Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/189/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201944
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6425201944.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
A. F. XXX, prechodne bytom G. XX, H., zastúpená: PK law firm s.r.o., advokátska kancelária so sídlom

Konventná 6, Bratislava, IČO: 54 231 191 a otec – C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K.
XX, L. M. B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č. k. 40P/124/2025-48 zo dňa 04. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1
a ods. 2 písm. g), h), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 z.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne tým, že
návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 11.08.2025 sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd 1/ zakázal otcovi maloletého priblížiť sa k matke na vzdialenosť
menšiu ako 100 metrov, 2/ zakázal otcovi priblížiť sa k maloletému A. na vzdialenosť menšiu ako 100

metrov, 3/ zakázal otcovi písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
kontaktovať matku a maloletého. Okresný súd Žiar nad Hronom o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č. k. 9C/24/2025-37 zo dňa 13.08.2025 tak, že výrokom
I. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia zákazu otcovi priblížiť sa k
maloletému na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami kontaktovať maloletého vylúčil na samostatné konanie, výrokom II. vo zvyšnej

časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Návrh matky vo vylúčenej časti
týkajúcej sa maloletého po prenesení príslušnosti uznesením č. k. 22P/103/2025-36 zo dňa 20.08.2025
zaslal Mestskému súdu Bratislava II, ktorému bola vec doručená dňa 03.09.2025. Súd prvej inštancie
po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane listinných dôkazy a po
zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že nie je splnená základná podmienka pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie naliehavosti neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi

konania. Matka žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie, že je ohrozená telesná a
duševná integrita maloletého v prípade priblíženia sa otca k maloletému či jeho kontaktovaním. Aj zosamotnej zápisnice o trestnom oznámení je zrejmé, že maloletý sa s otcom stretol naposledy niekedy
v roku 2022 a z výpovede maloletého ani z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z
pripojených listín nevyplýva, že by otec maloletého kontaktoval alebo by vykonával úkony nasvedčujúce

ohrozeniu maloletého. Samotné podanie trestného oznámenia, ktoré opisuje nevhodné správanie otca
voči maloletému a násilné správanie otca voči matke v priebehu rokov 2015-2016, resp. 2018 ešte
nemožno považovať za hrozbu pre maloletého. Matka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval,
že by od roku 2018 došlo k akémukoľvek fyzickému či psychickému násiliu alebo hrozbe násilím zo
strany otca voči maloletému. Súd prvej inštancie zdôraznil povinnosť rešpektovať prezumpciu neviny,

pričom trestné konanie vedené voči otcovi sa týka trestného činu marenia spravodlivosti. Argument
matky, že zo sociálnych sietí je zrejmé, že otec chodieva aj do H., prípadne A. v čase konania školy
v prírode, ktorej sa maloletý ani nezúčastnil, nepreukazuje možnú hrozbu zo strany otca. Základným
kritériom pre vyslovenie zákazu priblíženia rodiča k maloletému dieťaťu je aktuálna nevyhnutnosť
takéhoto opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Takýto zásah je
veľmi závažným obmedzením rodičovských práv a z matkou predložených dôkazov potreba takéhoto

zásahu nevyplýva.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného
sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zákonné ustanovenie, keďže účelom

neodkladných opatrení je predísť nenahraditeľnej ujme. V rodinnoprávnych veciach s prvkami možného
domáceho a sexuálneho násilia majú súdy pracovať s pravdepodobnosťou a rizikovým profilom
(intenzita obáv, spôsob správania údajného páchateľa, kontext minulosti, správanie po podaní
oznámenia), nielen s existenciou čerstvého zranenia. Z dôvodu podania trestného oznámenia má
byť maloletému poskytnutá preventívna ochrana. Je neprípustné, aby súd čakal na to, čo sa stane.

Podľa matky súd prvej inštancie ignoroval výpoveď maloletého spísanú na polícii, ktorá je detailná,
konzistentná a obsahuje okolnosti, ktoré dieťa vo veku troch až štyroch rokov nemohlo poznať bez
vlastnej skúsenosti. Súd nie je viazaný výsledkom trestného konania. Účelom konania o neodkladnom
opatrení je predchádzať vzniku ujmy a poskytnúť ochranu právam navrhovateľa už v štádiu, keď
ešte nemusí existovať právoplatné rozhodnutie o vine alebo nevine. Rovnako ani časový odstup

od predchádzajúcich incidentov násilia nemôže byť sám osebe dôvodom na popretie existencie
aktuálnej obavy. Trestné oznámenie maloletého zvyšuje riziko negatívnej reakcie zo strany otca
a tým aj pravdepodobnosť, že dôjde k opätovnému ohrozeniu telesnej alebo psychickej integrity
maloletého. Matka uviedla, že otec sa v minulosti dopúšťal fyzického a psychického násilia voči
jej osobe aj maloletému, o čom existujú viaceré listinné dôkazy (napr. uznesenie Okresného súdu

Žiar nad Hronom č. k. 7C/23/2018-34 zo dňa 14.08.2018, ktorým bol otcovi uložený zákaz vstupu
do spoločnej nehnuteľnosti; fotodokumentácia zachytávajúca poranenia matky z rokov 2017-2018,
potvrdenia Aliancie žien Slovenska z rokov 2023, ktoré jednoznačne uvádzajú, že matka je obeťou
domáceho násilia a že dieťa bolo jeho dlhodobým svedkom, zápisnica o trestnom oznámení maloletého
zo dňa 01.08.2025). Súd prvej inštancie dôkaznú relevanciu predložených dôkazov neprimerane

zoslabil a bezdôvodne ich označil za neaktuálne s poukazom na časový odstup od posledného útoku.
Takýto formalistický prístup je v rozpore so zásadou ochrany obetí domáceho násilia a s povinnosťou
poskytovať účinnú, včasnú a preventívnu ochranu. Matka nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že zásah vo forme zákazu priblíženia je veľmi závažným obmedzením rodičovských práv. V
prípade navrhovaného neodkladného opatrenia ide podľa matky o dočasné obmedzenie kontaktu otca

s maloletým, čo je primeraný zásah, ktorý rešpektuje zásadu proporcionality. Judikatúra slovenských
súdov zdôrazňuje, že ochrana dieťaťa má prednosť pred právami rodiča na kontakt, ak existuje dôvodná
obava z ohrozenia. Skutočnosť, že k fyzickému útoku došlo pred niekoľkými rokmi, nijako neznižuje
potrebu právnej ochrany, ak sa otec naďalej správa spôsobom, ktorý vyvoláva dôvodnú obavu a
pretrvávajúci strach o maloletého, alebo ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré objektívne môžu v

otcovi vyvolať reakciu, ktorá vzbudzuje obavu o maloletého. Súd prvej inštancie mal zohľadniť, že
riziko opätovného násilia a tzv. reviktimizácie je v prípadoch domáceho násilia obzvlášť vysoké a
preventívne opatrenia sú nevyhnutné práve na jeho predchádzanie. Povinnosťou súdu je v takýchto
prípadoch posudzovať nielen objektívne skutočnosti, ale aj subjektívny pocit strachu obete, pokiaľ jetento podložený reálnymi okolnosťami prípadu a doterajším správaním otca. Vzhľadom na pretrvávajúce
obavy maloletého a jeho obmedzený pocit bezpečia pri voľnom pohybe kontaktovala organizáciu
Aliancia žien Slovensko, ktorá je akreditovanou organizáciou na pomoc obetiam násilia podľa z. č.

305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, pričom psychologička I. E. I.
viedla s maloletým odborný rozhovor. Z potvrdenia Aliancie žien Slovensko, ktoré nebolo k dispozícii
v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jednoznačne vyplýva, že existuje
bezprostredná obava o bezpečnosť maloletého a potreba poskytnutia odbornej psychoterapeutickej
starostlivosti.Takétoodporúčanieštandardneindikujeprítomnosťpsychickejujmyapotrebuspracovania

traumatických zážitkov (ako napríklad z možného násilia, možného sexuálneho obťažovania, či
svedectvo domáceho násilia), obnovy pocitu bezpečia a stabilizácie psychiky maloletého. Ide teda o
okolnosti s vysokou mierou závažnosti, ktoré si vyžadujú preventívnu a ochrannú intervenciu. Matka
nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie o neexistencii dôkazu, že by otec kontaktoval alebo
vyhľadával maloletého. Už samotná skutočnosť, že otec sa opakovane zdržiaval v miestach, kde sa
nachádzal maloletý (H., A. – K. N. O.), je dostatočným objektívnym indikátorom hrozby. Navyše otec

zverejňovaltietoskutočnostinasociálnejsieti,čozvyšujepocitohrozenia.Prirozhodovaníonávrhochna
nariadenie neodkladných opatrení v prípadoch možného domáceho násilia alebo možného sexuálneho
zneužívania súd musí komplexne zhodnotiť všetky relevantné okolnosti ako predchádzajúce správanie
otca, subjektívny strach obete, existenciu trestných oznámení, správy odborníkov a organizácií, ako aj
najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd musí brať do úvahy predovšetkým aktuálny kontext konania

a nové skutočnosti, ktoré hrozbu reálne zvyšujú. Ignorovanie týchto okolností by bolo v rozpore s
požiadavkou efektívnej súdnej ochrany podľa čl. 46 Ústavy SR i s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá zdôrazňuje pozitívnu povinnosť štátu zabezpečiť účinnú ochranu obetí domáceho
násilia ešte predtým, ako dôjde k nenapraviteľnej ujme. V neposlednom rade matka uviedla, že návrhom
sa domáha zákazu priblíženia na 100 metrov a zákazu kontaktovania maloletého, ktoré predstavujú

menší zásah do práv otca ako riziká pre telesnú a duševnú integritu maloletého, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že otec s maloletým styk súdom určený nemá.

6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému vyhovie a prizná jej

nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

7. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec maloletého, ktorý odmietol obvinenia matky a maloletého
s tým, že im nikdy fyzicky ani psychicky neublížil. Kategoricky odmietol obvinenie zo strany matky
a maloletého, s ktorými nebol od roku 2018 v kontakte. Uviedol, že problémy s matkou začali, keď dňa

30.01.2020 podal na Okresnom súde Žiar nad Hronom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka mu neumožňovala styk
s maloletým napriek súdnym rozhodnutiam, ktoré ju k tomu zaväzovali. Keď sa matka dozvedela o
podanom návrhu, podala dňa 03.02.2020 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Žiari nad
Hronom na jeho osobu trestné oznámenie za trestný čin sexuálneho zneužívania maloletého. Okresný

súd vzhľadom na podané trestné oznámenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Dňa 04.03.2020 podal na matku trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania trestného činu krivého
obvinenia. Následne podal dňa 11.03.2020 na okresnom súde návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému, ktorým sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti. V danej veci
súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z oblasti psychológie a psychiatrie, ktorého vybral súd na

návrh matky. Dňa 10.05.2021 vypracovali znalci PhDr. Igor Obuch a MUDr. Ivan André, PhD. znalecký
posudok, v ktorom vo vzťahu k jeho osobe konštatovali, že zo sexuologického hľadiska je zdravý, silne
maskulínny heterosexuálny jedinec. Žiadne odchýlky vo funkčnom, či kvalitatívnom zmysle neboli u otca
zistené. Vo vzťahu k nasledujúcej otázke, či otec trpí sexuálnou deviáciou (napr. pedofília) uviedli, že
v zmysle vyššie uvedeného je predchádzajúca otázka bezpredmetná. Znalecký posudok obsahoval aj

vyjadreniaznalcovkosobemaloletéhoakjehovyjadreniam.Oteczároveňzdôraznil,žepotom,čopodal
na matku trestné oznámenie za krivú výpoveď, sa už matka v žiadnom konaní ohľadom starostlivosti
o maloletého nezmienila o sexuálnom zneužívaní zo strany otca, keďže jej obvinenie bolo vymyslené
a účelové. Otec zároveň doplnil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor
kriminálnej polície, dňa 29.10.2021 zastavilo trestné stíhanie voči jeho osobe za prečin sexuálneho

zneužívania a vyšetrovateľom OR PZ OKP Žiar nad Hronom vzniesol voči matke za trestný čin krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. V danej trestnej veci bol dňa 25.06.2025 vydaný
trestný rozkaz. Matka bola uznaná za vinnú a bol jej uložený peňažný trest. Otec ďalej uviedol, že voči
matke z dôvodu, že dlhé roky nerešpektuje rozhodnutia súdov a neumožňuje mu styk s maloletým,bolo dňa 27.03.2020 vznesené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Žiar nad Hronom obvinenie
pre pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Od toho momentu Okresný súd Žiar nad
Hronom vytýčil viacero pojednávaní, ktoré matka marí. Aby matka nebola uznaná za vinnú, plánuje

na súde poukázať na nemožnosť dodržiavať súdne nariadenia, lebo maloletý bol podľa nej sexuálne
zneužívaný osobou otca, o čom svedčí jeho trestné oznámenie, čo by ju nepriamo zbavovalo viny.
Keďže už matka bola uznaná vinnou pre trestný čin krivej výpovede, tak tentoraz využila na svoj cieľom
maloletého, lebo vedela, že ten nemôže byť za krivú výpoveď trestne stíhaný. V súvislosti s tvrdeniami
matky, že ju aj maloletého psychicky traumatizuje, že sa zdržiava na miestach, kde sa zdržiavajú oni,

ako vníma nebezpečenstvo z jeho strany, keď sa dozvie o trestnom oznámení a žiada o ochranu telesnej
a duševnej integrity, otec zdôraznil, že od rozvodu manželstva s matkou v roku 2018 nie je s ňou ani
s maloletým v kontakte. Práve matka, ktorá neustále podáva na neho trestné oznámenia, neustále
sleduje jeho život, o čom svedčí aj skutočnosť, že v návrhu popisuje skutočnosti zo sociálnej siete o tom,
kde sa nachádzal. Jej správanie mu viac ako sedem rokov spôsobuje psychickú traumu. Jej podania sú
účelové s cieľom vykresliť ho ako netvora, avšak sú to len klamstvá a ohováranie. Záverom vyjadrenia

otec navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie matky, príp. ho zamietol. Žiadal tiež, aby odvolací súd
zamietol uznesenie okresného súdu o vylúčení na samostatné konanie v bode a) a b) uznesenia.

8.Matkavrámciodvolacejreplikyuviedla,žesamotnépopieranieakéhokoľvekkonaniapredstavujúceho
násilie zo strany otca nezakladá záver, že k takémuto konaniu objektívne nemohlo dochádzať. Je

potrebné poukázať na povahu domáceho násilia, ktoré sa typicky odohráva v súkromí, a preto sú obete
často vystavené dôkaznej núdzi. Otec vo svojom vyjadrení uvádza viaceré nepresnosti, ktoré svedčia
o tendencii manipulovať s faktami (napr. nepresne uvedený dátum podania trestného oznámenia
- namiesto 06.03.2020 uvedený 04.03.2020). Otec sám vo vydrení potvrdil, že nie je s matkou ani
maloletým v dlhodobom kontakte, preto mu podľa matky nariadenie zákazu priblíženia nemôže spôsobiť

žiadnu ujmu. Matka ďalej poukázala na to, že v priebehu vyšetrovania, ktoré otec opisuje, došlo k úniku
informácii zo súdneho spisu, čo potvrdzuje vyjadrenie dozorujúcej prokurátorky zo dňa 21.12.2018
k žiadosti o preskúmanie postupu policajta vo veci vedenej prokuratúrou pod č. 1 Pv/23/18/6613-44.
Matka tiež opakovane namietala neprípustný zásah otca do priebehu znaleckého dokazovania. Počas
rozvodového konania otec výslovne uviedol, že má vedomosť o nariadení znaleckého skúmania jej

psychickéhostavuaževkonkrétnomzariadeníkonzultovaljejduševnýstavsodborníkom.Napriektomu
vyšetrovateľ vydal pokyn na vykonanie znaleckého skúmania jej psychického stavu v tomto zariadení.
V tom čase však otec nemal právo nahliadať do vyšetrovacieho spisu, preto sa k týmto informáciám
mohol dostať cez svoje osobné kontakty. Tieto skutočnosti boli predmetom opakovaných sťažností a
námietok zaujatosti zo strany matky, ktoré boli riadne predkladané orgánom činným v trestnom konaní

a príslušnému súdu. Matka preto z vyššie uvedených dôvodov odmietala podstúpiť znalecké skúmanie
jej duševného stavu. O podanom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie
maloletého do starostlivosti otca, ktorý bol zamietnutý, ju súd neinformoval, preto nemohla mať o ňom
vedomosť.Vovzťahukotcompredloženémuznaleckémuposudkuč.77/2020matkapoukázalanastopy
nahrávok z vypočutia znalca na súdnom pojednávaní vo veci sp. zn. 19P/14/2020. Ďalej uviedla, že

trestné konanie vedené vo veci trestného činu krivého obvinenia, ako aj konanie vo veci trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia neboli doposiaľ právoplatne skončené. V tejto súvislosti preto
poukázala na zásadu prezumpcie neviny, ktorá musí byť rešpektovaná až do právoplatného skončenia
trestných konaní. Matka má čistý výpis z registra trestov, je bezúhonnou osobou a akékoľvek tvrdenia
otca, ktorými sa snaží navodiť opačný dojem, sú nepravdivé a účelové. Trestný rozkaz predložený

otcom bol zrušený, pričom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/118/2025 zo dňa
01.10.2025 bol sudca vylúčený z konania po podanej sťažnosti matky. Skutočnosti ohľadom pobytu otca
v H. a v A. vyplývajú z verejne dostupných informácii z profilov otca na sociálnych sieťach. Zdôraznila, že
v rámci svojho odvolania predložila nový dôkaz, a to správu organizácie Aliancia žien Slovensko, ktorá
jednoznačne poukazuje na pretrvávajúci strach maloletého a potrebu jeho odbornej psychoterapeutickej

intervencie. Záverom navrhla, aby odvolací súd vykonal výsluch maloletého prostredníctvom kolízneho
opatrovníka, ktorý môže byť vykonaný aj formou šetrenia v domácom prostredí.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou

osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/124/2025 je nariadenie
neodkladného opatrenia na základe návrhu matky, ktorým sa domáha uloženia zákazu otcovi priblížiť
sa k maloletému A. na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a zákazu písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať maloletého.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k

správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu matky
maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi
matky maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odkazuje na správne a
presvedčivépísomnévyhotovenierozhodnutia.Odvolacísúdanisprihliadnutímnaodvolacieargumenty

matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to

vyžaduje verejný záujem.

19. Samotným účelom neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych (nie len faktických)
pomerovúčastníkov,prípadnezabezpečenievýkonuexistujúcehoaleboprípadneeštenevykonateľného
či očakávaného rozhodnutia resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec

postulátov, ktoré sú inkorporované v zákone, a ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia
skúma a hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu
ochranu. Simplicitne ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. V
zmysle týchto zásad možno konkretizovať, že jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti
práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, ktorá principiálne neprejudikuje práva a

záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého

trvaniejeobmedzenéamôžebyťzrušené.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatreniaprevládapožiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky
rýchlej a efektívnej ochrany nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred
vydaním rozhodnutia in merito. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní oneodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. Civilného sporového poriadku).
Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia

aspoň osvedčené, pričom samotná miera osvedčenia je korelatívna konkrétnosťou daného prípadu.
Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky rýchlosti a efektívnosti, súd ani nemôže zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia in merito a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup ustanovený pre fázu dokazovania. Je však nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň tie fundamentálne skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Zákonným elementárnym predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) je splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo
danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej by

absencia predbežnej úpravy pomerov až do času rozhodnutia in merito, (resp. po riadne vykonanom
dokazovaní) mohla svojou potrebou dodržania všetkých (vrátane procesných) postupov v konaní vo
veci, viesť až k neodvrátiteľnej ujme na právom chránených záujmoch.

21. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého

dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého
dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa,
okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

22. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje obavou z potencionálneho
ohrozenia maloletého zo strany otca z dôvodu podaného trestného oznámenia maloletým dňa

01.08.2025, pričom poukazuje na správanie otca v minulosti, ako aj na fotodokumentáciu z profilu otca
na sociálnej sieti o prítomnosti otca na miestach, kde sa zdržiaval (príp. mal zdržiavať) maloletý.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz priblíženia sa je upravený v rámci Trestného poriadku a môže byť
uložený v rámci neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku, ak existuje

naliehavá potreba dočasnej ochrany, najmä v situáciách ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia osoby,
napr. chrániť maloleté dieťa pred bezprostredným ohrozením zo strany otca (napr. násilie, agresívne
správanie....). Zákaz môže zakazovať nielen priblíženie sa otca k dieťaťu, ale aj iné formy kontaktu
(napr. telefonické, elektronické). Tento zákaz je časovo obmedzený, zvyčajne do rozhodnutia súdu vo
veci samej. Ak je podaný návrh na neodkladné opatrenie, súd rozhoduje vo veľmi krátkej zákonnej

lehote, často bez vypočutia druhej strany (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Ndc/11/2025 zo dňa 25.06.2025).

24. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má odvolací súd za to, že zo strany matky
nebolo osvedčené potenciálne ohrozenie maloletého, na základe ktorého by bolo možné prijať záver

o naliehavej potrebe vyhovieť jej návrhu a nariadiť neodkladné opatrenie. Otec nie je s maloletým
v žiadnom kontakte, čo potvrdil nielen otec v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu matky, ale aj samotný
maloletý pri podaní trestného oznámenia, keď uviedol, že naposledy sa s otcom stretol niekedy v roku
2022. Matka nielenže nijako neosvedčila, že by sa otec pokúšal maloletého kontaktovať, či už osobne
alebo iným spôsobom, ale ani túto skutočnosť v konaní netvrdila. Predložila síce fotodokumentáciu

z profilu zo sociálnej siete otca, z ktorej vyplýva, že otec sa zúčastnil trikrát kultúrneho podujatia a
raz športovej akcie v H. (G. K. P. M., D. N.), t.j. v mieste prechodného pobytu maloletého, uvedené
však neosvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu ohrozenie alebo pravdepodobnú možnosť ohrozenia
telesnej či duševnej integrity maloletého. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že otec sa zúčastnil
športových a kultúrnych podujatí v H. (v období od 19.11.2023 do 18.01.2025), kde sa takéto podujatia

bežnekonajúazúčastňujesaichmnohoosôb.Jevecouotca,vakommestebudetráviťvoľnýčas,ajkeď
sa jedná o mesto, kde sa zdržiava maloletý. Žiada sa tiež poukázať na to, že matka ani netvrdila, že by sa
otec v danom čase pokúšal maloletého nejako kontaktovať. Uvedené rovnako platí aj o fotodokumentácii
týkajúcej sa pobytu otca v A. (Q. E.) dňa 12.06.2025 v čase konania školy v prírode maloletého, ktorejsa maloletý navyše ani nezúčastnil. K Zápisnici o trestnom oznámení maloletého dňa 01.08.2025, ktorý
popisoval skutky, ktoré sa mali udiať odvolací súd poukazuje na závery Krajského súdu Banská Bystrica
v uznesením pod sp. zn. 17Co/97/2025 zo dňa 30.09.2025, ktorý poukázal na Znalecký posudok č.

77/2020, kde je uvedené, že „Nie je možné sa od maloletého objektívne dozvedieť aký mal vzťah s
otcom pokiaľ fungovali ako rodina spolu, na druhej strane, ale získané výsledky ukazujú, že strach z
otca nemá, resp. ho určite nemá taký, ako ho popisoval on, resp. ako ho popisovala matka. Ako už bolo
uvedené vyššie, maloletý podrobne a pokojne popisoval, aký je otec zlý, čo robil zlé jemu a čo matke,
hovoril veľmi často „my“ (t.j. on a matka) a pod.. Uvedené skutočnosti skúsenosti, ako aj psychologickej

logiky jednoznačne poukazujú na to, že maloletý je pod silný vplyvom matky a prezentuje vnímané a
zažité okolnosti tak ako ich prezentuje matka, resp. možno tak ako si myslí, že by si matka želala, aby
ich prezentoval.. Maloletý prezentuje k rodičom výrazne „čierno – biely“ vzťah.. Voči matke vyjadruje
blízkosť, podporu. Voči otcovi vyjadruje odmietanie, popisuje ho ako „zlého otca.“ Vyjadruje silný strach
z neho.. Tento obraz „zlého otca“ však nie je jeho vlastný, nemá ho zažitý.. Za bezpečných okolností je
nepredstaviteľné, aby cca 10 ročné dieťa malo z otca taký strach, že by sa bálo ho čo len vidieť aj keď

tam je jeho matka a ešte aj ďalšia podporná osoba (znalec..).. Aby sa dieťa takto skutočne bálo, to by
musel tento otec (expresívne povedané) páchať dlhodobo vážne násilie (zverstvá) voči dieťaťu, resp. v
jeho prítomnosti aj voči matke.. Toto určite nie je tento prípad..“; a odvolací súd uviedol, že v tomto smere
nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti obsahu znaleckého posudku. K otázke, či mal. A. vykazuje
črty týraného dieťaťa (psychicky, či fyzicky, sexuálne) a či má skutočný strach z otca zároveň znalec

uviedol, že maloletý čo sa týka psychického (sexuálneho) týrania, nevykazuje žiadne známky, ktoré by
na toto poukazovali. Maloletý sa reálne otca nebojí...(Asi žiadny psychológ doteraz nestretol dieťa, ktorý
by dlho a podrobne a hlavne s pokojom rozprávalo o človeku, ktorý mu robil tak zle, až z toho „pokakalo“.
Pokiaľ aj matka voči znaleckému posudku prezentovala svoje výhrady, na predmetný znalecký posudok
bolo v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému vedenému pod č.k.19P/14/2020 prihliadnuté.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podanie trestného oznámenia zo
strany maloletého dňa 01.08.2025, ktoré opisuje nevhodné správanie sa otca voči maloletému a násilné
správanie otca voči matke v priebehu rokov 2015 až 2016 a v roku 2018 nemožno považovať za
ohrozenie maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na obsah zápisnice o trestnom

oznámení zo dňa 01.08.2025, z ktorej je zrejmé, že maloletým popísané udalosti týkajúce sa správania
otca voči jeho osobe oznámil aj matke, ktorá ich podľa vyjadrenia maloletého polícii oznámila asi v roku
2018 – 2019, príp. v roku 2017.

26. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani v odvolacom konaní matkou predložená

správa Aliancie žien zo dňa 27.08.2025, či ďalšie predložené listiny (správa I. I. R. z krízového
poradensko-psychologického procesu a psychosociálnej starostlivosti zo dňa 26.01.2019 a správa
O. S. O. z vyšetrenia maloletého zo dňa 19.08.2019). Z potvrdenia Aliancie žien vyplýva, že ich
dňa 21.08.2025 kontaktovala matka z dôvodu obavy o bezpečnosť maloletého po podaní trestného
oznámenia. Maloletý síce počas krátkeho rozhovoru vyjadril obavu o svoju bezpečnosť v súvislosti

s možným kontaktom zo strany otca, uvedené však nepostačuje pre uloženie zákazu otcovi priblížiť
sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a zákazu písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami ho kontaktovať, keďže v konaní nebolo nijak osvedčené, že
by otec maloletého aktívne kontaktoval, prípadne sa k nemu približoval alebo prenasledoval. Odvolací
súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase jeho

rozhodovania a tieto musia byť hodnoverne osvedčené. Tzn. skutočnosti svedčiace ohrozeniu života,
zdravia či zdravého vývinu maloletého dieťaťa musia byť osvedčené v čase nariadenia neodkladného
opatrenia, čo však nie je uvedený prípad.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch maloletého

v konaní, ktorý navrhovala matka. Odvolací súd zároveň dodáva, že inštitút neodkladného opatrenia
nevyžaduje vykonať dokazovanie, nakoľko právna úprava priamo súdu umožňuje rozhodnúť o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu účastníkov konania, ako aj bez nariadenia
pojednávania (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

28. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutiabez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 20 9/2004, II. ÚS 200/2009).

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

30. Matka si v odvolacom konaní uplatnila návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktorý
nijako neodôvodnila.

31. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

33. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak

je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

34. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.

Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti
verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od
iného účastníka (§ 52 Civilného mimosporového poriadku). Konania podľa Civilného mimosporového

poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ
sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne
istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52
Civilného mimosporového poriadku je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v zmysle § 53 Civilného
mimosporového poriadku náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a

jednak v zmysle § 55 Civilného mimosporového poriadku náhradu trov konania možno priznať vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď podmienky pre prelomenie
generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre
pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď odvolací súd
nezistil vo veci okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania matke priznať v zmysle

ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).