Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-38P/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202313
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1321202313.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: J. V., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, matky:
Q.. Q. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, P. J., zastúpená: JUDr. Martinou Mrázovou,
advokátkou, so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, IČO: 42171300 a otca: X. D., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. Z. XX, O., zastúpený: 4JUSTICE advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Lazaretská
23, Bratislava, IČO: 51320959, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný p r i s p i e v a ť na výživu maloletej J. V., narodenej XX.XX.XXXX výživným vo výške
250 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 03.05.2021.

II. Zročné výživné za obdobie od 03.05.2021 do 30.11.2024 vo výške 656,97 eur je otec povinný z a
p l a t i ť do 30 dní od doručenia rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa: J. V.R., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), sa návrhom

doručeným v tom čase príslušnému Okresnému súdu Bratislava III dňa 03.05.2021 domáhala úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Navrhla zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti
s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Pokiaľ ide o určenie
výživného, navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne
k rukám matky, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom
maloletej manželstvo neuzatvorili ani spolu nežijú. Na výkone rodičovských prvá a povinností sa
nevedia dohodnúť, v niektorých aspektoch sú medzi rodičmi prítomné spory, ktoré odôvodňujú potrebu

upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej autoritatívnym rozhodnutím súdu. Podľa
tvrdení uvádzaných v návrhu, partnerské spolužitie s otcom ukončili ešte pred narodením maloletej
a od narodenia maloletej zabezpečuje starostlivosť o maloletú výlučne matka. Mesačné výdavky na
odôvodnené potreby maloletej vyčíslila matka v návrhu na sumu cca 487 eur. Pozostávali z nákladov
na bývanie, stravu, ošatenie, plienky a hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, cestovné. Matka tiež
v návrhu poukázala na to, že sama nakúpila výbavu potrebnú pre maloletú ako kočík v sume 300 eur;
hojdacie kreslo v sume 80 eur, „hniezdo“ do postieľky za 40 eur, vaničku za 20 eur, monitor dychu

za 80 eur, kúpené z druhej roky, tiež oblečenie, hračky, fusak a striešku do autosedačky. Uviedla, že
styk otca s maloletou sa realizuje sporadicky. Otec maloletú J. v tom čase navštevoval nepravidelne
spravidla dvakrát v mesiaci a na výživu maloletej prispieval od narodenia maloletej matke čiastkou
100 eur mesačne. Prispel aj vecnými plneniami. Maloletej kúpil pri narodení postieľku a v čase návštevmaloletej nosil plienky, vlhčené utierky, oblečenie v sume približne 50 eur mesačne. Matka sa podľa
tvrdení uvádzaných v návrhu snažila s otcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej dohodnúť. K dohode napokon nedospeli z dôvodu odlišných predstáv o výške výživného. Otec

trval na tom, že na výživu maloletej bude prispievať sumou 100 eur mesačne dôvodiac jeho úverovým
zaťažením v súvislosti s kúpou bytu, ktorý chcel obstarať za účelom jeho prenajímania. Matke mal sľúbiť,
že polovicou finančných prostriedkov získaných z prenájmu bude prispievať na výdavky maloletej. Keď
však matka žiadala od otca príspevok na potreby maloletej, nezaobišlo sa to zo strany otca bez rôznych
pripomienok. Podľa matky nie je v záujme maloletej, aby bola odkázaná na svojvôľu otca v tom, na čo

jej finančne prispeje a na čo neprispeje. Spočiatku tiež navrhovala, aby bolo výživné určené spätne od
narodenia maloletej, v tejto časti svoj návrh následne upravila a navrhla, aby bolo výživné určené od
podania návrhu. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec nechal celú starostlivosť o výbavu a potreby
maloletej na matku a nebol jej oporou a pomocou ani pred pôrodom ani po narodení maloletej. Matka
bola na všetko sama, spoliehala sa na zodpovednosť otca, ktorý sa však k celej záležitosti postavil
ľahostajne. Pri určení výšky výživného navrhla zohľadniť skutočnosť, že výlučne ona zabezpečuje

osobnú starostlivosť o maloletú a tiež fakt, že z dôvodu nezáujmu otca o maloletú a tiež pre svoj služobný
štátnozamestnanecký pomer nemá žiadnu možnosť zvýšiť si svoj príjem. Stretávanie otca s maloletou
navrhla ponechať bez úpravy, nakoľko otcovi v stretnutiach s maloletou nebráni a v prípade záujmu otca
mu stretnutia umožňuje, otec však o stretnutia s maloletou nejaví záujem.

2. Otec s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej súhlasil v časti
zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj s tým, aby styk otca s maloletou zostal bez
súdnej úpravy. Nesúhlasil s návrhom čo do výšky výživného, ktoré navrhol upraviť v sume 135 eur
až 150 eur mesačne. Poukázal na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére Laure,
narodenej 11.07.2002, určenej súdom v sume 200 eur mesačne a k dcére I., narodenej XX.XX.XXXX

určenej súdom v sume 130 eur mesačne ako aj výšku svojho celkového príjmu, ktorý má dosahovať
čiastku približne 1 633 eur mesačne. Otec tvrdil, že býva v podnájme, za ktorý hradí mesačne čiastku
150 eur. Spláca tiež hypotekárny úver, ktorým financoval kúpu dvojgarsónky v Bratislave. Neprenajíma
ju nakoľko je nezariadená. K plneniu vyživovacej povinnosti k maloletej J. uviedol, že od jej narodenia
prispieva k rukám matky na jej výživu pravidelne sumou 100 eur mesačne a pri narodení jej tiež nakúpil

vecispoluvhodnote550eur.Maloletejmalvtomčasenapožiadaniematkykupovaťtiežplienky,vlhčené
utierky a ďalšie veci. Ako darček k meninám kúpil maloletej tiež trojkolku, nemal však možnosť maloletej
ju odovzdať. Kúpu kočíka mala matka podľa otca financovať z prostriedkov od svojej matky, ktorá jej na
tento účel darovala 300 eur. Mala tiež dostať 100 eur od matky otca, o čom sa v návrhu nezmienila.

3. Kolízny opatrovník navrhol súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou
neupraviť a výživné určiť v rozpätí od 250 eur do 280 eur mesačne od podania návrhu.

4. Súd prvej inštancie (v tom čase príslušný Okresný súd Bratislava III) vo veci prvýkrát rozhodol

rozsudkom sp. zn. 38P/82/2021 - 141 zo dňa 18. januára 2022, ktorým zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné sumou 260 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 3.5.2021. Zročné výživné za obdobie od 03.05.2021 do 18.01.2022 vo výške 1.440 eur
u maloletej sa otcovi povolilo splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod

následkom straty výhody splátok. Súd styk otca s maloletou sa neurčil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
súd nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 38P/82/2021 - 141 zo dňa 18. januára 2022 podal otec
v čo do výroku o výživnom otca na maloletú odvolanie. O odvolaní rozhodol odvolací súd, Krajský súd

v Trnave uznesením sp. zn. 12CoP/83/2023 - 274, zo dňa 22.02.2024, ktorým rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o výživnom otca na maloletú J. a v závislom výroku o zročnom výživnom
a o trovách konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Výrok týkajúci sa zverenia maloletej, zastupovania a správy majetku odvolaním napadnutý
nebol.

6. Z hľadiska právneho názoru odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej
inštancie presvedčivo nezdôvodnil ako dospel k výške príjmu otca maloletej ustálenej ním v sume 1
630 eur (ako minimálnej výšky). Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutíuviedol, že na strane otca sú prítomné majetkové hodnoty, ktoré náležite nevyužíva, pričom následne
poukázal na uplatnenie princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
avšak bez toho aby svoje závery odôvodnil. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil opätovne zistiť

majetkové pomery každého z rodičov, predovšetkým ich reálne príjmy, výdavky súvisiace so životnými
nákladmi, a za predpokladu uplatnenia princípu potencionality vyhodnotiť v akej výške sa otec maloletej
vzdáva majetkového prospechu. Pri uplatnení princípu potencionality je v zmysle záverov potrebné
uviesť výšku príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, ale aj podloženú vykonaným dokazovaním. Súdu
tiež okrem iného uložil zistiť aj odôvodnené potreby a výdavky maloletej, ktoré sa nepochybne zmenili,

posúdiť odôvodnenosť týchto výdavkov na súkromné predškolské zariadenie, doplniť dokazovanie
ohľadne odôvodnených výdavkov rodičov maloletej, vrátane odôvodnených výdavkov otca maloletej v
súvislostisďalšímivyživovacímipovinnosťamiotca,akoaj zhodnotiťvšetkyrelevantnéokolnostimajúce
vplyv na výživné, vrátane posúdenia zmeny oproti ostatnému rozhodnutiu s tým, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania aj náležite odôvodní.

7. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky,
výsluchom otca, listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu a to rodným listom maloletej J., oznámením
o výške mesačnej splátky úveru na strane matky maloletej, potvrdeniami o výške nákladov spojených
s bývaním na strane matky, pokladničnými dokladmi o zakúpení vecí pre maloletú zo strany otca,
potvrdeniami o hradení výživného na maloletú, správami referátu poradensko - psychologických služieb

ÚPSVaR Senec a správami ÚPSVaR Senec o prešetrení pomerov na strane otca a matky maloletého
dieťaťa, výplatnými páskami otca zo spoločnosti V. R. U. H. W. W..Y..R.., zmluvou o úvere na bývanie
- hypotéka z V. O. U.. W.., potvrdením z B. a. s., potvrdeniami o vykonaných bezhotovostných
platbách, potvrdením o príjme matky, listinami preukazujúcimi výdavky matky maloletej, potvrdením z
T. a.s. o uzatvorení majetkového poistenia, potvrdením z Č. a. s. o zaplatení poistného, rozsudkom

Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3P/2/2012-35 zo dňa 12.03.2013, rozsudkom Okresného súdu
Bánovce sp. zn. 4P/13/2020-119 zo dňa 03.11.2020, oznámením Ministerstva vnútra SR o vyplácaní
výsluhového dôchodku za obdobie máj 2020 až august 2024, výpismi z bankových účtov matky,
technickým preukazom motorového vozidla matky, výpismi z bankových účtov otca, potvrdeniami o
úhradách za záujmovú činnosť maloletej.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre nové rozhodnutie,
ktorý rozsudok vyhlásil na pojednávaní dňa 11.12.2024 za prítomnosti otca, jeho právneho zástupcu
otca, matky a právneho zástupcu matky. Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 180 Civilného
sporového poriadku v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý neúčasť na pojednávaní dňa

11.12.2024 ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 10.12.2024 o 14:46 hod. s tým, že súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti.

9. Súdom bolo z vykonaných dôkazov z hľadiska skutočného stavu ustálené, že maloletá J. má aktuálne
4 roky. Pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí manželstvo neuzatvorili a už v čase narodenia maloletej

nežili v spoločnej domácnosti, pričom tento stav trvá. Maloletá je mimo bežných detských chorôb
primeraných jej veku a faktu, že je začlenená do detského kolektívu predškolského zariadenia, zdravá.
Osobnú starostlivosť o maloletú kontinuálne od narodenia zabezpečuje matka. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/82/2021-41 zo dňa 18.01.2022 bola maloletá J. zverená do osobnej
starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obidvaja rodičia. V

tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol. Styk otca s maloletou nebol súdom
upravený. Otec sa dlhodobo styku s maloletou nedomáha, v živote maloletej približne posledné dva roky
nie je prítomný. Maloletá navštevuje aktuálne od 01.12.2023 štátnu materskú školu na O. T. B. O.. V
období od 01.05.2022 do 30.11.2023 navštevovala maloletá súkromné predškolské zariadenie (jasle), v
súvislosti s čím vznikal matke náklad na maloletú vo výške cca 450,- eur ako poplatok za návštevu jaslí

a stravu v jasliach. Uvedený náklad bol kompenzovaný rodičovským príspevkom priznaným matke aj za
čas kedy už znova pracovala, tj. od 01.05.2022 a maloletá J. navštevovala jasle. Matka poberala dávku
rodičovského príspevku spolu s rodinným prídavkom, ktorých výška spolu predstavovala v čase sumu
409,68 eur, po zvýšení sumu 472,60 eur. Rodičovský príspevok matka poberala do novembra 2023,
vrátane. Prídavok na dieťa je matke vyplácaný naďalej a to v sume 60,- eur mesačne.

10. Pravidelné mesačné výdavky maloletej súd vychádzajúc z vyčíslenia matkou a predložených listín
posúdil aj s prihliadnutím na vek maloletej ako opodstatnené a primerané v sume v priemere po
zaokrúhlení v sume cca 490 eur takto:- strava 200 eur toho strava doma cca 150 eur ako 5 eur na 1 deň pri predpokladanom zabezpečovaní
stravy 5x denne, počte jedál obvyklom pre deti vo veku maloletej a strava v škôlke cca 50 eur,
- bývanie 85 eur ako pomerná časť nákladov na bývanie a energie ustálená zo zálohových predpisov

a potvrdení o vykonaných úhradách preukázaných matkou v sume 170 eur mesačne (za služby spojené
s užívaním bytu vo výške cca 74 eur, elektrinu 67 eur, televízia a internet cca 30 eur), zodpovedajúca
podielu maloletej pri počte osôb v domácnosti (2), pričom do nákladov na bývanie nebol zahrnutý náklad
matky na splátky hypotéky, poistenie, ktoré si matka v konaní pôvodne uplatňovala
- poplatok za materskú školu 75 eur,

- poplatok za „ZRPŠ“ 10 eur,
- oblečenie, obuv 50 eur,
- hygiena a drogéria 20 eur (oproti matkou vyčíslených 30 eur), nakoľko vzhľadom na vek maloletej nie
je potrebné vynakladať na hygienu a starostlivosť o telo finančné prostriedky ako na deti vo vyššom,
najmä dospievajúcom veku,
- zdravotná starostlivosť, lieky ktoré nie sú hradené z verejného poistenia, ako lieky na teplotu, bežnú

nádchu, kašeľ, bolesti brucha, hnačku, vitamíny 20 eur, pričom súd vychádzal zo známeho vedeckého
poznatku, prijatého odborným konsenzom (lekárskou odbornou verejnosťou), že deti predškolského
veku začlenené do kolektívu sú náchylné k častým vírusovým ochoreniam a infektom, sú vo veku, kedy
sa im buduje imunita a pediatrami sú im odporúčané vitamínové doplnky stravy,
- hračky a pomôcky na rozvoj psychomotorických funkcií, opäť primerane k veku 30 eur, ako detské

omaľovanky, výkresy, farbičky, plastelína, kocky, puzzle a iné,
- krúžky 30 eur ako veku maloletej v rozhodnom období (od podania návrhu, kedy mala 6 mesiacov do
„nového“ rozhodnutia súdu, kedy mala 4 roky primeraná čiastka na športovú činnosť maloletej, rozvoj
zručností a talentu.

11. Z hľadiska majetkových a zárobkových pomerov matky bolo z vykonaných dôkazov zistené na
strane matky vlastníctvo nehnuteľnosti a to dvojizbového bytu v obci P. J., prostredníctvom ktorého
zabezpečuje bývanie sebe a maloletej. Byt matka financovala z finančných prostriedkov získaných
pomocou hypotekárneho úveru. Mesačná splátka hypotéky predstavuje aktuálne 470 eur. Čo sa týka
zárobkových pomerov, matka je príslušníčkou policajného zboru. Jej priemerný čistý mesačný príjem

predstavuje cca 1550 eur. Poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. Na maloletú si uplatňuje
daňový bonus. V období od 05/2022 do 06/2022 vo výške 47 eur, v období od 07/2022 do 12/2022 vo
výške 70,-eur, a od 01/2023 vo výške 140,-eur mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Pokiaľ ide o majetkové a zárobkové pomery otca ako povinného rodiča, vykonané dokazovanie

preukázalo, že je vlastníkom „dvojgarzónky“, resp. 1,5 izbového bytu v O.. Rovnako ako matka aj on
financoval jeho kúpu pomocou hypotekárneho úveru. Výška mesačnej splátky predstavuje sumu 300 eur
po zaokrúhlení (299,60 eur). Byt nevyužíva na bývanie. Podľa vlastných tvrdení otca, byt zadovážil za
účelom získania ďalšieho príjmu. Svoje bývanie rieši prenájmom a tento náklad pokrýva prostredníctvom
príspevku na ubytovanie hradenému otcovi jeho zamestnávateľom v sume 150 eur. Otec pracuje

v obchodnej spoločnosti V. R. U. H. W. W..Y..R.. so sídlom B. J. na pozícií, vodič vysokozdvižného
vozíka. Priemerný čistý mesačný príjem otca za rozhodné obdobie predstavuje sumu 1420,- eur vrátane
už spomenutého príspevku zamestnávateľa na ubytovanie vo výške 150,- eur. K tomuto príjmu je
potrebné prirátať výsluhový dôchodok, ktorého je otec poberateľom. Aktuálne ide o sumu 465,93 eur.
V predchádzajúcom období v čase od 5/2020 až 8/2024 bola výška výsluhového dôchodku zistená

nasledovne: od mája 2020 do júna 2020 vo výške 339,79 eur, od júla 2020 do júna 2021 vo výške
348,79 Eur, od júla 2021 do júna 2022 vo výške 359,29 Eur, od júla 2022 do júna 2023 vo výške 363,97
Eur a od júla 2023 do júna 2024 vo výške 406, 92 eur. V priemere za celé rozhodné obdobie ide o
čiastku cca 380,- eur. Z vykonaných dôkazov bol tiež ustálený potenciálny príjem otca z prenájmu bytu.
Otec v ďalšom konaní pred súdom uvádzal, že byt toho času prenajíma za nájomné vo výške 400,- eur

mesačne. Zmluvu uzatvorenú nemá. Súd preto stanovil potencionálny čistý príjem otca z prenájmu bytu,
dvojgarsónky vo B. Z. v O. o výmere 36 m2 v sume 202,- eur a to tak, že hrubý príjem z prenájmu stanovil
na základe cien zverejnených v rámci inzercie realitných ponúk v sume 450,- eur mesačne, od ktorej
sumy odrátal sumu 248,- eur mesačne ako náklad otca. Ide o poplatok za správu nehnuteľnosti a služby
spojené s užívaním bytu a energie. Celkovo tak priemerný čistý mesačný príjem otca predstavuje sumu

2002,- eur ako súčet príjmu zo závislej činnosti v sume v priemere 1420,- eur, výsluhového dôchodku v
priemere v sume 380,- eur a príjmu z prenájmu v sume cca 202,- eur.13. Ako bolo súdom zistené, otec má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej J. ďalšie dve vyživovacie
povinnosti k toho času plnoletým deťom. Ich výška je určená rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach
nad Bebravou sp. zn. 4P/13/2020-119 zo dňa 03.11.2020, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca

zo sumy 150 eur na 200 eur mesačne na J. D., narodenú XX.XX.XXXX a vyživovaciu povinnosť otca na I.
D., K. XX.XX.XXXX zvýšil zo sumy 100 eur na 130 eur mesačne. Nad rámec výživného určeného súdom
má otec podľa jeho tvrdení prispievať na výživu svojich plnoletých detí na základe dohody celkovo
sumou 470 eur mesačne, teda spolu 140 eur mesačne nad rámec súdom určeného výživného.

14. Čo sa týka príspevkov na výživu maloletej J., otec do marca 2024 (do doručenia uznesenia o zrušení
rozsudkusúduprvejinštancie)platilkrukámmatkysúdomurčené výživnévsume260eurmesačne+50
eur mesačne titulom zročného výživného. Od marca 2024 platil k rukám matky sumu 140 eur mesačne,
aktuálne prispieva na výživu maloletej čiastkou 200 eur. Nad rámec uvedeného od dvoch rokov veku
maloletej inými plneniami neprispieva.

15. O výživnom na maloletú rozhodol súd podľa ustanovenia § 62 zákona o rodine podľa ktorého, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Súd rozhodoval tiež podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine podľa ktorého, pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Zároveň prihliadol aj na ustanovenie § 76 ods. 1 zákona o rodine podľa ktorého, výživné sa platí v

pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.

18. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných
kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami
sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k
deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich
rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však

treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ).

19. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca sa súd zaoberal tak odôvodnenými výdavkami maloletého

dieťaťa ako aj majetkovými pomermi, možnosti a schopnosťami obidvoch rodičov. Vo vzťahu k
maloletémudieťaťupritomvychádzalzoskutočnosti,žeideodieťavoveku4roky,aktuálnenavštevujúce
štátne predškolské zariadenie bez zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Pravidelné mesačné
náklady na zabezpečenie primeraných potrieb maloletej boli súdom zistené v sume cca 490,- eur
mesačne. Z toho predstavuje strava celkovo 200,- eur a tvorí ju náklad na stravu doma cca 150,- eur

určený ako 5 eur na 1 deň pri predpokladanom zabezpečovaní stravy 5x denne, počte jedál obvyklom
pre deti vo veku maloletej a náklad na stravu v škôlke cca 50,- eur; bývanie sumu 85,- eur stanovenú
ako pomerná časť nákladov na bývanie a energie ustálená zo zálohových predpisov a potvrdení o
vykonaných úhradách preukázaných matkou v sume 170, eur mesačne (za služby spojené s užívanímbytu vo výške cca 74,- eur, elektrinu 67,- eur, televízia a internet cca 30,- eur), zodpovedajúca podielu
maloletej pri počte osôb v domácnosti (2), pričom do nákladov na bývanie nebol zahrnutý náklad matky
na splátky hypotéky, poistenie, ktoré si matka v konaní pôvodne uplatňovala z dôvodu, že nejde o náklad

maloletého dieťaťa, ale náklad matky; poplatok za materskú školu 75,- eur; poplatok za „ZRPŠ“ 10,- eur;
oblečenie, obuv spolu 50,- eur; hygiena a drogéria 20,- eur oproti matkou vyčíslených 30,- eur nakoľko
súd je názoru, že vzhľadom na vek maloletej nie je potrebné vynakladať na hygienu a starostlivosť o telo
finančné prostriedky ako na deti vo vyššom, najmä dospievajúcom veku; zdravotná starostlivosť, lieky
ktoré nie sú hradené z verejného poistenia, ako lieky na teplotu, bežnú nádchu, kašeľ, bolesti brucha,

hnačku, vitamíny 20,- eur, súd pritom vychádzal zo známeho vedeckého poznatku, prijatého odborným
konsenzom (lekárskou odbornou verejnosťou), že deti predškolského veku začlenené do kolektívu sú
náchylnékčastýmvírusovýmochoreniamainfektom,súvoveku,kedysaimbudujeimunitaapediatrami
sú im odporúčané vitamínové doplnky stravy; hračky a pomôcky na rozvoj psychomotorických funkcií,
opäť primerane k veku 30,- eur, ako detské omaľovanky, výkresy, farbičky, plastelína, kocky, puzzle a
iné; krúžky 30,- eur ako veku maloletej v rozhodnom období (od podania návrhu, kedy mala 6 mesiacov

do „nového“ rozhodnutia súdu, kedy mala 4 roky primeraná čiastka na športovú činnosť maloletej, rozvoj
zručností a talentu. Pri mesačných nákladoch súd nezohľadnil celkové náklady na záujmovú činnosť
maloletejvzmyslevyčísleniamatkou spoluvovýške164,-eur,ztohotanečná19,-eurámesiac(vyplýva
z dokladu predloženého matkou o platbe v sume 79,- eur za obdobie 10/2023 až 01/2024), plávanie
50,- eur mesačne, gymnastika 95,- eur mesačne z dôvodu, že výšku týchto nákladov nepovažuje súd za

primeranú a adekvátnu veku maloletej. Súd nespochybňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa rozvíjať
svoje schopnosti a zručnosti a mať pohybové aktivity a to aj formou návštevy krúžkov, pokiaľ však ide
o náklady na túto činnosť, súd ich nemá vziať do úvahy bezmedzne a nekriticky, ale mal by posúdiť ich
rozumnú mieru, zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam rodičov. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že priemerný mesačný príjem matky bol v rozhodnom období vo výške cca 1 550

eur netto vrátane daňového bonusu, ktorý poberala v období od 05/2022 do 06/2022 vo výške 47 eur, v
obdobíod07/2022do12/2022vovýške70,-eur,aod01/2023vovýške140,-eurmesačne.Matkapoberá
tiež prídavok na dieťa v sume 60,- eur mesačne. V období do 5/2022 kedy matka opätovne nastúpila
od narodenia maloletej do práce poberala dávku rodičovského príspevku spolu s rodinným prídavkom,
ktorých výška spolu predstavovala v čase sumu 409,68 eur, po zvýšení sumu 472,60 eur. Rodičovský

príspevok matka poberala do novembra 2023. Priemerný mesačný príjem otca bol súdom zistený vo
výške 2002,- eur ako súčet príjmu zo závislej činnosti v sume v priemere 1420,- eur, výsluhového
dôchodku v priemere v sume 380,- eur a príjmu z prenájmu nehnuteľnosti v sume cca 202,- eur. Matka
je výlučnou vlastníčkou 1 nehnuteľnosti a to bytu v ktorom žije s dcérou. Otec tiež vlastní 1 nehnuteľnosť
na rozdiel od matky ju na bývanie nevyužíva a má tak možnosť získavať z nej príjem v podobe prenájmu.

Obidvaja rodičia sú zaťažení splátkami úveru na bývanie, pri matke ide o sumu cca aktuálne 470,- eur,
na strane otca je úverové zaťaženie vyššie vo výške 300,- eur mesačne. Napriek skutočnosti, že príjem
otca je cca o 450 eur mesačne vyšší ako príjem matky, súd pri určení vyživovacej povinnosti musel
prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka je poberateľkou rodinného prídavku, toho času už vo výške 60 eur
arovnakosinamaloletédieťauplatňujeajdaňovýbonusvobdobíod05/202do06/2022vovýške47eur,

v období od 07/2022 do 12/2022 vo výške 70,-eur, a od 01/2023 vo výške 140,-eur mesačne. Zároveň,
ale prihliadol aj na to, že výlučne matka sa o maloletú osobne stará a výšku jej príjmu ovplyvňuje aj
prípadná chorobnosť maloletej.

20. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podmieňovala určenie vyživovacej povinnosti bolo, že kým pre matku

je maloletá J. jediným dieťaťom, otec má okrem maloletej J. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti a
to k plnoletým deťom I. D. a J. D., určené rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou
sp. zn. 4P/13/2020-119 zo dňa 03.11.2020 celkovo vo výške 330 eur. Hoci je možné povedať, že
otec je v tomto konaní finančne zdatnejším rodičom a jeho majetkové pomery sú lepšie ako pomery
matky, matkou navrhované výživné vo výške 350,- eur mesačne, považoval súd za nadhodnotené,

nezodpovedajúce nákladom na maloleté dieťa a v konečnom dôsledku ani možnostiam a schopnostiam
otca. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia §
75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby
štvorročného dieťaťa, ktorého priemerné mesačné náklady boli ustálené na sumu 490,- eur dospel k
záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je počnúc dňom podania návrhu matky platiť

výživné vo výške 250,- eur mesačne. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca zodpovedá cca
12%zcelkovéhopríjmuotcaajetedasúladnáajsvýškouodporučenoumetodikouMSSRpreurčovanie
výživného a to s ohľadom na vek maloletej a počet vyživovacích povinností otca. V súvislosti s určenou
výškou výživného a vekom maloletej je potrebné si uvedomiť, že po nástupe maloletej na primárnevzdelávanie, resp. inej podstatnej zmene pomerov bude možné opäť výšku vyživovacej povinnosti na
maloletú prehodnotiť.

21. Pokiaľ ide o obdobie kedy maloletá navštevovala predškolské zariadenie (jasle), v súvislosti s čím
vznikalmatkenákladnamaloletúvovýškecca450,-eurakopoplatokzanávštevujaslíastravuvjasliach
súkromné a to od 01.05.2022 do 30.11.2023 a na ktorého potrebu zohľadnenia poukazoval aj odvolací
súd, súd uvádza, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania uvedený náklad bol kompenzovaný
rodičovským príspevkom priznaným matke aj za čas kedy už znova pracovala, tj. od 01.05.2022 a

maloletá J. navštevovala jasle. Matka v danom čase poberala dávku rodičovského príspevku spolu s
rodinným prídavkom, ktorých výška spolu predstavovala v čase sumu 409,68 eur, po zvýšení sumu
472,60 eur. Rodičovský príspevok matka poberala do novembra 2023 teda do času kým maloletá
súkromné predškolské zariadenie navštevovala.

22. Zročné výživné bolo súdom určené za obdobie od 03.05.2021 do 30.11.2024 vo výške 656,97 eur

( t.j. od podania návrhu, tak ako si výživné uplatnila matka v návrhu), ktoré súd uložil zaplatiť otcovi
do 30 dní od doručenia rozsudku. Súd pri výpočte výšky dlžného výživného prihliadol na preukázané
úhrady výživného zo strany otca, ktoré matka nespochybňovala a medzi rodičmi neboli sporné. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania otec na zročnom výživnom určenom „prvým“ rozsudkom súdu
prvej inštancie v sume 1440 eur zaplatil sumu 1250 eur. Do februára 2024 uhrádzal tiež v tom čase

súdom určené výživné v sume 260 eur mesačne. Od marca 2024 platil k rukám matky sumu 140 eur
mesačne a následne prispieval na výživu maloletej čiastkou 200 eur.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).