Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123446125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123446125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so
sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00686930, zastúpený RASLEGAL, s. r. o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36855561, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá
3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51941244, o zaplatenie 24.961,96 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 26Cb/38/2024-127 zo dňa 24. júna
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 26Cb/38/2024-127 zo dňa 24. júna 2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
26Cb/38/2024-127 zo dňa 24. júna 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 24.961,96 Eur spolu s úrokmi vo výške
694,57 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 372,99 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne zo

sumy 24.961,96 Eur odo dňa 25.08.2023 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 24.961,96
eur s príslušenstvom titulom ručenia za záväzok spoločnosti BMTechnik SK, s.r.o. (ďalej len „dlžník“) zo

Zmluvy o splátkovom úvere č. MU-8002871521 zo dňa 29.11.2019. Dohoda o ručení medzi stranami
sporubolauzatvorenárovnakodňa29.11.2019,pričomžalovanýbolvčaseposkytnutiaúverukonateľom
a spoločníkom dlžníka. Dlžník z poskytnutého úveru vo výške 71.000,00 eur riadne a včas neuhrádzal
splátky úveru a žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný bol osobitnou
výzvou vyzvaný na úhradu dlhu, avšak došlo z jeho strany len k čiastočnej úhrade v sume 300 eur.
Dlžník bol dňa 30.04.2022 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Dlžná
suma pozostáva z istiny vo výške 24.961,96 eur (24.824 eur nesplatená istina úveru a 137,96 eur dlžné

poplatky), úroky do zosplatnenia 694,57 eur, úroky z omeškania do zosplatnenia 372,99 eur, úroky
z omeškania zo sumy 24.941,96 eur po zosplatnení podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka vo výške
13,25 % ročne od prvého dňa omeškania, t.j. od 25.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40,00 eur, náhrada za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnený žalobný nárok
žalobcu poprel z dôvodu, že spochybňuje samotnú platnosť ručenia. Dohodu o ručení považoval za

absolútne neplatnú podľa § 106 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka. Mal za to, že v
zmysle § 106 Obchodného zákonníka spoločník môže ručiť za záväzky spoločnosti len do výšky svojho
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, na základe čoho je teda zákonne ustanovený
limit výšky ručenia spoločníka, v rámci ktorého znáša podnikateľské riziko aj za konanie právnickej
osoby. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, v ktorej je zahrnutá aj predmetná

dohoda o ručení, bol spoločníkom a konateľom dlžníka a prestal ním byť v roku 2020. Dlžník zanikol
v roku 2022. Podpis predmetnej dohody o ručení žalovaným bol nevyhnutnou podmienkou žalobcu,
aby z jeho strany vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere s dlžníkom, v dôsledku čoho
došlo zo strany žalovaného k podpisu dohody o ručení. Ručením nad rámec ustanovenia § 106
Obchodného zákonníka je však obchádzaný zákon, čo samo o sebe spôsobuje absolútnu neplatnosť
predmetnej dohody o ručení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z dohody o ručení zároveň nie je

zrejmé, čo je vlastne zabezpečovaným záväzkom, zabezpečovaný záväzok v dohode o ručení nie je
určito špecifikovaný. Nakoľko aj ust. § 303 Obchodného zákonníka výslovne požaduje, že na ručenie
sa vyžaduje písomné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, tak predmetná dohoda o ručení nie je ani z tohto pohľadu platným ručiteľským vyhlásením.
Žalovaný poprel všetky nepreukázané tvrdenia žalobcu o peňažných sumách v súvislosti s predmetnou

zmluvou o úvere. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo zaslané až žalovanému
v roku 2023, dlžníkovi zaslané nebolo. Poprel aj splnenie zmluvných a zákonných podmienok na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca podľa neho nijako nepreukázal, aby predmetné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo uskutočnené v súlade so zmluvou a zákonom.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že aj keď žalovaný už v súčasnosti
nepôsobí ako štatutár a spoločník dlžníka, nemá uvedené v otázke existencie jeho ručiteľského záväzku
žiadnu právnu relevanciu. Žalovaný si zamieňa zákonné ručenie spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným so zmluvným ručením, ktoré vzniká na základe ručiteľského vyhlásenia. Z nijakého
ustanovenia zákona nevyplýva zákaz spoločníka spoločnosti zaručiť sa za záväzky svojej spoločnosti

nad rámec zákonného ručenia a to podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Nárok voči žalovanému
si neuplatňujú z titulu zákonného ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ale na základe
ručiteľského vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v úverovej zmluve. Žalovaný sa vo svojom podaní
zároveň snaží spochybniť platnosť svojho ručiteľského záväzku v dôsledku údajnej absencie jeho
určitosti a špecifickosti. Žalobca poukázal na znenie dohody o ručení, konkrétne ustanovenie bodu

6.6 dohody, z ktorého vyplýva, že ručiteľ zaplatí „Zabezpečovanú pohľadávku Veriteľa za Dlžníka, ak
Dlžník nezaplatí Zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas.“ Čo je obsahom pojmu zabezpečovaná
pohľadávka definujú Všeobecné úverové podmienky. V dohode o ručení je tak exaktne a nezameniteľne
vyšpecifikovaná pohľadávka, ktorá je zabezpečená vyhlásením ručiteľa (žalovaného). V prípade
nemožnosti plnenia úverového dlžníka nastupuje na jeho miesto ako primárny dlžník ručiteľ a dlh sa voči

nemu automaticky stáva splatným. Splatnosť dlhu voči ručiteľovi nastáva v zmysle druhej vety § 306 ods.
1 Obchodného zákonníka ex lege najneskôr momentom vzniku nemožnosti splnenia dlhu primárnym
dlžníkom, t. j. v tomto prípade najneskôr výmazom spoločnosti z obchodného registra. Z dôvodu, že
žalovaný sa podľa žalobcu snaží bezdôvodne sa vyhýbať plneniu svojich povinností a účelne predlžovať
súdne konanie, žalobca zároveň navrhol zmenu žaloby (v časti výšky úroku omeškania vo výške 25 %

ročne zo sumy 24.961,96 eur od 25.08.2023 do zaplatenia).

5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 26Cb/38/2024 – 53 zo dňa 19. apríla 2024 pripustil zmenu žaloby
v žalobcom navrhovanom znení.

6. Žalovaný v duplike (okrem už skôr uvedených tvrdení) naďalej trval na názore, že ručením spoločníka
nad rámec ustanovenia § 106 Obchodného zákonníka, bol obchádzaný zákon, čo samo o sebe
spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej dohody o ručení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z
predmetnej dohody o ručení nie je zrejmé, čo je vlastne zabezpečovaným záväzkom, zabezpečovaný
záväzok v dohode o ručení nie je určito špecifikovaný, čo je samo o sebe dôvodom, že predmetná

dohoda o ručení nie je ani platným ručiteľským vyhlásením. Doposiaľ žalovanému v konaní neboli
doručené Všeobecné úverové podmienky. Bezpredmetné je v konaní to, že žalovaný v čase uzavretia
záväzkov, bol účastníkom dotknutých záväzkov. Podstatné je v súlade s ust. § 303 Obchodného
zákonníka to, aby existovalo písomné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník vočinemu nesplnil určitý záväzok. Určitosť zabezpečovaného záväzku teda musí vyplývať z písomného
vyhlásenia ručiteľa. Dlh, ktorý je predmetom ručenia sa nestáva voči ručiteľovi automaticky splatným
momentom vzniku nemožnosti splnenia dlhu pôvodným primárnym dlžníkom, takýto záver z § 306 ods.

1 Obchodného zákonníka nevyplýva. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva iba možnosť veriteľa
(za splnenia zákonných podmienok), žiadať splnenie splatného dlhu od ručiteľa aj bez predošlej
písomnej výzvy voči pôvodnému primárnemu veriteľovi. Žalovaný naďalej popiera splnenie zmluvných
a zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca nijako nepreukázal,
aby predmetné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo uskutočnené v súlade so zmluvou a

zákonom. Žalovaný od roku 2020 nemá prehľad o činnosti dlžníka a nemá prehľad ani o vývoji
zmluvných vzťahov medzi dlžníkom a žalobcom založených predmetnou zmluvou o splátkovom úvere.
Jediným dôkazom, ktorý žalobca predložil, je predmetná Zmluva o splátkovom úvere, ktorá však nie
je relevantná ani pre preukázanie výšky, ani stavu úveru. Ostatné priložené listiny sú iba súkromnými
listinami vyprodukovanými priamo žalobcom, kde žalovaný opätovne popiera pravdivosť údajov v nich
obsiahnutých. Žalovaný teda v celom rozsahu popieral existenciu dlhu voči žalobcovi a rovnako namietal

nepreukázanie zmluvne dohodnutej výšky úrokov z omeškania 25,00 % zo strany žalobcu, a ich
dôvodnosť v celom rozsahu popiera.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu a nachádzajúce sa v súdnom spise - aktuálny stav úveru, zmluva o splátkovom úvere

a dohoda o ručení, oznámenie mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie, ePotvrdenie, vyjadrenia
žalovaného, vyjadrenia žalobcu, úplné znenie Všeobecných úverových podmienok), zistil skutkový stav,
podľa ktorého:

7.1. Dňa 29.11.2019 žalobca ako veriteľ so spoločnosťou BMTechnik SK, s.r.o., IČO: 47 252 171 ako

dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom v zmysle ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka
uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002871521 a Dohodu o ručení, a to v zmysle § 303 a
nasl. Obchodného zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami žalobcu. Spoločnosť
BMTechnik SK, s.r.o. (naposledy s obchodným menom DOKSTAV s.r.o.), bola dňa 30.04.2022 ex offo
vymazaná z obchodného registra Slovenskej republiky bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu

žalobca pristúpil k žalobe voči ručiteľovi, keďže vymáhanie voči dlžníkovi už nie je možné.

7.2.Ďalejsúdprvejinštanciezistil,žespoločnostiBMTechnikSK,s.r.o.žalobcavzmyslezmluvyposkytol
splátkový úver s nasledujúcimi podmienkami: výška úveru: 71.000 eur, druh úveru: splátkový, účel
poskytnutia úveru: investičný, úroková sadzba v čase poskytnutia úveru: Base rate + Úroková marža

0% p. a. floating (t. č. spolu 7 % p.a.), splatnosť úrokov: vždy k ultimu mesiaca, výška splátky: 1.184 eur,
úrok z omeškania: 25,00 % p. a. Spoločnosť BMTechnik SK, s.r.o. nedodržala povinnosti vyplývajúce
jej zo Zmluvy (čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy) a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas. Na základe toho
žalobca následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v súlade s ustanovením čl. XIII.
bod 13.2. písm. a) a podľa bodu 13.3 VÚP). Žalovaného (ako ručiteľa) osobitnou výzvou vyzval na

zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 26.329,52 eur, pričom mu poskytol dodatočnú lehotu splatnosti
piatich dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 15.08.2023, podací hárok), napriek uvedenému žalovaný k
úhrade dlhu pristúpil iba v 300 eur. V ostatnom rozsahu zostali záväzky nevysporiadané. Nakoľko už v
súčasnosti nie je možné pohľadávku vymáhať od dlžníka, žalobca sa domáha úhrady dlžnej sumy od

žalovaného, ktorý bol ručiteľom dlžníka. V zmysle výpisu z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) zo dňa
10.11.2023 je pohľadávka vo výške 26.029,52 eur. Dlžná suma je špecifikovaná nasledovne: dlžná istina
vo výške 24.824 eur, dlžné úroky vzniknuté do zosplatnenia úveru vo výške 694,57 eur, dlžné úroky z
omeškania vzniknuté do zosplatnenia vo výške 372,99 eur, dlžné poplatky vo výške 137,96 eur (dôkaz:
aktuálny stav úveru zo dňa 10.11.2023). Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo odoslané

dňa 16.08.2023, do sféry dispozície sa dostalo najneskôr dňa 19.08.2023 a prvý deň omeškania nastal
po márnom uplynutí päť dní.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1,
§ 261 ods. 7, § 303, § 324 ods. 1, § 497, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. Zohľadnil pritom bod 1.3, 6.6.1, čl. XIII. body 13.2. písm. a), 13.3.1. a 13.3.2.
Všeobecných úverových podmienok (ďalej len „VÚP“) žalobcu.9. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca a spoločnosť BMTechnik SK, s.r.o. boli
podnikateľmi a zároveň sa ich záväzkový vzťah pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal
ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa zaručil za záväzok podnikateľa, ObZ sa na neho vzťahuje podľa

§ 261 ods. 7 ObZ. Ako vyplýva zo zmluvy zo dňa 29.11.2019, dlžníkom bola spoločnosť BMTechnik SK,
s.r.o. a žalovaný bol ručiteľom. Spoločnosť BMTechnik SK, s.r.o. nedodržala povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvy č. VIII. bod 8.1 a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas a tým došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru podľa čl. XIII. bod 13.2. písm. a) a podľa bodu 13.3 VÚP. Spoločnosť BMTechnik
SK, s.r.o. naposledy s obchodným menom DOKSTAV s.r.o. bola dňa 30.04.2022 ex offo vymazaná z

obchodnéhoregistrabezprávnehonástupcu.Žalovanémubolazaslanávýzvakúhradedlhu,uhradil300
eur (čo žalovaný nepoprel, doklad nenachádzajúci sa v spise). Žalovaný nepoprel uzatvorenie úverovej
zmluvy, že sa za vrátenie úveru zaručil, t. j. poskytol ručiteľské vyhlásenie, čerpanie úveru úverovým
dlžníkom ani to, že tento úver (dlh), za ktorý sa zaručil, doposiaľ nebol žalobcovi ako veriteľovi vrátený.

9.1. S tvrdením žalovaného ohľadom § 106 ObZ sa súd nestotožnil a dôvodil, že písomným vyhlásením

sa žalovaný stal ručiteľom ako fyzická osoba. Žalovaný sa ako fyzická osoba stal ručiteľom dlžníka
a písomne vyhlásil veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní záväzok. Zabezpečovaná
pohľadávka je definovaná vo VÚP, ktoré tvoria neodeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. K námietke
žalovaného k zosplatneniu úveru súd poukázal na § 306 ods. 1 ObZ. Úverovú zmluvu a súvisiace
vyhlásenie ručiteľa považoval súd za dostatočne určité a zrozumiteľné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa

splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po
tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť
alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Pri uplatnení
uvedených výnimiek ustanovených v druhej vete ust. § 306 ods. 1 ObZ sa tak ručiteľ stáva primárnym
dlžníkom, a preto sa v týchto prípadoch hovorí aj o priamom ručiteľstve. To znamená, že v prípade

nemožnosti plnenia úverového dlžníka nastupuje na jeho miesto ako primárny dlžník ručiteľ a dlh sa
voči nemu automaticky stáva splatným.

9.2. K preukázaniu žalovaného nároku, na námietku žalovaného, súd uviedol, že nepostačuje iba
popretie dlžnej sumy vo všeobecnosti, ale žalovaný je povinný podrobne uviesť, v čom podľa neho

spočíva tvrdená nesprávnosť skutkových tvrdení. Je potrebné brať na zreteľ aspekt samostatnosti,
autonómnosti zmluvného ručenia, ktoré nie je viazané na výkon funkcie štatutára ani spoločníka v
spoločnosti, ale ručiteľský záväzok je viazaný na konkrétnu pohľadávku a tou je v tomto prípade
žalovaný nárok, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy. Žalovaný o výške svojho ručiteľského záväzku
nepochybne vedel, nakoľko v čase uzavretia úverovej zmluvy, resp. dohody o ručení bol priamym

účastníkom dotknutých záväzkov. Jeho osobitné postavenie ako ručiteľa ho v danom smere nijako
neospravedlňuje z nevedomosti o jeho záväzkoch, ktoré mu vyplývajú z dohody o ručení. Taktiež
žalovaný po výzve k úhrade dlhu, uhradil dlh čiastočne 300,- eur.

9.3. Nakoniec súd uzavrel, že dohoda o ručení spĺňa všetky atribúty pre platné dojednanie ručenia v

zmysle § 303 ObZ. Námietka žalovaného spochybňujúca úkon zosplatnenia úveru a to pre nedoručenie
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru obligačnému dlžníkovi, nakoľko tento mal skôr
zaniknúť bez právneho nástupcu súd uviedol, že k preukázaniu žalovaného nároku podľa § 151 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) nepostačuje na popretie skutkových
tvrdení protistrany uvedenie všeobecných tvrdení, ale sporová strana je povinná uviesť vlastné skutkové

tvrdenia, inak je popretie neúčinné. Z tohto vyplýva, že nepostačuje iba popretie dlžnej sumy vo
všeobecnosti, ale žalovaný je povinný podrobne uviesť, v čom podľa neho spočíva tvrdená nesprávnosť
našich skutkových tvrdení. Bol povinný uviesť, akú časť úveru dlžník splatil a svoje tvrdenia riadne
preukázať. Na základe vyššie uvedeného, súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Spolu s istinou a úrokmi
z omeškania súd priznal žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania 25 % p.a. a nárok na paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

9.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže mal žalobca
v spore plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

10. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie včas odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a odôvodnil
ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považuje
za nesprávny, nezákonný, nepreskúmateľný, predčasne vydaný, jednostranne zameraný v prospechžalovaného a zmätočný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10.1. Všeobecný poukaz súdu na autonómnosť zmluvného a zákonného ručenia podľa jeho názoru
nepredstavuje riadne a zákonné vysporiadanie sa súdu s námietkou žalovaného, že prostredníctvom
zmluvného ručenia došlo k obídeniu zákonného ručenia upraveného v § 106 ObZ. Zároveň má za to, že
tento záver súdu je záverom nesprávnym. Zmluvné a zákonné ručenie nie je možné vnímať izolovane,
alejepotrebnéichvnímaťvovzájomnejsúvislosti.Zmluvnéručenie,kdespoločníkspoločnostisručením

obmedzenýmručízazáväzkytejtospoločnostivoväčšomrozsahuakolendovýškysvojhonesplateného
vkladu zapísaného v obchodnom registri, je v rozpore s ustanovením § 106 ObZ, kogentne upravujúcim
zákonné ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti. V danom prípade sa jedná o obídenie ustanovenia
§ 106 ObZ, pričom právny úkon, ktorým sa obchádza zákon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný. V prejednávanom prípade bolo podpísanie ručiteľského prehlásenia žalovaným
podmienkou žalobcu na uzavretie úverovej zmluvy, čo bolo podľa žalovaného v konaní nesporné. Súd

prvej inštancie sa však hlbším skúmaním uvedených súvislostí vôbec nezaoberal, v nadväznosti na čo
dospel k nesprávnemu záveru o zákonnosti zmluvného ručenia.

10.2. Za nesprávny záver považuje tiež záver v bode 32. odôvodnenia rozsudku (že v zmysle § 306
ods. 1 ObZ sa najneskôr výmazom dlžníka z obchodného registra stal žalovaný primárnym dlžníkom

a dlh sa stal automaticky splatným). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva podľa odvolateľa iba
možnosť veriteľa za splnenia zákonných podmienok žiadať splnenie splatného dlhu od ručiteľa aj bez
predošlej písomnej výzvy voči pôvodnému primárnemu dlžníkovi. Vždy sa však musí jednať o dlh, ktorý
je splatný, pričom na zosplatnenie dlhu voči ručiteľovi je potrebné vždy splniť tie isté zmluvné a zákonné
podmienky, aké bolo nutné splniť aj voči pôvodnému primárnemu veriteľovi. Nemožnosť splnenia dlhu

pôvodným primárnym veriteľom, ani zánik pôvodného primárneho veriteľa, samé o sebe nie sú dôvodom
na zosplatnenie dlhu voči ručiteľovi. S uvedenou argumentáciou sa súd nevysporiadal a to napriek tomu,
že ju žalovaný uviedol v duplike.

10.3. Za nesprávne považoval tiež závery súdu vyjadrené v bodoch 33. a 35. odôvodnenia týkajúce sa

preukázania žalovaného nároku. Opätovne poukázal na to, že v roku 2020 prestal byť spoločníkom a
konateľom dlžníka a odvtedy nemá prehľad o činnosti dlžníka, ani o vývoji zmluvných vzťahov medzi
dlžníkom a žalobcom založených zmluvou o úvere. Požadovať preto od žalovaného, aby uviedol a
preukázal, koľko bolo ku dnešnému dňu (resp. ku dňu podania žaloby) splatené, je absolútne nenáležité,
nakoľko to nemožno spravodlivo po žalovanom požadovať. Žalovaný je odkázaný na to, aby žalobca

uplatnenýnárokriadneavcelomrozsahupreukázal,čovšaknespravil.Jedinýmdôkazom,ktorýžalobca
predložil, je predmetná Zmluva o splátkovom úvere, ktorá však nie je relevantná ani pre preukázanie
výšky, ani stavu úveru. Ostatné priložené listiny sú iba súkromnými listinami vyprodukovanými priamo
žalobcom, kde žalovaný popieral pravdivosť údajov v nich obsiahnutých a teda v celom rozsahu popieral
existenciu dlhu voči žalobcovi. Má za to, že uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu nepreukázaný

a je iba v rovine tvrdení žalobcu, ktoré stačí poprieť v zmysle § 151 ods. 2 CSP, čo žalovaný aj urobil.
Žalovaný nemal objektívnu možnosť zistiť, v akom stave čo do výšky je predmetný úver v čase vedenia
konania, žalobca toto nepreukázal, a to, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy, resp. dohody o
ručení bol priamym účastníkom dotknutých záväzkov, je pre posúdenie aktuálnej vedomosti žalovaného
úplne irelevantné. To, že žalovaný po doručení výzvy na úhradu uhradil 300,- eur, z právneho hľadiska

nič nepreukazuje, nakoľko žalovaný je právny laik a uvedenú úhradu uskutočnil v prvotnom šoku bez
hlbšieho rozmyslu. V nadväznosti na uvedené za nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie
v bode č. 31. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého žalovaný nepoprel to, že úver, za ktorý sa
zaručil, doposiaľ žalobcovi ako veriteľovi nebol vrátený. Domnieva sa, že túto skutočnosť poprel v celom
rozsahu.

10.4. Poukázal na to, že v konaní namietal voči listine zo dňa 15.08.2023 označenej ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“. Na strane 2 tejto listiny hneď v prvom odseku je
uvedené: „Tento list je adresovaný dlžníkovi: BMTechnik SK s.r.o., Mäsiarska 50, Košice/Staré Mesto a
súčasne je zaslaný na vedomie všetkým spoludlžníkom a ručiteľom“, čo teda znamená, že tento list bol

a výzva na úhradu bola zasielaná výhradne spoločnosti BMTechnik SK s.r.o., ktorému doručená nebola,
nakoľko v tom čase už táto spoločnosť neexistovala. Žalovanému tento list bol zaslaný iba na vedomie
a nie je možné ho považovať za výzvu na úhradu dlhu. V tomto smere neboli splnené podmienky na
priznanie úrokov z omeškania žalobcovi voči žalovanému počnúc od dátumu doručenia listu zo dňa15.08.2023. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
vôbec nevysporiadal.

10.5. Zmätočnosť rozsudku vidí v bodoch 32. a 36. odôvodnenia. Z prvej vety bodu 32. odôvodnenia
rozsudku má za to, že súd vyjadril nesúhlas so znením § 106 ObZ a poprel výslovné znenie
zákona. K bodu 36. odôvodnenia rozsudku uviedol, že je síce pravdou, že poukázal na to, že
úkon zosplatnenia úveru nebol nikdy obligačnému dlžníkovi doručený, ale ako vyplýva z obsahu
súdneho spisu, žalovaný na to poukazoval v kontexte jeho ďalšej argumentácie (napríklad poukázanej

v odvolaní, v zmysle predchádzajúceho bodu tohto rozhodnutia), s ktorou sa súd prvej inštancie nijako
nevysporiadal. Práve táto ďalšia argumentácia tvorí podstatu námietok žalovaného v konaní. Žalovaný
v konaní nikdy nespochybňoval úkon zosplatnenia úveru iba na podklade púhej skutočnosti, že tento
úkon nebol doručený dlžníkovi. V danom prípade je teda argumentácia žalovaného zo strany súdu
dezinterpretovaná. Okrem toho, že súd sa v danom bode vysporiadaval s domnelým argumentom
žalovaného, vyporiadaval sa s ním v rozpore s elementárnou logikou. Aký má súvis pre vysporiadanie sa

s údajnou námietkou týkajúcou sa zosplatnenia úveru pre nedoručenie úkonu zosplatnenia obligačnému
dlžníkovi to, či bolo preukázané, akú časť úveru dlžník splatil?

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný
a odvolanie za nedôvodné v celom rozsahu. Odvolanie žalovaný postavil výlučne na opakovaní svojich

argumentov a skutkových tvrdení z konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa žalobca už
podrobne a obsiahlo vyjadril v písomných podaniach a ústnych prednesoch pred súdom prvej inštancie
a súd prvej inštancie sa s nimi správne a úplne vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Argumentácia
žalovaného je v celom rozsahu nedôvodná a odporuje zákonnej úprave. Skutočnosť, že žalovaný sa s
názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o nesprávnosti

rozsudku. Má za to, že k splatnosti dlhu došlo automaticky výmazom obligačného dlžníka a teda aj
vznik nároku na úroky z omeškania predchádza obdobie, za ktoré si tento nárok uplatňuje. Napriek tomu
sa rozhodol si tento nárok uplatniť až od doručenia príslušnej výzvy ručiteľovi a teda od neskoršieho
dátumu, čo je na prospech žalovaného.

12. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca vecne nevyvrátil žiadny z odvolacích argumentov
žalovaného.Tvrdeniežalobcu,žeúrokyzomeškaniasiuplatnilažoddoručeniaoznámeniažalovanému,
pričom však na ne mal nárok už od výmazu dlžníka, považuje za absurdné. Zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii.

13. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal. Odvolateľ v zásade
namietalnesprávnosťskutkovýchzáverovprijatýchsúdomprvejinštancie,nesprávneprávneposúdenie,

nedostatočné a zmätočné odôvodnenia rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ v odvolaní bližšie
nešpecifikoval, v čom vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu a uvedené nebolo možné vyvodiť ani
z jeho obsahu, vzhľadom na čo sa odvolací súd nezaoberal jeho skúmaním.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

19.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením,
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým zisteniam.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené
v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

24. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o autonómnosti ručenia
podľa § 303 ObZ (t.j. zmluvného ručenia) a ručenia spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným
(§ 106 ObZ). Z dotknutej zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj dohoda o ručení uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným, jednoznačne a zreteľne vyplýva, že ju žalovaný uzatváral ako ručiteľ – fyzická

osoba podľa § 303 a nasl. ObZ. Uzatvorením takejto dohody, ktorou sa určitá osoba veriteľovi zaručí
za splnenie záväzku dlžníka, vzniká medzi veriteľom (žalobcom) a ručiteľom (žalovaným) samostatný
záväzkovo - právny vzťah. Prevzatie ručiteľského záväzku ručiteľom realizované vyslovene podľa
§ 303 a nasl. ObZ (obsahom písomnej dohody bolo vyslovene tzv. zmluvné ručenie), nemožno
zamieňať so zákonným ručením, ktoré prípadne daná osoba v postavení ručiteľa mala z titulu svojho
postavenia spoločníka dlžníka, ktorým bola obchodná spoločnosť. Tzv. zákonné ručenie pritom vzniká

priamo zo zákona a pre jeho vznik v zákonom stanovenom rozsahu nie je potrebné realizovať
žiadne ručiteľské vyhlásenie. Námietky žalovaného o obchádzaní zákona vo vyššie uvedenom postupe
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Uvedené dva inštitúty sa navzájom nevylučujú, to znamená,
že nie je v praxi vylúčené, aby spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý zo zákona (na
základe kogentných ustanovení ObZ) ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu

zapísaného v obchodnom registri, zároveň veriteľovi v písomnej forme vyhlásil (resp. sa s veriteľom
v písomnej forme dohodol, ako tomu bolo v prejednávanom spore), že ho ako ručiteľ uspokojí v prípade,
ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. V takomto prípade ručiteľ ručí veriteľovi bez ohľadu na to,
či je spoločníkom alebo konateľom dlžníka. Inými slovami, skutočnosť, že (či) žalovaný bol v danom
čase spoločníkom dlžníka, je v tomto ohľade irelevantná. Skutočnosť, že sa v danom prípade jednalo

o ručenie podľa § 303 a nasl. ObZ, pritom bola uvedená priamo v záhlaví zmluvy, ako aj v čl. VI bode
6.6. (ktorý sa týkal práve ustanovení o ručení). Vo vzťahu k dojednanému zmluvnému ručeniu sú preto
pre vzťah žalobcu (veriteľa) a žalovaného (ručiteľa) smerodajné primárne zmluvné dojednania o ručení
v dohode zo dňa 29.11.2019. V prípade, že žalovaný so znením dohody nesúhlasil, resp. mal k jej
obsahu výhrady, nemal ju podpísať. S názorom odvolateľa o nemožnosti vnímať zmluvné (dobrovoľné)

a zákonné ručenie izolovane, sa možno stotožniť len v tom smere, že v zmysle § 312 ObZ, platia
ustanovenia § 305 až 311 ObZ primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona. Z uvedeného vyplýva
len to, že všeobecná úprava ručenia spoločníkov v obchodných spoločnostiach je upravená v § 56 ods. 6
ObZ, v zmysle ktorého sa pre ručenie spoločníkov použijú obdobne ustanovenia ObZ o ručení (§ 303
a nasl.), ak z ustanovení ObZ nevyplýva niečo iné. Uvedené však nemá žiaden dopad na závery súdu

prvej inštancie týkajúce sa dôvodnosti nároku uplatneného žalobou.

25. K odvolacej námietke týkajúcej sa bodu 32. odôvodnenia rozsudku odvolací súd uvádza, že prvá
veta citovaného bodu nie je štylisticky formulovaná správne. Je z nej však zrejmé, že súd prvej inštancie
ňou mienil konštatovať, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade sa uplatní limit

ručenia vyplývajúci z § 106 ObZ (zákonné ručenie spoločníkov s.r.o.). Napokon súd prvej inštancie svoje
úvahy v citovanom bode odôvodnenia v ďalších vetách vysvetľuje.

26. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že závery súdu vyjadrené v bode 32.
odôvodnenia, sú nesprávne. Dotknuté ustanovenie § 306 ods. 1 ObZ primárne vyžaduje, aby sa veriteľ

v prvom rade domáhal splnenia splatného záväzku od dlžníka a je vyjadrením všeobecne platnej zásady
subsidiarity ručenia. Zároveň však citované ustanovenie priamo stanovuje z uvedeného pravidla (priorita
písomnej výzvy adresovanej dlžníkovi) výnimky. Prvou je situácia, ak veriteľ výzvu dlžníkovi nemôže
uskutočniť (napr. dlžník mu zámerne uvedie nesprávnu adresu, na ktorú nie je možné úspešne doručiť
výzvu). Druhou možnosťou sú situácie, ak nie sú pochybnosti o tom, že dlžník svoj záväzok nesplní. ObZ

v tejto súvislosti len príkladmo uvádza vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Za takúto výnimku podľa
odvolacieho súdu možno bez pochýb považovať aj zánik dlžníka bez právneho nástupcu. Podmienka
domáhania sa splnenia záväzku priamo od ručiteľa (bez potreby predchádzajúcej výzvy dlžníkovi) bola
v prejednávanom spore splnená (s ohľadom na nepochybný zánik dlžníka výmazom z obchodného
registra).

27. Odvolateľ najmä namietal, že napriek uvedenému vo vzťahu k ručiteľovi musia byť splnené rovnaké
podmienky týkajúce sa zosplatnenia (aké boli voči dlžníkovi) a že nemožnosť splnenia dlhu dlžníkom
a jeho zánik, nie sú samé osebe dôvodom na zosplatnenie voči ručiteľovi. V tejto súvislosti odvolacísúd poukazuje na čl. VI. bod 6.6.1. a 6.6.2. dotknutej Zmluvy o úvere zo dňa 29.11.2019. Odvolací súd
podotýka, že ustanovenie § 306 ods. 1 ObZ je dispozitívne a zmluvné strany sa dohodou môžu od
jeho znenia dohodou odchýliť (§ 263 ods. 1 ObZ). Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluvné

strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia pohľadávky od ručiteľa bez
predchádzajúceho vyzvania dlžníka. Z uvedeného teda vyplýva, že povinnosť predchádzajúcej výzvy
dlžníkovi bola zmluvou vylúčená pre všetky prípady. V ustanovení 6.6.2. zmluvy sa zmluvné strany
ďalej dohodli, že ručiteľ sa zaväzuje po obdržaní výzvy veriteľa zaplatiť veriteľovi dlžníkom nezaplatenú
splatnú pohľadávku, ktorá bude obsahovať správu o tom, že dlžník nezaplatil pohľadávku v súlade so

zmluvou a to v lehote uvedenej vo výzve na účet určený veriteľom v tomto oznámení. Takéto podmienky
podľa odvolacieho súdu boli splnené, keďže v konaní bolo preukázané, že listina zo dňa 15.08.2023
označená ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie, ktorej adresátom
bol žalovaný, obsahovala správu o tom, že dlžník nezaplatil veriteľovi v súlade so zmluvou, ako aj
formuláciou, že v dôsledku stanovenia mimoriadnej splatnosti úveru vznikla adresátovi („Vám vznikla“)
povinnosť predčasne splatiť pohľadávku veriteľa (v určenej výške a s určenými pokynmi k úhrade).

Je faktom, že v závere listu bola uvedená informácia, že list je adresovaný dlžníkovi a súčasne na
vedomie ručiteľom a spoludlžníkom. Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný uvedenú výzvu
obdržalažecitovanéustanovenie6.6.2.zmluvymuukladalopovinnosťnazákladetaktodoručenejvýzvy
žalobcu ako veriteľa, záväzok, ktorý nebol zo strany dlžníka uhradený, uhradiť. V zmysle zmluvy neboli
dohodnuté iné podmienky pre splatnosť pohľadávky voči ručiteľovi. Správne preto súd prvej inštancie

v bode 32. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že vyhlásenia ručiteľa v zmluve sú určité a zrozumiteľné
a že (poukazujúc na druhú vetu § 306 ods. 1 ObZ) výzva ručiteľovi nebola potrebná. S ohľadom na
uvedené odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol naplnenie žiadneho uplatneného odvolacieho dôvodu
v súvislosti s touto odvolacou námietkou.

28. S ohľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia
preto odvolací súd dospel k záveru, že po doručení výzvy žalovanému, bol žalobca oprávnený uplatniť
si od daného momentu (uplynutím dodatočnej žalobcom poskytnutej lehoty na zaplatenie uvedenej
v oznámení zo dňa 15.08.2023) aj úroky z omeškania.

29. K odvolacej námietke týkajúcej sa preukázania žalovaného nároku, odvolací súd uvádza, že
je irelevantné tvrdenie odvolateľa, že spoločníkom a konateľom dlžníka prestal byť v roku 2020
a nemal prehľad o jeho činnosti a o záväzkoch zo zmluvy o úvere. Keďže žalovaný na seba prevzal
ručiteľský záväzok za záväzky dlžníka voči žalobcovi, mal si byť vedomý následkov uvedeného konania,
t.j. skutočnosti, že sa stal tzv. dobrovoľným – zmluvným ručiteľom v zmysle podmienok písomne

dohodnutých s veriteľom.

30. Žalobca okrem zmluvy o úvere, k žalobe predložil aj aktuálny stav úveru (k dátumu 10.11.2023)
a zároveň výzvu ručiteľovi. V konaní na súde prvej inštancie žalobca v prílohe podania zo dňa
24.04.2024 predložil súdu tiež výpis z úverového účtu dlžníka, z ktorého vyplývalo poskytnutie úveru

vo výške 71.000,00 eur dňa 03.12.2019 a postupné splácania jednotlivých splátok úveru, ako aj
zostatková dlžná istina. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetné podanie bolo právnemu
zástupcovi žalovaného doručené dňa 11.05.2024 (odoslané súdom dňa 25.04.2024). V konaní žalovaný
k uvedenému (identicky s obsahom odvolania) uvádzal, že jediným dôkazom predloženým žalobcom
bola zmluva o úvere. Ostatné dôkazy žalobcu považoval „len za súkromné listiny vyprodukované

žalobcom“, ktorých pravdivosť žalovaný popieral. S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožnil
a za správne hodnotil závery súdu prvej inštancie vyjadrené v napadnutom rozsudku, že len všeobecné
popretie určitej skutočnosti (existencie dlhu žalovaného voči veriteľovi, ako aj nevrátenia úveru dlžníkom
žalobcovi), bez predloženia relevantných vlastných tvrdení podložených dôkazmi, nie je postačujúce
a nie je spôsobilé zbaviť žalovanú stranu sporu povinnosti uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

(s rizikom prípadného neunesenia). Povinnosť tvrdenia, ktorou je civilné sporové konanie ovládané,
zaťažuje obe strany sporu. Na povinnosť tvrdenia neoddeliteľne nadväzuje dôkazné bremeno, resp.
potreba jeho unesenia, ak chce strana sporu byť v konaní úspešná. Navyše odvolací súd dodáva,
že žalovaný v konaní ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov (na čo bol oprávnený) a spoliehal sa
výlučne na popretie existencie dlhu žalobcu voči žalovanému. Podľa § 187 ods. 1 CSP pritom za dôkaz

môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkaz musí navrhnúť strana zaťažená dôkazným bremenom. Žalovaného
v celom rozsahu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočností ním v konaní tvrdených.V danom prípade nebol daný žiadny dôvod na konštatovanie potreby prenesenia dôkazného bremena
na žalobcu.

31. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).