Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122282494
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122282494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
vecižalobcuSlovenskéelektrárne–energetickéslužby,s.r.o.,sosídlomPribinova40,81109Bratislava-
mestská časť Ružinov, IČO: 44 553 412, právne zastúpeného BDO Legal s. r. o., so sídlom Pribinova 10,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330, proti žalovanému 1/ TWINLOGY s. r.
o., so sídlom Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 44 187 653 a žalovanému 2/ Arca Capital
Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, právne zastúpenému
HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 727 334,

o zaplatenie 339.765,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 38Cb/58/2022-270 zo dňa 8. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/58/2022-270 zo dňa 8. augusta 2023 v napadnutej časti
II. a III. výrokovej vety voči žalovanému 1/ z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/58/2022-270 zo dňa 8. augusta 2023 v napadnutej časti

II. a III. výrokovej vety voči žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi a žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou konanie v časti o zaplatenie sumy
181.744,11 Eur zastavil. Druhou výrokovou vetou žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 158.021,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 167.097,60 Eur od

21.12.2021 do 07.02.2022, zo sumy 155.469,21 Eur od 08.02.2022 do 14.02.2022, zo sumy 137.722,59
Eur od 15.02.2022 do 21.02.2022, zo sumy 128.310,41 Eur od 22.02.2022 do 28.02.2022, zo sumy
110.445,23 Eur od 01.03.2022 do 08.03.2022, zo sumy 105.168,55 Eur od 09.03.2022 do 21.03.2022,
zo sumy 101.187,57 Eur od 22.03.2022 do 04.04.2022, zo sumy 96.473,55 Eur od 05.04.2022 do
11.04.2022,zosumy92.203,04Eurod12.04.2022do21.04.2022,zosumy84.119,00Eurod22.04.2022
do 29.04.2022, zo sumy 60.373,88 Eur od 30.04.2022 do 03.06.2022, zo sumy 55.373,88 Eur od
04.06.2022do20.09.2022,zosumy20.373,88Eurod21.09.2022do28.11.2022,zosumy17.573,88Eur

od 29.11.2022 do 14.12.2022, zo sumy 16.873,88 Eur od 15.12.2022 do 28.03.2023, zo sumy 14.120,35
Eur od 29.03.2023 do 29.03.2023, zo sumy 12.312 Eur od 30.03.2023 do 04.04.2023, zo sumy 9.113,56
Eur od 05.04.2023 do 27.04.2023, zo sumy 172.667,52 Eur od 21.01.2022 do 27.04.2023, zo sumy
170.976,98 Eur od 28.04.2023 do 02.05.2023, zo sumy 158.021,01 Eur od 03.05.2023 do zaplatenia apaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného. Treťou výrokovou vetou žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66,06 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci návrhom
na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.04.2022 domáhal, aby súd
uložil žalovaným 1/ a 2 povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 339.765,12 Eur s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 167.097,60 Eur od 21.12.2021 do zaplatenia a zo sumy
172.667,52 Eur od 21.01.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-- Eur a trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/
uzavrel Rámcovú dohodu EFET o dodávke a odbere elektrickej energie účinnú ku dňu 01.06.2018
(ďalej len „Rámcová dohoda“). Na základe Rámcovej dohody žalobca so žalovaným 1/ uzavreli štyri
individuálne zmluvy zo dňa 16.08.2019, 25.02.2020, 04.03.2020 a 28.05.2020, predmetom ktorých

je určenie množstva dodávky elektriny a cena za dodávku dohodnutého množstva elektriny. Žalobca
a žalovaný 2/ sa dohodli na Záruke materskej spoločnosti zo dňa 24.07.2019, ktorej obsahom je záruka
žalovaného 2/ za záväzky žalovaného 1/ vzniknuté na základe Rámcovej dohody do výšky 2.000.000,--
Eur (ďalej len „záruka“).

3. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 303,
§ 306 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“), § 26 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30.09.2022 (ďalej len „zákon o energetike“, resp. „zákon č.
251/2012 Z.z.“), § 120 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu začatia reštrukturalizačného konania žalovaného
2/ 02.03.2021 (ďalej len „ZoKR“, resp. „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a § 488 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nepovažoval za spornú existencia záväzkovo-právnych

vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 1/ založených Rámcovou dohodou EFET o dodávke a odbere
elektrickej energie účinnej ku dňu 01.06.2018 a na jej základe uzatvorenými individuálnymi zmluvami,
predmetom ktorých bolo určenie množstva dodávky elektriny a cena za dodanú elektrinu, označenými
ako Potvrdenia k individuálnej zmluve datované 16.08.2019, 25.02.2020, 04.03.2020 a 28.05.2020.
Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného 1/ ako subjektov týchto záväzkovo-právnych vzťahov

a predmet ich záväzkov súd prvej inštancie posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261od. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako
nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení
s osobitnými ustanoveniami Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

5. Konštatoval, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
ceny zmluvného plnenia realizovaného vo forme dodávky elektriny žalovanému 1/ vyúčtovaného
žalobcom faktúrou č. 1211008596 zo dňa 01.12.2021 za obdobie dodávky v mesiaci november 2021 v
sume 167.097,60 Eur splatnou dňa 20.12.2021 a faktúrou č. 1211009571 zo dňa 03.01.2021 za obdobie

dodávky v mesiaci december 2021 v sume 172.667,52 Eur splatnou dňa 20.01.2022. Medzi žalobcom a
žalovaným 1/ nebol sporný právny dôvod vystavených faktúr, ani výška žalobcom fakturovanej ceny za
dodávku elektrickej energie v dotknutých obdobiach. Súd prvej inštancie tiež považoval za nesporné, že
žalovaný 1/ vykonal postupné čiastočné úhrady vo vzťahu k faktúre č. 1211008596, ktorá bola uhradená
v plnom rozsahu, a vo vzťahu k faktúre č. 1211009571 v rozsahu sumy 14.646,51 Eur. Vo väzbe na

realizované čiastočné úhrady zo strany žalovaného 1/ žalobca pred otvorením pojednávania vo veci vzal
žalobu čiastočne späť čo do zaplatenia istiny vo výške 181.744,11 Eur, v ktorej časti súd prvej inštancie
prvou výrokovou vetou tohto rozsudku konanie v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ nerozporoval právny dôvod ani výšku žalobcom uplatnenej
pohľadávky vo väzbe na realizované čiastočné úhrady zo strany žalovaného 1/. Poukazoval však na
to, že žaloba je predčasná a nedôvodná, nakoľko žalovaný 1/ kontaktoval žalobcu s návrhom riešenia
vzájomných vzťahov a dňa 07.02.2022 doručil žalobcovi oznámenie o pomernej úhrade záväzkov spolus informáciou o realizácii platby vo výške 11.628,39 Eur, v nadväznosti na čo žalovaný 1/ telefonicky
potvrdil žalobcovi spôsob úhrad v zmysle doručeného oznámenia. Na preukázanie uvedenej skutočnosti
žalovaný 1/ predložil e-mail zo dňa 07.02.2022 spolu s listom zo dňa 04.02.2022. V uvedenom liste

žalovaný 1/ informoval žalobcu o jeho aktuálnej situácii s tým, že v snahe vyhnúť sa zvýhodňovaniu,
či uprednostňovaniu veriteľov si interne nastavil systém úhrad tak, že každý piatok vyhodnotí celkový
objem prijatých úhrad od koncových spotrebiteľov v danom týždni, následne prijatú čiastku rozdelí
pomerne podľa celkovej výšky záväzkov voči jednotlivým veriteľom a platbu poukáže na bankový účet
žalobcu s tým, že uvedený postup bude pravidelne opakovať v týždňových intervaloch, pričom prvú

platbu chcel zrealizovať v piatok 04.02.2022. Podľa obsahu tento list nepredstavuje návrh žalovaného
1/ na zmenu dohody ohľadne času plnenia záväzkov žalovaného 1/ voči žalobcovi vyplývajúcich so
žalobcom vystavených faktúr č. 1211008596 a 1211009571. Uvedená listina nepreukazuje, že by
medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k dohode o inej splatnosti žalovanej sumy, než táto vyplýva so
žalobcom vystavených faktúr č. 1211008596 splatnej dňa 20.12.2021 a č. 1211009571 splatnej dňa
20.01.2022. Pokiaľ by aj zamestnanec žalobcu telefonicky v zmysle tvrdení žalovaného 1/ „potvrdil“

takýto spôsob úhrad v zmysle doručeného oznámenia žalovaného v rade 1/, uvedené by podľa názoru
súdu prvej inštancie samo o sebe neznamenalo zmenu splatnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
nakoľko existencia konkrétneho návrhu na uzavretie dohody o zmene splatnosti pohľadávky žalobcu s
konkrétnymi a dostatočne určitými obsahovými náležitosťami, ako ani jeho akceptácia zo strany žalobcu
nebola žalovaným 1/ tvrdená, ani preukázaná. Aj právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa

11.07.2023 uviedol, že medzi stranami v tejto súvislosti k žiadnej formálnej štandardnej dohode nedošlo.
Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému 1/
po čiastočnom späťvzatí žaloby zohľadňujúcom čiastočné úhrady zo strany žalovaného 1/ za skutkovo a
právne dôvodný a procesnú obranu žalovaného 1/ spočívajúcu v tvrdení o nedôvodnosti a predčasnosti
žaloby za nepreukázanú. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby bol vykonaný výsluch

zamestnanca žalobcu A. B., ktorý mal v súvislosti s úhradou záväzkov žalovaného 1/ so žalobcom
komunikovať, nakoľko zo strany žalovaného 1/ nebolo tvrdené, ani preukázané, že by vo vzťahu k
žalobcovi uskutočnil dostatočne určitý návrh dohody o zmene splatnosti pohľadávky žalobcu, ktorý mal
byť zo strany žalobcu akceptovaný s dôsledkom zmeny v obsahu záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi
v časti splatnosti v zmysle ustanovenia § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca uplatnil nárok v postavení
ručiteľa na základe Záruky materskej spoločnosti zo dňa 24.07.2019, na základe ktorej mal žalovaný
2/ prevziať záruku za záväzky žalovaného v rade 1/ vzniknuté na základe Rámcovej dohody do výšky
2.000.000 Eur. Z obsahu predmetnej záruky súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ ako ručiteľ poskytol

žalobcovi ručenie za platobné povinnosti žalovaného 1/ vyplývajúce z EFET-všeobecnej zmluvy o
dodávke a akceptovaní elektriny zo dňa 01.06.2018 (článok 1., bod 1.1 ručiteľského prehlásenia). Na
základe predmetnej dohody označenej ako ručenie materskej spoločnosti vznikol žalovanému 2/ platný
ručiteľský záväzok za záväzky žalovaného 1/ vyplývajúce z Rámcovej dohody EFET o dodávke a odbere
elektrickej energie účinnej ku dňu 01.06.2018, ktorý sa obdobne ako zabezpečený záväzkovo-právny

vzťah v súlade s § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom, konkrétne
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na znenie článku 3., bod 3.1, 3.2
ručenia materskej spoločnosti a na znenie článku 4. bod 4.1 ručenia materskej spoločnosti, v zmysle
ktorého ručenie je platné od dátumu podpisu do 28.02.2022.

8. Súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú námietku vznesenú právnym zástupcom žalovaného
2/ na pojednávaní dňa 11.07.2023, že ručenie v zmysle článku 4. bod 4.1 listiny označenej ako
ručenie materskej spoločnosti stratilo platnosť dňom 28.02.2022, ktorá skutočnosť by mala byť jedným
z dôvodov pre zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu
súd prvej inštancie zistil, že žalobca na splnenie záväzku vyplývajúceho z faktúr č. 1211008596

zo dňa 01.02.2021 a č. 1211009571 zo dňa 03.01.2021 vyzval dlžníka - žalovaného 1/ výzvou zo
dňa 21.01.2022 doručenou žalovanému 1/ dňa 24.01.2022 s poskytnutou dodatočnou lehotou piatich
pracovných dní na splnenie peňažného záväzku od doručenia výzvy. Márnym uplynutím tejto lehoty,
t.j. dňa 01.02.2022 žalobcovi vzniklo v súlade s článkom 3. bod 3.1 ručenia materskej spoločnosti
právo požadovať úhradu splatnej pohľadávky žalobcu od žalovaného 2/ ako ručiteľa. K uvedenému

došlo podľa žalovaným 2/ nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu výzvou na zaplatenie zo dňa
02.02.2022, ktorou žalobca vyzval žalovaného 2/ ako poskytovateľa záruky na zaplatenie pohľadávky
žalobcu voči žalovanému 1/ v lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Súd prvej inštancie v
konanínepovažovalzasporné,žetátovýzvasadostaladodispozičnejsféryžalovaného2/.Zuvedenéhotak vyplýva, že právo žalobcu požadovať splnenie svojej splatnej pohľadávky voči žalovanému 1/ od
žalovaného 2/ ako ručiteľa vzniklo pred uplynutím platnosti záruky dňom 28.02.2022 a rovnako nebolo
zo strany žalovaného 2/ spochybnené, že v rámci platnosti poskytnutej záruky si žalobca toto právo aj

voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi uplatnil. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie nepovažoval
za dôvodnú námietku žalovaného 2/ ohľadne uplynutia doby platnosti ručenia poskytnutého žalovaným
2/ na základe listiny označenej ako ručenie materskej spoločnosti zo dňa 24.07.2019.

9. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil s procesnou obranou žalovaného 2/, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému 2/ mala byť žalobcom prihlásená v reštrukturalizácii žalovaného 2/ ako
podmienená pohľadávka. Z oboznámených výňatkov z Obchodného vestníka č. 40/2021 a č. 68/2021
súd prvej inštancie zistil, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I o začatí reštrukturalizačného
konania voči žalovanému 2/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01.03.2021 s účinkami
začatia reštrukturalizačného konania dňa 02.03.2021. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I., ktorým
súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného 2/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12.04.2021

s účinkami povolenia reštrukturalizácie dňom 13.04.2021. Pri posudzovaní charakteru pohľadávky
žalobcu voči žalovanému 2/ z hľadiska jej možného prihlásenia v reštrukturalizácii žalovaného 2/
súd prvej inštancie vychádzal zo znenia § 120 ods. 2 ZKR v znení účinnom ku dňu začatia
reštrukturalizačného konania voči žalovanému 2/. V zmysle znenia tohto zákonného ustanovenia tak
súd prvej inštancie posudzoval, kedy došlo k vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému 2/.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že znenie ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka sa prenieslo
aj do článku 3., bod 3.1 ručenia materskej spoločnosti, v zmysle ktorého predtým než príjemca vznesie
požiadavku voči ručiteľovi musí požiadať o úhradu spoločnosť; pokiaľ sa táto úhrada neuskutoční do
piatich pracovných dní od prijatia takejto žiadosti, príjemca môže požiadať o úhradu ručiteľa bez toho,

že by o tom ďalej spoločnosť informoval. Z vykonaného dokazovania a žalovaným 2/ nerozporovaných
skutkových tvrdení žalobcu súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného 1/
ako priameho dlžníka na zaplatenie jeho splatnej pohľadávky výzvou zo dňa 21.01.2022, doručenou
žalovanému 1/ dňa 24.01.2022. Lehota piatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy žalovanému
1/ uplynula dňa 31.01.2022 a nasledujúcim dňom, t.j. dňa 01.02.2022 vznikla žalobcovi pohľadávka

voči žalovanému 2/, resp. právo na plnenie v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
článkom 3., bod 3.1 ručenia materskej spoločnosti v zmysle definície vzniku pohľadávky zo súkromno-
právneho vzťahu pre potreby reštrukturalizačného konania upravenej v § 120 ods. 2 ZKR. Pri zohľadnení
účinkov začatia reštrukturalizačného konania voči žalovanému 2/ dňa 02.03.2021 tak súd prvej inštancie
konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému 2/ je pohľadávkou, ktorá vznikla voči dlžníkovi

(žalovanému 2/ v postavení ručiteľa) počas reštrukturalizačného konania, preto táto pohľadávka
nemala byť v reštrukturalizácii žalovaného 2/ uplatnená prihláškou, ale má charakter tzv. prednostnej
pohľadávky, zaplatenia ktorej sa môže žalobca voči žalovanému 2/ domáhať v civilnom sporovom
konaní. Zároveň vo vzťahu k prejednávanej veci a pohľadávke žalobcu voči žalovanému 2/ nebola na
mieste aplikácia § 120 ods. 3 ZKR, nakoľko v prejednávanej veci nejde o uplatnenie nároku ručiteľa a

spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči
dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. V
prejednávanej veci ide o nárok veriteľa voči ručiteľovi. V súvislosti s týmto právnym záverom vo vzťahu k
charakteru pohľadávky žalobcu voči žalovanému 2/ vo väzbe na reštrukturalizačné konanie žalovaného
2/ súd prvej inštancie poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 43CoKR/12/2018 zo dňa 25.04.2019, najmä ods. 33. a 34. jeho odôvodnenia. Zároveň pre zaujatý
právny názor vo vzťahu k charakteru pohľadávky žalobcu voči žalovanému 2/ z hľadiska potreby jej
prihlásenia v reštrukturalizácii žalovaného 2/ súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné preukazovať
prax prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného 2/, nakoľko táto nie je nijakým spôsobom
záväzná vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie

zamietol dôkazný návrh žalovaných 1/ a 2/ na pripojenie reštrukturalizačného spisu Okresného súdu
Bratislava I. sp.zn. 4R/1/2021.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné
prostriedky procesnej obrany žalovaného 2/ a žalobcom uplatnený nárok aj voči žalovanému 2/ v

postavení ručiteľa považoval za skutkovo a právne dôvodný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
druhou výrokovou vetou uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 158.021,01
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne špecifikovaným základom a dobou omeškania
vo väzbe na realizované čiastočné úhrady žalovaným 1/, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenýchs uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur. Zároveň súd prvej inštancie vo výroku rozsudku vyslovil
vzájomný vzťah voči uloženej povinnosti žalovaných 1/ a 2/ v postavení dlžníka a ručiteľa tak, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods.
1 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci došlo ku kumulácii uplatnenia princípu
procesnéhozavinenianazastaveníkonaniaazároveňprincípupomeruúspechuvoveci.Medzistranami
nebolo sporné, že časť žalovanej pohľadávky vo výške 65.910,03 Eur zaplatil žalovaný 1/ žalobcovi

ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde
BanskáBystrica.Vuvedenejčastitakprocesnézavinenienazastaveníkonanianesiežalobcaanárokna
náhradu trov konania v tejto časti svedčí žalovanému. Časť žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške
115.834,08 Eur žalovaný 1/ preukázateľne uhradil po začatí tohto konania, preto v tejto časti procesné
zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný 1/ a nárok na náhradu trov konania v tejto časti svedčí
žalobcovi. Rovnako žalobcovi svedčí nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bol úspešný o

zaplatenie istiny 158.021,01 Eur s príslušenstvom. Na zastavenú časť konania, vo vzťahu ku ktorej bolo
konštatované procesné zavinenie žalovaného, súd prvej inštancie prihliadol pre potreby rozhodnutia o
nároku na náhradu trov konania ako na úspech žalobcu a na zastavenú časť konania, vo vzťahu ku ktorej
bolo konštatované procesné zavinenie žalobcu, súd prvej inštancie pre potreby rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania prihliadol ako na úspech na strane žalovaného.

13. Súd prvej inštancie pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vychádzal z hodnoty
predmetu sporu v zmysle žaloby vrátane ku dňu rozhodnutia súdu vyčísleného uplatneného úroku z
omeškania 388.416,78 Eur, z hodnoty predmetu sporu, v ktorej bol žalobca úspešný, resp. v ktorej
procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný 322.506,75 Eur a z hodnoty predmetu sporu v

časti, v ktorej procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca 65.910,03 Eur. V nadväznosti na
uvedené súd prvej inštancie vyčíslil čistý úspech na strane žalobcu v sume 256.596,72 Eur (322.506,75
Eur - 65.910,03 Eur), ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu sporu 388.416,78 Eur predstavuje 66,06 %. V
uvedenom rozsahu súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ povinnosťou spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

14. Proti druhej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný 2/. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Za
nosnú otázku v tomto konaní vo vzťahu k nemu považoval, či pohľadávka nárokovaná žalobcom proti
nemu mala byť prihlásená do reštrukturalizácie na jeho spoločnosť, alebo či ide o tzv. prednostnú
pohľadávku, ako to tvrdil žalobca. Uviedol, že počas tohto súdneho konania argumentoval tým, že voči
nemu bolo s účinnosťou od 02.03.2021 začaté reštrukturalizačné konanie a následne s účinnosťou od

13.04.2021 bola povolená jeho reštrukturalizácia. Poukázal na to, že žalobca sa proti nemu domáha
zaplatenia svojej pohľadávky z titulu tzv. záruky materskej spoločnosti zo dňa 24.07.2019. Zároveň
trval na tom, že právnym titulom vzniku pohľadávky žalobcu proti nemu je práve Záruka, ktorá bola
vystavená ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto pohľadávka z nej vyplývajúca
mala byť riadne prihlásená do reštrukturalizácie. Trval na tom, že konkrétny a riadne identifikovateľný

záväzok vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda žalobca si tento mal prihlásiť do
reštrukturalizácie. Pohľadávka žalobcu teda nie je prednostnou pohľadávkou podľa § 120 ods. 2 zákona
o konkurze a reštrukturalizácie. Podľa názoru žalovaného 2/ žalobca si mal pohľadávku prihlásiť do
reštrukturalizácie,atoakopodmienenúpohľadávkusuvedenímpodmienkyaktiváciepohľadávky,ktorou
je omeškanie primárneho dlžníka s úhradou pohľadávky a splnenie ďalších podmienok vyplývajúcich

zo Záruky. Mal za to, že žalobca mal vedomosť o maximálnej možnej výške pohľadávky voči nemu,
a teda túto si mohol a mal ako podmienenú pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizácie. Dal do pozornosti,
že na preukázanie správnosti svojich tvrdení opakovane navrhoval vykonanie dôkazu, a to pripojenie
reštrukturalizačného spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 4R/1/2021, a to v časti zoznamu
pohľadávok a reštrukturalizačného plánu schváleného a potvrdeného Okresným súdom Bratislava I.

Súd prvej inštancie však tento ním navrhovaný dôkaz zamietol. Mal za to, že práve zoznam pohľadávok
vedenývreštrukturalizáciiareštrukturalizačnýplánschválenýapotvrdenýOkresnýmsúdomBratislavaI.
súspôsobilépreukázaťustálenúpraxsúdovaajjedinýsprávnypostuppriuplatňovanípohľadávok,ktoré
majú rovnaký charakter a vlastnosti ako pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní. Posúdeniepohľadávky žalobcu ako prednostnej pohľadávky bez vykonania akýchkoľvek relevantných dôkazov
a bez náležitého zdôvodnenia považoval za spôsobilé poškodiť (ukrátiť) jeho veriteľov, ktorí si riadne
a správne prihlásili svoje pohľadávky do jeho reštrukturalizácie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti považoval za prekvapivé, nakoľko je v rozpore s právnym posúdením a relevantnou
praxou v rámci reštrukturalizácie. Ďalej namietal, že ním navrhnuté dôkazy boli spôsobilé preukázať
nesprávnosť tvrdení žalobcu o údajom postavení v jeho pohľadávky ako prednostnej pohľadávky. Zo
zoznamu pohľadávok a z reštrukturalizačného plánu jasne vyplýva status pohľadávok vzniknutých na
základe jeho ručiteľského postavenia, a to vrátane takých pohľadávok, na úhradu ktorých ho tretia

osoba vyzývala až po začatí reštrukturalizačného konania, avšak ručenie za ne prevzal už pred
začatím reštrukturalizačného konania. Okresný súd Bratislava I. v tejto veci zaviedol dlhodobo uznávanú
prax, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a podľa ktorej bolo nevyhnutné
postupovať zo strany všetkých jeho veriteľov tak, že si prihlásili v zákonnej lehote svoje pohľadávky
do reštrukturalizácie. Žalovaný 2/ trval na tom, že vykonanie dôkazov pripojením zoznamu pohľadávok
a reštrukturalizačného plánu, ktoré súd prvej inštancie odmietol, bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Žalovaný 2/ ďalej trval na tom, že právnym titulom vzniku pohľadávky žalobcu proti nemu je
Záruka, ktorá bola žalobcovi poskytnutá dňa 24.07.2019, t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania
a že záväzok žalovaného 1/ platiť žalobcovi cenu elektriny za obdobie roka 2021 vznikol najneskôr v deň
uzatvorenia Potvrdenia k individuálnej zmluve, a teda tiež pred začatím reštrukturalizačného konania.
Preto mal za to, že žalobca bol oprávnený domáhať sa zaplatenia svojej pohľadávky jej uplatnením

v reštrukturalizačnom konaní. Trval na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ nakoniec namietal, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti nie je dostatočne odôvodnený, nakoľko riadne nevysvetlil, prečo nevykonal
ním navrhnuté dôkazy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
druhej a tretej výrokovej vety zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti druhej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný 1/. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

16. K odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že to, či je pohľadávka
prednostná alebo podmienená je otázka výlučne práva. Vyslovil názor, že zoznam prihlásených
pohľadávok nemôže žiadnym spôsobom preukázať, že vznik pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
sporu je naviazaný na nejakú podmienku a ani to, že by žalovaný 2/ plnil za žalovaného 1/ záväzok,

ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizácie. Žalobca sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie a mal za to, že žalovanými navrhovaný dôkaz nebol spôsobilý preukázať splnenie
podmienok pre to, aby pohľadávka bola vyhodnotená ako podmienená. K námietke žalovaného 2/, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že jeho pohľadávka má byť
prednostnou pohľadávkou proti žalovanému 2/, a teda nemusela byť prihlásená do reštrukturalizačného

konania žalovaného 2/ žalobca uviedol, že sa stotožňuje s posúdením pohľadávky ako prednostnej
pohľadávky, ako aj s jeho odôvodnením v tejto súvislosti v celom rozsahu a považoval ho za správne.
Žalobca zdôraznil, že jeho pohľadávka ako veriteľa proti žalovanému ako ručiteľovi vznikla až po
začatí reštrukturalizácie. Nejde o pohľadávku ručiteľa voči dlžníkovi, ale o pohľadávku veriteľa proti
ručiteľovi, ktorému súd povolil reštrukturalizáciu. Žalobca zároveň dodal, že samotné pohľadávky,

ktoré sú predmetom sporu vznikli až po začatí reštrukturalizácie žalovaného 2/. Nakoniec uviedol, že
rozsudoksúduprvejinštanciejedostatočneodôvodnený.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vyjadrení uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach
a argumentoch uvedenými v jeho odvolaní. Trval na tom, že zo zoznamu pohľadávok, ako aj
z reštrukturalizačného plánu jasne vyplýva status pohľadávok vzniknutých na základe jeho ručiteľského
postavenia, a preto mal za to, že tieto dôkazy boli spôsobilé preukázať nesprávnosť tvrdenížalobcu o údajnom postavení jeho pohľadávky ako prednostnej pohľadávky. Zdôraznil, že pohľadávka
žalobcu vznikla v okamihu poskytnutia záruky, t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania, preto
nemôže ísť o prednostnú pohľadávku a pohľadávka mala byť žalobcom riadne a včas prihlásená do

reštrukturalizácie ako podmienená pohľadávka. Nakoniec uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie
absentuje riadne vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. K vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu
zotrváva na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaných. Vo
vzťahu k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že aj naďalej má za to, že posúdenie, či je pohľadávka

prednostná alebo podmienená je otázkou výlučne právnou. Preto mal za to, že súd prvej inštancie nemal
dôvod žalovaným navrhnutý dôkaz vykonať. Vyslovil presvedčenie, že zoznam doteraz prihlásených
pohľadávok nemôže žiadnym spôsobom preukázať, že vznik pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
sporu je naviazaný na nejakú podmienku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu

100 %.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Vo vyjadrení opakovane uviedli, že žalobca si
mal svoju pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizácie, a to ako podmienenú pohľadávku s uvedením
podmienky plnenia v zmysle podmienok Záruky. Opätovne upozornili na posúdenie pohľadávky žalobcu

ako prednostnej pohľadávky bez vykonania akýchkoľvek relevantných dôkazov a bez náležitého
zdôvodnenia je spôsobilé poškodiť veriteľov žalovaného 2/, ktorí si správne prihlásili svoje pohľadávky
do reštrukturalizácie žalovaného 2/. Navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhli v odvolaní.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného 2/

v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné, a preto
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej
vety ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

vnapadnutejčastidruhejatretejvýrokovejvetyvočižalovanému1/jepotrebnézrušiťa konaniezastaviť.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal
zaplatenia istiny 339765,12 Eur s príslušenstvom titulom uzavretej Rámcovej zmluvy EFET o dodávke
a odbere elektrickej energie účinnej ku dňu 01.06.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, na

základe ktorej uzavreli štyri individuálne zmluvy zo dňa 16.08.2019, 25.02.2020, 04.03.2020 a zo dňa
28.05.2020. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný 2/, ktorý je materskou spoločnosťou žalovaného
1/ a žalobca sa dohodli na Záruke materskej spoločnosti zo dňa 24.07.2019, predmetom ktorej bola
záruka žalovaného 2/ za záväzky žalovaného 1/ vzniknuté na základe Rámcovej zmluvy, a to do výšky
2.000.000,-- Eur.

23. Odvolací súd zistil, že po vyhlásení rozsudku a po podaní odvolania bol na majetok žalovaného 1/
uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/3/2024 zo dňa 11.03.2024 vyhlásený konkurz. Uznesenie
o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 55/2024 dňa 18.03.2024. V uvedený
deň došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.

24. Súd prvej inštancie v súlade so znením § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyzval
výzvou zo dňa 05.02.2025 správcu úpadcu, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy
vyjadril, či navrhuje, aby súd pokračoval v konaní. Uvedená výzva bola správcovi úpadcu doručená dňa
05.02.2025. Správca na túto výzvu nereagoval.

25. Súd prvej inštancie zaslal výzvu v konaní podľa § 47ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii aby
do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi. Uvedená výzva bola dlžníkovi doručená
dňa 21.09.2024. Dlžník na túto výzvu nereagoval.26. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,

vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

27. Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak,
vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia

týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania
pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

28. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej

schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka
na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v
konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne
dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

29.Nepodanienávrhusprávcomaanidlžníkomnapokračovanievkonanívurčenejlehotemázozákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorom odvolací
súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP.

30. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods.
4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom
konanídlžník-úpadcanamajetokktoréhobolvyhlásenýkonkurz,atobezohľadu,čijedlžníkvpostavení
žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne
legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má

za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho
žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu znenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým
je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol
na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho

konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo
strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu
a ani úpadcu.

31. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj v zmysle dôvodovej

správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za
procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v
konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ
musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť
pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na

plnenie) alebo “aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala
konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne
správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko
rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak
správcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadrenie

dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník
navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že
v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie

síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči
dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.“32. Zo znenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj z účelu tohto ustanovenia a
úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy,

pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí
súhlas s pokračovaním v konaní.

33. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

34. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

35.SpäťvzatímžalobysapodľaCivilnéhosporovéhoporiadkurozumieprocesnýúkonžalobcu,zktorého

jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára
2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto sa na
ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods.
4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom
nevyžaduje.

36. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia
žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia

žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať
na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení
napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.

37. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky

späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože sa jedná o zákonom
určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona,
nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370
ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

38. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zákonom upravený účinok
späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným
postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby
je ustanovenie § 370 CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup

pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

39. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety voči
žalovanému 1/ zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.

40. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety.

41. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

42.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

43. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.44. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci

na základe podaného odvolania žalovaným 2/ dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

45. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

46. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové

otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS
220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ).

47. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre
právny záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím
záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového

stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej
inštancie k záveru, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému 2/ je pohľadávkou, ktorá vznikla počas
reštrukturalizačného konania, a preto táto pohľadávka má charakter prednostnej pohľadávky, zaplatenia
ktorej sa môže žalobca proti žalovanému 2/ domáhať v civilnom sporovom konaní. Okolnosť, že

táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre
zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

48. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani

právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si
neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( III. ÚS 339/0 , II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS
3/97 ).

49. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú.

50. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie, t.j. že pohľadávka žalobcu vznikla pred začatím reštrukturalizácie žalovaného 2/ a že táto mala
byť prihlásená ako podmienená pohľadávka v reštrukturalizácii žalovaného 2/.

51. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

52. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľpísomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

53. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

54. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je

v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

55. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

56. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

57. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo

uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto
zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.

58. Podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky, ktoré vznikli voči
dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za
obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena
správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné
pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani

sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky
zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho
zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu
sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

59. Podľa § 120 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za prednostné pohľadávky sa nepovažujú
nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného
konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím
reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako
podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo

vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

60. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

61. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný 2/ ako materská spoločnosť spoločnosti
žalovaného 1/ sa zmluvou označenou ako Ručenie materskej spoločnosti zo dňa 24.07.2019 zaviazal
ručiť za platobné povinnosti spoločnosti žalovaného 1/ voči príjemcovi – žalobcovi na základe uzavretej
Všeobecnej zmluvy o dodávke a akceptovaní elektriny zo dňa 01.06.2018. Žalovaný 2/ sa v článku
1., bod 1.1 tejto zmluvy zaviazal, že v súlade s odsekom 3. bezpodmienečne a neodvolateľne ručí

jednotlivo a samostatne za včasnú a presnú úhradu všetkých súm splatných spoločnosťou (žalovaným
1/) príjemcovi v zmysle zmluvy vrátane úrokov, poplatkov, výdavkov a všetkých ostatných splatných
súm do maximálnej celkovej výšky 2.000.000,-- Eur. V článku 3., bod 3.1 tejto zmluvy si zmluvné strany
dohodli, že predtým, než príjemca (žalobca) vznesie požiadavku voči ručiteľovi, musí požiadať o úhraduspoločnosť (žalovaného 1/); pokiaľ sa táto úhrada neuskutoční do piatich pracovných dní od prijatia
takejto žiadosti, príjemca môže požiadať o úhradu ručiteľa bez toho, že by o tom ďalej spoločnosť
(žalovaného 1/) informoval. V zmysle článku 3., bod 3.2 tejto zmluvy požiadavka príjemcu musí mať

písomnú podobu a musí uvádzať splatnú sumu na úhradu od ručiteľa s konkrétnym vyhlásením, že
príjemca žiada ručiteľa o úhradu v zmysle tohto ručenia, pričom takúto požiadavku môže ručiteľovi zaslať
iba príjemca. V článku 4., bod 4.1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že toto ručenie je platné od dátumu
podpisu do 28.02.2022.

62. Nakoľko žalovaný 1/ v súlade s Rámcovou dohodou v spojení s individuálne uzavretými zmluvami
žalobcovi riadne a včas nezaplatil za dodávku elektriny ani na základe výzvy žalobcu na jej zaplatenie,
vznikol žalovanému 2/ platný ručiteľský záväzok za záväzky žalovaného 1/ vyplývajúci z Rámcovej
dohody účinnej odo dňa 01.06.2018 v súlade s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ako
to správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj
odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca v zmysle Rámcovej dohody vyzval žalovaného

1/ výzvou zo dňa 21.01.2022, doručenou žalovanému 1/ dňa 24.01.2022 na splnenie peňažného
záväzku do piatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Keďže žalovaný 1/ svoj záväzok voči
žalobcovi v uvedenej lehote nesplnil, žalobcovi vzniklo v súlade s článkom 3., bod 3.1 ručenia materskej
spoločnosti uplynutím tejto lehoty dňa 31.01.2022, t.j. dňa 01.02.2022 právo požadovať úhradu svojej
splatnej pohľadávky od žalovaného 2/, ako ručiteľa žalovaného 1/. Odvolací súd zároveň mal z obsahu

spisu preukázané, že žalobca v súlade s článkom 3. ručenia materskej spoločnosti výzvou zo dňa
02.02.2022 vyzval žalovaného 2/ ako ručiteľa žalovaného 1/ na zaplatenie pohľadávky v lehote 5
pracovných dní od doručenia tejto výzvy.

63. Odvolací súd mal tiež z obsahu spisu preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I.

sp.zn. 4R/1/2021 zo dňa 22.02.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 40/2001, dňa 01.03.2021
bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi – žalovanému 2/ a uznesením Okresného súdu
Bratislava I. sp.zn. 4R/1/2021 zo dňa 06.04.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 68/2021 dňa
12.04.2021 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka – žalovaného 2/. Odvolací súd preto má za to, že
súd prvej inštancie v predmetnej veci správne posudzoval, či pohľadávka žalobcu proti žalovanému 2/

je pohľadávkou, ktorú je potrebné prihlasovať do reštrukturalizačného konania žalovaného 2/ alebo nie.

64. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému
2/ je pohľadávkou, ktorá vznikla dňa 01.02.2022, teda až po začatí reštrukturalizačného konania
proti dlžníkovi – žalovanému 2/, t.j. počas reštrukturalizačného konania. Preto ide o pohľadávku, ktorá

má charakter prednostnej pohľadávky (§ 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ktorá
nemala byť uplatnená v reštrukturalizácii prihláškou. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že
zaplatenia tejto pohľadávky sa žalobca môže domáhať proti žalovanému 2/ v civilnom sporovom konaní.
Odvolací súd zároveň považoval názor žalovaného 2/ vyslovený odvolaní, že žalobcovi pohľadávka
uplatnená v tomto konaní proti nemu vznikla titulom uzavretia Záruky vystavenej ešte pred začatím

reštrukturalizačného konania, za nesprávny, keďže záväzok žalovaného 2/ ako ručiteľa žalovaného 1/
voči žalobcovi vznikol až nesplnením svojej povinnosti vyplývajúcej z Rámcovej dohody zaplatiť za
dodávky elektrickej energie žalovaným 1/, t.j. dňa 01.02.2022.

65. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávku žalobcu proti
žalovanému 2/ ako ručiteľovi nie je možné považovať ani ako podmienenú pohľadávku podľa § 120
ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade zo
strany žalobcom uplatneného nároku nejde o uplatnenie nároku ručiteľa a spoludlžníka alebo inej osoby,
ktorej vznikla po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka proti dlžníkovi, ktorý by plnil za dlžníka

záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj
odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici
v rozsudku sp.zn. 43CoKR/12/2018 zo dňa 24.04.2019, v zmysle ktorého reštrukturalizácia ako právny
inštitút dáva dlžníkovi možnosť zbaviť sa tzv. starých dlhov (resp. ich častí), teda dlhov, ktoré vznikli
do začatia reštrukturalizačného konania, pričom dlžník musí počas reštrukturalizácie preukázať svoju

schopnosť naďalej riadne podnikať (splácať svoje záväzky), a to aj tým že bude schopný splácať tzv.
nové dlhy, teda dlhy, ktoré vznikli po povolení reštrukturalizácie. Odvolací súd považuje za nepochybné,
že pohľadávka žalobcu ako veriteľa proti dlžníkovi – žalovanému 2/ ako ručiteľovi žalovaného 1/
vznikla v tomto prípade až po začatí reštrukturalizačného konania. Preto súd prvej inštancie dospelk správnemu záveru, že v danom prípade nie je relevantné preukazovať prax prihlasovania pohľadávok
v reštrukturalizácii žalovaného 2/, a to vykonaním dokazovania predložením zoznamu pohľadávok
a reštrukturalizačného plánu žalovaného 2/, nakoľko táto nie je žiadnym spôsobom záväzná vo vzťahu

k rozhodnutiu v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď nevykonal dokazovanie pripojením reštrukturalizačného spisu Okresného súdu
Bratislava I., sp.zn. 4R/1/2021.

66. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne

rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný 2/ zároveň
v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania.

67. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, a preto rozsudok súdu prvej

inštancievnapadnutejčastidruhejatretejvýrokovejvetyprotižalovanému2/podľa§387ods.1a2CSP
ako vecne správny potvrdil. Zároveň na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety proti žalovanému 1/
zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. Podľa § 396 ods.1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

72. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/ zákon o konkurze a reštrukturalizácii v
platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného 1/)
na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej
od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného

ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného
súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci
samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez

toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by
viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby
sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá
je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo
uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo

zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že
stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žalobcovi a žalovanému
1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

73. Odvolací súd ďalej rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi proti žalovanému 2/, nakoľko
žalobca mal proti žalovanému 2/ v odvolacom konaní úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

74. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).