Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010144
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425010144.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej
A. B. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a iné, o odvolaniach
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej len prokurátor) a poškodenej C. D. proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.06.2025, sp. zn. 1T/16/2025, na verejnom zasadnutí konanom

v Nitre dňa 8. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

II.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

súdu I. stupňa vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej C. D..

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G.
XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovanú A. B.

C. (ďalej len obžalovaná) vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
podľa § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX h v križovatke hlavnej cesty č. X/XX a cesty H.. I. G. XXXX ako
vodičkaosobnéhomotorovéhovozidlaznačkyE.J.K.,L.M.,evidenčnéhočísla:N.,jazdiacapocesteH..
I. G. XXXX zo smeru od obce O. smerom na N. P., sa počas jazdy nevenovala plne vedeniu motorového

vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nerešpektovala dopravnú značku
„STOJ“, daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť v jazde vodičke osobného motorového vozidla značky
Q. J. I., AB Q., evidenčného čísla: F., poškodenej C. D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX,
toho času jazdiacej po hlavnej ceste č. X/XX zo smeru od obce D. N. R. smerom na M., a to napriek
tomu, že obžalovaná mala možnosť vidieť vozidlo značky Q. prichádzajúce oproti nej ku križovatke po
vozovke s prednosťou v jazde, spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej v protismernom jazdnom pruhu

pravou prednou časťou osobného motorového vozidla značky E. narazila do pravej prednej časti oproti
jazdiaceho vozidla Q., v dôsledku čoho vozidlá odhodilo do strán, ktoré vplyvom nárazu
zachvátil požiar, ktorý sa rozšíril do takej miery, že obe motorové vozidlá kompletne zhoreli, pričom v
tom čase sa v motorovom vozidle značky Hyundai nachádzali okrem poškodenej vodičky ďalší dvaja
účastníci dopravnej nehody, a to poškodený L. D., narodený X.X.XXXX, trvale bytom G. L. G. XXX/XX,
M. N. Q., ktorý sedel v prednej časti vozidla na spolujazdcovom mieste a poškodená C. D., narodená

XX.X.XXXX, trvale bytom G. L. G. XXX/XX, M. N. Q., ktorá sa nachádzala na sedadlách v zadnej časti
vozidla, ktorí vplyvom nárazu zostali zakliesnení vo vozidle, kde v dôsledku požiaru zhoreli, pričombezprostrednou príčinou smrti poškodeného L. D. bola polytrauma, t.j. združené poranenie viacerých
orgánových systémov a bezprostrednou príčinou smrti poškodenej C. D. bolo uhorenie pri popáleninách
IV. stupňa postihujúcich takmer celý povrch tela, taktiež v dôsledku nárazu došlo k zraneniu osoby, a

to poškodenej vodičky motorového vozidla značky Q., C. D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
F. G. XXX, ktorá pri dopravnej nehode utrpela sériovú zlomeninu III. - IV. rebra vľavo, kožné odreniny
nad hrudnou kosťou a pektorálnej oblasti hrudníka obojstranne, zlomeninu dorzálneho piliera acetabula
vpravo, tržnú ranu na ľavom kolene, infrakciu loďkovitej kosti ľavej nohy s dobou liečenia nad 42 dní,
čím obžalovaná ako vodička osobného motorového vozidla značky E. J. K., L. M., evidenčného čísla: N.

porušila povinnosti vyplývajúce jej z ustanovení § 4 odsek 1 písmeno c), § 9 odsek 1, § 10 odsek 1, § 20
odsek 1, § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno j), písmeno l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súd I. stupňa za to obžalovanej uložil podľa § 149 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. (pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/, písm. k/ Tr. zák. a zistení priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 písm. h/ Tr. zák.), § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 4 roky. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v cestnej premávke na 7 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú E. P. S., a. s. pobočka Nitra, s nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú C. D. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol na rozdiel od názoru prvostupňového súdu, ktorý konštatoval,

že uložené tresty sú dostačujúce na nápravu obžalovanej a dostatočné aj z pohľadu generálnej
prevencie, je názoru, že najmä uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 roky, nie je zákonný, primeraný a spravodlivý a teda nie je
vsúladesozásadamiukladaniatrestovvzmysleustanovenia§34ods.4Tr.zák.atonajmävzhľadomna
závažnýaneodvrátiteľnýnásledokvpodobesmrtidvochosôbaspôsobenejťažkejujmenazdravíjednej

osoby za súčasného hrubého porušenia predpisov o bezpečnosti dopravy vyplývajúcej obžalovanej zo
zákona. Uviedol, že vzhľadom na usmrtenie dvoch osôb a ublíženie na zdraví ďalšej osoby, považuje
uložený trest za nedostatočný, i keď obžalovaná preukázateľne nemala úmysel iného usmrtiť alebo
inému spôsobiť ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, ale hrubo porušila dôležitú
povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spôsobila dvom osobám smrť a jednej osobe spôsobila ujmu na

zdraví v podobe ťažkej ujmy na zdraví s doživotnými následkami – invalidizáciou, ktoré následky nezhojí
ani nárok poškodenej D. a pozostalých poškodených na náhradu škody a tento spôsobený následok
postihuje aj rodiny poškodených, na ktoré skutočnosti je potrebné tiež prihliadnuť, nielen prihliadnuť
na rodinu obžalovanej. Namietal, že napriek tomu, že prvostupňový súd sa zmienil v odôvodnení
napadnutého rozsudku o tom, že obžalovaná má evidovaný jeden záznam o postihnutí za spáchanie

dopravného priestupku dňa 22.02.2022 skonštatoval, že obžalovaná sa v živote nedopustila žiadnej
protiprávnej činnosti, preto toto konštatovanie považuje za nesprávne. Uviedol tiež, že prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku vyzdvihol zvlášť osobnostné črty obžalovanej a kladný posudok
jej zamestnávateľa, na strane druhej však nevzal v dostatočnom rozsahu do úvahy závery znaleckého
posudku znalca MUDr. Bernáta v tej časti, kde uviedol, že obžalovaná v čase skutku trpela neharmonicky

až patologicky štruktúrovanou osobnosťou. Bol preto názoru, že uloženým trestom obžalovanej neboli
naplnené záujmy spoločnosti na individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Záverom uviedol, že obžalovanej je z dôvodu účinnej ochrany spoločnosti, ktorá má zabezpečiť nielen
odvrátenie potenciálnych páchateľov od páchania obdobných trestných činov, ale aj výchovný účinok
trestu na ostatných občanov, upevnenie pocitu právnej istoty, chránenie morálnych hodnôt a tiež

z dôvodu individuálnej prevencie, je potrebné uložiť prísnejší trest odňatia slobody a to primeraný
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. K uloženému trestu zákazu činnosti nemal výhrady a s ostatnými
výrokmi napadnutého rozsudku sa stotožnil.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo

výroku o uloženom úhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám vo veci rozsudkom,
ktorým uloží obžalovanej prísnejší úhrnný trest odňatia slobody a to primeraný úhrnný nepodmienečnýtrest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

K odvolaniu prokurátora zaslala prostredníctvom obhajcu písomné vyjadrenie obžalovaná, v ktorom
uviedla, že sa nestotožňuje so skutočnosťou uvádzanou prokurátorom, že trest, ktorý jej bol uložený
nie je zákonný, primeraný a spravodlivý a to najmä vzhľadom na závažný a neodvrátiteľný následok.
Mala za to, že následok tak, ako je popísaný aj v napadnutom rozsudku je síce napĺňajúci všetky
znaky uvedené v § 149 ods. 3 Tr. zák., je však možno uviesť, že tieto znaky, smrť viacerých osôb

a hrubé porušenie dôležitej povinnosti sú naplnené len v minimálnom rozsahu potrebnom na právnu
kvalifikáciu skutku podľa tohto ustanovenia Trestného zákona a argumentácia potreby ukladania
prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody práve minimálnym naplnením znakov trestného činu
je síce zákonná, ale pre posúdenie individuálneho trestu, vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi, je
nesprávna. Uviedla, že pokiaľ by následku, na ktorý poukazuje prokurátor nedošlo, nejednalo by sa
o trestný čin podľa § 149 ods. 3 Tr. zák. Poukázala i na Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Tdo/13/2020,

v ktorom je podrobne rozobraté, čo v právnom ponímaní znamenajú termíny porušenie dôležitej
povinnosti a hrubé porušenie predpisov a bezpečnosti dopravy. K argumentu prokurátora, kde namieta,
že bola postihnutá za priestupok v cestnej premávke dňa 22.02.2022 uviedla, že ani táto skutočnosť
neodôvodňuje jej prísnejšie potrestanie a neodôvodňuje ani záver, že doposiaľ neviedla absolútne
bezúhonnýživot,pričomvysvetlila,akokdanémupriestupkudošlostým,žeajpolicajtihovyhodnotiliako

menej závažný, preto mala za to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. K znaleckému
posudku,naktorýpoukázalprokurátoruviedla,žeajzneho,akoajzostatnéhovykonanéhodokazovania
je zrejmé, že s tým, že zapríčinila dopravnú nehodu sa sama nevie vysporiadať, trpí adaptačnou
a posttraumatickou stresovou poruchou, kvôli ktorej je dlhodobo práceneschopná, bola hospitalizovaná
na psychiatrii, jej život sa po dopravnej nehode zmenil, jej život už nikdy nebude taký, aký bol pred

dopravnou nehodou. Namietala, že prokurátor sa nezmienil o tom, ako sa stavala k samotnému
vyšetrovaniu trestnej činnosti, kde od začiatku trestného stíhania spolupracovala s orgánmi činnými
v trestnom konaní, priznala sa k spáchaniu trestného činu a to už v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní učinila vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, trestný čin oľutovala, pozostalým sa ospravedlnila
listom, ako aj verejne a pričinila sa aj o náhradu spôsobenej škody, kedy časť poisťovňou spornej sumy

dobrovoľne uhradila a zo strany všetkých osôb dotazovaných na jej osobu je v správach hodnotená
pozitívne.
Mala za to, že pri zohľadnení zásad na ukladanie trestov podľa Tr. zák., po vyhodnotení jej osoby
ako páchateľa, ako aj okolnosti prípadu, je podľa jej názoru možné, na rozdiel od názoru prokurátora,
považovať trest, ktorý jej bol uložený za dostatočný so všetkými ohľadmi na zásady ukladania trestov

a to aj vo vzťahu k zásade individuálnej, ako aj generálnej prevencie pri ukladaní trestov.
Záverom uviedla, že odvolanie prokurátora je nedôvodné a navrhla, aby bolo odvolacím súdom na
verejnom zasadnutí rozhodnuté podľa ustanovenia § 319 Tr. por. tak, že odvolací súd odvolanie ako
nedôvodné zamietne.

V zákonnej lehote proti rozsudku podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
poškodená C. D. (ďalej len poškodená) do výroku o náhrade škody, pretože rozsudok v napadnutej
časti je v rozpore s Trestným zákonom, nakoľko o jej nároku mohol súd rozhodnúť priamo v trestnom
konaní. V písomnom odôvodnení odvolania v prvom rade uviedla, že medzičasom došlo k zmene
ohľadne výšky plnenia zo strany poisťovne J. L., ktorá z jej uplatneného nároku, ktorý si uplatnila v rámci

trestnéhokonania,jejuhradilačiastočnéplnenievovýške37478eurdňa20.06.2025,zostatokjejnároku
z uplatnenej sumy vo výške 56 056 eur, je teda vo výške 18 578 eur. Uviedla, že jej nárok pozostáva
zo sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré jej bolo spôsobené a je uplatnený z titulu vypracovaného
znaleckého posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu, a ktorý vypracoval znalec MUDr. Rastislav
Rozboril, PhD., MPH, č. posudku 016/2025 zo dňa 27.02.2025, pričom uvedený znalec je aj zároveň

znalcom, ktorý bol pribratý v rámci trestného konania zo strany OČTK, ktorý pre účely konania hodnotil
rozsah jej zranení a uvedený znalecký posudok, ktorým jej bolo stanovené sťaženie spoločenského
uplatnenia bol oboznámený na hlavnom pojednávaní a zo strany zúčastnených strán voči nemu neboli
prednesené žiadne námietky.
Bola názoru, že je možné rozhodnúť o jej nároku na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného v rámci

rozsudku, na základe čoho žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací, napadnutý výrok o náhrade škody
zrušil a sám rozhodol tak, že jej prizná náhradu škody vo výške 18 578 eur.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého má test nielen zabrániť v trestnej činnosti, ale aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti
a vzhľadom na porušenie predpisov o cestnej premávke bol názoru, že podmienečný trest odňatia

slobody toto nespĺňa a to aj vzhľadom na následky.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a aby v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o tomto výroku sám tak, že
obžalovanej rovnakým postupom ako súd I. stupňa uloží trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 7 rokov, ale uloží jej nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici

zákonnej trestnej sadzby upravenej postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. s tým, že pre výkon tohto trestu
ju zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Splnomocnený zástupca poškodenej uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania, ktoré
nechcel ďalej doplniť.
Navrhol, aby odvolací súd vyhovel návrhu a poškodenej priznal náhradu škody vo výške 18 578 eur

a k odvolaniu prokurátora sa poškodená pripája.

Poškodená na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že odvolanie splnomocnenca nechce
žiadnym spôsobom doplniť a súhlasí s tým, čo uviedol jej splnomocnenec.

Obhajca obžalovanej nad rámec písomne podaného odvolania poukázal na to, že obžalovaná má
maloleté deti a ukladanie nepodmienečného trestu by bolo v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák.
a postihlo by najmä jej rodinu.
Navrhol obe odvolania podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojila k tomu, čo uviedol jej obhajca
a uviedla, že sa ospravedlňuje poškodeným a chce to ešte raz oľutovať. Taktiež uviedla, že zo svojich
vlastných peňazí uhradila náhradu škody 2 200 eur a myslí, že to išlo dcére a synovi.
V konečnom návrhu sa pripojila k tomu, čo uviedol jej obhajca.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými
osobami – prokurátorom, ako i poškodenou, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
a oboznámení sa s námietkami, uvádzanými v písomných dôvodoch odvolania prokurátora, ako
i v písomných dôvodoch odvolania poškodenej, tento zistil, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.05.2025 urobila vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a to, že je

vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. odpovedala kladne. Súd I. stupňa v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.
toto vyhlásenie obžalovanej prijal a dokazovanie vykonával len ohľadne trestu a náhrady škody.
TentopostupsúduI.stupňabolvsúladesozákonomasprávnepotomsúdI.stupňakonanieobžalovanej
kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie podľa § 138 písm. h/ Tr. zák., keďže
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, spáchala
taký čin na dvoch osobách preto, že hrubo porušila predpisy o bezpečnosti dopravy a zároveň inému
z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona.

I.
Keďže odvolanie prokurátora smerovalo len čo do výroku o treste, odvolací súd viazaný rozsahom

odvolania, preskúmal len napádanú časť, pričom mohol konštatovať, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol
svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu a to
v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., s ktorými sa aj odvolací súdstotožňuje, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák. Z tohto dôvodu preto
aj odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa, ako na správne v podrobnostiach poukazuje.

Súd I. stupňa správne konštatoval, že podľa odpisu registra trestov obžalovaná doposiaľ nebola súdne
trestaná, z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná má evidovaný
jeden záznam o postihnutí za spáchanie dopravného priestupku zo dňa 22.02.2022. Ďalej bolo zistené,
že je vydatá, žije so svojim manželom a dvomi maloletými deťmi v rodinnom dome, odo dňa 03.09.2018
pracuje ako pedagogická asistentka na Základnej škole s materskou školou O. Q. v Dolnom Ohaji

a z hodnotenia zamestnávateľa vyplýva, že dosahuje dobré pracovné výsledky, disciplinárne riešená
nebola, medzi jej povahové črty patrí spoľahlivosť, svedomitosť, ochota, empatia, v pracovnom kolektíve
je obľúbená; z prepúšťacej správy S. N. Q. z 22.01.2025 vyplýva diagnostický záver adaptačná porucha.
Správne preto súd I. stupňa konštatoval, že u obžalovanej zistil tri poľahčujúce okolnosti a to, že pred
spáchaním skutku viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), že sa k spáchaniu skutku priznala a tento
oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a taktiež, že dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr.

zák.), ale zároveň i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchala viac trestných činov.
Pri ukladaní trestu za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 3 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody
na štyri roky až desať rokov a za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť
trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Správne súd I. stupňa pri ukladaní trestu prihliadol
na hore uvedené tri poľahčujúce okolnosti, ako i na jednu priťažujúcu okolnosť a následne postupom

podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcej okolnosti. Keďže obžalovanú odsudzoval za dva trestné činy,
ukladal jej úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný, čiže prečin usmrtenia (§ 41 ods. 1 Tr. zák.). Okrem toho súd I. stupňa aplikoval
pri ukladaní trestu i ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom

pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, a preto pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby dva roky a osem
mesiacov až desať rokov.

Je možné konštatovať, že súd I. stupňa akceptoval zásadné zásady ukladania sankcií uvedených v §

33a ods. 1 – 4 Tr. zák., ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie a výkonom
sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sankcie sa
ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu
páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,

nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.

K námietkam prokurátora odvolací súd uvádza, že súd I. stupňa náležite zhodnotil všetky rozhodné
skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie druhu a výmery trestu, pričom uložený trest je v súlade so
zásadou individualizácie trestu a so zásadou proporcionality.

Súd I. stupňa správne prihliadol na to, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, žije usporiadaným

rodinným životom a je matkou dvoch maloletých detí, ktoré sú na ňu existenčne a emocionálne
odkázané. Z odpisu registra trestov vyplýva, že v minulosti nebola odsúdená, pričom evidovaný
priestupok nemožno považovať za taký stupeň protiprávnosti, ktorý by svedčil o trvalom nerešpektovaní
právneho poriadku.
Obžalovaná sa bezprostredne po skutku k činu priznala, jeho spáchanie úprimne oľutovala,

ospravedlnila sa poškodeným a uhradila pozostalým náhradu škody aj z vlastných finančných
prostriedkov (na ostatný nárok poškodených neboli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie
v tomto konaní). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jej konanie, na základe ktorého došlo
k usmrteniu dvoch osôb a spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inej osobe na nej zanechalo hlboképsychické následky, keď trpí adaptačnou poruchou, vyplývajúcou z pocitu viny a neschopnosti zmieriť
sa s tragickým následkom svojho konania. Ide o prejav skutočnej vnútornej reflexie a nie formálneho
prejavu ľútosti.

Hoci následok skutku bol mimoriadne závažný – usmrtenie dvoch osôb a ťažká ujma na zdraví, ide
o nedbanlivostný trestný čin, nie o úmyselné konanie. Obžalovaná nebola v čase nehody pod vplyvom
alkoholu ani iných omamných látok, nešlo o vedomé hazardovanie s ľudskými životmi, ale o krátkodobé
zlyhanie pozornosti, ktoré malo tragické následky.
Vychádzajúc z osobnostného profilu obžalovanej, doterajšieho spôsobu života a prejavov po spáchaní

skutku, súd I. stupňa dôvodne dospel k záveru, že nápravu obžalovanej možno očakávať aj bez výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom trest, ktorý jej bol uložený aj s použitím ustanovenia
§ 39 ods. 5 Tr. zák. (keďže na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine) a vzhľadom na celý jej
postoj k spáchanému skutku, vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
4 roky spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v cestnej doprave na 7
rokov považoval aj odvolací súd za dostatočne prísnu sankciu, ktorá v prípade obžalovanej spĺňa nielen

individuálnu, ale aj generálnu funkciu.
Argumentácia prokurátora o nevedení riadneho života obžalovanou neobstojí, keďže sa dopustila
iba jedného dopravného priestupku v roku 2022, čo nemožno automaticky považovať za dôkaz, že
obžalovaná neviedla riadny život. Na margo uvedeného je nutné uviesť, že je potrebné súdom skúmať
život obžalovanej v celkovom kontexte, nie izolovane podľa jednotlivých pochybení. Je pravdou, že

konaním obžalovanej došlo k závažnému a nenapraviteľnému následku, ale vzhľadom na všetky
okolnosti možno konštatovať, že išlo o jednorazové, nedbanlivostné zlyhanie osoby, ktorá v iných
oblastiach života vedie riadny a zodpovedný život.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti mal preto odvolací súd za to, že uložený trest

plne zabezpečuje účel trestu podľa § 34 Tr. zák. a zároveň neprekračuje hranice spravodlivosti.
Nepodmienečný trest by v danom prípade nebol v súlade s princípom individuálnej prevencie ani
resocializácie.

S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie prokurátora preto podľa § 319 Tr. zamietol, pretože

zistil, že nie je dôvodné.

II.
Proti rozsudku podala odvolanie i poškodená C. D. čo do výroku o náhrade škody, ktorým bola so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, na základe odvolania poškodenej C. D. čo do
výroku o náhrade škody, ktorú si uplatnila vo výške 56 056 eur zistil, že súd I. stupňa pochybil, keď
rozhodol o náhrade škody uplatnenej C. D. tak, že ju so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces, hoci vôbec nerozhodol o žiadnej časti z uplatnenej škody. Takýto výrok o náhrade škody
považoval odvolací súd za neúplný a vnútorne rozporný, pretože nevymedzuje presne, o ktorej časti

škody bolo (resp. nebolo) rozhodnuté a o ktorej nie.
Podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je rozhodnutie
o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd
z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci

i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 288 ods. 1 veta prvá Tr. por. ak podľa výsledku dokazovanie nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže

poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodená prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom odvolaní uviedla, že medzičasom
došlo k zmene ohľadom výšky plnenia zo strany poisťovne a žiadala, aby jej bola priznaná náhrada
škody vo výške 18 578 eur.

Krajský súd doplnil dokazovanie tým, že si vyžiadal správu z poisťovne J., z ktorej vyplynulo, že
poškodenej C. D. bola vyplatená suma 37 478 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia a náklady
spojené s liečením v sume 140 eur. Horeuvedené plnenie bolo poškodenej C. D. zaslané na jej účet.
Z tohto oznámenia o likvidácii poistnej udalosti ale vyplýva, že znalec traumatológ hodnotil aj poúrazovéduševné poruchy, na čo nebol príslušný, mal to urobiť znalec psychiater, pričom znalec ani nezdôvodnil,
v čom spočíva hodnotenie poúrazových duševných porúch, teda v tomto smere je znalecký posudok
nepreskúmateľný.

S poukazom na doplnenie dokazovania, potom odvolací súd po zrušení nesprávneho výroku o odkázaní
poškodenej D. so zvyškom nároku na civilný proces sám vo veci rozhodol tak, že poškodenú D. s jej
nárokomnanáhraduškodyvzmysle§288ods.1Tr.por.odkázalnacivilnýproces,keďženebolisplnené
podmienky na rozhodnutie o jej nároku na náhradu škody a bolo by potrebné doplniť dokazovanie
buď vypočutím pôvodného znalca, aby znalecký posudok doplnil, akým spôsobom hodnotil poúrazové

duševné poruchy, resp. aby bol do konania pribratý znalec psychiater, ktorý by sa vedel vyjadriť k týmto
poúrazovým duševným poruchám, čo by však presahovalo rámec adhézneho konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil chybný a neúplný výrok o náhrade škody, nerozhodol
o výške uplatneného nároku a odkázal poškodenú C. D. s celým nárokom na civilný proces v zmysle
ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. Takýto postup je nielen v súlade so zákonom, ale aj s princípmi

spravodlivého súdneho konania a zabezpečuje, aby o majetkovom nároku poškodenej bolo rozhodnuté
v konaní, ktoré umožňuje riadne preukázanie všetkých relevantných skutočností.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie
prokurátora zamietol a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody poškodenej C. D., zrušil napadnutý

rozsudok a rozhodol vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.