Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125203005.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore navrhovateľky A. A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C., D. XX/X, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Mikulcovou, so sídlom
Žilina, Daniela Dlabača 35, proti odporcom 1/ A. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXXX/XX, 2/ H. F.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. XXX/X, právne zastúpeným advokátom JUDr. Martinom Olosom, so

sídlom Rajecké Teplice, Karola Kašjaka 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe
odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 13C/27/2025-67 zo dňa 15. apríla
2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odporcovia 1/, 2/ m a j ú voči navrhovateľke n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcom 1/, 2/ (ďalej označovaní aj ako len
odporcovia) zdržať sa búracích a stavebných prác na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat.
územie I. ako stavba súp. č. XX (nachádzajúca sa na pozemku parc. č. 119) a pozemok parc. č. 119

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 275 m2. Keďže je nesporné, že navrhovateľka a odporcovia
sú vlastníkmi susediacich pozemkov mal za to, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu
medzi ňou a odporcami.
2. Východiskovo okresný súd konštatoval, že pôvodný rodinný dom súp. č. XX v čase jeho rozhodovania
už ako stavba neexistuje; bol zbúraný. To súčasne znamená, že táto stavba neexistuje ani ako
predmet právnych vzťahov. Už len na základe tohto dôvodu „musel bez ďalšieho“ návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v časti o povinnosti zdržať sa búracích prác na nehnuteľnosti zamietnuť.
3. V časti uloženia povinnosti zdržať sa stavebných prác okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka
neosvedčila, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia „možno objektívne dosiahnuť
ochranu“, ktorej sa navrhovateľka domáha. Rovnako neosvedčila, že „navrhovaným neodkladným
opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, a neosvedčila ani, že právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah“. O trovách

konania rozhodol okresný súd tak, že plne úspešným odporcom 1/ a 2/ priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa
domáhala jeho zmeny tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude vyhovené. Uviedla, že
odporcoviahrubozasiahlidojejvlastníckehoprávaodstránenímčastistrechyačastizvisléhomúra,ktorý

je súčasťou stavby navrhovateľky. „Zánikom stavby odporcov zaniká aj vlastnícka účasť navrhovateľky
na dovtedy spoločnom deliacom múre a vzniká jej výlučná vlastnícka účasť na múre“; čo je právnymnásledkom zániku veci „a nie absenciou spravodlivej ochrany strán sporu vyplývajúcej z CSP“. Pre
(faktické) konanie odporcov sa tak bude musieť domáhať ochrany vlastníckeho práva k (deliacemu)
múru ako súčasti svojej stavby. Za preukázané pokladala, že odporcovia narušili nielen dotknutý múr,

ale i štít jej stavby; k odvolaniu pripojila aj vyjadrenie statika.
5. Odvolateľka tvrdila, že odporcovia realizovali búracie práce bez existencie povolenia príslušného
stavebného úradu. Bezodkladnosť a nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami vyplynula i z toho,
že odporcovia napriek upozorneniam privolanej polície s vykonávaním búracích a stavebných prác
pokračovali.Zvyjadreniaodporcovjesúčasnezrejmé,žechcúvybudovaťnovézvislémúry,čoznamená,

že odstránia múr navrhovateľky. Jej stavba tak zostane s existujúcimi „dierami“ vo zvislom (deliacom)
múre, ktoré spôsobujú ochladzovanie celej stavby.
6. Navrhovateľka považovala za nevyhnutné vybudovať časť strechy (s oplechovaním) skôr ako
odporcovia začnú stavať nový rodinný dom. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, ktorý len podľa
fotografií „laickým neodborným posúdením“ vyslovil, že žiadnu stavbu nevidno a teda niet už čo búrať.
Trvala na tom, že odporcovia budú musieť pred začatím stavebných prác vykonať ďalšie búracie práce,

ktorými zasiahnu do jej majetku. Dodala, že odôvodnenie napadnutého uznesenia – vzhľadom na
tvrdenia sporových strán a predložené dôkazy – je nelogické, nepreskúmateľné a arbitrárne.

7. Odporcovia navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. Okrem toho, že namietali oneskorené
predloženého dôkazu/vyjadrenia statika z 5.5.2025, označovali ho za bezobsažné a neurčité. Obdobne

považovali za výrazne sporné zameranie geodetom, ktoré neobsahuje zameranie a zakreslenie širších
vzťahov okolia, ako aj budov. Geodet taktiež neuviedol, že objekt má spoločné iba dva obvodové
múry; stredový nosný múr bol fyzicky oddelený navrhovateľkou pri rozsiahlej rekonštrukcii jej stavby.
Stavba navrhovateľky má aktuálne samonosnú železobetónovú platňu a (nové) priečky sú previazané
železobetónovým vencom.

8. Podrobne popísali priebeh búracích prác certifikovanou firmou. Zvislý (deliaci) múr/stredová stena
netvorí súčasť stavby navrhovateľky, nechal sa čisto ako „hranica pozemku“ aj preto, že navrhovateľka
si pri rekonštrukcii (kde vybudovala nové steny) ukončila hydroizoláciu na tejto „spoločnej“ stene.
Z uvedeného dôvodu sa odporcovia rozhodli posunúť ich novú stenu 30 cm (šírka tehly) k nim a daný
múr ponechať.

9. Rozporovali odstránenie časti strechy na dome navrhovateľky, lebo ona sama pri vybudovaní novej
strechy urobila oplechovanie na starú azbestovú strechu odporcov, ktorá musela byť odstránená.
Nové oplechovanie spojov obidvoch striech bude vybudované pri realizácii novej strechy odporcov.
Opakovane uviedli, že nezbúraná stena tvorí maximálne funkciu plotu, keďže navrhovateľka má už vyše
12 rokov novú ytongovú stenu, ktorá plní deliacu funkciu.

10.Odporcoviapoukazovalinato,žesusediacestavbymajúsamostatné,oddelenésteny,t.j.každýdom
má svoje múry a nejde o spoluvlastníctvo žiadnej stavebnej časti, ani o spoluvlastníctvo (susediacich)
múrov na hranici domov. Zároveň navrhovateľka sa domáha zákazu zásahov v čase, keď už všetky
potrebné búracie a stavebné práce sú vykonané, t. j. nenávratne zrealizované. Dom odporcov bol
z dôvodu zlého technického stavu takmer celý zbúraný; s výnimkou zvislých múrov pri susediacich

domov, ktoré však nebudú staticky využité. Pôvodný dom súp. č. XX tak v právnom zmysle slova zanikol
a ako vec/objekt práv už neexistuje. Návrh (aj jeho petit) je preto z časového hľadiska neaktuálny
a bezpredmetný.
11. Odporcovia považovali petit návrhu protistrany za neprípustný i z toho dôvodu, že navrhovateľka
žiada vydať zákaz realizovať vlastnícke práva (búracie a stavebné práce) na už neexistujúcom dome

súp. č. XX; nie však na (jej) dome súp. č. XX. Podľa návrhu by tak vôbec odporcovia nemohli začať
stavať na ich vlastnom pozemku; čo považovali za neprípustné. Navyše, z návrhu nevyplýva, čoho sa
vlastne navrhovateľka mieni domáhať v konaní vo veci samej.

12. Samostatným podaním (z 24.6.2025) navrhovateľka predložila statické posúdenie (jej) stavby,

zktoréhovyplýva,žebudepotrebnévybudovaniepodpornejkonštrukciejestvujúcehokrovuakonáhrady
pôvodnej podpornej väzby krovu, ktorá („podľa informácií vlastníka“) bola odstránená pri búracích
prácach žalovaného.
13. V odvolacej replike navrhovateľke zotrvala na podanom odvolaní. Akcentovala vyjadrenie statika o
odstránení nosnej podpornej konštrukcie krovu na hranici medzi domami sporových strán. Zostávajúci

stredový nosný múr, ktorý pokračoval až k odporcom, slúžil ako oporný stredový nosný múr pre „deliace
áčko“ navrhovateľky. Zopakovala, že stavby (v radovej zástavbe) mali spoločné nosné múry a aj
stredovú nosnú priečku s tým, že zvislý múr je súčasťou jej stavby. Izolačnú vrstvu tvorí existujúce
vzduchoprázdno medzi jej novou stenou a pôvodnou deliacou priečkou.14. Keďže odporcovia neuznali vlastnícke právo navrhovateľky k „stredovému nosnému zvislému
múru“, ktorý sa nachádza na novovytvorenom pozemku parc. č. 119/2, je nútená domáhať sa určenia
neexistencie vlastníckeho práva odporcov k tomuto múru. To povedie stavebný úrad k prerušeniu

stavebného konania o stavbe odporcov. Navrhovateľka dodala, že vybudovaním protipožiarneho
múru sa nevzdala časti stavby, len riešila stav, kedy iná rekonštrukcia (pre nesúhlas vtedajších
vlastníkov susediaceho domu) nebola možná. Tvrdila, že odporcami vybudovaná betónová platňa nie
je „oddilatovaná“ od jej domu a tak stavba odporcov bude tlačiť na susediace stavby.

15. Odporcovia v rámci odvolacej dupliky rovnako zotrvali na postojoch už skôr prezentovaných
v odvolacom štádiu konania. Dodatočné – po uplynutí odvolacej lehoty – doplnenie (dôvodov)
odvolania a predloženie dôkazov navrhovateľkou považovali za procesne neprípustné. Napriek
tomu, po konzultácii s odborne znalými osobami a po zadovážení podkladov zo spisu stavebného
úradu týkajúceho sa rekonštrukcie domu navrhovateľky, podrobne popísali (zásadné) nezrovnalosti
v projektovanom a reálnom stave; okrem iného pri konštrukcii strechy či samonosnosti stavby

navrhovateľky.
16. Dodali, že statik, ktorý vykonával posúdenie pre navrhovateľku, im sám uviedol, že pracoval
výlučne iba s informáciami od rodiny navrhovateľky. Spresnili, že nepoložili novú základovú dosku,
základy/základové pásy zostali pôvodné; realizovali „stužujúcu podkladovú dosku“ na účely stabilizácie
a vyrovnania podkladu. Odporcovia uviedli, že ešte je z ich strany potrebné vykonať búracie práce

menšieho rozsahu (ručné začistenie vybúraných obvodových stien do roviny). Dotknuté súvislosti riešia
v rámci zjednodušenej dokumentácie búracích prác so stavebným úradom; ktorého právomoc v danej
veci považovali za primárnu.

17. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18.Vzáujmezachovaniakontinuityprvoinštančnéhoaodvolaciehorozhodnutiakrajskýsúdstranysporu
v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označoval zhodne ako okresný

súd; t. j. navrhovateľka a odporcovia. Uvedenému prispôsobil i opis podaní a vyjadrení navrhovateľky,
ktorá používala termíny – žalobkyňa a žalovaní.

19. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza predovšetkým z návrhu na jeho nariadenie,
v ktorom je navrhovateľ povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti ním uplatňovaného

nároku, ktorému sa má poskytnúť (dočasná) ochrana. V konaní o neodkladnom opatrení je pre
eventualitu vyhovenia návrhu postačujúcim osvedčenie tvrdených skutočností; obsah ktorého pojmu
možno vyjadriť tiež termínom „spravdepodobnenie“. Konštatované však rozhodne neznamená, že súd
bude akceptovať akékoľvek tvrdenia vymedzené v návrhu; osobitne bez ich aspoň minimálnej podpory
v sumáre predložených/označených dôkazov.

20. Navrhovateľka v posudzovanom návrhu uviedla, že jej patriaca domová nehnuteľnosť súp. č.
XX a nehnuteľnosť odporcov (dom súp. č. XX) sú postavené ako radová zástavba a majú spoločné
obvodové,nosnémúry.Opísalavzniknutépoškodenia,ktorýchrozsahvofinančnomvyjadrenípresahuje
1.000 eur. Tvrdila, že bude potrebné posúdenie statiky a „zasanovanie“ (jej) nehnuteľnosti. Žalobkyňa

upozorňovala na možné ohrozenie života a zdravia osôb žijúcich v jej rodinnom dome. Navrhované
uloženie povinnosti odporcom zdržať sa akejkoľvek búracej a stavebnej činnosti na rodinnom dome súp.
č. XX považovala za potrebnú dočasnú úpravu.
21. K tvrdeniu o spoločných obvodových, nosných múroch stavieb strán neposkytla bližšie skutkové
či právne vymedzenie a ani ho nepodporila predložením/označením dôkazu. Rovnako z priloženej

fotodokumentácie, obsahujúcej aj nevyhnutný popis, bolo zrejmé, že pôvodný dom odporcov je fakticky
už celý zbúraný. Neskôr – v odvolaní a následných podaniach navrhovateľky – uvádzané podrobnejšie
a doplňujúce skutkové tvrdenia majú charakter neprípustných novôt v zmysle § 366 CSP, preto na ne
vo vzťahu k aktuálnemu rozhodovaniu odvolacieho súdu nemohlo byť prihliadané.

22. Hoci zodpovedá stavu veci (zhodne tvrdenému oboma stranami a osvedčenému nimi predloženou
fotodokumentáciou už v štádiu konania pred okresným súdom), že dom súp. č. XX, ktorého
(spolu)vlastníkmi boli odporcovia, ako predmet občianskoprávnych vzťahov neexistuje (a neexistoval už
v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), z vyjadrení strán je súčasne zrejmé,že drobné búracie práce (ručné búranie a začisteniu vybúraných obvodových stien do roviny) sú ešte
potrebné. Uvedená okolnosť však nijako podstatnejšie neovplyvňuje záver o neosvedčení toho, že by
(práve) tieto búracie práce mohli spôsobiť ohrozenie vlastníckeho práva navrhovateľky alebo mať pre

ňu nezvratné následky.
23. V danej spojitosti navrhovateľka neuviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého
obsah je pre rozhodovanie určujúci, žiadne jedinečné skutkové tvrdenia; a to ani smerom k eventuálnej
(konkrétnej) hroziacej ujme. Len generalizovaná požiadavka na nevykonávanie akýchkoľvek búracích
prác je preto nepostačujúca. Nadväzne dokončovanie búracích prác odvolací súd nevyhodnotil ako

vyžadujúce si urgentný zásah prostredníctvom neodkladného opatrenia; z daného titulu je zamietajúci
výrok napadnutého uznesenia v tejto časti (plne) dôvodný.

24. Tvrdenia navrhovateľky o (výlučnom) vlastníctve deliaceho múru – bez ohľadu na to, že predstavujú
neprípustnú odvolaciu novotu – nie sú aktuálne osvedčené. Vzhľadom na nedostatok relevantných
skutkových tvrdení (a tým aj nadväzujúcich dôkazov, resp. aspoň dôkazných návrhov) otázka

(spolu)vlastníctva dotknutého múru presahuje rámec posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Sama navrhovateľka v danej spojitosti uvádza, že sa vlastníctva k (deliacemu) múru bude
musieť domáhať (samostatným) žalobným návrhom/žalobou.

25. Odvolací súd v žiadnom prípade nebagatelizuje navrhovateľkino vnímanie vykonávania búracích

a stavebných činností na stavbe bezprostredne súvisiacej s jej rodinným domom a z toho vyplývajúci
pocit ohrozenia (nielen) jej majetku. Z obsahu návrhu sa možno domnievať (výslovné prijatie takéhoto
záveru znemožňuje značná všeobecnosť návrhu a nemalá „rámcovosť“ v ňom obsiahnutých tvrdení),
že záujmom navrhovateľky je zabrániť odporcom v realizácii samotnej výstavby ich nového rodinného
domu.

26. Aj pri určitom prehliadnutí súvislostí viažucich sa k právomoci (všeobecného) súdu v danej
otázke, takáto požiadavka nielen nezodpovedá inštitútu neodkladného opatrenia, ale výrazne naráža na
základné/ústavné právo vlastniť majetok a z neho plynúce oprávnenia. Neodkladné opatrenie nemožno
použiťakoprostriedoknaúplné(svojoupovahuaždefinitívne)znemožnenievýkonuoprávnenívlastníka.

27. Bezprostredne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý – ako bolo opakovane
uvedenéužvyššie–jeurčujúci,navrhovateľkanedefinovalaaneosvedčila,akýmkonkrétnymspôsobom
budúce stavebné práce odporcov (vykonávané výlučne na ich pozemku) môžu ohroziť stavbu jej
rodinného domu, resp. spôsobiť na ňom škodu. Poškodenia, ku ktorým už došlo, nie sú z pohľadu
neodkladnéhoopatrenia,ktorémábyťnariadenédobudúcna,osobitnejšierelevantné.Pokiaľvdôsledku

činnosti odporcov (už) vzniknutý faktický stav spôsobuje poškodzovanie stavby navrhovateľky (napr.
zatekanie okolo/popri porušenom oplechovaní strechy, eventuálne cez poškodenú krytinu) jeho sanácii
(odvráteniu danej hrozby) zodpovedá odstránenie vzniknutého poškodenia, a nie nevykonávanie
žiadnych stavebných činností.

28. Krajský súd konštatuje, že prioritne činným orgánom v otázkach vykonávania stavebných činností (v
širšom význame) je stavebný úrad; vo vzťahu ku ktorému navrhovateľka napokon i vykonala relevantné
podania. Práve stavebný úrad je tým orgánom, ktorý posudzuje oprávnenosť stavby (vrátane súvisiacej
projektovej, resp. technickej dokumentácie), vydáva rozhodnutia o povolení stavby, prípadne ukladá
„nápravné opatrenia“ v oblasti výstavby.

29. Hoci právomoc (všeobecného) súdu – osobitne z hľadiska ochrany tvrdených vlastníckych práv,
či náhrady škody – sa čiastočne prekrýva s rozhodovaním stavebného úradu, konanie pred súdom
nenahrádza originálnu a „výlučnú“ právomoc stavebného úradu. Vyjadrenia navrhovateľky i odporcov vo
výraznej miere však smerujú práve k rozhodovacím kompetenciám stavebného úradu. Z daného dôvodu
(nedostatku právomoci) sa krajský súd k špecifickým argumentáciám – vlastným stavebnému konaniu

– ani bližšie nevyjadruje.

30. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené navrhovateľkou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v zamietajúcom (vecnom) výroku potvrdil napadnuté uznesenie ako

vecne správne.
31. Navrhovateľka síce odvolaním napadla uznesenie okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia vo vecnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamozávislý, zakladá správnosť aj bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na
okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľka – navrhovateľka nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú
odporcovia 1/ a 2/ voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.