Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011350
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2321011350.9

Uznesenie

Okresný súd v Galante v trestnej veci obžalovaného A. A. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, bytom B.,
C. XXX/XX pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženie na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20.03.2020 na dvore spoločného rodinného domu jeho a bývalej družky D. E. v obci B. A. F. A. G.
H. XXXX/XXX, slovne vulgárne urážal svoju bývalú družku D. E. a jej matku D. E., pričom ako vstúpili
do kúpeľne rodinného domu, tak za nimi vošiel aj obvinený A. A., ďalej slovne útočil na bývalú družku
D. E., opľul ju a zdrapol za kabát a v momente ako ho chcela jej matka D. E. odsotiť od jeho bývalej
družky, on ju udrel päsťou do ľavého oka a následne obe chytil za vlasy, začal ich ťahať, pričom z rúk

sa matke D. E. podarilo vykĺznuť, vybehla z domu na dvor a kričala o pomoc, avšak obvinený A. A.
taktiež z domu vybehol a odišiel, no následne, aby bývalá družka D. E. predišla ďalšiemu rodinnému
konfliktu, tak vošla so svojou matkou D. E. do izby ich spoločnej dcéry, kde chceli počkať políciu, no
vzápätí za nimi prišiel do detskej izby obvinený A. A. spolu so svojou matkou B. a sestrou I. A. a počas
opätovného slovného napádania svojej bývalej družky, začal jej šklbať kabát, triasť s ňou, pričom sestra

obvineného I. A. počas toho kopla do rozkroku jeho bývalú družku D. E., sadla si na ňu jednou nohou,
začala jej trhať vlasy, pričom matka D. E. chcela zabrániť útokom zo strany A. A. a jeho sestry I. A. avšak
A. A. ju s druhou rukou chytil za vlasy a hlavou jej mykal do strán, no podarilo sa jej utiecť na ulicu,
kde kričala o pomoc, v sebaobrane bývalá družka D. E. udrela I. A. do tváre a tiež ju držala za vlasy
a kričala, aby ju obaja pustili, následne A. A. vybehol von z domu a ihneď sa vrátil a oddelil od seba
I. A. a D. E., po incidente vyšli všetci spolu von na dvor rodinného domu, kde zotrvali až do príchodu

polície, uvedeným skutkom obvinený A. A. spôsobil bývalej družke poškodenej D. E. domliaždenie tváre,
podvrtnutie krčnej chrbtice, domliaždenie pravého zápästia s odreninou, odreninu ľavého predlaktia a
ruky, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, s dobou liečenia od 20.03.2020 do 03.04.2020,

postupuje Okresnému úradu Galanta na prejednanie priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe podanej obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante na obžalovaného A. A., pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. na skutkovom základe ako je to vyššie uvedené.

Obžalovaný A. A., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka konfliktnej situácie zo dňa
20.03.2020 vo dvore spoločného rodinného domu v obci B., ul. Nová cesta, tak v ranných hodinách
okolo 5.30 hod. odišiel so svojim vozidlom za účelom nákupu do obchodného strediska Metro, Ivanka pri

Dunaji. Keď sa nachádzal v blízkosti Metra skoro do neho narazilo jedno auto, ktoré prichádzalo smerom
od Metra. Auto vyšlo do jeho smeru jazdy, ohrozilo ho, avšak k nárazu vozidiel nedošlo. Videl, že vozičvozidla telefonuje. Zaregistroval jeho ŠPZ, následne sa s jeho vozidlom otočil a išiel za ním. Uvedené
vozidlo išlo rýchlo, stratilo sa mu, preto sa otočil a išiel smerom späť na I. J. K.. Zrazu zaregistroval
auto vozidlo Superb, ktoré ho predtým ohrozilo. Jednalo sa o služobné vozidlo polície, ktoré videl, že v

Ivanke smeruje do slepej ulice. Následne odparkoval vozidlo v takej vzdialenosti aby vodič L. ho nevidel
a zavolal kamarátovi I. C.. Spýtal sa ho, či nie je v Metre, povedal, že nie. Chcel, aby došiel ako svedok,
keď nachytá jeho bývalú s tým mužom, čo viedol vozidlo Superb. I. povedal, že nemôže prísť. Následne
vošiel s vozidlom do slepej uličky a pešo išiel k vozidlu Superb. Otvoril predné dvere vedľa vodiča. Vo
vozidle vpredu nikto nesedel, na zadnom sedadle sa nachádzala D. E. s pánom B. I.. Na vozidle otvoril

dvere preto lebo chcel potvrdiť, či jeho podozrenie je pravdivé v tom, že jeho bývalá partnerka má vzťah
s týmto mužom. Videl, že I. si upravuje nohavice a zapína si opasok. Jeho bývalá partnerka sedela a
revala. Následne videl, že Ignaták vystupuje z auta z ľavých zadných dverí, kde sedel a vytrhol mu z ruky
mobil. S týmto mobilom chcel I. a jeho bývalú partnerku natočiť. Tento mobil spadol na zem, následne
D. E. zdvihla tento mobil, sadla si do svojho vozidla Audi, ktoré bolo na tejto ulici zaparkované a zamkla
sa. Videl, že vo vozidle si začala čítať správy na jeho mobile, videl, že niečo maže. K tomu došiel až

potom, keď mu bol mobil vrátený, že mu tam chýbajú fotky. Následne ho Ignaták začal škrtiť, chytil ho
najprv jednou rukou, potom oboma rukami a kopol ho do nohy. Videl vtedy, že prichádza nejaké auto,
ktoré zastavilo pri nich. On požiadal vodiča toho auta, aby zavolal políciu. Po tomto Mária vystúpila z
vozidla, vrátila mu mobil a on z mobilu zavolal políciu. Za 10 minút prišla polícia, jednalo sa o hliadku
v počte 2 policajtov. Povedal im, čo sa stalo, a že chce podať trestné oznámenie. Následne sa všetci

rozišli. Policajti mu povedali, že je COVID a s takou sprostosťou ich zavolal. Išiel domov, následne išiel
do Bratislavy do nemocnice. Z nemocnice odišiel po ošetrení k jeho mame, vtedy mu volala Mária, že
sa nevie dostať do domu. Povedal jej, že za chvíľku tam príde. Spomenul si, že nechal kľúče vo dverách
a preto Mária nevedela vsunúť kľúč do zámku. Z domu vychádzal zozadu. Keď tam prišiel videl, že na
dvore stojí D. E. s mamou. Povedal im, že ich pustí za chvíľku. Išiel do domu cez zadné dvere a otvoril

predné dvere, pričom vybral kľúče z dverí. Mária s mamou vošli do domu, on sa D. pýtal čo to malo
znamenať. Vtedy D. na neho slovne začala útočiť. Hovorila mu, že ho do toho nič čo sa stalo, že sa
môže hanbiť, taktiež mu hovorila, že preto ho jeho dcéra D. neznáša. Videl potom, že D. s mamou išli
do kúpeľne, on pristúpil a stál pri dverách kúpeľne. Mária si umývala ruky a medzi nimi stála jej mama.
Vtedy povedal, že toto je hanba čo robí. Vtedy jeho partnerka na neho zaútočila, on sa otočil a ona ho

udrela zozadu. Otočil sa, chytil D. za kabát, na čo jej mama začala kričať ako nepríčetná, že čo jej robí. V
taške mala jej mama drevené papuče, tieto vytiahla a začala ho nimi biť, na čo sa otočil a z domu odišiel
preč. Určite fyzicky nenapadol D. ani jej mamu, nikoho neudrel do tváre, nikoho nechytil za vlasy. Keby
niekoho udrel tak by to bolo vidieť. Následne vyšiel z domu nastúpil do auta a išiel k svojej mame. Doma
u mamy bola jeho sestra I. A., ktorá tam býva. Sestru poprosil, aby išla s ním do jeho domu. Počula to

aj ich mama a povedala, že ide s nimi. Všetci traja vošli do domu, keď sa nachádzali na chodbe domu
videl, že jeho družka ide k nim. Začala nepríčetne kričať, že kde majú rúška. Jeho sestra začala vyčítať
D. (jeho družke), že sa môže hanbiť, že takto podvádza svojho partnera. A. jej D. odpovedala, že I. je
bacilonosič a kde má rúško. Začala na jeho sestru nadávať, že spávala so ženatými mužmi, že je kurva
a že nevie koľko kokotov vyfajčila. Následne D. začala nadávať na jeho mamu, že v živote nerobila a

jeho otca strčila do ústavu. Vtedy sestra I. povedala D., že čo to hovorila na jej mamu, Iveta podišla k
D., na čo Mária dvakrát udrela s päsťou I. do tváre, na čo začala babská bitka. Mária s Ivetou sa začali
ťahať za vlasy, kedy ich chcel rozdeliť. Podarilo sa mu stiahnuť D. od I., následne obidve spadli na posteľ
tak, že D. bola na chrbte a Iveta na nej. Po tomto Rémaiová staršia vybehla von z domu a začala kričať
o pomoc. Vtedy sa mu ich podarilo rozdeliť a celé sa to skončilo. Nevidel, že by Rémaiová staršia sa s

niekým bila, videl, že sa ich snažila tiež rozdeliť. Keď prichádzala polícia videl, že Iveta odpadla, chcel
ju zobrať na pohotovosť. O dva dni išli do nemocnice v Nových Zámkoch, kde má známeho.

Ďalej uviedol, že ešte po udalosti z rána bol na OO PZ Bernolákovo a podal trestné oznámenie na
Ignatáka v tom smere, že ho zbil, keď vystúpil z vozidla. Nevie ako bolo vybavené to trestné oznámenie.

Pamätá si, že za tento incident bol riešený v správnom konaní, riešil to Okresný úrad, dostal pokutu
15,- Eur.

Svedkyňa D. E. mladšia, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo sa týka dňa 20.03.2020 v tom
čase dočasne bývala u svojej mamy a to asi od januára 2020 a to dvoma deťmi. S obžalovaným má

jednu dcéru D., t.č. má 16 rokov. Okolo 06.10 hod. išla do práce. Odchádzala z Jelky, zastavila sa ešte
v obci Ivanka pri Dunaji okolo 6.40 hod.. Mala tam vrátiť autožiarovky, ktoré mala od jedného pána na
vyskúšanie. Jednalo sa o B. I.. Vie, že v tom čase bol B. I. policajtom na Prezídiu SR. Mali sa stretnúť
pri autoumývarke. Keďže sa tá cesta prerábala, stretli sa hneď vedľa v slepej uličke. Odparkovala autovedľa auta pána I.. Nastúpila do jeho auta na zadné sedadlo, on si taktiež nastúpil na zadné sedadlo
vedľa nej. Odovzdala mu žiarovky a poďakovala mu za ochotu. Zrazu zaregistrovala nejakého muža
s kapucňou na hlave. Tento človek pristúpil k zadným ľavým dverám, ktoré začal otvárať so slovami,

že „tu ste natočený, nahratý, že už vás mám“. A keď chcel Ignaták vystúpiť a sa nachádzal v zohnutej
polohe vtedy ho obžalovaný udrel jedenkrát päsťou do tváre, na čo ona vystúpila z vozidla na ulicu s
tým, že začala obžalovanému hovoriť, že akým právom ju prenasleduje a natáča. Ako mu to hovorila
videla, že obžalovaný s I. zápasia. Obžalovaný I. kopol do rozkroku, avšak podarilo sa mu obžalovanému
vybrať z ruky mobil a tento jej podal. Chytila telefón a automaticky dala obsah zmazať, pričom ani presne

nevidela, čo tam bolo. Reagovala preto tak, lebo obžalovaný pred fyzickým kontaktom hovoril, že už ich
má nahratých. Keď to mazala nachádzala sa pri svojom aute, vtedy zaregistrovala, že obžalovaný sa
rozbehol smerom k nej, s rukami do nej strčil a mobil jej vypadol z ruky. Ignaták vtedy pristúpil k nemu,
chytil ho a povedal jej, aby išla do svojho auta, aby jej neublížil. Ďalej uviedla, že keď k nej utekal kričal
na ňu, že ju zabije. Keď ho Ignaták pustil, videla, že obžalovaný niekomu volal. Ignaták odišiel kúsok
ďalej so svojim autom a privolal políciu. Vie, že vec sa riešila na polícii OO PZ Bernolákovo s tým, že

pokiaľ vie trestné oznámenie podal obžalovaný ako aj I.. Keď sa ešte v ten deň vracala domov z práce k
mame, dcéra D. jej povedala, že niečo potrebuje z izby, kde predtým bývali – a to z adresy Nová cesta v
Jelke. Následne išla do toho domu spoločne s mamou. V tom čase mala naďalej platný trvalý pobyt na
uvedenej adrese, kde predtým bývala s obžalovaným a s dcérou. Do domu sa nevedela dostať, pretože
nevedela vsunúť kľúč do zámku a odomknúť. Pokúšala sa mu dovolať, avšak obžalovaný nezdvíhal, na

čo jej za chvíľku zavolal, že čo chcela. Povedala mu, že sa nevie dostať do domu, že či vymenil zámok.
Najejvýzvunereagoval,zložiltelefón.Chcelaísťpretonapolíciu,avšakzrazupočula,žeprichádzaauto,
z ktorého vystúpil obžalovaný. Vystúpil a začal hneď kričať, že je štetka a či sa nehanbí. Začal kričať,
že cucala v inom aute vtáka. Opýtala sa ho či vymenil zámok, na čo povedal, aby zostali vpredu, že
pôjde zozadu cez zadné dvere. Videla, že do domu vošiel cez dcérine okno, na čo prišiel ku vchodovým

dverám a tieto otvoril. Keď vošli dovnútra išli do kúpeľne si umyť ruky. Obžalovaný jej naďalej hovoril aby
povedala, že čo robila v tom aute. V danom čase si umývala ruky, mama sa nachádzala pri dverách pri
sprche. Obžalovaný následne začal na ňu útočiť, začal pľuť a zároveň ju chcel udrieť. Vtedy jej mama
chcela zabrániť v jeho útoku, vkročila medzi nich a vtedy ju obžalovaný udrel päsťou do ľavého oka s
tým, že ten úder pôvodne smeroval na ňu. Reagovala tak, že ho chytila a odsotila ho od nich. V dôsledku

toho pádu na zem si obžalovaný sadol a oprel sa o stenu chrbtom. Vtedy chcela s mamou vyjsť von z
kúpeľne, na čo reagoval tak, že ich obe chytil za vlasy a ťahal ich po stred chodby. Nevedela sa vtedy
nijak brániť. Mame sa podarilo vytrhnúť zo zovretia, vybehla von a vonku začala kričať o pomoc. Vtedy
ju obžalovaný pustil a začal hovoriť, že nič sa nestalo. Hneď volala políciu, oznámila im čo sa stalo,
policajt jej povedal, aby tam počkala, že bude vyslaná hliadka. Keď volala na políciu, obžalovaný sa

tam už nenachádzal. Ešte keď tam neboli policajti obžalovaný sa s vozidlom vrátil, z vozidla vystúpil
so svojou mamou a sestrou. Ona mala celý čas na sebe rúško. V tom čase bola covidová situácia na
vrchole, mala obavu o zdravie a keď videla, že vošli do domu spýtala sa ich, že kde majú rúška, na to
obžalovaný povedal, že sa o to nemá starať. Taktiež jej začala vyčítať jeho sestra, že takéto veci sa
nerobia, že sa môže hanbiť. Keďže chcela vyvrátiť ich tvrdenia a očierňovanie, išla do spálne a hovorila,

že odprisahá na tú bibliu, že to nie je pravda. Čo aj spravila a odprisahala, že to nespravila. Zároveň
vyzvala obžalovaného aby on odprisahal, že to čo tvrdí, že to je pravda. Iveta jej vyčítala, že sa môže
hanbiť za to čo spravila. Následne išla do dcérinej izby, kde chcela počkať políciu. Keď sa nachádzali v
detskej izbe s mamou, pri dverách videla stáť obžalovaného s mamou a sestrou. Jeho mama jej začala
vyčítať, že 15 rokov ju obžalovaný živil, čo ona odmietla a slovne uviedla, že pracovala do posledného

dňa a tiež hovorila, že sa o jej syna starala, prala a varila mu. Povedal jej taktiež, že celý čas ju jej
manžel živil a keď ochorel tak ho dala do ústavu. Na to sa sestra obžalovaného naštvala a išla na ňu
s predpaženými rukami, kopla ju smerom do pošvy, zároveň ju obžalovaný schmatol rukou za kabát
a strhol ju na dcérinu posteľ. Keď bola na dcérinej posteli Iveta sa o ňu oprela kolenom a začala jej
ťahať vlasy a kričala na ňu, že je štetka, kurva. Začala sa brániť, chcela ju čapnúť po tvári, počula,

že sa vchodové dvere otvorili, jej mama vybehla von a kričala o pomoc. Tiež sa jej podarilo vymaniť
zo zovretia, na čo sa jej podarilo vyjsť von. Keď sa nachádzali vonku počula obžalovaného kričať na
dvore, že cudziemu mužovi cucala vtáka. Po tejto udalosti išla s mamou na pohotovosť. Následne podala
trestné oznámenie na OO PZ Jelka. V dôsledku uvedeného konania mala podvrtnutie krčnej chrbtice,
odreniny, pomliaždenia tváre, v podstate ju celé telo bolelo, bola aj PN cca 14 dní. V tom čase pracovala

v administratíve. Mala závraty, bolesti v podstate až do dneska má problémy s krčnou chrbticou.

Svedkyňa D. E. staršia, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 20.03.2020 prišla dcéra z práce
domov okolo 17.30 hod.. Povedala jej, že dcéra D. potrebuje zo svojej izby z domu, ktorý v tom časeobývalobžalovanýnejakéveci.Okolo18.00hod.prišlikuvedenémudomu,vošlidodvora,akeďpristúpili
k dverám, dcéra chcela otvoriť vchodové dvere, pričom sa jej to nepodarilo. Keďže sa nevedela dostať
dnu zavolala obžalovanému, pýtala sa ho prečo nevie otvoriť dvere. Za chvíľku prišiel obžalovaný s

vozidlom k domu, keď vystúpil z auta, začal nadávať na jej dcéru, že je štetka, a že sa má priznať či
cucala vtáka na zadnom sedadle, na čo ich poslal dopredu pred dom k predným vchodovým dverám.
Videli, že vošiel dnu cez okno domu. Následne im otvoril dvere, na čo s dcérou vošla do domu. Išli do
kúpeľne, kde si chceli umyť ruky. Keď si jej dcéra umývala ruky, ona stála za ňou a vtedy zaregistrovala,
že ku kúpeľňovým dverám prišiel obžalovaný, začal opätovne hovoriť dcére aby povedala, že čo robila

v aute, na zadnom sedadle vo vozidle, či cucala vtáka. Zrazu videla, že obžalovaný smeruje k dcére,
chcela zabrániť jeho útoku a tak dala ruku medzi nich. Tvárou bola otočená smerom k obžalovanému
a vtedy ju udrel päsťou do hlavy do ľavého oka. Tento úder v podstate smeroval na dcéru, avšak keď
sa medzi nich postavila tak zasiahol ju do tváre. Následne sa jej dcéra začala brániť, rukami vytláčala
obžalovaného cez dvere von na čo sa on pošmykol a padol na zem, avšak hneď zo zeme vyskočil a
obidve ich začal ťahať za vlasy. Nevedeli sa brániť. Jej sa podarilo dostať zo zovretia a vybehla na ulicu,

hľadať pomoc. Keď pomoc nenašla vrátila sa do domu, videla, že obžalovaný dcéru stále drží za vlasy.
Vtedy chytila plastovú papuču, ktorú našla na chodbe, buchla ňou obžalovaného po ruke, na čo pustil
dcéru, vyšiel z domu, sadol do auta a išiel preč. Dcéra volala na políciu, avšak policajti im povedali,
aby čakali. Čakali na policajtov v dome, na čo dcéra počula buchnutie dverami a zistili, že sa vrátil
obžalovaný s matkou a dcérou. Vtedy bol COVID, nemali so sebou rúška a keď sa ich dcéra spýtala,

že kde ich majú obžalovaný jej povedal, že čo ju je do toho. Taktiež obžalovaný vyzval jej dcéru aby
išla do spálne a na bibliu prisahala, že to nespravila. Vie, že jej dcéra prisahala ale obžalovaný odmietol
prisahať. Následne s dcérou išla do detskej izby, kde bývala D., avšak opätovne sa medzi sebou začali
hádať, hádka pokračovala tak, že jej dcéra chce s iným žiť. Keď jej dcéra povedala to, že obžalovaného
mama dala do ústavu svojho muža, tak hneď na to začala byť agresívna I. a utekala smerom na jej

dcéru. Videla ako obžalovaný stiahol jej dcéru na posteľ na čo na ňu skočila I. A. a začala ju ťahať za
vlasy. Iveta bola zvalená na jej dcére, dcéra sa už nevedela brániť, vtedy ju obžalovaný tiež držal za
vlasy. Nevedela jej pomôcť. Podarilo sa jej vybehnúť na ulicu a začala kričať o pomoc. Keď kričala vyšiel
ku vchodovým dverám obžalovaný, vrátila sa do domu, dcéra stála na chodbe. Potom čakali na dvore s
dcérou na políciou. Naďalej stále na nich kričala rodina obžalovaného, na dcéru kričali, že je štetka, že

čo robila. Keď prišla polícia zrazu I. sa začala sťažovať, že jej je zle, že odpadne. Osobne nevyhľadala
lekársku pomoc. Keď ju obžalovaný v kúpeľni udrel do tváre netiekla jej krv. Po tomto incidente išla jej
dcéra na pohotovosť.

Svedkyňa B. A., na hlavnom pojednávaní uviedla, že si pamätá, že v inkriminovaný deň sa dostavil jej

syn v popoludňajších hodinách, že mu je zle a či si môže ľahnúť. Povedal jej, že bol u lekára. Po chvíli
mu zvonil telefón, následne odišiel, a po krátkej chvíli sa vrátil, pričom povedal sestre Ivete, že nech
ide s ňou, že ho napadli a nech sa to už skončí. Rozhodla sa, že pôjde s nimi, aby povedala svokre
čo tam hľadá v tom dome a prečo nenechá mladých nech sa rozhodnú čo chcú. Išla s nimi k synovi
domov. Keď išla so synom k nemu nevidela na ňom známky zranenia. Išli na synovom aute. Keď tam

prišli zavolala si k sebe Rémaiovú staršiu a táto začala na ňu, kričať, že aké deti vychovala. Videla ako
Rémaiová ml. prišla k jej dcére I. a začala ju búchať rukami do hlavy, to už bolo v dome na chodbe.
Následne vošli do detskej izby, a ona povedala dcére I., že nech idú odtiaľ preč. Keď išli preč vtedy dcéra
odpadla. Čo sa týka konfliktnej situácii v detskej izbe, pamätá si, že vtedy tam bola okrem nej I. a D..
Videla, že D. je na posteli a Ivetu ťahala za vlasy, videla, že D. leží. Ivetu videla pri posteli stáť nad D.

a zápasili spolu. Keď sa konflikt skončil nachádzali sa pred domom. E. staršia vykrikovala, že sa môže
hanbiť, že nikdy nerobila, a že dala do ústavu muža. Nepočula, že E. ml. niekto nadával do štetiek, že je
kurva, D. nadávala I., že je smradľavá kurva. Konflikt skončil tak, že všetci vyšli von a prišli policajti. Iveta
dvakrát odpadla. Nevidela, že by obžalovaný niekomu ubližoval, iba stál vo vnútri, nikomu nič nespravil,
nezapájal sa do konfliktu. Dcéra išla k lekárovi až na ďalší týždeň lebo sa bála covidu.

Svedkyňa I. A., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 20.03.2020, vo večerných hodinách prišiel
k mame obžalovaný, pričom jej povedal, že bol na adrese, kde býva, kde sa nachádzala jeho partnerka a
jej mama. Povedal jej, že tam navzájom spolu kričia, pretože jeho partnerka je tam s mamou a on je tam
sám a nemá svedka. Údajne sa jej niečo marí, že ho mali papučou udrieť, avšak nevie kde. Následne išla

s bratom aj s mamou k nemu domov. Keď tam prišli začali obidve vykrikovať kde majú rúška. Povedala
im, že tam neprišli kričať ale normálne sa porozprávať. Chceli zistiť, prečo je hádka medzi nimi. Chcela
sa spýtať E. D., že prečo sa neporozprávajú medzi sebou a nevyriešia to. Nemala poznatky o tom, že
ráno v dopoludňajších hodinách sa stal incident medzi jej bratom a jeho partnerkou. Išla tam lebo ju bratpoprosil. Keď sa nachádzali v predsieni povedala jeho partnerke, že 17 rokov jej bol dobrý a teraz už sa
chce s ním rozísť. D. poznala dlhšie, boli priateľky. Mala poznatky, že má jedného priateľa s ktorým mala
intímny vzťah bol to B. I., ktorý mal byť riaditeľ na prezídiu odboru dopravy. Chodili spoločne do jedného

bytu v Sládkovičove, Marika tam mala prenajatý dvojizbový byt na F. K., väčšinou tam bola D. s I. a ona
s iným partnerom. Vtedy sa staral o jej deti obžalovaný. Spolu tam boli iba trikrát. Keď prišli s bratom
k jeho domu najprv sa hádali väčšinou s Rémaiovou ml. a to vo vnútri v predsieni. Keď chcela niečo
povedať, hneď na ňu útočila, povedala jej, že je kurva, na čo jej povedala aby sa pozrela do zrkadla.
Dookola prisahala, že ona obžalovaného nepodviedla. Keď sa jej chcela spýtať na Sládkovičovo, tak

ju udrela. Vtedy sa už nachádzali v detskej izbe. Vie, že v izbe sa nachádzala aj jej mama, ťahala ju.
Nevie kde bol obžalovaný. Vtedy sa vytrhla Rémaiová ml. z jej mamy rúk, následne ju udrela päsťou do
hlavy ako aj na krk. Po tomto sa vzájomne chytili za vlasy, po čom spadla chrbtom na posteľ, a ona na
ňu, držali sa za vlasy, kričali si navzájom – „pusť ma, pusť ma“. Jej mama začala kričať o pomoc, potom
tam dobehol obžalovaný a tento ich rozdelil, vyšli na dvor a prišli policajti. Nevie už koľkokrát ju udrela
Rémaiová ml., udierala ju päsťou do tváre, do krku. Keď omdlela na dvore, vodu jej dala susedka, nešla

k doktorovi. Až na ďalší týždeň, musela ísť na magnetickú rezonanciu v Nových Zámkoch, PN nebola.
Nevie čo robil obžalovaný počas celého konfliktu. Keď bola v detskej izbe s jeho partnerkou nevie, kde
bol obžalovaný, všetko sa to udialo rýchlo. Keď bola na byte syn bol doma. Svojmu bratovi neprezradila
to, že chodila s jeho partnerkou po vonku, a že mala aj iný vzťah nielen vzťah k jej bratovi.

Svedkyňa M. L., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je susedkou obžalovaného, býva v rodinnom
dome po ľavej strane. V uvedenom čase sa nachádzala pred domom. Išla si zapáliť cigaretu. Vtedy
počula kričať D. E. L., tento krik počula z dvora, avšak ju priamo nevidela, pretože z ich dvora nemajú
priamy výhľad na ich dom. Počula ju kričať o pomoc, z toho dôvodu išla k svojej dcére N. O., ktorá
býva blízko, ktorá tam býva spoločne s A. O.. N. povedala, čo počula a nech ide pomôcť resp. aby sa

išiel pozrieť čo sa deje. Následne sa spoločne so zaťom išli pozrieť k susedovi Norbertovi Némethovi.
Spoločne so zaťom otvorili dvierka vedúce do dvora, vošli do dvora, videli na dvore sestru obžalovaného
I., ktorá bola odpadnutá, ležala na zemi. Išla do domu Németha pre pohár vody, v dome vtedy nikto
nebol. Avšak na dvore v zadnej časti videla stáť D. E. ml. a D. E. L., ešte niekto tam stál, nevie kto
presne, avšak videla tam stáť aj mamu obžalovaného. Venovala sa Ivete. Iveta sa prebrala a začali sa

rozprávať. Iveta jej nič konkrétne nepovedala, čo sa stalo. Potom išli spoločne s I. k D. E. ml. a staršej.
Povedala im, že sa jej nepáči čo sa deje, že sa takto správajú. Videla, že Iveta opäť odpadla. Potom prišli
policajti a odišla preč. Nevie, kedy odtiaľ odišiel zať, nevidel, že by tam došla záchranka. Videla, že Iveta
tam zostala. Nevidela žiadne zranenia na D. E. ml. ani na staršej ani na Ivete. Čo sa týka obžalovaného
jedná sa o dobrého človeka, neverí, že by niekomu ublížil, keď treba pomôcť, tak je vždy po ruke. Čo

sa týka E. tiež o nich nemôže nič zlé povedať.

Svedok A. O., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka udalosti zo dňa 20.03.2020 tak, v
tom čase sa nachádzal doma v obci B.. Dom kde sa zdržiaval je v susedstve s domom obžalovaného.
Presný čas si nepamätá, ale bolo svetlo a dobehla k nim domov svokra a povedala mu, že sa niečo deje

u susedov. Požiadala ho, aby išiel von, aby sa išli pozrieť do domu obžalovaného. Keď prišli k domu
obžalovaného už polovica susedov bola vonku. Keď vošli do dvora spoločne so svokrou videli stáť na
dvore obžalovaného, D. E. ml. a staršiu, Ivetu t.j. sestru obžalovaného a aj mamu obžalovaného. Počul,
že sa navzájom hádajú, nepočul, že by sa niekto z nich vyhrážal. Nejednalo sa o intenzívnu hádku.
Zdržal sa tam asi 15 minút, kde sa rozprávali so susedmi. Nepamätá si, že či I. aj odpadla bolo to už

dávnejšie. Taktiež nevidel žiadne fyzické zranenia na týchto osobách, ktoré sa zdržiavali na dvore. Čo
sa týka obžalovaného pozná ho ako dobrého suseda, ani D. E. ml. nebola zlá osoba, avšak odkedy sa
rozišli už sa mu prestala zdraviť.

Svedok M. P., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovanom čase si išiel kúpiť cigarety

do cukrárne, ktorá je vzdialená asi 10 metrov od domu obžalovaného. Videl, že do cukrárne vošla
poškodená D. E. ml. bola rozčúlená, bolo to cez deň, počul, že ústne útočila na predavačku. Predavačka
bola obžalovaného sestra volá sa I. A.. Videl, že D. E. ml. chcela udrieť Ivetu, avšak nevie prečo. V
prípade obžalovaného sa jedná o slušného človeka, taktiež aj v prípade D. E. ml. sa jedná o slušnú
ženu. Nevie o čo sa jednalo v ich rodine.

Z lekárskej správy založenej na čl. 219-221 vyplýva, že I. A. absolvovala dňa 27.03.2020 vyšetrenie
mozgu a chrbtice magnetickou rezonanciou.Z lekárskej správy založenej na čl. 121 vyplýva, že pošk. D. E., absolvovala dňa 27.03.2020 lekárske
vyšetrenie u všeobecného lekára.

Z lekárskej správy založenej na čl. 123 vyplýva, že pošk. D. E. bola dňa 20.03.2020 ošetrená na
urgentnom príjme v nemocnici v Galante s určenými diagnózami – pomliaždenie mihalnice a oka,
vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí predlaktia, bližšie
neurčená otvorená rana iných častí predlaktia, viaceré otvorené rany zápästia a ruky.

Z lekárskej správy založenej na čl. 124 – 125 vyplýva, že I. A. bola dňa 30.03.2020 na vyšetrení v
neštátnej neurologickej ambulancie v Komárne.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol 1-krát odsúdený v roku 2002 na peňažný trest,
pričom na páchateľa sa hladí ako keby nebol odsúdený.

Zo správy od MV SR PPZ vyplýva, že voči odsúdenému nie je vedené žiadne ďalšie trestné konanie.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že odsúdený sa od roku 2016 dopustil siedmich
priestupkov. Piatich priestupkov sa dopustil na úseku cestnej premávky, jedného priestupku sa dopustil
tým, že dňa 10.10.2020 sa hrubo správal v spoločnej domácnosti voči bývalej družke a jej plnoletému

synovi a dňa 20.03.2020 sa dopustil priestupku, tým že verbálne a fyzicky napadol I. B. I..

Na čl. 168 – 169 je založený plánik kúpeľne spolu s fotodokumentáciou kúpeľne.

Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 11C/185/2001 zo dňa 09.12.2022 vyplýva, že manželstvo

A. A. a C. A. bolo rozvedené. Maloletá dcéra Evelyn bola zverená do výchovy a opatery matky.

Z lekárskej správy založenej na čl. 208 - 209 vyplýva, že obžalovaný A. A. absolvoval lekárske ošetrenie
u všeobecného lekára a od 20.03.2020 bol práceneschopný pričom práceneschopnosť trvala aj ku
dňu 31.03.2020 (čl. 211). Dňa 25.03.2025 absolvoval neurologické vyšetrenie v nemocnici v Galante.

Následne absolvoval neurologické vyšetrenie v neštátnej neurologickej ambulancii v Komárne.

Zo záverov znaleckého posudku č. 21/2024 z odboru zdravotníctva zdravotníctvo a farmácia, odvetvia
chirurgia, traumatológia založeného na čl. 299-350 vyplýva, že poškodená D. E. utrpela dňa 20.03.2020
následkomútokudruhejosoby–ľahkénatiahnutiekrčnejchrbtice,ľahképomliaždeniepravéhozápästia,

pruhovitú odreninu pravého zápästia z chrbtovej strany ruky a odreniny chrbtovej strany 3. a 4. prsta
pravej ruky a ľahké pomliaždenie tváre v oblasti očnice.

Ľahké natiahnutie krčnej chrbtice bolo spôsobené prudkým nekoordinovaným pohybom hlavy - krku.
Pomliaždenia boli spôsobené účinkom priameho tupého násilia na predmetné oblasti a odreniny tupým

povrchovým násilím, ktoré pôsobilo dotyčnicovo - tangencionálne a spôsobilo oder kože v predmetných
oblastiach.

K popisovaným odreninám na chrbtovej strane pravého zápästia a 3 a 4 prsta pravej ruky znalec uviedol,
že toto mohlo byť spôsobené aj úderom pravej ruky poškodenej zovretou v päsť, keď sa bránila.

V kontexte udávaného mechanizmu úrazu –chytenie za ruky, naťahovanie sa, mykanie telom
poškodenej, údery rukou poškodenou, ťahanie sa za vlasy- zvalenie na posteľ je možné
a pravdepodobné, že k predmetnému zraneniu došlo tak, že útočník chytil poškodenú za ruky tým
došlo k ľahkému pomliaždenie pravého zápästia – pravdepodobne stisk zápästia rukou- prstami

útočníka. Ľahké natiahnutie krčnej chrbtice – prudký nekoordinovaný pohyb vznikol mykaním telom
poškodenej, hlavou poškodenej keď ju držali za vlasy, ale mohlo vzniknúť aj pádom poškodenej
na posteľ. Pomliaždenie tváre v oblasti mihalnice a oka mohlo vzniknúť pri vzájomnom udieraní sa
a naťahovaní, ale aj tu znalec poznamenal a upozornil, že toto poškodenie zdravia, ak poškodená
utrpela, tak nie v dôsledku útoku obvineného.

Predmetné zranenia spôsobila sila intenzity 1, v slovnom vyjadrení slabé násilie, nakoľko došlo len k
ľahkému natiahnutiu krčnej chrbtice a ľahkým pomliaždeninám a povrchovým odreninám.Zranenie poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX mohlo byt' spôsobené nie len násilím zo strany
obžalovaného ale aj použitým násilia inej osoby (vzájomný konflikt medzi poškodenou D. E., nar.
XX.XX.XXXX a I. A.).

Liečenie poškodenej spočívalo v jednom vyšetrení odborným lekárom chirurgom v deň úrazu v
odporučení kontroly len podľa potreby a telesné šetrenie, nosenie krčného goliera a ošetrovaní odrenín.
Od úrazu už uplynulo viac ako 4 roky a teda liečba je v čase vypracovania znaleckého úkonu ukončená
bez dokumentovaných komplikácií, teda stav poškodenej možno považovať sa ustálený, ktorý sa

zasadne nebude meniť, zhoršovať - zlepšovať. Teda možno tvrdiť, že zranenia nezanechali trvalé
následky - došlo k doliečeniu bez následkov.

Liečba predmetných zranení, rozsahu a intenzity, umiestenia a priebehu liečby, ktoré súvisia s
predmetným úrazom, podľa chirurgickým skúsenosti, odbornej literatúry, ako aj podľa hodnotiacich
tabuliek poisťovní je 7 maximálne 10 dňová s takou istou dobou dočasnej práceneschopnosti. Teda 14

dňová doba liečenie nezodpovedá charakteru zranenia a ani nie je úmerná dĺžka trvania, úmerná by bola
do 10 dní. Zranenie poškodenej D. E. malo minimálny vplyv na jej spoločenské a pracovné uplatnenie
vzhľadom k tomu, že poškodená bola v čase žalovaného skutku zamestnaná ako administratívna
pracovníčka. Poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života tým, že sa musela dať vyšetriť
na urgentnom príjme. Mala bolesti pri pohybe hlavou, ale pohyb hlavou nebol obmedzený - ľahké

natiahnutie bez dokumentovaného roztrhnutia svalovo väzivového aparátu krčnej chrbtice - ani strnulé
držanie hlavy do jednej strany v objektívnom nález, čo trvalo 5-7 dní a nosila krčný golier. V dôsledku
odrenín mala dotykovú bolestivosť v mieste odrenín a sťažené vykonávanie osobnej hygieny v
predmetných oblastiach a musela ich udržiavať v suchu a čistote, čo trvalo 5-7 dní. V dôsledku
pomliaždenín mala dotykovú bolestivosť v mieste pomliaždenín, ale pohyb rukou aj zatváranie oka

- očnými viečkami neboli obmedzené. Či bola dočasne práceneschopná, z predmetného spisového
materiálu nie je jednoznačné - bola uznaná ale nie vypísaná, ale ak by bola dočasne práceneschopná,
tak v dôsledku utrpených zranení maximálne 7 dní. Bola sebestačná v starostlivosti o seba, mohla spať,
jest', sedieť, chodiť, obliekať sa, cestovať a nebola odkázaná na pomoc druhej osoby.

Súd na základe vyhodnotenia produkovaných dôkazov jednak v prípravnom konaní a jednak na hlavnom
pojednávaní dospel k nasledovným záverom :

Pri trestnoprávnom posudzovaní naplnenia znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák., predovšetkým pre elementárne ustálenie príčinnej súvislosti medzi konaním

a následkom (kauzálny priebeh) OČTK ani prokurátor nemal vychádzať z náhodilého odhadu subjektov
zainteresovaných na trestnom konaní. Na posúdenie konkrétneho rozsahu následku páchateľovho
konania s cieľom správnej kvalifikácie skutku je teda potrebné, aby bol rozsah spôsobenej ujmy
vymedzený odborným lekárskym stanoviskom alebo znaleckým posudkom. V rámci odborného
stanoviska alternatívne znaleckého skúmania je potrebné ustáliť záver o tom, či skutok, tak ako

ho popisuje obžalovaný, svedok alebo poškodený, mohol nastať spôsobom vyplývajúcim z dosiaľ
produkovaných dôkazov. Povedané inými slovami, ide o skúmanie mechanizmu vzniku príčiny poruchy
zdravia a vyslovenie pravdepodobnostného záveru o spôsobe spáchania skutku, ktorý determinuje
kvalifikáciu trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že už v prípravnom konaní
bol známy ten poznatok, že okrem fyzického útoku obžalovaného bolo preukázané a ustálené, že

poškodená v inkriminovanom čase mala aj iný vzájomný fyzický konflikt a to so sestrou obžalovaného
I. A. (výpovede obžalovaného A. A., poškodenej D. E. ml. a D. E. L., I. A. a B. A.). Napriek uvedenému
OČTK za účelom jednoznačného posúdenia uvedenej odbornej problematiky, t.j. za účelom posúdenia
predovšetkým príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a spôsobeného následku nepribral do
konania príslušného znalca a prokurátor nekriticky si osvojil návrh povereného príslušníka PZ a podal

obžalobu na obvineného A. A..

Súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní z vlastnej iniciatívy nahradil tento zjavný
exces v postupe OČTK a pri nezmenenej dôkaznej situácii tento nedostatok odstránil. Súd do konania
pribral znalca z odboru zdravotníctva zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia, ktorý

znaleckom posudku sa jednoznačne vyjadril k mechanizmu spôsobeného zranenia poškodenej D. E.
D., k jeho charakteru a rozsahu, doby liečenia ako aj jeho vplyvu na jej obvyklý spôsob života.

Z jeho záverov súd vyzdvihuje nasledovné skutočnosti :V kontexte udávaného mechanizmu úrazu –chytenie za ruky, naťahovanie sa, mykanie telom
poškodenej, údery rukou poškodenou, ťahanie sa za vlasy- zvalenie na posteľ je možné a

pravdepodobné, že k predmetnému zraneniu došlo tak, že útočník chytil poškodenú za ruky tým došlo k
ľahkémupomliaždeniepravéhozápästia–pravdepodobnestiskzápästiarukou-prstamiútočníka.Ľahké
natiahnutie krčnej chrbtice – prudký nekoordinovaný pohyb vznikol mykaním telom poškodenej, hlavou
poškodenej keď ju držali za vlasy, ale mohlo vzniknúť aj pádom poškodenej na posteľ. Pomliaždenie
tváre v oblasti mihalnice a oka mohlo vzniknúť pri vzájomnom udieraní sa a naťahovaní, ale aj tu znalec

poznamenal a upozornil, že toto poškodenie zdravia, ak poškodená utrpela, tak nie v dôsledku útoku
obvineného.

Predmetné zranenia spôsobila sila intenzity 1, v slovnom vyjadrení slabé násilie, nakoľko došlo len k
ľahkému natiahnutiu krčnej chrbtice a ľahkým pomliaždeninám a povrchovým odreninám.

K popisovaným odreninám na chrbtovej strane pravého zápästia a 3 a 4 prsta pravej ruky znalec uviedol,
že toto mohlo byť spôsobené aj úderom pravej ruky poškodenej zovretou v päsť, keď sa bránila.

Zranenie poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX mohlo byt' spôsobené nie len násilím zo strany
obžalovaného ale aj použitým násilia inej osoby (vzájomný konflikt medzi poškodenou D. E., nar.

XX.XX.XXXX a I. A.).

V rámci hodnotiaceho procesu posudzovaného prípadu súd poukazuje na nasledovné :

Ak rovnaký skutok vykazuje formálne znaky viacerých prečinov, závažnosť činu je treba so zreteľom

na odlišnosť záujmov chránených jednotlivými ustanoveniami posúdiť samostatne z hľadiska každého
z týchto ustanovení.

Individuálnym objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. je záujem spoločnosti
na ochrane ľudského zdravia, pričom predmetom dotknutého trestného činu je telo konkrétnej osoby.

Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spočíva v ublížení na
zdraví, ktorého následkom je také poškodenie zdravia inej osoby, ktoré nedosahuje intenzity ťažkej ujmy
na zdraví. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák. je teda relevantné
výlučne to, že ublíženie na zdraví nastalo v priamej príčinnej súvislosti s úmyselným konaním páchateľa
(existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom).

Ublížením na zdraví v podobe ujmy, resp. poškodenia zdravia iného, ktorého vznik sa vyžaduje na
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti konkrétneho páchateľa za trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. sa v zmysle § 123 ods. 2 TZ rozumie "... také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky

čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného t.j. najmenej sedem dní ".

Zákonné vymedzenie ublíženia na zdraví predvída, že ujma vyvolaná takýmto konaním páchateľa
negatívne ovplyvní obvyklý spôsob života poškodeného nie iba na krátky čas. Formuláciou "nie iba na
krátky čas" je potrebné rozumieť časové rozpätie 7 až 42 dní.

Subjektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák. môže byť ktorákoľvek trestne
zodpovedná fyzická osoba.

Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví podľa

§ 156 Tr. zák., pričom úmysel páchateľa sa musí obligatórne vzťahovať k následku ublíženia na zdraví.

V prvom rade súd poukazuje na to, že obžalovaný žalovaný skutok kategoricky popiera. Priamym
dôkazomsvedčiacimprotiobžalovanémujevtomtoprípadevýpoveďpoškodenejD.E.D.aD.E.staršej.

Súd taktiež hodnotil dôkazy, ktoré podporovali výpoveď obžalovaného. V prospech obžalovaného
vypovedali jeho rodinní príslušníci svedkyne I. A. (sestra obžalovaného) a B. A. (matka obžalovaného).Keďže obrana obžalovaného, ktorý popieral násilné konanie smerujúce proti poškodeným a na
druhej strane opis jeho útokov poškodenými a v neposlednom rade prihliadnuc aj na uskutočnený
fyzický konflikt medzi D. E. D. a I. A., súd pri posudzovaní miery zavinenia na vzniku a spôsobení

zranenia poškodenej vychádzal aj zo záverov znaleckého dokazovania znalca z odboru zdravotníctva
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemal dôvod neveriť poškodeným o násilnom útoku
obžalovaného a v tomto kontexte považuje obranu obžalovaného dostatočným spôsobom za vyvrátenú,

teda súd mal za jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaný sa aktívnym spôsobom
podieľal na fyzických útokoch smerujúcich voči poškodenej spočívajúcich chytením rúk, rukou stisknutím
jej zápästia, mykaním tela poškodenej, hlavou poškodenej a pod. V tejto súvislosti je však potrebné
uviesť, že na tomto aktívnom násilnom konaní sa v neskoršom slede taktiež podieľala sestra
obžalovaného I. A., ktorú skutočnosť okrem iných potvrdila aj samotná poškodená D. E. mladšia. Je
teda evidentne sporné, v ktorom momente, kým a v akom rozsahu boli spôsobené jednotlivé zranenia

poškodenej, čo v konečnom dôsledku jednoznačne nevedel posúdiť ani pribratý znalec, ktorý v závere
posudku okrem iného uviedol, že zranenie poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX mohlo byt' spôsobené
nie len násilím zo strany obžalovaného ale aj použitým násilia inej osoby (vzájomný konflikt medzi
poškodenou D. E., nar. XX.XX.XXXX a I. A.). Okrem uvedeného znalec vylúčil to, že pomliaždenie tváre
v oblasti mihalnice a oka poškodenej bolo spôsobené v dôsledku útoku obvineného. Okrem uvedeného

znalec pripustil aj to, že odreniny na chrbtovej strane pravého zápästia a 3 a 4 prsta pravej ruky
poškodenej mohlo byť spôsobené aj úderom pravej ruky zovretou v päsť, keď sa bránila.

Okrem uvedeného v prípade spôsobenej ujmy na zdraví poškodenej D. E. mladšej súd poukazuje
na ďalšie závery znaleckého dokazovania. Liečba zranení poškodenej podľa chirurgickým skúsenosti,

odbornej literatúry, ako aj podľa hodnotiacich tabuliek poisťovní je 7 maximálne 10 dňová s takou istou
dobou dočasnej práceneschopnosti. Teda 14 dňová doba liečenie nezodpovedá charakteru zranenia a
ani nie je úmerná dĺžka trvania. Zranenie poškodenej D. E. malo minimálny vplyv na jej spoločenské
a pracovné uplatnenie vzhľadom k tomu, že poškodená bola v čase žalovaného skutku zamestnaná
ako administratívna pracovníčka. Poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života tým, že mala

bolesti pri pohybe hlavou a nosila krčný golier 5-7 dní. V dôsledku odrenín mala dotykovú bolestivosť
v mieste odrenín a sťažené vykonávanie osobnej hygieny v predmetných oblastiach a musela ich
udržiavať v suchu a čistote, čo trvalo 5-7 dní. V prípade, ak by bola dočasne práceneschopná, tak
v dôsledku utrpených zranení maximálne 7 dní. Bola sebestačná v starostlivosti o seba, mohla spať,
jest', sedieť, chodiť, obliekať sa, cestovať a nebola odkázaná na pomoc druhej osoby. Jej zranenia

nezanechali trvalé následky - došlo k doliečeniu bez následkov.

Súd vzhliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v prejednávanej veci násilné konanie
obžalovaného vzhľadom na materiálny korektív vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. (spôsob
vykonania činu, spoluzavinenie inej osoby, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

pohnútku a osobu páchateľa) napriek naplneniu formálnych znakov nedosahuje vyššiu ako nepatrnú
závažnosť, preto nejde o prečin ale iba o priestupok.

V prípade trestnoprávnej kvalifikácie konania obžalovaného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. súd poukazuje na nasledovné :

Subjektom uvedeného trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba.

Individuálnym objektom je záujem spoločnosti na ochrane medziľudských vzťahov a verejného poriadku.

Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení.

Objektívna stránka je vyjadrená alternatívne, pričom je nevyhnutné, aby sa páchateľ dopustil hrubej
neslušnosti alebo výtržnosti slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom.

Pojem "hrubá neslušnosť" je nevyhnutné vykladať tak, že ide o také konanie jednotlivca, ktoré zásadným
spôsobom narúša zaužívané pravidlá slušného správania sa. Narušenie zaužívaných pravidiel slušného
správania musí byť intenzívnejšieho charakteru, nepôjde o akékoľvek neslušné správanie sa.Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne
neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť môžu postrehnúť
viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.

Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo
prístupné verejnosti (napr. sa nachádza za plotom, za ohradou a pod.). Takýmto miestom však nebudú
byty a iné priestory v obytnom dome ani internát, ubytovňa alebo kancelária.

Napadnutím je nevyhnutné rozumieť fyzický alebo verbálny atak páchateľa na inú osobu.

V prípade fyzického napadnutia sa nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spôsobenie ublíženia na zdraví. V zásade možno dospieť k
záveru, že sa nevyžaduje ani len spôsobenie ujmy na zdraví, avšak v tomto prípade vystáva potreba
povinnosť skúmať tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Intenzitou útoku musí tento

presahovať intenzitu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 zákona č. 392/1990
Zb. o priestupkoch.

Keďže obžaloba Okresnej prokuratúry v Galante neobsahovala odôvodnenie súd pri posudzovaní
naplnenia znakov prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vychádzal zo skutkovej vety

obžaloby a v neposlednom rade aj z vykonaného dokazovania.

Obžalovaný sa tohto trestného činu mal dopustiť dňa 20.03.2020 v obci B. A. F. A. G. H. XXXX/XXX a
to na dvore spoločného rodinného domu jeho a bývalej družky D. E., kedy slovne vulgárne urážal svoju
bývalú družku D. E. a jej matku D. E..

Z výpovede D. E. mladšej vyplýva, že obžalovaný vystúpil z vozidla a začal hneď kričať, že je štetka a
či sa nehanbí. Začal kričať, že cucala v inom aute vtáka.

Z výpovede D. E. staršej vyplýva, že dňa 20.03.2020 okolo 18.00 hod. prišli k uvedenému domu, vošli do

dvora, a keď pristúpili k dverám, dcéra chcela otvoriť vchodové dvere, pričom sa jej to nepodarilo. Keďže
sa nevedela dostať dnu zavolala obžalovanému, pýtala sa ho prečo nevie otvoriť dvere. Za chvíľku
prišiel obžalovaný s vozidlom k domu, keď vystúpil z auta, začal nadávať na jej dcéru, že je štetka, a
že sa má priznať, či cucala vtáka na zadnom sedadle, na čo ich poslal dopredu pred dom k predným
vchodovým dverám.

Nestranná svedkyňa M. L. (suseda obžalovaného), na hlavnom pojednávaní vypovedala, že býva v
rodinnom dome po ľavej strane. V uvedenom čase sa nachádzala pred domom. Išla si zapáliť cigaretu.
Vtedy počula kričať D. E. L., tento krik počula z dvora, avšak ju priamo nevidela, pretože z ich dvora
nemajú priamy výhľad na ich dom. Počula ju kričať o pomoc, z toho dôvodu išla k svojej dcére N. O.,

ktorá býva blízko, ktorá tam býva spoločne s A. O.. N. povedala, čo počula a nech ide pomôcť resp. aby
sa išiel pozrieť čo sa deje. Následne sa spoločne so zaťom išli pozrieť k susedovi Norbertovi Némethovi.
Spoločne so zaťom otvorili dvierka vedúce do dvora, vošli do dvora, videli na dvore sestru obžalovaného
I., ktorá bola odpadnutá, ležala na zemi. Išla do domu Németha pre pohár vody, v dome vtedy nikto
nebol. Avšak na dvore v zadnej časti videla stáť D. E. ml. a D. E. L., ešte niekto tam stál, nevie kto

presne, avšak videla tam stáť aj mamu obžalovaného. Venovala sa Ivete. Iveta sa prebrala a začali sa
rozprávať. Iveta jej nič konkrétne nepovedala, čo sa stalo. Potom išli spoločne s I. k D. E. ml. a staršej.
Povedala im, že sa jej nepáči čo sa deje, že sa takto správajú. Videla, že Iveta opäť odpadla. Potom prišli
policajti a odišla preč. Nevie, kedy odtiaľ odišiel zať, nevidel, že by tam došla záchranka. Videla, že Iveta
tam zostala. Nevidela žiadne zranenia na D. E. ml. ani na staršej ani na Ivete. Čo sa týka obžalovaného

jedná sa o dobrého človeka, neverí, že by niekomu ublížil, keď treba pomôcť, tak je vždy po ruke. Čo
sa týka E. tiež o nich nemôže nič zlé povedať.

Svedok A. O., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka udalosti zo dňa 20.03.2020 tak, v
tom čase sa nachádzal doma v obci B.. Dom kde sa zdržiaval je v susedstve s domom obžalovaného.

Presný čas si nepamätá, ale bolo svetlo a dobehla k nim domov svokra a povedala mu, že sa niečo deje
u susedov. Požiadala ho, aby išiel von, aby sa išli pozrieť do domu obžalovaného. Keď prišli k domu
obžalovaného už polovica susedov bola vonku. Keď vošli do dvora spoločne so svokrou videli stáť na
dvore obžalovaného, D. E. ml. a staršiu, Ivetu t.j. sestru obžalovaného a aj mamu obžalovaného. Počul,že sa navzájom hádajú, nepočul, že by sa niekto z nich vyhrážal. Nejednalo sa o intenzívnu hádku.
Zdržal sa tam asi 15 minút, kde sa rozprávali so susedmi. Nevidel žiadne fyzické zranenia na týchto
osobách, ktoré sa zdržiavali na dvore. Čo sa týka obžalovaného pozná ho ako dobrého suseda, ani D.

E. ml. nebola zlá osoba, avšak odkedy sa rozišli už sa mu prestala zdraviť.

Súd na základe vyhodnotenia produkovaných dôkazov nemal za preukázané, že obžalovaný na mieste
verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného. Poškodené a ani žiaden
priamy svedok nepotvrdili to, že obžalovaný na dvore spoločného rodinného domu jeho a bývalej družky

mal niekoho fyzicky napadnúť.

Súd konanie obžalovaného, ktoré spočívalo v tom, že sa dopustil na dvore spoločného rodinného domu
jeho a bývalej družky verejne hrubej neslušnosti tým, že slovne napadol iného posudzoval v intenciách
§ 10 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že za okolnosť, ktorá zvyšuje závažnosť
protiprávneho konania nemožno považovať akúkoľvek okolnosť, ale len takú, ktorá jeho závažnosť
zvyšuje výrazným spôsobom (vyššia ako nepatrnú). Takúto okolnosť však nemožno posudzovať
izolovane a bez súvislosti so všetkými ostatnými okolnosťami, ktoré určujú mieru závažnosti
protiprávneho konania.

Súd vzhliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v prejednávanej veci verbálny
prejav obžalovaného smerujúce voči jeho bývalej družke vzhľadom na materiálny korektív vyjadrený v
ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. (spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, pohnútku a osobu páchateľa) napriek naplneniu formálnych znakov nedosahuje vyššiu ako

nepatrnú závažnosť, preto nejde o prečin ale taktiež iba o priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia na
Okresnom súde Galanta. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.