Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121210579
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121210579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa – spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Rybár advokát
s.r.o., so sídlom Žilina, A. Kmeťa 11, proti žalovaným: 1/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne
zastúpený JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Višňové 53, 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomF.D.,ourčenievlastníckehopráva,nazákladeodvolaniažalovaného1/protirozsudkuOkresného
súdu Žilina č. k. 14C/56/2021-125 zo dňa 28.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje vo výrokoch I., II., III., IV., V. a v časti výroku VIII. týkajúcej

sa žalovaného 1/.

Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva vo výrokoch VI., VII. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného
2/ nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný
1/ zapísaný ako podielový spoluvlastník pod poradovým číslom 27, 28, 45, 46 a 47 nie je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo 16083 o výmere 3253 m2,
orná pôda, katastrálne územie C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor, a to v rozsahu 1/120, 1/120, 4/108, 1/40 a 1/40 (výroky I. až V. rozsudku).
2. Zároveň týmto rozsudkom určil, že žalovaný 2/ ako právny nástupca po poručiteľke zapísanej ako
podielová spoluvlastníčka pod poradovým číslom 7 k rovnakej nehnuteľnosti v rozsahu 12/4320 nie je jej
podielovým spoluvlastníkom (výrok VI.). Tiež rozhodol, že žalovaný 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom
tejto nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník pod poradovým číslom 6 (výrok VII.).

3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu (výrok VIII.).

4. Primárne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o duplicitný zápis, ktorý má za
následok oprávnenie žalobcu uplatniť nárok na základe negatívnej určovacej žaloby. Tiež podotkol, že
vsporejepasívnelegitimovanýibadotknutýspoluvlastníkspornéhospoluvlastníckehopodieluzdôvodu,

že právnej sféry ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a jeho výsledok nemôže mať na ich
právne pomery žiaden vplyv.
5. Následne okresný súd uviedol, že žalobca nadobudol na základe dedenia po rodičoch (D 1835/87,
21D/126/2010) podiel v rozsahu 8160/64800, hoci mal nadobudnúť podiel 11416/64800.6. V prospech žalovaného 1/ svedčia nadobúdacie tituly v podobe kúpnej zmluvy (V 7607/10),
vydržania (N 32/2007) a dedenia (9D/351/2020), na základe ktorých mal nadobudnúť podiel v rozsahu
13920/64800, čo výrazne presahuje jestvujúci podiel v rozsahu 8520/64800, teda aj zápis vlastníctva

žalobcu bol realizovaný v nižšom rozsahu ako by vyplýval z listín.
7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v čase smrti neboli G. B. a ani G. B. vlastníci spoluvlastníckych
podielov k PK parcele č. 16086 pod B2c 4/216 v PK vložke č. XXXX a pod B2e 8/2016, keďže ich
previedliD.B.(právnemupredchodcovižalobcu),apretonazákladededičskéhokonanianemohloprejsť
vlastnícke právo na právnych nástupcov G. B. a tí nemohli vlastnícke právo previesť na základe kúpnej

zmluvy č. V 7607/10 zo dňa 20.10.2010 na žalovaného 1/ v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného
previesť viac práv, ako sám má.
8. Okresný súd preto uzavrel, že žalobca preukázal s istotou, že podiel evidovaný pod B45, B46 a B47
nemohol nadobudnúť žalovaný 1/ prevodom od dedičov, ktorí neoprávnene zahrnuli do dedičstva aj
spoluvlastnícky podiel, ktorý ich právni predchodcovia účinne previedli na iné osoby, v tomto prípade na
právnych predchodcov žalobcu. Podiel evidovaný v prospech žalovaného 1/ pod B45, B46 a B47 bol

zapísaný neoprávnene a duplicitne, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a určil, že žalovaný 1/ nie je
vlastníkom takéhoto duplicitne vedeného podielu.

9. Pokiaľ ide o ďalšie sporné podiely, ktoré sú evidované na žalovaného 1/, išlo o zápisy na liste
vlastníctva pod B27 a B28. Podiel evidovaný pod B27 mal žalovaný 1/ nadobudnúť na základe

osvedčenia N 32/07 o vydržaní vlastníckeho práva s duplicitou k D 1835/87 a 21D/126/2010. Na
dotknutom liste vlastníctva je vyznačená duplicita aj pri spoluvlastníckom podiele pod B28 bez presného
uvedenia titulu nadobudnutia, s uvedením vyznačenia plomby C 100/2020 a rozhodnutia o schválení
diela ROEP C. č. H. C. I. XX/XXXX – J. XXX/XXXX – X/XXXX.

10. K uvedeným/týmto dvom podielom okresný súd uviedol, že D. K. ako podielový spoluvlastník
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/120 v PKN parcele č. 16086, PK vložke č. XXXX, k. ú. C. previedol
kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 85/76, NZ 99/76 s registráciou zmluvy štátnym
notárstvom spoluvlastnícky podiel v prospech D. B., právneho predchodcu žalobcu, po ktorom žalobca
dedilspoluvlastníckepodielykdanýmnehnuteľnostiam.PretoD.K.včasesmrtinemoholbyťpodielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti PKN parcely č. 16086 v PK vložke č. XXXX k. ú. C., teda spoluvlastnícky
podiel nemohol prejsť na dedičku L. K., H. B., ani na D. G., H. K., a preto nemohol pozemok nadobudnúť
žalovaný 1/.
11. Ak žalovaný 1/ v danej spojitosti namietal vydržanie spoluvlastníckych podielov, súd prvej inštancie
zdôraznil, že vydržanie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, najmä splnenie podmienok pre

vydržanie (žalovaný 1/) nepreukázal; konkrétne nepreukázal dobromyseľnosť v spojení s putatívnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Sám žalovaný 1/ totiž v zápisnici o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti N 32/2007 uviedol, že podiel dostal darom od otca M. B. v roku 1990 a on ho nadobudol
dedením v roku 1969 po A. B., ktorý podiel nadobudol reálnou deľbou a zámenami s pozemnoknižnými
spoluvlastníkmi L. B., N. B., M. B. a L. K. pred rokom 1950. Žalovaný 1/ však nepredložil žiadne

dedičské rozhodnutie po A. B., z ktorého by vyplývalo, že od poručiteľa nadobudol spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 17/180 a súd takúto skutočnosť nezistil zo žiadneho zápisu vo verejných listinách. Teda nebolo
preukázané, že by vôbec vlastníkom podielu 17/180 mohol byť A. B.. Takýto podiel nebol vedený ani
následne na M. B. v súhrnom liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., jediný podiel bol o veľkosti 1/130 (B54,
58), ktorý následne v dedičskom konaní 9D/351/2020 po M. B. nadobudol žalovaný 1/.

12. Žalovaný 1/ sa preto nemohol dobromyseľne za života jeho otca domnievať, že podiel v rozsahu
17/180 nadobudol darom bez písomnej darovacej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva. Navyše
nepreukázal ani skutočnosť, že by počas plynutia vydržacej doby držal uvedený podiel napríklad
ako vymedzenú či oddelenú časť pozemku, prípadne, že by vystupoval ako podielový spoluvlastník
a v rozsahu práv a povinností sa zúčastňoval správy spoločnej veci, vykonával k nej práva v zmysle §

137 a nasl., či inak v danom podiele nehnuteľnosť v tomto rozsahu užíval.

13. Okresný súd zároveň nezistil predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva žalovaného 1/ vo
vzťahu k podielom evidovaným pod B45, B46 a B47 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2010 (V
7607/10). Žalovaný 1/ síce tvrdil vydržanie, avšak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, nenavrhol žiadne

dokazovanie na ich preukázanie (výsluch svedkov navrhol len na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy)
a fakticky vyslovil len tvrdenie, ktoré žalobca poprel. Pre vydržanie vlastníckeho práva pritom nestačí, že
bude zapísané vlastnícke právo do príslušnej evidencie katastra nehnuteľností, ale je nevyhnutné, abyaj po celú dobu plynutia vydržacej doby dobromyseľný držiteľ vykonával k veci, ktorá má byť predmetom
vydržania, práva, ktoré by ináč patrili vlastníkovi veci.

14. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou spoluvlastníckych podielov evidovaných na
žalovaného 2/, kde podobne konštatoval, že tento subjekt ani jeho právna predchodkyňa nemôžu byť
podielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov evidovaných pod B6 a B7 na LV č. XXXX k.
ú. C. a ich vlastnícke právo k týmto podielom je zapísané nedôvodne. V čase smrti totiž neboli G.
B. a G. B. vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na PK parcele č. 16086, keďže ich previedli D. B.,

právnemu predchodcovi žalobcu, a preto na základe dedičského konania nemohlo prejsť vlastnícke
právo na právnych nástupcov G. B., teda na žalovaného 2/ (B6) a na O. B. (B7).

15. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle princípu úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/, a to proti výroku vo veci, ako aj výroku o trovách

konania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
17. Zdôraznil, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne na základe riadne
uzavretýchkúpnychzmlúv.Zdôraznil,žespoluvlastníckepodielytvoriavprírodevyčlenenýjedencelistvý
pozemok, ktorý užívali jeho právni predchodcovia od nepamäti najmenej 80 rokov. Takto vytvorený
pozemok užívali pokojne a nerušene v dobrej viere, že sú ich vlastníctvom. Zo spôsobu užívania je

zrejmé, že v minulosti došlo k reálnej deľbe, keďže nikdy nikto z formálne zapísaných predchádzajúcich
spoluvlastníkov ani ich právnych predchodcov nevzniesol žiadne nároky voči právnym predchodcom
žalovaného. Ani právni predchodcovia žalobcu, ani samotný žalobca nikdy nehnuteľnosť neužívali, ani
sa jej užívania nijakým spôsobom nedomáhali. V danom prípade došlo zo strany právnych predchodcov
odvolateľa k vydržaniu vlastníctva. Kvôli veľkému počtu ďalších spoluvlastníkov bolo využitie tohto

právneho inštitútu značne zložité, preto v snahe sa tiež vyhnúť časovo náročnému súdnemu procesu
a aj kvôli právnej istote riešil žalovaný 1/ vysporiadanie vlastníctva riadnym odkúpením podielov od
spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva. Preto žiadal, aby súd prejudiciálne zaujal stanovisko
k vydržaniu vlastníctva.
18. Odvolateľ tiež poukázal na to, že vo veci prebieha na základe žiadosti žalobcu konanie o špecifikáciu

údajnej duplicity vlastníckeho práva na Katastrálnom úrade v Žiline, ktoré nie je doposiaľ právoplatne
skončené, preto namietal vecnú príslušnosť Okresného súdu Žilina.
19. Obdobne namietal aj správnosť okruhu účastníkov, keďže z výpisu z listu vlastníctva vyplýva,
že predmetná parcela má najmenej 67 spoluvlastníkov, ktorých vlastnícke práva budú žalobou
a rozhodnutím súdu dotknuté.

20. Podľa odvolateľa je navrhovaný výrok rozsudku sčasti nevykonateľný, keďže žalobca navrhuje
zaviazať aj žalovaného 3/, ktorý neexistuje.
21. Žalovaný 1/ navrhol vypočuť predchádzajúcich spoluvlastníkov, od ktorých odkúpil ich
spoluvlastnícke podiely, a to na okolnosti kúpy, predovšetkým na okolnosti dovtedajšieho užívania ich
podielov predmetnej parcely, ktorú právni predchodcovia žalovaného 1/ užívali najmenej 80 rokov ako

vlastné na základe v minulosti vykonanej reálnej deľby s právnymi predchodcami. Išlo o konkrétnych
svedkov, ktorých odvolateľ špecifikoval. Mal za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav
a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.
22.Vovzťahukrozhodnutiuotrováchodvolateľargumentoval,ženezapríčinilvzniksporu,konalvdobrej
viere, že jeho právni predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľnosti a žalobca a jeho právni predchodcovia

si nikdy nerobili žiadne nároky na nehnuteľnosť a nikdy túto nehnuteľnosť neužívali.
23. Záverom poukázal na pisársku chybu v odseku 95. rozsudku okresného súdu, pokiaľ ide o označenie
pozemnoknižnej parcely a odkázal na listiny, ktoré získal až po vynesení rozsudku, a teda ich nemohol
predložiť skôr; žiadal ich založiť do spisu ako prílohy.

24. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu
náhradu trov konania.
25. Zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré produkoval v priebehu celého súdneho
konania vo svojich písomných podaniach, resp. ústnych prednesoch na pojednávaní. Mal za to, že
žalovaný 1/ v podanom odvolaní ponúka všeobecné paušálne skutkové tvrdenia, vlastné hodnotenia,

ktorú sú v podstatnej miere totožné s tvrdeniami, ktoré už prezentoval v štádiu pred súdom prvej
inštancie. S uvedenými námietkami sa okresný súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.26. Zdôraznil, že v konaní o určení vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný
iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších
spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania nemôže mať na ich právne pomery žiaden

vplyv. Nejedná sa v danom prípade o nútené procesné spoločenstvo.
27. Nesúhlasil tiež s námietkou odvolateľa týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina.
Pokiaľ bolo iniciované konanie na okresnom úrade, uvedené nepredstavuje prekážku prejednania a
rozhodnutia veci pred príslušným súdom.
28. Ďalej uviedol, že ako žalovaných označil žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalovaného v rade 3/

ako stranu sporu neuvádza. Pokiaľ v petite žaloby omylom navrhol zaviazať na náhradu trov konania
žalovaných v rade 1/ až 3/, uvedené pochybenie bolo v písomnom podaní zo dňa 11.5.2022 a v podaní
zo dňa 13.7.2023 odstránené. Výrok napadnutého rozhodnutia súdu žalovaného 3/ neuvádza.
29. Žalobca účinne poprel a naďalej popiera tvrdenie žalovaného 1/, že predmetné spoluvlastnícke
podiely tvoria v prírode jeden vyčlenený celok, žalovaný 1/ ani jeho rodina tieto ako celok neužívajú
a ani nikdy neužívali. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že sa žalobca alebo jeho právni

predchodcovia nijako nedomáhali, resp. nerobili si nároky na uvedené nehnuteľnosti. Odkázal na svoje
vyjadrenie na pojednávaní dňa 31.10.2023, z ktorého vyplýva, že ešte pred uzatvorením sporných
kúpnych zmlúv žalovaným tohto upozornil, aby „to nekupoval, nakoľko to už kúpil jeho otec“ a aj mu
predložil kúpnopredajné zmluvy. Aj sám žalovaný 1/ v podaní zo dňa 9.3.2022 uviedol, že má so
žalobcom susedské spory. Žalovaný 1/ v konaní nepreukázal splnenie podmienok vydržania. K údajnej

reálnej deľbe v minulosti neprodukoval žiadne skutkové ani právne tvrdenia, žalobca poprel, že by došlo
k reálnej deľbe.
30. Žalovaný 1/ k odvolaniu predložil listinné dôkazy, ktoré mal získať až po vyhlásení rozsudku, a teda
ich nemohol predložiť skôr. Žalobca uviedol, že z obsahu týchto listín možno nesporne ustáliť, že
žalovaný 1/ týmito disponoval už pred vyhlásením napadnutého rozsudku, teda ich mohol a mal predložiť

včas v zmysle poučenia súdu, ktoré mu bolo zaslané. Žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol, čo mu bránilo
tieto listiny predložiť v súdom určenej lehote, resp. do vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaný 1/ k uvedeným
listinám neprodukuje v odvolaní žiadne skutkové tvrdenia majúce právny súvis s prejednávanou vecou.
V zmysle § 366 CSP na ne preto nie je možné prihliadať.

31. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto
rozhodnutie vo výrokoch I., II., III., IV., V. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného 1/ podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil. V nenapadnutých výrokoch VI., VII. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného
2/ ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

32. Primárne považoval krajský súd za potrebné akcentovať zodpovednosť odvolateľa za obsahové
vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti

odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd nemá všeobecné prieskumné oprávnenie, či
možnosť vstupovať do záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí nad rámec toho, čo sa uvádza
v odvolaní. Preto v odôvodnení tohto rozsudku reaguje len na špecifickú argumentáciu odvolateľa
formulovanú v jeho opravnom prostriedku. Zároveň treba uviesť, že z obsahu odvolania vyplýva, že
žalovaný 1/ napadol len výroky rozsudku okresného súdu, ktoré sa ho týkali (výroky I. až V. a výrok VIII.

v časti, ktorá sa ho týkala).

33. Nadväzne platí, že odvolateľ nepredostrel žiadne odvolacie námietky k záverom okresného súdu
o tom, že žalovaný 1/ sa nikdy nestal spoluvlastníkom podielov evidovaných pod poradovým číslom
27, 28, 45, 46 a 47 na spornej nehnutenľnosti, a to z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris ad

alium transfere potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má). Celá
odvolacia argumentácia žalovaného 1/ je postavená na tvrdení, že tu došlo k vydržaniu vlastníckeho
práva, preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie správnosti postupu okresného súdu
v tejto otázke.
34. V štádiu pred súdom prvej inštancie žalovaný 1/ prezentoval argumentáciu o nadobudnutí sporných

podielov v podaniach doručených okresnému súdu dňa 9.3.2022 a dňa 6.3.2023 (obe podania sú
datované dňom 9.3.2022). Žalovaný 1/ uvádzal, že jeho spoluvlastnícke podiely tvoria „vyčlenený
celok“, ktorý užíva jeho rodina „najmenej okolo 80 rokov“. Zdôrazňoval, že v minulosti došlo k reálnej
deľbe a že jednotliví spoluvlastníci ani ich právni predchodcovia nevzniesli žiadne nároky vočiprávnym predchodcom žalovaného 1/. Odvolateľ pred okresným súdom totožne ako v odvolaní vyslovil
požiadavku, aby súd „prejudiciálne“ zaujal právne stanovisko k vydržaniu vlastníctva.
35. K uvedenému považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že preukázanie nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním je viazané na pomerne rozsiahly sumár skutkových tvrdení o tom, kedy
oprávnená osoba vstúpila do držby veci (resp. podielu), aký bol rozsah a obsah tejto držby, že bola
dobromyseľná a na základe akého putatívneho titulu, ako aj tvrdení o tom, že tu uplynula vydržacia doba.
Z písomných podaní žalovaného 1/ vyplývajú len výrazne nekonkrétne argumenty, že rodina žalovaného
1/ užíva pozemok približne 80 rokov a že ide o vyčlenený celok. Nie je jasné, kedy vlastne a kto presne

vstúpil do držby pozemku, prípadne jeho vyčlenenej časti a o akú časť išlo. Z podaní odvolateľa tiež
nevyplynulo,akodošlokreálnejdeľbeapredovšetkýmnazákladeakéhotituluvstúpilaoprávnenáosoba
do dobromyseľnej držby k časti pozemku.
36. Presné vymedzenie skutkových okolností vydržania vlastníctva bolo základom pre následné právne
posúdenie, ktorého sa žalovaný 1/ domáhal. Absencia takýchto tvrdení následne musela viesť k tomu,
že súd prvej inštancie ani odvolací súd nemali možnosť vyhodnotiť, ktorá právna úprava je relevantná

pri skúmaní tvrdeného nadobudnutia vlastníctva. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že podľa
obyčajového práva do 31.12.1950 platila všeobecná vydržacia doba pre nehnuteľnosť v trvaní 32 rokov,
následne Občiansky zákonník z roku 1950 stanovil desaťročnú vydržaciu dobu, ktorá mohla uplynúť
najneskôr 10 rokov od účinnosti tohto predpisu. Občiansky zákonník z roku 1964 úpravu vydržania
nepoznal; navrátenie tohto právneho inštitútu do právneho poriadku zakotvila novela účinná 1.4.1983,

avšak (v tom čase) vo výrazne oklieštenej podobe (išlo o kombináciu inštitútu vydržania s vtedajším
právom osobného užívania).
37. Možno preto zhrnúť, že úplná absencia skutkových tvrdení týkajúcich sa vydržania vlastníctva viedla
k záveru o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalovaným 1/. Žalobca na nekonkrétne
tvrdenia žalovaného 1/ mohol reagovať len vyslovením nesúhlasu, ako to vyplýva z jeho podania zo dňa

11.5.2022. Okresný súd v tomto smere náležite posúdil obranu odvolateľa ako nepostačujúcu, s ktorým
názorom sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.

38. Odvolacia námietka týkajúca sa pasivity žalobcu, ktorý si podľa názoru odvolateľa nerobil žiadne
nároky na nehnuteľnosť je neopodstatnená. Žalobca totiž produkoval tvrdenia o dôkazy na preukázanie

absencie nadobúdacieho titulu na strane žalovaného 1/, na čo mal tento reagovať tvrdeniami a dôkazmi
o tom, že mu svedči právo k sporným podielom. V tomto smere však, ako už bolo uvedené, bremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno neuniesol.

39. V posudzovanej veci ide o spor o vecné právo, preto opakujúca sa argumentácia žalovaného 1/

o nedostatku vecnej príslušnosti okresného súdu z dôvodu prebiehajúceho konania na okresnom úrade
neobstojí. Zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu administratívneho konania na označenom úrade, ktorý
však nedisponuje kompetenciou vyriešiť spor o vlastníctvo. Tento mohol rozhodnúť len civilný súd.

40. Okresný súd postupoval správne aj v otázke vyhodnotenia okruhu subjektov sporu, keď náležite

upriamil pozornosť aj na judikatúru riešiacu danú otázku v prípade sporu duplicitne evidovaných
vlastníkov. Žalobca podal žalobu proti konkrétnym spoluvlastníkom, ktorých podiely považoval za
nesprávne zapísané a následne uniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že podiely evidované
v prospech žalovaných im nepatria. Niet žiadneho dôvodu, aby ako subjekty figurovali v danom spore
aj ostatní spoluvlastníci, ak sa ich tento spor nijako nedotýka.

41. V spore nefiguruje žiadny žalovaný 3/ a okresný súd takýto subjekt nezaviazal na žiadne plnenie. Ak
žalobca v žalobe označil aj „žalovaného v rade 3/“ išlo zjavne o chybu v písaní, ktorú vo svojich ďalších
podaniach opravil.

42. Pokiaľ odvolateľ namietal, že vo veci neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia, ani tento

odvolací argument nie je opodstatnený. Obrana žalovaného 1/ bola totiž postavená na nedostatočných
skutkových tvrdeniach, preto nebolo ani možné dostatočne posúdiť, či je vypočutie navrhovaných
svedkov dôvodné. Inými slovami, strana sporu má najprv tvrdiť, potom dokazovať. Každý dôkaz sa totiž
vykonáva v nadväznosti na skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný 1/ v podstate ani neprodukoval. Vypočutie
svedkov na „okolnosti kúpy, resp. dovtedajšieho užívania ich podielov“ nebolo relevantné, keďže tu

chýbali tvrdenia k vydržaniu vlastníctva, ktorým sa žalovaný 1/ bránil.

43. Napokon, k odvolaniu boli pripojené listiny – Dohoda zo dňa 6.4.1978, Rozhodnutie Štátneho
notárstva v Žiline zo dňa 15.6.1992 a Notárska zápisnica zo dňa 14.11.1977, avšak bez prezentovaniaodvolacej námietky, ktorá by viedla odvolací súd k vyhodnoteniu týchto dôkazov. Zároveň odvolateľ ani
netvrdil, čo mu bránilo predložiť dôkazy v štádiu pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

44. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok okresného súdu v meritórnych výrokoch.
Rovnako potvrdil rozsudok i v závislom výroku o trovách konania, proti ktorému odvolateľ znovu uvádzal
len všeobecnú námietku, že konal v dobrej viere a že žalobca ani jeho predchodcovia si nikdy nerobili
nároky na nehnuteľnosť.
45. Podstata rozhodnutia o trovách predstavuje vyjadrenie úspechu a neúspechu – žalovaný 1/ neuspel

v spore, preto je povinný znášať s tým spojený procesný dôsledok v podobe úhrady nákladov protistrany.
Uvažovať nad nejakou formou „úľavy“ by bolo možné len pri aplikácii § 257 CSP, k čomu by ale musel
odvolateľ vysvetliť konkrétne dôvody. Ani v tomto smere nie je jeho obrana postačujúca.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne

po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

47. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.