Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200597
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125200597.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, t.č. ÚVV
Leopoldov, o neúplnom podaní žalobcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z
5. marca 2025 č. k. 11C/6/2025 - 13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu označené ako „Vec: Žiadosť o
preplatenie väzby“, doručené súdu dňa 16.1.2025, v spojení s podaním zo dňa 17.1.2025, doručeným
súdu dňa 27.1.2025, odmietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 3, § 131, § 132 ods. 1 až 3, § 133 ods.

1, 2, čl. 8 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca doručil súdu podanie, z ktorého nebolo zrejmé, o aké podanie ide a čo
ním žalobca sleduje. Z podania nebolo úplne zrejmé, ktorému súdu je určené, keď žalobca v závere
druhého podania uvádza, že žiada, aby Krajský súd v Trnave rozhodol v jeho prospech, avšak podanie
podal na Okresný súd Trnava. Ak malo ísť o žalobu, v podaní neboli riadne označené strany sporu,

t.j. kto je žalobca a kto žalovaný, pričom náležitosťou žaloby je uvedenie dátumu narodenia a trvalého
pobytu pri fyzickej osobe a uvedenie IČO a sídla pri právnickej osobe. V žalobe tiež neboli úplne opísané
rozhodujúce skutočnosti, keď nebol opísaný priebeh, ako a ktorými rozhodnutiami bolo rozhodované
o väzbe žalobcu a o obžalobe, ani nebolo uvedené, v akom konkrétnom časovom období žalobca vo
väzbe bol. V žalobe neboli označené dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení, pričom ak je to možné,
je potrebné pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, a síce najmä relevantné rozhodnutia trestných

súdov. V žalobe najmä chýbal žalobný návrh, t.j. návrh, ako má súd rozhodnúť a komu má uložiť akú
povinnosť. Keďže v podaní absentovali náležitosti riadnej žaloby, žalobca bol uznesením súdu č.k.
11C/6/2025-5 zo dňa 4.2.2025 vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia podanie opravil
tak, aby bolo zrejmé, či ide o žalobu, a ak áno, aby podanie spĺňalo náležitosti riadnej žaloby, pričom
v uznesení súd uviedol, ako treba doplnenie vykonať. Zároveň súd žalobcu poučil podľa ustanovenia §
129 ods. 3 CSP, že podanie odmietne, ak jeho nedostatky nebudú odstránené v určenej lehote. V súdom

určenej lehote žalobca doručil súdu podanie zo dňa 25.2.2025, avšak vady žaloby ním neodstránil,
keď najmä neoznačil strany sporu a ich údaje, ani neuviedol konkrétny petit, t.j. ako má súd rozhodnúť
a komu má byť uložená aká konkrétna povinnosť. Vzhľadom na to, že žalobca neodstránil v súdom
stanovenej lehote nedostatky podania označeného ako „Vec: Žiadosť o preplatenie väzby“, doručeného
súdu dňa 16.1.2025, v spojení s podaním zo dňa 17.1.2025, doručeným súdu dňa 27.1.2025, pričom ide
o také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, pričom bol žalobca poučený o následkoch

nedoplnenia svojho podania, súd podanie žalobcu odmietol.4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
koná nezákonne. Žiadal o preplatenie väzby, pretože bol v roku 2021 vo väzbe pre prečin nebezpečného
vyhrážaniaanáslednebolprepustený.KrajskýsúdvTrnavedospelktomu,žetentoskutokjepremlčaný.

Práve pre toto právoplatné rozhodnutie žiadal, aby mu väzba bola nahradená finančnou odmenou.
Nerozumie, čo od neho súd chce, lebo nie je advokát a nemá právnickú školu a „polopate“ rozpísal, čo
svojím podaním sleduje. Žiadal, aby sa vyšší súd podrobne oboznámil s rozsudkom sp.zn. 0T/62/2021 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava a následne sa pozrel na trvanie väzby za túto vec a sám
rozhodol o výške finančnej náhrady. Dostal menší trest ako bol vo väzbe. Žiadal, aby ho Okresný súd

Piešťany odmenil finančne vo výške 15.000 eur, pretože ho dal do väzby za skutok, ktorý bol dlhé roky
premlčaný. Týmto nezákonným držaním mu spôsobil obrovské problémy, ktoré majú fatálne následky,
prišiel o rodinu, vzťah, prácu.

5. Keďže odvolanie žalobcu nebolo podpísané, súd prvej inštancie uznesením č.k. 11C/6/2025-20
z 19.3.2025 vyzval žalobcu na odstránenie vád odvolania, a to tak, že doručí súdu rovnaké podanie

opatrené jeho podpisom. V nadväznosti na výzvu súdu prvej inštancie žalobca doručil súdu dňa
16.4.2025 podanie, v ktorom uviedol, že rovnaké podanie nemôže zaslať, keďže nemá kópiu a detaily si
nepamätá. V odvolaní sa domáha toho „aby ste mi nahradili 1 mesiac, a to finančnou odmenou, pretože
som bol právoplatne odsúdený na 8 mesiacov pod sp. zn. 0T/62/2021 a na väzbe strávil 9 mesiacov,
čiže vyše ako trest ktorý som dostal. Daným odvolaním sa domáham, aby ste mi rovnakým spôsobom

nahradili väzbu za celý čas, a to 9 mesiacov z dôvodu: pretože bolo zistené, že za skutky, pre ktoré som
bol väzobne stíhaný boli krajským súdom zastavené, a to z dôvodu premlčania. Mám za to, že keby OS
Piešťany postupoval rovnako ako krajský súd TT nebol by som väzobne stíhaný. Preto sa dožadujem
o finančnú náhradu väzby.“

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. b/ CSP), po
skonštatovaní (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu), že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu

a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
ak podanie žalobcu, ktorým sa domáhal „preplatenia väzby“ odmietol podľa § 129 CSP, a to z dôvodu
neurčitosti, nezrozumiteľnosti, ktorý nedostatok by mal byť takého charakteru, že neumožňuje súdu
pokračovať v konaní o takomto žalobnom návrhu žalobcu.

8. V zmysle ust. § 131 CSP predstavuje žaloba procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Avšak iba formálne spôsobilá žaloba je základným
predpokladom vecného prejednania veci.

9. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.

Základnými zložkami civilnej žaloby sú žalobný nárok a žalobný dôvod. Oba slúžia na individualizáciu
predmetu konania – civilného sporu, preto je žalobca povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne
špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu
sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom.

10. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho
subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať
rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja tvorí jednu zo základných procesných povinností
žalobcu. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, resp. bremeno tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je

tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu
na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju.
Jednotlivé druhy žalobných petitov upravuje ust. § 137 CSP.11. Žalobný dôvod potom predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými
stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.
Žalobným dôvodom sa však nemá namysli právna kvalifikácia skutkového deja opísaného v žalobe,

nakoľko právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).

12.Náležitostižalobykonkrétneupravujeust.§132ods.1CSP,vzmyslektoréhomusížalobaobsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) aj označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ktorý ako

bolo vyššie uvedené predstavuje samotnú žalobnú žiadosť, či žalobný petit, teda to, ako žalobca žiada,
aby súd v jeho právnej veci rozhodol.

13. V prípade, ak žaloba (ktorá je podaním vo veci samej), neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti,
ide o vady podania - žaloby. Vady žaloby môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti žaloby, ak jej
chýba jedna či viac náležitostí stanovených v CSP; b) v nesprávnosti, alebo v nezrozumiteľnosti žaloby,

čo sú prípady, kedy žaloba síce spĺňa formálne náležitosti stanovené CSP, avšak obsahové vyjadrenie
týchto náležitostí je nesprávne alebo nezrozumiteľné.

14. Ne/zrozumiteľnosť žaloby sa posudzuje vo vzťahu k jej určitosti. Podanie - žaloba je nezrozumiteľná,
ak je neurčitá, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa § 124 ods. 1 CSP (každé

podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo strana podaním (tu žalobou) sleduje.
Neurčité sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii sporových strán, alebo
ak sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné. Nesprávne podania sú podania trpiace
vadami samotného svojho obsahu, napr. keď strany od súdu požadujú stanovenie výšky judikovanej
povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť žalobným návrhom urobiť nemôže, napr.

ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

15.Akpotomsúdidentifikujevpodanívovecisamejniektorúzvádpodľaust.§129CSP,vydáuznesenie
v ktorom opíše vadu, ktorou podanie strany trpí, uvedie strane zrozumiteľným spôsobom, ako treba
opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba

vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví strane lehotu, v ktorej má
takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením.

16. Pri poučení o tom, ako má strana nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť
alebo opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP, stranu

poučuje iba o procesných právach a povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva. Ustanovenie §
160 CSP upravujúce poučovaciu povinnosť súdu, je prejavom ústavnoprávneho princípu práva na
spravodlivý proces, avšak so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Princíp rovnosti strán v civilnom sporovom
procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať
svoje procesné práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní

strany o oprave alebo doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať stranu aj o hmotnoprávnych
skutočnostiach, ktoré s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej
ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP sa teda aplikuje iba
v prípadoch, ak podanie strany vo veci samej nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre takéto
podanie ustanovuje. Ak by však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočívala vo

svojej podstate v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa § 129 ods. 1 CSP uviesť, ako
treba opravu alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.

17.Pokiaľideopodanie(ktorébymohlobyťžalobou)žalobcuvpredmetnejprávnejveci,problematickým
bol jej celkový obsah, ako aj samotný žalobný petit. Žalobný petit pritom predstavuje spresnenie

všeobecnej náležitosti podania - čo sa podaním sleduje. Procesný predpis (CSP) vyžaduje, aby žalobca
okrem popísania rozhodujúcich okolností, ktoré ho viedli k podaniu žaloby (t. j. opísanie samotného
skutkovéhodeja)vžalobejasneformulovalajsvojžalobnýnávrh–petit,tedauviedol,akéhokonkrétneho
rozhodnutia súdu sa domáha. Žalobný návrh pritom musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a presne
formulovaný.Jetonutnéztohodôvodu,žesúdmusícelkompresnevedieť,očommákonaťarozhodnúť,

nakoľko nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než tie, ktoré sú navrhované.
Žalobný návrh spolu s jeho skutkovým odôvodnením potom spolu predstavujú predmet konania. Žalobca
preto musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti
rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonaťniektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žaloba teda musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku
obsahujúci rozsah uplatneného nároku.

18. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho
rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné. Požiadavka, aby žalobný
petit bol presný, určitý a zrozumiteľný nie je iba formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných
podmienok, ale je celkom nevyhnutná pre výsledok konania, teda pre to, aby po prevzatí žalobného

petitu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, aby teda vôbec mohli
nastať účinky žalobcom zamýšľané.

19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu z dôvodu, že žalobca
neodstránil v súdom stanovenej lehote nedostatky podania, pričom ide o také nedostatky, pre ktoré
nemožno v konaní pokračovať. Odvolací súd je rovnako toho názoru, že podanie žalobcu je nejasné,

keďže žalobca neoznačil strany sporu a ich údaje, ani neuviedol konkrétny petit, t.j. ako má súd
rozhodnúť a komu má byť uložená aká konkrétna povinnosť. Žalobca bol pritom uznesením súdu prvej
inštancie č. k. 11C/6/2025-5 zo 4.2.2025 riadne a zrozumiteľne vyzvaný na odstránenie uvedených
nedostatkov svojho podania, pričom predmetné uznesenie obsahovalo údaje o tom, v čom súd
považoval podanie žalobcu za nezrozumiteľné a neurčité, ako aj poučenie o tom, ako treba opravu alebo

doplnenie podania vykonať, lehotu na odstránenie vád podania, ako aj poučenie o tom, že podanie
môže byť odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené. Poučenie o spôsobe opravy bolo podľa
odvolacieho súdu dostatočne konkrétne, nebolo urobené len formálne. Napriek takejto výzve, žalobca
vady podania v podobe neurčitosti a nezrozumiteľnosti neodstránil a hoci bolo jeho podanie napadnutým
uznesením v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP odmietnuté, uvedené nedostatky neodstránil ani v rámci

podaného odvolania, v ktorom len znova zopakoval tvrdené skutkové okolnosti. Úlohou súdu nie je
z neúplných tvrdených skutkových okolností prípadu vyvodzovať žalobný nárok žalobcu, pretože by tým
došlokporušeniuprincípurovnostizbranístráncivilnéhosporovéhoprocesu.Vzmysle§129ods.3CSP
potomplatí,žeakpodanienebolonavýzvusúdudoplnené,resp.jehovadyodstránené,pričomideotaký
nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie o odmietnutí podania je teda vecne správne. Súd prvej inštancie sa pritom v odôvodnení (ods.
2, 3 a 11) dostatočne vysporiadal so svojím záverom, prečo je podanie nejasné a nezrozumiteľné, prečo
tieto nedostatky neboli odstránené a prečo pre tieto nedostatky nemožno pokračovať v konaní. Odvolací
súd má za to, že tento postup nepredstavuje neprimeraný formalizmus a vyžadovanie doplnenia takých
náležitostí, ktoré by nemali význam pre posúdenie predmetu konania, či boli v rozpore s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu. Navyše žalobca svoje podanie nedoplnil v zmysle výzvy súdu prvej
inštancie ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania (§ 129 ods.
4 CSP).

20. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).