Rozsudok – Zmluvy – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124234193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124234193.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Centrum

pre deti a rodiny Martin, IČO: 17 335 604, so sídlom P.O. Hviezdoslava 33/62, Martin, právne zastúpený
AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanej:
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., právne zast. AK A. C. a partneri, s.r.o., so sídlom
M.R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, o zaplatenie 1.328,80 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.328,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,50% ročne zo sumy 1.328,80 EUR od 19.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,68%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 09.02.2024 domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.328,80 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.328,80 EUR odo dňa 12.10.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o pracovnom pomere dňa
25.08.2022, v ktorej bolo dohodnuté, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú na jeden rok. Dňa
13.01.2023 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 44 ods.
1 a §54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej
bolo doplnenie ďalších dojednaných podmienok v súvislosti s pracovnou zmluvou zo dňa 25.08.2022,
a teda najmä poskytnutie stabilizačného príspevku žalovanej určeného na stabilizáciu zamestnancov

vo výške 2000 EUR. Podľa bodu 4. Dohody o zmene pracovnej zmluvy sa zamestnanec (žalovaná)
zaväzuje zotrvávať u zamestnávateľa (žalobcu) v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť vo
funkcii pomocný vychovávateľ v rozsahu pracovného času 35hod/ týždenne, a to počas doby najmenej
troch po sebe nasledujúcich rokov. V tejto súvislosti sa zároveň zamestnávateľ zaviazal zmeniť dobu
pracovného pomeru zamestnanca po uplynutí doby určitej na takú dobu, ktorá umožní realizovať
zmluvný záväzok zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa na aktuálnej funkcii podľa tohto bodu.“ Podľa
bodu 7. Dohody o zmene pracovnej zmluvy v prípade, že zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere

na základe tejto pracovnej zmluvy najmenej po dobu uvedenú vyššie, je zamestnanec povinný vrátiť
zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku. Žalovaná vykonávala viackrát
svoju pracovnú činnosť a plnenie svojich pracovných úloh neuspokojivo, na čo bola písomne zo strany
žalobcu upozornená dňa 27.4.2023 a 20.07.2023. Žalobca žalovanú upozornil, že konanie žalovanejvykazuje také nedostatky, ktoré majú zásadný vplyv na riadne vykonávanie si pracovných povinností a
úloh žalovanej, a teda že ide o dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny, na základe čoho mohol
žalobca so žalovanou rozviazať pracovný pomer v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Žalovaná

pracovala na pozícii pomocná vychovávateľka, ktorej povinnosťou bolo dodržiavať základné povinnosti
zamestnanca v zmysle Zákonníka práce, vnútorného poriadku a ďalších interných predpisov v súlade s
platnou legislatívou. Žalovaná opakovane porušovala pracovnú disciplínu, čo zakladalo právo žalobcu
nazaslanievýpovedežalovanejpodľa§63ods.1písm.d)ae)Zákonníkapráce.Hlavnýmpredpokladom
na vykonávanie pracovnej činnosti na pozícii pomocný vychovávateľ v rozpočtovej organizácii žalobcu

je, aby zamestnanec (žalovaná) spĺňal kvalifikačné predpoklady, ktoré spočívajú v potrebe zvýšeného
dohľadu nad starostlivosťou deti, ktoré sú umiestnené v špecializovaných samostatných skupinách pre
deti s duševnou poruchou, o čom bola žalovaná poučená a pravidelne preškolená. Žalovaná však
opakovane porušovala pracovnú disciplínu a nespĺňala požadované predpoklady na pozíciu pomocného
vychovávateľa, vzhľadom na to, že nerešpektovala stravovací režim u dieťaťa, ktoré je umiestnené v
Centre pre deti a rodiny Martin. Okrem iného sa k deťom správala neprimerane, aj keď vedela, že v

takýchto zariadeniach je potrebný láskyplný prístup, čím neuspokojivo plnila svoje pracovné úlohy. Z
uvedeného dôvodu porušila bod 4. Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2023 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou. Vzhľadom na to, že žalovaná nepreukázala schopnosť pracovať na
pracovnej pozícii pomocný vychovávateľ a okrem iného jej uplynula aj doba, na ktorú bol uzavretý
pracovný pomer, žalobca so žalovanou rozviazal pracovný pomer dňa 25.08.2023, z dôvodu uplynutia

doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že mal v pláne
okamžiteskončiťpracovnýpomersožalovanou,vzhľadomnazávažnéporušeniepracovnejdisciplínyzo
strany žalovanej, avšak v čase, kedy mala uplynúť žalovanej doba trvania pracovného pomeru, žalobca
nedisponoval výsledkom šetrenia od orgánov činných v trestnom konaní, ktorým adresoval podnet
na prešetrenie, a teda v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom

(žalovanou) by absentovalo náležité odôvodnenie, ktoré smerovalo k rozhodnutiu zamestnávateľa
(žalobcu) vo veci takto konať. Žalobca uvádza, že to, že sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal splniť
si povinnosť, a teda zmeniť dobu pracovného pomeru zamestnanca (žalovanej) po uplynutí doby určitej
na takú dobu, ktorá umožní realizovať zmluvný záväzok zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa na
aktuálnej funkcii v rozsahu pracovného času 35hod/ týždenne, a to počas doby najmenej troch po

sebe nasledujúcich rokov, neznamená, že tak urobí aj napriek tomu, ak zamestnanec (žalovaná) bude
neustále porušovať pracovnú disciplínu. Žalovaná nespĺňala osobnostné predpoklady a nedisponovala
požadovanými schopnosťami, ako sú empatia, trpezlivosť, zodpovednosť, organizačné schopnosti,
pozitívny prístup pri riešení problémov, a schopnosť pre tímovú spoluprácu, ktoré sú potrebné pre
prácu vykonávanú ako pomocný vychovávateľ. Žalobca žiadal žalovanú o vrátenie pomernej časti

stabilizačného príspevku, vzhľadom na to, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť predpokladanú a
stanovenú v bode 4. Dohody o zmene pracovnej zmluvy, a tým je vznikla povinnosť časť stabilizačného
príspevku, ktorý reálne neodpracovala, vrátiť. Žalobca dňa 13.01.2023 uzavrel so žalovanou aj dohodu o
vykonávaní zrážok zo mzdy, avšak žalovaná odmietla svoj dlh voči žalobcovi plniť, aj napriek tomu, že na
tom boli výslovne dohodnutí. Žalovaná sa dňa 26.07.2023 stala práceneschopnou a teda z uvedeného

dôvodu, žalobca dňa 08.11.2023 adresoval Sociálnej poisťovni, pobočke Martin, so sídlom Námestie
SNP 4, 036 01 Martin žiadosť o vykonanie zrážok, avšak sociálna poisťovňa uviedla, že vykonanie
zrážok z iných príjmov, ako zo mzdy môže vykonať len v exekučných konaniach doručených od súdnych
exekútorov. Žalobca sa so žalovanou snažil niekoľkokrát dohodnúť na vyriešení sporu mimosúdnou
cestou, avšak bezvýsledne. Žalobca niekoľkokrát vyzval žalovanú na plnenie dlhu, ktorý má žalovaná

voči žalobcovi, avšak žalovaná si svoj záväzok odmietla splniť, a to aj napriek tomu, že žalobca vyzval
žalovanú aj na uzatvorenie Dohody o splátkach v súvislosti so splnením jej záväzku.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému považovala nárok za neopodstatnený. Obdobne považovala aj
skončenie pracovného pomeru za neplatné. Poukázala na pracovnú náplň a stručnú charakteristiku

druhu práce: „pomocná práca vykonávaná pomocným vychovávateľom pri zabezpečovaní výchovy
a vzdelania, vykonávanie pomocných prác pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v zariadení
sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately“. To znamená, že dohodnutý druh práce bola
len a výlučne pozícia pomocný vychovávateľ, ktorý mal povinnosť popri riadnom vychovávateľovi
zabezpečovať všetky pomocné práce pri zabezpečovaní výchovy a vzdelania, pri realizácií

výchovnovzdelávacieho procesu v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Následne
došlo dohodou o zmene pracovnej činnosti zo dňa 13. 1. 2023 k tomu, že boli dohodnuté ďalšie
podmienky a to v dohode o poskytnutí stabilizačného príspevku určeného na stabilizáciu zamestnancov
v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V tomto dokumente bolo dohodnuté,že zamestnávateľ (žalobca) a zamestnanec (žalovaná) sa dohodli, na tom, že majú záujem na
poskytnutí stabilizačného príspevku zamestnancovi, zároveň že zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť
zamestnancovi stabilizačný príspevok v sume 2.000,-EUR a má ho povinnosť vyplatiť v lehote najneskôr

do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti dodatku k pracovnej zmluve a to na bankový
účet zamestnanca. Zamestnanec sa zároveň zaviazal zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere
a vykonávať pracovnú činnosť vo funkcií pomocný vychovávateľ v rozsahu pracovného času 35 hod/
týždenne, počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, ak bod 5 tohto článku neustanovuje
inak. Poukázala na popis funkcie pomocný vychovávateľ, z ktorého vyplýva, že popri riadnom

vychovávateľovi mala vykonávať svoju pracovnú činnosť aj žalovaná, avšak nikdy nedochádzalo k tomu,
že túto činnosť vykonávala za stálej asistencie vychovávateľa. Nespočetne veľakrát došlo k tomu, že
žalovaná túto činnosť vykonávala výlučne sama a teda samostatne vykonávala činnosť vychovávateľa
aj napriek tomu, že jej pracovnou náplňou bolo vykonávanie činnosti ako pomocný vychovávateľ.
Podpísanádohodaozmenepracovnejzmluvyzodňa13.1.2023jednakupravilapodmienkyposkytnutia
stabilizačného príspevku a jednak upravila podmienky vrátenia stabilizačného príspevku. Žalobca

poskytol stabilizačný príspevok 2.000,- EUR a žalovaná sa zaviazala zotrvať u žalobcu v pracovnom
pomere a vykonávať pracovnú činnosť vo funkcií pomocný vychovávateľ, tak ako je dohodnuté v čl.
IV tejto dohody a v tejto pracovnej zmluve ku dňu nadobudnutia platnosti a účinnosti tohto dodatku
k pracovnej zmluve a to počas doby najmenej 3 po sebe nasledujúcich rokov. Uvedená skutočnosť
zmeny pracovnej zmluvy a podpísania dohody o jej zmene zo dňa 13. 1. 2023 má za následok vzájomné

dohodnuté posunutie doby kedy sa žalovaný zaväzuje zotrvať u žalobcu na 3 roky odo dňa 13. 1. 2023.
Žalovaná vôbec nebola osobou, ktorá rozhodovala o tom, či zotrvá v pracovnom pomere, práve naopak
pracovný pomer ukončil žalobca, čím nie je daný základný argument pre požadovanie vrátenia pomernej
časti stabilizačného príspevku vo výške uvedenej v bode X dohody zo dňa 13. 1. 2023. Ten, kto sa
rozhodol pracovný pomer v rozpore so Zákonníkom práce ukončiť bol žalobca. Odsek 7 jednoznačne

hovorí a gramatickým výkladom tohto odseku sa dá vyvodiť záver, že by to mala byť vôľa žalovaného
nezotrvať v pracovnom pomere po dobu podľa bodu 4. a 5 podpísanej dohody. Subjekt, ktorý pracovný
pomer ukončil je žalobca a pracovný pomer ukončil podľa ustanovenia § 71 Zákonníka práce. To
znamená, že nie je daná podmienka vymedzená v bode 7. dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 13.
1. 2023, že by žalovaná nezotrvala v pracovnom pomere po dobu dohodnutú v bode4. tej istej dohody.

Ak čl. 7 vymedzil dôvod vrátenia pomernej časti poskytnutého príspevku, tak článok 8 vymedzil kedy je
povinný žalovaný vrátiť stabilizačný príspevok. Ani v jednom dôvode tohto článku 8 nie je identifikovaný
dôvod ustanovenia § 71 Zákonníka práce, ktorý bol vymedzený v skončení pracovného pomeru. To
znamená, že nárok na vrátenie žalovanej sumy ako časť poskytnutého príspevku žalobca nemá. Nebola
to žalovaná, ktorá nezotrvala v pracovnom pomere u žalobcu, práve naopak bol to žalobca, ktorý tento

stav vlastnými krokmi ako i neplatným skončením pracovného pomeru zavinil.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že už v návrhu na vydanie platobného rozkazu poukázal na to,
že nemal inú možnosť ako so žalovanou rozviazať pracovný pomer, nakoľko si žalovaná neuspokojivo
plnila, resp. neplnila svoje pracovné povinnosti. Žalovaná bola prijatá do zamestnania na pozíciu

pomocný vychovávateľ, bola pravidelne preškolená, avšak aj napriek tomu vystupovala nie len voči
zamestnancom ale aj voči deťom, ktoré sú v organizácii žalobcu umiestnené, netolerantné, arogantne až
mimo hranice spoločensky prijateľnej etiky. Už pri uzatváraní Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
13.01.2023 sa zaviazal, že po uplynutí doby, na ktorú bola žalovaná ako zamestnankyňa prijatá, zmení
dobu pracovného pomeru žalovanej na takú, aby mohla svoj zmluvný záväzok - zotrvať u zamestnávateľ

nepretržite 3 po sebe nasledujúce roky - riadne splniť. Uvedené mal naozaj v pláne, avšak nakoľko
došlo ku skutočnostiam, ktoré boli uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, bol žalobca nútený
so žalovanou ukončiť pracovný pomer. Forma ukončenia pracovného pomeru žalobcu so žalovanou
je odôvodnená tým, že skutočnosť - uplynutie doby na ktorú bola pracovná zmluva uzavretá - nastala
skôr, ako bol žalobcovi doručený výsledok šetrenia od orgánov činných v trestnom konaní, ktorým

adresoval podnet na prešetrenie, a teda v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru
so zamestnancom (žalovanou) by absentovalo náležité odôvodnenie, ktoré smerovalo k rozhodnutiu
zamestnávateľa (žalobcu) vo veci takto konať. Žalobca ako zamestnávateľ prijíma zamestnanca do
pracovného pomeru s tým, že bude zamestnanec dodržiavať pracovnú disciplínu. Zamestnancovi
takáto povinnosť vyplýva aj zo samotného Zákonníka práce. Nemožno dávať na ťarchu žalobcovi to,

že nemal inú možnosť, ako ukončiť pracovný pomer so žalovanou, nakoľko žalovaná systematicky
porušovala závažne pracovnú disciplínu, a teda prekážka v pokračovaní vo vykonávaní jej pracovného
pomeru, nastala na strane žalovanej, ktorá bola na uvedené zo strany žalobcu niekoľkokrát upozornená.
Podľa bodu 5. Pracovnej zmluvy zo dňa 25.08.2022: „Zamestnanec prehlasuje, že pred uzatvorenímpracovnej zmluvy bol oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré budú pre neho vyplývať z pracovnej
zmluvy a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých bude prácu vykonávať“. Z uvedeného
ustanovenia pracovnej zmluvy vyplýva, že žalovaná ako zamestnanec vedela a bola oboznámená, že

na to, aby mohla vykonávať svoju náplň práce, je povinná dodržiavať povinnosti nie len vyplývajúce
z právnych predpisov ale aj z interných predpisov zamestnávateľa (žalobcu). Žalovaná aj napriek
jej prehláseniu, ktoré podpísala v rámci pracovnej zmluvy, svoju prácu vykonávala v rozpore s jej
povinnosťami zamestnanca a so spoločensky prijateľným správaním sa, nakoľko voči zdravotne
postihnutým deťom vystupovala niekoľkokrát hrubo. V Dohode o zmene pracovnej zmluvy sa uvádza,

že zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť vo funkcii
pomocný vychovávateľ v rozsahu pracovného času 35 hod/týždenne, tak ako je dohodnuté v pracovnej
zmluve. V pracovnej zmluve bolo jasne uvedené, že zamestnanec prehlasuje že bude vykonávať prácu
pomocného vychovávateľa, na ktorú bol prijatý, v súlade s právami a povinnosťami, s ktorými bol v
čase uzatvorenia pracovnej zmluvy oboznámený. Povinnosti zamestnanca explicitne vyplývajú aj zo
Zákonníka práce, tak ako sme uviedli vyššie. Na základe uvedeného žalobca považoval uplatnený

nárokzaoprávnený,nakoľkožalovaná,ktorámalapovinnosťvykonávaťsvojuprácuriadne,zodpovedne
a dodržiavať právne predpisy, tak nerobila, neustále porušovala pracovnú disciplínu, čím nedala
zamestnávateľovi (žalobcovi) na výber len ukončiť pracovný pomer medzi nimi dohodnutý. V prípade,
ak by žalobca pracovný pomer neukončil, pracovný pomer žalovanej by naďalej trval, žalovaná by sa
správala spôsobom, ktorý jej bol zo strany žalobcu a vedúcich zamestnancov vytýkaný a žalovaná

by nikdy výpoveď nedala. Povinnosťou žalovanej bolo u zamestnávateľa zotrvať nie len formálne,
čím by odpracovala určitý počet hodín týždenne, resp. nepretržite 3 roky, ale najmä v súlade so
všetkými pracovnými podmienkami, ktoré v rámci uzatvorenej pracovnej zmluvy prijala. Žalovaná však
vykonávala svoju pracovnú činnosť neuspokojivo, čím ona sama iniciovala konanie žalobcu. V prípade,
že by sa žalovaná nedopúšťala porušovania pracovnej disciplíny a povinností, ktoré jej vyplývali z

pracovného pomeru, záväzok žalobcu by nebol zo strany žalobcu porušený. Žalovaná nezotrvala v
pracovnom pomere u žalobcu tak, ako bolo v pracovnej zmluve dohodnuté, nakoľko nekonala v súlade
s povinnosťami, s ktorými bola pred uzatvorením zmluvy oboznámená a za ktorých mala svoju prácu
vykonávať.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2025, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právnych
zástupcov strán sporu, poverených zamestnankýň žalobcu a žalovanej. Právna zástupkyňa žalobcu sa
na pojednávaní sa v celom rozsahu pridržiavala obsahu písomných podaní. Doplnila, že žalobca po
upozorneniach žalovanej zvážil a nerozhodol sa pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorá tu automaticky smerovala pre tieto neuspokojivé

a závažné porušovanie pracovnej disciplíny pre neuspokojivé správanie na pracovisku a jednoducho
využil tú právnu možnosť, že ten pracovný pomer bol v tom čase dohodnutý na dobu určitú a pracovný
pomer nepredĺžil na dobu neurčitú. O týchto všetkých skutočnostiach bola zamestnankyňa riadne
informovaná, bola upozorňovaná, boli s ňou opakovanie preberané tieto skutočnosti. Zamestnankyňa
nezotrvala v pracovnom pomere, nakoľko nestačí, že ona sa rozhodne, že by chcela pracovať, to je

aj dodržiavanie pracovného poriadku, pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ už potom nemal záujem na
tom, aby ten pracovný pomer ďalej trval, pretože bol pripravený, že s ňou skončí pracovný pomer
okamžite. K tomuto nepristúpil, pretože tam nastalo uplynutie doby. Stabilizačný príspevok bol vyplatený
a je potrebné sa zaoberať otázkou vrátenia do štátneho rozpočtu týchto prostriedkov, takže žalobca sa
musí domáhať pomernej časti vrátenia. Poukázala, že bolo podané zo strany zamestnávateľa trestné

oznámenie na orgány činné v trestnom konaní, pretože správanie žalovanej naberalo až takú intenzitu.
Nevedela o výsledku šetrenia, len bolo oznámené, že malo to byť odstúpené na Okresný úrad v Martine,
oddelenie priestupkové, lebo nedosahovalo to intenzitu trestného činu, ale aký bol celý výsledok, už
im neposkytli informácie. Poukázala na účel stabilizačného príspevku, ktorým bol záujem, aby ten
človek neodišiel do iného zamestnania, ale to neznamená, že nebude plniť svoje pracovné povinnosti

riadne v kvalite, že sa nebude správať na pracovisku tak, ako sa vyžaduje, pričom pracuje s deťmi,
ktoré majú fyzické a duševné poruchy. Vyžaduje si obzvlášť taký ľudský a tolerantný prístup, ktorý
ani možno pri deťoch bez takýchto zdravotných hendikepov by sme tú mieru tolerancie mali niekde
inde, ako je to práve tu v tomto prípade. Je neprípustné, aby si robila takúto svojvôľu, kde sa naruší
celkovo zdravotný stav a ohrozí takéto dieťa v zariadení z hľadiska nejakých zdravotných návykov

Vsnahe,abysituácianebolahrotená,takvtejtosituáciiboloschodnejšievyužiťto,ženepredĺžipracovný
pomer a sa ukončí z hľadiska týchto vecí pracovno-právny vzťah uplynutím doby, ale to neznamená,
že takéto skutočnosti tu neboli, ktoré ho k tomu viedli. Bolo spravených viac úradných záznamov, kde
prejednávali s menovanou zamestnankyňou takéto neprístojné správanie. K vykonanému dokazovaniuuviedla, že bolo preukázané jednoznačne to, na čo poukazoval zamestnávateľ zamestnankyni, a teda
žalovanej bolo opakovanie ponúknuté viacero možností a hneď pri prvom probléme, ktorý tam nastal,
tak sa snažili všetky tieto veci riešiť, dodržiavať tie štandardné postupy, ktoré sú dané na pracovisko

a nepristupovali k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že to bola takáto
prvá záležitosť, ktorá ešte bola predmetom šetrenia, tak je zrejmé, že zamestnávateľ postupoval veľmi
korektne k menovanej zamestnankyni a ponúkol jej stabilizačný príspevok. Samotná žalovaná si bola
vedomá toho, že keď nezotrvá z hľadiska týchto vecí v pracovnom pomere tak, ako sa dohodli, že bude
musieť vrátiť, bolo to tu opakovane potvrdené z hľadiska výpovede, že bola na to upozornená dokonca

konkrétnou zamestnankyňou, aj to, aby si tie finančné prostriedky nechala, a potom tú pomernú časť,
ktorúneodpracuje,vráti.Samotnážalovanápotvrdila,žejejsprávanieniejevždyckyvporiadkusetickým
kódexom. To, že sa domnieva, že niekde zahreší, alebo kričí, to neznamená, že ju niekto iný nemôže
počuť, takže je zrejme, že aj sama to potvrdila, že to správanie nie vždycky bolo korektné. Takisto je
nesporné, že svoju obranu len volí na tom, že mohol niekto aj iný dať nejakú stravu a podobné veci.
Zamestnávateľ, keď zistí pochybenia, tak vo vzťahu ku každému zamestnancovi, rieši tieto problémy,

aj na miere intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny je individuálneho charakteru, ktorý sa posudzuje aj
vzhľadom na osobu, ktorá to urobí, ak niekto je tam dlhodobo a nastane jedno pochybenie, nemusí ta
miera intenzity byť tak vyhodnotená, ako pri inom zamestnancovi a v kratšom časovom okamihu. Je to
vždy miera individuálneho posúdenia. Aj tu boli náznaky správania sa vo vzťahu k tým deťom, nie úplne
vždy primerané z hľadiska toho postoja zamestnanca zariadenia, nehovoriac ešte o tom, že považuje za

závažné porušenie pracovnej disciplíny, aj keď to nebolo predmetom konania, už to, že s tými deťmi sa
konfrontuje a deti takéto veci chceli riešiť, tak jednoducho ten zamestnanec má byť natoľko zdatný, aby
vedel,žetotoniejepredmetomabezohľadunato,čizavolánejakúpaniC.,alebonezavolá.Jednoducho
to nemá byť čo predmetom šetrenia, pokiaľ to vyšetrujú iné orgány činné v trestnom konaní. Bolo
vyslovene len na správaní žalovanej, či ten svoj prístup prehodnotí a bude sa správať korektne. Pokiaľ

by pracovnú disciplínu riadne dodržiavala, nebol by dôvod s ňou skončiť pracovný pomer. Poukázala, že
to nebolo individuálne rozhodnutie jedného zamestnanca, kde by bolo možné teoreticky špekulovať, či
to nie sú nejaké vzájomné väzby medzi jedným priamym nadriadeným, ale zrejme ten kolektívny orgán,
ktorý tu rozhoduje z hľadiska tých vecí, kde sa posudzuje otázka prípadného predĺženia pracovného
pomeru, je stanovená tak, že sa vyjadrujú k tomu viacerí zainteresovaní a zhodnotili, že táto práca nie

je vhodná s touto zamestnankyňou a rozhodli sa riešiť celú vec tou schodnejšou cestou skončením
pracovného pomeru v dobe určitej nepredlžovaním pracovného pomeru. Je daná dôvodnosť vrátenia
pomernej časti stabilizačného príspevku, pretože tá miera toho pracovného pomeru je daná, že aj
ten zamestnanec si musí byť vedomý, že je potrebné plniť všetky svoje pracovné povinnosti riadne,
včas a v požadovanej kvalite. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na to, že v roku

2023 skutočne došlo k tomu, že bolo potrebné stabilizovať zamestnancov v zariadení sociálno-právnej
ochrany detí a sociálnej kurately a na tieto účely bol poskytnutý štátny príspevok. Dňa 13.1.2023
bola podpísaná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, kde tá Dohoda o zmene pracovnej zmluvy sa
viaže pracovný pomer vykonávať pracovnú činnosť vo funkcii pomocný vychovávateľ. Teda znamená
to, že prostriedky boli účelovo viazané na tieto pozície, a teda bolo vecou žalobcu, akým spôsobom

si zabezpečí, ak ich poskytoval podmienky vrátenia, ak taká situácia nastane. Uviedol, že žalovaná
reagovala na všetky veci, či už sa týkalo prípadu zo dňa 24.4.2023 v nočnej službe, kde malo dôjsť
k podaniu jedla dieťaťu, ktoré trpí intoleranciou na laktózu stravy, ktorá je nevhodná, preto to dieťa, či už
sa jednalo o prípad zo dňa 20.7.2023, kde došlo k tomu, malo dôjsť ku kričaniu na deti a neprimeranej
reakcii a obdobne 29.12.2023, kde takisto malo dôjsť k nejakým slovným vyjadreniam v prípade úderu

zo strany Holubovej a spol. Poukázal na časovú postupnosť s tým, že ak by bolo také vážne porušenie,
tak prečo nebol zvolený spôsob, ktorý je identifikovaný v zmluve, teda v Dohode o zmene pracovnej
zmluvy a práve bol použitý spôsob ukončenia pracovného pomeru na dobu určitú. Tvrdil, že dané
porušenia neboli nejakých spôsobom identifikovateľné, a preto ani nedošlo k aplikácii uvedeného
ustanovenia, ktoré by to ustali právne a dôkazne. Ak došlo z dôvodu tejto dôkaznej núdze k zvoleniu

iného spôsobu skončenia pracovného pomeru, tak nezákonne. A ak aj zákonne, čo sa týka Zákonníka
práce, tak nezákonne je vedená táto žaloba týkajúca sa vrátenia príspevku, lebo nikdy nebolo žalovanej
preukázanéuvedenésprávanietak,abybolokvalifikovanénaúrovniniektoréhobodupodpísanejdohody
o možnosti žiadať príspevok, a ak ho zvolil zamestnávateľ tak, ako ho zvolil, že teda ukončil pracovný
pomer na dobu určitú, to je jeho právo, ale tým pádom nie je tu povinnosť vrátiť poskytnuté finančné

prostriedky. Bolo to rozhodnutie zamestnávateľa. Zamestnávateľ je ten, ktorý kreoval Dohodu o zmene
pracovnej zmluvy. Žalovaná odsek 4 Dohody zo dňa 13.1.2023 neporušila, ona bola ochotná pracovať.
Vôľa zamestnávateľa teda žalobcu bola teda ukončiť pracovný pomer, čo nijako nedáva priestor pre
priznanie žalobného nároku. Poukázal, že trestné oznámenie bolo vyhodnotené ako neopodstatnenév tom, že by išlo o trestný čin, posunulo sa to na orgán všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu
Martin, kde to bolo odložené a konanie je skončené. Nárok na vrátenie pomernej časti stabilizačného
príspevku je neopodstatnený a jeho nepriechodnosť je vyvolaná nesprávnym postupom dodržania

podmienok Dohody o zmene pracovného pomeru. Poverená zamestnankyňa žalobcu G. H. B. F. I.,
G., F., J. uviedla, že pôsobí ako vedúca úseku starostlivosti o deti u žalobcu a bola priama nadriadená
žalovanej. Ich vzťah možno ohodnotiť ako dobrý a otvorený. Uviedla, že súčasťou pracovného pomeru
bolo aj dodržiavanie základnej povinnosti zamestnanca v zmysle Zákonníka práce, vnútorného poriadku
a ďalších interných predpisov v súlade s platnou legislatívou SR. V prvých mesiacoch žalovaná pôsobila

na samostatne usporiadanej skupine špecializovanej pre deti ZŤP, kde sa poskytuje ošetrovateľská
starostlivosť. Na tejto službe bola so službukonajúcimi sestrami so špecializáciou a vykonávala v zmysle
popisu funkcie pomocné práce. Vzhľadom na závažné zdravotné postihnutia mal. detí bola starostlivosť
vykonaná vo väčšine prípadov zo strany sestier. Pomocný vychovávateľ na tejto skupine mal na starosti
dodržiavanie dezinfekčného plánu, prípravu stravy pre mal. deti, dodržiavanie hygienických zásad
a podobne. Následne z dôvodu konfliktných situácii bola preradená na 5.samostatne usporiadanú

skupinu, samostatnú skupinu s duševnou poruchou. To bol taký krok ústretový, keďže tam sa dohodli,
že na tom zdravotnom úseku to nebolo dobré z viacerých strán, tak sme sa dohodli na preradení na
tie duševné poruchy, na skupinu pre deti s duševnou poruchou. Tam je tá starostlivosť poskytovaná
samostatne. Počas výkonu služby došlo k viacerým mimoriadnym udalostiam, na základe ktorých
boli vyhotovené písomné upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh s upozornením na

možnosť skončenia pracovného pomeru 30.12.2022, 27.4.2023 a 20.7.2023. Predmetom upozornenia
zo dňa 30.12.2022 bolo postúpené aj orgánom činným v trestnom konaní vzhľadom na to, že teda
nebolo možné vyhodnotiť, keďže tam išlo o výpovede detí, tú relevantnosť tých situácii. Žalovaná
neobstála ani na inom type tej skupiny podľa vyjadrení kolegov, a to, že nebola schopná pracovať
samostatne a zodpovedne a nekonfliktne. Robili jej problém základné pojmy spojené so starostlivosťou

mal. detí, čo ako vedúca úseku starostlivosti o deti vyhodnotila ako neschopného zamestnanca plniť
pracovné úlohy v zmysle danej pozície na vybranej samostatne usporiadanej skupine. S cieľom
zabezpečiť, aby zamestnankyňa preukázala svoje schopnosti, jej ponúkla možnosť fungovať v rámci
pracovného procesu ako pomocný vychovávateľ aj v inej samostatne usporiadanej skupine, kde taktiež
pretrvávali problémové situácie. Aj po presune na inú samostatne usporiadanú skupiny zamestnankyňa

nebola schopná fungovať nekonfliktne, zodpovedne a samostatne, čiže stále pribúdali nejaké podnety,
mimoriadne udalosti, z ktorých tie závažnejšie boli vyhodnotené. Spolupráca s kolegami a s vedením
bola konfliktná, neprispôsobivá, čo malo vplyv na fungovanie samostatne usporiadaných skupín, ako
aj na fungovanie celého chodu zariadenia. Nerešpektovala stanovené pravidlá, pokyny nadriadených,
nemala záujem o spoluprácu a reagovať na zmeny a zodpovedne plniť starostlivosť o zverené

maloleté deti, čo bol veľký nedostatok, ktorý bránil napĺňať funkciu pomocného vychovávateľa v súlade
s popisom funkcie. Jej záverom bolo, že žalovaná nepreukázala schopnosť pracovať na pracovnej
pozícii pomocný vychovávateľ a svoju prácu nie je schopná vykonávať samostatne v tíme ostatných
kolegov. Neschopnosť plniť pracovnú náplň a zabezpečovať mal. deťom plnohodnotnú starostlivosť
považovala za kontraindikáciu v pokračovaní v pracovnom procese. Vzhľadom na viaceré písomné

upozornenia, na porušenie pracovnej disciplíny, ako aj na oznámenie orgánom činných v trestnom
konaní navrhovala nepokračovať v pracovnom pomere a skončiť ho v dobe určitej. K jedálnym lístkom,
uviedla, že A. K. je ten, ktorý je celiatik a bezmliečny a v podstate on funguje rovnakým režimom ako
ostatné deti. Takisto má chlebík, ale samozrejme bezlepkový a kašu samozrejme bezlepkovú, cestoviny,
múku, všetko potrebné, len je to na predpis a v podstate z týchto potravín sa mu varí a pripravujú všetky

jedlá., čiže štandardne funguje ako iné deti, len má osobitné potraviny na to určené. To bolo predmetom
písomného upozornenia z 27.4.2023, bolo to vyhodnotené na základe podnetu zo strany p. J., ktorá
uviedla, že po rannej kontrole 25.4.2023 po nočnej zmene žalovanej boli zistené nedostatky, resp.
nesprávne uvarená kaša pre bezlepkového a bezlaktózového A. K.. Miesto jeho bezlepkovej krupice
uvarená kaša z ovsených vločiek, čo je pre neho vysoký alergén a to je ohrozenie zdravia. Poverená

zamestnankyňa uviedla, že keď dostane takýto podnet, je povinná ho preveriť a adekvátne vyhodnotiť.
Vyhodnotila ho preto aj v súlade s hlavnou sestrou a následnými problémami, ktoré po požití nejakej
potraviny, ktorá nie je bezlepková, nastali, takže tam preukázateľne bolo podané niečo, čo mu zrejme
spôsobilo tráviace problémy. Obsahom toho písomného upozornenia bolo, že žalovanú upozornili na
to, a dôrazne žiadali, aby rešpektovala stravovací režim detí a dávala výlučne potraviny, ktoré boli

zabezpečené zo strany Centra pre deti a rodiny Martin. Vlastné potraviny nie je možné ani deťom
podávať. Uvedené konanie v súvislosti s nežiaducim správaním v zmysle starostlivosti o zverenú osobu
považovali za porušenie pracovnej disciplíny s ohľadom na potrebu zvýšeného dohľadu a starostlivosti
o deti umiestnené v špecializovaných samostatných skupinách. Žalovaná vo vyjadrení k upozorneniunesúhlasila s tým, že K. dala ovsenú kašu, pretože kašu mu k priamej konzumácii nepodala. Poverená
zamestnankyňa doplnila, že tie zdravotné problémy na druhý deň z niečoho vyplývali, kolegyňa vie
posúdiť, či tá kaša, čo mala byť na večeru, bolo z nej minuté, alebo nebolo, pretože tieto pomocné

vychovávateľky s ekonomickou agendou každý deň pozerajú potraviny a vyhodnocujú. Nemyslí si, že
by to len tak písala, že by chcela žalovanú poškodiť. K ďalšiemu písomnému upozorneniu zo dňa
30.12.2022 uviedla, že bola nahlásená dokonca mimoriadna udalosť zo strany mal. detí, aj keď tie
výpovede sú veľmi diskutabilné, ale táto situácia bola preverená a zapísaná psychologičkami Centra pre
rodiny a deti Martin. Viaceré deti nežiadúce formy správania potvrdili a zhodli sa v názoroch nezávisle od

seba. Vzhľadom na to, že to nedokázali vyhodnotiť relevantne, tak sa rozhodli postúpiť celú vec orgánom
činným v trestnom konaní, pretože deti aj odstupom času trvali na tých výpovediach. Tretie upozornenie
bolo také špecifické a uvádza, že dňa 20.7.2023 mala celodennú službu v 5. samostatne usporiadanej
skupine, špecializovanej samostatnej skupine pre deti s duševnou poruchou. V doobedných hodinách
pani riaditeľka počula, ako kričí na deti a neprimerane na ne reaguje. Počula to aj kolegyňa vedľa.
Poverená zamestnankyňa uviedla, že vzniknuté situácie nevyhodnocuje nikdy sama a subjektívne, vždy

má sériu odborných zamestnancov a kolegov, ktorí buď sú na tej skupine, alebo vedia to potom posúdiť
objektívnejšie. Týmto upozornením žalovanú dôrazne žiadali, aby zvážila správanie sa počas služieb
a k deťom sa správala primerane bez zvýšeného hlasu. K uvedenému žalovaná napísala záznam, kde
je napísané len: „nevyjadrujem sa!“ Doplnila, že deti s akýmikoľvek poruchami si vyžadujú špecifický
prístup, kde aj to zvýšenie hlasu môže spôsobiť určité traumatizujúce mechanizmy, ktoré môžu spôsobiť

aj ďalšie iné procesy. Zvýšený hlas a akýkoľvek iný neprimeraný spôsob nie je absolútne vhodný a môže
to niekoľkonásobne viac traumatizovať to dieťa ako v porovnaní s bežným dieťaťom, ktoré tieto rôzne
poruchy duševné, aj najťažšie zdravotné postihnutia má. Takže podstata týchto pracovných náplní je
zabezpečiť komplexnú a primeranú starostlivosť o tieto deti. V prípade, že by sa niečo mohlo stať
a v prípade, že niečo hrozí, alebo aj sa niečo udialo, tak je jej povinnosťou písomne upozorniť na

nedostatky, ktoré buď nastali, ale nejaké komplexné vyhodnocovanie tých nedostatkov v tomto prípade
nebolo na mieste, pretože nešlo o závažné porušenie, kde by vyvodzovali nejaké dôsledky. Uviedla,
že jej poslednou úlohou bolo doručenie hodnotenia zamestnanca a následne na personálnom oddelení
sa prejednávali tieto veci -skončenia, neskončenia, stabilizačné príspevky a pod. Okrem uvádzaných
troch porušení pracovnej disciplíny tam boli také bežné - šarvátky na skupinách, medzi kolegami, medzi

koordinátormi, no neboli to nejaké závažné nejaké porušenia, a ani z nich nie je zápis, pretože nemali
takú relevanciu, aby sa to zapísalo, pretože to je bežný chod zariadenia a sú to bežné situácie, ktoré
tvoria dynamiku tých skupín a dynamiku celého zariadenia. Bola využitá možnosť práce žalovanej vo
všetkých skupinách - samostatne usporiadaná skupina, špecializovaná samostatná skupina pre deti
s ťažkým zdravotným postihnutím to bola pod vedením hlavnej sestry, kde žalovaná začala. Potom

prešla na 5. samostatne usporiadanú skupinu - špecializovanú samostatnú skupinu pre deti s duševnou
poruchou a tretia skupina je samostatne usporiadaná skupina, samostatná skupina detí, ktoré bežne
fungujúce sú, nemajú žiadne duševné a iné zdravotné postihnutie. Pochybenia žalovanej podľa nej
kategóriu závažného porušenia pracovnej disciplíny nespĺňali, pretože s každým zamestnancom sa
dá ďalej pracovať, napríklad s tým písomným upozornením - ľudia subjektívne nevnímajú zvýšenie

hlasu pri deťoch s duševnou poruchou ako niečo vážne, zlé, bežne na deti možno niektorí ľudia
kričia, v domácnostiach, alebo podobne. Alebo napríklad s tou ovsenou kašou, nie každý vie, čo je
celiakia, čiže s tými zamestnancami sa ako aj s tými deťmi dá pracovať a nevidela dôvod, aby to bolo
závažné porušenie disciplíny a okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože stále tomu dávala
nádej, že preklenú všetky tieto nedostatky a pôjdu ďalej. Posúdili preto tie situácie za ten celý rok ako

nevhodné pre pôsobenie na úseku starostlivosti o deti a tým pádom bola zamestnankyňa prepustená
v dobe určitej v zákonom stanovených možnostiach. Poverená zamestnankyňa L. H. M., vedúca úseku
ekonomicko-prevádzkového, uviedla, že má pod sebou aj zamestnankyne, ktoré riešia pracovné zmluvy
na personálnom úseku, pracovné náplne zamestnancov a ďalšie personálne dokumenty. K internému
fungovaniu v Centre pre deti a rodiny Martin, majú interné dokumenty. Sú to pracovný poriadok, vnútorný

poriadok, na základe ktorého fungujú všetky útvary organizačné v rámci zariadenia. Takisto majú
etický kódex a ďalšie interné normy a predpisy, ktorými sa riadia. Na základe toho bol vyhotovený
aj zoznam porušení pracovnej disciplíny, niektoré sú taxatívne určené v ich dokumentoch a niektoré
vnímajú individuálne podľa okolností, ktoré nastanú. Všetky tie udalosti, ktoré sú aj tu popísané, boli
porušením pracovnej disciplíny s upozornením náhleho ukončenia pracovného pomeru avšak vždy

v inej súvislosti. A nikdy sa v období 6 mesiacov po sebe neopakovali tak, aby pristúpili okamžite ku
skončeniu pracovného pomeru pri tom druhom porušení. K udalosti, ktorá sa stala 29.12.2022, nakoľko
bola postúpená orgánom činným v trestnom konaní, zamestnávateľ na to prihliadal tak, že čaká na
výsledok a kým nemajú výsledok, pokračujú ako za bežných okolností. Čiže i preto bola uzatvorenádohodaostabilizačnompríspevkusožalovanou,bolatamstáletášancazastabilizovaťpracovnémiesto,
pokiaľzamestnaneczoberienavedomie,čomubolovytýkanépočasfungovania.Onaosobneprižiadnej
ztýchtoudalostinebolazúčastnená,dostalisaknejsprostredkovaneinformácieceznahlásenieudalosti,

alebo cez hodnotenie pani vedúcej. Je to štandardný postup, že zamestnanec, ktorý k nim nastúpi má
najprv skúšobnú dobu a po období jedného roka riešia jeho dobu určitú. Tak je to nastavené v pracovnej
zmluve pri vzniku pracovného pomeru a následne, keďže Zákonník práce im umožňuje predĺžiť pracovný
pomer dvakrát maximálne do obdobia 2 rokov od začiatku pracovného pomeru, takmer vždy pristupujú
k tomu, že sa pracovný pomer predĺži na obdobie tých 2 rokov. Vždy hodnotia to obdobie fungovania, aby

zvážili všetky pre a proti a neuškodili zamestnancovi. K osobe žalovanej uviedla, že pri nástupe, keď sa
uzatvárali prvé dokumenty, ju sprevádzali po skupinách a pýtali sa na varenie na skupinách a žalovaná
mala takú jednu poznámku „ len mi nedávajte variť ryžu“. Na pracovnej funkcii pomocný vychovávateľ sa
poskytujú niektoré úkony ako je varenie, samoobslužné činnosti, učia deti, takisto dezinfekčný program
dodržiavajú. Takže už tu boli vtedy nejaké tie náznaky, ale samozrejme to nie je dôvod, prečo neprijať
zamestnanca. Každý má priestor sa zdokonaľovať aj počas fungovania. Jedálne lístky sú pripravované

zamestnancami, ktorí majú na starosti ekonomickú agendu, a nakupujú sa podľa jedálneho lístka aj
potraviny, aj tie dietické, ktoré sú na zdravotnícke poukazy, konkrétne pre tie dané deti a A. K. má
vyhotovený svoj samostatný jedálny lístok. Ďalej uviedla, že skupina napríklad s duševnými poruchami
má svoju susediacu skupinu, čiže v podstate tam všetky aktivity, ktoré sa dejú, sú buď teda v izbách,
alebo na chodbách na vrchnom poschodí, kde kolegyne, ktoré teda boli službukonajúce, najskôr mohli

byť účastné vyjadrení žalovanej, ale potom aj samotné deti, tam, kde je možnosť, aby prezentovali, čo im
bolo povedané. Príspevok bola jednorazová dávka, nesúviselo s rozhodnutím zamestnávateľa, bola to
dané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, na podporu miest zamestnancov v tejto sfére. Bolo
to na prelome roku ´22 a ´23, pri začiatku roka ´23, 13.januára boli dohody vyhotovené, to znamená, že
krátko predtým, dva týždne predtým sa začalo riešiť. V tom čase u žalovanej bol len jeden incident, a to

bolten,ktorýbolnaprelomeroka29.12.2022,dodatoksauzatváral13.januára2023,všetkoostatnébolo
potom, iba jeden bol incident a ten bol postúpený orgánom činným v trestnom konaní. Nahliadali na to,
akovec,ktorásariešianedávalizavinunič,kýmtonevyšetriaorgányčinnévtrestnomkonaní.Užalobcu
bol tento príspevok daný okolo 40 zamestnancom. S každým z nich mali osobné stretnutie a na takom
stretnutí bola aj žalovaná. K prvému incidentu a k dátumu, kedy sa udial uviedla, že 29.12.2022 bolo

zistené, že žalovaná sa na 5.samostatne usporiadanej skupine sa neprimerane správa k deťom a to bolo
prejednané30.12.upoverenejzamestnankyne.Dňa29.12.bolanahlásenáudalosť.Žalovanápracovala
zväčšavnočnýchzmenách,pričompoverenázamestnankyňapracujevdennejprevádzke,čoznamená,
že pomocný vychovávateľ, ktorý má 13 nočných zmien do mesiaca sa s ňou stretáva v podstate na 2, 3
zmenách počas toho mesiaca, čiže udalosti sú nahlásené ako keby nasledujúci pracovný deň. Doplnila,

že situácia bola preverená a zapísaná psychologičkami centra, ktoré jej to doručili zrejme 29, pričom
k inicdentu malo dôjsť 26.12. v nočnej službe, ako sa uvádza v písomnom vyhotovení. K otázke, kto
konkrétne volil právnu formu skončenia pracovného pomeru uviedla, že rozhodnutie je vždy kolektívne,
na hodnotenie je pani vedúca a následne sa vlastne uzavrie s pani riaditeľkou, akou formou sa pristúpi
ďalej k zamestnancovi a k žalovanej sa pristúpilo k skončeniu v dobe určitej. O trvaní pracovného

pomeru rozhoduje štatutár v spojení s vedúcimi zamestnancami. V momente, keď sa končí pracovný
pomer, rozprávajú so zamestnancom o tom, aké sú ďalej možnosti, nakoľko sa zamestnanci zaviazali
pri nezotrvaní vrátiť stabilizačný príspevok, každý z nich, ktorý pracovný pomer, lebo za tie 3 roky už ich
ukončilo pracovný pomer možno aj 10, nikto s tým nemal problém. Ponúkajú mu zároveň aj možnosti,
buď vlastne uhradí ten príspevok jednorazovo, alebo dajú splátkový kalendár. Takáto možnosť bola

ponúknutá aj žalovanej. Žalovaná na pojednávaní poukázala, že robila viac ako 35 hodín týždenne
niekedy, k hygiene uviedla, že im nechala agenda, ktorá to má na starosti na 12 hodín 3 páry rukavíc,
nosili si rukavice, vlhčené obrúsky z domu, pretože tam permanentne neboli. Šetrilo sa s vrecami na
smeti. Bolo nedostatok liekov, deti, keď hnačkovali, ona z domu doniesla hylak a riaditeľka to videla
a povedala, že jej to vrátia. Neboli tam základné lieky, ako napríklad od bolesti a keď tam niečo bolo,

tak bolo po záruke. Strava - deti boli permanentne hladné, šetrilo sa na strave, mali malé porcie,
plesnivé potraviny, potraviny po záruke, koľkokrát museli zo svojich kúpiť. Niekedy nebolo z čoho variť,
pretože agenda im nenechala dostatočné množstvo potravín. Čo sa týka pracovného úrazu, tak 26.7.
išla s pracovným úrazom, lebo úraz sa síce stal 5.7., bola aj na úrazovke, aj v zošite na zdravotnom je
záznam, len na PN išla až 26.7., lebo medzitým mala dovolenku a nechcela ju rušiť, lebo tým pádom

keby bola na PN, tak by nemohla ísť na tú dovolenku. V ten deň volala pani I. jej lekárke B., dožadovali
sa vidieť jej súkromné záznamy zdravotné a tvrdila, že v čase úrazu bola pod vplyvom alkoholu. Potom
jej 7.8. volala pani riaditeľka s tým, že sa začala vyhrážať, že ako náhle neukončí PN, bude musieť vrátiť
stabilizačný príspevok, buď jej dá hrubé porušenie pracovnej disciplíny, vyhrážala sa, že pracovný úrazoznámi na políciu, nech to prešetria, vraj je neustále na PN, kolegyne museli zrušiť dovolenky kvôli nej.
3.11. volali lekárke a tá jej vytýkala, že predlžuje naschvál PN a oni žiadali, aby jej tu PN ukončila. K
incidentu z 30.12., keď jej to dali podpísať, bola po nočnej, pani I. ju zavolala, a na prvotnom papieri

ohľadom toho incidentu bol dátum 26.12., že sa to stalo, ale ona pani I. upozornila, že to 26. nebolo,
pretože nerobila, tak ona to prepísala. Skutok sa stal 26. ako to upozornila. Boli tam aj psychologičky, ale
pani I. povedala, že deti nezavolajú, lebo im nejdú robiť traumu. Bolo to postúpené na políciu, len potom
sa deti z tej skupiny priznali pred pani C., ktorá je vychovávateľka na tej skupine, že si tento incident
vymysleli. Tým, že pani C. jej tvrdila, že to nahlási, do dnešného dňa to nahlásené nebolo a deti pred

ňou sa priznali, že si to všetko vymysleli. Čo sa týka toho incidentu tej kaše, áno, bola spravená tá kaša,
lenže maloletý K. ju nezjedol, pretože jej agenda volala, sa jej pýtala, že akú kašu, mu spravila s tým, že
ona mu ju nedala jesť, že mu dala druhú. Poukázala na iný prístup k nej a kolegyni, ktorá z 26.4. na 27.4.
robila polievku s jačmennými krúpami a ona kárne opatrenie nedostala. Čo sa týka toho kričania, čo
údajne počula pani riaditeľka, tak to nie je pravda, pretože tesne predtým bola žalovaná vešať prádlo na
chodbe a údajne pani riaditeľka sa tam nachádzala. Keby ju počula, ako tam vtedy nadávala škaredo, tak

by bola vybehla. Potom sa žalovanej pani J. priznala, že to bola ona požalovať dole. Vysvetlila, že kričala
na mal. B. preto, lebo jej ušiel na druhú skupinu a bola tam nekrytá zástrčka elektrická. On začal strkať
prsty do zástrčky a ona bola pri dverách, tak preto na neho zakričala, aby sa zľakol, aby tie prsty dal preč.
Proste nebola tam krytka, aby tam ten prst nevopchal. Či mala radšej čakať, nech tie ruky tam vopchá
a byť ticho, aby ho dobre potriaslo? Potom by mala problém ešte väčší. Čo sa týka toho, že kolegyne na

ňu takto rozprávali, ako rozprávali, tak sa im ani nečuduje, pretože všetky sa tam boja o robotu. Boja sa,
že ich vyhodia. Takže čo im povedia, to porozprávajú. Pred ňou hovorili niečo úplne iné a pred vedením
zase niečo úplne iné. Takže jej sa tam nikto nezastane, lebo sa všetci boja o robotu. A čo sa týka toho, že
údajne robila na troch skupinách, tak to nie je pravda, pretože robila len na zdravotnom úseku a potom
s tými psychickými chorými deťmi. Zastupovala na samostatnej skupine iba vtedy, keď cez Vianoce boli

spojení. Keď nastúpila na tú Hviezdu, tak sa volala tá skupina, tak ešte ju pani I. chválila, že ako si dobre
počína, že ako sa I. zmenil. Poukázala, že dňa 22.6.2023 inému vychovávateľovi ušiel maloletý ťažký
autista s tým, že ušiel cez bránu, našli ho pri úrade práce, doviezla ho polícia on nedostal žiadne kárne
opatrenie. Stabilizačný príspevok jej ponúkala pani N.. Žalovaná jej povedala, že ten príspevok nechce,
pretože nevie, či tam zotrvá tie 3 roky. Pani N. jej povedala, že nech si ho zoberie a že nech ho dá na

účet, a že keby náhodou nezotrvala, že aby to mala z čoho vrátiť. No jej ho doslovne nanútila. Dala jej
len podpísať hneď splátkový kalendár, keby sa niečo stalo. Na otázku, či pri prijímaní do pracovného
pomeru podpisovala nejaký vnútorný poriadok, uviedla, že dostávali k nahliadnutiu dokumenty a mohli si
to v kľude prečítať a potom podpisovali papiere. Nepamätala si konkrétne riešenia pri porušení pracovnej
disciplíny, lebo to boli asi 3 fascikle. K tomu, že sa deti pred p. C. priznali uviedla, že deti prišli za ňou

a deti išli s ňou do kancelárie a tam sa jej priznali, aby sa nehnevala, že oni si celý ten incident vymysleli.
Tak ona zavolala pani C., povedali to pred ňou s tým, že pani C. jej sľúbila, že to oznámi na vedenie.
Pri tom incidente bola svedkyňa J., ktorá je slabo vidiaca, má problémy so srdcom, moc nevidí, lebo
keď umývala riad, nevidela na tanier. J. sa nachádzala na druhej strane tej izby pri posteli a potom,
keď tvrdila, že to videla, tak žalovaná si to odmerala a to bolo 2,20 metra, takže pochybuje, že ona na

takú vzdialenosť videla, keď nevidí umyť tanier. Incident s tým kričaním nemohla počuť riaditeľka, lebo
sa nenachádzala sa v tej miestnosti, pretože keby sa bola nachádzala, tak vyjde už predtým ako tam
žalovaná vulgárne nadávala, lebo sa tam potkla. Uznala, že sa nesprávala korektne v súlade s etickým
kódexom, ale to nebolo priamo na pracovisku, bolo to na chodbe, bola tam sama, takže ju nemohol
nikto počuť, ale zase až tak nekričala. Vtedy jej ušli dvaja, I. a A., tak kým doniesla I. na skupinu, išla

pre M. a tým ako som niesla M., tak malý I. zase vybehol. Dole bola zástrčka, ktorá nebola chránená,
nebola zabezpečená a on začal pchať tie prsty tam, lenže kým by bola pribehla ku nemu, tak by tam
tie prsty vopchal. Tak radšej zakričala, aby sa zľakol, aby tie prsty odtiaľ dal preč. Občas boli konflikty
s kolegami, keď niečo nespravili, pretože má aj fotografie, aký bordel nechali, že smeti nevysypali. Po
nej keď prišli, mali všetko spravené.

6. Na pojednávaní konanom dňa 17.03.2025 súd vypočul svedkyne p. C., J., F. a F.. Svedkyňa M. F.
vypovedala, že je bývalý zamestnanec Centra pre deti a rodiny Martin, kde pracovala ako psychológ
od 07/2022 do 09/2024 nepracuje tam od októbra minulého roku. Pamätala si, že žalovaná pracovala
ako pomocný vychovávateľ s ekonomickou agendou. Svedkyňa pracovala hlavne s deťmi, individuálne

stretnutia, najprv vstupná diagnostika, priebežné skríningy psychomotorického vývinu, nejaké skupinové
aktivity. Na konkrétny incident v súvislosti so žalovanou si nepamätala, ak sa udial, tak z toho robila
zápis. Vo vzťahu k žalovanej si nespomínala na nič, čo by mohlo byť riešené. Keď sa vyskytla nejaká
situácia, tak to bolo rôzne, väčšinou sa to prejednávalo potom s vedúcou. Niekedy ohľadne detí tiežzisťovali nejaké veci a potom následne robili nejaké rozhovory. Svedkyňa F. F. uviedla, že pracuje ako
koordinátor skupiny pre deti s duševnými poruchami, na ktorej pracovala aj žalovaná. U žalobcu pracuje
8 rokov. Ich hlavnou náplňou práce na skupine je teda starostlivosť o deti, zabezpečenie chodu skupiny,

dodržiavanie nejakých hygienických predpisov na skupine, čistota na skupine, podávanie liekov deťom,
príprava stravy pre deti, ale teda hlavnou tou náplňou je starostlivosť o deti. Náplňou práce svedkyne
je zabezpečovať služby kolegom, dohliadať, aby skupina fungovala, aby deti mali zabezpečené lieky,
vyšetrenia, podpisuje pracovné výkazy. Žalovaná pracovala asi 10 mesiacov u nej na skupine. Uviedla,
že pomocný vychovávateľ nemá pridelené deti, ktorým vypracováva individuálny výchovný plán,

neobjednáva lieky, neobjednáva na vyšetrenia, nevedie knihu života, šatný denník a takéto veci, ale
spolupodieľa sa na výchove a vzdelávaní detí, kontroluje napríklad stav liekov, dátumy expirácie liekov,
chystá lieky v rámci svojej služby a aj na tej svojej službe priamo podáva tie lieky. Iné pracovné miesto,
kde nie je kontakt s deťmi u nich nie je. Upratujú si sami, aj vychovávateľ, aj pomocný vychovávateľ.
Zabezpečenie teda čistoty a poriadku na skupine. Žalovaná pracovala najmä v nočných zmenách, ale
sem tam sa vyskytlo, že boli aj celodenné služby, cez víkendy, cez týždeň, nakoľko na pozícii pomocného

vychovávateľaprevažnebolinočnéslužby.Oincidentochžalovanejbolainformovaná.Prvýmincidentom
bolo v období decembra, keď boli spojení so samostatnou skupinou, že dala dieťaťu facku. Dieťa ju
obvinilo, že dala facku. Bolo to postúpené orgánom činným v trestnom konaní. S pani C. nikdy nehovorila
o incidente s fackou. O hendikepe O. nevedela, okuliare nenosí. Ďalším incidentom bolo podanie, teda
uvarenie nesprávnej stravy dieťaťu, ktoré je bezlepkové a bezmliečne. Ona konkrétne pri tomto incidente

nebola, iba to vie sprostredkovane od pomocnej vychovávateľky s ekonomickou agendou pani J.. A. K.
má vlastné potraviny, ktoré sa mu objednávajú každý mesiac cez e-recept. Ide aj o pečivo, cestoviny,
nejaké sladkosti svoje, krupica bezgluténová, halušky bezgluténové, čiže vlastne on mal svoju skrinku
na skupine, kde mal vyhradené svoje potraviny. K fotografiám predloženým žalovanou uviedla, že takéto
potraviny sa nedávali, sú plesnivé. Ale všetko má svoj dátum spotreby, čiže vlastne človek, ktorý mu

ide niečo podať, si musí pozrieť. Jeho potraviny zabezpečovala svedkyňa cez internet cez e-recept,
cez pani doktorku z gastra, a keď to prišlo, tak potom to pomocná vychovávateľka s ekonomickou
agendou uložila priamo do jeho skrinky u nich v kuchyni. Tie dátumy expirácie, teda záruky vlastne majú
na starosti aj pomocní vychovávatelia cez vlastnú službu kontrolovať. Ďalším incidentom, kedy bolo
porušenie pracovnej disciplíny, bolo, keď ju pani riaditeľka počula kričať na dieťa. Svedkyňa žalovanú

zaúčala. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, až kým došlo k týmto trom incidentom, kedy bolo porušenie
pracovnej disciplíny. Vždy jej bola nápomocná na začiatku, keď k nám nastúpila, vždy sa mohla na
ňu obrátiť, keď potrebovala. Bola žalovanej nápomocná aj v čase svojho voľna, ale už to potom bolo
neúnosné, lebo už aj po niekoľkých mesiacoch na každej službe, ktorú robila, tak svedkyňa mala od
nej telefonát, čiže nebola až taká samostatná. Nepamätala si konkrétny obsah telefonátov, avšak veľa

vecí bolo bezpredmetných . Postupne už jej to zasahovalo do súkromia. Potom sa dal aj papier na
skupinu, že zamestnanci majú kontaktovať koordinátora len v nevyhnutnom prípade, aj to formou SMS-
ky a koordinátor má vyhodnotiť, či sa potom následne ozve, alebo nie. Sprostredkovane iba od kolegov
svedkyňadostalainformácie,žesažalovanánevhodnýmspôsobomsprávalakdeťom.Svedkyňapriamo
pri tom nebola, lebo počas jej služby nebola s ňou na službe, tie služby sa menili, čiže so žalovanou bola

tak možno maximálne 10-15 minút pri preberaní služby. Žalovaná pracovala predtým na zdravotnom
úseku pri ležiacich deťoch, kde teda pracujú sestry a pomocná vychovávateľka. Dôvodom preradenia
bolo, že tam dochádzalo ku konfliktným situáciám. K hodnoteniu žalovanej pri skočení pracovného
pomerusavyjadrilatak,ženebolaprílišsamostatná,atedažesprostredkovanedostalainformácie,žesa
nevhodným spôsobom správa ku deťom. Na prejednaní incidentov sa účastní nadriadený zamestnanec,

čiže pani vedúca I., aj pani riaditeľka. O incidentoch hovorili väčšinou kolegovia, ktorí pracovali vedľa
na skupine, počula o nich napríklad od pani M. - pomocný vychovávateľ na vedľajšej skupine, od p. J.
k tomu nevhodnému správaniu k tým deťom. Riešilo sa to s psychologičkami, napr. pani F., s vedúcou.
Stabilizačný príspevok odstala aj svedkyňa, na podmienky vrátenia si nespomínala. Svedkyňa P. J.
vypovedala, že už žalobcu pracuje ako pomocný vychovávateľ na samostatne usporiadanej skupine. V

minulosti, keď bola kolegyňa so žalovanou, tak bola pomocný vychovávateľ s ekonomickou agendou
a zabezpečovala skupiny po materiálnej stránke, alebo keď sa vyskytol nejaký problém na skupine,
tak ho vlastne kolegyne hlásili a ona riešila problémy na skupine. Vo vzťahu k žalovanej bola svedkom
jednej udalosti, konkrétne pri tom bola pani riaditeľka. Keď žalovaná mala službu, z dverí jej vybehlo
maloleté dieťa 4-5 ročný chlapček, ona utekala za ním, kričala vtedy otvorila dvere pani riaditeľka a

to vlastne počula. Čiže pani riaditeľka bola priamo tam a pristihla pani B., ako sa nevhodne správa k
tomu dieťaťu, že kričala. Nevedela uviesť aké slová kričala. Uviedla, že ide o deti zo skupiny duševné
poruchy, tie deti zaujíma všetko. Čo bolo konkrétne stredobodom pozornosti malého Dávidka na chodbe
nevedela, nemala vedomosť o tom, či na chodbe boli zástrčky, Nepamätala si prejednanie incidentu predňou u p. I.. Ďalej uviedla, že konkrétne na tej skupine, kde bola, mali jedno dieťa, ktoré má bezlepkovú
diétu, A. K., on mal svoje špeciálne potraviny, špeciálne svoje suroviny, z ktorých sa varilo, na základe
gastroenterológie a každý mesiac koordinátor objednával suroviny pre tohto chlapčeka s konzultáciou

lekára. Majú skriňu, kde sú vlastne suroviny na prípravu jedál, bezlepkové v múky, cestoviny, pečivo,
a väčšinou nočná zmena pomocného vychovávateľa chystá stravu pre deti. K problému došlo pri tej
krupicovej kaši, tam sa A. neurobilo z jeho špeciálnej krupicovej bezlepkovej, ale sa urobila z lepkovej
krupice, čo vlastne A. nesmie. A. mal mať zvlášť uvarenú krupicu bezlepkovú a mal uvarenú z normálnej
krupice, čo on nesmie. Takže svedkyňa potom následne vedenie upozornila, pokiaľ by to A. zjedol,

tak potom by sa mu mohol zhoršiť zdravotný stav. Vtedy mala zmenu žalovaná. Nemala vedomosť,
či došlo k podaniu kaše A. K.. Nepamätala si, či pripravené jedlo videla na kuchynskej linke, alebo
to bolo v chladničke, ale keď zistila túto závažnú príčinu, tak písala mail nadriadenej, aby bola teda
informovaná, že takáto vec sa stala. Spôsob vyriešenia veci už jej nebol známy. V tom období, tí
kolegovia, ktorí tam pracovali, do jedného vedeli všetci, že A. má bezlepkovú diétu, mal samostatnú
skriňu, pravú časť. Ľavá strana je skriňa pre zdravé deti. Ak sa ocitla surovina na inej strane podľa

predloženej fotografie, mohol si to tam niekto odložiť, že tá vychovávateľka vie, že tam je napísaný
lístoček, že to boli raňajky, to znamená, že pravá strana pre zdravé deti, ktoré nemali žiadnu intoleranciu,
na ľavej strane bol nachystaný chlebík pre A., čo bol bezlepkový, to každá jedna vychovávateľka vedela.
Poukázala, že na fotografii chýba časť skrine patriacej A., kde má kompletne suroviny A. K., z ktorých
si môžu kedykoľvek vyberať tie veci. Vtedy sa vyhotovovali 2 exempláre jedálnych lístkov, čiže jeden

bol pre normálne deti, ktoré nemali žiadnu intoleranciu, A. sa dávalo s bezlepkovými vecami. Vždy
viseli dva jedálne lístky. V kuchyni, na nástenke. Vždy sa robili s predstihom týždňa, ten jedálny lístok
predchádza kontrolou, na základe toho je podpísaný. Na základe toho sa chystajú suroviny, ktoré sú
potom nachystané. A. K. má na lístku konkrétne napísané A. K., na predloženej fotografii s jedálnym
lístkom uviedla, že je tam meno napísané rukou, nevedela kto písal rukou, to nebolo jej písmo. Každý

jeden vychovávateľ vie, je oboznámený o zdravotnom stave každého jedného dieťaťa. Poukázala, že
môže dôjsť aj k zmene jedálneho lístka, vtedy keď to žalovaná odfotila, nemusí byť platný, lebo mohol
byť vystavený druhý. Mohli nastať napríklad hnačky a vtedy musia okamžite vystavovať nový jedálny
lístok, tým pádom tento je neplatný. To sa bežne deje, že deti ochorejú, na základe nejakej lekárskej
správy povie lekár, že treba zmeniť stravu. Všetky lístky sa evidujú, aj tie náhradné. Na otázku, či

sa stávala situácia, že sa pomýlili potraviny vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu a potom sa zmenil
ten lístok uviedla, že z dôvodu pochybenia nie. Zdôraznila, že ten pracovník – pomocný vychovávateľ
s ekonomickou agendou, ktorý tvorí lístok, tú stravu nepodáva, stravu chystá pomocný vychovávateľ a
kŕmi tie deti. Keď je zeleninová polievka so zápražkou, každý jeden vychovávateľ vie, že A. sa zvlášť v
hrnci varilo a používa sa bezlepková. Pokiaľ ten vychovávateľ nepoužil bezlepkovú múku, on pochybil.

Ďalej uviedla, že so žalovanou sa akurát ráno míňali, lebo svedkyňa ako ekonomická agenda nastupuje
ráno, pracovala do tretej, do štvrtej, ako bolo potrebné. Žalovaná po nočnej končila, odchádzala domov,
takže tam bol nejaký priestor hodinu, hodinu a pol, kedy sa stretali na pracovisku, ale sú aj samozrejme
výnimočné situácie, teda aj pomocný vychovávateľ pracuje normálne počas dňa, tak aj svedkyňa bola
niekoľko razy svedkom, že žalovaná má taký hlučný prejav voči deťom, že čo nie je vhodné správanie,

jednak to, že boli na tých duševných poruchách, že tam treba citlivo pristupovať k deťom. Hlučný prejav
znamenal krik na dieťa a tým, že tam sú rôzne epileptické záchvaty, rôzne psychické stavy, tie deti
sa boja toho, čiže aj tým, keď zodvihne hlas na to dieťa, môže to vyvolať práve v ňom ten epileptický
záchvat. Čiže tam musí byť individuálny prístup ku každému jednému dieťaťu, tam treba veľmi citlivo
narábať s tými deťmi. Bola viackrát svedkom toho, že žalovaná bola hlučná a počula aj vulgarizmy.

Napríklad tak vykríkne, kde do... ideš, tak to bolo aj pri tom I., keď vybehla, keď ju vlastne pristihla
pani riaditeľka. Hoci nebola so žalovanou v pravidelnom kontakte , aj pri nej sa to stalo viackrát, že
to počula a taktiež vedela od ďalších kolegov, ale to len z počutia. Poukázala, že žalovaná jej veľmi
často počas svojej zmeny telefonovala domov o desiatej, o pol jedenástej, svedok je manžel svedkyne,
neustále vyjednávala a uvádzala, že nevie variť palacinky, halušky, nevie uvariť ryžu, nech jej zmení

jedlá.Dokoncamalavariťparenébuchty,takuviedla,žetonevierobiť,radšejichkúpi.Tobolonadennom
poriadku, žalovaná vyjednávala a v kuse sa snažila meniť jedálny lístok. Veľa krát jej svedkyňa pomohla.
K predloženej fotografiám s potravinami, ktoré boli po dátume spotreby uviedla, že sa v žiadnom prípade
nepodávali. Poukázala, že nie je zrejmé, či si to žalovaná doma v kuchyni neodfotila a toto si kľudne
mohla doniesť z domu. O incidente týkajúcom sa fyzického inzultovania dieťaťa žalovanou v roku 2022

nemala vedomosť, uviedla, že u žalobcu pracuje od 02/2023. Pokiaľ ide o pracovnú náplň, v kancelárii sú
presné pravidlá, ktoré visia na nástenke a tam sú povinnosti vychovávateľa, na nočnej, na dennej službe.
A to si stanovuje skupina, takže koordinátor na základe nejakej porady, alebo od nadriadených, takže sú
presne dané pravidlá, ktoré visia na nástenke v kancelárii. Žalovaná s ekonomickou agendou nemala ničspoločné, nemala na starosti ekonomickú agendu, ale mala na starosti prácu na skupine, prácu s deťmi,
starostlivosť o deti. Ekonomická agenda zahŕňa zabezpečenie surovín. Svedkyňa Q. C. na pojednávaní
vypovedala, že u žalobcu pracuje ako pomocný vychovávateľ s ekonomickou agendou, momentálne

na zdravotnom úseku. Pracuje od 1.4.2021. Žalovaná ju oslovila na ulici, či vie, že ide na súd, že
sa tam prejednáva nejaký problém, ktorý ona má voči zariadeniu, že ju navrhla strana žalobcu. Vzťah
k žalovanej bol pracovný, ale nestretávali sa ani v zariadení, pretože žalovaná pracovala na nočných
službách ako pomocný vychovávateľ, ak tak veľmi sporadicky. Jej náplňou práce sú nákupy, pomoc pri
upratovaní, a veľa ďalších činností, ktoré má v náplni práce. Pomocný vychovávateľ s ekonomickou

agendou je v 8-hodinovom pracovnom čase, nakupuje, robí jedálne lístky, pripravuje podklady pre
stravnú jednotku, robím mesačné vyúčtovania a pomocný vychovávateľ je na celej skupine sám s deťmi,
pokiaľ robí nočnú službu a tým pádom upratuje, varí, stará sa o deti, chodí s nimi na vychádzky, keď
teda je na dennej službe. Pomocný vychovávateľ pripravuje potraviny, ak je tam špecifické dieťa, ktoré
má, napríklad bezlepkovú diétu, alebo bezlaktózovú diétu, tak sa podľa lekárskeho vyjadrenia sa mu
objednávajú potraviny bezlepkové, ktoré sú uskladnené na skupine, dodržiava sa tam dátum spotreby,

toto má na starosti pomocný vychovávateľ s ekonomickou agendou, ktorý donesie ten tovar, resp. príde
to z lekárne a vtedy sa to odovzdá na skupinu, a keďže príde nočná služba ako pomocný vychovávateľ,
alebo denná služba, tak si to preberie ten pomocný vychovávateľ, a potom sa vlastne tomuto dieťaťu
podávajú tieto potraviny, ktoré si ten pomocný vychovávateľ preberie. Pomocný vychovávateľ ide podľa
jedálneho lístka, kde je vytvorená stravná jednotka. Podľa stravnej jednotky sa robí jedálny lístok

adieťaťupripravujútakéjedlo,abyzodpovedalotomu,žemábezlepkovústravu,alebomábezlaktózovú.
Pomocný vychovávateľ s ekonomickou agendou tvorí raz týždenne ten jedálny lístok, keďže ekonomická
agenda nerobí soboty – nedele, tak aby na pondelok vedeli presne, čo majú tomu dieťaťu dať, sú
pripravené potraviny a archivuje sa to v archíve teda po nejakých rokoch a ináč to ostáva u ekonomickej
agendy, kde si to odkladá ekonomická agenda a je to k nahliadnutiu. Každá ekonomická agenda má

svoju skupinu. So žalovanou nemala ani dôvod prichádzať do kontaktu, pretože bola na inej skupine,
mala na starosti iné deti, ako mala žalovaná. Bolo to veľmi málo, čo sa stretli. Len z rozprávania vedela,
že mala nejaké kárne opatrenia, sú veľký kolektív tak, ako povedia deti, tak povedia aj dospelí, že ako
žalovaná správala voči tým deťom, ale to bolo len z rozprávania kolegov, svedkyňa to nevidela. Osobne
svedkom incidentu nebola, pretože bola vtedy na inej skupine, čiže ani nechodila na tú skupinu, ale raz

ju žalovaná zavolala, aby prišla jej dosvedčiť, že deti si vymysleli nejakú facku. Svedkyňa poukázala,
že ona to nevidela, nebola súčasťou toho, kedy sa to stalo, a čo sa vlastne stalo, len žalovaná od nej
chcela, aby jej išla dosvedčiť ku pani riaditeľke alebo vedúcej, že deti si to vymysleli. Jednalo sa o P. D.
a R. O.. Nevedela, či to bolo po incidente, lebo ani nevedela, kedy sa incident stal. Na otázku či niekedy
viedla na túto tému s tými deťmi debatu uviedla, že deti sa sťažovali na žalovanú, že kričí po nich, že

tam došlo vraj k tej facke, ale keďže to nevidela, nemôže povedať, či to bolo, alebo to nebolo. Ona vtedy
práve robila na tej skupine, kde tieto deti boli, ale s deťmi to nerozoberali. Nevedela ani odpovedať, či
vzhľadom na to, kde sa to stalo by bolo technicky možné vzhľadom na zdravotný hendikep, nakoľko
ani nevedela, kde sa to stalo. Nevedela, či to bolo v ten deň, alebo to bolo potom, ako ju žalovaná
zavolala, aby jej dosvedčila niečo, čo svedkyňa ani nevidela. Stabilizačný príspevok dostala aj svedkyňa,

bolo jej vysvetlené podmienky vrátenia, na otázku, ako jej bol vysvetlený pojem „umožní zamestnávateľ
vykonávať prácu u zamestnanca u zamestnávateľa“ uviedla, že takéto veci nepreberali, pretože si svoju
prácu odvádza zodpovedne, v živote nemaródovala a nebol dôvod, aby ona zamestnávateľa pýtala,
aby jej umožnil prácu. Podpísala to preto, lebo nemala v úmysle poškodiť ani zamestnávateľa, a ani
nemala v úmysle odísť zo zamestnania, alebo ísť na PN, alebo robiť niečo proti zamestnávateľovi,

alebo proti deťom, takže príspevok zobrala z toho, že tam bude pracovať a bude vykonávať svoju
prácu svedomite a nebudem robiť nejaké problémy. Ona sa len od viacerých kolegýň dopočula, že
žalovaná kričí po deťoch, nevie variť, deti nemali navarenú stravu. Zakaždým vyvolávala pomocnej
vychovávateľke počas víkendov, alebo počas ukončenia pracovnej doby pomocnému vychovávateľovi
vyvolávala, k deťom nemala ten prístup ako k chorým deťom, takže by mali trošku ten prístup zvoliť taký

inakší. Každý incident, ktorý sa udeje, tak sa hlási vedúcej zariadenia, pani I. a rieši sa to v odbornom
tíme, kde pani I. zvolí systém, a potom sa to rieši, a ako sa to vyrieši, to je zase na pani I. a odborného
tímu, ktorý to zhodnotí. Väčšinou bolo po jej službe, vždy sa našlo niečo, ako kolegyne si povedali
informáciu a vždy bol nejaký problém, vždy sa tam niečo dialo, napríklad kričanie, bolo tam aj nejaké
zatváranie dieťaťa do miestnosti, kde bolo samé. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že

výsluchmi svedkov, s výnimkou pani F., ktorá sa vyjadrila, že si nepamätá skutočnosti, nakoľko sa udiali
dávno a nevedela sa vyjadriť k predmetu prejednávaného sporu, sa preukázalo, že plnenie pracovných
úloh zo strany žalovanej bolo neuspokojivé, došlo k porušeniam pracovnej disciplíny, a teda žalobca
z pozície zamestnávateľa nemal inú možnosť ako nepokračovať v pracovnom pomere, teda nepreklopiťpracovný pomer na dobu určitú na následný pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom bolo v záujme
zamestnávateľa, pokiaľ by zamestnanec, v tomto prípade žalovaná spĺňala požiadavky a kritéria na
jej pracovnú pozíciu, aby sa s ňou pokračovalo, nakoľko je vždy komplikované zaškoľovať nového

zamestnanca, čiže preto aj zo strany zamestnávateľa, ktorý si sám zvolil, že žalovanej poskytne tú
možnosť čerpať stabilizačný príspevok, tak už tu bol prejavený záujem, že chcú s ňou mať pracovný
pomer na dlhšiu dobu, keďže samotná podstata stabilizačného príspevku je, že sa poskytuje, ak
zamestnanec zotrvá aspoň teda po dobu troch rokov, čiže ten záujem zo strany zamestnávateľa tu bol.
Už dôvody, pre ktoré k uvedenému nedošlo, a prečo sa riešil tento spôsob boli dostatočne preukázané

a teda šlo o neuspokojivé plnenie pracovných úloh a porušovanie pracovnej disciplíny, čo nezávisle
od seba potvrdili viacerí svedkovia, pričom sa vyjadrili aj k rôznym iným nevhodným správaniam,
vulgarizmom a krikom a nesamostatnosti zo strany žalovanej. Pokiaľ strana žalovanej argumentuje
znením článku 8. Dohody o zmene pracovnej zmluvy, je potrebné prihliadať aj na bod 9, ktorý znie,
že zamestnancovi nevznikne povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku, v bode a) ak sa
pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) -

c), alebo písmeno f) Zákonníka práce, alebo Dohodou o skončení pracovného pomeru z tých istých
dôvodov. Ide o dôvody, ktoré spočívajú najmä teda v organizačných dôvodoch, čiže zamestnávateľ
sa zrušuje, alebo premiestňuje z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný, alebo dlhodobo pre
zdravotný stav nie je spôsobilý vykonávať prácu, alebo teda dosiahol 65 rokov v prípade písmena f),
a teda nie je tu zakomponovaný bod o porušení pracovnej disciplíny, nie je tu zakomponovaný bod

o neuspokojivom plnení pracovných úloh. Čiže aj z dikcie tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorá
dá sa povedať, že kopíruje zákonnú úpravu, aká bola v súvislosti so stabilizačným príspevkom, a teda
nariadením vlády č. 131/2002 Z.z., a zo zákonnej úpravy je zrejmé, že v prípade ak by teda sa končilo
výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny neuspokojivé plnenie pracovných úloh, v tomto prípade
by zamestnancovi vnikla povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku podľa doby, ktorú

nezotrvala u zamestnávateľa. Spôsob, akým bol pracovný pomer ukončený, a to teda uplynutím doby
určitej, vyplýva zo skutkových okolností, a teda z opakovaného porušovania pracovnej disciplíny, kedy
sa správanie žalovanej nezlepšilo ani po viacerých upozorneniach, a teda v zásade žalobca nemal inú
možnosť ako postupovať takto, a teda dôvod, pre ktorý žalovaná nezotrvala u zamestnávateľa, spočíva
práve v jej nedostatkoch, čo sa týka výkonu práce, a to porušovanie pracovnej disciplíny, neuspokojivom

plnení pracovných úloh, kedy sa podľa výpovedí viacerých svedkov, podľa listinných dôkazov, mala
správať nevhodným spôsobom k maloletým deťom, mala na nich kričať, používať vulgarizmy, bola
nesamostatná, mala podať nesprávnu potravu zverencovi, ktorý teda trpí celiakiou a má laktózovú
intoleranciu. Postup zamestnávateľa bol v tomto smere oprávnený a zamestnankyňa, v tomto prípade
žalovaná ani nedala priestor na nejaké iné riešenie situácie tým, ako neplnila pracovné úlohy. V prípade

ak vyhrá žalobca, toto súdne konanie sa ani nijako neobohatí, lebo z dikcie zákona je zrejmé, že
ak k tomu aj došlo, žalobca musel túto pomernú časť stabilizačného príspevku vrátiť ministerstvu,
keďže žalovaná nezotrvala v pracovnom pomere. Poukázal na výsluch svedkyne J., ktorá sa v rámci
svojej výpovede vyjadrila, že bola svedkom incidentu z 20.7., keď teda mala žalovaná nevhodne zvýšiť
hlas, a teda reagovať na chovanca. Pokiaľ ide o pani C., bola predvolávaná na návrh žalovanej, aby

preukázala tvrdenia z výsluchu žalovanej z minulého pojednávania, ktorá uviedla, že deti si to vymysleli
a následne to mali aj nahlásiť údajne pani C., nič také sa nepreukázalo. Zo strany nezávislých osôb
nezávisle od seba bolo potvrdené, že správanie žalovanej nebolo na požadovanej úrovni. A čo sa týka
záväzku, že zamestnávateľ sa zaväzuje zmeniť dobu pracovného pomeru po uplynutí doby určitej na
takú dobu, ktorá umožňuje realizovať zmluvný záväzok, poukázal na skutkový stav, že v prípade pokiaľ

teda dochádza k opakovanému porušovaniu pracovnej disciplíny neuspokojivého plnenia a pracovných
úloh, ktoré nastalo až dodatočne po uzavretí tejto dohody, je logické a zrejmé, že zamestnávateľ
v takomto pracovnom pomere nemohol pokračovať, keďže išlo o opakované porušovanie pracovnej
disciplíny,atedapracovnýpomersanepredlžovalanepokračovalzdôvodovnastranežalovanej.Právny
zástupca žalovanej na pojednávaní k vykonanému dokazovaniu uviedol, že svedkyne F., C., F. a J.

sú svedkyne, ktoré s výnimkou pani C. sú navrhnuté zo strany žalobcu a tieto výpovede vzhľadom,
že pani F., F., J. sú doteraz v pracovnom pomere u žalobcu, je nutné hodnotiť ako tendenčné, už aj
s prihliadnutím na to, že každý jeden údajný exces pri porušovaní pracovnej disciplíny je týmito svedkami
iba počutý, sprostredkovaný, bez osobnej účasti na jeho priebehu, prípadne následnom šetrení. Jediný,
kto tu nejakým objektivizovaným spôsobom vypovedal, bola pani F., ktorá už nie je viazaná nejakými

zodpovednosťami,nejakýmiprípadnýmisankciamizostranyžalobcuvovzťahuksvojimzamestnancom,
teda táto vypovedala okolnosti, ktoré sú dôkazom toho, že nebolo to vôbec nejaké vážne porušenie
pracovnej disciplíny, a ak bolo, či vôbec bolo, nakoľko si na uvedené riešenia daných incidentov, i keď
je odstup minimálny, nepamätala a už vôbec nie vo vzťahu k pani žalovanej. Nebolo preukázané, žežalovaná si nevedela plniť pracovné povinnosti a ak aj nejaké pochybenia nastali, tieto nenastali nikdy
v takej úrovni, že by bol postup predpísaný zákonom dodržaný na ukončenie pracovného pomeru,
alebo že by bolo možné zvoliť dôsledok okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Poukázal na snahu

zbaviť sa žalovanej u daného zamestnávateľa a už aj prvky, ktoré zodpovedali k výpovedi žalovanej,
ktoré zodpovedali aj k výpovedi pani C., ktorá konštatovala, že boli vyvíjané nejaké aktivity zo strany
zamestnávateľa k tomu, ako získať nejaký podklad, na základe ktorého by mohlo dôjsť k ukončeniu
pracovného pomeru aj počas PN, prípadne u kontrol u svojich lekárov, keď pracovný úraz sa stal
u samotného zamestnávateľa. Poukázal na bod 4 Dohody, kde sa zamestnávateľ zaväzuje zmeniť

dobu pracovného pomeru zamestnanca po uplynutí doby určitej na takú dobu, ktorá umožní realizovať
zmluvný záväzok zamestnanca, zotrvať u zamestnávateľa na aktuálnej funkcii podľa tohto bodu. Ak sú
tu postupy, ktoré zjavne preukazujú snahu ukončiť pracovný pomer, a ak by aj pripustili, že tu mohli
byť určité pochybenia, čo však strana žalovanej nepripúšťa, lebo A. K. žiadnu stravu nezjedol. Ak je
napísané, že bola pripravená, bolo to plnenie pracovných povinností, ale toto nie je možné vyhodnotiť
tak, že z tohto dôvodu jednorazového incidentu pri správe nie je možné vyvodzovať neplnenie si

povinností zamestnávateľa vymedzenej v bode 4 Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 13.1.2023.
Ďalej uviedol, že vo všetkých podkladoch, ktoré identifikujú údajný incident o fyzickom napadnutí, sa
konštatuje termín buď 30.12., alebo 29.12., keď skutočný priebeh sa mal stať úplne niekedy inokedy.
Poukázal na úradný záznam, ktorý vyhotovila strana žalobcu zo dňa 5.10.2023 v zastúpení F. S. F.,
riaditeľka, G. B. F. I., vedúci úseku, sociálny pracovník, L. H. M., vedúci úseku ekonóm, Q. J., predseda

základnej odborovej organizácie, kde sa hovorí: „Dňa 29.12.2022 bolo zistené, že službu konajúci
pomocný vychovávateľ A. B. na 5 SUS ŠSS pre deti s duševnou poruchou sa neprimerane správa
k zvereným deťom počas dennej služby, nakoľko ich častuje nevhodnými nadávkami. A tak žiadne nič
iné spomenuté nie je. To, že sa to následne postúpilo na políciu a podobne, výsledok správneho orgánu
- vec bola odložená. Ak potom nastal ďalší skutok, dňa 27.4., samotnú reakciu žalovaná opísala prečo,

došlo k tomuto nejakému hlasovému prejavu a iste súd bude vyhodnocovať, že či hrozba poškodenia
zdravotného, prípadne ohrozenia života je prednejšie vo vzťahu k tomu, že by dieťa utrpelo z dôvodu
intenzity hlasu nejaký stres. Toto sú údajné incidenty, ktoré vyhodnotila strana žalobcu ako opodstatnené
na to, aby nezmenili dobu pracovného pomeru a neumožnili zrealizovať zmluvný záväzok zamestnanca
zotrvať u zamestnávateľa po stanovenú dobu. Nie je možné opomenúť ani vyhodnotenie bodu 8 a bodu

9. Súd musí daný bod 8 vyhodnotiť v jeho obsahovom znení, zamestnanec je povinný vrátiť pomernú
časť a vo vzťahu k bodu 9 zamestnancovi nevznikne povinnosť vrátiť, kedy ani v jednom bode sa
neposkytujepriestorprehodnotenietoho,žebyneumožnilzamestnávateľpredĺženiezmluvnéhovzťahu,
alebo že by tu bola podmienka, porušenie pracovnej disciplíny v intenciách a intenzite, ktorá nespĺňa
ani podmienky pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, by mohlo byť dôvodom

na vrátenie príspevku. Za tohto dôkazného stavu je potrebné vychádzať z podpísanej dohody, ktorá
neskytá možnosť, teda neposkytuje možnosť vyhovenia tomuto návrhu, pretože nie je to žalovaná, ktorá
by sa hocijakým spôsobom pričinila o nemožnosť pokračovania v pôvodnom zamestnaní, práveže je to
strana žalobcu, ktorá účelovo a čo do intenzity navýšila údajné porušenie pracovnej disciplíny tak, aby
nemusela predĺžiť pracovnú zmluvu na dobu určitú na dobu vymedzenú v odseku 4 podpísanej dohody,

kde je jednoznačne uvedené, že je to povinnosťou zamestnávateľa. Toto sú dôvody, prečo zákonné
uplatnenie na strane žalobcu a priznanie tohto nároku nie je dané a je potrebné návrh zamietnuť.
Doplnil, že incident, ktorý sa stal 27., je evidovaný na 29., následne 30.12., teda zjavne pred podpísaním
dohody, teda zjavne k 13.1.2023 žalobca vedel o uvedenom incidente, i napriek tomu podpísal Dohodu
o stabilizačnom príspevku. A potom sú tam už iba dva incidenty. Jeden incident v súvislosti so stravou

a jednej incident v súvislosti s ohrozením života dieťaťa. Teda ak toto sú dôvody, pre ktoré nie je možné
podľa žalobcu pokračovať v povinnosti, ktorá bola stanovená v Dohode o zmene pracovnej zmluvy,
tak toto považoval za neopodstatnené, právne neudržateľné na to, aby súd takémuto nároku z týchto
dôvodov vyhovel.

7. Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2025 súd vypočul riaditeľku žalobcu ako štatutárny orgán, pričom
vo svojej výpovedi uviedla, že zodpovedná za strategické vedenie a celkový chod organizácie. Majú
dvojstupňové riadenie, takže na každom úseku má vedúceho v plnej kompetencii, delegované úlohy sú
bežnou a účelovou praxou riaditeľa. Žalovanú pozná z okresného úradu, robila tam aktivačné práce,
tykajú si. Mimo zariadenia s ňou nikdy nebola ani na káve, ani v meste, ani na obede, ani nikde,

a keď sa stretnú v meste, tak sa pozdravia, alebo keď venčí psa. Každá skupina má určených svojich
zamestnancov. To znamená, dvoch vychovávateľov, štyroch pomocných vychovávateľov a jedného
s ekonomickou agendou. Keď žalovanú prijali, zrejme bola potrebná. Nedostatok zamestnancov je
stále, aj teraz. Majú 98 zamestnancov a 100 detí. Bola zobratá na zdravotný úsek na pomocnúvychovávateľku a tam teda nezvládala pri tých postihnutých deťoch, tak ich oslovila, aby bola presunutá
na duševné poruchy. Poprela, že by žalovanej v súvislosti s pracovným pomerom dala nejaký prísľuby,
všetko je pracovnej zmluve, ktorú podpísali. Náplňou práce žalovanej bola starostlivosť v prvom rade

o deti, varenie, upratovanie, prebaľovanie, kúpanie, všetko ohľadom maloletých detí. Odviesť deti do
školy, vysypať smeti, umyť okná. Skupiny duševné poruchy sú 2, tam pracujú pomocní vychovávatelia
a vychovávatelia, ktorí majú špeciálnu pedagogiku plus ekonomická agenda. Vysvetlila, že sa majú
chovať ako doma, tak ako doma uvaria, dajú detičkám jesť, upracú, takže toto všetko bolo náplňou, alebo
je náplňou všetkých zamestnancov. S deťmi chodiť do školy, na výlet, k lekárovi. Ponuku stabilizačného

príspevku odoslali mailom všetkým zamestnancom a oni sa mali teda rozhodnúť, či ten príspevok
príjmu, alebo ho nepríjmu dohodu. A keďže žalovaná potrebovala peniaze, pretože prišla tam aj nejaká
exekúcia, tak zobrala to. Príspevok bol celoplošný pre viacerých zamestnancov. Dohodu o stabilizačnom
príspevku si nevytvárali sami, to bola predloha, ktorú dostali od štátu a s tým pracovali. Personálne
informovalo tých ľudí, že ak by sa čokoľvek zmenilo počas toho pracovného pomeru tak, že teda
keby odišli, že je povinnosť vrátiť ten príspevok. Podmienky na vrátenie príspevku ustálené v dohode

o poskytnutí príspevku tvorilo Ústredie práce a sociálnych vecí, ktorý je ich zriaďovateľ. K správaniu
žalovanej uviedla, že žalovaná je temperamentná, taká hlasná, nadáva, proste povie si aj škaredé slová,
takže tam bola viackrát upozornená zo strany pani vedúcej, že teda aby si dávala pozor, že aby teda
nebola taká prchká, čo ju aj zavolala, aj ju upozornila a žalovaná mala možnosť ku každému tomu
upozorneniu sa vyjadriť, ku každému písomnému upozorneniu sa mohla vyjadriť. Takže nebola tam

spokojnosť ani od zamestnancov, ani od vedúcej. Ale keď párkrát išla hore, aj ona žalovanú upozornila,
nech nekričí, nech si dáva pozor, nech teda sa zaradí, ak chce u nich vydržať. Uviedla, že raz za čas ide
do skupín, chce vidieť, ako tá skupina funguje, či sú deti v škole a prišla som na tú skupinu - hviezda - bol
tam strašný bordel, všetko porozhadzované, ešte nepostielané a žalovaná kričala na B. a tam bolo viac
detí. Kričala ako zbavená zmyslov, nevedela, čo jej on urobil, ale povedala žalovanej, že poslednýkrát

toto počula, a že nech sa zastaví dole u pani vedúcej. Vedúca žalovanej dala upozornenie. Žalovaná by
bola pracovala u nich dodnes, len ako náhle dá facku dieťaťu alebo mu povie vulgárne slová, štatutár to
má dať prešetriť polícii. Zákon 305 hovorí o tom, že ponižujúce a neprimerané jednanie s dieťaťom, sú
povinní okamžite bezodkladne hlásiť a nemajú preverovať situáciu. Ide o duševne choré deti, nevedia
povedať, čo im chýba, čo, ale mali tam dievča, ktoré naozaj povedalo, že keď mala službu pani B., tak

naozaj, že teda kričala. Porušovala pracovnú disciplínu s tým, že nadávala deťom, dokonca jedenkrát si
pamätala, že nebolo upratané. Zdôraznila však, že ona nechodí na tie skupiny, ona nemá kontakty s tými
ľuďmi. Pani I. navštevuje skupiny a komunikuje s tými ľuďmi. Ona ako riaditeľka má sprostredkované a
pridržiava sa toho, čo tie poverené osoby a zodpovedné osoby, o čom ju informujú. Na otázku prečo
vzhľadom na tvrdené viacnásobné údajné porušenie pracovnej disciplíny žalovanou nepoužili zákonný

dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre neuspokojivé
pracovné výsledky žalovanej uviedla, že ak ide o okamžité zrušenie, to nie je také jednoduché. Skončili
by na súde. Žalovaná mala šancu napraviť veci, bola preradená zo zdravotného úseku na iný úsek, lebo
už tam začínali problémy, tam to nezvládala, bola nervózna. Potom bola hore, kolegyne s ňou nechceli
pracovať, o čom sa dozvedela na pravidelných každomesačných poradách od pani vedúcej. S inými

zamestnancami na jej skupine nebol problém. Na otázku, či žalovaná bola upozorňovaná na porušenie
pracovnej disciplíny uviedla, že nepovedala žalovanej, že porušuje pracovnú disciplínu. Povedala jej,
že nesmie deťom nadávať a nesmie sa tak chovať, ako sa chová. Sama žalovaná jej povedala, že
je prchká a sem tam jej ujde škaredé slovo. Poukázala, že aj iný zamestnanci, keď porušili disciplínu
mali kárne opatrenie a konanie na polícii nie je stále ukončené. Ku všetkým zamestnanom rovnako

pristupovali, ak došlo k porušeniu disciplíny, dostali upozornenie. Poukázala, že poverená osoba , ktorá
bola zodpovedná za veci týkajúce sa zamestnancov, je vedúca p. I., ktorá spisuje, navrhuje Keď vedúca
nechce zamestnanca, tak riaditeľka nie je s ním v kontakte, stretne ho možno raz za dva mesiace na
chodbe. Zároveň na prokuratúru musia hlásiť mimoriadne udalosti, čokoľvek, majú pravidelné porady,
supervízie, školenia, Uviedla, že sa musia aj chrániť, aj tie deti, nevie, čo je to za človeka, či sa o pol roka

nestane niečo hrozné. K potravinám, či tam boli po lehote spotreby a v akom množstve, či boli zoschnuté
uviedla,žekaždáskupinamáekonomickúagenduatáekonomickáagendazabezpečujevšetko.Riaditeľ
nezabezpečuje potraviny. Riaditeľ ani nepredkladá potraviny. Tam, kde sú deti s duševnou poruchou,
jedálnylístoksavytvára,majúnejakúknihu,podľaktorejidú,abytedatástravabolapestrá.Tiedeti,ktoré
majú v škole obedy, dostávajú v škole obedy, varia sa večere. A tie deti, ktoré majú predpísané nejaké

diétne stravovanie, tak ako plienky, dostanú recept a daný koordinátor, alebo teda ekonomická agenda
pôjde do lekárne, vyzdvihne si recept a položí ho do skrine. Uviedla, že žalovaná dostala aj odmeny,
museli tam byť aj dobré veci z jej strany. Poprela, že by z jej strany došlo k vyhrážkam výpoveďou
počas PN žalovanej, uviedla, že tam podľa informácií bol porušený liečebný poriadok. Žalovaná uviedla,že sa stretli s riaditeľkou pred budovou žalobcu a ona jej sama navrhla tú robotu, lebo žalovaná jej
povedala, že otec zomrel, že teraz momentálne je bez práce. Hneď to aj boli pozrieť. Čo sa týka toho
zdravotného úseku, tam žalovaná nepožiadala o preloženie, nakoľko sa tam sťažovala permanentne

jedna kolegyňa, tak preto ju preložili na ten druhý úsek. Čo sa týka upozornenia tých nadávok a to, že
pani I. ňou komunikovala, to vôbec nie je pravda. A čo sa týka toho incidentu, keď údajne kričala na
malého B., tak pani riaditeľka tam v žiadnom prípade nebola, pretože keby tam bola, tak by bola už
akože vybehla skôr a ten incident sa nestal na ich skupine, ako ona povedala, ale stal sa na tej hale,
kde boli spojené so skupinou a kričala na malého B. preto, lebo bola zástrčka a nebola tam ochranná

krytka a on tam utekal a išiel tam strčiť prsty. A pani riaditeľka tam nebola, nemohla to počuť, pretože jej
to bola požalovať pani J. a následne ju pani I. zavolala k nej. Uviedla, že mala vždy upratané, každý deň
umývala podlahy, či mala rannú zmenu, či nočnú zmenu. Ešte koľkokrát aj lieky chystala, dopĺňala lieky,
napísalapaniF.,keďnejakéliekychýbaliadokoncaešteajzárukyliekovpozeralaakoľkokrátichvyložila
s tým nech to pozrú tie kompetentné. Keď ju preložili, pani I. ju sama pochválila, keď ju preložili na tú
druhú skupinu, povedala, že ako tam žalovaná prišla, tak že tam majú takého problémového chlapca,

že je taký kľudnejší. Ďalej uviedla, že ryžu nevedela variť ale doniesla si z domu ryžovač a varila.

8. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2025 súd vec prejednal a rozhodol. Právny zástupca
žalobcu v záverečnej reči zotrval na doposiaľ prezentovanej argumentácii. Mal za to, že vykonaným
dokazovaním, a to najmä výsluchmi jednotlivých svedkov, ktorí nezávisle od seba vypovedali

o opakovanom nevhodnom správaní žalovanej voči deťom, vulgarizmom, kriku, ako aj nesamostatnosti
pri plnení pracovných úloh, bolo náležite preukázané, že žalovaná svojim nedostatočným plnením
pracovných úloh v čase kedy bola zamestnaná u žalobcu, zapríčinila, že došlo k ukončeniu jej
pracovného pomeru uplynutím doby určitej, na ktorý bol pracovný pomer dojednaný, a že nedošlo
k predĺženiu pracovného pomeru, resp. zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú.

Uvedené vyplýva aj z vykonaných listinných dôkazov, ako tieto boli v konaní zo strany žalobcu
predložené.Predskončenímpracovnéhopomeružalovanejjužalobcaopakovanepísomneupozorňoval
na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru,
a to písomným upozornením zo dňa 27.04.2023, písomným upozornením zo dňa 20.07.2023, pričom
k náprave zo strany žalovanej napriek tomu nedošlo. Vzhľadom na uvedené, žalobca ako zamestnávateľ

nemal inú možnosť, ako so žalovanou nepokračovať v pracovnom pomere, a teda neponúknuť
jej predĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú a to napriek tomu, že už v čase uzavretia
dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku zo dňa 13.01.2023 žalobca mal záujem o dlhodobé
zamestnávanie žalovanej, o čom svedčí práve poskytnutie samotného stabilizačného príspevku, ktorého
účelom je motivovať zamestnanca, aby u zamestnávateľa po určitú dobu ostal v pracovnom pomere.

Zodpovedá to aj skutočnosti, že nie je v záujme žalobcu ako zamestnávateľ ukončovať pracovné pomery
so zamestnancami, pokiaľ k tomu nie je daný náležitý dôvod, a to s ohľadom na nedostatok pracovníkov
u žalobcu, ako aj nedostatok záujemcov o prácu v danom sektore na danej pracovnej pozícii,
kedy sa žalobcovi ťažko zháňajú noví pracovníci, ktorých je navyše potrebné opätovne zaškoľovať.
K argumentácii žalovanej ohľadne znenia dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2023, ktorou

bolo dohodnuté poskytnutie stabilizačného príspevku a jej jednotlivých ustanovení, kedy podľa názoru
žalovanej spôsob skončenia pracovného pomeru, ku akému v jej prípade došlo, a teda skončenie
pracovného pomeru uplynutím doby na ktorú bol dojednaný, nemožno subsumovať pod žiaden z bodov
dohody o zmene pracovnej zmluvy, s dôrazom na bod 8 dohody, uviedol, že takýto výklad obsahu
dohodu nemôže byť absolútny a nemôže zaväzovať zamestnávateľa, v tomto prípade žalobcu, aby

so žalovanou pokračoval v pracovnom pomere, pokiaľ žalovaná dáva dôvody na jeho skončenie. Na
dohodu je nevyhnuté nazerať komplexným pohľadom na jej celkové znenie, na jednotlivé jej ustanovenia
vo vzájomných súvislostiach, pričom táto v podstate kopíruje zákonnú úpravu stabilizačných príspevkov
v zmysle Nariadenia vlády č. 131/2002 Z. z. pričom podmienky ku stabilizačnému príspevku boli tvorené
na ÚPSVaR. Bola to práve žalovaná, ktorá svojimi neuspokojivými plneniami pracovného pomeru

zapríčinila, že došlo k ukončeniu, resp. nepokračovaniu v jej pracovnom pomere, pričom aj s ohľadom na
viacerépísomnéupozorneniazostranyžalobcuakozamestnávateľa,ževprípade,pokiaľbyjejpracovný
pomernebolskončenýuplynutímdobyurčitej,tentomoholbyťzostranyžalobcuskončenývýpoveďouzo
strany zamestnávateľa, pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo strany žalovanej. V zmysle bodu
4 dohody, zo dňa 13.01.2013 sa zamestnanec zaviazal zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

vykonávať pracovnú činnosť v zmysle náplne práce, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve a to počas
doby najmenej 3 po sebe nasledujúcich rokov. Aj z výkladu bodu 4 dohody možno dospieť k záveru,
že žalovaná ako zamestnanec sa zaviazala vykonávať svoje pracovné úlohy riadne, kedy tento svoj
dojednaný záväzok, odkazujúc na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ako to tu bolo preukázané,nedodržala. Rovnako podľa bodu 7 dohody, v zmysle ktorej, ak zamestnanec nezotrvá v pracovnom
pomere najmenej po dobu 3 rokov, je povinný vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť stabilizačného
príspevku. V zmysle bodu 9 dohody, ktorý upravuje prípady, kedy zamestnancovi nevznikne povinnosť

vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku, nikde nie je uvedený, ako jeden z dôvodov, kedy
táto povinnosť zamestnancovi nevzniká, skončenia výpoveďou zo strany zamestnávateľa, z dôvodu
neuspokojivého plnenia pracovných úloh zamestnanca. Výkladom predmetného bodu 9 dohody je
potrebné dospieť k záveru, že v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa, pre neuspokojivé plnenia
pracovných úloh zo strany zamestnanca, je z obsahového znenia dohody, ako aj zo zákonnej úpravy

ohľadne stabilizačných príspevkov zrejmé, že by zamestnancovi jednoznačne vznikla povinnosť vrátiť
pomernú časť stabilizačného príspevku, nakoľko pracovný pomer sa končí z dôvodov na jeho strane.
Poukázal aj na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 32Cpr/6/2024-84 zo dňa 27.02.205, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.05.2025 a vykonateľnosť dňa 14.05.2025. Predmetom konania v danej veci taktiež
bola žaloba o zaplatenie sumy titulom vrátenia pomernej časti stabilizačného príspevku z dôvodu,
že zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa po dohodnutú dobu, na ktorú bol stabilizačný príspevok

poskytnutý, pričom rovnako k skončeniu pracovného pomeru došlo uplynutím doby určitej, na ktorý
bol pracovný pomer dohodnutý. Právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči poukázal v znení
článku 4 dohody o stabilizačnom príspevku, je teda záväzok žalovanej zotrvať u zamestnávateľa, ale
kumulatívne tento čl. 4 hovorí aj o povinnosti zamestnávateľa umožniť zrealizovať uvedený záväzok
na strane zamestnanca. Porušenia pracovnej disciplíny prezentované žalobcom a to dňa 29.12.2022,

27.4.2023 a 20.7.2023, nie sú žiadnym vierohodným spôsobom verifikované na to, aby bolo možné
konštatovať, že sa jednalo o porušenie, ktoré malo za následok písomné upozornenie o neuspokojivých
pracovných výsledkoch. Tieto porušenia, sú neopodstatnené preto, pretože zo žiadnych z dôkazov,
ktoré boli vykonané, nemohol vyplynúť jednoznačný záver o tom, že k takýmto porušeniam došlo.
Jednalo sa o výpovede svedkov, ktorí sú zamestnaní u žalobcu. Tieto výpovede je potrebné hodnotiť vo

vysokej miere účelovo, pretože ak žalovaná predložila do spisu rad dôkazov, z ktorých vyplýva neplnenie
si povinnosti na strane správy predmetného zariadenia, kedy bola nútená disponovať potravinami
a poskytovať tieto potraviny v nedostatočnom množstve po lehote expirácie. Všetko toto malo za
následok reakciu zo strany vedenia zariadenia, čo viedlo k ničím nepodloženým záverom o porušovaní
pracovnej disciplíny. Žalovaná reagovala na upozornenia a jednoznačne sa ohradila proti existencii

takýchto dôvodov na to, aby mohli byť konštatované neuspokojivé pracovné výsledky. Žalovaná sa
nedopustila porušenia toho, že by nezotrvala v zamestnaní u žalobcu, čo znamená, že teda nie je
povinná vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku. Táto dohoda je precizovaná práve obsahom,
ktorý vytvoril samotný žalobca. Nie je tu postrehnutá situácia vrátenia finančných prostriedkov, alebo
poskytnutého príspevku z iných dôvodov ako je vymedzené v článku 8 a takýto extenzívny výklad, ako sa

snaží strana žalobcu poskytnúť na obsah tejto dohody je účelový len za záujmom vyhovenia podaného
návrhu. Čo sa týka znenia, hlavne článku 7 a 8, tieto vymedzené situácie nenastali, preto je dôvod na
to, aby predmetný nárok na zaplatenie požadovanej sumy bol v celom rozsahu zamietnutý. Žalovaná
v rámci záverečnej reči uviedla k výpovedi svedkov, že to bolo dobre pripravené, lebo báli sa o robotu.
Pokiaľ nebudú vypovedať tak, ako oni chceli, tak by mohli prísť o tú robotu. A zaujímavé je, že všetkým

rozprávali, ako sa nevhodne správala, že nebola samostatná, ale každá jedna nebola toho svedkom,
ale bolo to z počutia druhého.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav a vec posúdil podľa
nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 42 ods. 1 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ Zákonník práce“), pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon
neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Zákonníka práce: (1) pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v
pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene
neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer
je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. (2)

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu
možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

Podľa § 59 Zákonníka práce: (1) Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou,
b)výpoveďou,c)okamžitýmskončením,d)skončenímvskúšobnejdobe.(2)Pracovnýpomerdohodnutý
na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Podľa § 71 Zákonníka práce: (1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto
doby. (2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo
výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas,
ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. (3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže
skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia

ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

Podľa § 47 ods. 1 a 2 Zákonníka práce: (1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom

čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. (2) Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný
zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi
vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s
ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do

zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké
práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o
prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 81 Zákonníka práce, Zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.Podľa § 3o Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2022 Z. Z. o niektorých opatreniach v
oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným

prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území
Ukrajiny ( ďalej len „nariadenie č. 131/2022Z.z.„): (1) Dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno v
rozpočtovom roku 2023 jednorazovo poskytnúť na úhradu stabilizačného príspevku, ktorým je peňažné
plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi
zamestnávateľom a zamestnancom v rámci pracovného pomeru, obsahom ktorej je

a) záväzok zamestnanca
1. zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť dohodnutú ku dňu
nadobudnutia platnosti tejto dohody v rozsahu pracovného času dohodnutého ku dňu nadobudnutia
platnosti tejto dohody počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, do ktorej sa nezapočítava
doba podľa odseku 2, so začiatkom jej plynutia odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody a
2. vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku podľa písmena b)

v rozsahu zodpovedajúcom časti nesplneného záväzku podľa prvého bodu, ak v odseku 3 nie je
ustanovené inak; ak nesplnenie záväzku spočíva v znížení rozsahu pracovného času, pri určení
pomernej časti sa zohľadní znížený rozsah pracovného času,
b) záväzok zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi stabilizačný príspevok vo výške podľa § 3p ods.
3 a vyplatiť ho do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody a

c) súhlas zamestnanca s poskytnutím a spracúvaním jeho osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na
účely poskytnutia, vyplatenia, zúčtovania a kontroly použitia tejto dotácie.
(2) Do doby zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa
nezapočítava čas
a) ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnanca, z dôvodu

1. dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie,
2. materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
3. dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, osobného a celodenného
ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu6) alebo osobnej a celodennej starostlivosti
o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, 6) trvajúcej viac ako 45 po sebe nasledujúcich kalendárnych

dní,
4. čerpania pracovného voľna na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej
činnosti alebo čerpania pracovného voľna na žiadosť zamestnanca, ktoré zamestnávateľ nie je povinný
poskytnúť, trvajúceho viac ako 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,
b) neospravedlnenej neprítomnosti v práci,

c) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a
vojnového stavu,
d) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu väzby alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody.
(3) Záväzok zamestnanca podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu zaniká, ak
a) sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.

a) až c) alebo písm. f) Zákonníka práce alebo dohodou o skončení pracovného pomeru z tých istých
dôvodov,
b) zamestnanec bol preradený na inú prácu z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať pracovnú činnosť, na ktorej výkon sa
zaviazal podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, alebo ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo

pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
c) zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer z dôvodov podľa § 69 Zákonníka práce.

Podľa § 3p nariadenia č. 131/2022 Z. z.: (1) Dotáciu podľa § 3o ods. 1 možno poskytnúť na úhradu

stabilizačného príspevku poskytnutého zamestnávateľom, ktorý je
a) poskytovateľ sociálnej služby v zariadení podľa § 3b písm. a) bodov 1j až 1p, ak
1. sociálna služba v zariadení sa začala poskytovať najneskôr v deň nadobudnutia platnosti dohody
podľa § 3o ods. 1, a
2. na základe údajov z vedenia evidencie prijímateľov sociálnej služby v informačnom systéme

sociálnych služieb4) ku dňu podania žiadosti o poskytnutie tejto dotácie počet miest v zariadení, na
ktorých sa neposkytuje sociálna služba z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,
nepresiahne 50% z celkového počtu miest v zariadení zapísaného v registri sociálnych služieb,b) zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré vykonáva opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou a ktoré je akreditovaným subjektom
alebo je zriadené obcou alebo vyšším územným celkom,

c) poskytovateľ domácej opatrovateľskej služby.
(2) Dotáciu podľa § 3o ods. 1 možno poskytnúť na úhradu stabilizačného príspevku poskytnutého
zamestnávateľom podľa odseku 1 zamestnancovi,
a) ktorý v pracovnom pomere vykonáva pracovnú činnosť
1. zdravotníckeho pracovníka, ktorý je

1a. sestra, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a), ktorý je poskytovateľ sociálnej služby v
zariadení podľa § 3b písm. a) bodov 1k, 1l, 1n a 1o, a zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. b),
1b. praktická sestra-asistent, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a), ktorý je poskytovateľ
sociálnej služby v zariadení podľa § 3b písm. a) bodov 1k, 1l, 1n a 1o,
1c. sanitár, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a),
1d. fyzioterapeut, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a) a b),

2. opatrovateľa, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a) a c),
3. sociálneho pracovníka, asistenta sociálnej práce, sociálneho poradcu, psychológa, inštruktora
sociálnej rehabilitácie, špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga, vychovávateľa, vychovávateľa
pre osoby so špeciálnymi potrebami, asistenta výživy, logopéda a pracovníka pre rozvoj pracovných
zručností, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a),

4. ako člen odborného tímu alebo ktorý v pracovnom pomere poskytuje odbornú pomoc a starostlivosť v
skupine alebo v samostatne usporiadanej skupine,7) ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. b),
b) ktorý je vedený v evidencii zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v informačnom systéme
sociálnych služieb,8) ak ide o zamestnanca zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a) a c),
c) ktorému neplynie výpovedná doba a ktorý neuzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru a

d)ktorýuzatvorilsozamestnávateľompísomnúdohodupodľa§3oods.1najneskôrdo20.januára2023.
(3) Dotácia podľa § 3o ods. 1 sa na zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere dohodnutom na
a) ustanovený týždenný pracovný čas, poskytne vo výške
1. 4 000 eur, ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. a) bodov 1a a 1d,
2. 3 000 eur, ak ide o zamestnanca podľa

2a. odseku 2 písm. a) bodov 1b a 1c,
2b. odseku 2 písm. a) druhého bodu u zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a),
3. 2 000 eur, ak ide o zamestnanca podľa
3a. odseku 2 písm. a) druhého bodu u zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. c),
3b. odseku 2 písm. a) tretieho bodu a štvrtého bodu,

b) kratší pracovný čas ako ustanovený týždenný pracovný čas, poskytne v pomernej výške určenej z
výšky podľa písmena a), ktorá zodpovedá tomuto kratšiemu pracovnému času.
(4) Na sumu dotácie podľa § 3o ods. 1 sa § 9 ods. 4 zákona nevzťahuje.

Podľa § 3r nariadenia č. 131/2022 Z. z. (1) Žiadateľ, ktorému bola poskytnutá dotácia podľa § 3o ods. 1,

a) zúčtuje poskytnutú dotáciu a vráti nevyčerpanú časť dotácie najneskôr do 31. mája 2023, inak dotáciu
podľa § 3o ods. 1 vráti v sume poskytnutej ministerstvom,
b) vráti pomernú časť poskytnutej dotácie, ktorá zodpovedá splatnému záväzku zamestnanca podľa §
3o ods. 1 písm. a) druhého bodu,
1. bezodkladne po splnení tohto záväzku,

2. najneskôr do šiestich mesiacov od uplynutia doby podľa § 3o ods. 1 písm. a) prvého bodu, ak
zamestnanec tento záväzok riadne nesplnil; to neplatí, ak žiadateľ preukáže, že pohľadávka vyplývajúca
z tohto záväzku je nevymožiteľná.
(2) Lehota podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu neplynie počas konania vo veci vymoženia splatného
záväzku zamestnanca podľa § 3o ods. 1 písm. a) druhého bodu.

10. Predmetom sporu je nárok žalobcu ako zamestnávateľa na vrátenie alikvotnej časti stabilizačného
príspevku, ktorý bol poskytnutý žalovanej ako zamestnancovi na základe Dohody o zmene pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 13.01.2023. Za účelom posúdenia nároku žalobcu sa súd prioritne zaoberal
okolnosťami vzniknutými za trvania pracovného pomeru – prípadné porušovanie pracovnej disciplíny

žalovanou, ako aj okolnosťami zániku pracovného pomeru medzi stranami sporu.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná ako zamestnanec a žalobca ako
zamestnávateľ uzatvorili dňa 25.08.2022 pracovnú zmluvu s určením dňa nástupu do práce od26.08.2022 na pracovnú pozíciu pomocný vychovávateľ (č. l. 34 spisu) s pracovným úväzkom 35 hodín
týždenne na dobu určitú do 25.08.2023.

12. K skončeniu pracovného pomeru došlo uplynutím dohodnutej doby, teda 25.8.2023, čo vyplýva
z Oznámenie žalobcu zaslaného žalovanej e-mailom dňa 25.08.2023 (č. l. 19 spisu), nakoľko písomné
oznámenie žalovaná odmietla prevziať dňa 24.08.2023 pri svojej prítomnosti na pracovisku dňa
24.08.2023.

13. Strany sporu za trvania pracovného pomeru uzatvorili Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 13.01.2023 (č. l. 14 – 15 spisu) a Dohodu o zrážkach zo mzdy z 13.01.2023 (č. l. 20 spisu),
pričom na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy bol žalovanej poskytnutý stabilizačný príspevok
vo výške 2.000,-EUR. V úvodnom ustanovení predmetnej dohody sa uvádza, že písomná pracovná
zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 25.08.2022 v znení jej neskorších
dodatkov na pracovný pomer dojednaný na dobu určitú do 25.08.2023 sa dopĺňa o ďalšie dojednané

podmienky konkretizované v tejto dohode. Z dohody je zrejmé, že stabilizačný príspevok sa poskytuje na
stabilizáciu zamestnancov zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré vykonávajú
opatrenia pobytovou formou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
v zmysle § 3o nasl. Nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. Žalobca sa zaviazal žalovanej poskytnúť
stabilizačný príspevok podľa § 3p ods. 3 nariadenia vo výške 2.000,-EUR a vyplatiť jej ho do 60 dní

od nadobudnutia platnosti a účinnosti dodatku. V bode 4 Dohody sa zamestnanec zaviazal zotrvať
u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť vo funkcii pomocný vychovávateľ
v rozsahu pracovného času 35 hod. týždenne a to počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich
rokov, ak bod 5 neustanovuje inak. Zároveň sa zamestnávateľ v tejto súvislosti zaviazal zmeniť dobu
pracovného pomeru zamestnanca po uplynutí doby určitej na takú dobu, ktorá umožní realizovať

zmluvný záväzok zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa na aktuálnej funkcii podľa tohto bodu. Bod 5
Dohody upravuje situácie, čas trvania ktorých sa do doby zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere
podľa bodu 4 nezapočítava. Body 7 a 8 dohody upravujú prípady, kedy je zamestnanec povinný vrátiť
stabilizačný príspevok zamestnávateľovi resp. jeho pomernú časť. Podľa bodu 7 Dohody v prípade, že
zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere na základe tejto pracovnej zmluvy najmenej po dobu podľa

bodov 4 a 5 tohto článku, je zamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého
stabilizačného príspevku, a to vo výške a za podmienok uvedených v bode 10 tohto článku. Podľa bodu
8 Dohody zamestnanec je povinný vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku vo výške určenej podľa
§ 3o ods. 1 písm. a) druhého bodu nariadenia, v prípade:
a) ak bude na žiadosť zamestnanca zamestnancovi znížený jeho pracovný úväzok pod úväzok

dohodnutý v tejto pracovnej zmluve,
b) ak bude zamestnanec preradený na inú pracovnú pozíciu ako je dohodnutá v tejto pracovnej zmluve
a nejde o dôvod podľa bodu 9 písm. b) tohto článku,
c) okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu podľa ustanovenia § 68 ods.
1 Zákonníka práce.

Bod 9 Dohody upravuje prípady, kedy zamestnancovi nevznikne povinnosť vrátiť pomernú časť
stabilizačného príspevku a to ak: a) sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z
dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) alebo písm. f) Zákonníka práce alebo dohodou o skončení
pracovného pomeru z tých istých dôvodov, b) zamestnanec bol preradený na inú prácu z dôvodu,
že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať

pracovnú činnosť, na ktorej výkon sa zaviazal v tejto pracovnej zmluve, alebo ju nesmie vykonávať pre
chorobu z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, c) zamestnanec
okamžite skončil pracovný pomer z dôvodov podľa § 69 Zákonníka práce.

14. Podľa názoru súdu uzatvorením Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 13.01.2023, obsahom
ktorej bolo poskytnutie stabilizačného príspevku, nedošlo k inej zmene pracovnej zmluvy ani doby
trvania pracovného pomeru. Zo žiadneho ustanovenia Dohody z 13.1.2023 nevyplýva posunutie doby
určitej, na ktorú sa pracovný pomer uzatvára, ako na to poukazovala žalovaná strana. Pracovná
zmluva a Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 13.1.2023 tvoria jednotný celok, z ktorého vyplývajú

povinnosti a práva oboch strán. Predovšetkým však uzatvorenie Dohody nemalo vplyv na povinnosť
zamestnankyne – žalovanej si riadne plniť pracovné úlohy v zmysle pracovnej zmluvy, vnútorných
predpisov zamestnávateľa a pokynov nadriadených.15. Z vykonaného dokazovania – z výsluchov svedkýň p. J., G. F., ako aj vedúcej p. I. a riaditeľky
žalobcu vyplynulo, že žalovaná si neuspokojivo plnila pracovné úlohy, nebola samostatná a porušovala
pracovnú disciplínu. Svedkyne J. a F. kontaktovala opakovane aj mimo ich pracovnej zmeny ohľadne

prípravy stravy pre deti, hoci táto povinnosť bola obsahom pracovnej náplne žalovanej, čo zhodne
vypovedali zamestnankyne žalobcu p. I., G. M., G. F. ako aj aj riaditeľka žalobcu, podľa ktorých sa
pomocný vychovávateľ spolupodieľa na výchove a vzdelávaní detí, kontroluje napríklad stav liekov,
dátumy expirácie liekov, chystá lieky v rámci svojej služby a aj na tej svojej službe priamo podáva
tie lieky, pripravuje a podáva stravu deťom. Žalovaná predkladala súdu fotografie o množstve jedla,

z ktorého mala pripravovať stravu (č. l. 136-141, 147-148, 151-152 spisu), ako aj písomnú komunikáciu
so svedkyňou J. ohľadne potreby meniť jedálny lístok z dôvodu nedostatku potravín. Súd k uvedenému
uvádza, že z uvedených dôkazov vyplýva iba skutočnosť, že bolo potrebné občasne (žalovaná predložila
iba komunikáciu z apríla a mája 2023) meniť jedálny lístok, avšak nevyvracia to tvrdenia vyššie
uvedených svedkýň o nesamostatnom plnení si pracovných povinností žalovanej.

16. Žalovanej boli počas trvania pracovného pomeru (teda za jeden rok jeho trvania) adresované 3
písomnéupozorneniananeuspokojivéplneniesipracovnýchúlohsupozornenímnamožnosťukončenia
pracovného pomeru. Písomné upozornenie zo dňa 27.04.2023 bolo dané žalovanej (č. l. 16 spisu)
z dôvodu, že počas nočnej služby dňa 24.4.2 23 dala dieťaťu, ktoré trpí celiakiou a intoleranciou na
laktózu mimo plánovaný stravovací režim, kašu z ovsených vločiek. Bola upozornená na dodržiavanie

stravovacieho režimu detí a na to, aby im podávala výlučne potraviny zabezpečené zamestnávateľom
s tým, že vlastné potraviny nemožno deťom podávať. Žalovaná v písomnom vyjadrení k uvedenému
upozorneniu uviedla, že kašu dieťaťu k priamej konzumácii nepodala a žiadala o prekontrolovanie
jedálneho lístka pre uvedené dieťa - A. K., nakoľko mala za to, že obsahuje potraviny, ktoré on nemôže
a aj ovsenú kašu na desiatu (č. l. 71 spisu). K uvedenému predložila jedálny lístok pre A. K. z 06.02.2023

– 12.02.2023, dodatočne prerobený jedálny lístok z uvedeného obdobia, jedálny lístok z 03.04.2023
– 09.04.2023 (č. l. 72 -74 spisu), jedálny lístok z 8.5.2023 – 14.5.2023 (č. l. 214-215 spisu). Súd
konštatuje, že z výsluchu svedkov vyplýva, že jedálny lístok pripravujú zamestnanci, ktorí majú na
starosti ekonomickú agendu a nakupujú sa podľa jedálneho lístka aj potraviny, aj tie dietetické, ktoré
sú na zdravotnícke poukazy, konkrétne pre dané deti s celiakiou alebo inou intoleranciou. Svedkyne

p. F. a p. J. pri výsluchu potvrdili, že A. K. mohol jesť jedlá ako bežné deti s tým rozdielom, že na
ich prípravu boli používané výlučne dietetické suroviny prepisované lekárom, k čomu žalobca predložil
elektronické recepty (č. l. 126-128 spisu), podľa ktorých sa objednávali bezlepkové cestoviny, halušky,
chlieb a iné druh pečiva a cestovín. Hoci jednoznačne nebolo preukázané, že žalovaná dieťaťu ovsenú
kašu pripravenú z iných než dietetických potravín aj podala, z vykonaného dokazovania sa preukázalo,

že kašu pripravila a takto pripravenú ju našla svedkyňa J. v kuchynke. Uvedené vyplýva aj z e-mailu
zaslaného svedkyňou J. vedúcej p. I. (č. l. 125 spisu). Žalovaná nerozporovala, že kašu pripravila, iba
to, že ju k priamej konzumácii nepodala. Aj napriek uvedenému je zrejmé, že v rozpore s vedomosťou
o zdravotných obmedzeniach dieťaťa, mu pripravila jedlo z nepovolených potravín, ktorá skutočnosť by
mohla mať nepriaznivé následky na zdravotný stav dieťaťa. Pokiaľ žalovaná v súvislosti so stravovaním

predkladala fotografie potravín, ktoré boli plesnivé alebo po záruke (č. l. 123 -124, 132 – 134 spisu),
súd konštatuje, že z uvedených fotografií nebolo preukázané, že ide o potraviny umiestnené u žalobcu.
Mohlo ísť aj o potraviny, ktoré mala žalovaná doma. Zároveň uvedené nemá relevanciu pre posúdenie, či
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalovanej prípravou nepovoleného jedla pre zdravotne
hendikepované dieťa.

17. Následne dňa 20.07.2023 bola žalovaná opätovne písomne upozornená (č. l. 17 spisu) na
neuspokojivé plnenie pracovných úloh z dôvodu, že 20.07.2023 počas celodennej služby riaditeľka
počula ako kričí na deti a neprimerane na reaguje. Žalovaná bola požiadaná, aby zvážila správanie sa
počas služieb a k deťom sa správala primerane, bez zvýšeného hlasu. Uvedené správanie považoval

žalobca za porušenie pracovnej disciplíny s ohľadom na potrebu zvýšeného dohľadu a starostlivosti
o deti umiestnené na skupine, v ktorej žalovaná pracovala – deti s duševnou poruchou. Skutočnosť,
že žalovaná vulgárne kričala na dieťa počas služby potvrdila riaditeľka žalobcu, ktorá sa v tom čase
nachádzala na kontrole skupín a uviedla, že žalovaná „kričala ako zbavená zmyslov“. Potvrdila to
aj svedkyňa p. J., ktorá zároveň potvrdila aj opakované kričanie zo strany žalovanej na deti. Súd

zdôrazňuje, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že riaditeľka sa v tom čase v jej blízkosti ani
nenachádzala, a ani svoje vyjadrenie, že musela kričať na dieťa, pretože chcelo strčiť prst do zástrčky.
Je potrebné zdôrazniť, že deti umiestnené v zariadení žalobcu si vyžadujú špecifický prístup, na čo
opakovane poukazovali tak riaditeľka žalobcu, ako aj poverená zamestnankyňa žalobcu p. I., ktorázdôraznila, že aj zvýšenie hlasu môže spôsobiť určité traumatizujúce mechanizmy, ktoré môžu spôsobiť
aj ďalšie iné procesy. Zvýšený hlas a akýkoľvek iný neprimeraný spôsob nie je absolútne vhodný
a môže to niekoľkonásobne viac traumatizovať dieťa v porovnaní s bežným dieťaťom, ktoré tieto rôzne

poruchyduševné,ajnajťažšiezdravotnépostihnutiamá.Tvrdeniažalovanej,žesauvedenýmspôsobom
nesprávala, boli vyvrátené výpoveďami svedkýň p. J., F., C., a výpoveďou riaditeľky žalobcu. Navyše
potvrdili, že nevhodné správanie sa žalovanej bolo konštatované viacerými zamestnancami pracujúcimi
u žalobcu.

18. Pokiaľ ide o situáciu, ku ktorej došlo dňa 29.12.2022, kedy sa žalovaná v zmysle Úradného záznamu
– zápis udalostí v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalovanej zo dňa 05.10.2023 (č. l. 18
spisu) neprimerane správala k zvereným deťom, používala vulgarizmy a dokonca dala deťom facku,
uvedené bolo predmetom šetrenia aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré postúpili vec
Okresnému úradu Martin na priestupkové konanie. Rozhodnutím Okresného úradu Martin z 08.02.2023
došlo k odloženiu veci bez toho, aby začal konanie, nakoľko sa o skutku už rozhodlo v disciplinárnom

konaní, kedy žalovanej bolo dané písomné upozornenie dňa 30.12.2022 a toto podľa vyjadrenia žalobcu
prispelo k odstráneniu nedostatkov (č. l. 115 spisu). Žalovaná sa k uvedenému upozorneniu písomne
vyjadrila a trvala na tom, že sa nič také neudialo a ohľadne vulgarizmov to tiež nie je pravda (č. l. 70
spisu). Žalovaná na podporu svojich tvrdení navrhla výsluch svedkyne C., ktorej sa údajne deti priznali,
že si konanie žalovanej vymysleli. Svedkyňa C. však pri svojom výsluchu uvedené nepotvrdila, pričom

uviedla, že raz ju žalovaná zavolala, aby prišla jej dosvedčiť, že deti si vymysleli nejakú facku. Svedkyňa
poukázala, že ona to nevidela, nebola súčasťou toho, kedy sa to stalo, a čo sa vlastne stalo, len žalovaná
od nej chcela, aby jej išla dosvedčiť ku pani riaditeľke alebo vedúcej, že deti si to vymysleli. Jednalo sa
o P. D. a R. O.. Nevedela, či to bolo po incidente, lebo ani nevedela, kedy sa incident stal. Na otázku
či niekedy viedla na túto tému s tými deťmi debatu uviedla, že deti sa sťažovali na žalovanú, že kričí

po nich, že tam došlo vraj k tej facke, ale keďže to nevidela, nemôže povedať, či to bolo, alebo to
nebolo. Ona vtedy práve robila na tej skupine, kde tieto deti boli, ale s deťmi to nerozoberali. Pokiaľ
svedkyňa Mydlová pri výsluchu uviedla, že si nepamätá žiadne konkrétne situácie riešené so žalovanou,
neznamená to, že by ich neriešila, nakoľko aj v Rozhodnutí Okresného úradu Martin z 08.02.2023 je
uvedené, že predmetný incident bol riešený a spísaný pracovníčkami žalobcu, okrem iných aj svedkyňou

p. F.. Na okraj súd poznamenáva, že poukazovanie žalovanej na žalobcom nesprávne zaznamenanie
dátumu, kedy k incidentu došlo, je bez významu, nakoľko žalovaná nepoprela, že sama upozornila, že
v uvedený deň ani nemala službu, nepoprela, že situácia sa odohrala, avšak rozporovala priebeh.

19. Na základe vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že bolo preukázané opakované

správanie sa žalovanej, ktorým v rozpore s pracovnou zmluvou a ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce porušovala pracovnú disciplínu a svoje pracovné povinnosti a to opakovane v priebehu relatívne
krátko trvajúceho pracovného pomeru (1 rok). Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec
povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi
predpismi a podľa písm. c) cit. ustanovenia dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce

sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Z výpovede svedkov, ako aj
z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z pracovnej zmluvy, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, s ktorými bola aj podľa svojho vyjadrenia
produkovaného na pojednávaní oboznámená, mala možnosť si ich prečítať. Skončenie pracovného
pomeru uplynutím doby určitej vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je potom potrebné vyhodnotiť

tak, že žalovaná nezotrvala v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu troch rokov od platnosti
a účinnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy z 13.01.2023, nakoľko pracovný pomer sa nepredlžoval
a nepokračoval z dôvodov na strane žalovanej.

20. Hoci sa v zmysle čl. 4 Dohody z 13.1.2023 zaviazal zamestnávateľ zmeniť žalovanej dobu

pracovného pomeru po uplynutí doby určitej na takú dobu, ktorá jej umožní realizovať jej zmluvný
záväzok u neho zotrvať 3 roky, vzhľadom na opakované sa správanie sa žalovanej, ktorým porušovala
pracovnú disciplínu a teda si ani riadne neplnila svoje pracovné povinnosti, mal právo nepristúpiť
k zmene doby trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú. Záväzok zamestnávateľa upravený v čl. 4
Dohody z 13.01.2023 nemožno vykladať absolútne tak, že bez ohľadu na okolnosti, na správanie sa

zamestnanca, na porušovanie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, je povinný ho splniť a teda
musí zmeniť dobu trvania pracovného pomeru z doby určitej na neurčitú, prípadne takú aby mohol takto
sa správajúci zamestnanec splniť svoj záväzok. V prípade, že by sa žalovaná nedopúšťala porušovania
pracovnej disciplíny a povinností, ktoré jej vyplývali z pracovného pomeru, záväzok žalobcu by nebolzo strany žalobcu porušený. Povinnosťou žalovanej bolo u zamestnávateľa zotrvať nie len formálne
3 roky, ale pracovať v súlade s pracovnými podmienkami, ktoré v pracovnej zmluve prijala. Žalovaná
však vykonávala svoju pracovnú činnosť neuspokojivo, čím ona sama iniciovala konanie žalobcu. Preto

požadovať bezvýnimočné splnenie záväzku zamestnávateľa podľa čl. 4 Dohody z 13.1.2023 by nebolo
spravodlivé a objektívne by to nebolo možné ani od zamestnávateľa požadovať, nakoľko s ohľadom
na povahu uvedenej práce, pri ktorej sa vyžaduje zvýšený dohľad pri starostlivosti o deti, by akékoľvek
zlyhanie zamestnanca mohlo mať závažné následky a to nepochybne nebolo účelom poskytovania
stabilizačného príspevku v zmysle nariadenia č. 131/2022 Z. z..

21. Zo znenia nariadenia č. 131/2022 Z. z. ani z čl. 7 a 8 Dohody z 13.01.2023 nemožno vyvodiť
záver, že k povinnosti vrátiť stabilizačný príspevok dochádza len keď zamestnanec z vlastnej vôle
nezotrvá v pracovnom pomere (napr. nájde si lepšie zamestnanie), ale vzťahuje sa aj na situácie,
kedy dôjde k skončeniu pracovného pomeru (inak ako spôsobmi uvedenými v čl. 8 Dohody) napríklad
uplynutím doby určitej. V zásade nariadenie vlády predpokladá povinnosť vrátenia pomernej časti

stabilizačného príspevku zo strany zamestnanca aj v prípade, ak dôjde ku skončeniu pracovného
pomeru zamestnávateľom zo subjektívneho dôvodu - zavinením zamestnanca podľa príslušných
ustanoveníZákonníkapráce(napr.okamžitéskončeniepracovnéhopomeruzamestnávateľomzdôvodu
podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce) alebo skončením pracovného pomeru uplynutím
doby, na ktorú bol dojednaný. Na uvedené situácie preto pamätá Dohoda z 13.01.2023 v čl. 7, ktorý

upravuje povinnosť zamestnanca vrátiť stabilizačný príspevok, ak nezotrvá v pracovnom pomere, po
dobunaktorásazaviazalzotrvať.Nezotrvaťvpracovnompomeremôžezamestnanecnielenzvlastného
rozhodnutia, ale aj z rozhodnutia zamestnávateľa, keď si zamestnanec neplní povinnosti z pracovnej
zmluvy. Výkladom prezentovaným žalovanou by sa zamestnanec mohol správať akokoľvek svojvoľne,
neplniť si povinnosti a zamestnávateľ by musel uvedené správanie tolerovať a bol by povinný si

splniť svoj záväzok upravený v čl. 4, aby umožnil aj takému zamestnancovi si splniť svoj záväzok
zotrvať u zamestnávateľa. Navyše obdobná situácia by nastala aj keby z totožného dôvodu žalobca dal
žalovanej výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce (zamestnanec neuspokojivo plní
pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie
nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil), hoci nebola explicitne vyjadrená v čl.

8 Dohody z 13.1.2023. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie čl. 9, ktoré nezahŕňa ust. § 63
ods.1 písm. d/ Zákonníka práce medzi dôvody kedy nemusí zamestnanec príspevok vrátiť. Podľa názoru
súduoslobodenieodpovinnostizamestnancavrátiťpríspevokupravujeibačl.9aporušovaniepracovnej
disciplíny by ani v prípade výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce a ani v prípade, že z
uvedeného dôvodu nedošlo k predĺženiu doby trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú, nezbavilo

povinnosti žalovanú vrátiť stabilizačný príspevok. Odhliadnuc od uvedeného, bolo by absurdné žiadať,
aby zamestnávateľ najskôr v zmysle svojho záväzku v čl. 4 predlžil dobu trvania pracovného pomeru
žalovanej na dlhšiu dobu alebo na neurčito a následne by vzápätí okamžite skončil pracovný pomer
so žalovanou z dôvodu podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce alebo dal zamestnankyni výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných povinností podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce. Rovnako sa

nemožno stotožniť ani s tvrdením žalovanej, že čl. 8 dohody je akoby spresnením čl. 7, ktorý upravuje
iba všeobecne nezotrvanie zamestnanca. Z výkladu oboch článkov nevyplýva, že by čl. 8 predstavoval
iba spresnenie prípadov, kedy je zamestnanec povinný vrátiť príspevok a zároveň v čl. 7 ani 8 nie je
uvedené, že zamestnanec je povinný vrátiť príspevok iba v prípadoch uvedených v čl. 8 pod písmenami
a/ - c/. Podľa názoru súdu čl. 7 je predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré sa môže aplikovať na

akékoľvek prípady nezotrvania zamestnanca u zamestnávateľa po dohodnutú dobu z dôvodov na strane
zamestnanca. Keby bol zamestnanec povinný vrátiť príspevok iba v prípadoch uvedených v čl. 8, nebol
by povinný vrátiť ho ani v prípade, že dá výpoveď z dôvodu že si našiel lepšiu prácu, alebo ak by z toho
istého dôvodu so zamestnávateľom uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko ani v
týchto prípadoch by nezotrval u zamestnávateľa po dohodnutú dobu z vlastného rozhodnutia.

22.Pokiaľžalovanápoukazovalanato,žezamestnávateľajnapriektomu,ževčaseuzatvoreniaDohody
z 13.01.2023 už raz upozornil žalovanú na porušenie pracovnej disciplíny 30.12.2022, súd poukazuje
na výpoveď poverených zamestnankýň žalobcu p. I. a M., ktoré zhodne uviedli, že vzhľadom k tomu, že
to bola prvá záležitosť, ktorá ešte bola predmetom ďalšieho šetrenia a došlo k nej na prelome roku 2022

a 2023, tak zamestnávateľ uzatvoril v januári 2023 dohodu o stabilizačnom príspevku so žalovanou,
nakoľko bola tam stále šanca zastabilizovať pracovné miesto, pokiaľ by žalovaná vzala na vedomie,
čo jej bolo vytýkané. Všetky ostatné upozornenia boli potom. Nahliadali na to, ako vec, ktorá sa rieši
a nedávali za vinu nič, kým to nevyšetria orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ by pracovnú disciplínužalovaná riadne dodržiavala, nebol by dôvod s ňou skončiť pracovný pomer, nakoľko bolo v záujme
zamestnávateľa, pokiaľ by zamestnanec, v tomto prípade žalovaná spĺňala požiadavky a kritéria na jej
pracovnú pozíciu, aby sa s ňou pokračovalo, nakoľko je nepochybne komplikované zaškoľovať nového

zamestnanca. Aj preto zamestnávateľ ponúkol žalovanej možnosť čerpať stabilizačný príspevok, čím
v tom čase deklaroval záujem o pracovný pomer na dlhšiu dobu, keďže samotná podstata stabilizačného
príspevku je, že sa poskytuje, ak zamestnanec zotrvá aspoň teda po dobu troch rokov.

23. Navyše sa žiada pripomenúť, že dohoda, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý stabilizačný

príspevok bola uzatváraná s plným vedomím oboch zmluvných strán, že môže nastať situácia, pri ktorej
záväzokzotrvaťuzamestnávateľanebudemožnénaplniť,ajsnásledkompovinnostivrátiťalikvotnúčasť
stabilizačného príspevku zo strany zamestnanca. Zamestnávateľ nemusí uzatvoriť písomnú dohodu
o poskytnutí stabilizačného príspevku so zamestnancom a opačne, ide o slobodný prejav vôle oboch
zúčastnených strán. Nepochybne v čase uzatvárania písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného
príspevku, musia byť v obsahu pracovnej zmluvy preukázané a existovať reálne predpoklady a

podmienky na to, aby zamestnanec mohol objektívne splniť záväzok, zotrvať u zamestnávateľa v
pracovnom pomere a vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v rozsahu dohodnutého pracovného
času ku dňu podpisu tejto písomnej dohody oboma zmluvnými stranami, a to počas doby najmenej
troch po sebe nasledujúcich rokov. O povinnosti vrátiť stabilizačný príspevok v prípade nezotrvania
u zamestnávateľa po určenú dobu žalovaná vedela, sama na pojednávaní uviedla, že spočiatku ani

príspevok nechcela, lebo nevedela, či u žalobcu zotrvá. Avšak tvrdenie, že jej bol príspevok doslova
nanútený, neobstojí, nakoľko žalovaná uzatvárala dodatok ako dospelá, svojprávna osoba, vedela čítať
a netvrdila, že by jej bolo podpísanie dodatku nanútené vyhrážaním alebo násilím.

24. Len na okraj, k argumentácii žalovanej strany o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, súd

poznamenáva, že otázku platnosti skončenia pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby súd nie je
oprávnený preskúmavať, nakoľko žalobou o určenie neplatného skončenia pracovného pomeru možno
napadnúť iba prípady skončenia pracovného pomeru právnym úkonom, t.j. skončenie pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, ako aj skončenie pracovného
pomeru dohodou. Extenzívny výklad § 77 Zákonníka práce nemožno aplikovať a teda nie je možné

požadovať vyslovenie neplatnosti v prípade skončenia pracovného pomeru právnou udalosťou (napr.
uplynutím doby trvania pracovného pomeru, smrťou alebo zánikom jedného z účastníkov pracovného
pomeru). Ako už súd konštatoval vyššie, na účely posúdenia nároku žalobcu na vrátenie alikvotnej
časti stabilizačného príspevku žalovanou sa musel zaoberať aj okolnosťami, ktoré nastali v priebehu
trvania pracovného pomeru a zapríčinili, že nedošlo k predlženiu trvania pracovného pomeru, aby mohol

vyhodnotiť, či žalovaná porušila svoj záväzok z Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 13.01.2023 alebo
naopak došlo k porušeniu záväzku zamestnávateľa- žalobcu zmeniť dobu trvania pracovného pomeru
na takú dobu, aby umožnil realizovať zamestnancovi zmluvný záväzok zotrvať v pracovnom pomere.

25. Na základe uvedených skutočností súd preto priznal žalobcovi nárok na vrátenie pomernej časti

stabilizačného príspevku.

26. Pokiaľ ide o výšku alikvotnej časti, súd vychádzal z toho, že zo stabilizačného príspevku nevzniká
povinnosťplatiťodvodynapoistnénapovinnésociálnepoistenieanapríspevkynastarobnédôchodkové
sporenie, a to tak ani odvody na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, a to tak ani na strane

zamestnanca, ako ani na strane zamestnávateľa. Má však povahu hrubej mzdy i keď bez jej zníženia
odvodmi, nakoľko reálne vyplatený stabilizačný príspevok sa zníži o reálny vplyv jeho vyplatenia na
daň z príjmu, ktorý sa prejaví v ročnom zúčtovaní, resp. už pri jeho výplate v prípade, že zamestnanec
platí preddavky na daň. Ak vznikne zamestnancovi povinnosť vrátiť zamestnávateľovi pomernú
časť stabilizačného príspevku v rozsahu zodpovedajúcom časti nesplneného záväzku zotrvania u

zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v rozsahu dohodnutého
pracovného času počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, pri určení výšky tejto
vracanej pomernej časti poskytnutého stabilizačného príspevku podľa § 3o ods. 1 písm. a) druhého bodu
nariadenia vlády sa vychádza z alikvotnej výšky poskytnutého stabilizačného príspevku zodpovedajúcej
rozsahu nesplneného záväzku, ktorá sa však znižuje o vysporiadanú (zaplatenú) daňovú povinnosť

zamestnanca, a to v rozsahu, ktorý sa vzťahuje k tejto alikvotnej výške vráteného stabilizačného
príspevku. To znamená, že zamestnanec je povinný vrátiť zamestnávateľovi takto určenú pomernú časť
stabilizačnéhopríspevku,ktorávychádza„zčistejsumy“poskytnutéhostabilizačnéhopríspevku,tedapo
znížení jeho výšky o daň z príjmu zo závislej činnosti zo stabilizačného príspevku. Stabilizačný príspevokpodľa § 3p ods. 3 písm. a) tretieho bodu nariadenia vlády bol žalovanej poskytnutý vo výške 2 000
EUR, daň z príjmu zo závislej činnosti podľa § 35 zákona o dani z príjmov je 19 % zo sumy 380 EUR.
Zamestnanec má povinnosť zotrvať v pracovnom pomere a vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v

dohodnutom rozsahu týždenného pracovného času na 3 roky, čo je 1 096 dní. Na deň záväzku zotrvania
z čistého vyplateného stabilizačného tak pripadne 1,478 EUR (1620: 1096). Žalovaná odpracovala 193
dní, neodpracovala 903 dní * 1,478 EUR = 1.334,63 EUR a teda by jej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi
sumu1.334,63EUR–tedaviacakožalobcažaloboupožaduje(žalobcapožadovalsumu1.328,80EUR).
Súd však v súlade s § 216 CSP nemohol priznať žalobcovi viac ako sa domáhal, a preto uložil žalovanej

povinnosť vrátiť žalobcovi časť stabilizačného príspevku v ním uplatnenej výške 1.328,80 EUR.

27. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 12.10.2023 – od zosplatnenia
dlhu. Žalovanej však výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 22.08.2023 (č. l. 23 spisu) doručil
dňa 18.09.2023 (č. l. 23 rub spisu) a v zmysle čl. 10 Dohody z 13.01.2023 je zamestnanec povinný
v prípade vzniku jeho povinnosti podľa bodu 7 vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku v lehote

do 30 dní od doručenia písomnej výzvy zamestnávateľa. Lehota 30 dní uplynula 18.10.2023 a preto až
od nasledujúceho dňa od 19.10.2022 bola žalovaná povinná žalovanú sumu žalobcovi uhradiť. Nárok
žalobcu na úroky z omeškania preto vznikol až od 19.10.2023.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výška úroku z omeškania je určená v zmysle § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá
bola k 19.10.2023 vo výške 4,50 % ročne, t. j. úrok z omeškania bol v čase od 19.10.2023 vo výške
9,50 %. Súd preto žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne priznal a to z priznanej
sumy od 19.10.2023 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania z vyššie uvedených

dôvodov žalobu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 99,84%, nakoľko žalobou si uplatnil sumu 1.328,80 EUR
s úrokom z omeškania od 12.10.2023 vo výške 9,5% ročne (ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslený
vo výške 216,88 EUR) a úspešný bol v priznanej časti 1.328,80 EUR s úrokom z omeškania 9,5%

ročne od 19.10.2023 (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 214,46 EUR). Neúspech žalobcu
zodpovedá 0,16%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 99,68 % (99,84% - 0,16%) a preto voči
žalovanej má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,68 %.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.