Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124228952
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124228952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: L. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 51 417 685, so sídlom
Žižkova 2073/19, Košice, proti žalovanej: P.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, X., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho s.r.o., IČO: 55 962 165, Stankovany 549, o zaplatenie 30.000
eur, odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.09.2024 č. k.
3C/37/2024-67 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie 18.000 eur, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 12.000 eur, úrok vo
výške 10 % ročne zo sumy 30.000 eur od 21.09.2022 do 11.11.2024, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy
12.000 eur od 12.11.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30.000 eur od
01.01.2024 do 11.11.2024, úrok z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 12.000 eur od 12.11.2024
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- Eur, úrok vo výške 10 % ročne zo
sumy 30.000,- Eur od 21.09.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
30.000,- Eur od 01.01.2024 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.“

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo
výške30.000eur.Prevzatiefinančnýchprostriedkovpotvrdilažalovanásvojimpodpisom,atovpotvrdení
zo dňa 21.09.2022. Zároveň prevzatie finančných prostriedkov vyplýva aj z článku III. ods. 1 zmluvy o
pôžičke, kde si strany sporu dohodli aj vrátenie istiny jednorazovo, najneskôr do 31.12.2023 spolu s
úrokom z pôžičky vo výške 10 % ročne od 21.09.2022 do zaplatenia k rukám veriteľa.

3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky vo výške 30.000
eur dňa 21.09.2022 a že žalovaná sa zaviazala dlh z pôžičky uhradiť jednorazovo do 31.12.2023 spolu
s úrokom z pôžičky vo výške 10 % ročne od 21.09.2022 do zaplatenia. Medzi stranami zostalo sporné,
či dohodnuté úroky z pôžičky nie sú v rozpore s dobrými mravmi.4. V tejto súvislosti súd konštatoval, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne
neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však

nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke
a že by nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Pri dohodách o úrokoch z pôžičky totiž platí ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
21Cdo 1484/2004 z 15.12.2024).

5. Pri nebankových subjektoch, ako je to aj v prípade prejednávanej veci, ktoré sú súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Priemerné úrokové miery v rozhodnom období, t. j. v čase
uzatvorenia zmluvy o pôžičke (21.09.2022) sa u spotrebiteľských úverov poskytovaných v rozmedzí od
1 do 5 rokov pohybovali vo výške 5,63 %. Keďže pri úveroch poskytovaných bankami v rozmedzí od 1 do

5 rokov v čase 9/2022 bol úrok vo výške 5,63 %, úroky dohodnuté medzi stranami sporu neprevyšovali
viac ako o 100 % priemernú sadzbu úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období.
Súd preto dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi.

6. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, že v zmluve o pôžičke neboli dohodnuté podmienky a spôsob

vrátenia peňazí, súd k uvedenému uviedol, že v zmysle článku III. ods. 1 zmluvy o pôžičke sa strany
sporu dohodli, že žalovaná dlh splatí jednorazovo do 31.12.2023 v hotovosti k rukám veriteľa. Keďže
miesto plnenia nebolo medzi stranami dohodnuté, miesto plnenia určilo ust. § 567 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,podľaktorého,akdohodyniet,nastupujevšeobecnépravidlourčenézákonom,podľaktorého
je miestom plnenia dlhu bydlisko alebo sídlo dlžníka. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že

nebol dohodnutý spôsob a podmienky vrátenia pôžičky, nakoľko peniaze v zmysle zmluvy o pôžičke
mala žalovaná vrátiť do 31.12.2023 k rukám veriteľa, t. j. žalobcu vo svojom bydlisku.

7. Pokiaľ ide žalobcom o žiadané úroky z omeškania, tieto podľa názoru súdu prvej inštancie predstavujú
paušalizovanú náhradu škody, ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť

istinu dlhu. Keďže žalovaná v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke mala dlh zaplatiť do 31.12.2023,
uplynutím doby splatnosti dlhu sa žalovaná dostala do omeškania s plnením záväzku a veriteľovi
vzniklo právo od žalovanej požadovať popri úrokoch z pôžičky aj úroky z omeškania od času, ktorý
bol dojednávaný v zmluve. Žalovaná mala dlh zaplatiť do 31.12.2023, a preto počnúc 01.01.2024 je
v omeškaní s plnením dlhu, čím žalobcovi od tohto dátumu vznikol aj nárok na priznanie úrokov z

omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaná v priebehu konania zároveň namietala, že súčasná situácia jej neumožňuje uhradiť dlžnú
sumu jednorazovo, ale iba v mesačných splátkach, maximálne po 50 eur. Súd v priebehu konania
zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XX, postavenom na pozemku,

parcele č. XX a záhrad, nachádzajúcich v k. ú. X.. Žalovaná nadobudla polovicu nehnuteľnosti dedením,
druhú polovicu na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod číslom V-XXXX/XXXX dňa
15.11.2022. Zároveň žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na X.
poschodí vo X., súp. č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že podiel žalovanej sa predáva, nakoľko na
liste vlastníctva je vyznačená plomba z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy. Odpredaj spoluvlastníckeho

podielu potvrdila aj samotná žalovaná v emailovej komunikácii. Súd konštatoval, že nie je možné uložiť
žalovanej zaplatiť dlh v splátkach aj napriek tomu, že je osobou v hmotnej núdzi a že poberá dávky vo
výške 180 eur mesačne. Súd vzal do úvahy najmä výšku dlhu a zároveň prihliadol na skutočnosť, že
žalovaná dlhodobo (minimálne od roku 2015) nikde nepracuje. Napriek tomu, že žalovaná nemá žiaden
príjem, dokázala v roku 2022 odkúpiť polovicu nehnuteľnosti v k. ú. X., v rodinnom dome, v ktorom v

súčasnosti býva, tiež žalovaná v súčasnosti odpredáva spoluvlastnícky podiel v byte vo X., čím je odpadli
aj náklady na vedenie tejto domácnosti. Súd uzavrel, že žalovaná disponuje dostatkom finančných
prostriedkov, čo preukazuje najmä tým, že aj napriek svojej nezamestnanosti dokázala nazhromaždiť
finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti v k. ú. X., tiež nadobudla finančné prostriedky z odpredaja
spoluvlastníckeho podielu bytu vo X.. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná má zabezpečovať

ubytovanie iným osobám vo svojej nehnuteľnosti v k. ú. X., pričom sa dá predpokladať, že ubytovanie
s najväčšou pravdepodobnosťou neposkytuje bezodplatne, ale má z nájmu určitý príjem. Vzhľadom na
uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov
na to, aby dlžnú sumu uhradila žalobcovi v celosti.9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne
skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú v tom, že súd
nepovažoval zmluvný úrok vo výške 10 % v rozpore s dobrými mravmi. Na základe nesprávnych

skutkových zistení súd vyhodnotil, že žalovaná disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a
neumožnil žalovanej uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Tiež nesprávne je priznaný aj
úrok z omeškania od 01.01.2024. Žalobca nevyzval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy predžalobnou
upomienkou, a preto má nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného
návrhu. Hlavným účelom uzatvorenia zmluvy o pôžičke vo výške 30.000 eur bolo odkúpenie podielu
na rodinnom dome so súp. č. XX, postavenom na pozemku, parcele reg. „C“, par. č. XX, zapísaných

na LV č. XXX a odkúpenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. X.. Kúpna zmluva na prevod
nehnuteľnosti bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o pôžičke a zavkladovaná bola pod č. V-XXXX/
XXXX dňa 15.11.2022. Žalobca vedel o tom, že poskytnuté finančné prostriedky žalovaná použije na
odkúpenie nehnuteľnosti. Tým bola vystavená tiesni, pretože musela urýchlene odkúpiť nehnuteľnosti
v k. ú. X. inak sa mohlo stať, že napr. na základe žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva by

prišla o rodinný dom. Žalovaná konala v tiesni, v rozrušení, čo potvrdzuje, že v rovnaký deň uzatvorila
zmluvu o pôžičke, ako aj kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu považuje právny úkon,
uzavretiezmluvyopôžičke,zaneplatnývzmysle§39aObčianskehozákonníka.Podľanázoružalovanej
úroková sadzba vo výške 10 % ročne od 21.09.2022 do zaplatenia je v rozpore s dobrými mravmi,
keďže prevyšuje skoro o viac ako 77 % priemerné úrokové miery obdobných úverov obchodných bánk,

zverejnených Národnou bankou Slovenska v čase uzatvorenia zmluvy. S poukazom na ust. § 3 ods. 1
a § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke neplatná aj v časti zmluvného úroku. Ďalej uviedla,
že dňa 10.11.2024 na účet žalobcu uhradila sumu 18.000 eur, ktorú získala predajom svojho podielu na
byte vo X. v bytovom dome so súp. č. XXXX, vedenom na LV č. XXXX vo X.. Suma 30.000 eur, ktorá jej
bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke, bola v rovnaký deň použitá na odkúpenie nehnuteľnosti

v k. ú. X., čo znamená, že v roku 2022 bez poskytnutia finančných prostriedkov z pôžičky by nebola
schopná odkúpiť nehnuteľnosti, ku ktorým bola podielovou spoluvlastníčkou. Predaj podielu na byte
bol realizovaný výlučne za účelom čiastočnej úhrady dlžnej sumy z pôžičky, ktorá je predmetom tohto
konania. V konaní nebolo ničím preukázané, že žalovaná v rodinnom dome poskytuje ubytovanie a už
vonkoncom nebolo preukázané, že by za ubytovanie mala inkasovať príjem. Žalovanej nie je zrejmé

ako súd na základe ničím nepodloženej domnienky vyslovenej zo strany žalobcu dospel k záveru, že
žalovaná neposkytuje ubytovanie bezodplatne, ale má z toho určitý príjem. Žalovaná sa už v konaní
pred súdom prvej inštancie bránila, že jej nepriaznivá majetková situácia jej neumožňuje zaplatiť dlh
jednorazovo a žiadala priznať splátky 50 eur mesačne. Štandardne súdy umožňujú uhradiť dlžníkom
dlžnú sumu v mesačných splátkach v lehote do dvoch rokov. Žalovaná teda vzhľadom na čiastočnú

úhradu, keď predmetom konania zostala už len suma 12.000 eur s príslušenstvom, je toho názoru, že
súčasná finančná situácia jej neumožňuje dlžnú sumu zaplatiť jednorazovo. Navrhla, aby odvolací súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 18.000 eur s príslušenstvom zastavil a žalovanú zaviazal uhradiť
žalobcovi sumu 12.000 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 12.000 eur od 04.04.2024
dozaplateniavmesačnýchsplátkachvýšku,ktorýchurčíodvolacísúdsosplatnosťouk27.dňuvmesiaci

pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou. Zároveň žiadala
priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a žalobcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že prvostupňový súd vec správne

právne posúdil, keď dohodnutý zmluvný úrok považoval za primeraný v súlade s dobrými mravmi. Ak
by bol dojednaný úrok v rozpore s dobrými mravmi, musí podstatne, teda mnohonásobne presahovať
obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania. Úrok v dohodnutej výške nepresahuje obvyklú úrokovú
mieru ani dvojnásobne a rovnako ani nepresahuje viac ako 100 % priemer úrokov, a preto priznaný
zmluvný úrok nemôže byť právne posúdený ako neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v

odvolaní nepopiera dôvod poskytnutia pôžičky, avšak tvrdenie o možnej strate obydlia je neprimerané,
nakoľko v čase odkúpenia spoluvlastníckeho podielu 1/2 v rodinnom dome bola zároveň podielovou
spoluvlastníčkou k bytu. Z tohto dôvodu strata nehnuteľnosti nemohla na strane žalovanej nijako nastať.
Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej o jej neprimeranej finančnej situácii uviedol, že žalovaná predalasvoj spoluvlastnícky podiel k bytu za neznámu kúpnu cenu, na základe čoho žalobcovi uhradila 18.000
eur. Žalovaná však zamlčala za akú kúpnu cenu predala svoj spoluvlastnícky podiel k bytu, nakoľko
túto kúpnu zmluvu k odvolaniu nepredložila. Je možné iba predpokladať, že kúpna cena bola vyššia

a žalovaná mohla celú dlžnú pohľadávku uhradiť. Okrem rodinného domu so súp. č. XX vlastní aj
ďalšie pozemky v k. ú. X., zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX. Vzhľadom na údajnú nepriaznivú
finančnú situáciu má žalovaná možnosť poskytnúť na predaj odkúpené pozemky, ktoré patria do jej
výlučného vlastníctva. Dlhodobá nezamestnanosť a údajná nepriaznivá majetková situácia žalovanej
je jej výslovnou voľbou. Žalobca považuje právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne a

argumentáciu žalovanej uvedenú v odvolaní za snahu zbaviť sa dlhu. Žalovaná v odvolacom konaní
neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku. Žalobca
preto považuje podané odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné a neopodstatnené.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Podaním došlým odvolaciemu súdu 22.08.2025 žalobca oznámil, že po vyhlásení rozsudku súdom
prvej inštancie dňa 11.11.2024 došlo zo strany žalovanej k čiastočnému plneniu poskytnutej pôžičky vo

výške 18.000 eur. Navrhol, aby odvolací súd čiastočne zastavil konanie v rozsahu plnenia 18.000 eur
a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 12.000 eur, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 30.000 eur od
21.09.2022 do 11.11.2024, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 12.000 eur od 12.11.2024 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 30.000 eur od 01.01.2024 do 11.11.2024 a úrok z
omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 12.000 eur od 12.11.2024 do zaplatenia. Zároveň žalobca

žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

15. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

16. AK je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods. 3 CSP).

17. Žalobca vzal po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie čiastočne žalobu späť a žalovaná
nevzniesla žiadne námietky. S ohľadom na vyššie uvedený procesný postup, odvolací súd späťvzatie
žaloby pripustil o zaplatenie 18.000 eur, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.

18. Predmetom odvolacieho konania tak zostal nárok o zaplatenie istiny 12.000 eur s príslušenstvom.

19. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako
dlžníčkou dňa 21.09.2022 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
peňažnú pôžičku v celkovej výške 30.000 eur. Žalovaná sa v zmysle článku III. ods. 1 zmluvy o pôžičke

zaviazala, že poskytnutú peňažnú pôžičku jednorazovo vráti najneskôr do 31.12.2023 spolu s úrokom
vo výške 10 % ročne zo sumy 30.000 eur od 21.09.2022 do zaplatenia. Podľa článku III. ods. 2 zmluvy
o pôžičke, v prípade omeškania žalovanej, sa strany dohodli, že žalobca má okrem zmluvného úroku
nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

20. Žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke nesplnila a svoj záväzok vo výške
30.000 eur spolu s ročným úrokom vo výške 10 % zo sumy 30.000 eur od 21.09.2022 do zaplatenia,
neuhradila. Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
žalovaná uhradila čiastočne dlh z pôžičky vo výške 18.000 eur dňa 10.11.2024 (č. l. 75 spisu). Uvedené
skutkové tvrdenia vyplývajú z predložených listinných dôkazov v spise. V priebehu konania pred súdom

prvej inštancie aj v odvolaní žalovaná namietala, že stranami sporu dohodnutý zmluvný úrok 10 % ročne
zo sumy 30.000 eur od 21.09.2022 do zaplatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň žiadala, aby
dlh z pôžičky spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy bola zaviazaná zaplatiť od
04.04.2024 (po doručení žaloby) v mesačných splátkach po 50 eur mesačne. Napadnutým rozsudkomzrejmé pre odvolateľku nastolená spornosť nebola odstránená, preto ostáva predmetom odvolacieho
prieskumu v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou.

21. Žalovaná v podanom odvolaní namietala predovšetkým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd
vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací
súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP).

Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných
nesprávnychskutkovýchzisteníanesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,tovšetkosprihliadnutímnato,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

22. Skutkový stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného
dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

23. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom

dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

24. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010)

25. Sporové strany majú povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.26. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a
odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci by mal podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu

pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

27. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011,
sp.zn. 3Cdo204/2009.

28. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej

úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo1/2010).

29. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo podľa názoru žalovanej v jej neprospech, nemá
automaticky za následok, že je nesprávne.

30. V preskúmavanej veci žalobca dňa 21.09.2022 poskytol žalovanej pôžičku vo výške 30.000 eur,

pričom podmienky poskytnutia a vrátenia peňažnej pôžičky boli upravené v článku III. zmluvy o pôžičke.
V zmysle článku III. ods. 1 zmluvy o pôžičke sa strany sporu dohodli, že žalovaná dlh splatí jednorazovo
do 31.12.2023 v hotovosti k rukám veriteľa. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že súd nesprávne
právne posúdil vec s ohľadom na to, že dohodnutý zmluvný úrok vo výške 10 % ročne od 21.09.2022
do zaplatenia zo sumy 30.000 eur nepovažoval za v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd dáva

do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo 26/2011, podľa ktorého cit.:
„Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mienil zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“

31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dohodnutý zmluvný

úrok považoval za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
priemerné úrokové miery v rozhodnom období, t. j. v čase poskytnutého plnenia a uzatvorenej pôžičky,
september 2022, sa u spotrebiteľských úverov poskytovaných v rozmedzí od 1 do 5 rokov pohybovali
vo výške 5,63 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranamisporu v danom prípade ani dvojnásobne neprevyšovala mieru úrokov poskytnutých v tomto období
bankami. Odvolací súd poukazuje na to, že aby bol dojednaný úrok v rozpore s dobrými mravmi, musí
podstatne, teda mnohonásobne presahovať obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania. Vzhľadom k

tomu, že dohodnutý úrok pôžičky nepresahuje mnohonásobne (ani dvojnásobne) obvyklú úrokovú mieru
a rovnako ani nepresahuje viac ako 100 % priemeru úrokov, preto nemôže byť právne posúdený ako
neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to uvádza žalovaná.

32. Žalovaná považuje dohodnutý úrok za neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi, pričom výsledky

vykonanéhodokazovaniapreukazujú,žezmluvuopôžičke,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanej
finančné prostriedky, bola uzatvorená na žiadosť žalovanej, ktorá iniciovala uzavretie právneho
úkonu - zmluvy o pôžičke, nakoľko bolo v jej záujme si požičať peňažné prostriedky na zakúpenie
spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach v k. ú. X.. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou
bol vzájomne dojednaný na čas od 21.09.2022 (čas poskytnutia pôžičky) do 31.12.2023 (čas, kedy mala
žalovaná poskytnutú pôžičku vrátiť). Keďže žalovaná v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke mala dlh

zaplatiť do 31.12.2023, uplynutím doby splatnosti dlhu sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
záväzku a veriteľovi vzniklo právo od žalovanej požadovať aj úroky z omeškania od času, ktorý bol
dojednaný v zmluve. Od 01.01.2024 je žalovaná v omeškaní s plnením dlhu, a teda od toho dátumu
vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania a nie od 04.04.2024 (po doručení žaloby na súde), ako
to tvrdí žalovaná.

33. Ďalšími skutkovými tvrdeniami žalovaná namietala, že poskytnutú pôžičku nemôže zaplatiť
jednorazovo, žiadala, aby jej bolo umožnené dlh zaplatiť v mesačných splátkach. Vo vzťahu k
nepriaznivej finančnej situácii žalovaná nepreukázala dôvod jej údajnej nepriaznivej situácie, ktorý
spôsobil neschopnosť vysokoškolsky vzdelaného človeka sa zamestnať a pracovať. Žalovaná predala

svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti - bytu za kúpnu cenu, na základe ktorej žalobcovi dňa
10.11.2024 čiastočne uhradila dlh vo výške 18.000 eur. Žalovaná v odvolaní neuviedla za akú kúpnu
cenu svoj spoluvlastnícky podiel k bytu odpredala, nakoľko túto kúpnu zmluvu k odvolaniu nepredložila.
Žalovaná okrem nehnuteľnosti, rodinného domu so súp. č. XX, ku ktorému je výlučnou vlastníčkou,
vlastní aj ďalšie pozemky evidované Katastrálnym odborom Okresného úradu U., k. ú. X., zapísaných

na LV č. XXX a LV č. XXX. Nemožno v tejto súvislosti prehliadať, že žalovaná tým, že je vlastníčkou
viacerých nehnuteľností je majetná, napriek tomu, že je osobou v hmotnej núdzi a poberá dávky vo výške
180 eur mesačne. Odvolací súd vzal do úvahy najmä výšku dlhu 12.000 eur s príslušenstvom a zároveň
prihliadol na skutočnosť, že žalovaná dlhodobo nepracuje a napriek tomu, že nemala žiaden príjem,
stala sa výlučnou vlastníčkou rodinného domu v k. ú. X., ako aj ďalších pozemkov. Žalovaná zároveň

odpredala svoj spoluvlastnícky podiel k bytu vo X. za nepreukázanú kúpnu cenu, z čoho vyplýva, že
žalovaná disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby dlh z pôžičky zaplatila v celosti.

34. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok
uvedených v ust. § 366 CSP. Podľa tohto ustanovenia, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

35. V ostatných prípadoch prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

36. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdila, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konala v tiesni, v rozrušení,
pretože urýchlene potrebovala získať finančné prostriedky na odkúpenie nehnuteľnosti v k. ú. X., v
opačnom prípade by prišla o rodinný dom, odvolací súd konštatuje, že tento procesný prostriedok
procesnej obrany bol vznesený prvýkrát zo strany žalovanej až v odvolacom konaní. Žalovaná

nepreukázala, že by tento prostriedok procesnej obrany nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní
pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný prípad z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a)
až c) CSP.37. Ak teda žalovaná v odvolaní namietala neplatnosť právneho úkonu zmluvy o pôžičke v zmysle §
39a Občianskeho zákonníka, poukazujúc, že bola zneužitá jej tieseň, že konala v rozrušení, pretože
urýchlene musela získať finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti v k. ú. X., pričom nepreukázala, že

by tento prostriedok procesného úkonu nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej
inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v § 366 ods. 1 písm. a) až c) CSP, odvolací súd z vyššie
uvedených dôvodov na tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní neprihliadol.

38. Zhrnúc vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym

skutkovým zisteniam, a preto uplatnený odvolací dôvod žalovanej podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) CSP
nie je opodstatnený. Odvolací súd zároveň uzatvára, že nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci zo
strany súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne posúdil právny vzťah titulom poskytnutej
pôžičky, určením doby splatnosti dlhu, aj dohodnutých zmluvných úrokov z pôžičky. V nadväznosti na
uvedené, odvolací súd dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nevzhliadol.

39. Za daného stavu odvolací súd po čiastočnom zastavení konania o zaplatení istiny 18.000 eur potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 12.000 eur s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 30.000 eur od
21.09.2022 (čas poskytnutého plnenia) do 11.11.2024 (čas čiastočného plnenia vo výške 18.000 eur),
úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 12.000 eur od 12.11.2024 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania

z dlžnej sumy.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovanej nebolo dôvodné. Čiastočné
plneniežalovanejpovyhlásenírozsudkusúduprvejinštancieznamená,žežalovanázavinilaajčiastočné

zastavenie konania, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania patrí plne úspešnému žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).