Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203769.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B. A., nar. XX. XXXXXX XXXX,
trvale bytom C. XX/X, C., zastúpený procesnou opatrovníčkou: A. D. A., nar. X. XXXX XXXX, trvale
bytom C. XX/X, C., o návrhu navrhovateľa: A. B. A., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX/X, C.,

za účasti okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava,
o odvolaní okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č. k. 39Ps/3/2023-206 z 24. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol,
že trovy dôkazov platí štát a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 a 2, §
34 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník), § 2 ods. 1 a 2 , §
52, § 231, § 243 ods. 1, § 244, § 247 ods. 1, § 248 ods. 1 a 2, § 251 ods. 1 z. č. 161/2015

Zb. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil,
že návrhom z 25. septembra 2023 sa navrhovateľ domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony svojho syna (ďalej len „osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná“ alebo „posudzovaný“) tak, že
tento nebude spôsobilý samostatne konať a rozhodovať o otázkach zdravotného stavu týkajúcich sa
najmä hospitalizácií, vyšetrení, terapeutických metód a postupov, liečby, umiestnenia do ústavného
zariadenia vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť a do špecializovaného zariadenia poskytujúceho

sociálne služby a zároveň sa domáhal ustanovenia za opatrovníka synovi tak, že bude oprávnený
a povinný syna zastupovať pri právnych úkonoch v rozsahu obmedzenia v spôsobilosti na právne
úkony. Na základe vykonaného dokazovania najmä predložených lekárskych správ a vypracovaných
znaleckých posudkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí
duševnou poruchou, paranoidnou schizofréniou, hebefrénnou schizofréniou a je uznaná za invalidného.
V minulosti u posudzovaného dochádzalo k relapsom a hospitalizáciám z dôvodu nespolupráce v

liečbe, odmietaní liečby, neužívaní predpísaných liekov. Naposledy bol posudzovaný hospitalizovaný
v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku v septembri 2023, kde sa podroboval ústavnej
psychiatrickej liečbe po spáchaní skutku, za ktorý bol trestne stíhaný, pričom trestné stíhanie bolo
zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 2 Pv 444/23/1104-13 z 5. januára 2024,
keď prokurátorka dospela k záveru, že posudzovaný bol v čase spáchania skutku nepríčetný, trpel
duševnou poruchou, ktorá mala za následok úplné vymiznutie jeho rozpoznávacích a ovládacích

zložiek. Znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Ivanom Karbulom dňa 13. decembra 2023 v
trestnom konaní, znalec konštatoval, že posudzovaný v čase spáchania skutku vplyvom duševnejporuchy (hebefrénna schizofrénia), ktorá bola v štádiu aktuálneho vzplanutia, nemohol ovládať svoje
konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. Po skutku nasledovala psychiatrická ústavná liečba, ktorá v
čase vypracovania tohto znaleckého posudku trvala. V čase znaleckého vyšetrenia dňa 9. decembra

2023 boli prítomné reziduálne prejavy duševnej poruchy (hebefrénna schizofrénia) pri čiastočnom
zaliečení kombináciou psychofarmakoterapie. Znalec odporučil nariadiť posudzovanému ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou, nakoľko z psychiatrického hľadiska bol posudzovaný v danom
čase nebezpečný pre spoločnosť. Znalec konštatoval, že duševná porucha u posudzovaného má
trvalý charakter a bez dodržiavania liečebného režimu (pravidelný denný režim, dostatočný spánok,

užívanie predpísanej psychofarmakoterapie) nie je možné dosiahnuť remisiu (bezpríznakové obdobie).
Za účelom zabezpečenia daných podmienok, odporučil začať proces obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony u posudzovaného a zvážiť jeho inštitucionalizáciu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
po zastavení trestného stíhania v januári 2024 bolo následne posudzovanému uznesením Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. 26Nt/2/2024 z 27. februára 2024 uložené ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou, nie ústavnou formou. Poukázal na to, že v konaní o spôsobilosti na právne

úkony boli vypracované dva znalecké posudky. Znalec MUDr. Viktor Segeda, PhD. v znaleckom
posudku z 22. mája 2024 konštatoval duševnú poruchu, ktorej príznaky boli vďaka liečbe uspokojivo
stabilizované. Znalkyňa MUDr. Soňa Belanská v znaleckom posudku z 20. marca 2025 konštatovala,
že v čase znaleckého vyšetrenia boli u posudzovaného prítomné prejavy duševnej poruchy v štádiu
remisie, bez známok akútnej psychózy. Zdravotný stav posudzovaného označila za kompenzovaný

od marca 2024, kedy bol prevzatý do ambulancie psychiatričky B. E. F.. Vďaka pravidelne užívanej
medikácii a aj za posledný rok zlepšenej spolupráci s ošetrujúcim ambulantným lekárom sú podľa
znalkyňe aktuálne príznaky poruchy u posudzovaného uspokojivo stabilizované. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že po tom, čo bol posudzovaný prepustený z psychiatrickej nemocnice a bolo mu
nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, je vedený u psychiatričky B. F..

Z jej lekárskych správ z 29. októbra 2024, 3. decembra 2024 a 7. marca 2025 mal preukázané, že
posudzovaný sa z dôvodu diagnózy hebefrénna schizofrénia dostavuje na kontroly, je nepsychotický,
nesuicidálny, bez porúch myslenia a vnímania, nie je agresívny, nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Ošetrujúca lekárka konštatovala, že jehi stav nevyžaduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Podľa súdu prvej inštancie sú tak vďaka liečbe aktuálne príznaky duševnej poruchy posudzovaného

stabilizované. Zdôraznil, že o návrhu na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného rozhoduje podľa
stavu v čase rozhodovania, a preto dospel k záveru, že u posudzovaného nie sú splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V konaní bolo preukázané, že posudzovaný dlhodobo
dodržiava nastavenú liečbu, ktorá má pozitívny efekt, t. j. príznaky duševnej poruchy sú stabilizované.
Posudzovaný má súdom nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktorej

dodržiavanie je súdom kontrolované. Súd prvej inštancie doplnil, že obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony je krajným riešením, keď inými, menej závažnými prostriedkami nemožno dosiahnuť požadovaný
stav. Zároveň uviedol, že nemôžno vychádzať z predpokladu, že do budúcnosti nie je 100 % záruka, že
nedôjde ku vzniku akútnej psychózy, ku vzniku relapsu, opätovnému objaveniu sa príznakov choroby,
ktorájevremisii,kznovuzplanutiuchorobyalebonávratukpredchádzajúcemustavu.Súdprvejinštancie

s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že trovy dôkazov
spojené so znaleckým dokazovaním platí štát. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného
mimosporovéhoporiadkutak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,keďžeCivilný
mimosporový poriadok neustanovuje inak.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie okresná prokurátorka z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Poukázala na judikát R 6/1964 a uviedla,
že už z návrhu navrhovateľa je zrejmá závažnosť zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná, ako aj závažnosť následkov jej dlhodobého svojvoľného vysadzovania liekov a odmietania

zdravotnej starostlivosti, ktoré majú priamy dopad na jej zdravie a ohrozujú aj jej okolie. Napriek
tomu navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť a spolu s procesnou opatrovníčkou (matkou
posudzovaného) spoločne trvajú na tom, aby posudzovaný nebol obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony v žiadnom rozsahu, a to ani po zhoršovaní zdravotného stavu posudzovaného a eskalácii jeho
nebezpečného správania v dôsledku opakovaného svojvoľného vysadzovania liekov počas choroby,

ktorá u neho trvá od roku 2002. Zdôraznila, že posudzovaný bol približne pätnásťkrát hospitalizovaný z
dôvodu, že prestal brať lieky, na základe čoho sa mu následne zhoršil jeho zdravotný stav, čo vyústilo do
násilného skutku posudzovaného, ktorý napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty závažného trestného
činu nebezpečného vyhrážania, ktorého trestné stíhanie však bolo zastavené. Okresná prokurátorkasa nestotožnila so skutkovými zisteniami a s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Mala
za to, že samotné nesplnenie podmienok na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia nekonkretizuje. Zároveň ignoruje tri znalecké posudky vypracované

k posudzovanému, ako aj skutočnosti a osobné pomery posudzovaného, ktoré predchádzali návrhu na
začatie konania. Súd prvej inštancie rozhodnutie opiera o tri lekárske správy ošetrujúcej psychiatričky.
Podľa okresnej prokurátorky ochranným psychiatrickým liečením ambulantnou formou nariadeným v
trestnom konaní v žiadnom prípade nie je možné suplovať účel obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony a z neho vyplývajúcu ochranu posudzovaného. V prípade zhoršenia ochorenia ochranné

psychiatrické liečenie ambulantnou formou objektívne nie je schopné promptne zabezpečiť, aby
posudzovaný dostal čo najskôr adekvátnu liečbu, pričom z podstaty samotného ochorenia vyplýva, že
na takúto liečbu v čase psychózy nevie a nemôže dať slobodný súhlas. Skutočnosť, že do budúcnosti
nie je 100 % záruka, že nedôjde ku vzniku akútnej psychózy, k vzniku relapsu, opätovnému objaveniu
sa príznakov choroby, ktorá je v remisii, k znovuvzplanutiu choroby alebo návratu k predchádzajúcemu
stavu, je podľa vypracovaných znaleckých posudkov fakt, a nie predpoklad ako to v odôvodnení

uvádza súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal z aktuálneho pôsobenia
nasadenej liečby, ktorej opakované odmietanie a nedodržiavanie je práve dôvodom zhoršovania
zdravotného stavu posudzovaného, ako aj dôvodom konania o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony. Okresná prokurátorka poukázala na správu primárky Psychiatrickej kliniky - mužského oddelenia
Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok z 2. februára 2024, ktorá bola zabezpečená v

trestnom konaní a podľa ktorej v domácom prostredí opakovane dochádza k noncompliancii v
užívaní psychofarmák; počas hospitalizácie bola rodina usmernená vzhľadom na závažný psychický
stav posudzovaného o nutnosti obmedzenia spôsobilosti pacienta a následnej inštitucionalizácii do
zariadenia sociálnych služieb; aktuálne sa jednalo o desiatu hospitalizáciu od roku 2004; všetkým
hospitalizáciám predchádzala verbálna aj brachiálna agresivita v domácom prostredí, nespolupráca

s ambulantným psychiatrom, následné vysadenie doporučenej terapie, zhoršenie psychického stavu
a hospitalizácia v ich nemocnici. Podľa okresnej prokurátorky je v hrubom rozpore so záujmom
posudzovaného, ktorému pri nezabezpečení včasnej adekvátnej lekárskej starostlivosti v prípade
zhoršenia jeho psychického stavu (napr. pri vynechaní liečby, pri telesnej chorobe, resp. inej záťaži,
nakoľko relaps môže nastať aj u pacientov, ktorí ambulantne liečbu užívajú) hrozia závažné zdravotné

dôsledky. V takom prípade hrozia nebezpečenstvo a závažné dôsledky aj jeho okoliu a spoločnosti. Z
vlastnej činnosti prokuratúry je známa závažnosť následkov nedodržiavania liečby schizofrénie, ktoré
ústia do chronicity a nezvrátiteľného stavu, preto obmedzenie posudzovaného v spôsobilosti na právne
úkony v oblasti zdravotnej starostlivosti a v oblasti majetkovej (aj z dôvodu pokročilého veku rodičov
posudzovaného) je v jeho najlepšom záujme. Iné menej obmedzujúce opatrenia vzhľadom na povahu

a charakter ochorenia nie sú možné. Záverom odvolania okresná prokurátorka navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že obmedzí spôsobilosť posudzovaného
na právne úkony v rozsahu návrhu navrhovateľa a navyše v rozsahu právnych úkonov spojených
s uzatváraním zmlúv o úvere, o pôžičke a o nakladaní s nehnuteľným majetkom. Alternatívne navrhla
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu okresnej prokurátorky sa vyjadril navrhovateľ, ktorý sa stotožnil s napadnutým
uznesením. Poukázal na to, že okresná prokurátorka nepredložila žiadne dôkazy o tom, že sa zdravotný
stav posudzovaného zhoršil alebo že by sa posudzovaný nepodroboval súdom určenej ochrannej
ambulantnej liečbe. Zdravotný stav posudzovaného je od 5. marca 2023 dlhodobo kompenzovaný,

pravidelne chodí na určené kontroly k B. F. (ostatne bol 29. júla 2025, ďalšia kontrola je v októbri 2025).
Dôkazom veľmi dobrého zdravotného stavu je podľa navrhovateľa aj tá skutočnosť, že posudzovaný
ide s ním a procesnou opatrovníčkou na zahraničnú dovolenku. Od prepustenia posudzovaného
do ambulantnej starostlivosti s posudzovaným nie sú žiadne problémy vo vzťahu k okoliu. Je si
vedomý svojej diagnózy aj nutnosti užívania liekov, ktoré berie bez prerušenia už takmer dva roky, čo

výrazne prispelo k stabilizácii jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že prvé dva znalecké
posudky sú irelevantné, keďže sú z obdobia tesne po poslednej hospitalizácii posudzovaného. Závery
tretieho znaleckého posudku z marca 2025 sú skôr založené na medicínskych hypotézach, ako na
skutočnostiach o reálnom zdravotnom stave posudzovaného, pričom znalecký posudok obsahuje aj
ničím nepodložené tvrdenia. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením okresnej prokurátorky, že v prípade

zhoršenia zdravotného stavu posudzovaného ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou nie
je objektívne schopné promptne zabezpečiť rýchlu adekvátnu liečbu. Zdôraznil, že v prípade, ak by
zdravotný stav posudzovaného vyžadoval hospitalizáciu, neriešila by to psychiatrická ambulancia, ale
oni ako rodičia tak ako v minulosti. Disponujú totiž telefonickým a e-mailovým kontaktom na primárkumužského oddelenia psychiatrickej kliniky v Pezinku B. G., s ktorou vedia hospitalizáciu cez RZP
rýchlo zabezpečiť. Potrebná lekárska starostlivosť by bola posudzovanému poskytnutá vzhľadom na
jeho diagnózu aj bez jeho súhlasu. To, či posudzovaný je alebo nie je obmedzený v spôsobilosti na

právne úkony v danom prípade nezohráva žiadnu úlohu. Podľa lekárskych správ B. F. zdravotný stav
posudzovaného nevyžaduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľa ďalej poukázal na
dôkaznú núdzu okresnej prokurátorky, ktorá predložila neaktuálnu správu z psychiatrickej nemocnice,
v ktorej primárka odporučila súdu ochrannú liečbu ambulantnou formou, o ktorej aj súd následne
rozhodol. V súvislosti s návrhom okresnej prokurátorky obmedziť spôsobilosť posudzovaného aj

na právne úkony v majetkovej oblasti navrhovateľ uviedol, že na obidvoch pojednávaniach okresná
prokurátorka túto požiadavku nevzniesla, pričom požadovala obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
iba na zdravotnú oblasť. Argumentácia vekom rodičov posudzovaného bola podľa navrhovateľa cynická,
pričom poznamenal, že s manželkou nemajú ani 70 rokov a obidvaja majú dobrý zdravotný stav.

4. Posudzovaný a procesná opatrovníčka na znak súhlasu s vyjadrením navrhovateľa predmetné

vyjadrenie podpísali a nepovažovali tak už za potrebné sa k veci vyjadrovať.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – okresnou prokurátorkou (§ 359 a §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluznesenie
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39Ps/3/2023 bolo obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony A. B. A., nar. XX. XXXXXX XXXX v oblasti rozhodovania o zdravotnej
starostlivosti.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým bolo konanie zastavené pre nesplnenie podmienok na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného
na právne úkony.

8. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na prijatie uznesenia, na základe

vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia a poukazuje na správnosť jeho dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď odvolateľka neuviedla žiadne

skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie uvádza len nasledovné:

9. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) priznáva každej fyzickej osobe spôsobilosť na práva,
t. j. právnu subjektivitu. Právna subjektivita znamená, že túto osobu právny poriadok nášho štátu uznáva

za subjekt, „za právnu osobnosť“, ktorá môže nadobúdať práva. Takýto status fyzickej osoby zakotvený v
Ústave je aj zároveň výrazom úplnej rovnosti fyzických osôb ako právnych osobností. Právo na integritu
osobnosti je v mnohých prípadoch prelomené inštitútom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony,
problematika ktorých je upravená v Občianskom zákonníku a v Civilnom mimosporovom poriadku.

10. Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na
text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy aj ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým
rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní
spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následnezáujem verejný či tretích osôb. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vždy závažným zásahom
do osobnej integrity a osobnostných práv fyzickej osoby. Nová právna úprava civilného mimosporového
konania týkajúca sa obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, účinná od 1. júla 2016, má primárne

sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. K obmedzeniu osoby
v spôsobilosti na právne úkony bude možné pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne
prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového či administratívneho práva) alebo ak sa už iné
obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené

alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiadny dopad na dotknutú osobu.

11. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí byť teda vždy považované za prostriedok
najkrajnejší. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, totiž ešte nie je dôvodom na
obmedzenie jej spôsobilosti, ale musí byť konkrétne uvedené, prečo plná spôsobilosť ohrozuje záujem
posudzovanej osoby a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Inými slovami musí

sa dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/39/2022 z 28. júla 2022).

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej veci neboli
u posudzovaného splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, z ktorého dôvodu

bolo potrebné konanie zastaviť. V konaní bolo preukázané, že zdravotný stav posudzovaného, ktorý
trpí chronickou duševnou chorobou (podľa znalcov MUDr. Karbulu a MUDr. Belanskej hebefrénnou
schizofréniou, podľa znalca MUDr. Segedu, PhD. paranoidnou schizofréniou - rozdielna forma
schizofrénie však u posudzovaného podľa MUDr. Belanskej nie je rozhodujúca), je od marca 2024,
kedy bol posudzovaný prepustený z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok,

kompenzovaný. Posudzovanému bolo v rámci trestného konania uznesením sp. zn. 26Nt/2/2024 z 27.
februára 2024 uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Posudzovaný pravidelne
od marca 2024 teda navštevuje ambulantnú psychiatričku B. F. a podrobuje sa ňou nastavenej liečbe.
Z lekárskych správ B. F. z 29. októbra 2024, 3. decembra 2024 a 7. marca 2025 jednoznačne
vyplýva, že posudzovaný s diagnózou hebefrénna schizofrénia je nepsychotický, nesuicidálny, bez

porúch myslenia a vnímania, nie je agresívny, nie je nebezpečný pre spoločnosť, pričom jeho
stav nevyžaduje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie správne rozhodol podľa
stavu v čase prijatia uznesenia, kedy bolo nepochybne preukázané, že vďaka nastavanej liečbe, ktorej
sa posudzovaný podrobuje, sú príznaky jeho duševnej choroby dlhodobo stabilizované.

13. V súvislosti s odvolacou námietkou okresnej prokurátorky ohľadom ignorovania záverov znaleckých
posudkov vypracovaných k osobe posudzovaného, odvolací súd zdôrazňuje, že v medziach ústavného
významu práv fyzickej osoby (človeka) pri ich zbavení alebo obmedzení sa ex constitutione primárne
sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v
týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej

osoby. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných
prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu.
Súd je preto ex officio povinný vykonať nielen znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu
dotknutejosoby,aleajinédôkazysmerujúcenapr.kposúdeniuvšetkýchsociálnychaprávnychinterakcií
(vzťah s inými osobami v spoločnosti, v rodine). Iba súhrnným hodnotením všetkých individuálnych

pomerov dotknutej osoby, jej sociálneho prostredia, v ktorom existuje, možno dospieť k záveru, či sú
splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (por. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/122/2021 z 30. júla 2021). Aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28.
novembra2012jasnekonštatoval,žesúdybyvkonaníospôsobilostinaprávneúkonymaliuskutočňovať
aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potencionálne

postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych
interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných,
politických a pod. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich
hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

14. Je síce pravdou, že tak MUDr. Segeda, PhD., ako aj MUDr. Belanská vo svojich znaleckých
posudkoch vypracovaných v konaní považovali za potrebné obmedziť posudzovaného v spôsobilosti
na právne úkony v oblasti rozhodovania o jeho zdravotnej starostlivosti. Avšak súd prvej inštancie
správne uviedol, že nemožno vychádzať z predpokladu možného vzniku akútnej psychózy, relapsučiopätovnéhoobjaveniapríznakovchorobyuposudzovaného.Včaserozhodovaniasúduprvejinštancie
bolo jednoznačne preukázané, že zdravotný stav posudzovaného je od marca 2024 stabilizovaný.
Zo znaleckého posudku MUDr. Segedu, PhD. č. 12/2024 z 22. mája 2024 vyplýva, že vďaka

kombinovanej liečbe sú aktuálne príznaky paranoidnej schizofrénie u posudzovaného stabilizované.
Rovnako znalkyňa MUDr. Belanská v znaleckom posudku č. 3/2025 z 20. marca 2025 konštatovala,
že vďaka pravidelnej užívanej medikácii a zlepšenej spolupráci s ošetrujúcou ambulantnou lekárkou
sú aktuálne príznaky hebefrénnej schizofrénie uspokojivo stabilizované. Zároveň uviedla, že zdravotný
stav posudzovaného možno od marca 2024 považovať za kompenzovaný. Dlhodobo kompenzovaný

zdravotný stav posudzovaného potvrdzujú podľa odvolacieho súdu aj lekárske správy ambulantnej
psychologičky B. F., ktorú posudzovaný pravidelne navštevuje. Posudzovaný sa v konaní vyjadril,
že sa cíti dobre, pravidelne sa zúčastňuje určených kontrol u B. F. a dodržiava jej liečbu, nakoľko
si je vedomý svojho ochorenia. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 24. júna 2025 potvrdil,
že posudzovaný každé tri mesiace chodí na kontroly k B. F. a pravidelne užíva lieky. Procesná
opatrovníčka (matka posudzovaného) na pojednávaní dňa 24. júna 2025 uviedla, že s posudzovaným

žijú v spoločnej domácnosti, s posudzovaným majú dobrý vzťah, chodia spolu na dovolenky, jeho liečba
po poslednej hospitalizácii je veľmi účinná, posudzovaný sa zaujíma o dianie okolo seba, pomáha
v domácnosti i na záhrade, sám si sleduje užívanie liekov. Z vykonaného dokazovania teda nevyplynulo,
že by posudzovaný odmietal poskytovanú zdravotnú starostlivosť, že by neužíval lieky, či akýmkoľvek
spôsobomnedodržiavalliečebnýrežim.Zároveňnemožnoopomenúťtúskutočnosť,žeposudzovanému

bolo v rámci trestného konania uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktorého
dodržiavanie je súdom kontrolované. Keďže je nepochybné, že po podaní návrhu na začatie konania
došlo u posudzovaného k dlhodobému stabilizovaniu príznakov jeho duševnej choroby, neboli ani podľa
názoru odvolacieho súdu splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne
úkony. Riziko možnej opätovnej dekompenzácie psychického stavu posudzovaného, ktorý je od marca

2024 stabilizovaný a riadne sa podrobuje liečbe, nemožno považovať za dôvod pre obmedzenie jeho
spôsobilosti na právne úkony tak v rozsahu rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, ako aj v rozsahu
právnych úkonov spojených s uzatváraním zmlúv o úvere, o pôžičke a o nakladaní s nehnuteľným
majetkom, ktorého obmedzenia sa okresná prokurátorka začala domáhať až v odvolacom konaní.
Uvedený záver odvolacieho súdu nemôže preto ovplyvniť ani správa primárky Psychiatrickej kliniky -

mužského oddelenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok B. H. z 2. februára 2024, ktorá
bola predložená okresnou prokurátorkou v rámci odvolacieho konania.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil vrátane rovnako správnych závislých

výrokov uznesenia súdu prvej inštancie o trovách dôkazov a náhrade trov konania účastníkov, ktoré inak
odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody
ich nesprávnosti.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).