Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6922010211.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. X.X.XXXX v A. C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. X.X.XXXX v A. C., trvale bytom A. C., D. E. XXXX/X, bez pracovného pomeru,

sa uznáva za vinného, že

dňa 08.02.2022 niekedy vo večerných hodinách bez povolenia vošiel na záhradný pozemok
nachádzajúci sa na parcele E. XXXX/XX na LV č. XXX v kat území mesta A. C., časť F., a to
takým spôsobom, že preskočil bránu, následne prišiel k tam stojacej neobývanej záhradnej chatke bez
popisného čísla, na ktorej rozbil pomocou dreveného klátika, ktorý našiel na zemi, dvojitú sklenú výplň
bočného okna o rozmeroch cca 70 x 100 cm a cez tento otvor vošiel do vnútra tejto chatky, kde sa zdržal
až do dňa 10.02.2022 asi do 12.00 h, keď ho tam našiel majiteľ chatky, ktorý následne zavolal políciu,
pričom v chatke skonzumoval tam nájdenú konzervu o hmotnosti 1240 g pre psy značky D. v hodnote

1,50 eur, 1 ks fľaše 0,7 litra červeného vína značky G. H. v hodnote 2,50 eur a 1,5 litra domácej slivovice
v hodnote 25 eur, čím svojím konaním pre I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., A. XXX/X, spôsobil
celkovú škodu odcudzením a poškodením vecí vo výške nie menej ako 78,84 eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona samosudca
obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenému I. J., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., A. XXX/X, náhradu škody vo výške 49,84 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 25.4.2022 pod č. konania 1 Pv
63/22/6609-13 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného A. B., nar. X.X.XXXX v A.
C., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako
je to uvedené v obžalobe.

Predmetná vec bola pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.
zn. 11T/49/2022 zo dňa 29.4.2022, ktorým bol A. B. uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a bol mu za to uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické a protialkoholické
liečenie ambulantnou formou a tiež povinnosť nahradiť poškodenému vzniknutú škodu vo výške 49,84 €.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený odpor, v ktorom uviedol, že skutok spáchal v zlom
psychickom rozpoložení a nebol si vedomý čo pácha.

Na uvedenom základe bola vec prejednávaná na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa na hlavné pojednávanie určené na deň 19.11.2024 nedostavil
a rovnako tak nebolo úspešné ani jeho predvedenie na hlavné pojednávanie určené na deň 16.12.2024,

pričom podľa správy polície (čl. 112) sa mal spolu s rodinou odsťahovať do K. do mesta C., na bližšie
nezistenú adresu, súd opatrením začal konať proti obžalovanému ako proti ušlému a to v zmysle
ustanovení § 358 ods.1, ods. 2, § 360 Trestného poriadku. Následne bol obžalovanému podľa § 40
ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 359 Trestného poriadku ustanovený za
obhajcu J. J. L., advokát so sídlom Advokátskej kancelárie v A., H. X.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 11.2.2022, z ktorej vyplýva, že sa
obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu a svoje konanie oľutoval.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola ďalej na návrh prokurátora a so súhlasom obhajcu, z dôvodu
neprítomnostisvedka–poškodenéhoI.J.,čítanájehovýpoveďzprípravnéhokonaniazodňa18.2.2022,
z ktorej okrem iného vyplýva, že obžalovaný poškodenému hneď po tom, čo ho našiel v predmetnej
nehnuteľnosti, ponúkal odškodnenie a svoj skutok ľutoval.

Následne bol vykonaný výsluch svedka – poškodeného I. J., ktorý sa na hlavné pojednávanie dostavil
oneskorene. Ten po zákonom poučení k veci uviedol, že sa na deň kedy sa skutok stal pamätá.
Vypovedal o tom, že v ten deň po príchode na chatku si všimol rozbité okno a následne našiel
obžalovanéholežaťvchatenaposteli.Potom,akosazačalsobžalovanýmrozprávať,samuobžalovaný
ospravedlňoval, núkal mu aj náhradu škody hneď na mieste a z vrecka vytiahol väčší obnos peňazí.

Svedok opísal správanie obžalovaného ako veľmi slušné a pokojné, avšak aj napriek tomu zavolal
hliadku PZ, ktorá následne obžalovaného odviedla. Záverom uviedol, že si neželal, aby bol obžalovaný
za skutok nejako potrestaný a túto skutočnosť oznámil aj na mieste zasahujúcej príslušníčke PZ.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátora a obhajcu sa čítali závery znaleckého

posudku znalkyne J. J. J., M., č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase spáchaniaskutku a ani v čase znaleckého skúmania netrpel duševným ochorením či poruchami v pravom
zmysle slova, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli chorobne zmenené. Znalkyňa tiež
uviedla, že obžalovaným uvádzané hlasy, ktoré má počuť sú vymyslené a účelové, obžalovaný má

tendenciu zavádzať. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania a skúmaním bola u neho zistená
zmiešaná a iná porucha osobnosti Dg. F 61.8 ktorá u neho vznikla ako následok 20 ročného požívania
alkoholických nápojov a psychotropných látok, kedy v opitosti a pod vplyvom drog stráca zábrany
a má nepríjemné formy sebapresadzovania. Záverom, vzhľadom na závislosti obžalovaného od drog
a alkoholu, znalkyňa odporučila ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú a protialkoholickú liečbu.

Ďalej boli podľa § 269 Trestného poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy: zápisnica o obhliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, výpis evidencie priestupkov, pokladničný doklad, správu o povesti
a aktuálny odpis registra trestov.

V záverečnej reči prokurátor žiadal uznať obžalovaného vinným zo skutku uvedeného v podanej

obžalobe a na prevýchovu mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež uložiť ochranné liečenie a povinnosť nahradiť škodu.

Obhajca žalovaného záverom uviedol, že prípravné konanie považuje za nezákonné, podľa jeho
názoru došlo k porušeniu práva na riadnu obhajobu. Ďalej navrhol, aby vzhľadom na predchádzajúce

podmienečné odsúdenia súd aj v tomto prípade uložil maximálne podmienečný trest.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

V podanej obžalobe kládol prokurátor obžalovanému A. B. za vinu, že svojim konaním naplnil

skutkovú podstavu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, dňa 08.02.2022 niekedy vo večerných hodinách bez povolenia vošiel na záhradný
pozemok nachádzajúci sa na parcele E. XXXX/XX na LV č. XXX v kat území mesta A. C., časť F., a
to takým spôsobom, že preskočil bránu, následne prišiel k tam stojacej neobývanej záhradnej chatke
bez popisného čísla, na ktorej rozbil pomocou dreveného klátika, ktorý našiel na zemi, dvojitú sklenú

výplň bočného okna o rozmeroch cca 70 x 100 cm a cez tento otvor vošiel do vnútra tejto chatky, kde
sa zdržal až do dňa 10.02.2022 asi do 12.00 h, keď ho tam našiel majiteľ chatky, ktorý následne zavolal
políciu, pričom v chatke skonzumoval tam nájdenú konzervu o hmotnosti 1240 g pre psy značky D. v
hodnote 1,50 eur, 1 ks fľaše 0,7 litra červeného vína značky G. H. v hodnote 2,50 eur a 1,5 litra domácej
slivovice v hodnote 25 eur, čím svojím konaním pre I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., A. XXX/

X, spôsobil celkovú škodu odcudzením a poškodením vecí vo výške nie menej ako 78,84 eur.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.

Obžalovaný sa počas celého trestného stíhania priznáva k spáchaniu skutku, ktorý sa mu v obžalobe
kladie za vinu, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 11.2.2022, kedy okrem iného
uviedol,žeskutoktakakosamukladiezavinuspáchal,dozáhradnejchatkysavlámaltým,žerozbilokno
a následne si otvoril dvere predmetnej nehnuteľnosti. Tiež nepopieral ani to, že požil tam nachádzajúce
sa víno a tiež skonzumoval tam nachádzajúce sa potraviny. Spáchanie skutku následne aj oľutoval.

Výpovedi obžalovaného o tom ako skutok spáchal a čo na mieste samom robil a ako sa tam dostal plne
korešponduje aj výpoveď poškodeného tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Nauvedenomzákladetakmalsamosudcabezakýchkoľvekvážnychpochybnostípreukázané,žeskutok

sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a bol spáchaný obžalovaným A. B., ktorý sa k predmetnej trestnej
činnosti v prípravnom konaní priznal.

Následne samosudca toto konanie právne kvalifikoval a obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože odsúdený si prisvojil cudziu vec

tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním.

Vo vzťahu k výroku o treste je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti a právne závery:Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného

činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Samosudca pri ukladaní trestu za spáchaný prečin bral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný svojim
konaním poškodenému síce spôsobil škodu na majetku, avšak jej výška nenaplňuje definíciu malej

škody v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa spáchanú škodu snažil uhradiť hneď
na mieste po spáchaní skutku, čo potvrdil aj samotný poškodený. Svojím konaním nikoho neohrozil
na živote a ani zdraví a zo samotného konania nemal ani majetkový alebo iný prospech, nakoľko nič
neodcudzil, v nehnuteľnosti len prespal.

Na základe znaleckého posudku J. J. J., č. XX/XXXX a jeho záverov má samosudca za preukázané,
že okrem trestu odňatia slobody je u obžalovaného potrebné uložiť mu aj ochranné protitoxikomanické
a protialkoholické ambulantné liečenie.

Obžalovaný A. B. bol v mieste bydliska hodnotený všeobecne.

U obžalovaného bola vzhliadnutá jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že
sa priznal k skutku a úprimne ho oľutoval, čo vyplýva či už z jeho výpovedi v prípravnom konaní ale aj
s výpovedí svedka – poškodeného v prípravnom konaní ale aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29.5.2025.

Na druhej strane bola vzhliadnutá jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
teda že bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ nie menej ako pätnásťkrát súdom trestaný, naposledy

rozhodnutím cudzieho štátneho orgánu v K. N. J. zo dňa 16.10.2023.

Z uvedených dôvodov bol obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie
§ 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 1 rok.

Na základe záverov znaleckého posudku samosudca ďalej obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c),
ods. 4 Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil aj ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Súčasne bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazaný k povinnosti zaplatiť poškodenému I.
J. náhradu škody, ktorú mu svojim konaním spôsobil a ktorú si poškodený uplatnil. Poškodený si uplatnilriadne a včas v prípravnom konaní nárok na náhradu škody len za rozbité okno a to vo výške 49,84 €,
ktorá suma mu bola priznaná v adhéznom konaní týmto rozsudkom.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj

prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr.
poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj
preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo

rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.