Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620010480
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7620010480.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 3. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. B. A., C. B., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom
E. F. G., H. I. J. K. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 27. februára 2019 v čase medzi 10.35 h až 10.45 h v Základnej škole na ul. L.. F. K. X v E.
F. G. (ďalej len ZŠ) ako pedagogický pracovník ZŠ poverený vedením vyučovania športovej prípravy
so zameraním na športovú streľbu, v miestnosti č. 137 slúžiacej ako strelnica, porušila povinnosti
vyplývajúce z jej pozície zamestnanca ako pedagóga ZŠ spojených s bezpečnosťou maloletých detí –

najmenej desiatich detí 7.B triedy ZŠ, zúčastnených v rámci tretej a štvrtej vyučovacej hodiny športovej
prípravy so zameraním na športovú streľbu, dala pokyn na opustenie palebnej čiary a zdržiavania sa
mimo nej v oddychovej zóne, odišla na toaletu, teda opustila miestnosť strelnice č. 137 a skupina
najmenej desiatich žiakov – osoby mladšie ako 18 rokov, bolo prítomných v priestore, kde sa nachádzali
krátke a dlhé vzduchové zbrane kategórie „D“ (plynová zbraň) so strelivom do týchto zbraní, v dôsledku
čohovčasejejneprítomnostikmaloletémuE.,nar.XXXXnachádzajúcemusanapalebnejčiarestrelnice

so vzduchovou zbraňou – puškou, kalibru 4,5 značky Slavia 634, výr. čísla V056718-W08, ktorú si cez
prestávku sám nabil a držal v rukách s hlavňou smerujúcou na terče v miestnosti strelnice, pristúpil
z prednej strany smerom k hlavni vzduchovej pušky jeho spolužiak zo skupiny mal. M., nar. XX.X.XXXX,
ktorý si k nemu pokľakol a nezistenými slovami prihovoril, následne chytil svojimi oboma rukami hlaveň
jeho vzduchovej zbrane, ktorú ťahal rukami smerom k sebe a pritom ako hlaveň vzduchovej zbrane
smerovala do oblasti jeho hlavy tak mal. E.B. palcom zatlačil na jazýček spúšte a došlo k výstrelu
projektilu z tejto vzduchovej zbrane, ktorý následne zasiahol čelovú oblasť hlavy mal. M. v dôsledku

čoho tento utrpel na základe záveru vypracovaného znaleckého posudku č. 34/2019 znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Dušanom Hrubalom ťažké poranenie lebky a mozgu
vľavo (v čelovo – temennej oblasti) s drobnými pomliaždeninami a krvácaniami s následným opuchom
mozgu priebehu strelného kanála a s následnou pravostrannou obrnou končatín vpravo s dobou liečenia
a práceneschopnosti minimálne od 27.2.2019 do 14.8.2019, t.j. 168 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe – dieťati,

č í m s p á ch a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.

1 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom do 6.8.2024 az a t o j e j u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona a § 56 ods.
1,2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.000,- € (tisíc eur).

Podľa § 57 od. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu jej súd ukladá
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka
Košice, Senný trh 1, Košice - Staré mesto, IČO: 35937874 s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 13.8.2020 na tunajší súd obžalobu na

A. B. A. na tom skutkovom základe, že
dňa27.februára2019včasemedzi10.35haž10.45hvZákladnejškolenaul.L..F.K.XG.E.F.G.(ďalej
len ZŠ) ako pedagogický pracovník ZŠ poverený vedením vyučovania športovej prípravy so zameraním
na športovú streľbu, v miestnosti č. 137 slúžiacej ako strelnica, porušila povinnosti vyplývajúce z jej
pozície zamestnanca ako pedagóga ZŠ spojených s bezpečnosťou maloletých detí – najmenej desiatich

detí 7.B triedy ZŠ, zúčastnených v rámci tretej a štvrtej vyučovacej hodiny športovej prípravy so
zameraním na športovú streľbu, zanedbala povinnosti výkonu dozoru vyplývajúcu z § 8 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z.z. (o základnej škole) ako aj ustanovenia §
56 ods. 8 zák. č. 190/2003 Z.z. (o strelných zbraniach a strelive) tým, že potom, čo po skončení tretej
vyučovacej hodiny na ZŠ dala žiakom pokyn na ukončenie streľby a vizuálne im skontrolovala zbrane,

odišla na toaletu, teda opustila miestnosť strelnice č. 137 a skupine desiatich žiakov – osobám mladším
ako 18 rokov, bez akéhokoľvek dozoru a dohľadu osoby staršej ako 18 rokov ponechala v dispozícii
krátke a dlhé vzduchové zbrane kategórie „D“ (plynová zbraň) so strelivom do týchto zbraní, v dôsledku
čohovčasejejneprítomnostikmaloletémuE.,nar.XXXXnachádzajúcemusanapalebnejčiarestrelnice
so vzduchovou zbraňou – puškou, kalibru 4,5 značky Slavia 634, výr. čísla V056718-W08, ktorú si cez

prestávku sám nabil a držal v rukách s hlavňou smerujúcou na terče v miestnosti strelnice, pristúpil
z prednej strany smerom k hlavni vzduchovej pušky jeho spolužiak zo skupiny mal. M., nar. XX.X.XXXX,
ktorý si k nemu pokľakol a nezistenými slovami prihovoril, následne chytil svojimi oboma rukami hlaveň
jeho vzduchovej zbrane, ktorú ťahal rukami smerom k sebe a pritom ako hlaveň vzduchovej zbrane
smerovala do oblasti jeho hlavy tak mal. E.B. palcom zatlačil na jazýček spúšte a došlo k výstrelu

projektilu z tejto vzduchovej zbrane, ktorý následne zasiahol čelovú oblasť hlavy mal. M. v dôsledku
čoho tento utrpel na základe záveru vypracovaného znaleckého posudku č. 34/2019 znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Dušanom Hrubalom ťažké poranenie lebky a mozgu
vľavo (v čelovo – temennej oblasti) s drobnými pomliaždeninami a krvácaninami s následným opuchom
mozgu priebehu strelného kanála a s následnou pravostrannou obrnou končatín vpravo s dobou liečenia

a práceneschopnosti minimálne od 27.2.2019 do 14.8.2019, t.j. 168 dní, ktoré právne kvalifikovala ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. h) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Prvostupňový súd rozhodol odsudzujúcim rozsudkom dňa 6.12.2022, ktorým bola obžalovaná A. B. A.

uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia
slobody v trvaní roka s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Predmetný
rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/30/2023 zo dňa 30.6.2023 a
vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne okresný súd vyhlásil dňa 16.7.2024 druhý odsudzujúci rozsudok, ktorý v dôsledku podania
odvolania obžalovanou Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 8To/90/2024 uznesením zo dňa
23.1.2025 zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Odvolací súd v uznesení poukázal na to, že sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že
obžalovaná svojim konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, pretože je síce
pravdou, že deti ponechala v priestoroch strelnice po tom, čo túto opustila, avšak na druhej strane,

stalo sa tak potom, čo ich dôsledne upozornila, že sa majú zdržiavať oddychovej zóne a nemanipulovať
so zbraňami a strelivom. V interných predpisoch školy nebol zapracovaný postup a podmienky v
prípade vzniku náhlej potreby učiteľa v priebehu vyučovania vrátane prestávky opustiť priestory
odbornej učebne v nadväznosti na garanciu bezpečnosti maloletých detí v uvedenom objekte školy.
Bez významu nie je ani fakt, že pred učebňou strelnice v kritickom čase nebol reálne vykonávaný

pedagogický dozor. Maloleté deti vzhľadom na sústavné poučovanie o bezpečnosti pri výkone tejto
činnosti ako aj opakovaných účastiach na súťažiach vedeli, že sa nemôžu svojvoľne bez pokynu či už
pedagóga, trénera, rozhodcu vrátiť na palebnú čiaru a manipulovať so zbraňami, vo vzťahu ku ktorým im
bezprostredne pred tým bol daný príkaz, aby sa ich nedotýkali. Vzhľadom na tieto skutočnosti poukázal
na potrebu uvažovať o kvalifikácii konania obžalovanej podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
a pri rozhodovaní o treste potrebu zohľadniť skutočnosť, že skutok sa stal vo februári roku 2019, cca šesť

rokov spätne, vec bola opakovane zrušená bez toho, aby na to mala vinu obžalovaná a taktiež okolnosť,
že spôsobený následok uvedený v posudzovanom skutku bol spôsobený v dôsledku nerešpektovania
pokynov daných obžalovanou maloletým deťom vrátane mal. M. a mal. E., a to bolo hlavnou príčinou
jeho vzniku.

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:
Obžalovaná A. B. A. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásila,
že je nevinná. K skutkom uviedla, že 27.2.2019 bola streda, učila prvú a druhú vyučovaciu hodinu
športovej prípravy s 9. ročníkom, po ich ukončení ich odprevadila do triedy a išla po 7.B triedu, aby ich
vzala na strelnicu. Strelnica pozostáva z dvoch častí, z veľkej miestnosti, kde sú umiestnené stanovištia

a osobitnými dverami sa vchádza do tzv. kabinetu, kde sú zbrane. Tam otvorila skrine, vybrali zbrane,
pripravili náboje, ďalekohľady, tlmiče. Mali modelový tréning, lebo v piatok mali mať krajskú súťaž. Žiakov
oboznámila s tým, ako to bude prebiehať, s bezpečnostnými predpismi, zvlášť ako to bude pri puškách
a ako pri pištoliach. A robili to presne tak, ako je na súťaži. Detí na vyučovacej hodine bolo jedenásť
a nie desať. Potom sa deti začali pýtať, že potrebujú ísť na záchod, či by nemohla byť prestávka, lebo

väčšinou idú v jednom kuse bez prestávky. Pozrela, že boli dve minúty do konca vyučovacej hodiny,
zavelila, že budú dve minúty do konca streľby, bude prestávka, kto má nabité, aby vystrelil. Potom
zavelila zastaviť paľbu, zbrane vybiť, odložiť. Urobila kontrolu zbraní, išla zľava doprava, skontrolovala
puškárovapokračovalakpištoliam.PoverilažiakaE.,ktorýnestrieľal,abyjejpomoholskontrolouzbraní.
Šesť detí vrátane M. N. išlo na záchod, štyria išli do oddychovej zóny a na palebnej čiare neostal nikto.

Ona išla posledná. Povedala, aby neboli dlho na WC, budú pokračovať po návrate. Dala zákaz ísť do
palebnej zóny, dotýkať sa, nabíjať zbrane. Bolo jej zle, točila sa jej hlava, potrebovala na záchod, tak
tam išla. Pred strelnicou na chodbe nebol ešte nikto, žiadny dozor, žiadne deti, nebolo koho požiadať,
aby prišiel k ním, telefóny majú zakázané používať. Po toalete, kde bola maximálne dve minúty, išla
späť, a keď už vošla do strelnice, kráčal oproti nej M., na hlave mal vreckovku a deti rozprávali, že

B. strelil N.. Mal trochu krvi, krv bola na zemi. Poslala deti, že na chodbe bude nejaká pani učiteľka,
aby išli do zborovne a zavolali sanitku pre istotu. Ošetrila mu ranu, komunikoval s ňou. Prišla RZP,
na röntgene videli, že to prešlo cez nejaký kanál od ľavého oka a zastavilo sa to hore. Presunuli ho
lietadlom do nemocnice na operáciu. Prišiel sa pozrieť aj pán riaditeľ so zástupkyňou, prišli policajti.
Dala im prevádzkový poriadok, zástupkyňa školský poriadok.

Na doplňujúce otázky uviedla, že zvyčajne každá športová trieda mala päť vyučovacích hodín športovej
streľby, aj 7.B. Keď mali dvojhodinovku, mali jeden a pol hodiny v kuse s tým, že keď deti potrebovali
oddych, mali ho. Zbrane vždy mali uložené v trezore v skrini, kľúče od nich má ona, odkiaľ ich vyberajú,
potom sa zbrane z palebnej čiary neberú preč, pretože aj na súťaži musia ostať na palebnej čiare, až kým
posledný strelec na súťaži neskončí. V rámci školy neexistuje predpis, ako to má vyzerať na tréningu

v škole, na súťaži sú predpisy, tak sa to simuluje. Zbrane sú uzamknuté v trezore v susednej miestnosti,
odtiaľ sa vyberú, odnesú sa do priestorov strelnice na palebnú čiaru, tam sa z nich strieľa po povele
nabíjať a strieľať. Keď všetci skončia, sú všetky zbrane skontrolované, nikto nestrieľa, potom deti zbrane
zoberú a odnášajú do trezoru. Deti všetko musia robiť sami, pod jej dozorom. Keď sa vzdialila na WC,
zbrane a strelivo sa nachádzali na palebnej čiare zabezpečené tak, ako to ukladá zákon, nikto nebol na

palebnej čiare, štyri deti boli v oddychovej zóne a šiesti boli na WC. Oddychová zóna je v zadnej časti
priestoru asi 3-4 metre od palebnej čiary. Nezvykla odchádzať z miestnosti, ale akurát v ten jeden deň
jej prišlo nevoľno. Za tie tri roky asi na 98% bola vždy na strelnici. Čo sa týka uloženia zbraní na palebnej
čiare, musí to robiť a učiť ich, že zbrane tam musia ostať, v žiadnom prípade ich odtiaľ nesmú zobrať,musí to byť tak vždy, ako na súťaži. Vychádza z národných predpisov, kde je jasne napísané, že zbrane
musia ostať na palebnej čiare. Zbrane kontrolovala vizuálne, je si istá, že boli bez náboja.
Na otázku, prečo z hľadiska bezpečnosti s prihliadnutím na vek detí, neurobila také opatrenia, aby všetky

deti počkali mimo miestnosť, pokiaľ sa neskončí prestávka, uviedla, že je to tak, že deti nemajú ostávať
samé, na tej chodbe by boli tak isto samé, je tam schodište, je tam zábradlie, štuchajú sa, búchajú
sa, takže aj chodbe, nebol dozor, keď vyšla. Za športovú prípravu, vyučovací proces na vyučovaní
bola zodpovedná ona. Nemala možnosť zabezpečiť iného kolegu, keď potrebovala ísť na toaletu počas
prestávky. V ten deň nebola určená ako dozor na strelnici. Učiteľ je zodpovedný za deti cez hodinu, cez

prestávku na základe vypracovaného dozoru riaditeľom školy, ktorý vypracoval dozor na chodbách, kde
nebolo jej meno.
Miestnosť strelnice musí ostať vždy otvorená, nesmú zamykať prechodové dvere. V predmetnej triede
boli chlapci nedisciplinovaní, viac musela popracovať s N., B., O., ale nikdy sa jej nestalo, aby ju
nepočúvli, ona s nimi nemala problém, ale od kolegýň mali veľa poznámok. K úrazu došlo, lebo deti
neposlúchli pokyny, ktoré dostali. Konkrétne v stredu bol rozvrh tak, že nemala priestor na žiadnu toaletu,

prvú a druhú vyučovaciu hodinu mala športovú prípravu s deviatakmi, hneď nato s ďalšou skupinou
a potom mala geografiu a po obede začínala krúžok s malými deťmi. Bola aj za vedením školy, či by
nemohli posunúť rozvrh na nultú hodinu, no ostalo to tak. Ďalej uviedla, že norma z ministerstva školstva
je päť žiakov na jedného trénera, ona mala vždy 12, 13 a keď začínal pán riaditeľ vo funkcii pred 12
rokmi, oficiálne to rozprávala na porade, bola vybavená s tým, že keď sa jej nepáči môže odísť. Behom

desiatich rokov mu to hocikedy rozprávala, že ani nemá toľko zbraní, no nebral to do úvahy. K tomu,
prečo neodmietla vykonávať streleckú prípravu, uviedla, že ich riaditeľ nútil, že musia mať toľko detí, a
keď sa im nepáči prídu o zamestnanie.

Poškodená P. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že úraz sa stal vo februári 2019, dozvedela sa

o ňom prostredníctvom exmanžela a na poliklinike jej bolo oznámené, čo sa vlastne stalo. Syn trochu
komunikoval, ale uviedli ho rýchlo do umelého spánku a previezli vrtuľníkom do Košíc. Bol operovaný,
bola mu odstránená časť lebky kvôli opuchu mozgu, brok z pušky skončil v mozgu. Po prebudení z
umelého spánku, v ktorom bol syn asi 4 až 5 dní, nehýbal vôbec pravou časťou tela. Zo začiatku nevedel
ani rozprávať, lebo bolo zasiahnuté pohybové centrum, ktoré tlačilo na rečové centrum. Zhruba po

mesiaci z nemocnice odchádzali s tým, že chodil po vlastných, aj keď mu pravá noha ešte zaostávala.
Cvičením, rehabilitáciami to rozchodili, ale čo sa týka pravej ruky, zostali mu trvalé následky v jemnej
motorike a preorientoval sa na ľavú stranu, má trochu problém s viazaním šnúrok, je taký pomalší,
následkom úrazu má dysgrafiu. Keď mu odobrali lebku, po 4 až 6 mesiacov bolo doporučené vrátiť späť
kosť a v júni boli na operácii, kde mu jeho vlastnú kosť dávali na hlavu, tá sa ale neujala a začala mu

mäknúť. Kvôli pandemickej situácii išli za doktorom asi v septembri a v decembri dohodli, že musí mať
nejakú náhradu za kosť. Kvôli pandémii sa začali odkladať zákroky a bol operovaný až o ďalší rok, kde
odznova podstúpil operáciu hlavy, no nebol to zásah na mozog. Syn chodil do hyperbarickej komory, asi
desať sedení kým ešte boli v nemocnici, potom cca 30 sedení cestovali zhruba trikrát do týždňa do Košíc.
Asi pol roka chodili na rehabilitáciu. Po návrate z nemocnice mu musela pomáhať so sprchovaním,

s jedlom, v nemocnici bol plienkovaný, musela ho prebaľovať. Syn k úrazu povedal, že pani učiteľka
odišla na záchod, ich tam nechala a on išiel za B. povedať, že nemá strieľať, lebo to učiteľka zakázala,
chytil rukami pažbu, B. povedal, že počkaj M., on už stál a nejakou manipuláciou mu strelil do tváre ako
začína obočie. Nevie o tom, aby mali predtým medzi sebou nejakú hádku. Po úraze sa prvý pol rok ani
nehol poriadne vonku, pustili ho iba s kamarátmi sadnúť pred činžiak. Keď dostal tú kosť späť, tak lekár

mu povedal, že už je v bezpečí, že má mozog zakrytý. Doktor povedal, že ho môže pustiť s kamarátmi
vonku, ale v rámci toho robila to, že M. o tom nevedel a chodila za ním vonku ako sa správa, či mu
môže dôverovať. Po úraze mal v siedmom ročníku dištančné vzdelávanie, v ôsmom ročníku nastúpil,
bol oslobodený od telesnej výchovy a potom, už pre pandémiu bol na dištančnom vzdelávaní.

Svedok B. B. F. – riaditeľ základnej školy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v dobe, keď sa stala
udalosť sedel spolu s pani zástupkyňami v riaditeľni. Na to prišla pani učiteľka, ktorá mala dozor pred
miestnosťou strelnice, ktorá oznámila, že sa na strelnici udial úraz. Utekali hore a videl tam pani učiteľku
a M. N., ktorý v podstate sedel na stoličke a mal opretú hlavu o jej bok. Išiel do riaditeľne a volal
rodičom, nemohol sa dovolať pani N., preto vytočil pána N. a oznámil, že na hodine športovej prípravy

sa stal úraz. Volali tiež RZP-čku a vrátil sa hore pred strelnicu. K výučbe športovej prípravy uviedol,
že športové triedy existovali ešte pred jeho príchodom na základnú školu. Výber do športových tried
bol stále v kompetencii vyučujúcich jednotlivých športov, na športovú streľbu bola jedinou odbornou
spôsobilou osobou na škole pani učiteľka A.. Športová príprava sa vyučuje päť hodín týždenne, z tohotri hodiny sú určené zo štátneho vzdelávacieho programu a dve hodiny sú disponibilné, čiže škola mohla
posilniť nejaký predmet, čo bolo u športovej prípravy. Vnútorná ticha dohoda medzi športovcami alebo
trénermi,učiteľmibolataká,ževyučovalivdvojhodinovkáchstým,žebolonaučiteľovi,čiurobíprestávku

alebo bude učiť dve hodiny v kuse. Nevie sa vyjadriť, či úraz sa stal počas vyučovacej hodiny alebo
počas prestávky, ani či sa učiteľka vzdialila z učebne. Telocvikári mali kvázi výhodu tým, že sa učili
dvojhodinovky,taknaškolenevykonávalidozor,avyučujúcivkusezodpovedalzadozor,ktorývykonával
v telovýchovnom objekte, čiže zodpovedal za deti aj počas prestávky. Čo sa týka počtu žiakov, nebol
stanovený žiadny počet žiakov športovej prípravy, ani nemal vedomosť o tom, aby niektorí vyučujúci mali

pripomienky alebo sa niekto sťažoval, že má veľa alebo málo žiakov. Až po tejto udalosti ministerstvo
školstva vydalo usmernenie, že odporúčaný počet žiakov na športovú streľbu je päť žiakov. Je to ale
určené pre osemročné gymnázia a pre športové gymnázia a podľa toho má platiť počet žiakov, ale už
neplatí počet hodín výuky. Nevie o tom, aby ho obžalovaná pred udalosťou oslovila s tým, že počet
žiakov je neprimeraný a ona bola päť rokov (2009- 2014) aj vo funkcii zástupkyne školy, ale takúto
požiadavku od nej nepočul. S obžalovanou sa o úraze vôbec nerozprávali. Spísal záznam o úraze,

neurobila to pani učiteľka, ktorej telefonoval a vyzýval ju, že do troch dní musia spísať úraz, no neprišla
do školy. Tak išiel s pani učiteľku D., ktorá bola predsedníčkou odborového zväzu za obžalovanou, aby
prišla spísať školský úraz a cez okno na dome im povedala, že je na maródke a zastupuje ju pán N., na
ktorého mu dala kontakt a ktorý po ich vzájomnom stretnutí mu volal, že si môže prísť pre papiere. Výber
žiakov do športovej triedy bol na základe náboru, ktorý robili vyučujúci daného športu. Rozvrh hodín mali

vypracovaný v súlade s právnymi predpismi. Nevie, prečo by pedagóg nemal mať priestor odskočiť si
na toaletu, lebo bolo na učiteľovi, či učil dvojhodinovku alebo jedno hodinovku. A keď niečo potrebuje,
tak sa má urobiť všetko tak, aby bolo všetko dodržané a aby sa nič nestalo. Pani učiteľke nič nebránilo v
tom, aby poslala nejakého žiaka, že si potrebuje si odskočiť, aby jej zabezpečili nejaký dozor, aby niekto
prišiel. Tiež mohli deti vyjsť na chodbu a keď bola prestávka, na každej chodbe je dozor a deti by boli

pod dozorom. Nepamätá si, kto mal vtedy dozor, ale telocvikári dozor na chodbách nemali, lebo učili
dvojhodinovky, čiže zodpovedali za žiakov počas tých dvoch hodín, čiže aj počas tej prestávky. Nevie, či
v tej chvíli bol niekto na chodbe, ale do riaditeľne prišla dozor konajúca osoba zahlásiť, že sa niečo hore
udialo. O tom, že obžalovaná mala vypracovaný jeden deň v rozvrhu tak, že pokiaľ absolvuje všetky
presuny a hodiny nemá čas ani na to, aby išla na toaletu nepočul, ona sa nikdy nesťažovala, že musí

učiť dvojhodinovku respektíve, že je nejaký problém. Bola päť rokov súčasťou vedenia školy, nevie o
žiadnych problémoch, ani o tom, aby sa na neho sťažovala na školskú štátnu inšpekciu. V priestoroch
ako strelnica nie je rozvrh hodín. Ako jediná učila športovú streľbu.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že čo sa týka výučby športovej streľby, tak rozvrh hodín

určuje riaditeľ školy, je zato zodpovedný, tak isto aj rozpis dozorov. Vo vyhláške č. 320/2008 v §
8 ods. 3 sa hovorí, že pred vyučovaním, počas vyučovania, počas prestávok, v školskej jedálni,
po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo pri úraze, počas školských aktivít organizovaných školou
alebo školským zariadením vykonáva nad žiakmi dozor poverený pedagogický zamestnanec podľa
pracovného poriadku, ktorý vydáva riaditeľ. Schválený rozvrh dozorov zverejní riaditeľ v budove školy

na viditeľnom mieste. Nikde nie je dozor s jej menom schválený, vypísaný v budove školy na viditeľnom
mieste.Existujeibanejakývovnútornejsmernici,ževlastneučiteľšportovejprípravy,všeobecnemámať
dozor nad žiakmi, ale konkrétne tak, ako to hovorí zákon, to tam nie je. Čo sa týka výberu do športových
tried, robil sa nábor, ale ona sa k tomu nemohla vyjadriť, ani k počtu žiakov, ani akí žiaci sa berú. V
zmysle zákona č. 245/2008 Zb., § 105 ods. 1 prijíma do športových tried deti riaditeľ školy a súčasťou

toho je psychodiagnostické vyšetrenie a aj na základe zdravotnej spôsobilosti. Koľko má žiakov sa vždy
dozvedela iba na začiatku a aj počas roka jej pridával z iných športov. K tichej dohode medzi trénermi, s
ňou sa nikto nedohadoval, rozvrh hodín jej bol daný. Nie je oficiálne zakotvené, či učiteľ si môže urobiť
prestávku alebo bude pokračovať a kedy má ísť na WC. Čo sa týka ukončenia hodiny o 10 minút skôr
ako hovoril pán riaditeľ, on si to vždy aj dovoľoval, ale oni si to nikdy dovoliť nemohli. K tomu, či s ňou

rozprával o úraze povedal pravdu, vôbec nerozprával, čo sa stalo a prečo. Nehovoril pravdu, lebo bola
čo sa týka stredy za ním, že by chcela presunúť hodinu tak, aby jej tam vznikol priestor, poslal ju za pani
zástupkyňou, že on to nebude riešiť a pani zástupkyňa odmietla poposúvať hodiny tak, aby jej vznikol
nárok na prestávku. Usmernenie z ministerstva ohľadom počtu žiakov jednotlivých športov si vyžiadala
ona, nie pre pána riaditeľa, ktorý by to mal poznať a platí to aj pre základné školy. Ona sa sťažovala

riaditeľovi raz oficiálne na porade a potom osobne niekoľkokrát. To, aby jej riaditeľ telefonoval, že má
prísť spísať zápis o tom nevie, že prišiel s predsedníčkou odborov za ňou domou, to je pravda, ale
nerozprávala s ním iba cez okno. Či mala poslať žiaka dole, aby ju niekto prišiel vymeniť alebo nie, tak
to, že jej prišlo nevoľno bolo náhle, aj väčšina z tých deti išla na záchod, na chodbe nebol žiadny dozor,koho by mohla požiadať. Prečo sa nesťažovala na inšpekciu odôvodnila rodinnými vzťahmi riaditeľa
v dôsledku, čoho by to nemalo význam. Nemohla ani zavolať, lebo riaditeľ vydal smernicu o zákaze
telefónoch a cituje zákony, ktoré sa týkajú detí a nie učiteľov.

Svedok po vyjadrení obžalovanej doplnil výpoveď, že platil zákaz používania telefónov aj učiteľmi
tak, ako aj na iných školách. Výber do športových tried prebiehal tak, že sa stretli na rodičovskom
združení s rodičmi štvrtákov, vyučujúci predstavil daný šport, rodičia dostali prihlášky a na nich bola aj
zdravotná spôsobilosť, čiže potvrdenie od lekára. Upravili to aj tým, že každý rok budú žiadať od rodičov

potvrdenie o zdravotnom stave detí, aby chodili opakovane na prehliadky. To, aby bola za ním a za
zástupkyňou upraviť rozvrh hodín si nespomína. K presúvaniu žiakov zo športov uviedol, že to bolo vždy
s vedomím vyučujúceho, pričom sama pani učiteľka presviedčala niektorých, aby išli na streľbu. Predložil
odporúčanie z ministerstva školstva s tým, že ak má platiť odporúčaný počet žiakov pre základne školy
pre jedného trénera na streľbu je to päť žiakov, je to pre osemročné športové gymnázium a športové
gymnázium a oni sú základná škola a riadia sa školským a štátnym vzdelávacím programom. Ak by

platilo odporúčanie aj pre nich, nevie prečo potom neplatí počet vyučujúcich hodín, kde napríklad prvý až
štvrtý ročník osemročného športového gymnázia má 15 hodín, ôsmy až deviaty 19 hodín, oni majú päť.

Obžalovaná doplnila svoje vyjadrenie, že na chodbe nebola žiadna dozorujúca učiteľka, preto deti vo
výpovediach uviedli, že oni išli dole do zborovne. Tiež nie je pravdou, aby presviedčala nejaké žiačky,

že majú ísť na streľbu.

Svedok B. B. F. bol dopočutý na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že tak ako telocvične aj strelnica
patrí medzi odborné učebne. Vo vnútornom predpise školy je uvedené, že do odborných učební vstupujú
a opúšťajú žiaci jedine v doprovode vyučujúceho. Priestory učebne môžu žiaci opustiť jedine s vedomím

vyučujúceho. Pri vstupe do odborných učební, počas celej doby aj počas prestávky je zodpovedný
vyučujúci. Povinnosť počas prestávky priestory strelnice uzamknúť zo strany vyučujúceho nie je nikde
upravená. Normálny laicky rozum dá, že zostanú zbrane alebo deti. Vnútorný poriadok školy ustanovuje,
že odborné učebne, telocvičňu, kabinety, dielne zásadne odomyká a zamyká príslušný vyučujúci. V
týchto priestoroch nesmú zostať žiaci bez dozoru učiteľa ani cez prestávku. Obžalovaná bola jedinou

zodpovednou osobou. Každú odbornú učebňu má na starosti nejaký vyučujúci. Dozor je určený na
chodbách. Škola má tvar písmená H, jeden učiteľ má dozor po jednej dlhej chodbe a strelnica sa
nachádzavspojovacejchodbe,apaniO.apaniN.malinastarostidlhéchodbyaplusspojovaciuchodbu.
K možnosti využitia hygienickej prestávky obžalovanou v kritickom čase, uviedol, že keď ju učiteľ
potrebuje, tak buď pošle žiaka ku vedeniu školy, ktoré zabezpečí dozor alebo na chodbe boli kolegyne,

čiže mohli ísť deti von, kde je dozor alebo jedna mohla ísť napr. dnu. To isté platí, ak príde učiteľovi
nevoľno. Miestnosť strelnice č. 137 je odbornou učebňou, nie je to klasická trieda. Na začiatku každého
školského roku, osoby ktoré sú zodpovedné za jednotlivé odborné učebne vypracúvajú prevádzkový
poriadok.Krozvrhhodín,kdeje3.a4.hodinavkusebezvoľnéhočasunaprestávkuuviedol,žešportovú
prípravu väčšinou učili spolu, aby si neukrátili čas. Prečo je rozvrh hodín na strelnici urobený tak, že

tam majú byť žiaci 6.B žiaci aj 7.B žiaci, si už nepamätá. Nemal ako riaditeľ školy vedomosť o tom,
že pri vyučovaní streľby je počet žiakov prekročený o 130%, lebo bol len odporúčaný počet žiakov pre
športové gymnázium.

K prečítanej časti výpovede svedka zo dňa 13.1.2022, kde na otázku, či v čase úrazu existoval niekde

na škole rozvrh dozorov v priestoroch strelnice s menom obžalovanej, uviedol nie, v priestoroch ako na
strelnici nie je ako rozvrh hodín, rozvrh hodín je na dverách, čo sa učí v tej, lebo je to odborná učebňa
tak ako fyziky, matematiky, ale dozor tam nie je ako, veď jediná učiteľka učila športovú streľbu, je to
rozvrh dozorov v zborovni visí, kto na ktorej chodbe má dozor vyučujúci. K tomu, že teraz uviedol, že boli
dozory na chodbe a tam hovoril, že dozor tam nie je svedok uviedol, že v učebni visí tak rozvrh hodín,

ktorú hodinu je tam ktorá trieda. A dozory na chodbách, respektíve v jedálni visia v zborovni.

Obžalovanákvýpovedisvedka uviedla,žerozvrhudozorovniejeuvedenéjejmenotakakotopredpisuje
vyhláška č. 320/2008 v § 8 ods. 3. Vo vnútornom poriadku školy je uvedené, že odborné učebne,
telocvičňu, kabinety a dielne zásadne odomyká a zamyká príslušný vyučujúci, nie je tam napísané, či na

začiatku hodiny, či na konci hodiny, či cez prestávku, alebo kedy, je to všeobecne, strelnica tam vôbec
nefiguruje. V týchto priestoroch nesmú ostať žiaci bez dozoru učiteľa ani cez prestávku, samozrejme,
že nie, ale musí byť napísaný rozvrh dozorov a pán riaditeľ povedal, že neexistuje dozor v miestnosti
strelnice, v nejakom dokumente písomne uvedené jej meno, tak potvrdil, že nie je zodpovedná za dozorpočas prestávky v miestnosti strelnice. Miestnosť 137 nie je zaradená medzi odborné učebne, nie je
o tom žiadny dokument. K tomu, že mohla poslať deti alebo jedna dozorujúca mohla prísť dnu, pri
výsluchu svedkov aj jej bolo niekoľko krát zopakované, že v tom momente na chodbe nebol nikto. To,

že v interných dokumentoch sú nejaké skratky TSV, SRL, sú to všeobecné skratky viacerých učiteľov,
nie je to konkrétny učiteľ, keď má mať niekto dozor, musí byť konkrétne vypísaný.

Svedok mal. M. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá iba to, že išiel k spolužiakovi E.
B., išiel z boku k nemu a ľavou rukou mu potiahol zbraň s tým, že pani učiteľka povedala, že už nemajú

strieľať, aby nestrieľal. On mu povedal, že počkaj M., on zbraň pustil a vtedy vystrelil. Na doplňujúce
otázky uviedol, že športovú triedu navštevoval od piateho ročníka. V ten deň neboli poučovaní o tom,
ako sa majú správať v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri narábaní s puškou či pištoľou. Nepamätá
si či učiteľka dala pokyn, aby sa nedotýkali zbrane a odišli do oddychovej zóny. Spolužiak na neho
mieril krátko asi tri sekundy, nemal priestor, aby odišiel spred hlavne. On strieľal z pištole, boli asi trinásti
a pani učiteľka ohlásila, že ide na WC, majú zastaviť paľbu a odišla. E. B. strieľal ďalej, tak išiel ku

nemu. Keď pani učiteľka povedala zastaviť streľbu, položil zbraň a dal vlajočku. Nepamätá si, aby bola
kontrola zbraní po zastavení paľby. Nevedel, že E. má zbraň nabitú. Keď E. vystrelil, prišiel B. O., chytil
ho a pomáhal mu chodiť. Po úraze pravú nohu rozcvičil, ale pravú ruku už asi nerozcvičí. Nevykonáva
žiadne športové aktivity. Asi rok úraze hral basketbal a futbal začal hrať ešte v roku 2019, ale nepamätá
si, kedy. K zberu papiera sa pripojil na konci deviateho ročníka, aby dvíhal ťažké váhy, to nevie.

Obžalovanákvýpovedisvedkauviedla,žeakbolpredhlavňoutrisekundy,jetodosťdlhádoba,jemožné
odtiaľ odskočiť, sú na sekundy trénovaní, takže nejaká reakcia mohla byť. Čo sa týka poučenia, M.
všetky predpisy ovládal, nevie si vysvetliť, prečo išiel pred tú hlaveň. Ona vie, že sa pýtal, či môže odísť
z miestnosti, bol aj so O. na záchod. Poučenie sa robí na začiatku roka, ale aj behom tréningu. Dostali

pokyn, aby odišli do oddychovej zóny. Po úraze sa bežne zapájal do športu a dvíhal ťažké predmety,
na konci školského roku 2019 hral futbal.

Svedok mal. E. B. na hlavnom pojednávaní k skutku vypovedal, že ležal, strieľal z pušky a prišiel za ním
M., pred neho a chytil mu pušku. On ňou trhol, chcel ju položiť a v tom stlačil spúšť. Na doplňujúce otázky

uviedol, že si nepamätá, či ich na začiatku hodiny pani poučila ako so zbraňou nakladať, o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri nakladaní so zbraňou. Na konci hodiny im ukončila streľbu. Teda mali prestať strieľať
a odísť z palebnej čiary. On tak neurobil. Nie je si istý, či bol ten pokyn, zdá sa mu že áno a on išiel
ešte vystreliť posledný náboj. A. má zabezpečovací mechanizmus proti výstrelu, on už mal tú poistku
stlačenú a mal strieľať, keď prišiel M., v tej situácii na ňu zabudol, lebo sa s ním rozprával, no nepamätá

o čom. M. prišiel k nemu odzadu, on ležal, dal sa na bok, pozrel na neho, pušku trochu zdvihol, on mu
ju chytil a vtedy ju on potiahol. M. mal možnosť pustiť zbraň a odísť spred hlavne. Nemali v ten deň
medzi sebou konflikt, boli kamaráti. Pani učiteľka tam asi nebola, išla na WC, nepamätá si, či zahlásila
prestávku, ani na pokyn na odchod do oddychovej zóny. Neregistroval, aby niekto kontroloval zbrane,
nepočul pokyn, na ukončenie streľby. Po úraze utekali dole do zborovne a oznámili to nejakému učiteľovi

na chodbe pred riaditeľňou. Poučenia, pravidlá mávali na začiatku roka.

Obžalovaná k výpovedi uviedla, že nehovoril pravdu, že nebol pokyn paľbu zastaviť, kontrola zbraní
a odchod do oddychovej zóny. Tiež nehovoril pravdu o tom, že sú poučovaní len na začiatku roka,
poučovaní sú stále aj počas tréningu. Zároveň potvrdil, že dávala pokyny a rozumel im.

Svedkyňa B. B. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetnom školskom roku pracovala ako
zástupkyňa riaditeľa školy. Dňa 27.2.2019, keď došlo k zraneniu žiaka M. N. sedela v kancelárii, keď
pribehli oznámiť, že sa stal úraz. Kolegyňa vybehla vonku, za ňou ona a pán riaditeľ si už nepamätá,
či bol na chodbe a išli tam. Ona išla k deťom a zobrala ich do triedy. Kto prišiel oznámiť, že sa niečo

stalo, si už nepamätá. K výkonu dozorov uviedla, že počas vyučovania dozory nie sú, lebo prebieha
vyučovací proces a chodby sú prázdne. Počas prestávok, celé chodby sú rozdelené na určité rajóny,
a v tom rajóne vykonáva dozor jeden pedagogický zamestnanec. Ten chodí po chodbe a pozerá cez
sklá do tried a sleduje čo sa deje v triedach, prípadne na chodbe, prípadne keď je problém na toalete
alebo niekde, tak je povinný zasiahnuť. Je jeho povinnosťou byť pri kmeňových triedach, pretože plán

dozorov sa robí len pre kmeňové triedy. Škola má aj tzv. odborné učebne, kde deti počas prestávok
nie sú. Jedná časť odborných učební ja na 2. poschodí, tam vôbec nie je dozor, po vyučovacej hodine
každý učiteľ berie svojich žiakov dole do kmeňovej triedy. Odborné učebne, telocvične, bazén, strelnica
patrí k tomu, sú miestnosti, kde deti bez pedagóga nemôžu byť ani počas prestávky. Ak sa niečo prihodí,v prípade, že potrebuje pani učiteľka odísť, tak môže zobrať tých žiakov vonku, tam je už dozor, ktorý
by za rajón zodpovedal, ale dozor konajúci nemôže ísť ku strelným zbraniam v žiadnom prípade. Pred
strelnicou vykonávala dozor pani N., bola tam, len z rozprávania vie, že sa okamžite skontaktovala s pani

učiteľkou, ktorá odišla na WC, že sa niečo stalo. Učiteľka, keď odchádzala zo strelnice, mohla zobrať
žiakov, do oddychovej časti, kde deti môžu počkať na vyučujúceho.
Môže sa stať aj to, že napr. príde vyučujúcemu nevoľno v priebehu vyučovacej hodiny, dá sa to riešiť.
Prvé pravidlo- deti von zo strelnice, od zbraní preč a zviesť žiakov ku zborovni, lebo aj tam je napr. WC,
lebo počas vyučovacej hodiny na chodbe nie je dozor, ale pri vchode je aj služba a vždy je v kancelárii

jeden z vedenia školy, je tam tajomníčka, je tam špeciálny pedagóg vo vedľajšej kancelárii a dá sa
zariadiť, aby deti boli pod dozorom.

Na ďalšie otázky uviedla, že pani N. nemala dozor pred miestnosťou strelnice, mala dozor na dlhej
chodbe a strelnica je na prechodovej chodbe. Na dlhej chodbe je ten oddychový priestor, zo strelnice to
je pár krokov. Vyjde sa a hneď je pri WC a aj pri tom priestore. Dozor pred strelnicou nemal nikto, lebo

tam nie sú triedy. Rozvrh dozorov robila ona, riaditeľ ho podpisuje, tým potvrdzuje, že to skontroloval. K
spôsobom ako má učiteľ postupovať, ak chce odísť na toaletu netreba nejaký písomný pokyn, pretože
platí pravidlo, nemôžem nechať deti v strelnici so zbraňami. Nie je nikde zdokumentované, že treba ísť
a odovzdať deti, to je pedagogická zodpovednosť, inak to nevie povedať. Sú zodpovední za žiakov, ani
rodič nemá predpísané, čo má robiť, keď dieťa spadne a udrie si koleno. Strelnica je odborná učebňa

a tam krízová situácia môže nastať jedine za prítomností vyučujúceho. Toalety sú na dlhej chodbe,
kde je určený dozor a sú pod dozorom dozor konajúceho učiteľa pri kmeňových triedach. Strelnica je
miestnosť, kde žiaci nie sú, dozor konajúci vidí na tú chodbu a keby tam niekto behal, tak ho upozorní, ale
zodpovedá za svoj rajón. Každá učebňa, v ktorej prebieha špeciálne vyučovanie, musí učiť len odborník,
musí byť odborná učebňa, nevie ako sa stalo, že strelnica nebola na internetovej stránke školy zahrnutá

medzi odbornými učebňami. Ona pravidelne posielala na kraj hlásenia o odborných učebniach, kde bola
zahrnutá aj strelnica. Čiže na kraji je evidovaná strelnica ako odborná učebňa. Zákon alebo vyhláška
o základných školách nehovorí o žiadnych iných učebniach len o odborných učebniach a o učebniach
kmeňových, kde prebieha vyučovanie a sú tam ešte špeciálne učebne, ktoré sú pre deti so špeciálnymi
potrebami.

Po predložení fotokópie internetovej stránky školy so zoznamom učební (z č.l. 1150) uviedla, že nikde
nie je špecifikované, že by trebárs telocvičňa, bazén, alebo iné mali byť zaradené medzi iné učebne,
keď neexistuje iný terminus technicus. Podľa toho zoznamu je strelnica zaradená medzi odbornými
učebňami, pretože ostatné telocvičňa, bazén aj športová hala sú všetko odborné učebne. Odborná
učebňa je miestnosť kde nemôže ísť dieťa samo bez dozoru, pretože je tam niečo, s čím si môže ublížiť,

chemikálie, prístroje, zbrane, športové náradie.
Ohľadne nadpočtu žiakov na športovej príprave uviedla, že neexistuje alebo aspoň vtedy neexistovala
žiadna úprava. Na športovej príprave počet 12 je prípustný. Oni nemali športové triedy, nie sú športová
škola, ale škola s triedami so športovou prípravou. A triedy so športovou prípravou sa neberú ako
športové triedy, kde platí iné pravidlo. Športové triedy sú na 8. ročných gymnáziách a nevie, kde všade

inde na stredných školách. Či sa obžalovaná sťažovala riaditeľovi školy, že má v rámci športovej prípravy
veľa žiakov, to ona nevie. Ale prv než sa otvorí taká trieda, prejde určitý výber a pani učiteľka môže
povedať dosť. Nevie ani o tom, aby obžalovaná vzniesla požiadavku na asistenta. Skratka SRL je
pre športovú prípravu. Kontrolu výkon dozoru na chodbách nie je možné vykonávať dennodenne na
každej prestávke, kontrola prebieha sporadicky, námatkovo. O tom, že vyšetrovateľovi bol poskytnutý

nesprávny zoznam žiakov športovej triedy nemá žiadnu informáciu, aby niečo poskytli nesprávne.

Obžalovanákvýpovedisvedkyneuviedlaktomu,žemalapokyndetivyviesťzmiestnosti137aodovzdať
ich dozor konajúcej alebo mohli odísť do oddychovej zóny, kde sú kreslá, tie boli oddelené paravánom
a nemali tam žiaci vôbec čo chodiť a tak isto ich nemala komu odovzdať, keďže na chodbe nikto nebol,

tak ako to potvrdili všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí. Čo sa týka počtu žiakov tie sú v jednotlivých
športoch dané dlhé roky ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Každý rok predkladali učebné
osnovy, výkonové štandardy a podľa čoho pracujú, ktoré schvaľoval vedúci predmetovej komisie a
riaditeľ školy. Ministerstvo školstva potvrdilo, že základná škola so športovou prípravou je povinná
rešpektovať rovnaké počty žiakov na jedného trénera ako športové triedy. Výklad odbornej učebne je

len jej subjektívny názor, neexistuje žiadny dokument, ktorý by jej názor, čo sa týka učebne 137 potvrdil.
K výberu žiakov do športovej triedy nemala kompetenciu ani sa nemohla vyjadriť, kto bude v športovej
triede, aký počet žiakov tam bude. K možnosti prestávky nesúhlasí s vyjadrením, že niekde bolo pravidlo,
že deti musí vyviesť zo strelnice von a tak môže ísť na prestávku.Svedkyňa B. Q. sa vyjadrila, že vo vnútornom poriadku školy je výslovne napísané, že žiaci v odbornej
učebni nemôžu zostať ani počas prestávok. A odborné učebne sú učebne, kde musí učiť odborník a nikto

iný. V oddychovej miestnosti je paraván, ktorý sa dá odsunúť a požiadať kolegyňu o dohľad na žiakov.

Obžalovaná ešte uviedla, že musí byť rozpis dozorov, kto ho v tej učebni musí mať. Rozvrh dozorov
nebol súdu predložený a s jej menom už vôbec nie. Ďalej uviedla, že na kreslách nemôžu byť žiaci bez
dozoru, a tak ako to svedkovia, potvrdili na chodbe nebol žiadny dozor, nebolo komu ich odovzdať.

Svedkyňa R. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v dobe skutku bola v škole, pracuje ako
sociálny pedagóg a asistent učiteľa a dňa 27.2.2019 mala dozor v sekcii, ktorá je vopred stanovená.
Mala na starosti štyri triedy, tri v jednom krídle školy, potom je spoločná chodba a štvrtá trieda, čiže sa
prechádzala popred štyri triedy. A keď prechádzala cez spojovaciu chodbu, tak v tejto časti školy sa
nachádza strelnica. Cez prestávku dozor chodí popred triedy alebo sa zastaví v tej spojovacej chodbe,

aby videla, čo sa robí v tejto časti chodby. Keď tam prichádzala, zazvonilo, cez hodiny dozor nie je, čiže
cez prestávku a zaregistrovala pani učiteľku A., že vyšla zo strelnice, išla na WC. V tom, to bol moment
vyšli dievčatá zo strelnice a kričali, pomoc je tam krv. Tak utekala na WC, pani učiteľka si umývala ruky,
no vošla do tej odbornej učebne. Ona hneď poslala žiačky, aby utekali pre vedenie školy a v tom pani
učiteľka prišla s tým žiakom, tak jej pomáhala podávať prvú pomoc a čakali, kým prišla záchranka.

Dozor mala na jednej časti chodby, pred strelnicu nešla, ako sa prechádzala popred triedy, zastavila sa
pri spojovacej chodbe, ale priamo pred tú učebňu nešla, to je už ďalšia časť chodby. Dávala pozor, aby
deti neschádzali dole na schodište alebo neodišli vonku. Keď prešli deti, tak sa pýtali kam idú, aby im
z poschodia neschádzali na prízemie. Keď sa stal úraz, bola v tej hlavnej časti, preto videla strelnicu.
Bol to začiatok prestávky. Keď zazvonilo, z konkrétnej triedy sa musela dostať na stanovište a tam

začínala dozor, a pokiaľ si pamätá, tak to sa stalo hneď na začiatku prestávky. Pred strelnicou sa dozor
nevykonával, tabuľka rozpisu je podľa tried, pred odbornými učebňami sa dozor nevykonáva. Strelnica
je odborná učebňa, lebo to nie je to trieda, kde sa vykonáva vyučovanie. Čím je to definované nevie, nie
je vedenie školy, ale radový zamestnanec, ktorý dostal triedy a v odbornej učebni poučujú žiakov, keď
vchádzajú do odbornej učebne, že tam nemajú vchádzať bez dozoru učiteľa a sú tam len vtedy, keď je

tam učiteľ a vyučuje sa tam odborná činnosť.
K žiakom, ktorí bežali po pomoc, vie uviesť, že vyšli dievčatá, menovite ich nepoznala a ona hneď
konala. Utekala na to WC. K poskytovaniu prvej pomoci uviedla, že postrelený žiak bol strašne bledý, tak
utekala na WC, vzala utierky, močila ich a dávali mu obklady na čelo, myslí, že aj krv utierali a udržiavali
jeho pozornosť, aby neodpadol alebo nezaspal.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že svedkyňa nehovorí pravdu, že ju videla ísť na WC. Keď
odchádzala, na chodbe nikto nebol. Jej výpoveď o odborných učebniach nie je ničím podložená a že
je to odborná učebňa je jej subjektívny názor. Svedkyňa často uvádza pojem odborná učebňa, v nej to
vyvoláva pocit, že ju niekto na to nasmeroval, aby to rozprávala a zdôrazňovala. Čo sa týka jej výpovede,

že poslala deti do zborovne, viacerí svedkovia vo výpovediach uviedli, že na chodbe nikto nebol, preto
utekali nižšie. Stretli sa v tej učebni, kde jej pomáhala s prvou pomocou.

Svedkyňa R. N. sa vyjadrila, že trvá na tom, že tam bola, lebo inač by nevedela, že má ísť na WC. Žiačky
vyšli von, rezonuje jej veta, že pomoc je tam krv. Hneď utekala na WC a konala. Odbornú učebňu vníma

tak, ako majú fyziku, chémiu, biológiu hovorí sa odborná učebňa, tak sa vyjadruje odborne a nikto ju
nenaviedol.

Obžalovaná sa opätovne vyjadrila, že nesúhlasí s týmto vyjadrením. Pani asistentka prišla až následne
a ona kázala deťom, aby išli zavolať niekoho na pomoc. Možno už po jej pokyne deti odišli a takto sa

aj vyjadrili vo svojich výpovediach.

Svedkyňa B. G. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je učiteľkou na Základnej škole L. F. a v
ten deň mala dozor. Bolo po tretej vyučovacej hodine, vyšla z triedy, išla po chodbe, lebo takto slúži
dozor. Keď prišla na koniec chodby, videla žiaka ako trochu splašene utekal a opýtala sa ho, kde uteká.

Povedal jej, že postrelil spolužiaka a ide zavolať vedenie. Poslali ho, že má ísť do riaditeľne. Rozbehla
sa smerom ku strelnici a keď prišla, videla, že pani učiteľka A. čupela alebo kľačala pred tým žiakom, on
bol v takej polohe ako keby polo ležmo a ošetrovala ho. Nepamätá si, či tam bol iný pedagóg. Videla, že
ide vedenie, tak išla na svoju chodbu dávať pozor, aby sa nestal úraz. Čo bolo pred tým, to ona nevie.Rajón strelnice nebol v jej kompetencii tam slúžiť dozor a bola to len jej vôľa, že utekala tam, čo sa
stalo, či treba pomôcť. Miestnosť strelnice od chodby, kde robila dozor môže byť 10 metrov, 5 metrov,
treba určitý úsek prejsť. Strelnica bola bližšie k tej druhej chodbe. Pred strelnicou, pokiaľ vie, nemal nikto

dozor. Na druhej strane bol dozor, pravidelne je dozor a tiež sa pohybuje po chodbe hore a dole. Učiteľku
A. nevidela vyjsť z miestnosti strelnice, lebo sa musela dostať z jedného konca chodby na koniec.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že ako zastihla pri schodišti B., vravela, že vyšla spoza rohu
a tak ho odstavila, on uviedol, že pomoc vyhľadal až dole pred zborovňou. Keď prišla, videla, že tam

bola sama pri vykonávaní prvej pomoci a tá druhá pani učiteľka prišla až neskôr.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené zvukovo obrazové záznamy z výsluchov nasledovných
svedkov:
Svedok mal. R. A. v prípravnom konaní vypovedal, že v školskom roku 2018/2019 chodil do 7.B a
jeho triednym učiteľom bol hlavne J., ale aj pani učiteľka A.. Učiteľka A. ho vyučovala športovú streľbu

a geografiu. Predmet športovej streľby navštevovala časť triedy. Keď dňa 27.2.2019 došlo k zraneniu M.
N. niektorí chýbali. Nevedel uviesť, ktoré hodiny to boli v poradí v ten deň. K priebehu športovej streľby
dňa 27.2.2019 uviedol, že vždy prišli, zobrali si svoje zbrane, pripravili si stoly, položili si zbrane a začali
strieľať, teda pani učiteľka vyhlásila streľbu, strieľali, niektorí oddychovali, nie všetci strieľali, ak si dobre
pamätá a strieľali prakticky celú hodinu a potom bola prestávka. Pani učiteľka povedala koniec streľby,

skontrolovala zbrane očne a išli oddychovať do tej oddychovej zóny a pani učiteľka išla na záchod. No
potom E. strieľal a to ďalej nevidel. Bol v oddychovej zóne, rozprával sa, pil a bol otočený chrbtom.
Na ďalšie doplňujúce otázky uviedol, že zbrane majú uložené v skriniach. Používajú pušky a pištole.
On mal pridelenú pištoľ, E. B. mal pušku a M. N. nevie. Každý mal pridelené náboje. Na otázku, či
predtýmakozačalistrieľaťnaterče,takichpaniučiteľkaA.poučilasnejakýmibezpečnostnýmipredpismi

alebo s pravidlami na strelnici s manipuláciou so zbraňou uviedol, že toho dňa nie. Každý si nabíjal
zbraň sám. Na otázku, či pani učiteľka ich nechala voľne strieľať uviedol, že dozerala na nich. Pani
učiteľka A. odišla z triedy po zvonení na prestávku, po prvej vyučovacej hodine. Nepovedala im kam ide.
Predtým ako odišla, dala pokyn na zastavenie streľby. Na otázku, či skontrolovala zbrane uviedol, že
paľbu zastavili a skontrolovala očami zbrane. Skontrolovala vlajočky, či nie sú v zbraniach broky. Prišla

zozadu a každému skontrolovala zbrane. Na otázku, kedy sa vrátila učiteľka naspäť sa vyjadriť nevedel.
K incidentu, k zraneniu M. N. došlo cez prestávku, keď tam nebola učiteľka. On bol vtedy v oddychovej
zóne, ďalej od palubnej čiary. Nevidel ako došlo k zraneniu M. N.. Mohol to vidieť S. S., E. E., Q.. Na
otázku, či videl, aby bol zranený M. N. uviedol, že keď sa otočil, tak mu kvapkala krv. Kvapkala mu krv
z hlavy a stál na nohách. Nestihol sa ho spýtať, čo sa stalo. Potom vybehli vonku a hľadali učiteľku

a B. O. išiel do zborovne, aby zavolali záchranku no a potom prišla pani učiteľka rýchlo a už išli do
triedy, ich odviedol pán riaditeľ. Keď videl M. N. zraneného, tak E. B. asi pri ňom stál. Nestihol sa E.
B. opýtať, čo sa stalo. Neskôr počul, že E. strieľal cez prestávku, M. mu chcel asi povedať dačo, že
nemá strieľať, potiahol mu pušku a E. vystrelil a trafil. E. si asi nabil aj keď nemal. Nabíjať ho nevidel. Na
otázku, či v minulosti sa niekedy stalo, žeby učiteľka A. odišla niekde z triedy von a im ponechala zbrane

a náboje v triede odpovedal, že neodchádzala často. Na otázku, či v ten deň, keď došlo k incidentu,
mali zbrane k dispozícii, keď odišla z triedy von učiteľka A. odpovedal, že každý mal zbraň na stolíku,
pušky na zemi. Na predmet športovej streľby chodí od 5. ročníka. Pred incidentom mali M. N. a E. B.
veľmi dobrý vzťah, sedeli spolu v triede. H. A. prišla do triedy až po incidente. Rýchlo ho chytala, čo
mu je a ostatných ťahali do triedy. Každý má pridelenú svoju vlastnú zbraň, keď strieľa počas šk. roka,

v deň incidentu mal každý svoju krabičku, v ktorej bolo veľa nábojov. Počas hodiny necítil, že mu hrozí
nejaké nebezpečenstvo s tým, že sú tam zbrane. Na otázku, či učiteľka poučovala triedu o bezpečnosti
zaobchádzania so zbraňou odpovedal, že áno na začiatku roka, ale aj každú hodinu a to aj každý vedel,
čo sa smie a čo nie. E. B. charakterizoval ako splašeného. S učiteľkou chodievajú na preteky. Počas
predmetu športovej prípravy je s nimi len pani učiteľka sama. Kým všetci žiaci si vytiahnu pušky, pištole

zo skrine trvá desať minút.
Na otázku, ako kontrolovala učiteľka, či je puška nabitá, uviedol, že zalomí a pozrie sa. Na otázku, či
skontrolovala takto pušky aj v ten deň, uviedol, že pušky sa kontrolujú, keď sa odkladajú.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že nesúhlasí s tým, kde uviedol, že ich nepoučila

s bezpečnostnými predpismi v ten konkrétny deň, lebo v závere svedok povedal, že ich poučuje každú
hodinu. Svedok uviedol, že nemohli nájsť dozor konajúceho učiteľa, a museli utekať do zborovne, pokyn,
aby išli po dozor konajúceho učiteľa, dala ona.Svedkyňa mal. Q. Q. v prípravnom konaní vypovedala, že v školskom roku 2018/2019 chodila do 7.B
a triednym učiteľom bola učiteľka A., ktorá ich učila športovú streľbu a geografiu. Športovú streľbu
navštevovalo asi 13 žiakov, dňa 27.2.2019 boli všetci na hodine, mali dve hodiny. Išli po zbrane, keď

učiteľka dovolila a po začatí streľby začali strieľať a po ukončení streľby odišli, zbrane boli skontrolované
a potom Sebastián, on tam medzitým stihol nabiť a vtedy ho postrelil. Zbrane majú uložené vo vedľajšej
miestnosti v drevených skriniach. Každý zo spolužiakov mal pridelenú zbraň, ona mala pištoľ. E. B. mal
pušku a M. N. pištoľ. Na otázku, či predtým ako začali strieľať na terče, pani učiteľka A. ich poučila
s bezpečnostnými predpismi uviedla áno, povedala, že nesmú nabíjať, keď je paľba zastavená, majú

mať zastrčené vlajočky, keď majú prestávku a nemajú vchádzať za palebnú čiaru. K zraneniu M. N. došlo
cez prestávku po prvej vyučovacej hodine, keď bola paľba zastavená. V tom čase učiteľka A. povedala,
že si musí odskočiť. Na otázku, či počas toho ako učiteľka A. nebola v miestnosti strelnice, mali žiaci
k dispozícii strelné zbrane a náboje, odpovedala áno. K tomu, či učiteľka skontrolovala zbrane predtým,
ako odišla z triedy uviedla áno, pozrela či ich majú nabité, či majú zastrčené vlajočky a každému žiakovi
kontrolovala zbraň osobitne. Na otázku, či k zraneniu došlo počas toho, keď učiteľka A. nebola v triede,

kladne kývala hlavou. K zraneniu M. N. uviedla, že všetci boli v oddychovej zóne a E. bol pri puškách
a M. prišiel za ním z pravej strany, že mu chce niečo povedať a mal nabitú pušku, potiahol a ako mal na
spúšti prst E., tak tá puška vystrelila. K tomu, či to videla kladne, kývla hlavou. E. B. ležal na podložke
pri puške, pušku mal v ruke a mieril s ňou na terče. M. N. za zranil na hlave a tiekla mu krv. Išiel za
pani učiteľkou A. a volala sa sanitka. H. A. prišla naspäť do miestnosti strelnice pred zvonením na druhú

hodinu. Bola preč asi 5 minút potom, čo sa M. zranil. Na otázku, či sa v minulosti stalo niekedy, žeby
učiteľka A. odišla niekde z triedy von a ponechala zbrane a náboje v triede uviedla, že nie. Na otázku,
keď došlo k výstrelu v akej polohe bol M. N. uviedla, že bol naklonený nad E. a stál. Na otázku, ako je
možné, že došlo k výstrelu zo vzduchovej pušky E. B., keď učiteľka predtým, ako odišla z miestnosti
strelnice skontrolovala zbrane, či sú v nich náboje a či sú vybité uviedla, že zbrane boli všetky vybité a on

si potom nabil. To nabitie ona nevidela. Každý zo žiakov má pridelené náboje asi 500 a počas streľby
si každý nabíjal zbraň sám. Na otázku, či učiteľka A. poučovala triedu o bezpečnosti zaobchádzania so
zbraňou, odpovedala áno. Na krúžku ich bolo 13. Počas športovej prípravy je s nimi len pani učiteľka A.
sama. Necítila počas hodiny, že jej hrozí nejaké nebezpečenstvo s tým že sú tam zbrane. Desať minút
trvá kým všetci žiaci si vytiahnu pušky a pištole zo skrine. Na otázku, či počula v ten deň, aby E. B.

povedal, že nemá vystrelený brok pred prestávkou, záporne kývla hlavou. Počas prestávky išli nejakí
žiaci na toaletu. Na otázku, či žiadali žiaci o prestávku, odpovedala áno.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že nesúhlasí s tým, že je ich 13 v skupine, lebo ich bolo
12. Nesúhlasila s formuláciou otázky vyšetrovateľa, či mali k dispozícií strelné zbrane a náboje, načo

svedkyňa, odpovedala áno, lebo svedkyňa nepozná význam formulácie mať zbraň v dispozícii. Deťom
boli pokynom odobraté zbrane a boli odoslané do oddychovej zóny a tým, že im boli odobraté zbrane
a mali špeciálny výcvik, vedeli, čo ten pokyn znamená. Nesúhlasila ani s tým, že mohla byť preč päť
minút, mohlo to byť maximálne dve minúty.

Svedkyňamal.P.L.vprípravnomkonaníuviedla,ževškolskomroku2018/2019chodilado7.B,triednym
učiteľom bola učiteľka A., ktorá vyučovala športovú streľbu a geografiu. Športovú streľbu navštevovalo
asi12žiakov.Dňa27.2.2019malidvehodinyšportovejprípravy,vporadítretiaaštvrtáhodina.Naotázku
ako to prebiehalo od začiatku, keď vošli do miestnosti strelnice až po incident keď došlo k zraneniu M.
N. odpovedala, že si nepamätá.

Zbrane majú uložené v skrini, ku ktorej má prístup len učiteľka. V ten deň im zbrane vydala učiteľka A.,
každý zo spolužiakov mal pridelenú zbraň, ona mala pištoľ E. B. mal pušku a M. N. pištoľ. Na otázku,
či predtým ako začali strieľať na terče, ich pani učiteľka poučila s bezpečnostnými predpismi, uviedla
áno, že majú dávať pozor a stále majú mať zbraň v smere terča a nemajú mieriť na ľudí. Počas streľby
si každý nabíja zbraň sám. K zraneniu spolužiaka M. N. došlo ku koncu prestávky po prvej hodine

športovej streľby. H. A. išla na záchod, ale predtým povedala, paľbu zastaviť, mali mať na zbraniach
vlajočky, všetci mali ísť preč z palebnej čiary a povedala, že nemajú ísť ku zbraniam. Na otázku, či
počas toho ako učiteľka A. nebola v miestnosti strelnice, mali žiaci k dispozícii strelné zbrane a náboje,
odpovedala áno. Predtým ako učiteľka odišla z triedy skontrolovala zbrane, pozrela či ich majú nabité, či
majúzastrčenéakaždémužiakovikontrolovalazbraňosobitne.Kontrolaprebiehatak,žesidajúvlajočky,

vlajočka presiahne aj z jednej aj z druhej strany, kde sa dávajú náboje a tak vedia, že zbraň nie je nabitá.
Každému kontrolovala zbraň osobitne. E. B. nemal brok v zbrani v čase kontroly. Videla, keď začula
streľbu, že M. N. tiekla krv z obočia, ale predtým sa tam nepozerala. Po výstrele M. stál za palebnou
čiarou, kde sa nemá chodiť a E. ležal na podložke, keď sa to stalo a mal v ruke vzduchovú pušku. Išlina chodbu a zháňali učiteľov. Nepýtala sa E. B., čo sa stalo. Počas incidentu učiteľka v triede nebola.
H. A. prišla do triedy hneď, ako jej dozorujúca učiteľka vravela, že sa niečo stalo. Nevie ako reagovala
učiteľka A. po príchode. Na otázku, či v minulosti sa stalo, aby pani učiteľka A. odišla niekde z triedy

von a ponechala im zbrane a náboje v triede, uviedla, že nie. Pred incidentom M. N. a E. B. mali dobrý,
kamarátsky vzťah. Na otázku, ako došlo k výstrelu zo zbrane E. B., keď učiteľka predtým kontrolovala
vzduchovú pušku odpovedala, že nevie. Mohlo sa stať, že si zbraň nabil sám. Keď došlo k incidentu
boli na strelnici ešte nejakí spolužiaci. H. A. ich poučovala na začiatku každej vyučovacej hodiny. Kým
si všetci žiaci vytiahnu pušky a pištole zo skrine trvá 5-10 minút. Necítila počas hodiny, aby jej hrozilo

nejaké nebezpečenstvo s tým, že sú tam zbrane alebo že sa tam strieľa. Nepočula, aby E. B. v ten deň
povedal, že nemá vystrelený brok pred prestávkou. E. B. charakterizovala ako živšieho. Neeviduje, aby
sa v minulosti stalo niečo také, aby si E. B. alebo iný spolužiak v rozpore s pokynom učiteľky nabil zbraň.

Obžalovaná k výpovedi uviedla, že nesúhlasí s tým, že žiaci mali voľný prístup k zbraniam, pretože po
zastavení paľby a po zaznení pokynu z palebnej čiary do oddychovej zóny im boli zbrane odobraté a už

sa k nim nemali priblížiť. Nesúhlasí ani s tým, že odišla na toaletu ku koncu, odišla na začiatku prestávky.

Svedokmal.B.O.vprípravnomkonanívypovedal,ževškolskomroku2018/2019chodildo7.B,triednym
učiteľom bola učiteľka A., ktorá vyučovala športovú streľbu a geografiu. Športovú streľbu navštevovali
asi 11. Dňa 27.2.2019, keď mali predmet športovej streľby, prv vošli do strelnice, pripravili si stoly, zoberú

pištole a náboje a začnú strieľať. Zbrane sú uložené v skrini. Používajú pušky a pištole. On mal pridelenú
pištoľ, E. B. mal pušku E. a M. N. nevie. Z pištole sa strieľa zo stoja a z pušky ležmo. Na otázku, či
každý mal pridelené náboje, uviedol áno, tie im dáva učiteľka. Keď nie sú, tak požiadajú učiteľku, aby
im ich vydala. Náboje má ona v skrini. V krabičke je asi 500. Na otázku, či predtým ako začali strieľať
na terče, ich pani učiteľka A. poučila s nejakými bezpečnostnými predpismi odpovedal, že vždy ich

poučuje. K zraneniu M. N. došlo cez prestávku, keď tam nebola učiteľka, bola na záchode. Na otázku,
či skontrolovala zbrane, predtým ako odišla z triedy uviedol, že áno, kontrola prebieha tak, že sa otvorí
hlaveň, dá sa vlajočka a pani učiteľka pozrie, či sú zbrane vybité. Na otázku, či videl, ako došlo k zraneniu
M.N.odpovedal,ževideltotakzpolovice.E.B.strieľalcezprestávkuaM.prišielzanímzbokuapotiahol
mu hlaveň. A keď mu potiahol hlaveň tak E. mal palec na spúšti, dotkol sa spúšti a strelil. E. B. ležal

a vtedy z pravej strany k nemu prišiel M. N.. E. B. predtým ako k nemu prišiel spolužiak so vzduchovou
puškou strieľal. Na otázku, či videl ako E. B. nabíjal zbraň počas prestávky, záporne kýval hlavou. Na
otázku, ako M. E. chytil zbraň, či jednou rukou či obojručne, nevedel odpovedať.
M. N. striekala krv pod okom, po výstrele bol hrozne vystrašený, akoby omdlieval a chytal sa všade. S S.
Q. ho chytili a posadili na lavičku do príchodu záchranky. On išiel do zborovne, aby zavolali záchranku.

E. po výstrele sa ospravedlňoval M.. Na otázku, kedy prišla učiteľka A. do triedy odpovedal, že po tom,
ako sa to stalo a keď M. už sedel na lavičke. Nevie ako reagovala. Na otázku, či sa v minulosti niekedy
stalo, žeby pani učiteľka A. odišla niekde z triedy von a ponechala im zbrane a náboje v triede odpovedal,
že nie, povie im, aby si dali vlajočky, paľbu zastaviť a až vtedy ide preč, aj to len cez prestávku. Počas
streľby si každý nabíja zbraň sám. Pred incidentom mali M. N. a E. B. kamarátsky vzťah. Na otázku, či

dala pani učiteľka pokyn na zastavenie streľby a opustenie palebnej čiary odpovedal, áno. Nepočul, aby
E. nemal vystrelený ten brok pred prestávkou. Nepamätá si, či videl, žeby pani učiteľka kontrolovala tie
zbrane, či sú vybité. Celý incident videl S.. Necítil na hodine, že hrozí nejaké nebezpečenstvo, s tým,
že sú tam zbrane alebo že sa strieľa odpovedal. Kým všetci žiaci vytiahnu pušky a pištole zo skrine trvá
tak 10 – 15 minút. E. B. by charakterizoval ako drzého šibala.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že opätovne namieta otázku vyšetrovateľa o tom, či niekedy
odišla z miestnosti strelnice a nechala im k dispozícií zbrane a náboje, pretože deti nepoznajú význam
slova dispozície. Tiež pri otázke, či sa to stalo už niekedy v minulosti, nie je špecifikované, či mala
odchádzať pravidelne, či raz za tri roky.

Svedkyňa G. A. v prípravnom konaní uviedla, že v školskom roku 2018/2019 chodila do 7.B, triednym
učiteľom bola učiteľka A., ktorá vyučovala športovú streľbu a geografiu. Dňa 27.2.2019 mali dve hodiny
športovej prípravy. Tento predmet športovej streľby navštevovala časť triedy, asi 12 alebo 13 žiakov.
Na otázku, či v ten deň na hodine športovej streľby niekto chýbal, odpovedala áno. V ten deň prišli na

strelnicu, učiteľka ich oboznámila s predpismi, čo môžu a čo nie, potom išli po zbrane, vyložili sa na
palebnú čiaru a mali sa pripraviť. Potom učiteľka zavelila, že majú strieľať. Keď zazvonilo na prestávku
povedala, že si majú vybiť zbrane, išla všetkých skontrolovať a potom odišla na WC. Zbrane majú
uložené v skrini, v inej miestnosti. Každý zo spolužiakov mal pridelenú zbraň, ona mala pištoľ. E. B.mal pušku a M. N. pištoľ. Náboje im dáva učiteľka v krabičkách. Tie krabičky s nábojmi boli uložené
v skriniach. Učiteľka ich poučila s bezpečnostnými predpismi vždy na začiatku roka a pred každou
hodinou. Z pištole sa strieľalo zo stoja a z pušky ležmo, všetci boli v čase streľby na palubnej čiare. Na

otázku, či predtým než zazvonilo na prestávku, dala učiteľka pokyn na zastavenie streľby, odpovedala
áno, povedala zastaviť streľbu, vybiť zbrane, kontrolovať a išla ich skontrolovať. Na otázku, ako zbrane
skontrolovala, uviedla, že išla ku každému pozrieť, či je tam náboj alebo či sú vybité všetky a mali by
byť vlajočky dnu. Vlajočky sú len na pištoliach, pušky majú len zalomené hlavice. Po kontrole povedala,
že majú odísť od palebnej čiary do oddychovej zóny. Vtedy odišla a oni sa tam museli nejako vrátiť.

Dievčatá išli na WC. Na otázku, či keď pani učiteľka opustila triedu, ostali zbrane a strelivo na palebnej
čiare, odpovedala áno. Žiaci išli dozadu a nemali sa tam priblížiť, až potom, keď prišla pani učiteľka.
Na otázku, či mali prístup ku zbraniam a strelivu, odpovedala áno. Na otázku, ako došlo k samotnému
incidentu, k zraneniu spolužiaka M. N. uviedla, že bolo to cez prestávku. Nevideli to, bola vtedy na WC
a potom sa dievčatá rozprávali, len počuli výstrel. V čase výstrelu bola v oddychovej časti, majú tam
stoličky, tam boli a oni boli na druhej strane. Po výstrele sa E. ospravedlňoval M.. Najprv si mysleli, že

M. sranduje, ale keď videli krv, rozutekali sa za učiteľmi.
V čase incidentu učiteľka A. nebola na strelnici. Nevie, ako je možné, že došlo k výstrelu zo vzduchovej
pušky, keď učiteľka odišla z triedy a skontrolovala zbrane. Nezisťovala neskôr ako k tomu došlo.
V minulosti sa niekedy stalo, že učiteľka A. odišla niekde z triedy von a ponechala zbrane a náboje
v triede, keď musela niečo súrne vybaviť, možno tak dvakrát do mesiaca. Do triedy prišla učiteľka A.

hneď, ako po ňu išli, asi do minúty. M. N. na strede čela tiekla krv. Po výstrele bol M. opretý o lavicu. Po
príchode učiteľka A. povedala, že majú ísť z triedy von, prišli tam aj riaditeľ a zástupkyňa. Na športovú
streľbu chodí od piatej triedy. Pred incidentom mali M. N. a E. B. kamarátsky vzťah. Na otázku, v akej
polohe bol E. B. odpovedala, že sedel na žinenke. Na otázku, či si je istá, že E. B. mal svoju pušku vybitú
a nemal v nej náboj, odpovedala áno. Na otázku, ako je možné, že sa tam dostal náboj, uviedla, že asi

chcel dostrieľať. Necítila počas hodiny, že jejhrozí nejaké nebezpečenstvo s tým, že sú tam zbrane alebo
že sa tam strieľa. Na otázku, či po prvej vyučovacej hodine aj nejakí iní žiaci šli na WC počas prestávky
uviedla, že nevie či išli, len štyri dievčatá šli na WC o chlapcoch nevie. Na otázku, či stalo sa niekedy, že
žiaci neuposlúchli pokyny učiteľky, odpovedala áno. Na otázku, aby zhodnotila učiteľku A. odpovedala,
veľmi dobrá učiteľka, s ktorou je stále zábava. Na súťaže s nimi chodieva len pán tréner. Následne na

otázku, či pred incidentom s nimi na súťaže nechodievala, odpovedala, že áno. Na otázku, či si je istá, že
učiteľka zbrane skontrolovala, že sú vybité uviedla, že áno, robieva to tak pred každou prestávkou. Na
otázku, čo znamená pokyn zastaviť paľbu, opustiť palubničie odpovedala, že vybiť zbraň, dať vlajočku
a odísť z palebnej čiary. Na otázku, či je možné sa tam naspäť vrátiť odpovedala, že áno, ale učiteľka
im povie, že sa má vrátiť naspäť. Na otázku aká bola v triede atmosféra, keď učiteľka rozprávala pokyny

uviedla, že všetci ju počúvali.

Obžalovaná k výpovedi uviedla, že svedkyňa potvrdila, že pravidelne sú žiaci poučení o bezpečnosti
a manipulácii so zbraňami tak, ako aj v ten deň. Dostali pokyn paľbu zastaviť, prebehla kontrola zbraní
a dostali pokyn opustiť palebnú čiaru, čo znamená, že zbrane im boli odobraté. Dostali ešte pokyn

nedotýkať sa zbraní a zotrvať v oddychovej zóne. Na otázku vyšetrovateľa, či mali prístup ku zbraniam
a strelive svedkyňa povedala, že áno, ale potom dodala, že sa nesmeli vrátiť z oddychovej zóny a mali to
zakázané. Nesúhlasí s vyjadrením svedkyne, keď sa vyjadrila, že asi dvakrát do mesiaca odišla z triedy,
keď musela niečo vybaviť.

Svedok mal. E. E. v prípravnom konaní vypovedal, že v školskom roku 2018/2019 chodil do 7.B,
triedneho učiteľa si nepamätá. H. A. vyučovala športovú streľbu a geografiu. Športovú streľbu
navštevovali asi 11 žiaci. V ten deň chýbali dvaja. Mali si vtedy vybrať pušky a ísť na palubnú čiaru,
na ktorej boli náboje. Strieľali dovtedy, kým nebola prestávka. Keď bola prestávka, skončili. Všetci
skontrolovali zbrane a išli na prestávku. Zbrane majú uložené v skrini. Každý mal pridelenú svoju zbraň.

On vtedy nemal pridelenú žiadnu zbraň, necvičil. Potom ako si zobrali zbrane, strieľali, ale predtým im
ešte určili, koľko nábojov si majú pripraviť. Náboje vzali z kufríka pri pištoliach, ktorý bol v skrini, každý
mal pridelenú vlastnú zbraň s kufríkom. E. B. mal pušku a M. N. pušku. Na terče strieľali z palubnej čiary.
Na otázku, či predtým ako začali strieľať, ich učiteľka A. poučila s bezpečnostnými predpismi, odpovedal
áno. Počas streľby si každý nabíja zbraň sám. Na otázku, kedy došlo k zraneniu M. N. uviedol, že on

strieľal posledný náboj a potom išli skontrolovať zbrane. Všetky boli vybité a išli na prestávku. Ani nevie,
čo tam robili, len počul, ako strieľa a povedal prepáč a potom sa všetci otočili a M. išla krv z hlavy.
V ten deň mali dvojhodinovku. Na otázku, či po skončení prvej hodiny učiteľka dala pokyn na zastavenie
streľby odpovedal, že áno, povedala, že majú prestať strieľať, potom išli skontrolovať zbrane. Zbraneskontrolovali oni a pani učiteľka. Pani učiteľka skontrolovala a oni skontrolovali po nej, skontrolovala
všetky zbrane. Na otázku, ako zbrane skontrolovala, odpovedal, že či majú vlajočky, čo si dajú do zbraní,
aby vedeli, že keď tam je náboj, že vypadne a pozrie cez dieru, ako sa dáva náboj. Na otázku, či všetci

mali vybité zbrane odpovedal, áno. Na otázku, kedy prišlo k incidentu odpovedal, že nepamätá si. Na
otázku, či tam bola pani učiteľka odpovedal, že išla na WC. V čase výstrelu on išiel na WC. Nevidel, ako
došlo k zraneniu M. N.. Po výstrele učiteľka dala M. vreckovku na hlavu, aby mu netiekla krv a šli na
chodbu. Učiteľka nevidela ten incident. On počas prvej hodiny dával pozor a cez ďalekohľady pozerali,
ako strieľajú a koľko si majú natočiť hore alebo dole. Na otázku, keď pani učiteľka opustila triedu, či

zbrane a strelivo tam ostali odpovedal, že áno bolo všetko. Na otázku, či mali voľný prístup ku zbraniam
a strelivu odpovedal, že nemali, až dokým učiteľka nepovolila. Na otázku, či v minulosti sa stalo niekedy,
žeby učiteľka A. odišla niekde z triedy von a ponechala zbrane a náboje v triede odpovedal, že nie,
vždy bola pri nich. Keď k tomu došlo, v triede boli spolužiaci. O streľbe sa dozvedel od E., keď sa
M. ospravedlňoval. Na otázku, ako je možné, že došlo k výstrelu zo vzduchovej pušky, keď učiteľka
predtým ako odišla z triedy skontrolovala zbrane a aj oni skontrolovali, uviedol, že E. si nabil, aby mal

čo najmenej na ďalšiu hodinu a chcel vystrieľať čo najviac, tak si teda nabil ešte jeden náboj. Na otázku,
či videl, si ako si Sebastián nabíja zbraň odpovedal áno, robil to asi minútu po začatí prestávky. Na
otázku, či učiteľka videla, ako si E. nabíjal zbraň uviedol, že nie, ona bola vtedy na WC. Na otázku, či
neupozorňoval E. niekto na to, že zbrane majú byť vybité, odpovedal nie. Na otázku, či dala učiteľka
pokyn na zastavenie paľby pred prestávkou a opustenie palebnej čiary, odpovedal áno. Na otázku, ako

rozumel tomu pokynu, odpovedal, že majú ísť ďalej od zbraní. Na otázku, či sa stalo niekedy, aby niekto
pokyny učiteľky nerešpektoval, odpovedal, že nie, iba keď sa pýtali, či môžu vystreliť posledný náboj
z pištolí, z pušiek nie. Na otázku, či počas hodiny cítil, že mu hrozí nejaké nebezpečenstvo, s tým že sú
tam zbrane alebo že sa tam strieľa odpovedal že nie, lebo boli od toho dosť ďaleko. Na otázku ako by
zhodnotil učiteľku A., odpovedal, že tá najlepšia učiteľka. Chodieva s nimi na všetky súťaže. Na otázku,

ako ich učiteľka učí pravidlá, odpovedal, že im ich vždy hovorieva.
Na otázku, či v zbraniach počas prestávky boli v hlavniach vlajočky, odpovedal áno. Na otázku, či E. B.
tú vlajočku odstránil odpovedal, že to nevidel. Na otázku, či vzduchovka má nejakú poistku odpovedal,
že áno. Na otázku, či počas výučby na hodinách je aj nejaký iný pedagóg prítomný okrem učiteľky A.
odpovedal, že tréner. Nepamätal si, či tam bol aj v čase incidentu, ale chodieva často. Na otázku, či

vie uviesť, či aj nejakí spolužiaci šli na toaletu počas prestávky, odpovedal, že len vtedy, keď sa vrátila
učiteľka A.. Na otázku, aby sa vyjadril, že asi minútu po prestávke si E. B. znova nabil zbraň z dôvodu,
aby mal menej nábojov na ďalšiu hodinu, či o tom dôvode vedel alebo počul odpovedal, že to trochu
videl. Pred incidentom boli E. a M. najlepší kamaráti a nemali žiadne konflikty.

K výpovedi svedka obžalovaná uviedla, že potvrdil, že bezpečnostné predpisy boli dodržané. Bol
daný pokyn na odobratie zbraní a streliva a odchod do oddychovej zóny. Napriek kapcióznej otázke
vyšetrovateľa, či mali voľný prístup k zbraniam a nábojom, svedok vlastnými slovami doplnil, že nemohli,
až kým pani učiteľka nepovolila, nedala pokyn. Svedok teda potvrdil, že zbrane im neboli len tak voľne
ponechané k dispozícii, aby s nimi mohli robiť čo chcú a už vôbec nie, aby si ich mohli sami nabiť a

strieľať. Pravidlá a pokyny vedeli a ovládali. Svedok potvrdil, že streľba bola zastavená, zbrane boli
viacnásobne skontrolované, že B. si sám nabil zbraň. Potvrdil, že sa úraz stal počas prestávky a žiaden
dozor tam nebol a hľadali ho o poschodie nižšie.

Svedok mal. E. H. v prípravnom konaní vypovedal, že v šk. roku 2018/2019 chodil do 7.B, triednym

učiteľom bola pani učiteľka A., ktorá vyučovala športovú streľbu a geografiu. Nepamätá si, koľko hodín
športovej prípravy mali dňa 27.2.2019, ani koľkí žiaci z triedy navštevovali tento predmet a koľkí na nej
boli. Dňa 27.2.2019 vošli do strelnice, po nich prišla učiteľka A., pripravili si žinenky, kabáty a strieľali.
Potom bola prestávka. Učiteľka zastavila paľbu, skontrolovala zbrane a mali ísť preč s pánom B.. Pani
učiteľka išla na záchod a ďalej si už nepamätá. Zbrane majú uložené v skriniach, čo sú vzadu. Sú to

pušky a pištole, každý mal svoje. On mal pridelenú pušku, E. B. mal pušku a M. N. nepamätá. Z pištole
sa strieľalo zo stoja a z pušky ležmo. H. A. ich poučila s bezpečnostnými predpismi. Počas streľby si
každý nabíja zbraň sám. Náboje, tí čo strieľali z pištole ich mali v kufríku a tí čo mali pušky, nevie,
kde ich mali, ale každý mal sám pri sebe náboje počas streľby. K zraneniu M. N. došlo cez prestávku,
po skončení prvej vyučovacej hodiny. Predtým než zazvonilo na prestávku, učiteľka im dala pokyn na

zastavenie streľby, povedala zastaviť streľbu, išla skontrolovať zbrane tak, že pozrela, či je v zbrani
náboj a povedala, že majú odísť z palebnej čiary. Nepamätá si, či skontrolovala zbrane každému, ale
jemu skontrolovala. Asi skontrolovala aj E. B.. A. sa kontroluje tak, že musí byť nalomená hlaveň a E. ju
mal zlomenú. Ako došlo k zraneniu M. N. videl, ale už si to nepamätá. Po kontrole zbraní učiteľka išlana WC. Na otázku, keď pani učiteľka opustila triedu, či zbrane ostali v miestnosti strelnice na palebnej
čiare, odpovedal áno. K incidentu došlo počas prestávky. V čase výstrelu bol opretý pri stene. Videl,
čo Sebastián robí počas prestávky, až tak si ho nevšímal. Na otázku, kde bol E., keď k nemu prišiel

M. odpovedal, že M. prišiel k E.. Nepamätá si, či videl E. na palebnej čiare. To, že je Gabriel zranený
zistil, keď mu išla krv. Bolo to počas prestávky, po prvej vyučovacej hodine. Učiteľka v tom čase bola
na záchode. Nesnažil sa zistiť, čo sa stalo, keď videl zraneného spolužiaka. M. N. bol zranený pri oku,
niekde pri obočí, išla mu krv, držal si to rukou. Po výstrele M. stál na nohách. H. A. prišla do triedy, keď
vybehli vonku na chodbu a ona vyšla, že čo sa deje. On ostal v triede. Nepozeral sa, čo robil po výstrele

Sebastián. Potom, keď spolužiaci šli povedať učiteľke, že je Gabriel zranený, vyprevadili ich z triedy.
Nepamätá si, kto bol v čase incidentu v triede. Na otázku, či sa v minulosti stalo, aby učiteľka A. odišla
z triedy von a im ponechala zbrane a náboje v triede odpovedal, že asi dva-tri krát. Na otázku, keď sa
to v minulosti stalo, že odišla, či im povedala kam ide, uviedol, že áno, že ide buď do zborovne alebo na
záchod. Na otázku, či sa cítil niekedy počas športovej streľby nebezpečne alebo sa bál že niečo hrozí,
záporne kýval hlavou.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že svedok sa vyjadril, že zbraň má byť nalomená a vyšetrovateľ
opakovane použil pojem zlomená, z čoho vyplýva, že deti používajú správnu terminológiu, vyšetrovateľ
nesprávneaztohovyplýva,ževobžalobesúnesprávnezvolenéslovázverenáakdispozícii.Nachodbu
odišli deti na jej pokyn, zavolať pomoc.

Svedok mal. S. Q. v prípravnom konaní uviedol, že v šk. roku 2018/2019 chodil do akej triedy odpovedal
7.B., triednym učiteľom bola učiteľka A., ktorá vyučovala športovú streľbu a geografiu. Dňa 27.2.2019
mali dve hodiny športovej prípravy. Bolo ich asi trinásť. Na priebeh športovej streľby si nespomína.
On nestrieľal kvôli zlomenej kľúčnej kosti. Do miestnosti strelnice vošla s nimi aj učiteľka A.. Zbrane

majú uložené v sejfe, ku ktorému má prístup len učiteľka A.. Sú to pušky a pištole. E. B. mal v ten
deň vzduchovku a M. N. pištoľ. Z pištole sa strieľa zo stoja a z pušky ležmo. Tí, čo strieľali z pištole,
mali náboje v kufríku spolu s pištoľou. Potom, čo mali spolužiaci zbrane, učiteľka dala povolenie, že
môžu strieľať a každý išiel na palebnú čiaru a mohol strieľať. Učiteľka ich poučila s bezpečnostnými
predpismi, poučuje stále pred každou hodinou a aj v priebehu hodiny. Na otázku, ako ich konkrétne

poučila, uviedol, že nemôžu odchádzať z palebnej čiary bez toho, aby sa nahlásili, že môžu mieriť iba na
terče, že nemôžu mieriť do boku, že nemajú mieriť na ostatných, keď chcú vymeniť bombičku z pištole,
musia sa prihlásiť, aby dovolila vymeniť ju a že majú mať v pištoli vlajočku. V čase streľby on bol za
strelcami úplne vzadu v miestnosti a vedľa neho bola učiteľka. Obaja mali ďalekohľady a pozerali sa
ako ostatní strieľajú. K zraneniu spolužiaka M. N. došlo cez prestávku, po skončení prvej vyučovacej

hodiny. Na otázku, či bola v tom čase učiteľka v triede odpovedal, že keď bol koniec hodiny, dala povel
na zákaz streľby a každý šiel buď na WC alebo sa najesť. Ona vravela, že potrebuje ísť na záchod. Na
otázku, či skontrolovala zbrane každému, uviedol, že asi skontrolovala, ale nevidel to. Na otázku, čo sa
stalo v triede potom, keď učiteľka A. odišla z triedy preč, odpovedal, že B. sa išiel napiť a potom sa vrátil
na palebnú čiaru a potom sa to stalo. Na otázku, či vie niečo bližšie povedať ako došlo k zraneniu M.

N. uviedol, že už si to nepamätá. Len vie, že bol výstrel a bolo ticho a potom každý sa pozrel, kde ten
výstrel bol, tak bol krik a Markus behal do zborovne zavolať učiteľa, aby privolali sanitku. On pribehol ku
M., aby si dal ruku na čelo, aby netieklo toľko krvi a ho vyviedol zo strelnice. B. sa bol asi napiť a vrátil
sa na palebnú čiaru, tam si nabil a potom nevie, čo robil, lebo sa rozprával so E. E. a R. A.. Na otázku,
či videl, ako si nabil pušku počas prestávky odpovedal, že sa mu zdá, že áno. Na otázku, či videl, že by

z nej strieľal počas prestávky odpovedal, že si nie je istý, až tak ich nesledoval. Nepamätá si, či videl
M. N. v miestnosti strelnice. Videl, ako došlo k zraneniu, ale už si nepamätá, ako sa to stalo. Vie, že M.
prišiel k E., potom bol výstrel. E. vtedy ležal, mal v ruke pušku, viac nevie povedať. Po výstrele M. bol
akoby ho niekto prebudil, pozeral do prázdna, stál na nohách. Na otázku, že keď učiteľka opustila triedu,
tak zbrane ostali v miestnosti strelnice na palebnej čiare, odpovedal áno. Na otázku, či sa v minulosti

stalo, aby učiteľka A. odišla niekde z triedy von a im ponechala zbrane a náboje v triede odpovedal,
že sa to stalo asi dvakrát. Na otázku, či učiteľka povedala, kam ide, uviedol, že povedala kam ide a že
nemajú ísť k zbraniam a sa majú zdržiavať v oddychovej zóne. Ako došlo k zraneniu M. N. mohla vidieť
asi Q. Q.. On sa počas prestávky rozprával so E. E. a R. A., boli úplne vzadu. Nepamätá si, či počul
počas prestávky výstrel. M. a E. boli kamaráti. Chodí súťažne strieľať s učiteľkou A.. E. B. je kamarátsky,

niekedyajšikanoval,aleterazužnie.Nestalosa,abyniektopokynyučiteľkynerešpektoval.Paniučiteľka
poučovala o bezpečnosti na strelnici skoro stále.K výpovedi sa obžalovaná vyjadrila, že potvrdil, že ich stále poučuje. Svedok mal za úlohu sledovať
strelcov a na otázku, či kontrolovala zbrane, odpovedal neurčito, lebo nemal za úlohu kontrolovať ju.
Tiež potvrdil, že B. sa bol napiť v oddychovej zóne, čiže bol mimo palebnej čiary a nato sa vrátil naspäť.

Asi dvakrát sa vyjadril, že B. si zbraň nabil, teda náboj nemohol ostať v puške.

Z prečítanej výpovede svedkyne B. G. B. – splnomocnenej zástupkyne poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne vyplynulo, že M. N. bol poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s.
Zdravotná poisťovňa vynaložila v dôsledku vyšetrovanej veci náklady na preplatenie lekárskych úkonov

a zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 12.118,47 eur a poukázala na kompletný rozpis zdravotnej
starostlivosti a lekárskych úkonov rozpísaný v odpovediach z 14.4.2020, 18.2.2020 a 14.4.2020 a na
priložené písomné vyčíslenie liečebných nákladov poškodeného. Vzhľadom na charakter zranení
poškodeného M. N., tieto náklady neboli konečné. Za poškodenú stranu sa pripojila k trestnému
konaniu a navrhla, aby súd uložil v prípadnom odcudzujúcom rozsudku obžalovanému povinnosť uhradiť
poskytnutú zdravotnú starostlivosť a náklady konania vo výške 12.118,47 eur.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že je zamestnancom základnej školy, preto navrhla, aby
poisťovňa bola odkázaná so svojím nárokom na civilné konanie z dôvodu objektívnej zodpovednosti
zamestnávateľa.

So súhlasom prokurátorky a obžalovanej bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok č.
34/2019 znalca MUDr. Dušana Hrubalu CSc. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia ako
aj zápisnica o výsluchu znalca zo dňa 13.5.2020.
Podľa záverov znaleckého posudku poškodený mal. M. N. pri úraze dňa 27.2.2019 utrpel strelné
poranenielebkyamozguvľavo(včelovo–temennejoblasti),sdrobnýmipomliaždeninamiakrvácaniami

i s následným opuchom mozgu v priebehu strelného kanála a s následnou pravostrannou obrnou
končatín vpravo. Toto zranenie jednoznačne vzniklo vystreleným kovovým projektilom /zástrel/. Sila,
ktorá toto poranenie spôsobila musela byť na rozhraní strednej a väčšej intenzity. Mechanizmus vzniku
poranení v ľavej časti lebky a mozgu teda plne zodpovedá tomu, že poškodený bol strelený vzduchovou
zbraňou do oblasti ľavej strany tváre. Bol priamo poranený mozog ako životne dôležitý orgán (strata

určitej časti mozgového tkaniva i pomliaždenie časti mozgu). Pri strate časti mozgu dochádza k strate
určitých dôležitých častí pre funkciu mozgu a pri pomliaždení mozgu obyčajne dochádza k vzniku
menšieho alebo väčšieho opuchu mozgu. Pomliaždenie mozgu s jeho opuchom i nakrvácanie nad
alebo pod tvrdú mozgovú blanu sú z medicínskeho hľadiska vážne poranenia, ktoré ohrozujú život
poraneného. Pri vzniku týchto poranení je nutné zahájiť okamžité liečenie, pretože bez okamžitého

liečenia môžu často také poranenia končiť smrťou poraneného.
Je nepravdepodobné, prakticky je vylúčené, aby si poškodený spôsobil strelné poranenie sám tým, že by
si priložil hlaveň k tvári a vystrelil a ani pri nejakej manipulácii zbraňou a spúšťou. K strelnému poraneniu
mohlo dôjsť tak, že poškodený potiahol zbraň za koniec hlavne smerom na svoju tvár, teda hlaveň bola
v určitej väčšej vzdialenosti od tváre poškodeného a potom strelec vystrelil (potiahol spúšť), ale mohlo

dôjsť z určitej väčšej vzdialenosti od tváre poškodeného tak, že strelec namieril zbraň na poškodeného,
vystrelil a trafil ho do ľavej strany tváre. Zo spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie (rtg snímky)
vyplýva, že strelné poranenie vzniklo pôsobením kovového projektilu. Podľa rtg snímky, i keď projektil je
deformovaný, veľmi pravdepodobne išlo o projektil zv. diabolo. Zraňujúcim predmetom teda bol výlučne
kovový náboj vystrelený zo vzduchovej zbrane.

Pri úraze bol priamo poranený mozog ako životne dôležitý orgán. Pri strate časti mozgu dochádza
k strate určitých dôležitých častí pre funkciu mozgu a pri pomliaždení mozgu obyčajne dochádza k vzniku
menšieho alebo väčšieho opuchu mozgu a pri neliečení opuchu mozgu hrozí také poškodenie mozgu,
ktorémôžespôsobiťismrťporaneného.Toistéplatíipremožnékrvácaniedovnútrolebkovéhopriestoru.
U poškodeného bola o 20.30 h robená tzv. dekompresívna kraniektomia, kedy sa odstráni v temennej

časti lebky vľavo určitá časť klenby lebky aby opuchom vytlačovaný mozog nebol vo vnútrolebkovom
priestore stlačovaný a tým nezvratne poškodený.
Doba liečenia a práceneschopnosti pre strelné poranenie mozgu, vrátane pomliaždenia mozgu, ak
nenastanúnijakéďalšiekomplikácie,bymalatrvaťminimálneod27.2.2019do14.8.2019,t.j.168dní,ale
môže trvať i dlhšie (niekedy až 9 mesiacov, prípadne rok). Takáto doba liečenia a práceneschopnosti je

adekvátna spôsobenému zraneniu vzhľadom na vážnosť a charakter poranení, ktoré poškodený utrpel.
K obmedzeniam v obvyklom spôsobe života poškodeného je možné uviesť, že poškodený bol počas
liečbyzaintubovanýanapojenýnaumelúpľúcnuventiláciu,boluvedenýdoumeléhospánku,bolazačatá
intenzívna liečba opuchu mozgu, boli mu podávané antibiotiká, ako prevencia zápalu a ďalšia podpornáliečba, vyživovaný bol sondou zavedenou do žalúdka. Dňa 1.3.2019, teda 2 dni po operácii, začal
byť odtlmovaný, odpojený z umelej pľúcnej ventilácie, potom bol postupne mobilizovaný, odstránená
bola nasogastrická sonda a potravu začal príjimať cez ústa. Spočiatku mal ťažkosti s vyjadrovaním

sa, s rečou a mal ťažkú obrnu pravej hornej a pravej dolnej končatiny, pre ktorú len ležal na posteli,
postupnesastavzlepšovalavďakamedikamentóznejliečbearehabilitačnejliečbesatentostavvýrazne
zlepšil, takže pri prepustení bol už schopný samostatnej schôdze. Od času jeho hospitalizácie až do
jeho prepustenia, teda do 29.3.2019 si jeho stav vyžadoval starostlivosť zdravotníckeho personálu.
Po prepustení z nemocnice musel chodiť na rehabilitáciu a tiež musel chodiť do tzv. hyperbarickej

komory (asi tri mesiace), čo je liečba pod vysokým tlakom kyslíka, ktorá napomáha lepšej regenerácii
buniek a tým k zlepšovaniu stavu poškodeného. Poškodenému chýbala určitá časť kosti klenby
lebky, a teda mozog je uložený tesne pod kožou a nie je chránený kosťou, preto poškodený mal
zhotovenú ochrannú prilbu, ktorou si do druhej operácie, kedy mu bude späť vrátená kosť, musel chrániť
hlavu pred i menším mechanickým násilím. Vzhľadom na poranenie mozgu musel mať vyhotovený
individuálny študijný plán. Strelné poranenie lebky a mozgu vľavo (v čelovo – temennej oblasti)

s drobnými pomliaždeninami a krvácaniami a s následným opuchom mozgu v priebehu strelného kanála
a s následnou pravostrannou obrnou končatín vpravo je, z medicínskeho hľadiska, poranením ťažkým.
V čase vypracovania znaleckého posudku liečenie nebolo ešte ukončené, poškodený mal ešte určité
ťažkosti napr. tras pravej dolnej končatiny, poruchy jemnej motoriky pravej ruky a je pravdepodobné,
že po úraze mu zostanú určité trvalé následky, ak nenastanú ešte nejaké iné komplikácie. K trvalým

následkom sa bude dať vyjadriť až rok rok po úraze, po kontrolnom traumatologickom, neurologickom
a psychologickom vyšetrení poškodeného.

Z prečítanej výpovede znalca MUDr. Dušana Hrubalu CSc. z prípravného konania vyplynulo, že dňa
30.7.2019 podal znalecký posudok. Po opätovnom predložení a nazretí do originálu vyšetrovacieho

spisu doplneného o ďalšie procesné úkony uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch znaleckého
posudku. Na otázku, či sa vie na základe jeho poznatkov vyjadriť k tomu, aká musela byť vzdialenosť
hlavne vzduchovej zbrane od hlavy poškodeného v čase výstrelu, uviedol, že z medicínskeho hľadiska
sa k tomu nedá vyjadriť, hlaveň nemohla byť tesne pri čele, lebo došlo k zástrelu, lebo keby bola hlaveň
blízko, tak strela by pravdepodobne prestrelila aj druhú časť lebky. Z medicínskeho hľadiska sa to

povedať nedá, z akej vzdialenosti to bolo, ani rekonštrukciou sa to nedá ozrejmiť.

So súhlasom prokurátorky a obžalovanej bol prečítaný znalecký posudok č. 61/2019 znalkyne MUDr.
Henriety Hollovej z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, podľa záverov ktorého
obvinená v čase skutku netrpela žiadnou psychickou poruchou a nekonala pod vplyvom žiadnej

psychickej poruchy. V čase súdnoznaleckého vyšetrenia bola u obvinenej prítomná protrahovaná
depresívna reakcia na stres. V plnom rozsahu chápe zmysel trestného konania a je schopná výsluchov
a účasti na pojednávaní. Obvinená mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie
ovládať. Obvinená nemá sklony k požívaniu alkoholu a psychotropných látok. Z psychiatrického hľadiska
nie je pobyt obvinenej na slobode pre spoločnosť nebezpečný.

So súhlasom prokurátorky a obžalovanej bol prečítaný znalecký posudok T. B. O. č. 6/2019 z odboru
Strelné zbrane a výbušniny, odvetvie Strelivo, Strelné zbrane, Posudzovanie strelníc, podľa záverov
ktorého sa oboznámil so spisom a osobne dvakrát vykonal obhliadku dotknutého priestoru na základnej
škole. Priestor vzduchovkovej strelnice na Základnej škole na ul. L. F. X G. E. F. G. s prihliadnutím na

technickú vybavenosť strelnice spĺňa všetky parametre riadnej strelnice. Na základnej škole je možné
prevádzkovať tento druh strelnice. Prevádzkovateľom vzduchovkovej strelnice je Základná škola na ul.
Zdenka Nejedlého 2, Spišská Nová Ves. Základná škola mala vypracovaný iba prevádzkový poriadok,
bol aj správne vyvesený (s možnosťou nahliadnutia) na nástenke v miestnosti, kde sa vykonávala
strelecká činnosť. Je však nutné ho upraviť a rozšíriť podľa STN 39 5050. Strelnica na základnej škole

a priestor, v ktorom sa strelnica nachádza spĺňa požiadavky na uloženie zbraní, zbrane sú uložené
a uzamknuté v dvoch plechových skriniach. Skrine sú v samostatnej miestnosti, vedľa miestnosti, kde
sa vykonáva strelecká činnosť. Strelivo je uložené a uzamknuté samostatne. Prevádzkovateľ strelnice
zodpovedá na zaistenie bezpečného pohybu osôb v priestore strelnice, za zabezpečenie ohrozených
priestorov a za pravidelnú údržbu strelnice. S prihliadnutím na technickú vybavenosť strelnice, tento

priestor spĺňa všetky parametre riadnej strelnice. Z hľadiska technického (vybavenosť technických
prvkov) vyhovujú všetky prvky umiestnené v miestnosti so streleckou činnosťou bezpečnej prevádzke.
Z hľadiska organizačného zabezpečenia sa dá na túto činnosť, vykonávanú v týchto priestoroch
prihliadať ako na každú inú športovú činnosť. Tieto činnosti by mal riešiť právny predpis ministerstvaškolstva resp. školský poriadok. Taktiež definíciu zodpovedných osôb a osôb vykonávajúcich dohľad
(dozor). Táto aktivita nesmie byť v rozpore so zákonom, ktorý upravuje prevádzku strelnice (zákon č.
190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a STN 39 5050 Strelnice pre ručné strelné zbrane). Čo

sa týka dohľadu a zodpovednosti nad samotným priebehom streľby, zákon č. 190/2003 Z.z. o zbraniach
astrelivepoznápojem„správcastrelnice“.Jetoosoba,poprípadeviacosôb,ktoréurčujeprevádzkovateľ
strelnice na výkon tohto dohľadu a kontroly nad priebehom streľby. Zoznam osôb musí byť oznámený
príslušnému policajnému útvaru.

Obžalovaná k znaleckému posudku uviedla, že organizačné veci a legislatívu má na starosti riaditeľ ako
štatutár. Ona nie je držiteľom strelného preukazu, nemôže byť správcom strelnice. V spise je vyjadrenie
ministerstva školstva, že strelnica nepotrebuje povolenie policajného útvaru.

K podanému znaleckému posudku č. 6/2019 bol vypočutý znalec T. B. O. z odboru Strelné zbrane
a výbušniny, odvetvie Strelivo, Strelné zbrane, Posudzovanie strelníc.

Na otázku, aby sa vyjadril, či vnútorný prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre pracovisko strelnica
platný v kritickom čase na Základnej škole L. F. X, E. F. G. v dostatočnom rozsahu upravoval bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci na vzduchovkovej strelnici, a to najmä z hľadiska vstupu, pohybu žiakov,
ich zdržiavanie sa v uvedenom priestore, ako aj podmienky a postupy pri dočasnom prechodnom
opustení tohto priestoru zodpovednou osobou uviedol, že v znaleckom posudku napísal, že áno bol

vypracovaný, ale bolo by nutné ho rozšíriť pomocou platnej STN, ktorá presne určuje body, čo má
obsahovať. Chýbajú hlavne povinnosti funkcionárov strelnice a definovať konkrétne osoby, ktoré môžu
byť na streľbe zúčastnené ako dozorujúce osoby, určenie zodpovedných pracovníkov v tomto prípade
nejakých správcov strelnice, situačný nákres, vymedzenie zbraní a streliva, ktoré môžu byť použité na
tejto strelnici a pravidlá prevádzky vrátane pravidiel v prípade vzniknutej nejakej mimoriadnej udalosti.

Prevádzkový poriadok strelnice predkladá žiadateľ ako prílohu žiadosti o vydanie súhlasu na
prevádzkovanie strelnice, ktorý vydáva príslušný policajný zbor. Zákon o zbraniach a strelive definuje
strelnicu, ale nie je presne určené v zákone, pre ktoré strelnice má byť alebo nemá byť vypracovaný,
čiže pozná iba pojem strelnica pre strelné zbrane. Ďalej to rozoberá STN, ktorá bližšie určuje, pre ktoré
druhy, alebo pre ktoré zbrane musí byť vypracovaný posudok. V tomto prípade to bola strelnica pre

zbrane kategórie D. Tieto zbrane bez ohľadu na to, či sa používajú na strelnici, sú voľne predajné, to
znamená môže ich kúpiť a nadobudnúť osoba staršia ako 18 rokov. Aj pri streľbe nie je napísané, že z
tejto zbrane sa musí strieľať iba na strelnici. Takto vzniká otázka, či mal alebo nemal byť vypracovaný
znalecký posudok na prevádzku strelnice. V danom prípade ide o nejakú organizovanú činnosť, roky
takto funguje tak, že na tých základných školách sa strieľa takýmto spôsobom, strieľa sa aj nie takou

formou ako v tomto prípade, tam ale je stála strelnica, kedy tie prvky strelnice ostávali stále na tom
istom mieste, v tej istej miestnosti. Vo väčšine prípadov sa zo zbraní kategórie D strieľa v telocvični,
kde sa pripravia zariadenia, dokonca aj vrcholové súťaže sa touto formou strieľajú, tam nie sú na
to vypracované znalecké posudky. Skôr treba dbať na prevádzkový poriadok, ktorý presne definuje
bezpečnostné opatrenia, ktoré majú byť zabezpečené či už počas priebehu streľby alebo mimo nej. K

zásadám bezpečnosti práce sa on nevie vyjadriť, posudzoval priestor ako celok.

Obhajkyňa k výpovedi znalca uviedla, že poukazujú na vyhlášku č. 224/2011 o základnej škole, kde je
jasne uvedené, že riaditeľ školy vypracováva prevádzkové poriadky v telocvični, odborných učebniach
a podobne. Čiže nie je možné, že všetky tie chýbajúce veci, ktoré chýbajú, ktoré nespĺňajú normu

STN sú na obžalovanej. Za všetky nedostatky a to všetko, na čo poukázal znalec, že chýba v tomto
znaleckom posudku zodpovedá riaditeľ. Tým, že miestnosť, kde sa vyučovala strelecká príprava v
zmysleznaleckéhoposudkunespĺňaxnoriem,nemožnohovoriťotejtomiestnostiakooodbornejučebni.

Znalec T. B. O. k znaleckému posudku č. 6/2019 vypracoval doplnok znaleckého posudku č. 5/2024

o tom, či vnútorný prevádzkovo - bezpečnostný predpis pre pracovisko Vzduchovková strelnica
a všeobecné zásady na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na vzduchovej strelnici
v dostatočnom rozsahu upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na vzduchovej strelnici, najmä
z hľadiska vstupu a pohybu žiakov a ich zdržiavania sa v uvedenom priestore ako aj podmienky
a postupy pri dočasnom – prechodnom opustení tohto priestoru zodpovednou osobou. Z jeho záverov

vyplynulo, že vnútorný prevádzkovo - bezpečnostný predpis pre pracovisko Vzduchovková strelnica a
všeobecné zásady na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na vzduchovej strelnici správne
udávajú a určujú bezpečnú manipuláciu so zbraňou na strelnici, no musia byť rozšírené o ďalšie
údaje, ktoré definuje STN 39 5050. Podľa STN prevádzkový poriadok strelnice predkladá žiadateľako prílohu k žiadosti o vydanie súhlasu na prevádzkovanie strelnice. Prevádzkový poriadok overuje
znalec z odboru strelných zbraní a výbušnín, z odvetvia posudzovania strelníc. Musí obsahovať:
identifikačné údaje strelnice, osobné údaje prevádzkovateľa strelnice a pracovníka zodpovedného za

bezpečnú prevádzku strelnice, situačný nákres strelnice s vyznačením bezpečn. zriadení a prostriedkov
na zaistenie bezpečnosti pri streľbe, povinnosti funkcionárov strelnice, vymedzenie zbraní a streliva
povolených na streľbu, bezpečnostné pravidlá prevádzky, postup pri vzniku mimoriadnej udalosti
vrátane pravidiel prvej pomoci pri zranení strelnou zbraňou, pravidlá údržby a upratovania strelnice,
režim vetrania a sledovania vlhkosti vo vnútorných strelniciach. Súčasťou prevádzkového poriadku

je aj zoznam zodpovedných osôb – správcov strelnice. Jednou z povinností správcu strelnice je aj
koordinovať vstup a pohyb osôb prítomných na strelnici. Pohyb osôb má byť definovaný situačným
nákresom strelnice a popisom. Pojem dočasné a prechodné opustenie tohto priestoru zodpovednou
osobou je pri prevádzke strelnice vylúčený. Počas aktívnej prevádzky musí byť zodpovedná osoba stále
prítomná na strelnici.

Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že podľa jeho názoru takáto strelnica mala byť evidovaný na
policajnom zbore. Je to organizovaná činnosť, no na Slovensku takto fungujú. Strieľa sa na základných
školách, v telocvičniach.

Obžalovaná sa vyjadrila, že znalcovi boli predložené aj všeobecné zásady, ktoré ale nie sú súčasť

prevádzkového poriadku, to dokladala ona ako doklad o tom, čo deti poučuje pred streľbou.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy:
Zápisnicou o obhliadke miesta činu zo dňa 27.2.2019 bolo zadokumentované miesto skutku, boli
zaistené biologické stopy a balistické stopy a zároveň bolo miesto fotograficky zadokumentované.

Obžalovaná uviedla, že obhliadka sa konala s odstupom času o 12.45 h, keď dieťa odnášali k lekárovi,
zbrane postupne odložili, tak ako je uvedené v zápisnici, bolo miesto už narušené.

Obžalovaná mala po skutku negatívny výsledok dychovej skúšky na alkohol podľa záznamu z dychovej
skúšky na alkohol.

Z lekárskych správ týkajúcich sa zranenia poškodeného mal. M. N. dňa 27.2.2019 vyplynulo, že bol
prijatý s diagnózou vnútrolebečného poranenia hlavy- zástrelu, ešte v ten deň bol hospitalizovaný v P. U.
F. I., po stabilizácii stavu a prebratia z umelého spánku boli prítomné poúrazové poruchy reči, amnézia,
pravostranná hemiparéza ťažkého st.

Dlhodobo práceneschopná po incidente bola aj obžalovaná A. B. A.. Podľa správy klinickej
psychologičky B. N. z 28.1.2020 mala psychický stav vážne dekompenzovaný v smere ťažkej depresie
a vysokej úzkosti po prežitej traume, prerastá do príznakov posttraumatickej stresovej poruchy.

Bol oboznámený školský poriadok ZŠ (č.l.196 – 228) zo septembra 2018, ku ktorému obžalovaná
uviedla, že vnútorné smernice sú napísané, ale nie sú v súlade s praxou. Podľa článku 2 bod 4,5 nie len
učitelia, ale aj žiaci sú povinní chrániť si vlastné zdravie, zdravie spolužiakov. Už v školskom poriadku
sa predpokladá, že žiaci majú určitú psychickú vyspelosť a sú schopní porozumieť a riadiť sa pokynmi,
či už BOZP, s ktorými ich oboznamovala aj ona.

Podľa čl 13 bod 1 žiak je povinný chrániť svoje zdravie a zdravie svojich spolužiakov počas vyučovania,
prestávok ako aj na podujatiach organizovaných školou. Podľa bodu 3 žiak je povinný dodržiavať
všeobecné zásady BOZ a rešpektovať usmernenia učiteľov. Podľa bodu 7 – za bezpečnosť žiaka
zodpovedá po jeho vstupe do školy a počas prestávok pedagóg poverený pedagogickým dozorom na
chodbách a v triedach, počas vyučovania jednotliví učitelia v triedach podľa rozvrhu vyučovania.

K čl. 13 obžalovaná uviedla, že ak by ona porušila svoje povinnosti, tým, že nechala deti bez dozoru po
zazvonení dve minúty, všetci pedagógovia by museli porušiť svoje povinnosti. Kladie sa jej za vinu, že
nechala deti samé 2 min. cez prestávku, tak potom všetci učitelia, ktorí ustanovujú týždenníkov, keď deti
idú von na veľkú prestávku a týždenníci ostávajú sami v triede, porušujú školský poriadok. Ak by bola
ona zodpovedná počas prestávky, musel by existovať konkrétny rozpis dozorov s uvedením jej mena,

vyvesený na viditeľnom mieste. Takýto rozpis dozorov s jej menom neexistuje.
Pokyny, ktoré vydala boli jasné, zrozumiteľné, nijakým iným pokynom nezameniteľné, opakujúce sa od
5. ročníka a zo školského poriadku jednoznačne vyplýva, že ak žiak dostane pokyn od vyučujúceho,
musí ho rešpektovať a nie je možné za hrubé porušenie jednoznačného príkazu viniť učiteľa. Poškodenýako aj spolužiak, ktorý strieľal boli v čase úrazu psychicky vyspelí, poznali obsah jej pokynu, zásady
BOZP a iba vlastným zavinením, konaním, vlastnou ľahostajnosťou si privodil úraz.

K oboznámenému zoznamu žiakov streleckej prípravy 7.B. (č.l.235) s menami Q. Q., S. Q., M. N., E.
B., G. A., R. A., E. E., R. E., B. O., E. H. a P. L. obžalovaná uviedla, že je nesprávny, E. R. nepatrila do
športovej streleckej prípravy a patrila tam B. I. a I. I..

Zmluvou o zriadení športových tried so zameraním na športovú streľbu zo dňa 1.9.2012 (č.l. 256 – 258)

boli zriadené športové triedy na ZŠ, k čomu obžalovaná uviedla, že do športových tried sa zaraďovali
žiaci po splnení podmienok určených riaditeľom školy, ktorý aj deti do tejto triedy vyberal, nebolo to v jej
kompetencii.

Podľa vysvedčenia o záverečnej skúške z 19.10.1999 a osvedčenia (Fakulta telesnej výchovy a športu
Univerzity Komenského Bratislava) obžalovaná B. A. získala kvalifikáciu tréner I. triedy v špecializácii

športová streľba.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.1985 obžalovaná B. A. nastúpila na funkciu skupinovej vedúcej PO SZM
(počas materskej dovolenky inej kolegyne) na 7. Základnej škole na ul. I., E.. F. G., na základe dohody
z 1.7.1991 od 1.9.1991 vykonávala funkciu učiteľky, dňa 29.8.1985 došlo k zmene zamestnávateľa

z Okresného úradu SNV na L. O. F. H., E.. F. G.. V roku 1993 ukončila vysokoškolské vzdelanie na
pedagogickej fakulte UPJŠ Košice, v roku 2000 zložila rigoróznu skúšku.

Podľa charakteristiky žiaka E. B. zo ZŠ vypracovanú Mgr. Ogurčákom, šk. rok 2018/2019 mal
pozitívne hodnotenie. Obžalovaná uviedla, že B. J. bol poverený triednictvom a nie so všetkými údajmi

v správe sa dá súhlasiť. Známky a poznámky žiaka neboli v súlade s tými, čo uviedol v správe.
Keď uviedol že je zdvorilým, slušným, vypracováva úlohy, nebolo to tak. Žiak často nepracoval na
hodinách, nespolupracoval. Ona s ním na jej vyučovacích hodinách problém nemala, vedela ho zaujať
a rešpektoval ju.

Uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ v Spišskej Novej Vsi, zo dňa 12.8.2019, ČVS: ORPP-186/1-VYS-
SN-2019 bola trestná vec prečinu podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
mal. E. B. zastavená, nakoľko trestné stíhanie maloletého nebolo prípustné z dôvodu, že išlo o osobu,
ktorá pre nedostatok veku v čase skutku nebola trestne zodpovedná.
Obžalovaná sa vyjadrila, že sa stotožňuje s týmto rozhodnutím, bolo vydané na základe dokazovania,

ona ako učiteľka neporušila žiadne povinnosti, ani počas prestávky.

Podľa potvrdenia o vrátení veci dňa 2.7.2020 bola vrátená vzduchová puška zn. Slavia 634, kaliber 4,5,
výr. č. V056718-W08 Základnej škole na ul. Zd. F. v zastúpení riaditeľom školy.

Podľa usmernenia Ministerstva školstva SR (č.l. 602 – 610) k starostlivosti o športovo-talentovanú
mládež bol upravený výber a príprava športovo- talentovej mládeže v školách a OZ pôsobiacich
v oblasti telesnej kultúry vrátane úpravy zriaďovania športových tried na základných a stredných
školách, organizáciou výchovno- vzdelávacieho procesu, príjmania, zaraďovania a vyraďovania žiakov,
personálne zabezpečenia atď.

Listom zo dňa 9.10.2019 poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poškodenému M. N. na sumu 10.567,77 eur, dňa 18.2.2020 na sumu 12.008,58
eur, 14.4.2020 na sumu 12.118,47 eur vrátane predloženia rozpisu nákladov.

Z potvrdenia z č.l. 725 vyplynulo, že dňa 5.9.2018 dvanásť žiakov (Q. Q., S. Q., M. N., E. B., G. A.,
R. A., E. E., B. O., E. H., P. L., I. B. a I. I.) podpísali, že boli poučení o bezpečnosti práce na strelnici
a pri presune na strelnicu.

Podľa zásad bezpečnosti práce (č.l. 726-730) riadiť streľbu na strelnici mohla okrem iných A. B. A.

– trénerka s odbornou kvalifikáciou. Ďalej sú popísané všeobecné zásady na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci na vzduchovkovej strelnici. Zásady bezpečnosti práce upravoval aj vnútorný
prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre pracovisko ,, VZUCHOVKOVÁ STRELNICA“ z 6.9.2018.
Príslušný vedúci zodpovedá okrem iného aj za permanentnú kontrolu činnosti na strelnici.Obžalovaná sa vyjadrila, že ide o bezpečnostné predpisy, ktoré sa deťom predkladajú pri poučovaní
bezpečnosti práce, pri manipulácii so zbraňou, pri dodržiavaní pokynov. Sú tam vypísané všetky pokyny,
ktoré musia rešpektovať, pričom poukázala na to, že nabíjať môžu len na povel, na palebnú čiaru môžu

ísťlennapovel,odísťzpalebnejčiarymôžulennapovel.Všetkytietobezpečnostnépredpisyoniporušili.
Bezpečnostnépredpisyokremtoho,žesasnimipoučujú,majústálevyvesenévmiestnostinaviditeľnom
mieste. Nové pravidlá povoľujú neverbálny kaučing pre všetky disciplíny. Musia všetky tieto predpisy
a pokyny ovládať, lebo na palebnej čiare, či na tréningu alebo na súťaži to musia všetko vykonávať sami
v súlade s predpismi, a ona ako tréner a učiteľ im nesmie zasahovať do zbraní.

K organizačnému poriadku pre pedagogických a prevádzkových zamestnancov školy základnej školy
z mája 2018 obžalovaná uviedla, že sa jedná o jeden zo základných a hlavných dokumentov školy,
odvodzujúsaodnehosmernice,vktoromsúuvedenépovinnostiriaditeľaškoly,aleajostatnýchvšetkých
zamestnancov. V praxi sa tento organizačný poriadok nedodržiaval v bode 1.7 písm. a) c), kde je jasne
uvedené, že v kompetencii riaditeľa školy je schvaľovať rozvrh hodín a rozvrh dozorov, čo riaditeľ robí

nedbalo. Takto formulované listiny vydávané riaditeľom školy sú formálne, v praxi nerealizovateľné alebo
spôsobujú problémy učiteľom, sú sťažené pracovné podmienky a v rozpore so zákonníkom práce a
BOZP. V organizačnom poriadku je jasne uvedené, že pedagogickí zamestnanci sa riadia rozvrhom
hodín a rozvrhom dozorov, preto dávať za vinu úraz jej je nemožné, že si nesplnila povinnosť dozoru,
lebo dozor mať nemala. Mala riadnu prestávku, ktorú využila v stave indispozície na návštevu WC a v

deň úrazu podľa rozvrhu dozorov jej nijaká povinnosť dozoru počas prestávky nevyplývala.

Podľa stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 16.9.2019
počty žiakov v triede základnej školy určuje § 29 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z. V prípade športovej
streľby je uvedený počet žiakov päť na jedného trénera (napriek tomu, že uvedený program je platný

pre športové gymnázia, ZŠ so športovou prípravou sú povinné rešpektovať rovnaké počty žiakov na
jedného trénera), k čomu priložili prílohu 2 zákona. V zmysle § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. riaditeľ školy
riadi školu a zodpovedá za úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy ako aj za dodržiavanie všeobecne
záväzných právnych predpisov. Podľa prílohy 1 zákona počet vyučujúcich hodín športovej streľby je
určený pre 5., 6. ročník osemročného športového gymnázia na 18 hodín týždenne, pre 7. a 8. ročník

na 19 hodín týždenne.
Obžalovaná sa vyjadrila, že ministerstvo školstva jasne predložilo, že riaditeľ musí dodržiavať
všeobecno-záväzné právne predpisy, hlavne čo sa týka počtu detí, lebo napriek tomu, že je tam počet
deti 5, ani zďaleka sa 12 detí nepribližuje k odporúčanému počtu 5. Ide o bezpečnosť nie len jej ako
učiteľa, ale aj o bezpečnosť detí. Čo sa týka počtu hodín, sú rôzne spôsoby ako naplniť tie počty hodín,

ale to už je v kompetencii riaditeľa.

Kučebnýmosnovámšportovejprípravyvšportovejstreľbe(č.l.741-763)obžalovanáuviedla,ževzmysle
učebných osnov športovej prípravy v športovej streľbe v časti učebné osnovy mládeže do 14 rokov
a v článku 4.2 špeciálne poznatky písm. a) je súčasťou učebných osnov teoretická príprava žiakov

týkajúca sa bezpečnostných opatrení pri narábaní zo zbraňou a strelivom a zároveň aj dodržiavanie
týchto štandardov je jedným z výkonových štandardov učebných osnov.

K pracovnému poriadku (č.l. 822 až 847) obžalovaná uviedla, že podľa čl. 16 bod 7) učiteľ vykonáva
dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaním, po vyučovaní, v čase prestávky. Pri zabezpečovaní dozoru

nad žiakmi sa postupuje podľa rozvrhu dozorov, ktorý schvaľuje riaditeľ školy. Schválený rozvrh dozorov
sa vyvesí na viditeľnom mieste v riaditeľni. V rozvrhu dozoru určí, ako sa tento dozor zabezpečí. Podľa
čl. 24 bod 1) ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Čl. 25 bod 1)
starostlivosť o pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov upravuje § 151 až § 176 zák.
práce, bod 2) zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry a práce a pracovného prostredia primerané

pracovné podmienky, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny, bezpečný. Týmto
poukázala na bezpečnosť, na počty detí, ktoré jej boli samej jedinej zverené. Podľa čl. 29 bod 1)
zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť
svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť
opatrenia na ich odstránenie. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia kontroluje, či zamestnanci plnia

svoje pracovné úlohy, aby nedochádzalo ku škodám.

Podľa charakteristiky zamestnávateľa Základnej školy, Z. Nejedlého 2, Spišská Nová Ves obžalovaná
plnila pracovné úlohy zodpovedne, presne. Je samostatná, pokojná, uvážlivá, má dobré organizačnéschopnosti. K žiakom má kladný vzťah. V športovej streľbe pod jej vedením dosahujú žiaci vynikajúce
výsledky.

Podľa evidencie priestupkov má obžalovaná jeden záznam o dopravnom priestupku z 12.11.2017, za
ktorý jej bola uložená bloková pokuta 20,- eur. Obžalovaná uviedla, že auto zaparkoval rodič, bolo to jej
auto, neporušili žiadny právny predpis, ale bolo potrebné, aby išla s policajtom na stanicu, preto radšej
zaplatila pokutu. Z lustrácie generálnej prokuratúry vyplynulo, že žiadne iné trestné konanie sa voči
obžalovanej neviedlo a ani nevedie. V registri trestov obžalovaná nemá žiadny záznam.

Bol oboznámený Inovatívny školský vzdelávací program platný od 1.9.2019 na str. 27, bod Bod. 1, kde
je uvedené, že všetky odborné predmety sa vyučujú v odborných učebniach chémie, fyziky, biológie,
jazykovej učebne, jazykového laboratória, školskej dielne, etickej a náboženskej výchovy, učební
informatiky a kuchynky. Na ich využívanie je vypracovaný rozvrh hodín odborných učební. Vyučovanie
športovej prípravy prebieha podľa zamerania vo vnútorných priestoroch školy- malá telocvičňa, veľká

telocvičňa, strelnica, školský bazén a vo vonkajšom areály školy.

Obžalovaná sa vyjadrila, že na to, aby miestnosť č. 137 bola považovaná za odbornú učebňu, musí
spĺňať normy STN 395050, pričom znalec konštatoval, že nespĺňa. V zmysle zákona č. 190/2003 má
mať prevádzkovateľ zbrojnú licenciu kategórie E na uskutočnenie športovej, kultúrnej alebo záujmov

činnosti, čo škola nemá.

Z rámcového učebného plánu pre športové gymnázia s osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom
slovenským pri vyučovacom predmete športová príprava je predpísaný počet hodín na 1. - 8. ročník
80- 192 hodín (10-24 hodín týždenne v závislosti od konkrétneho športu). Z prílohy vyplýva odporúčaný

počet žiakov na jedného trénera pre jednotlivé športy, pri streľbe je to 5 žiakov. Počet žiakov môže
byť menší alebo väčší z organizačných dôvodov, ak sa skupina nedá rozdeliť na menšie alebo väčšie
skupiny. V tomto prípade sa prepočítaný stav trénerov primerane zvyšuje alebo znižuje.
Obžalovaná sa vyjadrila, že keď je v skupine viac žiakov, aj počet trénerov alebo asistentov musí byť
navýšený.

K listinám predložených obhajobou (č.l. 1147-1151), t.j. rozvrhu hodín na strelnici, kde 3. a 4. hodina je
uvedené 6.B/7.B obhajkyňa uviedla, že je to napísané zmätočne, niekto je zodpovedný za to, že v určitej
miestnosti je určitá trieda a určitý počet žiakov a z tohto je ťažko vydedukovať, kto vlastne na tej strelnici
má byť. K zoznamu odborných učební uverejnenom na internetovej stránke školy uviedla, že odborné

učebne sú vyznačené doslova a do písmená ako odborná učebňa fyziky, chémie. Telocvičňa, strelnica,
bazény nie sú označené ako odborné učebne a nikde sa nenachádza žiaden dokument, ktorý by to
označoval. Čo sa týka toho rozdelenia SRL to znamená, že futbalová trieda je spojená, sú tam dvaja
učitelia a pritom ide o futbalovú triedu. Vo vzťahu k strelnici počet žiakov bol prekročený 130-násobne
a bol tam jeden pedagóg. Podľa dozoru na chodbách v šk. roku 2018/2019 v stredu mali dozor p. N.

v trakte D a do veľkej prestávky pani E. v trakte F.

Bol oboznámený Vnútorný poriadok školy, z ktorého okrem iného vyplývajú aj ďalšie povinnosti
pedagógov. Napr. že odborné učebne, telocvičňu, kabinety a dielne zásadne odomyká a zamyká
príslušný vyučujúci. V týchto priestoroch nesmú zostať žiaci bez dozoru učiteľa ani cez prestávku.

Počas vyučovacej hodiny, výchovnej činnosti, mimoškolskej akcie i cez prestávku nesmú žiaci ostať bez
pedagogického dozoru. Z bodu 21 vyplýva, že učitelia TEV, TSV a SRL sú zodpovední za presun žiakov
do telovýchovného objektu, za dozor v telovýchovnom objekte, za zamykanie šatní a bočných dverí do
telovýchovného areálu.

Obhajkyňa sa vyjadrila, že vnútorný poriadok školy vypracoval riaditeľ a na strelnicu sa v tomto
vnútornom poriadku zabúda. Hovorí sa o telovýchovných objektoch, telovýchovnom areály, ale to nie
je strelnica. Strelnica je miestnosť č. 137. Táto miestnosť nie je ani objektom, nie je odbornou učebňou
vzhľadom k tomu, že nespĺňa kritéria, ktoré by mala spĺňať. Dozor je určený na chodbách. Vnútorný
poriadok školy je všeobecný, dokonca v niektorých momentoch sa ani nedá použiť na strelnicu a

neupravuje skoro nič konkrétne.Na pokyn krajského súdu na hlavnom pojednávaní bol oboznámený podstatný obsah vyhlášky
Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z.z. a zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach
a strelive.

Obhajkyňasavyjadrila,ževyhláška320/2008bolazmenenávyhláškouč.224/2011abolprávezmenený
§ 3, ktorý v odseku 3 hovorí o tom, že riaditeľ vydáva prevádzkové poriadky telocvične, odborných
učební a pracovísk, ktoré sa v týchto priestoroch umiestnia na viditeľnom mieste, riaditeľ zabezpečí,
aby sa s ním oboznámili všetci zamestnanci, ktorí v týchto priestoroch pracujú a žiaci, ktorí sa v

týchto priestoroch vzdelávajú. Aj tento paragraf vyhlášky, ktorá bola novelizovaná bol riaditeľom školy
porušený. Prevádzkový poriadok tak ako znalec uviedol bol vypracovaný veľmi slabo, nevypracoval ho
riaditeľ ani ho len neskontroloval a nebol nikde vyvesený, nebol s ním nikto oboznámený. Obžalovaná
robila všetko čo mohla, aby zachovala BOZP tým, že na začiatku školského roka, počas každej hodiny
oboznamovala žiakov s pravidlami ako postupovať pri streľbe. Obžalovaná dodala že citovaný paragraf
hovorí o tom, že musí byť presný rozvrh dozorov zverejnený, podpísaný riaditeľom školy, zverejnený

na viditeľnom mieste v budove školy. Tento rozvrh dozorov pán riaditeľ predložil tak ako to stanovuje
zákon, avšak v tomto rozvrhu dozorov jej meno nikde nie je. Žiaden iný rozvrh dozorov tak ako to
stanovujezákonriaditeľnepredložil.Akurátcitovalvnútornýporiadokškoly,ďalšiepovinnostipedagógov,
tam poukázal na odborné učebne, telocvičňu, kabinety a dielne zásadne odomyká a zamyká príslušný
vyučujúci. V týchto priestoroch nesmú zostať žiaci bez dozoru učiteľa ani cez prestávku. Nie je tam

napísané vyučujúci. Obžalovaná k zákonu o zbraniach a strelive uviedla, že bezpečnosť pri streľbe so
zbraňami kategórie D sa dodržiava v rámci pravidiel športovej streľby dospelými osobami s platnou
licenciou rozhodcov alebo trénerov športovej streľby ktoré vydáva Slovenský strelecký zväz. Podľa
pravidiel športovej streľby sú strelci povinní pri prerušení alebo po ukončení súťažnej streľby ponechať
svoju zbraň na palebnej čiare. Odísť z palebnej čiary môžu až po kontrole zbraní a so súhlasom dozoru

konajúcej osoby, ale bez zbrane. Vrátiť späť na palebnú čiaru sa môžu až na pokyn dozorujúcej osoby
staršej ako 18 rokov, strieľať môžu začať až na pokyn dozorujúceho. Tiež odniesť si zbraň z palebnej
čiary, čiže opätovne sa jej dotknúť môžu až na pokyn dozorujúcej osoby staršej ako 18 rokov, a to po
ukončení streľby všetkých strelcov v danej zmene. Žiaci na pokyn odložili zbrane na palebnej čiare,
po kontrole odišli z palebnej čiary, zbraní sa znovu dotknú až na pokyn dozorujúcej osoby, cudzej

zbrane sa dotýkať nesmú. Zákon o zbraniach a strelive § 56 ods. 8 vymenúva, že zbrane kategórie
D môžu byť zverené osobám mladších ako 18 rokov len pod dohľadom osoby staršej ako 18 rokov.
Za zverenie zbrane kategórie D osobám mladším ako 18 rokov sa považuje len situácia, keď strelci
majú povolený prístup k zbrani a môžu ju so súhlasom dozor konajúcej osoby staršej ako 18 rokov
používať. V znení obžaloby sa zverenie, resp. ponechanie k dispozícii nepovažuje za zverenie alebo

ponechanie k dispozícii, ak osobám mladším ako 18 rokov bol vydaný pokyn paľbu zastaviť, zbrane im
boli skontrolované a na pokyn dozorujúcej osoby staršej ako 18 rokov museli zbrane kategórie D odložiť,
následne palebnú čiaru bez zbrane opustiť a súčasne dostali pokyn zákazu sa zbraní dotýkať. Takáto
situácia sa nepovažuje za zverenie, ponechanie zbraní k dispozícii podľa § 56 ods. 8 zákona. Keďže im
boli dokázateľne zbrane odobraté znamená to, že im nemohli byť zverené, ponechané k dispozícii. Ak

dostanú strelci mladší ako 18 rokov pokyn od dozorujúcej osoby staršej ako 18 rokov zbrane odložiť a
opustiť bez zbrane palebnú čiaru, tak sa jednoznačne zverená zbraň odníma a prestáva byť zverená,
ponechaná k dispozícii.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obžalovanej na oboznámenie listín z č.l. 615- 625, ktorých

obsahom boli články z novín o výsledkoch a úspechoch na streleckých súťažiach, osvedčení rôznych
žiakov týkajúcich sa dosiahnutých úspechov z rôznych súťaží, majstrovstiev, či diplomu obžalovanej za
prvé miesto v kategórii tréner roka za rok 2014, nakoľko tieto listiny resp. úspechy športových strelcov
nijakým spôsobom neprispejú k objasneniu stíhaného skutku z 27.2.2019, keď utrpel úraz mal. M. N..
Tiež súd pre nepotrebnosť neoboznámil rozvrh hodín a záznam o registrovanom školskom úraze.

Súd tiež odmietol návrh na vypracovanie znaleckého posudku z oblasti psychológie k osobám M. N. a E.
B. k tomu, či mali dostatočné rozumové schopnosti na to, aby rozpoznali nebezpečenstvo, ktoré svojim
správaním vyvolali, aby si uvedomili dôsledky svojho konania a k tomu, či dokázali rozpoznať, že ich
konanie môže privodiť inému ujmu na živote a zdraví pre nepotrebnosť. Jednalo sa o trinásťročné deti,
ktoré obžalovaná poznala ako vyučujúca aj ako triedna učiteľka.

Odmietnutý bol aj návrh na vyžiadanie výchovných opatrení voči M. N. a E. B., ktoré dostali na
vyučovacích hodinách a cez prestávku za porušovanie školských pravidiel a výpisov z pohovorov
s výchovným poradcom ako aj charakteristiku na M. N. pre nepotrebnosť k skutkovému objasneniu veci.Opäť súd poukazuje na to, že obžalovaná mala ako triedna učiteľka o tých to veciach prehľad a vedela
o správaní či už problémovom alebo bezproblémovom uvedených maloletých chlapcov.
Súdodmietolajnávrhnaoboznámeniesasnárodnýmiamedzinárodnýmipravidlamiprezaobchádzanie

so zbraňami, propozíciami na Majstrovstvá SR mládeže v športovej streľbe a výsledkami žiakov,
pretože k skutku došlo na vyučovacom procese a nie na súťaži, preto nevyvstala potreba oboznámiť
súťažné pravidlá. Keďže súd vykonáva dôkazy smerujúce k skutkovému objasneniu veci jednoznačne
nepotrebným dôkazom je návrh na oboznamovanie výsledkov žiakov na streleckých súťažiach.
Súd odmietol návrh na prečítanie výkladu zákona o zbraniach a strelive podaného S. B. predsedom

športovo streleckého klubu vrátane fotokópie komentára k zákonu, nakoľko právne záväzný výklad
zákonom podáva iba ústavný a najvyšší súd. A čítanie komentára k zákonu nemôže byť dôkazom
v trestnom konaní.
Odmietnutý bol aj návrh na čítanie stanoviska Ministerstvo vnútra SR, ktorý sa týkal povoľovacieho
konania na prevádzkovanie strelnici, čo bolo objasnené znaleckým posudkom T. O..
Súd odmietol návrh na oboznámenie sa s dozorom na chodbách na ZS v roku 2021 a rozvrhu hodín

obžalovanej, keďže sa netýkal doby skutku t.j. 27.2.2019.
Ďalej súd odmietol prečítať čestné vyhlásenia maloletých detí spísané v roku 2021, na okolnosť, akým
spôsobom sa správal poškodený po operácii ako aj čestné prehlásenie kolegyne B. T. Q. zo dňa
30.6.2022 k okolnosti, že M. N. a E. B. sa v deň úrazu pred športovou streleckou prípravou hádali,
a to pre procesnú nespôsobilosť takéhoto čestného vyhlásenia ako dôkazu v trestnom konaní. Dôkazy

v trestnom konaní možno vykonať len v procesnej forme ustanovenej Trestným poriadkom. Výpoveď
svedka v trestnom konaní k ozrejmeniu niektorej okolnosti nemôže mať formu listinného dôkazu.
Procesnú účinnosť má len taká výpoveď svedka, ktorá bola učinená svedkom na hlavnom pojednávaní,
po jeho komplexnom poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa výpovede
svedka. Zároveň nedá súdu poukázať na to, že vôbec nie je zrejmé, kto s maloletými deťmi po takej dobe

uvedené čestné vyhlásenia spisoval a za akých okolností, či zákonní zástupcovia detí mali vedomosť,
že dieťa spisuje nejaké vyjadrenie, ktoré bude predložené v trestnom konaní.
Súd pre nepotrebnosť odmietol aj návrh na oboznámenie sa s náčrtom priestorov, akým spôsobom
obžalovanáprivádzalaaodvádzaladeti,vzdialenostimedzimiestnosťami.Takýtonáčrtaninemápovahu
procesne použiteľného dôkazu v trestnom konaní.

Súd odmietol aj návrh na výsluch svedkov T. S. B. a T. B. A. B. ku skutočnostiam, akým spôsobom
pracujú žiaci na strelnici počas súťaží a aké vedomosti ohľadom bezpečnosti pri nakladaní so zbraňou
ovládajú, kedy sú zbrane zverené a čo už za zverenie zbrane nemožno považovať, pretože sa jedná
o osoby, ktoré neboli priamymi svedkami a súd má dbať, aby dokazovanie bolo čo najúčinnejšie
zamerané na objasnenie veci. Ohľadom vysvetlenia pojmu zverenie alebo prenechanie zbraní, si výklad

pojmov robí súd sám prípadne právne záväzný výklad k zákonom podáva iba ústavný a najvyšší súd.
Súd odmietol aj návrh na oboznámenie sa s fotografickým materiálom vrátane priložených CD nosičov
DVD záznamu k tomu, že poškodený žije bežným spôsobom života, neobmedzuje sa v športových
aktivitách, ku ktorému obžalovaná uviedla, že záznamy našla v schránke, pretože je pochybnosť
o zákonnosti získaných fotografických a video materiálov, o tom kedy, kým a za akých okolností boli

vyhotovené, vrátane neexistencie súhlasu dotknutej osoby s vyhotovením obrazových a obrazovo-
zvukových záznamov súkromného prejavu. Tiež odmietol návrh na oboznámenie sa so sms správou
zo dňa 15.8.2019 k tomu, že poškodený nedodržiava liečebný režim, nakoľko nespĺňa požiadavku
zákonného dôkazu. Nie je zrejmé, kto, za akých okolností ju píše, a nedá sa verifikovať jej hodnovernosť
či pravdivosť, teda sa nedá ani vyhodnotiť žiadnym spôsobom. To isté sa týka aj návrhu na oboznámenie

sa s fotografickým materiálom z 2.6.2021 ohľadom poškodeného M. N..
Súdodmietolnávrhnaoboznámeniesaslistinouodozoreučiteľovnachodbáchvtýždni,keďsastalúraz
(rozpis však bol pre školský rok 2019/2020), nakoľko k úrazu došlo na strelnici. Tiež odmietol oboznámiť
dodatok k vnútornému poriadku školy platný od 15.4.2019, ktorý sa týkal opustenia tried počas veľkej
prestávky všetkými žiakmi pre nepotrebnosť najmä preto, že sa týkal opustenia tried aj týždenníkmi

počas veľkej prestávky. Súd odmietol návrh na oboznámenie sa so zoznamom žiakov s poruchami
učenia a pozornosti, nakoľko to nemá žiadny súvis so skutkom zo dňa 27.2.2019.
Súd neoboznámil ako dôkaz ani triedny výkaz, podľa ktorého žiaci navštevujú športovú triedu a teda
vzťahujú sa na nich predpisy o športových triedach a nejde o bežnú triedu s rozšíreným vyučovaním
športovej prípravy, nakoľko nemá vplyv na posúdenie skutkových okolností, ku ktorým došlo na strelnici

dňa 27.2.2019.
Žiadny súvis s objasňovaním a preukazovaním skutku z 27.2.2019, pri ktorom došlo k poškodeniu
zdravia mal. M. N. nemá ani sťažnosť rodičov na postup riaditeľa školy zo dňa 8.9.2020, preto súd túto
sťažnosť odmietol vykonať ako listinný dôkaz.Pre nepotrebnosť súd neoboznamoval ako dôkaz ani návrh na mimosúdnu dohodu vo veci náhrady
škody. Tiež súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu prehratím CD nosiča a s tým súvisiacim záznamom
o riešení šikany (preukazujúcej sklony mal. M. N. k šikanovaniu spolužiakov) v súvislosti s tým, že nebolo

objasnené, či medzi N. a B. nedošlo k hádke a malo to vyústiť do streľby. Je opätovne nutné zdôrazniť, že
súdvykonávadokazovanietak,abybolozameranénačonajúčinnejšieobjasnenieskutkovýchokolností.
Prehratím záznamu o nejakom inom incidente, ktorý nemá žiadny súvis so stíhaným skutkom a ani by
sa ním neobjasnilo, či došlo k hádke medzi M. N. a E. B., by súd na túto povinnosť rezignoval.
Súd tiež odmietol návrh na oboznámenie sa s pravidlami používania mobilných telefónov pre

nepotrebnosť, nakoľko skutočnosť, že ani učitelia nemohli používať mobilné telefóny počas vyučovania
vyplynula už z výpovede obžalovanej a potvrdil to aj svedok B. B. F..

V konaní po zrušení veci boli vykonané nasledovné dôkazy:
Z charakteristiky z miesta trvalého bydliska (Mesto Spišská Nová Ves) na obžalovanú vyplynulo, že
v evidencii Mestskej polície má dva záznamy, dňa 10.3.2015 porušenie zákona č. 8/2009 Z.z. a 8.3.2018

porušenie zákazu vjazdu (zák. č. 8/2009 Z.z.). Jej správanie nebolo prejednávané mestským úradom.
Mestský úrad následne charakteristiku obžalovanej doplnil v tom, že v roku 2015 bola ocenená titulom
Tréner roka, v rokoch 2010-2014 bola členkou Komisie pre školstvo a vzdelávanie pri mestskom
zastupiteľstve, spolupodieľala sa na tvorbe Školskej koncepcie rozvoja mesta a koncepcie rozvoja
športu, bola členkou Rady športových klubov mesta Spišská Nová Ves, kde zastupovala Športovo

strelecký klub Rušňové depo Spišská Nová Ves.

Podľa hodnotenia Základnej školy Z. Nejedlého Spišská Nová Ves obžalovaná pracuje na pozícii
učiteľky 2. stupňa v aprobácii geografia a pedagogika. V škole pôsobila aj ako tréner športovej streľby
do 30.6.2016. Prácu učiteľky vykonáva podľa učebných osnov a plánov. V edukačnom procese ťaží

zo svojich pedagogických skúseností, využíva vzdelávania ponúkané školou, momentálne si plní svoje
pracovné povinnosti a snaží sa o profesionálny prístup k výučbe. Jej prístup k žiakom je korektný
a v rámci svojich možností sa ich snaží podporovať. Podieľa sa na chode školy a príležitostne sa zapája
do organizácie rôznych aktivít. V rámci kolektívu pracuje samostatne a podľa potreby spolupracuje na
plnení pracovných úloh. Novou riaditeľkou školy bola za obdobie od 1.7.2024 (odkedy je vo funkcii)

zhodnotená ako učiteľka, ktorá zodpovedne pristupuje k svojej práci.

Podľa aktuálneho odpisu z registra trestov nebola súdne trestaná. V lustrácii priestupkov nemá žiadny
záznam.

Obžalovanou boli predložené listinné dôkazy, a to štatistický výkaz o základnej škole, podľa ktorého bol
uvedený počet učební 41, z toho odborných 13, ktorých názvy zverejnila škola na webovej stránke (nie
je tam strelnica). Z výkazu o športovej streľbe a športovej triede k 31.12.2018 bol počet športových tried
sedem. Počet žiakov pri strelectve v 5. ročníku – 12, 7. ročníku 12, 9. ročníku – 9, spolu 33. Podľa
školského poriadku zo 9/2022 je medzi 3. – 4. vyučovacou hodinou 10 minútová prestávka. Športová

príprava prebieha medzi 6.-7. vyuč. hodinou bez stanovenia prestávky.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný v odsudzujúcej časti výroku
tohto rozsudku.

V konaní na základe vykonaných dôkazov nebolo sporné, že dňa 27.2.2019 počas prestávky medzi
dvoma vyučovacími hodinami športovej prípravy, ktorú mala 7.B. trieda s vyučujúcou A. B. A. došlo
k strelnému poraneniu maloletého žiaka M. N., a to v miestnosti strelnice v dôsledku toho, že pristúpil
k mal. E. B., ktorý držal v rukách pušku, kalibru 4,5, značky Slavia, v.č. V056718-W08 a po krátkej

konverzácii, keď pušku rukami chytil mal. M. N., tak E. B. stlačil spúšť a došlo k výstrelu, pričom mal.
M. N. bol zasiahnutý do čelovej oblasti.

Obžalovaná v rámci svojej obrany poukázala najmä na to, že k incidentu došlo cez prestávku, pričom
vyučujúci zodpovedá za žiakov počas vyučovacej hodiny. Počas prestávky nemala dozor na chodbe,

ani na strelnici. Iba vo vnútornej smernici je všeobecne uvedené, že učiteľ športovej prípravy má mať
dozor, nie je tam však jej meno. Zbrane z dispozície deťom odňala, pretože dala pokyn zastaviť paľbu,
zbrane skontrolovala, dala pokyn opustiť palebnú čiaru tak, ako sa to robí na streleckých súťažiach a oni
na vyučovaní simulujú súťaž. Dostali pokyn odísť do oddychovej zóny. Aj keď uviedla, že ona s M. N.a E. B. nemala ako učiteľka problémy, poukazovala na to, že malo ísť o problémových chlapcov. Obaja
chlapci neuposlúchli jej pokyny, ktoré súviseli najmä s ukončením streľby a opustením palebnej čiary.

Obžalovaná namietla aj priebeh vyučovacieho procesu, kedy v ten konkrétny deň (streda) mala rozvrh
naskladaný tak, že nemala ani čas na hygienickú prestávku, čo aj namietala, ale nebolo jej vyhovené
a tiež na to, že v zmysle stanoviska ministerstva školstva norma na športovú streľbu bola päť žiakov,
pričom ona mala 12 – 13 žiakov. Povedala to aj riaditeľovi školy, ktorý na to uviedol, že keď sa jej nepáči,
môže odísť. Ďalej spochybnila aj dodržiavanie liečebného režimu mal. M. N., či to, že výstrelu z pušky

mala predchádzať hádka medzi M. N. a E. B..

Súd sa na základe vykonaného dokazovania nestotožnil s obranou obžalovanej a dospel k záveru, že
zavinenie obžalovanej bolo preukázané.

K spochybňovaniu toho, či došlo k ťažkej ujme na zdraví u mal. M. N., keďže obžalovaná poukazovala na

to, že maloletý M. N. mal porušovať liečebný režim súd udáva, že mal. M. N. utrpel ťažké poranenie lebky
a mozgu vľavo v čelovo – temennej oblasti s drobnými pomliaždeninami a krvácaninami s následným
opuchommozgupriebehustrelnéhokanálaa následnoupravostrannouobrnoukončatínvpravosdobou
liečenia a práceneschopnosti minimálne 168 dní. Aj keď obžalovaná sa snažila poukazovať na to, že
dochádzalo k porušovaniu liečebného režimu mal. M. N., skutočnosť, že došlo k ťažkej ujme na zdraví

maloletého je nespochybniteľne preukázaná znaleckým posudkom B. P. N., ako aj výpoveďou mal. M.
N. a svedkyne P. N.. Z týchto dôkazov nespochybniteľne vyplýva, že maloletý bol do 29.3.2019, teda
jeden mesiac, ústavne liečený. Po jeho prepustení do domácej liečby bol ochrnutý na pravú stranu
a iba vďaka absolvovaniu následných cvičení a rehabilitácií sa to eliminovalo. Poškodený bol prepustený
z nemocnice bez časti lebky, kvôli čomu sa podroboval ešte následnej operácii, čo je pokračovaním

liečebného režimu. Zároveň bol výstrelom poškodený mozog maloletého ako životne dôležitý orgán,
preto v zmysle § 123 ods. 3 písm. e), ods. 4 Tr. zákona došlo k ťažkej ujme na zdraví maloletého M. N..

Obžalovaná ďalej poukazovala na to, že k zraneniu došlo počas prestávky, pričom ona nemala dozor
na chodbe, a teda nemala zodpovednosť za žiakov počas prestávky. K tejto obrane súd udáva, že aj

keď ku poraneniu došlo počas prestávky medzi vyučovacími hodinami, nedošlo k nemu na chodbe, ale
v miestnosti strelnice, kde ostali maloleté deti bez dozoru, po odchode obžalovanej na toaletu a ostali
v tejto miestnosti aj voľne položené zbrane a strelivo. Aj Vnútorný poriadok školy pritom ustanovuje, že
počas vyučovacej hodiny, výchovnej činnosti, mimoškolskej akcie i cez prestávku, nesmú žiaci ostať bez
pedagogického dozoru.

Obžalovaná bola jedinou odbornou spôsobilou osobou na výučbu športovej streľby a podľa zásad
bezpečnosti práce bola oprávnená riadiť streľbu na strelnici ako tréner s odbornou kvalifikáciou.
V predmetný deň na začiatku vyučovania ako jediná oprávnená osoba na škole vybrala a zverila
zbrane maloletým deťom v rámci priebehu výučby športovej streľby. Počas vyučovania obžalovaná aj

vykonávala dohľad nad používaním zbraní deťmi, avšak po skončení vyučovacej hodiny, zbrane ako aj
strelivo ostali položené na palebnej čiare v miestnosti strelnice, kde v časti zvanej oddychová zóna, ktorá
je v podstate neoddelenou súčasťou strelnice, ostali s jej vedomím i maloletí žiaci, pričom obžalovaná
opustila priestor strelnice za týchto okolností.

Prvostupňový súd nepovažuje obranu obžalovanej v tom, že takto tam zbrane a strelivo museli ostať,
lebosatotaktorobínasúťažiachaoninavyučovanísimulujúpriebehsúťaže,zaobranu,ktorábyjumala
zbaviťtrestnejzodpovednosti.Bolotovyučovanienazákladnejškoleažiadnasúťaž.Obžalovanávrámci
vyučovacieho procesu nechala deti počas prestávky v miestnosti strelnice bez akéhokoľvek dozoru,
pričom mala reálnu možnosť zabezpečiť, aj keď nemala mobilný telefón, napríklad prostredníctvom

detí, aby prišiel niekto ako dozor, alebo jednoducho mohla a mala deti poslať na chodbu, kde by boli
v zodpovednosti osoby, ktorá mala určený dozor na chodbe.

Ináč povedané, ak by maloleté deti nemali bez akéhokoľvek dozoru vo svojej dispozícii aj zbraň
aj náboje a obžalovaná ako jediná zodpovedná osoba, keďže ona mala vedomosť o tom, že takto

maloletých žiakov necháva v priestoroch strelnice, by zabezpečila, že by tomu tak nebolo, nedošlo
by k strelnému poraneniu jedného zo žiakov. Je pravdou, že všetci žiaci boli poučení o zásadách
bezpečnosti a svojich povinnostiach, avšak, na to, sa nemohla obžalovaná spoľahnúť, v čom je zrejmá
nedbanlivosť obžalovanej, ale mala zabezpečiť, aby neostali deti bez dozoru v miestnosti strelnice sozbraňami ako aj nábojmi, pričom stačilo zabezpečiť napr. úschovu nábojov a už by bolo riziko vzniku
úrazu vylúčené.

Obžalovaná opakovane poukazovala na nedokonalosť školských predpisov, v rámci ktorých v žiadnom
dokumente nie je uvedené jej meno ako osoby zodpovednej. Avšak podľa Vnútorného poriadku školy
všetci učitelia musia dbať na bezpečnosť žiakov. Od vstupu žiakov do školy počas vyučovania a počas
prestávok zodpovedá za bezpečnosť žiaka pedagóg poverený pedagogickým dozorom na chodbách

a v triedach počas vyučovania jednotliví učitelia podľa rozvrhu vyučovania. Je pravdou, že k úrazu došlo
počas prestávky, keď obžalovaná nemala v tom čase dozor na chodbách. K úrazu ale došlo v miestnosti
strelnice, ku ktorej ako jediný pedagóg a vyučujúca osoba mala prístup a nesie zodpovednosť za to, že
počas prestávky ich v tejto odbornej učebni nechala bez dozoru a zároveň v prítomnosti 12. ročných
detí bez dozoru akejkoľvek dospelej osoby ostali aj zbrane a náboje, na manipuláciu s ktorými bola
opäť povolaná iba obžalovaná ako jediná vyučujúca predmet strelecká príprava a v dôsledku týchto

skutkových okolností došlo k tomu, že dvaja z maloletých žiakov porušili jej ústne pokyny, a mal. E. B.
napriek jej zákazu manipuloval s puškou, ktorá bola nabitá a za palebnú čiaru išiel mal. M. N., ktorý
sa pred neho postavil, chytil pušku z ktorej strela ho zasiahla do hlavy. Okrem obžalovanej nikto iný
z pedagógov nachádzajúcich sa v škole nemal vedomosť o tom, že sa žiaci 7.B triedy nachádzajú počas
prestávky bez akéhokoľvek dozoru v miestnosti č. 137.

Obžalovaná namietala aj to, že má nárok na prestávku, čo súd nespochybňuje. Ako uviedla, prišlo jej
náhle nevoľno, čo súd ale vyhodnotil len ako účelovú formu obrany, pretože najprv uviedla, že prestávku
urobila na požiadanie žiakov. Z priebehu ďalšieho času, aj keby sa pripustila možnosť, že jej bolo
nevoľno, je zrejmé, že nešlo o nejakú vážnu nevoľnosť, keď poukazovala, že sa ihneď vrátila naspäť

a snaží sa svojou obranou navodzovať situáciu, ku ktorej ani reálne nedošlo, t.j. nevoľnosť, ktorá by
jej znemožňovala postupovať tak, ako je obvyklé, t.j. poslať žiaka do zborovne po dozor, vyviesť deti
na chodbu, kde je zabezpečený dozor. Obžalovaná totiž riadne ukončila hodinu, skontrolovala zbrane,
odišla a bezprostredne potom, čo sa dozvedela, že sa stal úraz, bola hneď naspäť a konala, a v kontexte
toho nešlo u nej o takú nevoľnosť, ktorú sa snaží prezentovať. Čiže keď obžalovaná namietla, že súd

nedisponuje medicínskym vzdelaním, aby mohol hodnotiť ako jej bolo zle, je nutné uviesť, že súd pri
hodnotení tejto obžalovanou uvádzanej skutočnosti, t.j. náhlej nevoľnosti nevychádzal z medicínskych
poznatkov, ale zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré obžalovanou
prezentovanej nevoľnosti predchádzali a ktoré sa udiali potom.

Obžalovaná tiež na svoju obranu uvádzala, že nikde nemala písomný pokyn, aby deti vyviedla von zo
strelnice a tak mohla ísť na prestávku. K tomu súd udáva, že nie všetko musí byť v písomnej forme,
ale vyplýva aj zo zodpovednosti a vedomostí zodpovednej osoby a vyhodnotenia konkrétnej situácie,
v danom prípade v tom, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti či zdravia malol. žiakov, keď ostanú bez
akéhokoľvek dozoru s možnosťou disponovať zbraňami a nábojmi do týchto zbraní a nespoliehať sa na

to, že zbrane boli deťom odobraté slovne, ale pritom fakticky ostali voľne ponechané v ich prítomnosti.

Z výpovedí svedkov, riaditeľa, zástupkyne riaditeľa a službukonajúcich kolegýň pritom vyplynulo a bolo
preukázané, že obžalovaná mala možnosť zabezpečiť dozor nad deťmi a ísť na toaletu. Na oboch
stranách chodby boli učiteľky vykonávajúce dozor na chodbách. Na chodbe bezprostredne pred

strelnicou nebol dozor, pretože sa nachádza na spojovacej chodbe (má cca 20-25 metrov), kde sa
nenachádzajú triedy. Dozor bol však vykonávaný na priľahlých dvoch chodbách dvoma osobami, a to
R. N. a B. G. O..

Obžalovaná síce na svoju obranu tvrdila, že na chodbe nebol žiadny dozor a deti museli bežať do

zborovne po úraze, pretože nebol dozor na chodbách, čo ale nie je pravdou.
Toto účelové tvrdenie obžalovanej vyvracia výpoveď svedkyne R. N., ktorá potvrdila, že cez predmetnú
prestávku vykonávala dozor v jednej časti chodby a zaregistrovala obžalovanú A., že vyšla zo strelnice
a išla na toaletu. O moment vyšli zo strelnice dievčatá a kričali o pomoc, že je tam krv. Utekala na toaletu,
obžalovaná si umývala ruky a išla do učebne. Ona ešte poslala žiačky, aby utekali po vedenie školy.

Aj keď obžalovaná namietala, že svedkyňa nevypovedala pravdu, že ju videla ísť na WC a svedkovia
uviedli, že na chodbe nikto nebol, preto utekali nižšie, súd udáva, že sa jedná o vyvrátiteľnú obranu,
nakoľko napríklad z výpovede mal. svedkyne P. L. vyplynulo, že išli na chodbu a zháňali učiteľov
a obžalovaná prišla hneď, ako jej dozorná učiteľka vravela, že sa niečo stalo. Ďalší svedok mal. R.A. vypovedal, že vybehli a hľadali učiteľku a B. O. išiel do zborovne, či E. B. uviedol, že po úraze
utekali dole do zborovne, ale ani jeden z týchto žiakov neuviedol to, aby nikto nebol na chodbe, čiže je
zrejmé, že obžalovaná zavádzajúco a skresľujúco vykladá výpovede svedkov. Taktiež ďalšia svedkyňa

B. G. O. potvrdila, že po tretej hodine mala dozor na priľahlej chodbe, ktorý riadne po tretej hodine
vykonávala a keď prišla na koniec chodby, videla utekať žiaka, ktorého zastavila a opýtala sa ho, kde
uteká, na čo jej povedal, že postrelil spolužiaka a poslali ho zavolať vedenie. Z uvedeného je zrejmé, že
svedkyňa zastavila svedka E. B., ktorý ale napríklad túto skutočnosť, že stretol službukonajúcu učiteľku
nespomenul vo výsluchu, ale rovno vypovedal o tom, že išiel úraz oznámiť do zborovne, lebo tam bol

poslaný a nie preto, že nenašiel dozor konajúcu učiteľku. Výpoveď svedkyne O. ako aj N. o skutkových
okolnostiach, ktoré nastali bezprostredne po zranení maloletého M. N. sú dôkazom o tom, že dozor na
chodbáchbolnimiriadnevykonávanýavyvracajútvrdeniaobžalovanejotom,žežiadnydozortamnebol.
Týmto nepravdivým tvrdením obžalovaná totiž chcela tvrdiť, že by ani nemala komu deti na chodbe
odovzdať pod dohľad počas prestávky, a to s poukazom na to, že žiadny dozor nebol pred strelnicou.
Z výpovedí svedkov B. F., B. Q., R. N. a G. O. však vyplynulo, že nebol problém pomôcť si s dozorom,

ktorý prebiehal na priľahlých chodbách v bezprostrednej blízkosti strelnice, ktorá sa nachádzala na
spojovacej chodbe medzi dvoma chodbami s triedami. Výslovne pred miestnosťou č. 137, ktorá je na
spojovacejchodbenebolvykonávanýdozor,avšakdozorbolriadnevykonávanýnapriľahlýchchodbách.

Ďalšia obrana obžalovanej spočívajúca v tom, že zbrane a náboje žiakom neponechala v dispozícii, lebo

pokynom (ukončiť streľbu, skontrolovať zbrane, opustiť palebnú čiaru) im ich odňala, lebo takto je to
na súťaži, je irelevantná. Súd rozumie tomu, že účelom výuky športovej streľby je príprava žiakov na
strelecké súťaže, ktorých sa aj zúčastňovali. Avšak nemožno sa stotožniť s tým, že vyučovací proces
sa mal riadiť podľa pravidiel súťaže a to obzvlášť, keď sa jedná o dodržiavanie pravidiel bezpečnosti
a ochrany zdravia. Žiaci boli riadne obžalovanou poučovaní a vedeli resp. poznali význam jednotlivých

pokynov,notonestačiloktomu,abynedošlokspôsobenémunásledkuumaloletéhoM.N.spočívajúcom
v jeho zranení, pretože fakticky stav bol taký, že mal. deti ostali v miestnosti strelnice bez dozoru a
s prístupom k zbraniam a strelivu, ktoré im na začiatku vyučovania poskytla obžalovaná ako vyučujúca
a dvaja zo žiakov porušili je ústne pokyny.

Konanie obžalovanej teda bolo v príčinnej súvislosti s následkom, ku ktorému došlo v podobe ťažkej
umy na zdraví mal. M. N.. Obžalovaná nielen ako vyučujúca ale aj ako triedna učiteľka poznala deti,
teda či sú disciplinovaní, nedisciplinovaní a mohla si predstaviť následok, ak ich nechá bez dozoru
pri voľnom prístupe k zbraniam a strelive. Je nepochopiteľné, že ako osoba, ktorá dlhodobo pracuje
s deťmi sa spoliehala iba na to, že v tom čase maloleté deti budú počúvať pokyny a nebude nikto,

kto by vzhľadom na vek a možno aj povahové vlastnosti mohol konať inak a porušiť ich. Obžalovaná
podcenila situáciu, spoliehala sa iba na disciplínu detí, pričom sama neskôr mala snahu poukazovať, že
mal. M. N. a E. B. boli problémovými žiakmi, čo podľa súdu malo byť ešte väčším mementom pre ňu, že
si nemôže odskočiť ani na krátku chvíľu bez toho, aby niekto dohliadol na deti, ktoré ostali na strelnici
so zbraňami a strelivom, ktoré mohli bez dohľadu zodpovednej osoby použiť. Samozrejme zavinenie na

samotnomskutkumaliajmaloletíE.B.aM.N.tým,žeobajaneuposlúchlipokyny,žejestreľbaukončená
a mali sa zdržiavať mimo palebnej čiary a mal. E. B. aj napriek pokynu nestrieľať, z pušky strieľal. Teda
aj oni porušili zásady bezpečnosti, o ktorých mali vedomosť. Ale ako súd už uviedol vyššie, jednou
z podstatných príčin, prečo došlo k strelnému poraneniu maloletej osoby, bola skutočnosť, že deti ostali
bez dozoru s voľným prístupom k zbraniam a strelivu. Zároveň na skutkový stav nemalo vplyv, či sa

mal. N. a mal. B. pohádali na predchádzajúcej hodine alebo nepohádali. Z ich výpovedí vyplynulo, že
M. N. prišiel za E. B., chytil do rúk hlaveň vzduchovej zbrane, ktorú mal E. B. nabitú v rukách, potiahol
a maloletý B. v tom stlačil spúšť a došlo k výstrelu, ktorý zasiahol mal. N. do čela.

Obžalovaná ďalej poukázala na nedodržanie stanoveného počtu žiakov, ktorý je odporúčaný v počte

päť na jedného trénera, čo platí podľa vyjadrenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky zo dňa 16.9.2019 aj pre základné školy so športovou prípravou napriek tomu, že
uvedený program je platný pre športové gymnázia. Samozrejme neušlo pozornosti súdu, že stanovisko
ministerstva je z doby potom, čo došlo k spáchaniu skutku a nie je zrejmé prečo, keď sa vzťahuje na
základe ich vyjadrenia odporúčaný počet žiakov na jedného trénera podľa prílohy 2, už pre základnú

školu so športovou prípravou neplatí napríklad príloha 1, ktorá rieši počet hodín vyučovacej prípravy,
ktorý je 10-24 hodín týždenne, pričom na základnej škole to bolo päť hodín týždenne. Teda nie je zrejmé,
ako má zodpovedná osoba určiť, čo bez výslovného určenia znenia zákona platí aj za iných podmienok
ako zákonom stanovených a čo už neplatí, resp. na základe čoho napríklad niečo platí aj pre iný subjekt,ako je ten, ktorý je výslovne v právnom predpise uvedený, čo bol v danom prípade rámcový učebný plán
pre športové gymnázia s osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom slovenským.

Napriek tomu, samotná okolnosť, že mala vyšší počet žiakov ako odporúčaný, obžalovanú nezbavuje
trestnej zodpovednosti za skutok, ku ktorému došlo 27.2.2019. Obžalovaná dobrovoľne za takýchto
podmienok vykonávala činnosť vyučujúcej, a ak mala vedomosť, že je to v rozpore so zákonom, mala
odmietnuť výkon práce, na čo má zamestnanec právo. Síce sa vyjadrila, že to namietala u riaditeľa školy,
čo však on nepotvrdil a zároveň žiadnym preukázateľným spôsobom to neriešila, čiže možno vyhodnotiť,

že je to už iba jej dodatočná účelová obrana.

Tiež skutočnosť, že strelnica nebola evidovaná ako strelnica na príslušnom útvare policajného
zboru, resp. že chýbali niektoré písomné dokumenty k tejto strelnici, obžalovanú nezbavujú trestnej
zodpovednosti. Obžalovaná za takýchto podmienok vykonávala pedagogickú činnosť a k vzniku
následku spočívajúcom v zranení maloletého M. N. sa pričinila v dôsledku porušenia svojej povinnosti

nenechať deti bez pedagogického dozoru.

Obžalovaná A. B. A. svojim konaním po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala na

chránenej osobe – dieťati.
Oproti obžalobe súd upravil skutok ako aj právnu kvalifikáciu skutku na základe pokynu nadriadeného
krajského súdu v tom, že vypustil právnu kvalifikáciu konania obžalovanej podľa § 157 ods. 2 písm. a)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona,

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v
ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona.

Súd trestnosť činu a trest obžalovanej ukladal podľa Trestného zákona účinného do 6.8.2024, keďže
nová právna úprava v zmysle novely Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 nie je pre obžalovanú

priaznivejšia, pretože vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností sa horná hranica ustanovenej
trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu.

Zohľadniac doterajší bezúhonný život obžalovanej, dobu, ktorá uplynula od spáchaného skutku a ktorá
je viac ako šesť rokov, okolnosti, že sa dopustila trestného činu nedbanlivostnou formou a pri
spoluzodpovednosti na spôsobenom následku vo forme ublíženia na zdraví aj samotnými mal. deťmi,
E. B. a M. N., ktorí neuposlúchli pokyny obžalovanej, má súd za to, že pre naplnenie účelu trestu

u obžalovanej postačuje uloženie aj iného ako trestu ako trestu odňatia slobody, a tak za splnenia
podmienok podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona jej súd uložil peňažný trest pri dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 1000,- eur. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, ktorý
považoval súd za dostatočný.

Súd má za to, že takto uložený trest dostatočne zohľadňuje okolnosti spáchaného skutku a takto
je trestom spravodlivým a dostatočným na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovanej, teda individuálna prevencia a súčasne naplníprvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov. Vzhľadom k tomu, že u obžalovanej sa jedná o dlhodobého pedagogického
zamestnanca s pozitívnym pracovným hodnotením, súd nepovažoval za potrebné ukladať obžalovanej

trest zákazu činnosti.
V trestnom konaní si poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., riadne a včas uplatnila nárok
na náhradu škody spočívajúci v preplatení liečebných nákladov vynaložených v súvislosti s úrazom
poistenca mal. M. N.. Súd poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku na civilný proces, pretože obžalovaná sa dopustila skutku počas výkonu pracovného pomeru

a v súvislosti s jeho uplatnením je nevyhnutne potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré už presahuje
potreby trestného konania a predĺžilo by ho.

Posledným vyjadrením splnomocneného zástupcu poškodenej P. N. bolo, že v trestnom konaní zobrali
späť nárok na náhradu škody, lebo je uplatňovaný v civilnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.