Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1321202313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov - matky: C. C. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. A., zastúpená: JUDr. Martinou Mrázovou, advokátka,
so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, IČO: 42171300 a otca: F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. I. XX, J., zastúpený: 4JUSTICE advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Lazaretská 23,
Bratislava, IČO: 51320959, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.
B3-38P/82/2021-994 z 11. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že zaviazal
otca prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 250 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 03.05.2021. Výrokom II. rozhodol, že zročné výživné za obdobie od

03.05.2021 do 30.11.2024 vo výške 656,97 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od doručenia rozsudku.
Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine. Vecne dôvodil, že súdom bolo z vykonaných
dôkazov z hľadiska skutočného stavu ustálené, že maloletá A. má aktuálne 4 roky. Pochádza zo vzťahu

rodičov, ktorí manželstvo neuzatvorili a už v čase narodenia maloletej nežili v spoločnej domácnosti,
pričom tento stav trvá. Maloletá je mimo bežných detských chorôb primeraných jej veku a faktu, že je
začlenená do detského kolektívu predškolského zariadenia, zdravá. Osobnú starostlivosť o maloletú
kontinuálne od narodenia zabezpečuje matka. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
38P/82/2021-41 zo dňa 18.01.2022 bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým,
že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obidvaja rodičia. V tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol. Styk otca s maloletou nebol súdom upravený. Otec sa

dlhodobo styku s maloletou nedomáha, v živote maloletej približne posledné dva roky nie je prítomný.
Maloletánavštevujeaktuálneod01.12.2023štátnumaterskúškolunaJ.K.H.J..Vobdobíod01.05.2022
do 30.11.2023 navštevovala maloletá súkromné predškolské zariadenie (jasle), v súvislosti s čím vznikal
matke náklad na maloletú vo výške cca 450,- eur ako poplatok za návštevu jaslí a stravu v jasliach.Uvedený náklad bol kompenzovaný rodičovským príspevkom priznaným matke aj za čas kedy už znova
pracovala, tj. od 01.05.2022 a maloletá A. navštevovala jasle. Matka poberala dávku rodičovského
príspevku spolu s rodinným prídavkom, ktorých výška spolu predstavovala sumu 409,68 eur, po zvýšení

sumu 472,60 eur. Rodičovský príspevok matka poberala do novembra 2023, vrátane. Prídavok na dieťa
je matke vyplácaný naďalej a to v sume 60,- eur mesačne.

3. Pravidelné mesačné výdavky maloletej súd vychádzajúc z vyčíslenia matkou a predložených listín
posúdil aj s prihliadnutím na vek maloletej ako opodstatnené a primerané v sume v priemere po

zaokrúhlení v sume cca 490 eur takto:
- strava 200 eur z toho strava doma cca 150 eur ako 5 eur na 1 deň pri predpokladanom zabezpečovaní
stravy 5x denne, počte jedál obvyklom pre deti vo veku maloletej a strava v škôlke cca 50 eur,
- bývanie 85 eur ako pomerná časť nákladov na bývanie a energie ustálená zo zálohových predpisov a
potvrdení o vykonaných úhradách preukázaných matkou v sume 170 eur mesačne (za služby spojené
s užívaním bytu vo výške cca 74 eur, elektrinu 67 eur, televízia a internet cca 30 eur), zodpovedajúca

podielu maloletej pri počte osôb v domácnosti (2), pričom do nákladov na bývanie nebol zahrnutý náklad
matky na splátky hypotéky, poistenie, ktoré si matka v konaní pôvodne uplatňovala
- poplatok za materskú školu 75 eur,
- poplatok za „ZRPŠ" 10 eur,
- oblečenie, obuv 50 eur,

- hygiena a drogéria 20 eur (oproti matkou vyčíslených 30 eur), nakoľko vzhľadom na vek maloletej nie
je potrebné vynakladať na hygienu a starostlivosť o telo finančné prostriedky ako na deti vo vyššom,
najmä v dospievajúcom veku,
- zdravotná starostlivosť, lieky ktoré nie sú hradené z verejného poistenia, ako lieky na teplotu, bežnú
nádchu, kašeľ, bolesti brucha, hnačku, vitamíny 20 eur, pričom súd vychádzal zo známeho vedeckého

poznatku, prijatého odborným konsenzom (lekárskou odbornou verejnosťou), že deti predškolského
veku začlenené do kolektívu sú náchylné k častým vírusovým ochoreniam a infektom, sú vo veku, kedy
sa im buduje imunita a pediatrami sú im odporúčané vitamínové doplnky stravy,
- hračky a pomôcky na rozvoj psychomotorických funkcií, opäť primerane k veku 30 eur, ako detské
omaľovanky, výkresy, farbičky, plastelína, kocky, puzzle a iné,

- krúžky 30 eur ako veku maloletej v rozhodnom období (od podania návrhu, kedy mala 6 mesiacov do
„nového" rozhodnutia súdu, kedy mala 4 roky primeraná čiastka na športovú činnosť maloletej, rozvoj
zručností a talentu.
4. Z hľadiska majetkových a zárobkových pomerov matky bolo z vykonaných dôkazov zistené na
strane matky vlastníctvo nehnuteľnosti a to dvojizbového bytu v obci E. A., prostredníctvom ktorého

zabezpečuje bývanie sebe a maloletej. Byt matka financovala z finančných prostriedkov získaných
pomocou hypotekárneho úveru. Mesačná splátka hypotéky predstavuje aktuálne 470 eur. Čo sa týka
zárobkových pomerov, matka je príslušníčkou policajného zboru. Jej priemerný čistý mesačný príjem
predstavuje cca 1.550 eur. Poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. Na maloletú si uplatňuje
daňový bonus. V období od 05/2022 do 06/2022 vo výške 47 eur, v období od 07/2022 do 12/2022 vo

výške 70,-eur, a od 01/2023 vo výške 140,-eur mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

5. Pokiaľ ide o majetkové a zárobkové pomery otca ako povinného rodiča, vykonané dokazovanie
preukázalo, že je vlastníkom „dvojgarzónky", resp. 1,5 izbového bytu v J.. Rovnako ako matka aj
on financoval jeho kúpu pomocou hypotekárneho úveru. Výška mesačnej splátky predstavuje sumu

300 eur po zaokrúhlení (299,60 eur). Byt nevyužíva na bývanie. Podľa vlastných tvrdení otca, byt
zadovážil za účelom získania ďalšieho príjmu. Svoje bývanie rieši prenájmom a tento náklad pokrýva
prostredníctvom príspevku na ubytovanie hradenému otcovi jeho zamestnávateľom v sume 150 eur.
Otec pracuje v obchodnej spoločnosti B. D. L. M. N. N. so sídlom v A. na pozícií, vodič vysokozdvižného
vozíka. Priemerný čistý mesačný príjem otca za rozhodné obdobie predstavuje sumu 1.420,- eur vrátane

už spomenutého príspevku zamestnávateľa na ubytovanie vo výške 150,- eur. K tomuto príjmu je
potrebné prirátať výsluhový dôchodok, ktorého je otec poberateľom. Aktuálne ide o sumu 465,93 eur.
V predchádzajúcom období v čase od 5/2020 až 8/2024 bola výška výsluhového dôchodku zistená
nasledovne: od mája 2020 do júna 2020 vo výške 339,79 eur, od júla 2020 do júna 2021 vo výške
348,79 eur, od júla 2021 do júna 2022 vo výške 359,29 eur, od júla 2022 do júna 2023 vo výške 363,97

eur a od júla 2023 do júna 2024 vo výške 406, 92 eur. V priemere za celé rozhodné obdobie ide o
čiastku cca 380,- eur. Z vykonaných dôkazov bol tiež ustálený potenciálny príjem otca z prenájmu bytu.
Otec v ďalšom konaní pred súdom uvádzal, že byt toho času prenajíma za nájomné vo výške 400,- eur
mesačne. Zmluvu uzatvorenú nemá. Súd preto stanovil potencionálny čistý príjem otca z prenájmu bytu,dvojgarsónky vo H. I. H. J. o výmere 36 m2 v sume 202,- eur a to tak, že hrubý príjem z prenájmu stanovil
na základe cien zverejnených v rámci inzercie realitných ponúk v sume 450,- eur mesačne, od ktorej
sumy odrátal sumu 248,- eur mesačne ako náklad otca. Ide o poplatok za správu nehnuteľnosti a služby

spojené s užívaním bytu a energie. Celkovo tak priemerný čistý mesačný príjem otca predstavuje sumu
2.002,- eur ako súčet príjmu zo závislej činnosti v sume v priemere 1.420,- eur, výsluhového dôchodku
v priemere v sume 380,- eur a príjmu z prenájmu v sume cca 202,- eur.

6. Ako bolo súdom zistené, otec má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. ďalšie dve vyživovacie

povinnosti k toho času plnoletým deťom. Ich výška je určená rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach
nad Bebravou sp. zn. 4P/13/2020-119 zo dňa 03.11.2020, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
zo sumy 150 eur na 200 eur mesačne na A. G., narodenú XX.XX.XXXX a vyživovaciu povinnosť otca
na O. G., narodenú XX.XX.XXXX zvýšil zo sumy 100 eur na 130 eur mesačne. Nad rámec výživného
určeného súdom má otec podľa jeho tvrdení prispievať na výživu svojich plnoletých detí na základe
dohody celkovo sumou 470 eur mesačne, teda spolu 140 eur mesačne nad rámec súdom určeného

výživného.

7. Čo sa týka príspevkov na výživu maloletej A., otec do marca 2024 (do doručenia uznesenia o zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie) platil k rukám matky súdom určené výživné v sume 260 eur mesačne + 50
eur mesačne titulom zročného výživného. Od marca 2024 platil k rukám matky sumu 140 eur mesačne,

aktuálne prispieva na výživu maloletej čiastkou 200 eur. Nad rámec uvedeného od dvoch rokov veku
maloletej inými plneniami neprispieva.

8. O výživnom na maloletú rozhodol súd podľa ustanovenia § 62 zákona o rodine podľa ktorého, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.Súdrozhodovaltiežpodľaustanovenia§75ods.1zákonaorodinepodľaktorého,priurčenívýživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Zároveň prihliadol
aj na ustanovenie § 76 ods. 1 zákona o rodine podľa ktorého, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca sa súd
zaoberal tak odôvodnenými výdavkami maloletého dieťaťa ako aj majetkovými pomermi, možnosťami
a schopnosťami obidvoch rodičov. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu pritom vychádzal zo skutočnosti,

že ide o dieťa vo veku 4 roky, aktuálne navštevujúce štátne predškolské zariadenie bez zvýšených
výdavkovnazdravotnústarostlivosť.Pravidelnémesačnénákladynazabezpečenieprimeranýchpotrieb
maloletej boli súdom zistené v sume cca 490,- eur mesačne. Z toho predstavuje strava celkovo 200,-
eur a tvorí ju náklad na stravu doma cca 150,- eur určený ako 5 eur na 1 deň pri predpokladanom
zabezpečovaní stravy 5x denne, počte jedál obvyklom pre deti vo veku maloletej a náklad na stravu v

škôlke cca 50,- eur; bývanie sumu 85,- eur stanovenú ako pomerná časť nákladov na bývanie a energie
ustálená zo zálohových predpisov a potvrdení o vykonaných úhradách preukázaných matkou v sume
170, eur mesačne (za služby spojené s užívaním bytu vo výške cca 74,- eur, elektrinu 67,- eur, televízia
a internet cca 30,- eur), zodpovedajúca podielu maloletej pri počte osôb v domácnosti (2), pričom do
nákladov na bývanie nebol zahrnutý náklad matky na splátky hypotéky, poistenie, ktoré si matka v konaní

pôvodne uplatňovala z dôvodu, že nejde o náklad maloletého dieťaťa, ale náklad matky; poplatok za
materskú školu 75,- eur; poplatok za „ZRPŠ" 10,- eur; oblečenie, obuv spolu 50,- eur; hygiena a drogéria
20,- eur oproti matkou vyčíslených 30,- eur nakoľko súd je názoru, že vzhľadom na vek maloletej nie
je potrebné vynakladať na hygienu a starostlivosť o telo finančné prostriedky ako na deti vo vyššom,najmädospievajúcomveku;zdravotnástarostlivosť,liekyktoréniesúhradenézverejnéhopoistenia,ako
lieky na teplotu, bežnú nádchu, kašeľ, bolesti brucha, hnačku, vitamíny 20,- eur, súd pritom vychádzal
zo známeho vedeckého poznatku, prijatého odborným konsenzom (lekárskou odbornou verejnosťou),

že deti predškolského veku začlenené do kolektívu sú náchylné k častým vírusovým ochoreniam a
infektom, sú vo veku, kedy sa im buduje imunita a pediatrami sú im odporúčané vitamínové doplnky
stravy; hračky a pomôcky na rozvoj psychomotorických funkcií, opäť primerane k veku 30,- eur, ako
detské omaľovanky, výkresy, farbičky, plastelína, kocky, puzzle a iné; krúžky 30,- eur ako veku maloletej
v rozhodnom období (od podania návrhu, kedy mala 6 mesiacov do „nového" rozhodnutia súdu, kedy

mala 4 roky primeraná čiastka na športovú činnosť maloletej, rozvoj zručností a talentu. Pri mesačných
nákladoch súd nezohľadnil celkové náklady na záujmovú činnosť maloletej v zmysle vyčíslenia matkou
spolu vo výške 164,- eur, z toho tanečná 19,- eurá mesiac (vyplýva z dokladu predloženého matkou o
platbe v sume 79,- eur za obdobie 10/2023 až 01/2024), plávanie 50,- eur mesačne, gymnastika 95,- eur
mesačne z dôvodu, že výšku týchto nákladov nepovažuje súd za primeranú a adekvátnu veku maloletej.
Súd nespochybňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti a mať

pohybové aktivity a to aj formou návštevy krúžkov, pokiaľ však ide o náklady na túto činnosť, súd ich
nemá vziať do úvahy bezmedzne a nekriticky, ale mal by posúdiť ich rozumnú mieru, zodpovedajúcu
možnostiam a schopnostiam rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerný
mesačný príjem matky bol v rozhodnom období vo výške cca 1.550 eur netto vrátane daňového bonusu,
ktorý poberala v období od 05/2022 do 06/2022 vo výške 47 eur, v období od 07/2022 do 12/2022

vo výške 70,-eur, a od 01/2023 vo výške 140,-eur mesačne. Matka poberá tiež prídavok na dieťa v
sume 60,- eur mesačne. V období do 5/2022 kedy matka opätovne nastúpila od narodenia maloletej
do práce poberala dávku rodičovského príspevku spolu s rodinným prídavkom, ktorých výška spolu
predstavovala sumu 409,68 eur, po zvýšení sumu 472,60 eur. Rodičovský príspevok matka poberala
do novembra 2023. Priemerný mesačný príjem otca bol súdom zistený vo výške 2.002,- eur ako súčet

príjmu zo závislej činnosti v sume v priemere 1.420,- eur, výsluhového dôchodku v priemere v sume
380,- eur a príjmu z prenájmu nehnuteľnosti v sume cca 202,- eur. Matka je výlučnou vlastníčkou jednej
nehnuteľnosti a to bytu, v ktorom žije s dcérou. Otec tiež vlastní jednu nehnuteľnosť na rozdiel od matky
ju na bývanie nevyužíva a má tak možnosť získavať z nej príjem v podobe prenájmu. Obidvaja rodičia
sú zaťažení splátkami úveru na bývanie, pri matke ide o sumu cca aktuálne 470,- eur, na strane otca

je úverové zaťaženie vyššie vo výške 300,- eur mesačne. Napriek skutočnosti, že príjem otca je cca
o 450 eur mesačne vyšší ako príjem matky, súd pri určení vyživovacej povinnosti musel prihliadnuť aj
na skutočnosť, že matka je poberateľkou rodinného prídavku, toho času už vo výške 60 eur a rovnako
si na maloleté dieťa uplatňuje aj daňový bonus v období od 05/202 do 06/2022 vo výške 47 eur, v
období od 07/2022 do 12/2022 vo výške 70,-eur, a od 01/2023 vo výške 140,-eur mesačne. Zároveň,

ale prihliadol aj na to, že výlučne matka sa o maloletú osobne stará a výšku jej príjmu ovplyvňuje aj
prípadná chorobnosť maloletej.

10. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podmieňovala určenie vyživovacej povinnosti bolo, že kým pre matku
je maloletá A. jediným dieťaťom, otec má okrem maloletej A. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti a

to k plnoletým deťom O. G. a A. G., určené rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou
sp. zn. 4P/13/2020-119 zo dňa 03.11.2020 celkovo vo výške 330 eur. Hoci je možné povedať, že
otec je v tomto konaní finančne zdatnejším rodičom a jeho majetkové pomery sú lepšie ako pomery
matky, matkou navrhované výživné vo výške 350,- eur mesačne, považoval súd za nadhodnotené,
nezodpovedajúce nákladom na maloleté dieťa a v konečnom dôsledku ani možnostiam a schopnostiam

otca. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby
štvorročného dieťaťa, ktorého priemerné mesačné náklady boli ustálené na sumu 490,- eur dospel k
záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je počnúc dňom podania návrhu matky platiť
výživné vo výške 250,- eur mesačne. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca zodpovedá cca

12%zcelkovéhopríjmuotcaajetedasúladnáajsvýškouodporučenoumetodikouMSSRpreurčovanie
výživného a to s ohľadom na vek maloletej a počet vyživovacích povinností otca. V súvislosti s určenou
výškou výživného a vekom maloletej je potrebné si uvedomiť, že po nástupe maloletej na primárne
vzdelávanie, resp. inej podstatnej zmene pomerov bude možné opäť výšku vyživovacej povinnosti na
maloletú prehodnotiť.

11. Pokiaľ ide o obdobie kedy maloletá navštevovala predškolské zariadenie (jasle), v súvislosti s čím
vznikalmatkenákladnamaloletúvovýškecca450,-eurakopoplatokzanávštevujaslíastravuvjasliach
súkromné a to od 01.05.2022 do 30.11.2023 a na ktorého potrebu zohľadnenia poukazoval aj odvolacísúd, súd uvádza, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania uvedený náklad bol kompenzovaný
rodičovským príspevkom priznaným matke aj za čas kedy už znova pracovala, t.j. od 01.05.2022 a
maloletá A. navštevovala jasle. Matka v danom čase poberala dávku rodičovského príspevku spolu s

rodinným prídavkom, ktorých výška spolu predstavovala v čase sumu 409,68 eur, po zvýšení sumu
472,60 eur. Rodičovský príspevok matka poberala do novembra 2023 teda do času kým maloletá
súkromné predškolské zariadenie navštevovala.

12. Zročné výživné bolo súdom určené za obdobie od 03.05.2021 do 30.11.2024 vo výške 656,97 eur

( t.j. od podania návrhu, tak ako si výživné uplatnila matka v návrhu), ktoré súd uložil zaplatiť otcovi
do 30 dní od doručenia rozsudku. Súd pri výpočte výšky dlžného výživného prihliadol na preukázané
úhrady výživného zo strany otca, ktoré matka nespochybňovala a medzi rodičmi neboli sporné. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania otec na zročnom výživnom určenom „prvým" rozsudkom súdu
prvej inštancie v sume 1.440 eur zaplatil sumu 1.250 eur. Do februára 2024 uhrádzal tiež v tom čase
súdom určené výživné v sume 260 eur mesačne. Od marca 2024 platil k rukám matky sumu 140 eur

mesačne a následne prispieval na výživu maloletej čiastkou 200 eur.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd
I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Postupom súdu bolo taktiež porušené právo na spravodlivý proces. Súd I. inštancie v konaní pochybil
ak nevzal do úvahy skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu spisu, a to matkou doložený prehľad nákladov a
výdavkov na maloletú dcéru. Matka maloletej doložila súdu v zmysle záverov posledného pojednávania
upravenú tabuľku nákladov a výdavkov na mal. A. podľa uznaných položiek a ich výšky zo strany súdu.

15. Z uvedeného prehľadu uvedené výdavky, ktoré matka maloletej upravila v zmysle vylúčenia
nákladov, ktoré sú spojené s motorovým vozidlom, poistením domácnosti, hypotékou a inými položkami,
ktoré súd neuznal, súdu I. inštancie pred rozhodnutím vo veci samej doložili prehľad nákladov a
výdavkov, ktoré reálne matka maloletej vynakladá na výživu. Náklady na bývanie mesačne, ktoré
zahŕňajúmesačnéplatby–správcovivovýške73,87eur,bežnáúdržbanehnuteľnosti,výmenažiaroviek,

čistiace prostriedky, pracie prostriedky vo výške 20 eur, hypotéka 260 eur, elektrina, TV, NET vo výške
118 eur, spolu 471,87 eur, z 1 je 235,94 eur. Náklady na auto mesačne sú cestovné do práce/škôlky/k
lekárom/detské akcie vo výške 170 eur, z toho 1 je 85 eur. Výdavky na maloleté dieťa mesačne zahŕňajú
strava doma + umelé mlieko vo výške 250, poplatok jasle vo výške 450 eur, oblečenie, obuv vo výške
75 eur, drogéria – hygiena vo výške 70 eur, Podložky na spanie + plienky vo výške 35 eur, Potreby

do škôlky (pomôcky, besiedky, príspevky,...) 20 eur, lieky, vitamíny, poplatky u lekára 70 eur, voľný čas
(ihrisko, aquapark, posedenie s deťmi, športové aktivity, detské akcie, koncerty, detské oslavy, darčeky
pre kamarátov, učiteľky) 40 eur, hračky a pomôcky (priemer) vo výške 60 eur , sporenie vo výške 100,
čo je spolu 1165 eur a s nákladmi na auto a bývanie sú náklady na maloletého 1485,94 eur. Podľa
ďalšej tabuľky boli spolu mesačné náklady 688,87 eur, ročné 8.266,44 eur, z nich 1 nákladov na bývanie

mesačne 344,44 eur, ročne 4.133,22 eur. Náklady na auto sú mesačne vo výške 200 eur a ročne 2.400
eur, z nich 1 predstavujú náklady mesačne 100 eur a ročne 1.200. Mesačné výdavky na maloleté dieťa
na stravu doma 200 eur, stravu v škôlke 65 eur, poplatky v škôlke 75 eur, školský poplatok (ZRPŠ),
zdravotné poistenie 47,07 eur, oblečenie, obuv 80 eur, drogéria- hygiena 60 eur, podložky na spanie 25
eur, potreby do škôlky (pomôcky, besiedky, fotenie...) 20 eur, lieky, vitamíny poplatky u lekára 70 eur,

Voľný čas (ihrisko, aquapark, posedenie s deťmi, športové aktivity, detské akcie, koncerty, detské oslavy,
darčeky pre kamarátov, učiteľky, kútiky) 60 eur, plávanie 50 eur, gymnastika 63 eur, hračky a pomôcky
(priemer) 60 eur, sporenie 100 eur- spolu 985,07 eur, spolu s nákladmi na bývanie a auto 1.429,51 eur.

16. V konaní jednoznačne preukázala, že náklady na maloleté dieťa aj po zohľadnení názoru súdu

v zmysle jednotlivých položiek predstavuje sumu minimálne 658,- eur / mesiac. Súd I. inštancie
nezohľadnil náklady na krúžky maloletej a to plávanie, gymnastiku, tanečná, ktoré sú pre ňu prospešné,
rozvíjajú jej nadanie, ktoré maloletá má a je potrebné toto nadanie zachytiť vo včasnom veku a následne
to rozvíjať, pričom položky súčtu týchto aktivít predstavujú spolu 128,- eur / mesiac. V prípade, ak súdnezohľadnil tieto oprávnené náklady, ktoré rozvíjajú nadanie dieťaťa pochybil a matka bude nútená
krúžky uhrádzať sama. Ak súd rozhodol, že primeraná čiastka na športovú činnosť maloletej vo výške
30 eur je adekvátna, mal matke v rozsudku uviesť,

kde má takú športovú aktivitu pre dieťa hľadať. Podľa dostupných informácií matke športový/pohybový
krúžok v hodnote 30 eur na mesiac neexistuje. V súvislosti s výdavkami na domácnosť tieto predstavujú
výšku 688,87 eur, o čom matka doložila riadne doklady, pričom súd v rozsudku určil sumu 170 eur.
Doložila doklady o úhrade poplatku správcovi vo výške 73,87 eur, výšku hypotéky 477 eur, elektrina, TV,
internet vo výške 118 eur a bežne prostriedky na údržbu hygienickej domácnosti, v ktorom vyrastá dieťa

vo výške 20 eur (prostriedky na riad, podlahu, toaletu, sanitu...). Nesúhlasí s vyjadrením súdu I. inštancie
k opodstatneným výdavkom maloletej. Napriek tomu, že matka doložila potvrdenia o zaplatení poplatku
za tzv. rezerváciu termínu, ktoré sú nevyhnutné pri návšteve iného lekára ako pediatra, súd na ne vôbec
neprihliadal, a určil výdavky na lieky a vitamíny vo výške 20 eur, čo je však absolútne neadekvátne , o
čom matka doložila pokladničné bloky. Tiež rozporuje výšku stravného pre dieťa určeného súdom ako
5 eur na deň. Čo sa týka hypotéky a poistenia, ktoré súd napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave

matke neuznal ako náklad, čím má matka za to že rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Krajského
súdu v Trnave. Hypotéka bola v čase pôrodu a návštev jaslí vo výške 260 eur. Od marca 2024 po zvýšení
úrokových sadzieb je splátka vo výške 477 eur. Poistenie, ktoré prvostupňový súd taktiež neuznal je
potrebné uhrádzať, pretože je to podmienka poskytnutia hypotekárneho úveru na byt, ktorým matka
zabezpečuje bývanie pre maloletú a bývanie je opodstatnená potreba dieťaťa. Bez uvedenia dôvodu

však prvostupňový súd tento náklad neuznal, čím rozhodol v rozpore s uznesením KS Trnava. Výdavky
na drogériu sú vo výške 60 eur tak, ako ich matka uplatňovala v konaní, pretože drogéria a hygiena
pre dieťa nie je len sprchovacie mydlo, ale je to aj zubná kefka, pasta, prací prostriedok (pre detskú
pokožku), aviváž (pre detskú pokožku), šampón na vlasy, krém na tvár, telové mlieko na telo, toaletný
papier, vreckovky, v čase keď bola batoľa to boli plienky. Plienky matka musela zakupovať aj do jasieľ,

neskôr podložky na spanie, taktiež ich kupovala aj do jasieľ a tiež iné potreby súvisiace s hygienou a
hygienickým prostredím, v ktorom dieťa vyrastá. Prvostupňový súd napriek doloženým dokladom o kúpe
oblečenia a topánok pre maloletú v priemere vo výške 80 eur, sám určil, že výdavky budú vo výške
50 eur keď len topánky pre maloletú (tenisky, vychádzková obuv) stoja 25-30 eur. Pri takomto výpočte
prvostupňového súdu by mesačne vychádzalo na oblečenie, čiapky, šále, bundy a pod 20 eur mesačne.

Bunda stojí cca 20-30 eur, teda pri vyššie uvedenej kalkulácií maloletej nevychádzajú financie na kúpu
tričiek, šiat, pančušiek, teplákov, nohavíc, čiapky, otepľovačiek, plaviek a iných. Hračky a pomôcky sú vo
výške 60 eur mesačne a o tomto doložila matka aj riadne potvrdenia. Taktiež vstupné na rôzne atrakcie
je už v jej prípade plne hradené (vstup do cirkusu 15 eur, vstup do aquaparku/bazénov 11 eur na 1,5hod.)
čo v prípade detí do troch rokov veku v niektorých prípadoch nie je. Vzhľadom na to, že dieťa rastie, rastú

aj výdavky na dieťa k čomu počas takmer 5-ročného súdneho konania nepochybne došlo, avšak toto
súd vôbec nezohľadnil. Matka ďalej uvádza, že pre matku je nepochopiteľné, ako mohol prvostupňový
súd rozhodnúť striktne o sume 250 eur napriek tomu, že návrh bol podaný v máji 2021 a súd o tejto
sume rozhodol v decembri 2024 a to po inflácií. Matka rozporuje aj výšku daňového bonusu, ktorý
prvostupňový súd určil vo výške 140 eur pretože už v čase rozhodovania súdu bolo známe, že daňový

bonus bude od januára 2025 vo výške 100 eur. Pri určovaní výšky výživného súd nezohľadnil, že otec
sa o mal. dcéru absolútne nezaujíma, nepodieľa sa na žiadnych mimoriadnych výdavkov a nákladoch,
dcéru nekontaktuje na narodeniny, meniny.

17. Súd prvej inštancie neprávne ustálil mesačný príjem otca. Súd prvej inštancie nevychádzal z príjmu

otca za posledných 12 mesiacov. V konaní bolo ustálené, že príjem otca za posledných 12 kal. mesiacov
je min. vo výške 2.756,56 eur. Otec ponúkal prenájom svojej nehnuteľnosti za poplatok 450 eur, o
čom doložila inzerciu, ktorú odporca zverejnil. Jedná sa však o obdobie roku 2021 a pri tomto súd
ani neskúmal, či ide poplatok spolu s energiami alebo bez. V tejto súvislosti matka poukazuje na to,
že súd rozhodoval v decembri 2024, kedy sa prenájom nehnuteľnosti ako vlastní odporca pohybuje

v sumách ďaleko vyšších s poplatkom za energie za D. J. M., kde odporca vlastní nehnuteľnosť. Do
konaniaboltaktieždoloženýlistvlastníctva,pričomznehonevyplýva,žebytmározlohu36m2tak,akoto
uvádza súd prvého stupňa, preto matka rozporuje rozlohu tohto bytu nakoľko má za to, že byt má väčšiu
rozlohu. Matka uvádza, že prvostupňový súd sa neriadil rozhodnutím KS Trnava (bod 64 uznesenia KS
Trnava), pri vyčíslovaní výdavkov otca, pretože mal skúmať pomery otca aj v tom zmysle, či tvrdenia

otca o tom, že vedie spoločnú domácnosť s prenajímateľkou sú pravdivé a pokiaľ nie, má príjmy osoby
spolužijúcej v domácnosti vziať do úvahy pri zohľadňovaní výdavkov otca maloletej. Toto však súd vôbec
neskúmal, pretože keby skúmal zistil by, že už len z doložených pokladničných dokladov od otca je
zrejmé, že nakupuje pre viac ako jednu osobu z toho jedna osoba je žena na základe hygienickýchpotrieb uvedených v pokladničnom doklade, trávia spolu dovolenky, navštevujú spoločne známych a
oslavyatď..Taktiežsúdneskúmalcelkovépríjmyotca,atonazákladevýpisovzúčtudoloženýchbankou.
Odporca má aj iné príjmy. Súd postupoval vecne nesprávne, ak zohľadňoval výšku mesačnej splátky

úveru na nehnuteľnosť pri nákladoch otca mal. a pri matke mal. túto položku vylúčil a nezohľadňoval ho.
Súd I. inštancie rovnako nesprávne posúdil potencionalitu prímu otca v zmysle rozhodnutia odvolacieho
súdu zo dňa 22.02.2024, sp. zn.: 12CoP/83/2023, ak ustálil výšku potencionálneho príjmu z prenájmu
garsónky vo výške 202,- eur, pričom vychádzal z otcom tvrdenej skutočnosti, že nehnuteľnosť prenajíma
za 400,- eur. Je však nevyhnutné dať do pozornosti skutočnosť, že prenájom nehnuteľnosti v I. C. J., v

porovnateľnej nehnuteľnosti, ku ktorej má vlastnícke právo otec mal. dieťaťa vo výške 1/1 sa pohybuje
vo výraznej vyšších čiastkach ako ustálil súd I. inštancie. (cca 100,- až 200,eur) v závislosti od vybavenia
bytu k prenájmu. Matka ďalej uvádza, že - ak by súd spravil riadne prešetrenie v súvislosti s princípom
potencionality príjmu otca, dospel by k záveru, že mimo jeho priemerného mesačného príjmu
-Ad 1 / (mzdy v priemernej výške 1759,45 eur za posledných 12 kal. mesiacov),
- Ad 2 / výsluhového dôchodku vo výške 409 eur,

- Ad 3 / má možnosť príjmu prenájom nehnuteľnosti, čo aj prakticky realizuje,
- čo by spolu predstavovalo príjem vo výške minimálne 2.756.56 eur / mesiac. Vo vzťahu k ďalšej
skutočnosti, ktorá podmieňovala určenie vyživovacej povinnosti a to posúdenie dvoch vyživovacích
povinností k plnoletým deťom (celkom vo výške 330,- eur) súd I. inštancie rovnako pochybil, ak na jednej
strane určil otca finančne zdatnejšieho rodiča, s lepšími majetkovými pomermi ako matka, avšak túto

skutočnosť ktorú síce deklaroval pri rozhodovaní, vôbec nevzal do úvahy. Matka maloletej považuje
ňou navrhované výživné 350 -eur za odôvodnené a to vzhľadom na výšku preukázaných a doložených
nákladov, ktoré súdu I. inštancie riadne preukázala ako aj s poukazom na možnosti a schopnosti
otca dosahovať príjem, z ktorého je možné hradiť okrem bežných nákladov aj mimoriadne výdavky.
Pochybenie súdu I. inštancie spočíva v tom, že súd nevzal do úvahy majetkové pomery otca mal.

dieťaťa za posledných 12 kal. mesiacov a rovnako nesprávne posúdil náklady mal. dieťaťa a jeho
opodstatnené záujmy (voľnočasové aktivity mal. dieťaťa), tieto pochybenia v jednotlivosti ako aj v súhrne
tvoria nesprávny skutkový základ, ktorý zakladá nesprávnu výšku výživného určenú súdom I. inštancie
v rozsudku zo dňa 11.12.2024. Po odrátaní výživného na dve plnoleté deti, ktoré sú schopné zabezpečiť
si samostatne svoj príjem na úhradu nákladov mimo vyživovaciu povinnosť otca, má otec dostatok

finančných prostriedkov, aby sa podieľal na výžive maloletého dieťaťa vo výške uplatnenej matkou.
Tieto skutkové závery, preto nepochybne zakladajú vecne správny právny názor o tom, že matkou
požadované výživné v sume 350,- mesačne sú oprávnené, dôvodné a sú splnené všetky podmienky a
predpoklady na to, aby ich súd v konaní v celom rozsahu priznal. V zmysle hore uvedených právnych
skutočností, preto žiada, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie

tak, že:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 350,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 03.05.2021.
II. Zročné výživné za obdobie od 03.05.2021 do rozhodnutia odvolacieho súdu je otec povinný zaplatiť
do 30 dní od doručenia rozsudku.

18. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že podľa matky boli ňou vyčíslené a preukázané náklady
minimálne vo výške 658 eur mesačne. Otec sa, naopak, s väčšinou súdom ustálených nákladov na
maloletú stotožňuje a sumu vo výške 490 eur považuje za adekvátnu. Matka v odvolaní rozporuje
súdom ustálenú výšky nákladov na krúžky maloletej, pričom v nezohľadnení matkou vynakladaných

nákladov na krúžky a iné aktivity maloletej vidí pochybenie súdu. Otec s uvedeným nesúhlasí a považuje
prvostupňovým súdom ustálený náklad na tieto aktivity vo výške 30 eur za správny. Matka s otcom
krúžky a aktivity maloletej nikdy nekonzultovala a tieto vyberala podľa svojho presvedčenia. Už len z
tohto dôvodu otec rozporuje názor matky, že by sa na ich úhrade mal podieľať rovným dielom. Pokiaľ ide
o plávanie maloletej, matka preukázala úhradu tohto nákladu len za mesiac 07/24 a za mesiac 09-12/24,

preto určenie mesačného nákladu na plávanie vo výške 50 eur mesačne nepovažuje otec za správne.
Ak matka argumentuje, že nie je možné nájsť krúžok do sumy 30 eur mesiac, tak otec poukazuje,
že maloletá navštevovala tanečný krúžok, s ktorým bol spojený náklad vo výške 19 eur na mesiac,
teda v sume, ktorú súd považoval za dôvodnú. Za odôvodnený náklad matky na maloletú nemožno
považovať hypotéku, nakoľko nejde o náklad maloletej, ale náklad matky, ktorým matka vynakladá na

svoj majetok. Prvoinštančný súd tak dospel k správnemu ustáleniu skutkového stavu, keď hypotéku
matky nevzal do úvahy v rámci vyčíslených nákladov maloletej. Navyše sama matka vyčíslila náklady
na bývanie maloletej vo svojom podaní zo dňa 5.12.2024 vo výške 85 eur. Preto ustálenie nákladov
matky a maloletej na bývanie v sume 170 eur považuje otec za správne. Otec považuje náklad nanákup čistiacich prostriedkov vo výške 20 eur mesačne na domácnosť za výrazne nadsadený. Matkou
opätovne v odvolaní vyčíslené náklady na stravu vo výške 265 eur mesačne na maloleté dieťa vo
veku 4 rokov taktiež nemôžu podľa názoru otca obstáť. Okrem skutočnosti, že matka nepreukázala

náklady na stravu maloletej v ňou tvrdenej výške, tak ich výška zodpovedá skôr nákladu dospelého
fyzicky aktívneho človeka než maloletého dieťaťa vo veku maloletej. Sama matka vyčíslila náklady na
stravu maloletej vo svojom podaní zo dňa 5.12.2024 vo výške 210 eur. V odvolaní matka rozporuje
nesprávnosť postupu prvostupňového súdu, ktorý neuznal ako odôvodnení náklad maloletej sporenie
vo výške 100 eur. Otec opätovne poukazuje na podanie matky zo dňa 5.12.2024, v ktorom matka od

tohto nákladu upustila a už len z tohto dôvodu je námietka matky v tomto smere nedôvodná. V tomto
konaní nebolo preukázané, že by rodičia maloletej dosahovali také príjmy a majetkové pomery, ktoré
by náklad na tvorbu úspor maloletej v prejednávanom prípade odôvodňovali a opodstatňovali. Otec
ďalej súhlasí so súdom ustálenými nákladmi maloletej na výživové doplnky a lieky. Matka v konaní
nepreukázala, že by si zdravotný stav maloletej vyžadoval zvýšené náklady. Pri vyčíslení nákladu na
sumu 20 eur mesačne tak ročný náklad na zdravotnú starostlivosť predstavuje sumu 240 eur, ktorá

pokryje nie len náklady na lieky a výživové doplnky, ale aj na výnimočnú úhradu rezervačného poplatku
u lekára. Podľa matky sa prvostupňový súd nesprávne vysporiadal aj s nákladom na drogériu maloletej,
ktorá podľa matky dosahuje sumu 60 eur mesačne. Otec poukazuje na fakt, že matka tieto náklady
nikdy relevantne nepreukázala. Z matkou predložených výpisov z DM drogérie vyplývajú len sumy
zrealizovaných nákupov a nie je z nich zrejmé, či vôbec išlo o náklady maloletej, prípadne v akej miere

boli tieto náklady naviazané na maloletú. Navyše matka následne zreálnila náklady na drogériu maloletej
vo svojom podaní zo dňa 05.12.2024 a tieto uvádzala už len vo výške 30 eur mesačne. Súhlasí, že
drogériu maloletej netvorí len mydlo, ale aj iné náklady. Je však nereálne tvrdiť, že matka každý mesiac
na mydlo, kefku, zubnú pastu, aviváž, a pod. minie 60 eur mesačne, čo by za rok tvorilo výdavok na
drogériu pre 4 ročné dieťa vo výške 720 eur. Matka v Odvolaní namieta aj súdom ustálenú výšku nákladu

na obuv a ošatenie maloletej vo výške 50 eur namiesto matkou vyčísleného nákladu vo výške 80 Eur.
Otec považuje súdom ustálenú výšku za správnu a argumentáciu matky v Odvolaní za zavádzajúcu.
Matka tvrdí, že po úhrade topánok v priemere za 25-30 eur ostane na ďalšie ošatenie maloletej mesačne
sumavovýškecca20eur.Topánkyčibundumatkamaloletejalenekupujepravidelnenamesačnejbáze.
Náklady na ošatenie a obuv sú priemerované a je prirodzené, že niektorý mesiac matka prekročí hranicu

50 eur, na druhej strane však ďalší mesiac nemusí tento náklad opätovne vynaložiť. Prvostupňovým
súdom uznaným náklad na hračky a pomôcky vo výške 30 eur, ktorý matka rozporuje, otec považuje za
správny. Matka v tomto kontexte uvádza, že len vstupné do cirkusu stojí 15 eur a vstup do aquaparku 11
eur.Uvedenénáklady,aleniesúnákladmispadajúcimipodvýdavkyakosúhračkyainépomôcky,kdesa
naopak radia výdavky uvádzané súdom. Otcovi preto nie je zrejmé, z akého dôvodu matka tento náklad

rozporuje, najmä, keď aj tento náklad matka nakoniec v podaní zo dňa 05.12.2024 vyčíslila na sumu 30
eur.Matkavytýkaprvostupňovémusúduajskutočnosť,žerozhodolovýživnomlenvjednejvýškezacelé
trvanie konania, pričom nezohľadnil vývoj a zmenu nákladov maloletej. Otec v prvom rade poukazuje
na skutočnosť, že obdobie 4 rokov, nepovažuje za obdobie takého trvania, ktoré by si vyžadovalo
určiť rozdielnu výšku výživného pre rozdielne obdobia. Súčasne poukazuje na fakt, že zloženie potrieb

maloletej sa výraznejším spôsobom nemenilo a pokiaľ k ich zmene došlo, tak len v rozsahu ich zloženia
a nie ich výšky. Z tohto dôvodu otec považuje rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý určil jednu výšku
výživného za celé obdobia za správne. Aj keď sa náklady maloletej pred jej nástupom do materskej
školy síce na prvý pohľad zdajú vyššie z dôvodu zaradenia nákladu na jasle, tento konkrétny náklad
bol v prevažnej miere pokrytý príspevkom na starostlivosť na dieťa. Otec súčasne zdôrazňuje, že v

konaní preukázal, že si plnil vyživovaciu povinnosť v danom období aj nákupom materiálnych vecí
pre maloletú a preto má prehľad o reálnych nákladoch a potrebách, ktoré maloletá v danom období
mala. Podľa matky súd nesprávne postupoval, keď pri rozhodovaní nezohľadnil očakávané zníženie
daňového bonusu na maloletú zo 140 eur na 100 eur mesačne. Prvostupňový súd podľa otca postupoval
správne, keď prihliadol na daňový bonus, ktorý bol matke vyplácaný vo výške 140 eur, nakoľko súd

rozhoduje podľa aktuálneho stavu, nie stavu, ktorý nastane budúcnosti. V čase vyhlasovania rozsudku
bol daňový bonus matke vyplácaný vo výške 140 eur a preto súd správne zohľadnil na strane matky
práve túto sumu. V odvolaní ďalej matka namieta, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o výške
výživného v kontexte neprejavovaného záujmu otca o maloletú. Okrem skutočnosti, že prvostupňový
súd túto skutočnosť zohľadnil a sám to uvádza aj v bode 19. Rozsudku, otec maloletej minimálne 2

roky o maloletú pravidelne prejavoval záujem. Táto skutočnosť vyplynula nielen z jeho výsluchu, ale
aj z nákupov, ktoré robil matke a maloletej prvé roky. Pokiaľ by argumentácia matky v zmysle, že otec
bol zaviazaný len na úhradu polovice nákladov maloletej, a teda nebolo zohľadnené, že za ostatný
čas nerealizuje styk a neplní si vyživovaciu starostlivosť iným spôsobom, správne, súdom stanovenévýživné by muselo zodpovedať výške 215 eur. Otcovi ale bolo určené prispievať na výživu maloletej
sumou 250 eur, teda vo väčšom rozsahu, než prispieva finančne matka, z čoho možno usúdiť, že súd
zohľadnil aj argumenty matky o výlučnej starostlivosti matky o maloletú. Rozporuje, že by jeho čistý

mesačný príjem dosahoval sumu 2.756,56 eur. Otcom dosahovaný príjem za obdobie 11/20 až 12/24
bol súdom určený správne vo výške cca 2.000 eur a nemožno súhlasiť so záverom, že súd by mal pri
rozhodovaní o výške výživného od podania návrhu, od ktorého ubehli 4 roky, prihliadať len na príjem,
ktorý otec dosahuje za posledných 12 mesiacov. Matka na jednej strane žiada súd, aby určil výživné
za rozdielne obdobia v rozdielnej výške, ale u otca trvá na posudzovaní príjmu výlučne z obdobia, kedy

otcovi vychádza najvyšší priemerný mesačný príjem, ktorý pred tým nedosahoval. Síce poukazuje na
príjem otca z prenájmu jeho bytu v B. J., ale súčasne neakceptuje, že čistý príjem otca z prenájmu
bytu sa nerovná cene nájmu nehnuteľnosti. Predmetný byt je stále financovaný hypotekárnym úverom
a s vlastníctvom bytu sú spojené aj poplatky spojené s užívaním. Ak matka započítava nájomné z bytu
otca do jeho príjmov v celej výške, potom musí zohľadniť a pripustiť odôvodnenosť nákladov spojených
s jeho vlastníctvom a užívaním. Pokiaľ ide o výšku príjmu z nájmu, ktorú si súd ustálil vo výške 202

eur, je evidentné, že súd pri nájme nehnuteľnosti nevychádzal z nájmu vo výške 450 eur, resp. 400
Eur, ale z potenciality príjmu, ktorý by z tohto nájmu otec mohol dosahovať. Otec v konaní preukázal,
že len náklad na hypotéku je vo výške 267 eur (následne zvýšený na 300 eur) a náklad na správcu a
fond opráv je vo výške 250 eur. Prvoinštančný súd tak postupoval v súlade s posledným rozhodnutím
odvolaciehosúduaurčilčistýpríjemzprenájmusohľadomnamožnosť,zaktorújemožnépredmetnýbyt

prenajať. Hypotéky rodičov nie sú náklad maloletého dieťaťa a v tomto smere postupoval prvoinštančný
súd správne, keď ich nezarátal do nákladov maloletej. Podľa matky prvoinštančný súd taktiež pochybil v
tom, že otca síce vyhodnotil ako finančne zdatnejšieho rodiča s lepšími majetkovými pomermi, ale túto
skutočnosť nepremietol do určeného výživného. Otec s uvedením tvrdením matky nesúhlasí a v tomto
kontexte poukazuje na to, že súd na túto skutočnosť naopak prihliadal, ale súčasne s tým poukázal

na ďalšie existujúce vyživovacie povinnosti otca, ktoré si musí plniť a ktoré v značnej miere taktiež
ovplyvňujú možnosti otca prispievať na výživu maloletej. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva,
že prvoinštančný súd zobral do úvahy príjem otca za posledných 12 mesiacov a súčasne je zrejmé,
že sa vysporiadal s opodstatnenosťou voľnočasových aktivít maloletej. Skutočnosť, že sa súd odklonil
od argumentácie matky a neprijal všetky matkou vyčíslené náklady ako dôvodné ale neznamená, že

súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka v odvolaní taktiež poukazuje na nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to v časti týkajúcej sa ustálenia výšky oprávnených
nákladov maloletej a určenia výživného vo výške 250 eur, napriek tomu, že podľa matky boli zistené v
konaní také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie výživného vo výške 350 eur. Prvoinštančný súd
správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia Zákona o rodine a rozhodol aj v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou súdov. Náklady maloletej boli ustálené vo výške, ktorá v zásade zodpovedá
bežným nákladom na maloleté dieťa v danom veku. Matka síce opakovane v konaní aj v odvolaní
uvádza, že životný štandard otca je pomerne vysoký, avšak tento ňou tvrdený vysoký štandard nikdy v
konaní nepreukázala. Otec aktuálne na maloletú prispieva sumou, ktorá mu bola určená súdom a ktorá
v plnom rozsahu odzrkadľuje majetkové a príjmové možnosti otca. Nakoniec, súd správne poukázal aj

na možnosť zvýšenia výživného v budúcnosti pričom v tejto súvislosti musí byť pri určovaní výživného
zohľadnené aj to, že na strane povinného by mala byť na strane príjmov ponechaná určitá rezerva pre
budúce zvýšenia. Záverom je potrebné uviesť, že podľa Metodického usmernenia pre výpočet výživného
by výška výživného mala byť nižšia ako ju súd určil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 11.12.2024, č.k. B3-8P/82/2021-994 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového

poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabulia na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

20. Predmetom konania bol návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak,
že táto bude zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletej v sume 350 eur mesačne od podania návrhu a styk otca s maloletou zostane neupravený.
Súd prvej inštancie svojím prvým rozhodnutím zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, určil
výživné zo strany otca vo výške 260 eur s účinnosťou od 03.05.2021 a rozhodol o dlžnom výživnom.

Styk otca s maloletou neurčil. Na základe odvolania otca, odvolací súd svojím rozhodnutím pod č.k
12CoP/83/2023-274 zo dňa 22. februára 2024 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
výživnom otca na maloletú A. a v závislom výroku o zročnom výživnom a o trovách konania zrušil a v
zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď následne
súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal.
A. sumou po 250 eur mesačne počnúc 03.05.2021, rozhodol o zročnom výživnom a trovách konania.

21. S poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správne určenej výške vyživovacej povinnosti
zo strany otca a dlžnému výživnému.

22. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku konania im predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadom určenia vyživovacej povinnosti otca
a dlžného výživného v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody
na odlišné rozhodnutie a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky matky

a ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej
inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

24. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak

deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §
62 ods. 2 ZR.

26. Matka v odvolaní namietala výšku výživného s poukazom na to, že súd nesprávne zohľadnil výšku
príjmu u otca maloletej, z ktorej mal vychádzať, pričom pri výške príjmu zo zamestnania mal brať do
úvahy príjem za posledných 12 mesiacov pred rozhodnutím a príjem z prenájmu nehnuteľnosti je podľajej názoru vyšší, nesprávne nezohľadnil výdavky maloletej, nezohľadnil infláciu a zmenu daňového
bonusu od januára 2025. Nezohľadnil ani to, že otec sa nepodieľa na žiadnych mimoriadnych výdavkoch
maloletej, pričom otec nakupuje pre viac než len jednu osobu v domácnosti.

27. Pokiaľ ide o namietané náklady na maloleté dieťa a námietky matky, odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie. Matka si nesprávne vyložila názor odvolacieho súdu, ktoré vyjadril
v bode 56, nakoľko je nesporné a nepochybné, že za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor, a aj náhodné výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, ako napr. liečený

náklady, avšak všetko pri zohľadnení individuálnych okolností daného prípadu. Skutočnosť, že matka
doložila potvrdenia o zaplatení poplatku za tzv. rezerváciu termínu a ďalšie automaticky neznamená, že
ide o oprávnené výdavky. Bolo preukázané, že dieťa je zdravé a pokiaľ užíva nejaké vitamíny, resp. sú tu
výdavky na lekára vo forme poplatku za rezerváciu nie je možné ich uznať ako oprávnené v takej výške
ako uviedla matka, keďže je nutné rozlišovať, ktoré výdavky majú prioritu resp. v akej výške s ohľadom
na možnosti a schopnosti rodičov. Matka namietala aj to, že súd nezohľadnil náklady na krúžky maloletej

a to plávanie, gymnastiku a tanečnú. Odvolací súd nespochybňuje, že pokiaľ je dieťa aktívne, má záujem
o aktivity, tieto treba rozvíjať, avšak opäť pokiaľ to je v možnostiach a schopnostiach rodičov, pričom otec
poukazoval aj na to, že matka vyberala krúžky maloletej sama, bez jeho súčinnosti. Pokiaľ ide o drogériu
odvolací súd sa stotožňuje taktiež s odôvodnením a ustálením sumy súdom prvej inštancie, rovnako aj
pokiaľideonákladynaoblečenieatopánky,hračkyapomôckyaajstravu. Odvolacísúdnespochybňuje,

že výdavky na všetky matkou namietané položky môžu byť vyššie, avšak výška nákladov je závislá
nielen od možností samotnej matky, ale aj v závislosti od možností a schopností otca maloletej, z ktorých
súd musí vychádzať. K odvolacej argumentácii matky v tom, že súd nesprávne nezohľadnil hypotéku
na byt, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie tak učinil správne, nakoľko ide o hypotéku matky
a nie maloletého dieťaťa. Odvolací súd ani vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí neuviedol, že medzi

náklady maloletej má zahrnúť aj náklady na hypotéku, ale poukázal na to, že na bývanie (náklady na
hypotekárny úver) u rodičov maloletej sú dôvodné a je ich potrebné zohľadňovať, keďže obaja rodičia
inú nehnuteľnosť, kde by mohli bývať nevlastnia a hoci otec maloletej aktuálne býva u priateľky, aj
z dôvodu stability v budúcnosti, takýto náklad je dôvodný. Hoci súd prvej inštancie výslovne neuviedol,
že u matky túto položku zohľadnil, je možné uvedené vyvodiť z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorú skutočnosť uvádza v bode 19. Odvolací súd sa tak stotožňuje s argumentáciou súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach odkazuje na bod 19. rozsudku súdu prvej inštancie.

28. Pokiaľ ide o infláciu, treba vziať do úvahy, že táto postihla aj otca a ani ďalšia odvolacia námietka
matky v tom, že súd nezohľadnil, že v čase rozhodovania súdu bolo známe, že daňový bonus bude od

januára 2025 vo výške 100 eur, nie je dôvodná, keďže ako poukázal aj otec maloletej, súd rozhoduje
na základe stavu ku dňu rozhodnutia, čo zároveň nevylučuje, aby pri výške výživného zohľadňoval aj
náklady, ktoré sú náhodné a mimoriadne.

29. V ďalšom boli odvolacie námietky matky ohľadom príjmu, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie

a podľa jej názoru mal vychádzať minimálne zo sumy 2.756,56 eur. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania otec pracuje v spoločnosti B. D. L. M. N., N. a súd mal zistené jeho príjmy, z ktorých
aj vychádzal. V čase podania návrhu bol jeho priemerný netto príjem cca 1.271 eur a tento sa mu
miernezvýšilpostupomčasu.Súdprvejinštanciesprávnevychádzalpriurčenývýživnéhozpriemerného
príjmu za obdobie od podania návrhu a nie iba za obdobie posledných 12 mesiacov pred rozhodnutím

a to aj z toho dôvodu, že v takom prípade by bolo iné výživné v čase podania návrhu, navyše nie
v prospech maloletého dieťaťa, nakoľko jeho príjem bol nižší. Je možné sa stotožniť aj so záverom
súdu prvej inštancie v tom, z akej sumy vychádzal pri prenájme dvojgarsónky, keďže je nutné zohľadniť
aj náklady na ňu a nepochybne bolo preukázané, za akú sumu chcel otec túto prenajať. Pokiaľ aj
sú prenájmy v danej lokalite vo vyššej sume, tu treba prihliadať aj na určité špecifiká pri prenájme,

ako napr. aj to o akú nehnuteľnosť ide, či už tam niekto dlhodobo býva a pod., preto sa odvolací súd
stotožnil aj s posúdením výšky prenájmu a zohľadnením sumy z prenájmu ako čistý príjem v sume cca
202 eur, ktorý bol zohľadnený v sume, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal. S ohľadom aj na výšku
výsluhového dôchodku, ktorá sa postupne menila, súd prvej inštancie pokiaľ vychádzal z celkového
čistého mesačného príjmu otca 2.002 eur, postupoval správne.

30. Ako vyplýva z obsahu spisu otec má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré si plní vo výške 330
eur na deti O. a A., ktorú skutočnosť bolo potrebné zohľadniť.31. V súvislosti s výškou výživného odvolací súd iba dopĺňa, že je v súlade aj s Metodikou výpočtu
výživného v Slovenskej republike, ktorá má však iba odporúčací charakter, avšak i v prípade výšky
príjmu, z ktorej požadovala matka určiť výživné (2.756,56 eur), by výživné zodpovedalo sume, ktorá bola

určená zo strany súdu prvej inštancie, pričom je možné zároveň konštatovať, že tým bolo zohľadnené
aj to, že styk otca s maloletou neprebieha.

32. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie určil výšku výživného v sume 250 eur od podania
návrhu a ponechal ju nezmenenú, uvedené je súladné so záujmami maloletej hoci na strane matky

došlo k zmene pomerov v tom, že nastúpila do práce v máji 2022, čím sa jej zvýšil príjem a maloletá
nastúpiladopredškolskéhozariadenia.Jetozdôvodu,žeajkeďotecmalnižšípríjem,výškavyživovacej
povinnosti bola určená vo výške, ktorá zodpovedá jeho vyššiemu príjmu a náklady na predškolské
zariadenie matka hradila aj z toho, že okrem príjmu poberala aj rodičovský príspevok. Navyše ako
vyplýva z vykonaného dokazovania v tom čase otec prejavoval o maloletú záujem a aj vecne sa podieľal
na jej starostlivosti. Skutočnosť, že na jeho výdavkoch sa podieľa aj spolužijúca osoba už nemôže

ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

33. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď matka poberá aj daňový bonus a prídavky na
dieťa, pričom ako je už vyššie uvedené, po ustálení nákladov, ktoré sa v priebehu času menili, a ktoré
ustálil súd prvej inštancie, avšak aj po zohľadní ďalších okolností, bližšie už uvedených súdom prvej

inštancie má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

34. Nakoľko matka výslovne nenamietala spôsob výpočtu zročného výživného a nakoľko odvolací
považuje súdom prvej inštancie výšku výživného za správnu, nezistil pochybenie súdu prvej inštancie
pokiaľ ide o výpočet zročného výživného a preto aj v tejto časti považuje rozhodnutie za vecne správne.

35. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čo v danom prípade splnené bolo. Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam

(rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvoveciachsp.zn.IV.ÚS115/03,sp.zn.III.ÚS60/04).Tútopožiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29.
mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny
proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.
Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia

považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd tak na ďalšie nie
relevantné argumenty (ktoré by neprivodili zmenu rozhodnutia) účastníkov nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si

každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich
nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba
spravodlivého usporiadania veci.

38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).