo veci
žiaden vplyv), súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania proti
žalovaným v pomere 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných
podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.