Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011090
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321011090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
a obžalovaného D. E., o odvolaní prokurátora a odvolaní obžalovaného B. proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 11.12.2024, č. k. 9T/94/2021 – 354, na verejnom zasadnutí konanom 14.10.2025 v
Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného D. E..
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný D. E., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvalé G. E. XXX/X, F.

o d s u d z u j e :

podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon) za

použitia ustanovenia § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. a odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta voči výroku o treste v neprospech obžalovaného A. B. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 11.12.2024, č. k. 9T/94/2021 – 354 (ďalej

len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný B.) a obžalovaného D. E.
(ďalej len obžalovaný E.) za vinných zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a
používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 2
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, že
po vzájomnej dohode, po tom, ako v presnejšie nezistenom čase v nočných hodinách zo dňa 20.11.2019

na 21.11.2019 v Galante, na ceste v blízkosti budovy Okresného úradu Galanta, v tam nájdenej dámskej
peňaženke, našli platobnú kartu H. I. vydanú J. G., K. k číslu účtu E. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, majiteľkou ktorého je D. H., trvale bytom D. XXX, túto následne - dňa 21.11.2019 v časoch o
02:29:44 hod. a 02:30:39 hod. bez vedomia a súhlasu majiteľky platobnej karty neúspešne použili vbankomate spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s., na ulici Poštová 914/2 v Galante, na výber hotovosti
vo výške 150,-€, - dňa 21.11.2019 v čase o 02:35:14 hod. neúspešne použili v bankomate spoločnosti
Prima Banka Slovensko, a.s., na ulici Hlavná 918/2 v Galante, na výber hotovosti vo výške 150,-€ - a

dňa 21.11.2019 v čase o 02.38.43 hod. neúspešne použili v bankomate spoločnosti J. G., K., na ulici
Vajanského 16 v Galante, k výberu hotovosti však nedošlo, čím poškodenej D. H. škoda spôsobená
nebola.

2. Okresný súd obžalovanému B. uložil podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.

h), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods.
1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 1 (jeden) mesiac, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 2 psím. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/435/2022 zo dňa 5.11.2022 právoplatný
dňa 5.11.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
3. Okresný súd obžalovanému E. uložil podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný peňažný trest vo výške 800 (osemsto) eur. Podľa § 56 ods. 4
Trestného zákona povolil splácanie peňažného trestu v 10 mesačných splátkach po 80 eur v lehote

od právoplatnosti rozsudku do 10 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že vyhodnotil vykonané dôkazy
jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a vina obžalovaných bola jednoznačne

preukázaná. Okresný súd uviedol, že dátum skutku je dokumentovaný potvrdením J. G., K. zo dňa
15.1.2020nač.l.82,kdebolizamietnutétransakciezodňa21.11.2019.Okresnýsúdohľadomvzájomnej
dohody medzi obžalovanými uviedol, že táto dohoda vyplýva z prečítanej výpovede obžalovaného E. z
prípravného konania, kde obžalovaný B. navrhol vybrať pomocou platobnej karty peniaze a obžalovaný
E. s tým súhlasil. Okresný súd uviedol, že v presnejšie nezistenom čase v nočných hodinách zo

dňa 20.11.2019 na 21.11.2019 v Galante, na ceste v blízkosti budovy Okresného úradu Galanta, v
tam nájdenej dámskej peňaženke, našli platobnú kartu vyplývalo z prečítanej výpovede obžalovaného
E. z prípravného konania. Okresný súd uviedol, že dané skutočnosti boli aj podporené výpoveďou
poškodenej D. H. v tom smere, že platobnú kartu stratila po ceste zo železničnej stanice v Galante
do činžiaku na ulici oproti Hlavnej pošty. Skutočnosť, že sa jednalo o platobnú kartu H. I. vydanú J.

G., K. k číslu účtu E. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, majiteľkou ktorého je D. H., trvale bytom
D. XXX, vyplýva z potvrdenia z J. G., K. z 15.1.2020 na č. l. 82. Skutkový dej týkajúci sa toho, že
obžalovaní platobnú kartu následne - dňa 21.11.2019 v časoch o 02:29:44 hod. a 02:30:39 hod. bez
vedomia a súhlasu majiteľky platobnej karty neúspešne použili v bankomate spoločnosti OTP Banka
Slovensko, a.s., na ulici Poštová 914/2 v Galante, na výber hotovosti vo výške 150,-€, - dňa 21.11.2019

v čase o 02:35:14 hod. neúspešne použili v bankomate spoločnosti Prima Banka Slovensko, a.s., na
ulici Hlavná 918/2 v Galante, na výber hotovosti vo výške 150,-€ - a dňa 21.11.2019 v čase o 02.38.43
hod. neúspešne použili v bankomate spoločnosti J. G., K., na ulici Vajanského 16 v Galante, k výberu
hotovosti však nedošlo, čím poškodenej D. H. škoda spôsobená nebola, vyplýva z prečítanej výpovede
obžalovaného E. z prípravného konania, ktorý opisuje 3 neúspešné pokusy o výber z bankomatov.

Okresný súd uviedol, že daná skutočnosť bola podporená prečítanou výpoveďou svedka L. M. z
prípravného konania, ktorý stretol obžalovaných pred obchodným centrom Galaxia v Galante, pričom
obžalovaných zo vzdialenosti sledoval pri 3 neúspešných pokusoch o výber z bankomatov, pričom opísal
aj oblečenie obžalovaných. Okresný súd uviedol, že daný opis oblečenia korešpondoval s kamerovým
záznamom, kde bola zachytená osoba v maskáčovej bunde ako obžalovaný E., osoba čiernej bunde s

kapucňou ako obžalovaný B., osoba v zelenej bunde so šiltovkou ako samotný svedok L. M..
5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania upravil skutkovú vetu rozsudku v porovnaní s
obžalobou, nakoľko bankomat na ulici Hlavná 918/2 v Galante patrí spoločnosti Prima Banka Slovensko,
a.s., čo je zrejmé z odpovede Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 20.2.2020 na č. l. 88. Okresný súd
uviedol, že z výpovede svedka N. J. na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že nemal žiadne vedomosti

o zneužití bankomatovej karty, pričom okolnosti či a za akých okolností ho kontaktoval obžalovaný B.
v porovnaní s výpoveďou uvedeného svedka z prípravného konania nie sú pre prejednávaný prípad
podstatné, pričom okresný súd vychádzal z výpovede svedka N. J. na hlavnom pojednávaní, nakoľko
bola vykonaná pred súdom na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy a zvýpovede bol vyhotovený zvukový záznam. Okresný súd uviedol, že vychádzal z výpovede svedka L.
M. z prípravného konania, nakoľko vychádzal z úvahy, že uvedený svedok mal čerstvejšie spomienky v
čase prípravného konania, a keďže daný svedok nevedel vierohodne vysvetliť zmenu svoje výpovede na

hlavnompojednávaní,keďzvýpovedevyplynuloajto,ževiečítaťapísaťaleslabšieanapostuppolicajta
nepodával sťažnosť. Okrem toho výpoveď svedka L. M. z prípravného konania má oporu v prečítanej
výpovedi obžalovaného z prípravného konania o prítomnosti svedka L. M. pri skutku a má oporu v
kamerovom zázname z J. G., K., nakoľko tam sú zachytený 3 muži, teda 2 obžalovaní a tento svedok.
Naproti tomu výpoveď svedka L. M. na hlavnom pojednávaní je v rozpore s prečítanou výpoveďou

obžalovaného z prípravného konania o prítomnosti svedka L. M. pri skutku a je v rozpore s kamerovým
záznamom z J. G., K., lebo tam sú zachytení nie 2 muži ale 3 muži.
6. Okresný súd uviedol, že aplikoval Trestný zákon účinný od 6.8.2024, nakoľko je to pre oboch
obžalovaných priaznivejšie z hľadiska právnej kvalifikácie a z hľadiska úpravy trestnej sadzby podľa
množstva poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného od
6.8.2024.

7. K výroku o treste obžalovaného B. okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
trest ukladal ako trest súhrnný, nakoľko skutok vo výroku rozsudku bol v súbehu. Ide o súbeh so
skutkom, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp.
zn. 0T/435/2022, kde skutok je zo dňa 02.11.2022, pričom uvedený súbeh je vymedzený na jednej
strane doručením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/18/18 obžalovanému, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2019, a na druhej strane doručením trestného rozkazu v tomto spise
obžalovanému dňa 22.12.2022. Okresný súd ďalej uviedol, že ukladal súhrnný trest podľa ustanovenia
Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu.
Najprísnejšia trestná sadzba je podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko
predstavuje od 6 mesiacov do 3 rokov. Okresný súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.

h) Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov v rámci
ukladania súhrnného trestu a v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už
za trestný čin odsúdený, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/8/05 a s
poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/18/2018. Okresný súd v rámci takto
určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej časti trestnej sadzby, teda vo

výmere 1 rok a 1 mesiac. Okresný súd uviedol, že zohľadnil počet záznamov v registri trestov a to 21 a 8
záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že obžalovaný sa dopustil skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/18/18, a teda nebolo možné uložiť tzv. podmienku na podmienku v
zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona. Zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd

obligatórnezrušilvýrokotresteuloženomobžalovanémutrestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislava
II. sp. zn. 0T/435/2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Na výkon trestu odňatia slobody bol
obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin.

8. K výroku o treste obžalovaného E. okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
trest ukladal v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona ako trest úhrnný, nakoľko odsudzoval

obžalovaného za dva trestné činy. Súd ukladal úhrnný trest podľa ustanovenia Trestného zákona,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu. Najprísnejšia trestná
sadzba je podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko predstavuje od 6
mesiacov do 3 rokov, v porovnaní s trestnou sadzbou podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, ktorá
je od 0 rokov do 2 rokov. Okresný súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného

zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a taktiež
zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal
viac trestných činov v rámci ukladania úhrnného trestu. Okresný súd v zmysle § 56 ods. 2 Trestného
zákonauložilobžalovanémupeňažnýtrest,nakoľkotrestnýčinjeprávnekvalifikovanýakoprečin,pričom
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného trest odňatia slobody nie je

nevyhnutné uložiť. Okresný súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému peňažný trest
pri dolnej hranici, teda vo výške 800 eur, nakoľko s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, že nebola spôsobená žiadna škoda poškodenej, osobu páchateľa, ktorý sa k skutku
priznal a úprimne ho oľutoval a je aktuálne zamestnaný, čo je zrejmé z lustrácie v SP, a jeho pohnútku, žepáchateľ trestného činu sa snažil získať trestným činom majetkový prospech a tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa, považuje tento trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa. Nemalo by zmysle vytrhnúť obžalovaného z jeho pracovného prostredia.

9. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný B.
si ponechal lehotu na podanie odvolania a obžalovaný E. sa nechcel vyjadriť. Prokurátor podal odvolanie
a to proti výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných. Obžalovaný E. v zákonom stanovenej
lehote nepodal odvolanie.

10. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním v ktorom argumentoval,
že sa nestotožňuje s uloženým trestom pre obžalovaného B. a taktiež aj obžalovaného E.. K uloženému
trestu pre obžalovaného B. uviedol, že pri posudzovaní priaznivejšieho zákona mal mať súd na zreteli
Trestný zákon ako celok a ako celok ho aj aplikovať, teda po účinnosti novely Trestného zákona.
Prokurátor uviedol, že súhrnný trest uložený súdom viažuci sa k trestnému rozkazu Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 0T/435/2022 bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, pričom došlo k zániku trestnosti od 06.08.2024, a nebolo možné aplikovať ako celok
Trestný zákon, teda nielen vo vzťahu k právnej kvalifikácii, a obžalovanému mal ukladať samostatný
trest a nie teda súhrnný trest. Prokurátor k výroku o treste obžalovaného E. uviedol, že uložený peňažný
trest bol ukladaný ako neprimerane mierny v rozpore s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Okresný súd pri ukladaní trestu nesprávne hodnotil osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy. Obžalovaný E. má 3 záznamy v registri trestov a 10 záznamov v registri priestupkov, t. j. pred
spáchaním skutku neviedol riadny život. Prokurátor uviedol, že uložený peňažný trest je neprimeraný
a mierny a podľa názoru prokuratúry je potrebné obžalovanému E. uložiť trest odňatia slobody s jeho
podmienečným odkladom za tým účelom, aby súd mal možnosť počas určenej skúšobnej doby sledovať,
čibudeobžalovanýkonaťvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Nazákladeuvedeného

žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku
a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému B. uložil samostatný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov do ústavu so stredným stupňom stráženia a obžalovanému E. uložil trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou 24 mesiacov.
11.KodvolaniuprokurátorasavyjadrilobžalovanýB.prostredníctvomsvojhoobhajcu auviedol,

že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. Obhajca poukázal, že návrh
prokurátora na ukladanie samostatného trestu a nie súhrnného je nesprávny. Ani samotný prokurátor
nespochybňuje súbeh činov v predmetnej veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/435/2022, ktorý
je predpoklad na ukladanie súhrnného trestu. Obhajca poukázal, že novela nie je dôvodom na to, aby
sa v danom prípade, ak dôjde k právoplatnému uznaniu viny ukladal samostatný trest.

12. Odvolanie v zákonom stanovenej lehote zaslal aj obžalovaný B. prostredníctvom svojho obhajcu,
ktorý podal odvolanie ohľadom výroku o vine a výroku o treste obžalovaného. K výroku o vine uviedol, že
rozsudokpovažujezanesúladnýazaloženýnapochybnýchzáverochovineobžalovanéhoB.azaložený
prevažne na dôkazoch, ktoré neboli vykonané priamo a bezprostredne na súde pod prísahou a dôkazy
neboli vyhodnotené v súhrne. Vina obžalovaného B. je založená na výpovedi spoluobžalovaného E.

a svedka L. M. z prípravného konania. Tieto výpovede neboli vykonané priamo a bezprostredne pred
súdom, a preto nie je možné na nich založiť vinu. Taktiež výrok o vine je založený na výpovedi svedka
N. J. z hlavného pojednávania, avšak táto výpoveď nie je dostačujúca na uznanie viny obžalovaného.
K výroku o treste obhajca uviedol, že z dôvodu súbehu trestnej činnosti nebolo potrebné navyšovať
súhrnný trest najmä s ohľadom na neprimeranú dĺžku konania a toto navýšenie považuje obhajoba

za zanedbateľné. Na základe uvedeného obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku a vrátiť spis okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie alternatívne oslobodiť obžalovaného B. spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku.
13. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na

rozhodnutie o odvolaní prokurátora 17.02.2024.
13.1. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 14.10.2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného JUDr.
Mgr. Martin Vranovič, ktorý bol substitučný zástupca obhajcu JUDr. Ľudovíta Štangloviča a účasť
obžalovaného B. bola zabezpečená z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou prostredníctvom video-

konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom obhajoba voči tomuto postupu
neuplatnila žiadne výhrady. Obžalovaný E. bol neprítomný a svoju neprítomnosť ospravedlnil zákonným
spôsobom. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu aby
podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Procesné strany nemali žiadnenávrhy na doplnenie dokazovania. Senát krajského súdu doplnil dokazovanie oboznámením lustrácií
v Sociálnej poisťovni na obžalovaného E. na č. l. 460 – 461. K doplnenému dokazovaniu strany nemali
žiadne pripomienky ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a preto sa pristúpilo ku konečným

návrhom, v rámci ktorých prokurátor sa pridržal návrhu v podanom odvolaní a navrhol zrušiť výroky
o treste oboch obžalovaných a uložiť im primeraný trest a odvolanie obžalovaného B. navrhol zamietnuť
ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného B. uviedol, že v zhode s písomným odvolaním a z dôvodu
dôkaznej núdze navrhuje aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného
B. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku a odvolanie prokuratúry navrhol

zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný B. uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho obhajcu.
14. Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na
to oprávnenými osobami - prokurátorom v neprospech oboch obžalovaných a obžalovaného B.
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku
o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Na podklade takéhoto
prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo
16. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutým výrokom o vine a o treste predchádzalo, obžalovaný B. ani
prokurátor mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
16.1. Zo zápisníc z hlavných pojednávaní vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Následne s poukazom na ustanovenie § 317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine u obžalovaného B., ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného B. vo výroku o jeho vine nie je
dôvodné. Krajský súd po preskúmaní napadnutých výrokov o treste obžalovaného B. a obžalovaného
E. na základe odvolania prokurátora, zistil, že odvolanie v časti výroku o treste obžalovaného B. nie je
dôvodné, avšak v časti výroku o treste obžalovaného E. je podané odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaného E. dôvodné.

K výroku o vine obžalovaného B.
17. Krajský súd uvádza, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia vopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

18. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na
všetky námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke
viny. Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným
B., ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných
obžalovaným. Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím
krajského súdu takéto odpovede obžalovanému poskytli.
19. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd

dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,
keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na
spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že

sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný B. ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je
toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá

predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nemá voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné argumenty
detailne opakovať.
20. Možno len v stručnosti zhrnúť, že o spáchaní skutku obžalovaným B. v danom mieste a čase nemal
ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je výpoveď svedka N. J.

a taktiež aj výpovede z prípravného konania spoluobžalovaného E. a taktiež svedka L. M. a najmä
kamerové záznamy, ktoré zachytávajú pohyb obžalovaných pri predmetnom bankomate. Krajský súd
poukazuje, že predmetné výpovede z prípravného konania boli vykonané kontradiktórnym spôsobom
a boli spôsobilé na použite ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Okresný súd správne v odôvodnení
napadnutého rozsudku po obsahovej stránke všetky dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj

správne vyhodnotil. Aj krajský súd týchto svedkov považoval za vierohodných a ich výpovede za
pravdivé, nakoľko vzájomne korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade aj s inými dôkazmi.
21. Obžalovaný B. namietal prostredníctvom svojho obhajcu skutočnosť, že okresným súdom uvádzané
skutkové zistenia sú nesprávne a v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré okresný súd
žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Krajský súd považuje k uvedenej skutočnosti tvrdenej obhajobou

uviesť, že z vykonaného dokazovania evidentne vyplýva, že skutok je jednoznačne preukázaný, konanie
obžalovaného B., že sa dopustil uvedeného skutku bolo jednoznačne preukázané. Aj z jednotlivých
svedeckých výpovedí a najmä prehratých kamerových záznamov vyplynula skutočnosť, že obžalovaný
B. spáchal predmetný skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
22. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom

stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.

12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným
skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomprípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo
svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola

stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie

sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
23. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného B. smerujúce
proti rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových
zistení, ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za

nedôvodné. Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na
to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov.
K trestu všeobecne

24. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ
ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust.
§ 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
25. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
26. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
27. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
28. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
29. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
30. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu

musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
K trestu konkrétne u obžalovaného B.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že správne okresný

súd u obžalovaného B. preskúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
u obžalovaného aj krajský súd zistil existenciu dvoch priťažujúcich okolností, že už bol v minulosti
odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a taktiež spáchal viac trestných činov (§ 37
písm. h) Trestného zákona).
32. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného

súdu, že v danom prípade u obžalovaného B. bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody
podľa nového trestného zákona platného od 06.08.2024. Krajský súd uvádza, že sa nestotožnil
s argumentáciou prokurátora ohľadom ukladania samostatného trestu pre obžalovaného B., pretože
podľa pravidiel ukladania súbehu trestnej činnosti okresný súd správne ukladal súhrnný trest. Krajský
súd je toho názoru, že v danej trestnej veci je nevyhnutné ukladať súhrnný trest k odsúdeniu trestného

rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/435/2022 zo dňa 05.11.2022 právoplatný 05.11.2022.
Podľa názoru krajského súdu neuloženie súhrnného trestu by bolo v neprospech obžalovaného B.
a uloženie samostatného trestu by vzhľadom na súbeh trestnej činnosti neprichádzalo do úvahy. Krajský
súd sa stotožnil s navýšením súhrnného trestu o jednej mesiac oproti pôvodne uloženého trestu, tak ako
to uskutočnil okresný súd. Krajský súd považuje vyjadrenie obhajoby o nepatrnom navýšení súhrnného

trestu za neodôvodnené, pretože podľa názoru krajského súdu s ohľadom na osobu páchateľa trestného
činu a spáchanú trestnú činnosť je potrebné na osobu obžalovaného B. vplývať navýšeným súhrnným
trestom.
33. Uvedené skutočnosti nenechávajú ani krajský súd na pochybách v tom smere, že iný ako
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 1 mesiaca, je u obžalovaného B. potrebný a to

nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale ani generálnej prevencie. Takto uložený trest považuje
krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej,
ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného B..
34. Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu (súdnu) diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa v plnej
miere stotožnil s odôvodnením okresného súdu, ktorý zaradil obžalovaného B. na výkon trestu odňatia

slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný pred spáchaním stíhaného skutku už vo výkone trestu
za úmyselný trestný čin bol.
K trestu konkrétne u obžalovaného E.
35. Krajský súd považoval za dôvodné odvolanie prokurátora voči výroku o treste v neprospech

obžalovaného E.. Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu v tom, že peňažný trest
u obžalovaného E. je adekvátnym trestom za uvedenú trestnú činnosť a taktiež aj z ohľadom na osobu
obžalovaného E..36. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu ohľadom obžalovaného E., pretože po oboznámení lustrácií zo Sociálnej poisťovni
boloevidentnepreukázané,žeobžalovanýE.bolzamestnanýibavobdobíod03.09.2024do31.12.2024

a iba za obdobie 09/2024 mal evidovaný vymeriavací základ vo výške 88,00 eur. Krajský súd poukazuje,
že okresný súd správne pri obžalovanom E. konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval
a taktiež jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov. Krajský súd sa však nestotožnil s názorom ohľadom druhu ukladaného trestu

a to peňažného trestu, pretože podľa názoru krajského súdu bolo potrebné ukladať trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom. Krajský súd poukazuje s ohľadom na odpis z registra trestov na
obžalovaného E. a jeho register priestupkov, že v danom prípade je potrebné nevyhnutne uložil iný
ako peňažný trest, v čom bolo dôvodné odvolanie prokurátora. Krajský súd sa stotožnil s názorom
prokurátora v tom, že obžalovaný E. bude mať možnosť počas určenej skúšobnej doby preukázať riadne
vedenie života v tom smere, že sa nedostane do rozporu s právnym predpismi a nebude sa dopúšťať

protiprávneho konania.
Záverečné zhrnutie
37. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátora podanému
v neprospech obžalovaného E. vyhovel a postupom § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z dôvodu

neprimeranosti trestu a sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolanie obžalovaného B. a odvolanie prokurátora ohľadom
uloženého trestu v neprospech pre obžalovaného B., krajský súd zamietol ako nedôvodné podľa § 319
Trestného poriadku.
38. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.