Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457562
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124457562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:
A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. C. XXX/XXX, XXX XX B., zast. JUDr. Marek Mikuš, Stráž 223, 960 01
Zvolen, IČO: 52299856 proti žalovanému: 1/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, F. A. XX, XXX XX G. G., zast.
Advokátska kancelária JUDr. Martina Slosiariková, s.r.o., Topoľová 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
54830591, 2/ H. C., nar. XX. XX. XXXX, A. XXXX/XX, XXX XX G. G., o určenie, že žalobca je dedičom

zo zákona a že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že žalobca A. A., I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C. XXX/XXX, B. je dedičom zo
zákona po poručiteľovi J. A., I. K., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom B. C. XXX/
XXX, B., zomr. XX. XX. XXXX a že dôvody vydedenia žalobcu A. A., I. A., nar. XX. XX. XXXX, uvedené
v listine o vydedení zo dňa 22. 08. 2017, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice pod sp.
zn. N 1196/2017, NZ 28828/2017, NCRls 29457/2017 notárom JUDr. Zorou Belkovou, Na Troskách 22,
Banská Bystrica, v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka nie sú dané.

Žalovaná v 1/ rade je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške tak,
ako budú určené v uznesení, ktoré vypracuje vyšší súdny úradník.

Súd žalobcovi voči žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 12. 2024 domáhal určenia, že je dedičom zo zákona

po poručiteľke J. A., I. K., nar. XX. XX. XXXX a že dôvody vydedenia, ktoré uviedla v listine o vydedení
zo dňa 22. 08. 2017 vo forme notárskej zápisnice, nie sú v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm.
a), b) O. z. dané.
2. Žalovaná v 1/ rade žiadala žalobu zamietnuť.
3. Žalovaná v 2/ rade so žalobou súhlasila.
4. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výsluchom strán, notárskou zápisnicou zo dňa 22. 08. 2017
spísanou notárkou JUDr. Zorou Belkovou pod sp. zn. N 1196/2017, NZ 28828/2017, NCRls 29457/2017

dňa 22. 08. 2017, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15. 11. 2024 vydaným povereným súdnym
komisárom JUDr. Danielou Vozárovou vo veci 26D/544/2023, Dnot 146/2023, svedeckou výpoveďou L.
A.,A.A.,A.F.,D.J.,J.E.,J.M.,N.M.,B.K.,H.O.,N.A.,E.N.,fotodokumentáciou,čestnýmprehlásením
J. E., P. M. a zistil tento skutkový stav:
5. V dedičskom konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 26D/544/2023 u notárky JUDr. Daniely
Vozárovej, Dnot 146/2023, po nebohej J. A., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, bol odkázaný

žalobca, ako syn nebohej, v dôsledku toho, že poručiteľka zomrela so zanechaním poslednej vôle a to
závetu a listiny o vydedení zo dňa 22. 08. 2017, na podanie žaloby o určenie, že je dedičom zo zákona,
nakoľko dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a), b)O. z. nie sú dané. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2024 a súdom stanovená lehota
pre podanie žaloby 1 mesiac bola zo strany žalobcu zachovaná.
6. V listine o vydedení nebohá poručiteľka vydedila žalobcu ako aj dcéru H. C., I. A. (žalovanú v 2/ rade)

z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) a b) O. z., „že neprejavujú o ňu záujem, ako by mali
o svoju matku prejavovať, neposkytujú jej potrebnú pomoc v jej chorobe a starobe. Žalobca ako aj jeho
3 dcéry, hoci bývajú v jej dome, vôbec jej nepomáhajú, nepomôžu s prípravou dreva na kúrenie, toto
si musí zabezpečovať cez cudzích ľudí, za čo musí platiť, neupratujú, hlučne sa správajú a ona nemá
vo vlastnom dome kľud a pohodu, aký by o svojom veku a zdravotnom stave potrebovala. Neplatia ani

daň z nehnuteľnosti, keď im to spomenie, syn na ňu kričí. Nemá ju kto odviezť ani k lekárovi, hoci všetci
majú autá.“
7. Podľa tvrdenia žalobcu uvedené skutočnosti v listine o vydedení sa nezakladajú na pravde. Od útleho
veku býval v predmetnom dome spolu s rodičmi, pričom jeho otec zomrel pred 20 rokmi. Po smrti otca
mal psychické ako aj iné zdravotné problémy, pri ktorých mu matka poskytla oporu. Pokiaľ aj predtým
požíval alkoholické nápoje, viac ako 20 rokov nepije žiaden alkohol. Mal dobrý vzťah s matkou, rovnako

aj jeho celá blízka rodina – manželka, dcéry. Vždy jej boli nápomocní. Každý rok jej vozil drevo na
kúrenie na traktore, ktoré následne aj popílil a počas zimu ich nosil z drevárne do domu. Pomáhal jej pri
domácich prácach a nevyhnutných opravách. Jeho dcéra A. jej aplikovala inzulín, aby nemusela chodiť
do nemocnice, pomáhala jej s meraním cukru v krvi, chodila na kontroly u lekára. Chodievali spolu aj na
výlety do prírody, robili rodinné oslavy, v roku 2010 boli spolu aj na dovolenke v Podhájskej. Trávili spolu

spoločný čas aj na záhrade pri dome, v ktorom všetci spolu bývali. Takmer denne chodievala k ním vždy
večer sledovať televízne noviny. Pokiaľ sa aj vyskytli vzájomné nezhody, v prevažnej miere ich spolužitie
bolo harmonické. Poprel, že by sa správali nadmerne hlučne.
8. Žalovaná v 1/ rade žiadala žalobu zamietnuť. Bývala v rodinnom dome s poručiteľkou a žalobcom
v období rokov 1997 do roku 2002. V tej dobe zrealizovala prístavbu rodinného domu, ktorú následne

začal od roku 2008 užívať žalobca so svojou rodinou. Žalobca požíval alkoholické nápoje a bol agresívny
voči poručiteľke aj voči nej. Práve v dôsledku takéhoto jeho správania opustila rodinný dom. Žalobca
sa podrobil protialkoholickému liečeniu v roku 2010. Poprela, že by spolužitie žalobcu s poručiteľkou
bolo harmonické. V rámci jednej z hádok, vnučky poručiteľky, deti žalobcu A. a N. poručiteľke vulgárne
vynadali do starých svíň a podobne a reakciou žalobcu na danú situáciu bolo „aby som ja tebe nedal

zaucho.“Poprela,žebyžalobcasrodinouorganizovalispoločnúoslavuažebysňoutrávilinarodeninový
alebo meninový deň. Neboli spolu ani počas Štedrého dňa. Na toto sa jej poručiteľka často sťažovala.
Drevo na kúrenie pre ňu zabezpečovala v prevažnej miere ona s rodinou. Možno 3-krát s tými prácami
pomáhal žalobca, ktorý si však vypýtal peniaze na naftu 10 EUR a na cigarety. Spolužitie členov rodiny
žalobcu bolo hlučné, partner vnučky N. E. N. je diskdžokej a často púšťal nahlas hudbu a chodil neskoro

v noci. Žalobca neprispel ani na náklady spojené so spotrebou vody, ktoré znášala poručiteľka. Po jej
operácii karpálneho tunela nik zo strany žalobcu sa o ňu nestaral. Poprela, že by žalobca alebo jeho
dcéra sprevádzali poručiteľku na lekársku vyšetrenia. Toto bolo v plnej miere na jej pleciach. Pokiaľ aj
žalobca opravil vodovod, bolo to z dôvodu, že ten pôvodný zničil pri jazdené s ťažkým traktorom. Jeho
správanie voči nej bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko objektívne mali možnosť

poskytnúť pomoc poručiteľke, ale neurobili tak Poručiteľka bola odkázaná na cudziu pomoc.
9. Čo sa týka druhého dôvodu vydedenia, jednalo sa z ich strany o neprejavenie opravdového záujmu,
ktoré malo trvalý charakter a prekračovalo zásady spoločenskej slušnosti. Žalobca v priebehu rokov
1999 až do jej smrti ju ignoroval, nenavštevoval, nezaujímal sa o jej potreby, hoci žili v jednom dome.
Neposkytol jej pomoc s nákupmi, nezaujímal sa, či dodržiava medikamentóznu liečbu.

10. K vyjadreniu žalovanej v 1/ rade žalobca uviedol, že voči poručiteľke nikdy nebol agresívny. Mal
nezhody len s manželom žalovanej v 1/ rade, pričom sa žalovaná v 1/ rade snažila prenášať problémy,
ktoré medzi nimi existovali, na poručiteľku. Poprel tiež, že by jeho dcéry poručiteľke vulgárne nadávali,
toto nie je ani uvedené v listine o vydedení. Jeho reakcia je vytrhnutá z kontextu. Po operácii ruky jej
v domácom prostredí pomáhal s liečbou, rovnako ako aj jeho dcéra N.. Počas hospitalizácie sa zaujímal

o ňu telefonicky. Musel v tej dobe pracovať na traktore a pri takej krátkej hospitalizácii ju nemohol
navštíviť. Jedná sa pri tom o skutočnosti, ktoré nastali až po spísaní listiny o vydedení. Existencia
dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení v zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu SR 2Cdo/109/2010. Pre spor sú relevantné len dôvody uvedené v samotnej listine
o vydedení a nemožno ich dopĺňať inými tvrdeniami tak, ako to robila žalovaná v 1/ rade. V prípade

neposkytnutia pomoci sa musí jednať o trvalý stav.
11. Žalovaná v 1/ rade doložila písomnú výpoveď svedkýň zo dňa 15. 08. 2025. V prvej, podpísanej J.
E., jej svokrou, táto uviedla, že s nebohou poručiteľkou sa poznala viac ako 20 rokov. Stretávali sa pri
príležitosti rodinných osláv, či zabíjačiek alebo pri návštevách. Spomínala, že hoci má 3 deti, len jedno,jej dcéra D. sa o ňu skutočne stará a zaujíma. Uviedla, že zabezpečovanie dreva, opravy a kúpa rôznych
spotrebičov, návštevy lekárov a objednávanie liekov už sama nezvláda a v tomto jej mala pomáhať jej
dcéra D.. Toto potvrdila. Vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodine si sťažovala o nezáujem o starostlivosť

o dom, neporiadok, hluk, nezáujem o jej osobu. Spomínala hádku, pri ktorej jej vnučky vulgárne vynadali
a syn sa jej vyhrážal, že jej dá zaucho. Toto ťažko znášala.
12. V písomnom svedectve druhej - P. M., táto uviedla, že sa s pani E. dlhoročne priatelili. S matkou
pani E. sa viackrát stretla v ambulancii. Túto navštevovala aspoň 2-krát do roka. Sťažovala si na syna,
jeho nezáujem o ňu, o práce na dome.

13. Na pojednávaní žalobca ako aj žalovaná v 1/ rade zotrvávali na svojich doterajších písomných
prednesoch. Žalobca uviedol, že asi 11 rokov má farmu, ktorú mal 1 rok na pozemku za domom, ale
potom ju presťahoval mimo. V tej dobe si susedia sťažovali, že bolo podupané, ale potom sa odstránilo.
Popísal konflikt v roku 2017 tak, že dcéra si kúpila poličku na topánky a dala na podestu v rodinnom
dome, kadiaľ sa išlo na poschodie. To sa mame nepáčilo a začala do nej, že čo si tam dovoľuje dávať
skrinku, že je to jej. Zastarala sa do toho aj dcéra žalovanej v 1/ rade, ktorá tam v tej dobe bola. Keďže

počul krik, prišiel tam osobne. Jeho mama povedala jeho dcére A., že jej dá zaucho. On poprel, že by
na to zareagoval tak, že dá zaucho on jej.
14. Zo svedeckej výpovede L. A., manželky žalobcu, bolo zistené, že ich spolužitie so svokrou bolo
podľa nej rovnaké ako všade. Pokiaľ sa aj svokra vedela nahnevať tak, že 3 dni neprišla, následne prišla,
urobili si kávu. Chodila denne. Jej dcéra ju brala do kostola, keď bolo treba k lekárom, na rehabilitácie.

Chodila s ňou aj žalovaná v 1/ rade. Vždy, keď bolo treba, kúpili jej lieky, išli na nákup, poupratovali.
Ona jej vymastila chrbát, keď za ňou prišla. Podieľali sa aj na príprave dreva pre svokru a to pravidelne.
Rovnako sa podieľala aj rodina žalovanej v 1/ rade.
15. Svedkyňa A. A., dcéra žalobcu, uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti žije celý svoj život, okrem
obdobia rokov 2015 – 2016, keď pracovala v Anglicku. Býva na hornom poschodí domu a stará mama

bývala na 1. podlaží. Mali spolu veľmi dobrý vzťah. Trávili spolu voľný čas, na záhrade, boli aj na
dovolenke, chodili do prírody. Pomáhala jej s inzulínom. Ona sama bola opatrovateľkou v domove
dôchodcov a mala opatrovateľský kurz. Konflikt v roku 2017 ona sama nepovažovala za konflikt. Jej
priateľ F. jej pomáhať dať poličku, ktorú si kúpila na topánky do chodby. Starká vybehla, začala na ňu
kričať. Ona sa rozplakala a povedala jej len, že kričí ako bosorka. Už predtým asi pol roka sa s ňou

však stará mama nerozprávala z dôvodu, že jej pes jej zadrhol sliepku. Napriek tomu jej však naďalej
pomáhala, rovnako aj jej priateľ. Otec mal podľa nej ešte lepší vzťah k nej a tiež si myslí, že ho mala aj
najradšej. Bol jej nápomocný celý život. Ona mu tiež pomáhala. Otec jej pomáhal s drevom každý rok,
aj ona mu pomáhala. Ďalej uviedla, že stará mama sa s ňou začala rozprávať asi 2, 3 roky pred smrťou.
Práve vtedy sa jej začal veľmi zhoršovať zdravotný stav a ona jej bola stále nápomocná.

16. Svedok A. F. uviedol, že je bývalým partnerom dcéry žalobcu A.. Tento vzťah mali v období rokov
2016 až 2018. Nebývali však v spoločnej domácnosti. Bol prítomný konfliktu v roku 2017. Položili
spoločne s priateľkou skrinku ako botník na medziposchodie. Odišli sa najesť k žalobcovi. Následne išla
priateľka hore a počuli, že stará mama začala kričať, že tam zvláčajú bordel. Následne konflikt ukľudnila
matky priateľky L. A.. Žalobca tam nebol prítomný. Jeho priateľka nevynadala starej mame, naopak

rozplakala sa. Pomáhal žalobcovi spolu s priateľmi ďalších jeho dcér s prípravou dreva minimálne 10
až 15-krát. Drevo bolo z píly zo Seliec, tiež ho chystali na Selčianskom diele. Drevo sa uskladňovalo
v sklade žalobcu. On sám však z neho nosil aj pre starú paniu a tiež jej chystal aj fakličky. Vždy dostal
od nej aj nejaký darček na Vianoce. Poslala aj jeho priateľke po ňom.
17. Žalovaná v 2/ rade, sestra žalobcu a žalovanej v 1/ rade, uviedla, že má dobrý vzťah k žalobcovi

ako k bratovi a so žalovanou mala dobrý vzťah, ale narušil sa vzhľadom k tomuto sporu. Ich vzťahy
v rodine boli dobré, všetci si pomáhali. V dome bývala od roku 2000 do roku 2004. Kvôli nezhodám
s mamou sa odsťahovala. Mame pomáhali všetci. Aj ona bola s mamou u lekára na jednom očkovaní. Aj
po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa stretávala so súrodencami, so žalovanou v 1/ rade viac.
18. Svedkyňa D. J. uviedla, že je sestričkou ortopedickej ambulancie A. M., ktorú navštevovala nebohá

spolu so žalovanou v 1/ rade. Raz prišla aj s vnučkou A..
19. Svedok J. E., manžel žalovanej v 1/ rade, uviedol, že v dome žili s manželkou do roku 2002. Po
odsťahovaní mali informácie len od svokry. Podľa nich jej žalobca s rodinou znepríjemňovali života
Nemal vedomosť o tom, že by jej žalobca s rodinou pomáhali, nakoľko sa so všetkým obracala na nich.
Sťažovala sa, že jej dcéry žalobcu škaredo vynadali a žalobca jej mal povedať, že jej plesne. Bolo to

v súvislosti s tým, že mu ona povedala, že by mal dcéram dohovoriť, niečo v tom smere, že by im mal
plesnúť . Čo sa týka dreva, chodili ho pre poručiteľku chystať iba oni. Tiež iba ich rodina chodievala
s nebohou k lekárovi. Drevo zabezpečoval z urbáru jeho rodiny v Môlči. Raz chystali zo selčianskeho
urbáru a on ho vozil vlastným traktorom.20. Svedok J. M., syn žalovanej v 1/ rade, uviedol, že čo sa týka dôvodov vydedenia, určite sa nejednalo
len o správanie sa žalobcu a jeho rodiny v poslednom období. Už predtým mal problémy v práci
a s požívaním alkoholických nápojov. Po smrti starého otca stará mama potrebovala kľud. Priateľ dcéry

N. bol diskdžokej, chodil domov ráno, bol tam buchot a tresk. Spomínala, že dcéra žalobcu A. ani žalobca
si starkú nevšímali, maximálne sa k nej prišli najesť. Vadilo jej tiež, že sa u nej striedajú jej priatelia.
Spomínala, že pokiaľ aj vozili starkú k lekárke alebo jej vozili drevo, tak vždy si vypýtali na benzín. Čo sa
týka chystania dreva, mal vedomosť o tom, že žalobca vtedy odišiel preč na jarmok. Boli svetlé výnimky,
najmä v poslednej dobe. On sám sa stretával so starou mamou najmä na oslavách.

21. Svedkyňa N. M., dcéra žalovanej v 1/ rade, uviedla, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti
jej rodičov zostala bývať v B. a býva tam dosiaľ. So starou mamou bola v dennom kontakte, pomáhala jej
s nákupmi, keď bola chorá, ona alebo jej mama. Pokiaľ jej aj rodina žalobcu pomáhala, vždy za finančnú
hodnotu. Túto vedomosť mala od starej mamy. Na otázku, ako sa správal žalobca k starej mame, či sa
správal vulgárne aj v pred rokom 2017, uviedla, že určite áno. Pred nimi sa však správal v pohode, ale
keď tam neboli, vždy bol nejaký problém, čo sa dozvedela sprostredkovane od starej mamy.

22. B. K., brat nebohej poručiteľky, uviedol, že býva 20 metrov od nehnuteľnosti, v ktorej býva žalobca.
So sestrou sa však nenavštevovali. Keď prišiel k žalobcovi niečo požičať, tak sa porozprávali, ale bližšie
informácie o ich vzťahu nemal. Nebohá sa však pred ním na žalobcu nesťažovala. On sám videl, že keď
prišlo drevo, pílilo sa pred domom a bolo tam veľa ľudí. Komu to drevo patrilo, alebo kto tam konkrétne
bol, sa nevie vyjadriť, ale vždy tam bol žalobca. Žalovanú v 1/ rade nevidel, videl niekedy jej syna.

23. Svedkyňa H. O., suseda žalobcu, uviedla, že v dome býva 46 rokov. Podľa jej vedomostí vzťah
nebohej a žalobcu bol v pohode. Chodievali spolu aj na záhradu, spolu sedávali, hrávala sa tam aj
s vnúčaťom. Spolu sa bavili všetci, čo tam bývali. Občas sa posťažovala, že tam je veľa ľudí. Čo sa
týka spracovania dreva, väčšinou tam videla žalobcu a to aj pred rokom 2017. Jeho dcéry tam tiež veľa
robili, pomáhali aj na záhrade. Záhradu kosili väčšinou oni. Jej osobne sa nebohá nesťažovala, že by

jej žalobca alebo vnučky nepomáhali. Žalovanú v 1/ rade videla, ale nie tak často. Raz ju videla, ako
s kultivátorom orú pole.
24.SvedkyňaN.A.,dcéražalobcu,uviedla,žeobývahornúčasťrodinnéhodomu.Starejmamepomáhali
a žili normálne. Pokiaľ sa aj niekedy urazila, bolo to z dôvodu, že bola huckaná zo strany rodiny žalovanej
v 1/ rade proti ním. V deň konfliktu ohľadom botníku videla z okna, ako dcéra žalovanej v 1/ rade sa

spytovala starej mamy, prečo to dovolí. Vtedy začala stará mama kričať do sestry. Spýtala sa starkej,
prečo je taká, že je hrozné, ako rozpráva. Povedala, že nech sa do toho nestarie. Následne sa zatvorila
vo svojej izbe. Nebola pri tom, keď tam mal prísť otec. Potvrdila, že celá rodina chodievala aj so starou
mamou na drevo. Nemala vedomosť o tom, že by jej pomáhali píliť drevo aj cudzí ľudia. Po smrti muža
chcela byť stará mama na Vianoce sama. Ak bolo treba, chodila s ňou k lekárovi, na meranie cukru, na

poštu alebo do kostola. Keď mala operáciu, varila jej. Raz za mesiac jej nakúpila základné potraviny.
Hoci jej priateľ je diskdžokej, túto činnosť vykonával len cez soboty, nedele a to až do rána do pol šiestej,
šiestej. Chodieval domov nie v noci, ale nad ránom.
25. E. N. uviedol, že býva v dome vyše 18 rokov, je partnerom dcéry žalobcu N.. On sám pomáhal starej
mame priateľky, ako vedel. Pílil jej drevo, chystal jej ho. Robil vodu v podbrání niekedy v roku 2015.

Pomáhal postaviť dreváreň. Pomáhal na prácach v záhrade. Robí diskdžokeja, ale sťažnosti zo strany
starej mamy na to neboli.
26. Zástupca žalobcu v záverečnej reči poukázal na tú skutočnosť, že čo sa týka prvého dôvodu
vydedenia, neposkytnutie pomoci v starobe a chorobe, predpokladom úspechu žaloby je preukázanie
kumulatívne splnenie 3 podmienok: Odkázanosť na pomoc, že táto pomoc nie je zabezpečená inak a že

sa jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tieto podmienky v danom prípade neboli naplnené.
Čo sa týka druhého výpovedného dôvodu, neprejavovania trvalého záujmu a prejavovanie trvalého
nezáujmu, tento dôvod predpokladá trvalosť takéhoto stavu, čo nevyplýva ani zo samotnej listiny, ani
nebolo preukázané v konaní. Ak aj nastali problémy v spolužití, nebol preukázaný trvalý nezáujem
a konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu. Poručiteľka to ani neuviedla v závete, ani

v listine o vydedení. Mal za to, že sa z jej strany jednalo len o neuvážený unáhlený úkon v súvislosti
s hádkou s vnučkou, do ktorej sa zastaral žalobca. Naopak bolo preukázané, že trávili spoločný čas
a to aj pred spísaním listiny ako aj po jej spísaní. Bolo preukázané aj, že jej poskytol žalobca pomoc.
Zo strany žalovanej v 1/ rade sa jedná skôr o jej subjektívne vnímanie žalobcu. Čestné prehlásenia,
ktoré žalovaná v 1/ rade doložila, sú spísané osobami vo vysokom veku, pričom boli pravdepodobne

sformulované vopred. Tieto osoby nežili v spoločnej domácnosti s poručiteľkou. Nemajú dôkaznú silu
svedeckej výpovede.
27. Zástupkyňa žalovanej v 1/ rade na záver uviedla, že listina o vydedení spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti. V čase spísania nebohá poručiteľka mala 70 rokov, bola vdova, trpelaochoreniami a čakala od svojich potomkov, že sa o ňu budú starať. Aj po spísaní tejto listiny mala dosť
času a možností ju zmeniť, čo však neurobila. Je to dôkaz o tom, že dôvody, ktoré existovali v čase
spísania listiny, aj pretrvávali.

28. Predmetom sporu bolo určenie, že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľke J. A. a že dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 22. 08. 2017 spísanej vo forme notárskej zápisnice nie
sú s v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a), b) O. z. dané.
29. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako

menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
30. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
31. Predmetná určovacia žaloba je v zmysle § 137 písm. d) CSP žalobou o určenie právnej skutočnosti,
na podanie ktorej bol žalobca odkázaný v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 CMP.

32. Podľa § 469a ods. 1 O. z. poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

33. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že listina o vydedení žalobcu obsahuje dva dôvody vydedenia
uvedené v § 469a O. z. a to dôvod uvedený pod ods. 1 písm. a), že neposkytoval v rozpore s dobrými
mravmi potrebnú pomoc v chorobe, starobe a za b) trvale neprejavoval opravdový záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať. Predmetom dokazovania v tomto konaní mohli byť len skutočnosti uvedené
v listine o vydedení, ktoré museli existovať už v čase pred prejavom poručiteľkinej vôle o vydedení

a neposudzuje sa existencia dôvodov vydedenia po spísaní tejto listiny.
34. Čo sa týka dôvodu uvedeného v ustanovení § 469a O. z. pod bodom 1 písm. a), ako to vyplýva aj
z komentárov k tomuto zákonnému ustanoveniu, predpokladom naplnenia tohto dôvodu, je správanie
sa potecionálneho dediča, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočíva v neposkytnutí potrebnej
pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch, pričom tento predpoklad je naplnený len

vtedy, ak pomoc v týchto životných situáciách bola potrebná. Tieto skutočnosti treba posudzovať aj so
zreteľom na objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc.
35. V prípade dôvodu vydedenia podľa ods. 1 písm. b) citovaného ustanovenia je treba skúmať najmä
dôvody nezáujmu, jeho intenzita a trvanie. Existenciu dôvodu vydedenia je treba posudzovať vždy so
zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

36. Súd mal za preukázané vykonaným dokazovaním, že nebohá poručiteľka bývala v rodinnom dome
na adrese B. C., B., kde v prístavbe tohto rodinného domu býval žalobca s jednou dcérou a na jeho
hornom poschodí dve dcéry žalobcu s priateľmi Dcéra nebohej poručiteľky žalovaná v 1/ rade bývala
nie vo veľkej vzdialenosti od miesta jej bydliska a to v F. A. a ďalšia dcéra žalovaná v 2/ rade v G. G. Q.
A. R.. Dcéra žalovanej v 1/ rade bývala priamo v obci B..

37. Spolužitie nebohej poručiteľky a žalobcu s členmi jeho domácnosti a rodiny mohlo v dôsledku
blízkeho spolužitia a každodennej potreby riešenia starostlivosti o domácnosť, záhradu, fungovanie
domovej nehnuteľnosti vrátane zabezpečenia jej kúrenia , prinášať rôzne nezhody a to vo väčšej miere
a intenzite, než vo vzťahu k ostatným členom rodiny, ktorí nebývali v spoločnej domácnosti. Každopádne
nebolo preukázané, že by sa žalobca a jeho dcéry nepodieľali vôbec na starostlivosti o domácnosť

nebohej, na zabezpečení dreva na kúrenie pre ňu, nákupoch, zdravotnej starostlivosti, prípadne, že by
sa chovali ku nebohej neadekvátne, kričali na ňu, odmietali jej poskytnúť pomoc a to v takej miere, ktorá
by sa dala kvalifikovať ako miera neprimeraná bežným pomerom a v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo
preukázané, ani tvrdené, že by si pomoc, najmä s prípravou dreva na kúrenie, musela zabezpečovať cez
cudzích ľudí za úplatu tak, ako uviedla v listine o vydedení.. Aj z výpovedí samotnej žalovanej v 1/ rade

ako aj ňou navrhnutých svedkov vyplynulo, že hoci sa ona mala podľa jej názoru podieľať najväčšou
mierou na zabezpečovaní lekárskej starostlivosti nebohej poručiteľky, potvrdila, že aj žalobca ako aj
žalovaná v 2/ rade zabezpečili či už osobne alebo prostredníctvom ich detí, aj keď v menšej miere, túto
starostlivosť.38. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní
2Cdo/109/2010, podľa ktorého „potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča
poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť

z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia
nestačí,žeporučiteľbolchorý,dosiaholvek,ktorýmožnooznačiťakostarobaalebosaocitolvinejťažkej
situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým
očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže,
pretože má preto lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka.“

39. V danom prípade síce žalobca býval v spoločnej domácnosti s nebohou poručiteľkou, ale
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa staral o hospodárstvo, o kone, pričom charakter tejto
činnosti mu neumožňoval sa starať o poručiteľku vo vzťahu k lekárskej starostlivosti takým spôsobom,
ako ju poskytovala žalovaná v 1/ rade. Na druhú stranu bolo preukázané, že najmä dcéry žalobcu a ich
priatelia sa starali o domácnosť, zabezpečovali drevo, robili drobné opravy v dome, čo súviselo s ich
osobnými predpokladmi a časovými možnosťami.

40. Rovnako mal súd za preukázané najmä výsluchom svedkyne blízkej susedy žalobcu, ktorá denne
videla, akým spôsobom fungovala rodina žalobcu spolu s nebohou poručiteľkou, že spolu dobre
vychádzali, stretávali sa na záhrade, komunikovali, pracovali spoločne na záhrade a táto nevidela
žiadne také správanie sa zo strany rodiny žalobcu, ktoré by napĺňalo zákonný dôvod vydedenia pre
neprejavovania opravdivého záujmu. Túto skutočnosť nepotvrdila ani žalovaná v 2/ rade a ani brat

nebohej poručiteľky ktorý býval v blízkosti a bol vypočutý ako svedok. Svedecké výpovede týchto troch
osôb súd považoval za najobjektívnejšie, na rozdiel od ostatných, u ktorých sa jednalo o osoby s blízkym
vzťahom ku žalobcovi, alebo žalovanej v 1.rade.
41. Naopak v konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že ku spísaniu listiny o vydedení pristúpila
poručiteľka v krátkej dobe po incidente, ktorý bol vyvolaný samotnou poručiteľkou vo vzťahu

k umiestneniu botníka dcérou žalobcu na podeste rodinného domu. Pokiaľ aj bola reakcia žalobcu na
tento konflikt taká, ako tvrdila žalovaná v 2/ rade, čo žalobca poprel, tento dôvod nebol uvedený nebohou
poručiteľkou v listine o vydedení. Bolo tam uvedené len, že syn na ňu kričí, keď spomenie, že neplatí ani
daň za nehnuteľnosť. Nebolo preukázané ani hlučné správanie sa žalobcu, ani že tento jej neposkytuje
žiadnu starostlivosť a úctu.

42. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že dôvody vydedenia, ktoré sú uvedené v ustanovení § 169
písm. a) a b) O. z., neboli dané vo vzťahu k žalobcovi ani jeho potomkom, a preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.
43. Súd na okraj poznamenáva, že pokiaľ sama nebohá poručiteľka subjektívne pociťovala starostlivosť
zo strany žalovanej v 1/ rade za výrazne väčšiu než zo strany ostatných detí, ohodnotila ju tým, že v jej

prospech spísala závet. Neplatnosť závetu však nebola predmetom tohto sporu. Žalovaná v 1/ rade tak
nadobudne väčší podiel na dedičstve po nebohej než ostatní súrodenci.
44. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že po spísaní listiny o vydedení uplynula do smrti nebohej
poručiteľky značná doba, 6 rokov, pričom ani žalovaná, ani ňou navrhnutí svedkovia netvrdili, že by
sa v tomto období žalobca a jeho deti o nebohú nestarali, prípadne, že by sa k nej správali v rozpore

s dobrými mravmi.
45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalobcovi súd
priznal nárok na náhradu trov voči žalovanej v 1/ rade a voči žalovanej v 2/ rade súd nárok na náhradu
trov konania žalobcovi nepriznal z dôvodu, že táto nezapríčinila vznik sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).