Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217284
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125217284.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C.,
v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom: Thurzova 6/A, 040 01 Košice,
adresa na doručovanie: C. XX, XXX XX D., IČO: 47 231 785, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: C. XXX, XXX XX C., o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť žalovanej vypratať

sa z domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území C., obec C., F. D. – F., a ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX ako stavba – rodinný dom súpisné číslo 423 postavený na pozemku parcelné číslo 80/6 z a s t
a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2025 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, na základe ktorého by žalovaná bola povinná vypratať sa z domu, ktorý sa nachádza
v katastrálnom území C., obec C., F. D. – F., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako stavba – rodinný
dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcelné číslo 80/6.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že:
2.1. je jediným a výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres Košice
– okolie, evidovaných na LV č. XXXX a to rodinného domu súpisné číslo XXX, v ktorom býva, a sám
spláca aj hypotéku naň.
2.2. Žalovaná nikdy v minulosti ani v súčasnosti nevlastnila dom, ani jeho časť, nikdy nemala uzatvorenú

žiadnu nájomnú ani inú zmluvu na užívanie domu alebo jeho časti, neprebieha žiaden spor ohľadom
vlastníctva domu či jeho užívania na súde či inom orgáne a žalovaná nemá trvalý pobyt v dome.
2.3. Žalobca mal vzťah so žalovanou do 17.9.2025, kedy sa dozvedel o jej nevere, aj napriek tomu, že
majú spolu maloleté dieťa a vyzval ju, aby z domu odišla, čo žalovaná odmietla a preto sa aj v čase
podanianávrhuzdržiavavnehnuteľnostibezjehosúhlasuaakéhokoľvekoprávneniadomužívať,pričom
v dome sa zdržiava aj cez deň, keďže pracuje z domu.

2.4. Žalobca požiadal o asistenciu políciu, ale privolaná hliadka dňa 22.9.2025 mu odmietla pomôcť,
odkázali ho na súd, a preto žalobca podal na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie.
2.5. Žalovaná sa na adresu žalobcu vyjadrila, že preukáže, že ju týral a týra a neuvidí ani ich spoločnú
dcéru maloletú G. B.. Žalobca opakovane počul aj videl žalovanú telefonovať, kde hovorila, že bude mať
posudok od psychiatra, že je týraná, že jej poradili, aby spala na zemi, aby od neho nebrala peniaze,
aby bol žalobca vykreslený, že sa nestará o dieťa a že podáva žalobu na žalobcu na vykázanie z domu.

2.6. Žalobca od momentu rozchodu čelí strachu a obavám, že ho polícia odvedie z jeho vlastného domu
a skončí v cele alebo vo väzení. V dome sa žalobca zamyká v izbe, lebo sa doslova bojí žalovanej, čoprotinemuvymyslí.Tiežsaobáva,čimupočasdňa,keďjeonvpráci,nezničí,nepodpálidom.Žalobcasa
obáva o svoj život, zdravie, slobodu a majetok, či česť, že bude terčom vymyslených trestných oznámení
z týrania či iných.

2.7. Žalovaná je psychiatrický pacient u H. I., psychiatričky, berie lieky, požíva aj alkohol a jej správanie
je nevyspytateľné. Žalovaná mu dňa 24.9.2025 poslala SMS správu, ktorú on vníma ako vydieranie, že
našla byt a žiada ho o vyplatenie sumy 5.000 eur, aby sa vysťahovala, na ktorú správu nereagoval, lebo
suma je nedôvodná.
2.8. Žalovanej chýba skutkový aj právny základ na zotrvanie v dome, ktoré zotrvanie v dome žalobca

vníma ako trestný čin Porušovania domovej slobody podľa § 194 TZ ako aj porušovanie jeho ústavných
práv, ale najmä ide o hrozbu a eskaláciu vzťahov, ktorá situácia sa stáva neúnosnou.
2.9. Žalobca má za to, že jednoznačne dochádza k narušovaniu jeho duševnej integrity, ale vníma aj
hrozbuujmynasvojejtelesnejintegrite.Žalobcaakojedinývlastníkdomumáprávorozhodovať,ktobude
v dome bývať, má právo na priestor na odpočinok po práci bez toho, aby sa v dome pohybovali cudzie
osoby a žil v neustálom strachu, či ho z jeho vlastného domu pod vymyslenou zámienkou nevyvedú

policajné zložky, napr. že týra žalovanú a preto považuje za nielen prípustné, ale priam žiadúce, aby
súd žalovanú vypratal z jeho domu rovnako, ako by znelo rozhodnutie vo veci samej, pričom nech je to
žalovaná, ktorá ak má nejaké právo k domu, nech podá žalobu.

Skutkový stav:

3. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 5) okres Košice - okolie, obec C., katastrálne územie C.,
súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu J. K. XXX postaveného
na parcele č. 80/6.

5. Žalobca podal Generálnej prokuratúre dňa 26.9.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
trestné oznámenie (č.l. 6), v ktorom totožne opísal skutočnosti zotrvávania žalovanej v jeho dome ako
v tomto návrhu a zároveň má za to, že postup privolanej policajnej hliadky naplnilo skutkovú podstatu
trestného činu Zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ a Marenia úlohy verejným

činiteľom podľa § 327 TZ, k čomu žalobca priložil fotografie členov hliadky a ich evidenčných čísiel (č.l.
8-10).

6. Z fotografie SMS správy zo dňa 24.9.2025 (zrejme z telefónu žalobcu) súd zistil, že žalovaná mu
poslala správu s nasledovným textom: „Našla som nám byt za dobrú cenu. Potrebujem vyplatiť nájom

plus 2x depozit a preto ťa žiadam aby si mi vyplatil: 5000€ (suma, čo som všetko platila, už odratana
kozenka sako) aby sme sa mohli odsťahovať čo najskôr a budeš mať odomňa pokoj. ďakujem.“

Aplikované právne predpisy:
7. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

19. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

20. Podľa čl. 20 ods.1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a

ochranu.Majetoknadobudnutývrozporesprávnymporiadkomochranunepožíva. Vlastníctvozaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom.

21. Podľa čl. 21 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,

kto v ňom býva.

22. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

Právna teória a právne závery:
23. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia
je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdía osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c)
táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi
účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť
k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma žalovaného nesmie byť
neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. Neodkladným opatrením
možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie
neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi

účastníkmi konania.

24. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov,
ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť
osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje

tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z
dôvodnostinávrhuzhľadiskaprávnehoposúdeniaveci.Osvedčenie(narozdieloddokázania)znamená,
že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti).

25. K potrebnosti okamžitého zásahu súdu do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia
navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie
odklad, a že bez nej navrhovateľ utrpí na právach.

26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy (napr. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). Postačuje pritom
z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok

očividne vylúčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné
právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309), osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa

súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.

27. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie

ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že

chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

28. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávneho nároku
a z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Teda bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku
nemôže prichádzať do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Osobitnou náležitosťou návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ

mieni domáhať, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci
samej, ktorý by sa mal riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.29. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich skorších rozhodnutiach (por. 1 Cdo
188/2017, 2 Cdo 96/2017, 3 Cdo 157/2017, 4 Cdo 149/2017, 5 Cdo 77/2017, 6 Cdo 176/217, 7
Cdo 56/2018, 8 Cdo 83/2017, 5 Obdo 10/2018) dospel k záveru, že rozhodnutie o neodkladnom

opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa konanie končí rozhodnutím o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie
nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie
konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou.
Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Taká situácia môže

nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri
splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 CSP) a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného
opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované žalobou podľa § 336 ods.
1 CSP (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na konanie o procesnom nároku uplatnenom
na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia).

30. To znamená, že i keď CSP síce upustil od pôvodnej koncepcie OSP bezpodmienečnej väzby
neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej však platí, že procesné zabezpečenie
musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku (viď napr. uznesenie
KrajskéhosúduvKošiciachzodňa21.11.2018sp.zn.1Co/373/2018),pričomvšakpriamoneodkladnými

opatreniami by nemali byť riešené hmotnoprávne nároky samotné. V zmysle vyššie uvedeného je tak
zrejmé, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí vychádzať zo vzťahu, ktorý je predmetom
súdneho konania o nároku vo veci samej s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom
zo zákona.

31. Predloženým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha vypratania
nehnuteľnosti–domunaadreseC.XXX,XXXXXC.,ktorýjevovýlučnomvlastníctvežalobcu,žalovanou
(§ 330 CSP) eventuálne uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do predmetného domu (§ 325 ods.
2 písm. f/ CSP).

32. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný
cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP.

33. Žalobca po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaním zo dňa 3.11.2025 zobral

jeho návrh v časti o uloženie povinnosti žalovanej vypratať sa z domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom
území C., obec C., F. D. – F., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako stavba – rodinný dom súpisné číslo
XXX postavený na pozemku parcelné číslo 80/6 späť z dôvodu, že žalovaná z citovanej nehnuteľnosti
dobrovoľne odišla a to za účasti privolanej policajnej hliadky, nakoľko žalovaná pri svojom odchode
z domu sa najprv v neprítomnosti žalobcu pokúsila vysťahovať aj veci z domu vrátane nábytku, čím sa

potvrdila obava žalobcu, že sa žalovaná pokúsi odniesť nejaké veci z domu a preto žalobca zotrval na
nariadení neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do predmetného
domu, ktorá povinnosť ju nezaťaží nad mieru primeranú pomerom.

34. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") žalobca môže vziať

žalobu späť.

35. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

36. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

37. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,

ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Uvedený princíp
platí per analogiam aj pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.38. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť späť bez potreby
vyžiadania súhlasu žalovanej s týmto procesným úkonom žalobcu, súd konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto časti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.

39. Žalobca v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil
základnú skutočnosť potrebnú pre záver o pravdepodobnosti nároku a to jeho výlučné vlastníctvo
k predmetnému domu, ktoré je chránené v zmysle čl. 20 ods. 1, čl. 21 Ústavy SR a § 123 OZ.

40. Súd po preskúmaní obsahu návrhu vzťahujúcemu k druhému výroku navrhovaného neodkladného
opatrenia, dospel k záveru, že návrhu v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočným
spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov resp. ohrozenia budúceho výkonu
rozhodnutia medzi stranami sporu, keďže z opisu skutkového stavu a z predložených dôkazov nevyplýva
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj napriek skutočnosti dobrovoľného opustenia nehnuteľnosti

žalovanou sa žalobca naďalej domáha zákazu vstupu žalovanej do nehnuteľnosti v zmysle § 325 ods.
2 písm. f) CSP. Ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 3.11.2025, žalovaná sa údajne mala pokúsiť
odniesť z domu žalobcu jeho osobné veci resp. nábytok, čomu jej malo byť zabránené privolaním
policajnejhliadky.Tútoskutočnosťvšaknijakýmrelevantnýmspôsobomžalobcasúduneosvedčil,keďže
o uvedenom nepredložil súdu žiaden dôkaz.

41. V neposlednom rade súd návrh žalobcu považuje za nedôvodný najmä pre absenciu splnenia
podmienok hypotézy citovanej právnej normy, pretože ochrana poskytovaná v zmysle ustanovenia §
325 ods. 2 písm. f) CSP je zameraná proti zásahom do telesnej a duševnej integrity jedinca a nie
je určená na ochranu majetku osoby. Túto ochranu si žalobca predsa jednoducho môže zabezpečiť

inými dostupnými prostriedkami ako napr. výmenou zámkov na nehnuteľnosti či inštaláciou iných
zabezpečovacích prostriedkov (kamerový systém, alarm a pod.). Žalobca v konaní nijakým spôsobom
neosvedčil narušovanie jeho duševnej integrity resp. dokonca existenciu ohrozenia svojej telesnej
integrity.

42. Pre kladné rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí
osvedčiť nielen pravdepodobnosť nároku vo veci samej, ale i potrebu nevyhnutnej, bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu, čo podľa názoru súdu žalobca neosvedčil a preto súd nevzhliadol dôvodnosť tohto
návrhu s následkom jeho zamietnutia.

43. Na základe predložených dôkazov a obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd teda
vec posudzoval vo všeobecnom procesnom rámci prípustnosti neodkladného opatrenia, kedy vzhľadom
na vyššie uvedené odôvodnenie neosvedčenia dôvodnosti okamžitej potreby úpravy pomerov strán
sporu, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, kedy návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

46. Súd o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
a aj keď bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).