Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201792
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725201792.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, deti rodičov:
matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, E. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, E.,

o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok zo dňa 7. júla 2025, č.k. 44P/146/2025-33, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v časti
výroku III. o zverení maloletých p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že
otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti
tohto uznesenia vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok I.), tiež určil, že otec
je povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti
tohto uznesenia vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok II.), vo zvyšku súd návrh

zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že matka sa podaným návrhom na súd prvej inštancie domáhala
nariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdzverilmaloletédetidojejosobnejstarostlivosti,otcovi
určil výživné na maloletú A. v sume 370 eur mesačne a maloletého C. 300 eur mesačne a upravil styk
otca s deťmi na každý druhý víkend v mesiaci. Dôvodila, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od
januára 2024, maloleté deti žijú s ňou, ona vykonáva všetku osobnú starostlivosť o deti. Otec sa o deti

dlhodobo nezaujíma o ich výchovu školský psychický vývoj, nezúčastňuje sa rodičovských stretnutí, ani
besiedok. Posledné tri mesiace vôbec na deti neprispieva, nereaguje na výzvy matky na upovedomenie
a z materskej školy o omeškaní platieb. Matka je od februára 2025 nezamestnaná. Požiadala otca
o súčinnosť so starostlivosťou o deti vzhľadom na nové pracovné ponuky s dlhšou pracovnou dobou.
Otec jej žiadosti odmietol vyhovieť. Mesačné náklady na maloletého C. matka uviedla vo výške 554
eur, na maloletú A. vo výške 642 eur, vrátane nákladov na domácnosť. Matka mesačne hradí úver na

bývanievovýške1.200eur.MaloletáA.odseptembra2025začnenavštevovať1.ročníkzákladnejškoly.
Styk otca s deťmi prebieha zvyčajne dva víkendy v mesiaci, kedy deti trávia čas u svojej starej matky
z otcovej strany. Maloleté deti sú úplne finančne závislé od matky a otec nehradením výživného ohrozuje
ich výživu. Kolízny opatrovník doručil súdu vyjadrenie k neodkladnému opatreniu, v ktorom uviedol,
že doposiaľ nebolo realizované šetrenie pomerov vzhľadom k aktuálnej situácii v rodine vyplývajúcej
z návrhu matky, navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd maloletých zveril do osobnej

starostlivosti matky, styk s otcom neupravil a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí sumami
280 a 230 eur mesačne. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 CMP, podľa § 324, podľa §325, podľa § 326, § 328, § 329, § 331 CSP a § 360 ods. 1, § 366 CMP podľa článku 5 Zákona o rodine.
Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesenie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa

alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné
dôležité záujmy. Je možné ho uplatniť len výnimočne a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu
uviedlaapooboznámenísasvyjadrenímopatrovníkaknávrhu,dospelsúdkzáveru,ževdanomprípade
je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, avšak len čo do určenia povinnosti

otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ide o zverenie detí, súd prijal záver, že zo strany
matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zo strany súdu nebolo zistené ani
žiadne potenciálne ohrozenie maloletých detí, ktoré sa v čase rozhodovania súdu nachádzajú v osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju riadne zabezpečuje. Pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku, je v záujme
detí povinnosťou rodiča rešpektovať úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa, sama matka v návrhu
opisuje, že deti sa s otcom stýkajú spravidla dva víkendy v mesiaci. Bezodkladnosť úpravy pomerov tak

nebola preukázaná, nakoľko z dôvodov uvedených v návrhu nevyplýva, že deťom hrozí bezprostredné
nebezpečenstvo v prípade, že sa ich styk s otcom neupraví spôsobom akým matka navrhuje. Súd mal
teda osvedčené, že pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti, nateraz je o ne postarané, deti nie sú
bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru. Neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie ich
životaazdravia,čipriaznivéhovývoja,pretovtýchtočastiachnariadenieneodkladnéhoopatrenianebolo

dôvodné. V časti určenia výživného súd návrh považoval za dôvodný a otcovi určil povinnosť prispievať
na maloleté deti podľa § 366 CMP sumami 100 eur na každé. Súd mal za osvedčené, že rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti, o výživnom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Otec už nejaký čas na deti matke
nijakým spôsobom neprispieva, preto je v záujme ochrany práv maloletých detí, aby nedošlo k ohrozeniu
ich výživy určiť otcovi výživné a to vo výške, ktorá zodpovedá v nevyhnutnej miere na zabezpečenie

základných potrieb detí vzhľadom na životnú situáciu, v ktorej sa matka ocitla. Výživné má byť zároveň
určené vo výške postačujúcej na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Sumu 100
eur mesačne považuje súd za postačujúcu, aby pokryla základné potreby maloletých detí s tým, že táto
úprava je len dočasná a výživné má pokryť len nevyhnutné výdavky tak, aby nebol ohrozený priaznivý
vývoj maloletých detí.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, keď uviedla, že určenú
výšku výživného mesačne na deti považuje za extrémne nízku, absolútne nedokáže pokryť reálne
a nevyhnutné potreby detí, nezodpovedá reálnym potrebám detí a to ani v minimálnom rozsahu.
Opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné 280 eur a 230 eur

mesačne. Súd sa od odporúčania opatrovníka neodôvodnene odchýlil a to bez riadneho vysvetlenia.
Postupsúdutakpovažujevrozporesozásadouprioritnéhozáujmumaloletýchdetí.Akomatkadlhodobo
zabezpečuje každodennú starostlivosť o obe deti osobne, finančne, organizačne. Otec od januára 2024
sa na výchove detí nepodieľa, neposkytuje žiadnu pravidelnú pomoc. Súdom určené výživné 100 eur
na každé dieťa je výrazne pod úrovňou primeranej výživy. Vzhľadom na zvyšujúce sa životné náklady

a reálne potreby detí je takáto suma nedostatočná. Len mesačné výdavky na školské zariadenia už
sami o sebe presahujú výšku 100 eur mesačne na dieťa, nehovoriac o nákladoch na stravu, oblečenie,
hygienu, dopravu a bežné výdavky v domácnosti. Výživné v takejto výške nepostačuje ani na základnú
starostlivosť o dieťa. Súd nerozhodol o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, ktorú odporučil
opatrovník. Keďže ona zabezpečuje celú starostlivosť o maloleté deti počas celého mesiaca, žiada

o zohľadnenie odporučenie opatrovníka a zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti a určenie
výživného otcovi 280 eur mesačne na maloletú A. a 230 eur mesačne na maloletého C..

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka býva v štvorizbovom
rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Nehnuteľnosť je zaťažená hypotekárnym úverom,

ktorého mesačná splátka predstavuje 1.200 eur. Otec maloletých býva v trojizbovom byte v E., v byte
jeho matky. Matka od 19.05.2025 pracuje ako SZČO v spoločnosti I. J. E., mesačný príjem brutto uvádza
cca 1.900 eur. Matkou vyčíslené náklady na maloletých v návrhu považuje opatrovník za opodstatnené.
Otec sa podľa vyjadrenia matky zaujímal o to, ako sa majú maloleté detí, avšak cca od konca mája
2025 s deťmi netrávil čas, neprejavuje záujem dohodnúť sa s matkou na starostlivosti o deti. Doposiaľ

neprejavil záujem o trávenie času s deťmi ani v čase prázdnin. V rámci pohovoru s maloletými deťmi
tieto uviedli, že sa veľmi tešia na prázdniny k babke, do škôlky ich vozí mama, s otcom trávia čas iba
málo. Navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky bez úpravy styku a otcovi určiť výživné 280
a 230 eur mesačne.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 a § 357 písm. d) CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsahu a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých
častiach vecne správne.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,
odôvodnenia napadnutého uznesenia i argumenty odvolateľky bolo posúdenie správnosti napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil výživné na
maloleté deti sumami 100 eur na každé a zamietol návrh v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti
matky.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal ohľadom rozhodujúcich skutočností
dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením

súdu prvej inštancie a s jeho dôvodmi uvedenými v odôvodnení. Súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia,
správne vyložil účel a podmienky inštitútu neodkladného opatrenia.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.

Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie
(§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať
len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich

sa starostlivosti súdu o maloletých má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa
do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov
účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých úpravy pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo

samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah
zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

9. V prejednávanej veci bolo osvedčené, že rodičia maloletých detí od januára 2024 nežijú v spoločnej

domácnosti,matkasaodetiosobnestará,od19.05.2025pracujeakoSZČOvspoločnostiI.J. spríjmom
1.900 eur brutto, poberá na deti rodinné prídavky. Je vlastníčkou rodinného domu, spláca hypotekárny
úver v sume 1.200 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky otec od konca mája 2025 sa o deti nezaujíma,
býva v byte svojej matky, iné skutočnosti o osobných a majetkových pomeroch otca (zamestnávateľa,
výšku príjmu) matka neuviedla. Maloletá A. navštevuje 1. ročník základnej školy a maloletý C. chodí

do škôlky.

10. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru,ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP podmienkou pre nariadenie neodkladného

opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov
by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je
zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených
v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v
konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (napr. uznesenie

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva
dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s
poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a berúc do
úvahy relevantné ustanovenia zákona dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená potreba

bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 366 CMP. Matka maloletých v návrhu nijakým spôsobom
neosvedčila, že by výživa maloletých detí pri určení výživného v sume 100 eur bola ohrozená, alebo že
by im hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený ich život, zdravie, prípadne zdravý vývoj a preto odvolací
súd nepovažoval v tomto prípade za dôvodné určovať neodkladným opatrením výživné vyššou sumou.
Maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky už od januára 2024, kde majú zabezpečenú

výživu, výchovu a ich život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka je riadne zamestnaná
a podľa jej vyjadrenia dokáže z príjmu hradiť úver vo výške 1.200 eur mesačne a iné náklady.
Matka neosvedčila skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že v dôsledku nedostatočnej
participácie otca by základné potreby maloletých neboli zo strany matky zabezpečené. Rozhodnutie o
výživnomurčenomneodkladnýmopatrenímmusívprvomradespĺňaťzákonnépodmienkytohtoinštitútu

amusívychádzaťzpravdepodobnýchskutkovýchtvrdení,zktorýchpotomnazákladeichindividuálneho
vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadajúc na hore uvedené
zásady a obsah návrhu matky, odvolací súd splnenie podmienok pre určenie výživného na maloleté deti
navrhovanými sumami nezistil.

12. Vychádzajúc z inštitútu neodkladného opatrenia a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia § 366
CMP treba uzavrieť, že v prejednávanej veci určené výživné neodkladným opatrením sumou 100 eur
mesačne (spolu s rodinným prídavkom 60 eur mesačne) na každé dieťa je dostatočné na zabezpečenie
nevyhnutných nákladov. Pokiaľ matka považuje uvedenú sumu za nedostatočnú má možnosť podať
riadny návrh vo veci samej (na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), v ktorom konaní sa bude

rozhodovať po riadne vykonanom dokazovaní o výške výživného podľa zásad určených pre výživné
v zákone o rodine, teda podľa odôvodnených potrieb detí a schopností a možností rodičov (a to i s
možnosťou priznania výživného spätne po splnení zákonných podmienok).

13. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď považoval za správne aj zamietnutie návrhu v časti zverenia maloletých,
nakoľko maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky, ktorú nikto nespochybňuje, takže tu nie je
dôvodný okamžitý zásah súdu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP.

14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).