Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2319201274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: Obec Abrahám, so sídlom Abrahám
52, IČO: 00 305 855, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Hudák, so sídlom Družstevná 31A, Sereď,
proti žalovaným: 1/ A. B. C. D., E., nar. X.X.XXXX, bytom F. X.XXXX XXXX/X, G. H., 2/ C. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XX, 3/ K. D. H., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, G. H., 4/ H. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, žalovaní 1/, 2/ a 4/ zastúpení advokátkou: JUDr. Henrieta Danišová, so sídlom Janka
Alexyho 7, Bratislava - mestská časť Dúbravka, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. augusta 2024

č. k. 28C/14/2019 – 681 – proti výrokom II. až VII., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až VII. a vo výroku VIII. o trovách konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 4/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol,
výrokom II. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 4/ k pozemku zapísanému na

LV č. XXXX, okres Galanta, obec J., kat. úz. J. ako parcela registra „E“ č. 420/1 o výmere 8.222 m2,
druh pozemku orná pôda; výrokom III. pozemok parcela registra „E“ č. 420/1 o výmere 8.222 m2, druh
pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, okres Galanta, obec J., kat. úz. J. prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu, podiel 1/1; výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému 1/ primeranú
náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 8.410,54 eura do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku; výrokom V. uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému 2/ primeranú náhradu a vyrovnanie
spoluvlastníckeho podielu vo výške 8.410,54 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom VI.

uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému 3/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu 67.284,28 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom VII. uložil žalobcovi povinnosť
uhradiť žalovanému 4/ primeranú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu 21.026,34 eura
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom VIII. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142

ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), §
70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 43h ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní astavebnom poriadku (stavebný zákon), § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca žalobou podanou na súde dňa 13.3.2019, žiadal, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 4/ k pozemku zapísanému na LV č.
XXXX, kat. úz. J. ako parcela registra „E“ č. 420/1 s výmerou 8.222 m2, druh pozemku orná pôda a
prikázal ho do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady za zrušenie
spoluvlastníctva žalovanému 1/ 107,33 eura, žalovanému 2/ 107,33 eura, žalovanému 3/ 858,65 eura a

žalovanému 4/ 268,32 eura. V žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku
v podiele 46/96 spolu so žalovanými, pričom podiel žalovaného 1/ na predmetnej nehnuteľnosti je
4/96, podiel žalovaného 2/ je 4/96, podiel žalovaného 3/ je 32/96 a podiel žalovaného 4/ je 10/96.
Strany sporu nemajú žiadne spoločné plány ohľadom využívania nehnuteľnosti, o nehnuteľnosť sa stará
hlavnežalobca.Žalovanínijakýmspôsobomnehnuteľnosťfaktickyneužívajú.Žalobcamázáujemzískať
celú nehnuteľnosť, aby ju následne mohol využiť v prospech obce Abrahám. Žalovaní sa nechcú so

žalobcom dohodnúť na odpredaji svojich spoluvlastníckych podielov, dôvodom je prehnaná predstava
žalovaných o kúpnej cene. Žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok za účelom zistenia ceny/hodnoty
spoluvlastníckych podielov žalovaných, ktorý stanovil hodnotu spoluvlastníckych podielov v zmysle
navrhovaného petitu. Žalovaní nie sú ochotní sa dohodnúť na predaji svojich spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnosti, nie sú ochotní sa dohodnúť so žalobcom na spoločnom užívaní nehnuteľnosti a

žalobca tak nesmie používať nehnuteľnosť pre verejné účely - účely obce Abrahám. Žalobca nesmie
žiadať o verejné financie na projekty na rozvoj obce, ktoré by zahŕňali nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť nie
je možné reálne rozdeliť v zmysle veľkosti existujúcich spoluvlastníckych podielov, pretože ide o ornú
pôdu a jej rozdrobením by malé vzniknuté parcely nemali ekonomický alebo poľnohospodársko-úžitkový
zmysel.

4. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaní 2/ a 4/ namietali dôvodnosť žaloby
titulom využitia pozemku pre verejné účely žalobcu, ako aj skutkový stav opísaný v žalobe v súvislosti s
využívaním pozemku žalobcom, pretože pozemok je v celosti v nájme Poľnohospodársko-obchodného
družstva Abrahám na dobu určitú, pričom pozemok prenajali všetci spoluvlastníci. Žalobca napriek

trvaniu nájmu ešte v roku 2014 pozemok bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi geometrickým plánom
rozdrobil, „rozdelil“ a prenajal vlastníkom rodinných domov a pozemkov. Geometrický plán nebol nikdy
prevedený do katastra nehnuteľností, novovytvorené parcely nie sú zapísané v katastri nehnuteľností.
Žalobca im tvrdil, že takto novovytvorené parcely pripadli jemu, mal teda právo ich prenajať. Žalobca
síce ako účel nájmu uviedol „záhrada“, ale nájomcovia si prenajaté „novovytvorené“ pozemky ohradili

nimi postavenými plotmi, využívajú ich ako okrasnú záhradu a vybudovali na nich bazény, altánky,
garáže, prístrešky. Žalobca prisľúbil fyzickým osobám v deklarovanom postavení nájomcov odpredaj
pozemku v rozsahu novovytvorených parciel podľa geometrického plánu, ktorý bol vlastne na tento
účel aj vyhotovený, za cenu zastavanej plochy, s obídením ostatných spoluvlastníkov. Toto je skutočný
dôvod tohto sporu a tento skutočný stav vyvracia dôvod žaloby - budúce využitie pozemku pre verejné

účely žalobcu. Žalovaní sa nikdy nebránili dohode so žalobcom, avšak žalobca zvolil postup svojvoľného
konania, pozemok rozdrobil, rozdelil, prenajal bez akejkoľvek dohody s ostatnými spoluvlastníkmi a až
po rokoch a na ich upozornenie sa snažil vec riešiť, ale za cenu v rozpore so skutočným charakterom
pozemku a jeho využívaním, v neprospech všetkých žalovaných. Žalovaná 3/ nesúhlasila s tvrdením
žalobcu, že predmetný pozemok neužíva, vlastnícke právo využíva formou prenájmu v prospech

Poľnohospodársko-obchodného družstva Abrahám. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že nesúhlasí
s odpredajom, avšak žiadnu oficiálnu písomnú ponuku zo strany žalobcu nikdy nedostal. Nie je proti
vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, aby sa výlučným vlastníkom stal žalobca, avšak toto
vysporiadanie musí zohľadňovať reálny stav umiestnenia a užívania predmetnej parcely.

5. Žalobca v priebehu konania uviedol, že na jednej časti predmetnej nehnuteľnosti si obyvatelia obce
Abrahám zriadili záhradky, ktoré užívajú, ide o 16 menších záhrad, tieto užívajú, starajú sa o ne,
chcú ich aj do budúcnosti užívať, vlastniť. Žalobca na vlastné náklady k nim zriadil prístupové cesty.
Za účelom zosúladenia skutkového stavu na predmetnej nehnuteľnosti - v časti záhradiek so stavom
právnym, teda za účelom vyčlenia záhradiek z nehnuteľnosti tak, aby každý obyvateľ obce Abrahám,

ktorý užíva na nehnuteľnosti „svoju“ záhradku, túto „svoju“ záhradku aj mohol vlastniť a následne ju
užívať a disponovať s ňou ako vlastník, dal žalobca na vlastné náklady vyhotoviť geometrický plán č.
1-5/2014. Tento geometrický plán nebol doteraz zaregistrovaný v katastri nehnuteľností, z dôvodov na
strane žalovaných. Z dôvodov na strane žalovaných tak v súčasnosti nie je daný do súladu skutkovýstav s právnym stavom nehnuteľnosti, na základe čoho sú obyvatelia obce Abrahám v právnej neistote
ohľadomužívaniazáhradiek.Tútoprávnuneistotuchceriešiťžalobca,pretoiniciovaltotosúdnekonanie.
Žalobca inicioval viaceré rokovania medzi sporovými stranami ako aj obyvateľmi obce užívajúcimi

záhradky, tieto rokovania však stroskotali na cene, ktorú za takéto vyriešenie situácie (reálne vyčlenenie
parciel a ich predaj) požadovali žalovaní (cca 100 x vyššia ako cena určená znalcom). Žalobca ako
orgán verejnej správy musí postupovať pri predaji majetku len podľa ceny určenej znalcom. Zo strany
žalobcu nebol žiadny problém riešiť túto situáciu predajom obyvateľom obce Abrahám, ale za kúpnu
cenu, ktorú by stanovil znalec, čo žalovaní neakceptujú. V prípade, ak by súd vyhovel žalobnému

návrhu, žalobca ihneď zosúladí skutkový stav s právnym. To, že žalobca nemá záujem obohatiť sa na
vyriešení tejto situácie vychádza aj z toho, že žalobca bude vždy predávať svoj majetok na základe
ceny určenej znalcom, čo je v danej lokalite cena, ktorá je uvedená v znaleckom posudku č. 3/2018,
vypracovaný znalcom RNDr. František Bergendi, odbor poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy. Na druhej časti predmetnej nehnuteľnosti je pôda, ktorú v rámci nájomného
vzťahu obrába, resp. užíva Poľnohospodársko-obchodné družstvo Abrahám. Nájomný vzťah má končiť

o 2 roky. Postup žalobcu v tomto konaní je tak v prospech obce Abrahám a jej obyvateľov, inak bude na
predmetnej nehnuteľnosti stále rozpor medzi skutkovým a právnym stavom.

6. Žalobca v priebehu konania zobral späť všetky svoje žalobné návrhy a navrhol súdu zrušenie
podielového spoluvlastníctva strán sporu k parcele č. 420/1 tak, že parcela č. 420/1 zaniká a na jej

mieste vznikajú parcely č. 443/93 až 443/114, tak ako je uvedené v geometrickom pláne č. 1-5/2014
na rozdelenie pôvodnej celej parcely č. 420/1 na nové parc. č. 443/93-114, z toho sporové strany
by vlastnili nové parcely č. 443/112, č. 443/113, č. 443/114, č. 443/103 v spoluvlastníckych podieloch
podľa doterajších spoluvlastníckych podielov na rozdelenej parcele č. 420/1, a ostatné parcely by
nadobudli strany sporu jedným z troch navrhovaných spôsobov nasledovne: 1. žalovaní by nadobudli

nové parcely č. 443/111, č.443/110, č. 443/109, č. 443/108, č. 443/107, č. 443/106, č. 443/105, č.
443/104, č. 443/93 podľa vzájomného pomeru ich doterajších spoluvlastníckych podielov na rozdelenej
parcele č. 420/1 a žalobca by nadobudol nové parcely č. 443/102, č. 443/101, č. 443/100, č. 443/99, č.
443/98, č. 443/97, č. 443/96, č. 443/95, č. 443/94 v podiele 1/1, pričom pri tomto riešení 1 súd ponechá
časť novovytvorených vzdialených pozemkov (parcely č. 443/144, č. 443/113, č. 443/112) a prístupovú

parcelu č. 443/103 v spoluvlastníctve sporových strán tak, ako to je teraz, priľahlé pozemky sa medzi
sporové strany rozdelia tak, že jednu časť z nich bude vlastniť výlučne žalobca (44%) a druhú časť z
nich budú vlastniť spolu len žalovaní (56%) (čím sa zachová cca súčasný vlastnícky pomer 46/96 k
50/96); 2. žalobca nadobudne nové parcely č. 443/111, č. 443/110, č. 443/109, č. 443/108, č. 443/107,
č. 443/106. č. 443/105, č. 443/104, č. 443/93, č. 443/102. č. 443/101. č. 443/100, č. 443/99, č. 443/98.

č. 443/97, č. 443/96. č. 443/95, č. 443/94 v podiele 1/1, s povinnosťou vyplatiť žalovaným podľa ich
spoluvlastníckych podielov primeranú náhradu vo výške podľa znaleckého posudku č. 8/2022, pričom
pri tomto riešení 2 súd ponechá časť novovytvorených vzdialených pozemkov (parcely č. 443/144, č.
443/113, č. 443/112) a prístupovú parcelu č. 443/103 v spoluvlastníctve sporových strán tak, ako to je
teraz, priľahlé pozemky bude vlastniť výlučne žalobca a žalobca za tieto pozemky poskytne žalovaným

primeranú finančnú náhradu podľa znaleckého posudku č. 8/2022 alebo 3. žalovaní nadobudnú nové
parcely č. 443/111, č. 443/110, č. 443/109, č. 443/108, č. 443/107, č. 443/106, č. 443/105, č. 443/104,
č. 443/93, č. 443/102, č. 443/101, č. 443/100, č. 443/99, č. 443/98, č. 443/97, č. 443/96, č. 443/95.
č. 443/94 podľa pomeru ich doterajších spoluvlastníckych podielov, s povinnosťou vyplatiť žalobcovi
primeranú náhradu vo výške podľa znaleckého posudku č. 20/2022, pričom pri tomto riešení 3 súd

ponechá časť novovytvorených vzdialených pozemkov (parcely č. 443/144, č. 443/113, č. 443/112) a
prístupovú parcelu č. 443/103 v spoluvlastníctve tak, ako to je teraz, priľahlé pozemky budú vlastniť
len žalovaní podľa pomeru ich doterajších spoluvlastníckych podielov, s povinnosťou za tieto pozemky
poskytnú žalobcovi primeranú finančnú náhradu podľa znaleckého posudku č. 20/2022. Tvrdil, že
navrhované rozdelenie pozemkov je technicky možné, keďže ho nespochybnil žiadny zo znalcov a súd

má prednostne pristúpiť k vyporiadaniu spoluvlastníctva rozdelením veci. Žalobca nesúhlasil s tým, aby
peňažná náhrada za vyrovnací podiel bola vypočítaná ako peňažná náhrada za stavebný pozemok,
pretože predmetné pozemky sú ornou pôdou a nie sú stavebnými pozemkami, nie sú zahrnuté vo
výkresovej a popisnej časti územného plánu obce (žalobcu), nachádzajú sa v extraviláne obce, sú
mimo schváleného rozšírenia územného plánu obce, obec nemá záujem na zmene územného plánu

tak, aby predmetné pozemky boli v budúcnosti stavebné. Žalovaní s navrhovanými troma spôsobmi
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasili z dôvodu rozvarených vzťahov medzi stranami
sporu a z dôvodu rozporu časti geometrického plánu č. 1-5/2014 s § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaní 1/ až 4/ rade
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „E“ č. 420/1, o výmere 8 222 m2, druh
pozemku orná pôda, žalobca v spoluvlastníckom podiele 46/96 (1/4 + 2/32 + 2/12), žalovaný 1/ v

spoluvlastníckompodiele4/96(t.j.1/24),žalovaný2/vspoluvlastníckompodiele4/96(t.j.1/24),žalovaný
3/ v spoluvlastníckom podiele 32/96 (t.j. 4/12) a žalovaný 4/ v spoluvlastníckom podiele 10/96 (t.j.
5/48). Na LV je zapísaný nájomný vzťah v prospech Poľnohospodársko-obchodného družstva Abrahám
do roku 2030. Z geometrického plánu č. 1-5/2014 zo dňa 30.5.2014, úradne overený 9.6.2014, na
rozdelenie pôvodnej celej parcely č. 420/1 (nové parc. č. 443/93-114) vyplynulo rozdelenie parcely č.

420/1 na 23 nových parciel. Z nesporných tvrdení strán sporu ako aj z predloženej fotodokumentácie
žalovanými mal súd preukázané, že 16 parciel je užívaných tretími osobami, vlastníkmi rodinných
domov na základe nájomných zmlúv uzatvorených so žalobcom ako záhradky, na ktorých si tieto tretie
osoby zriadili drobné stavby (záhradný altánok, záhradný domček, prístrešok, oplotenie, bazén, pergoly,
terasy, atď.) a zostávajúca časť parcely o výmere 5205 m2 je v užívaní Poľnohospodársko-obchodného
družstva Abrahám.

8. Znaleckým posudkom Ing. Anny Pappovej znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností č. 20/2022 bola metódou polohovej diferenciácie, porovnávacou metódou a výnosovou
metódou určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti - časti pozemku zapísaného na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre katastrálne územie J., okres Galanta, obec

J. ako parcela registra „E“ č. 420/1 o výmere 8 222 m2, druh pozemku orná pôda, t.j. z nej novovzniknuté
parcely na základe GP č. 1-5/2014, a to parc. č. 443/95 o výmere 250 m2, parc. č. 443/96 o výmere 138
m2, parc. č. 443/97 o výmere 137 m2, parc. č. 443/98 o výmere 246 m2, parc. č. 443/99 o výmere 245
m2, parc. č. 443/99 o výmere 245 m2, parc. č. 443/100 o výmere 134 m2, parc. č. 443/101 o výmere 133
m2, parc. č. 443/102 o výmere 239 m2, parc. č. 443/103 o výmere 60 m2, parc. č. 443/104 o výmere

237 m2, parc. č. 443/105 o výmere 130 m2, parc. č. 443/106 o výmere 129 m2, parc. č. 443/107 o
výmere 232 m2, parc. č. 443/108 o výmere 230 m2, parc. č. 443/109 o výmere 126 m2, parc. č. 443/110
o výmere 126 m2, parc. č. 443/111 o výmere 225 m2, spolu 3 017 m2 tak, že všeobecná hodnota tejto
časti pozemku (3.017 m2) je 151.000 eur.
Znaleckým posudkom Ing. Heleny Patasiovej znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad

hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná výroba (všeobecná aj špeciálna) č. 8/2022 bola metódou
polohovej diferenciácie určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti pozemku zapísaného na LV č. XXXX
Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre katastrálne územie J., okres Galanta, obec J. ako
parcela registra „E“ č. 420/1 o výmere 8.222 m2, druh pozemku orná pôda tak, že všeobecná hodnota
pozemku je 80.295 eur. V časti polohovej diferenciácie znalec uviedol ku koeficientom povyšujúcich

faktorov, že sa jedná o časť parcely, ktorá je už v súčasnej dobe využívaná na súkromné účely k
jednotlivým rodinným domom a je uzavretá nájomná zmluva s vlastníkmi rodinných domov. Výhľadovo
sa predpokladá, že nájomníkom sa ponúkne na odpredaj užívaný pozemok.

9. Z listu Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra zo dňa 13.2.2020 vyplynulo, že stavby na

parcele č. 420/1 v obci J., náležiace k jednotlivým bytovým domom, súpis. č. XXX - XXX boli postavené
vlastníkmi bytových jednotiek, resp. nájomníkmi bytových jednotiek (v prípade, že bytová jednotka je
vo vlastníctve obce J.). Z odpovedi ďalej vyplýva, že na predmetom pozemku sú nasledovné stavby:
záhradný altánok, pergola, rozšírenie terasy, oplotenie, terasa s pergolou, prístrešok na drevo, záhradný
domček, bazén, sauna, sklad náradia, prístrešok na sedenie, prístrešok k terase, prístrešok na náradie.

10. Z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 5.6.2020 vyplynulo, že s prihliadnutím na princípy
výkladu všeobecne záväzných právnych noriem podľa teórie práva, ministerstvo zastáva názor, že v
prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu celej parcely č. 420/1, je potrebné, aby znalecký
posudok vypracovali znalci zapísaní v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti

a v obore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, resp. znalec, ktorý
je zapísaný v obidvoch odboroch a odvetviach, prípadne znalecká organizácia, ktorá je zapísaná v
obidvoch odboroch a odvetviach.

11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom - vypočuť vlastníkov susediacich

pozemkov k pozemkom podľa geometrického plánu č. 1-5/2014 k tvrdeniam, že žalobca umožnil
užívania predmetných pozemkov bez súhlasu žalovaných tretím osobám, s poukazom na koncentráciu
konania a s poukazom na skutočnosť, že samotní žalovaní od začiatku konania tvrdili, že súhlas s
využívaním pozemkov pre tretie osoby nedali, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaní neboli zmluvnoustranou nájomných zmlúv (túto skutočnosť žalobca nevysvetlil). Súd rovnako nevykonal dokazovanie
navrhnuté žalovanými v podaní z 30.4.2019, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť dokazovaním
preukázané, mal už súd preukázané inými predloženými dôkazmi žalovaných, resp. neboli sporné

(užívanie záhradiek obyvateľmi obce), resp. navrhované odkazovanie (predloženie účtovných dokladov
k úhrade dane z nehnuteľností, dokladov k ohláseniu stavieb) nebolo pre rozhodnutie súdu vo veci
potrebné.

12. Súd prvej inštancie návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania z dôvodu spornosti, či parcela

č. 420/1 je ornou pôdou alebo záhradou, resp. stavebným pozemkom, zamietol, pretože dôvody na
prerušenie konania neboli dané, keďže v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané a nebolo
sporné, že časť nehnuteľnosti o výmere 5.205 m2 je využívaná na poľnohospodárske účely a časť
nehnuteľnosti o výmere 3.017 m2 tvoria záhradky k rodinným domom, na ktorých sú umiestnené drobné
stavby. Súd mal tak preukázané skutočné využitie pozemku, čo považoval za dôležité pre rozhodnutie
vo veci.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo so žalovanými uzatvoriť dohodu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Uviedol, že rozdelenie veci je prvým a
prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, pričom o reálne rozdelenie pôjde

iba v tom prípade, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých
spoluvlastníkov. Vec však musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. Predmetom
konania je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k pozemku registra „E“ č. 420/1 o výmere 8.222 m2
- orná pôda. Spôsob vyporiadania spoluvlastníctva k pozemku - ornej pôde, ako navrhoval žalobca je
z právneho hľadiska nemožný, nakoľko by došlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy, čo je v rozpore

s § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., pretože novovytvorené parcely č. 443/93 až 443/114 majú
výmeru menšiu ako pripúšťa zákon. Keďže reálne rozdelenie pozemku nebolo možné, súd pristúpil k
vyporiadaniu spoluvlastníctva v poradí druhým preferovaným spôsobom, t.j. prikázaním veci jednému zo
spoluvlastníkov.Súdprihliadolnaskutočnosť,žestranysporunemajúzáujemzotrvaťvspoluvlastníckom
vzťahu, na záujem žalobcu nadobudnúť nehnuteľnosť za účelom následného odpredaja terajším

užívateľom, resp. umožnenia pokračovania v doterajšom užívaní, na konanie žalobcu pred podaním
žaloby, ako aj na tú skutočnosť, že žalovaní nemajú záujem o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti
a s tým súvisiacu zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve proti
vlastnej vôli.

14. Z priebehu celého konania vyplynul jediný dôvod podania predmetnej žaloby žalobcom, a to,
odpredaťnovovytvorenéparcelyč.443/94až443/111,tretímosobám,vlastníkomrodinnýchdomov,ktorí
v súčasnosti využívajú tieto parcely ako záhradky k svojím rodinným domom. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná a potvrdzuje ju aj geometrický plán č. 1-5/2014, ktorý dal vypracovať samotný
žalobca, v zmysle ktorého sú záhradky aj užívané. Strany sporu sa v priebehu konania nezhodli na

spôsobe vypriadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, keďže žalobca síce spočiatku navrhol
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, s čím žalovaní v priebehu konania súhlasili,
avšak následne navrhol vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti a prikázaním časti
novovzniknutých parciel do výlučného vlastníctva žalobcu, prikázaním časti novovzniknutých parciel
prikázaním do spoluvlastníctva žalovaných, alebo naopak, a prikázaním časti novovzniknutých parciel

do podielového spoluvlastníctva strán sporu, s čím žalovaní nesúhlasili z dôvodu rozvrátených vzťahov
medzi stranami sporu a z dôvodu rozporu časti geometrického plánu č. 1-5/2014 s § 23 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z.z.

15. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu prihliadol na konanie

žalobcu ešte pred podaním samotnej žaloby, ktorý bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov na základe
geometrický plán č. 1-5/2014, ktorý dal vypracovať, rozdelil parcelu č. 420/1 na 23 menších parciel,
z ktorých 16 parciel (parc. č. 443/95 až 102 a parc. č. 443/104 až 443/111), na parc. č. 443/103
slúži ako prechod - preluka, bez súhlasu žalovaných prenajal tretím osobám (vlastníkom rodinných
domov bezprostredne s nimi susediacich), ktoré si tieto parcely oplotili, postavili si na nich drobné

stavby (altánky, pregoly, terasy, prístrešky, bazén, atď.) a tieto parcely využívajú ako „záhradky“ k s
svojím rodinným domom, ako aj na samotný dôvod podania žaloby uvádzaný žalobcom, t.j. zosúladenie
skutočného stavu s právnym (predaj záhradiek tretím osobám). Súd rovnako prihliadol aj na rozvrátenévzťahy strán sporu a vôľu žalovaných nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobcom z dôvodu
rozvrátených vzťahov.

16. Medzi stranami sporu bola sporná aj výška primeranej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych
podielov, z dôvodu spornosti s ohľadom na skutočné využitie predmetnej parcely. Vzhľadom na
skutočnosť, že predmetná parcela registra „E“ č. 420/1 je ornou pôdou, ktorú má v prenájme
Poľnohospodársko-obchodné družstva Abrahám a aj napriek tejto skutočnosti je jej časť o výmere 3.017
m2 využívaná tretími osobami (vlastníkmi rodinných domov) na základe nájomných zmlúv uzatvorených

so žalobcom ako záhrady s drobnými stavbami, súd sa stotožnil so záverom Ministerstva spravodlivosti
SR, že za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetného pozemku je potrebné, aby znalecký
posudok vypracovali znalci zapísaní v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti a v
obore Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy.

17. Dôvody nesúhlasu žalobcu s určením primeranej náhrady časti pozemku ako náhrady za stavebný

pozemok súd nepovažoval za opodstatnené, pretože existujúci stav, t.j., že sa časť ornej pôdy v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu využíva ako zastavaná plocha, ktorá prislúcha k rodinným
domom tretích osôb, zapríčinil svojím konaním výlučne žalobca. Konaním žalobcu v podstate došlo k
rekvalifikovaniučastipredmetnejparcelyzornejpôdynastavebnépozemky.Všetkyžalobcomuvádzané
námietky mal žalobca zobrať do úvahy ešte predtým, ako umožnil užívanie časti parcely tretím osobám

(bez súhlasu žalovaných), ktorým rovnako umožnil, aby si ich oplotili a zriadili na nich drobné stavby,
ktoré využívajú výlučne pre svoje súkromné účely. Žalobca ako stavebný úrad súhlasil s tým, aby
si tretie osoby na ornej pôde, nie na stavebnom pozemku, zriadili drobné stavby (pergoly, altánky,
záhradné domčeky, bazén, ...). Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenia žalobcu, že nemá záujem na
zmene predmetných pozemkov na stavebné, že parcely sa nachádzajú v blízkosti chráneného vtáčieho

územia, atď. súd považoval za irelevantné. V tejto súvislosti je bezpredmetné aj tvrdenia žalobcu, že v
konaní nebol preukázaný ani jediný záujemca (ani len do budúcnosti) o kúpu predmetných pozemkov
za cenu stavebného pozemku. Ako je už uvedené vyššie, na predmetných pozemkoch majú tretie
osoby postavené drobné stavby, ktoré si sami postavili na zvýšenie kvality svojho bývania a užívajú ich
ako vlastné. Z uvedeného je teda možné vyvodiť odôvodnený záujem týchto tretích osôb o odkúpenie

parcely, ktorú užívajú aj za cenu zastavaného pozemku. Ich záujem v neposlednom rade potvrdil aj
samotný žalobca vo svojich vyjadreniach, keď uviedol, že zosúladením skutočného stavu s právnym
stavom, dôjde k odstráneniu právnej neistoty ohľadom užívania záhradiek a k naplneniu očakávaní
obyvateľov obce, t.j. tých, ktorí predmetné záhradky užívajú a majú záujem ich do budúcna vlastniť.
Rovnako je potrebné vziať do úvahy, že dotknuté parcely už niekoľko rokov v skutočnosti ako orná pôda

neslúžia a ani ako orná pôda už nikdy nebudú slúžiť. Tieto všetky skutočnosti potvrdzujú, že už de facto
došlo k zmene druhu pozemku z ornej pôdy na zastavanú plochu, a to výlučne z dôvodov na stane
žalobcu. V prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu a pri určení primeranej náhrady za časť
parcely, na ktorej sú vytvorené záhradky by vychádzal z hodnoty ornej pôdy, nie z hodnoty zastavanej
plochy/stavebného pozemku, takéto určenie by bolo v neprospech žalovaných a neodôvodnene by

zvýhodňovalo žalobcu, resp. tretie osoby, ktoré predmetné časti pozemku užívajú a majú o ne záujem.

18. Znaleckým dokazovaním bola preukázaná všeobecná hodnota pozemku (ornej pôdy ako aj
zastavanej plochy), za ktorú by bolo možné novovytvorené pozemky predať a v rámci ktorého boli
zodpovedané aj námietky strán sporu. Vykonané znalecké dokazovania navrhol samotný žalobca s

odôvodnením, že pôjde o spravodlivý spôsob dosiahnutia stanovenia kúpnej ceny, nakoľko doloženie
súkromných znaleckých posudkov sporovými stranami viedlo k viac ako 180 násobným rozdielom
v kúpnej cene za predmetné pozemky. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu nehnuteľností a následné
určenie primeranej náhrady za vyrovnací podiel, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 20/2022
vypracovaného znalcom Ing. Annou Pappovou, znalcom v odbore stavebníctvo v časti nehnuteľnosti

o výmere 3.017 m2, ktorú majú v súčasnosti v prenájme obyvatelia obce Abrahám a využívajú ju
ako záhradky na súkromné účely a zo znaleckého posudku č. 8/2022 vypracovaného znalcom Ing.
Helenou Patisovou, znalcom v odbore poľnohospodárstvo v časti nehnuteľnosti o výmere 5205 m2,
ktorú v súčasnosti užíva Poľnohospodársko-obchodné družstvo Abrahám, ktoré má predmetnú parcelu
v prenájme od strán sporu a využíva ju na poľnohospodárske účely.

19. Znalecký posudok č. 8/2022 vyhotovený znalkyňou Ing. Helenou Patisovou a znalecký posudok č.
20/2022 vyhotovený znalcom Ing. Annou Pappovou boli vyhotovené kvalifikovane, v zmysle platných
právnych predpisov bez zásadných nedostatkov, zohľadňujúce skutočný stav nehnuteľnosti, t.j. účelna ktorý je využívaná. Ing. Patisová vychádzala pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku z metódy
polohovej diferenciácie, nakoľko mala k dispozícii vstupné faktory a metódu porovnávanie nebolo
možné použiť vzhľadom na malý počet uskutočnených predajov da nej lokalite, vykonala miestnu

ohliadku. V znaleckom posudku č. 8/2022 znalec stanovil všeobecnú hodnotu časti pozemku o výmere
8.222 m2 na sumu 80.295 eur. Ing. Pappová pri stanovení ceny vychádzala z metódy polohovej
diferenciácie, výnosovej metódy a porovnávacej metódy, vykonala miestnu ohliadku nehnuteľnosti,
zohľadnila faktory ako lokalita nehnuteľnosti, skutočnosť, že časť parcely slúži ako súkromné záhradky,
ako aj to, že je záujem súčasných nájomcov o kúpu „záhradiek“. V znaleckom posudku č. 20/2022

znalec stanovil všeobecnú hodnotu časti pozemku o výmere 3.017 m2 na sumu 151.000 eur. Súd
považoval znalecký posudok č. 20/2022 a znalecký posudok č. 8/2022 za najobjektívnejšie a s ohľadom
na skutočnosť, že predmetné znalecké posudky boli vypracované v roku 2022, teda v porovnaní
s predloženými súkromnými znaleckými posudkami sú vo vzťahu k cenám nehnuteľností v čase
vyporiadania najaktuálnejšie, súd pri stanovení výšky náhrady za vyrovnací podiel vychádzal z týchto
znaleckých posudkov. Navyše strany sporu relevantne znalecké posudky nespochybnili, ich pripomienky

boli zodpovedané znalcami na pojednávaní a strany sporu nenavrhli v tomto smere vykonanie ďalšieho
dokazovania.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že skutočný stav, t.j. že časť pozemku je užívaná tretími osobami
ako záhradky, na ktorých sú postavené drobné stavby, vyvolal práve žalobca, súd nepovažoval

za spravodlivé vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu ani jedným so spôsobov, ktoré
navrhol žalobca, nakoľko má za to, že neprimerane znevýhodňujú žalovaných. Všetky navrhované
riešenia znevýhodňujú žalovaných či už po finančnej stránke, alebo zaťažujú žalovaných zosúladením
skutočného stavu s právnym, ktorý nesúlad vyvolal práve žalobca, ktorý svojvoľne, bez súhlasu
žalovaných vyvinul aktivitu ku svojím obyvateľom a poskytol im časť pozemku k užívaniu s úmyslom

následného predaja. Súd preto nevidí dôvod, prečo by daný stav mali zosúladiť práve žalovaní, ktorí
ho svojím konaním nezapríčinili. Navyše, že žalobca svojím konaním v podstate rekvalifikoval časť
parcely z ornej pôdy na stavebný pozemok, čím zvýšil hodnotu časti parcely. V prípade, ak by súd na
túto skutočnosť neprihliadol a vychádzal by z ceny poľnohospodárskej pôdy, žalovaní by boli pri určení
primeranej náhrady za vyrovnací podiel znevýhodnení.

21.Súdpriurčovaníprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckypodielvychádzaltedazhodnotyčastiparcely
vo výmere 5.205 m2 zo znaleckého posudku č. 8/2022, v zmysle ktorého je všeobecná hodnota ornej
pôdy o výmere 8.222 m2 v sume 80.295 eur a zo znaleckého posudku č. 22/2022, v zmysle ktorého je
všeobecná hodnota časti parcely o výmere 3.017 m2 v sume 151.000 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené

súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX tak, že podiel
žalovaného1/4/96napredmetnejnehnuteľnostiprikázalzaprimeranúnáhradudovýlučnéhovlastníctva
žalobcu, s povinnosťou vyplatiť žalovanému 1/ sumu 8.410,54 eura (2.118,87 eura + 6.291,67 eura) zo
strany žalobcu, podiel žalovaného 2/ 4/96 na predmetnej nehnuteľnosti prikázal za primeranú náhradu
do výlučného vlastníctva žalobcu, s povinnosťou vyplatiť žalovanému 2/ sumu 8.410,54 eura (2.118,87

eura + 6.291,67 eura) zo strany žalobcu, podiel žalovaného 3/ 32/96 na predmetnej nehnuteľnosti
prikázal za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu, s povinnosťou vyplatiť žalovanému
3/ sumu 67.284,28 eura (16.950,95 eura + 50.333,33 eura) zo strany žalobcu a podiel žalovaného 4/
10/96 na predmetnej nehnuteľnosti prikázal za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu,
s povinnosťou vyplatiť žalovanému 4/ rade sumu 21.026,34 eura (5.297,17 eura + 15 729,17 eura) zo

strany žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že výška priznanej náhrady na vyrovnanie podielov spolu
predstavuje sumu 105.131,17 eura a žalobca nežiadal dlhšiu lehotu na plnenie, súd určil lehotu na
plnenie 30 dní, od právoplatnosti rozsudku, tak ako navrhli žalovaní.

22. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne tým, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi
stranami sporu. Predmetné rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch
strán sporu, pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi. Keďže

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vykonané v záujme strán sporu, hoci na návrh žalobcu,
súd sa nestotožnil s názorom žalovaných ohľadom priznania náhrady trov konania žalovaným z dôvodu
úspechu na ich strane v súvislosti s preukázaním skutočného stavu pozemku.23. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v rozsahu výrokov II. až VII. s návrhom
na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP a posudzujúc ho podľa

obsahu i ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie, že strany sporu nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, že žalovaní nemajú
záujem o nadobudnutie predmetných pozemkov (keď minimálne jeden zo žalovaných sa vyjadril
inak). Tiež namietal, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistení v súvislosti s konaním žalobcu,
ale len pred podaním žaloby a toto zistenie je neúplné a preto nesprávne. Súd mal prihliadať aj na

konanie sporových strán po podaní žaloby, t.j. že žalobca hľadal viaceré riešenia vyriešenia veci,
ponúkalviacerévariantyžalovanýmvrátaneprerozdeleniaibačastipredmetnýchpozemkov,ponechania
súčasného stavu, vrátane prikázania predmetných pozemkov iba žalovaným za cenu, s ktorou oni
súhlasili; správanie sa žalovaného tak, že za cenu uvedenú v žalobe predmetné pozemky kúpi celé;
správanie sa žalovaných, ktorí súhlasili s cenou za predmetné pozemky ako za stavebné na rozdiel
od žalobcu. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z nesprávneho a neúplného zistenia, že jediný dôvod

podania žaloby žalobcom bol odpredať novovytvorené parcely tretím osobám, vlastníkom rodinných
domov, ktorí v súčasnosti využívajú tieto parcely ako záhradky k svojím rodinným domov. V tomto
konaní neboli preukázané žiadne dohody medzi vlastníkmi susedných pozemkov a žalobcom, týkajúce
sa usporiadania vzťahov s vlastníkmi susedných pozemkov. Žalobca žalobu podal preto, lebo žiadna
dohoda medzi spoluvlastníkmi v súvislosti s predmetnými pozemkami ohľadom ničoho nebola možná.

Žalobca v tomto konaní uviedol, že predmetné pozemky nemusí mať vo vlastníctve iba on, ale nech
sa vlastníctvo predmetných pozemkov rozdelí medzi všetky sporové strany; prípadne sa pozemky sa
môžu rozdeliť aj tak, že vlastníctvo k pozemkom, ktoré užívajú vlastníci susedných pozemkov môžu
mať iba žalovaní, pričom je možné aj späťvzatie žaloby po dohode so žalovanými (ku ktorej nedošlo len
z dôvodov na strane žalovaných). Ďalším nesprávnym skutkovým zistením je, že vlastníci susedných

pozemkov majú predmetné pozemky v nájme. Zo žiadneho dôkazu v tomto konaní nevyplýva nájomný
vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi susedných pozemkov, takýto vzťah ani právne nie je možný, pretože
väčšinovým vlastníkom pozemkov sú žalovaní. Žalobca neuviedol, že časti pozemkov sú v nájme iných
osôb, iba že vlastníci susedných pozemkov užívajú časti predmetných pozemkov (pričom užívanie môže
byť aj neoprávnené).

24.Žalobcavtomtokonanínavrhoval,abyzaúčelomzisteniapostojovvlastníkovsusedskýchpozemkov
k predmetným pozemkom boli v tomto konaní aj vypočutí vlastníci susedských pozemkov, súd však
tento návrh zamietol. Ďalšie nesprávne skutkové zistenie je, že žalobca umožnil vlastníkom susedných
pozemkov užívanie pozemkov. Súd pri užívaní pozemkov vychádzal z toho, že o pozemkoch má

alebo mal rozhodovať žalobca, čo ignoruje, resp. neguje väčšinový spoluvlastnícky princíp. Žalovaní
ako väčšinoví spoluvlastníci mohli a môžu rozhodovať o predmetných pozemkoch aj bez žalobcu,
resp. jeho prehlasovaním. Žalovaní ako väčšinoví spoluvlastníci nikdy nijakým spôsobom nenamietali
užívanie kohokoľvek na pozemkoch, nikdy nepodnikli žiadne kroky na odstránenie akéhokoľvek stavu
na pozemkoch. Žalovaní ako väčšinoví spoluvlastníci majú väčšiu právnu zodpovednosť za to, čo

sa na predmetných pozemkoch nachádza ako žalobca. V tomto konaní nebol preukázaný žiadny
nájomnývzťahanipodobnývzťahmedzižalobcomavlastníkmisusednýchpozemkov,nebolpreukázaný
žiadny súhlas, žiadne potvrdenie oprávnenia vlastníkom susedných pozemkov na užívanie predmetných
pozemkov. Súd sa týmito zisteniami ohľadom väčšinového spoluvlastníctva žalovaných na predmetných
pozemkoch vôbec nevysporiadal.

25. V rámci nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca namietal záver súdu, že rozdelenie pozemku
nie je právne možné. Súd sa nevysporiadal s tým, že podľa geometrického plánu a znalkyne sú parcely,
ktoré znalkyňa ohodnocovala, reálne rozdeliteľné. Vzhľadom na uvedené je právny záver súdu o tom,
že predmetné pozemky nie sú deliteľné, nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Súd síce na jednej

strane tvrdí, že predmetné pozemky sú nedeliteľné (pri posudzovaní možnosti rozdelenia predmetných
pozemkov), na druhej strane ale súd pri ohodnocovaní predmetných pozemkov tieto (nedeliteľné)
pozemky delí a ohodnocuje v jednej oddelenej časti ako ornú pôdu a jednej oddelenej časti ako stavebné
pozemky.

26. Nesprávny je tiež právny záver súdu o prikázaní pozemku len žalobcovi, pretože na vyhotovenie
geometrického plánu nie je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov, a jeho neexistencia nemôže
viesť k záveru, že pri vyporiadaní sa pozemky prikážu iba tomu, kto dal vyhotoviť geometrický plán.
Ani snaha o zosúladenie skutočného a právneho stavu jedného spoluvlastníka nemôže viesť k záveru,že pri vyporiadaní sa pozemky prikážu iba tomuto spoluvlastníkovi. Ignorovanie zjavných procesných
skutočností spočívajúcich v snahe žalobcu o nájdenie viacerých riešení veci, spočívajúcich v ponuke
žalobcu na viaceré varianty vysporiadania veci vrátane prerozdelenia iba časti predmetných pozemkov,

vrátane ponechania súčasného stavu nemôže viesť k záveru, že pri vyporiadaní sa pozemky prikážu
iba žalobcovi.

27. Nesprávny je takisto záver súdu, že za stav na predmetných pozemkoch zodpovedá len žalobca,
pretože žalovaní spolu majú väčší vlastnícky podiel na predmetných pozemkoch ako žalobca, mohli

a môžu rozhodovať o predmetných pozemkoch aj bez žalobcu, resp. jeho prehlasovaním, nikdy
nenamietali užívanie kohokoľvek na predmetných pozemkoch, nepodnikli žiadne kroky na odstránenie
akéhokoľvekstavunapredmetnýchpozemkoch,vtomtokonanínebolpreukázanýžiadnynájomnývzťah
ani podobný vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi susedných pozemkov, nebol preukázaný žiadny súhlas,
žiadne potvrdenie oprávnenia vlastníkom susedných pozemkov na užívanie predmetných pozemkov.
Súd pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva používa okolnosti ohľadom stavu na

pozemku na ťarchu výlučne žalobcovi, čo je právne nesprávne. Zároveň uvedené skutočnosti, používa
ako skutočnosť v prospech vyššej peňažnej náhrady žalovaných, čo je aj zjavne nespravodlivé.

28. Súd nesprávne v tomto konaní súhlasil s tým, aby primeraná náhrada za ornú pôdu bola cena ornej
pôdy ohodnotená ako cena za stavebné pozemky, čo je nesprávny právny záver. Súd svoj záver opiera

o stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR z 5.6.2020, ktoré nie je v originálnom vyhotovení, netýka
sa konkrétne predmetných pozemkov, pri jeho vyhotovovaní MSSR nespolupracovalo s Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť
ochrany poľnohospodárskej pôdy, ani s Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré je ústredným
orgánom štátnej správy pre ochranu chránených vtáčích území (ktoré sa nachádza aj v blízkosti

predmetných pozemkov), svoje závery opiera o legálne stavby na pozemkoch a legálne užívanie
pozemkov (napr. formou nájomných zmlúv), a o súhlas všetkých vlastníkov dotknutých a susedných
pozemkov, čo nie je prípad predmetných pozemkov, a preto je v tomto konaní nepoužiteľné pre
stanovenie hodnoty predmetných pozemkov. Pri aplikácii vyššie uvedeného stanoviska vychádza súd
z toho, že k predmetným pozemkom existujú nájomné zmluvy, a oprávnenie na užívanie vlastníkmi

susedných pozemkov, čo je ale nepravdivé skutkové zistenie a zároveň vychádza aj z pochybenia
súdu spočívajúceho v tom, že súd ani len nesúhlasil s vypočutím si vlastníkov susedných pozemkov k
otázke užívania pozemkov. Súd tak zamietol dokazovanie výsluchom osôb, o ktorých súd tvrdí, že si
prenajímajú pozemky, že majú záujem o pozemky, pričom v tomto konaní neexistuje ani jedna súvisiaca
nájomná zmluva a zároveň súd vychádza z toho, že tieto osoby majú nájomné zmluvy alebo osobitné

oprávnenie, čo predstavuje jedinú okolnosť, o ktorú súd opiera svoj záver ohľadom oceňovania ornej
pôdy ako stavebného pozemku, čo je nielen pochybenie súdu ohľadom dokazovania, ale aj ohľadom
na to nadväzujúceho nesprávneho skutkového zistenia a následne na to nadväzujúceho nesprávneho
právneho záveru. Ide teda o pochybenie súdu naraz v dokazovaní, nesprávnom skutkovom zistení
a nesprávnom právnom závere a to v najpodstatnejšej otázke tohto konania, spôsobu ohodnotenia

predmetu vyporiadania.

29. Primeraná náhrada za predmetné pozemky sa v tomto konaní nemôže počítať ako peňažná
náhrada za stavebné pozemky, pretože predmetné pozemky sú ornou pôdou, nie sú stavebnými
pozemkami, nie sú legálne užívané na stavebné účely, nie sú zahrnuté vo výkresovej a popisnej

časti územného plánu obce, nachádzajú sa v extraviláne obce, sú mimo schváleného rozšírenia
územného plánu obce, obec – žalobca nemá záujem na zmene územného plánu tak, aby predmetné
pozemky boli v budúcnosti stavebné, nemá záujem na zmene pozemkov na stavebné pozemky,
nie sú splnené podmienky na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v zmysle
zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a také konanie ani neprebieha, predmetné pozemky sú

blízko chráneného vtáčieho územia – Úľanská mokraď (Vyhláška MŽPSR č. 437/2008), čo komplikuje
akýkoľvek proces zmeny druhu pôdy pozemkov. Znalecké posudky, ktoré ohodnocujú pozemky ako
stavebné, ohodnocujú pozemky ako keby niekedy v budúcnosti sa stali stavebnými pozemkami, čo
nevyplýva z vykonaného dokazovania, práve naopak, proces zmeny druhu pozemkov na stavebné
pozemky je vylúčený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Znalecké posudky, ktoré ohodnocujú

pozemky – ornú pôdu ako stavebné pozemky sú iba teoreticko-hypotetickým posúdením možnosti,
ktorá žiadnu oporu v tom či, kedy, na základe čoho, akým procesom a s akým stanoviskom alebo
rozhodnutím dotknutých osôb vrátane orgánov verejnej moci vôbec nastane, a preto nemôžu slúžiť ako
relevantný podklad pre posúdenie primeranej náhrady. Primeraná náhrada má predstavovať cenu, zaktorú by bolo možné v danom mieste a čase predmetné pozemky predať na trhu (trhová cena), musí
ísť o objektívnu cenu, ale nikto nekúpi ornú pôdu za cenu stavebných pozemkov; v tomto konaní nebol
preukázaný ani jediný záujemca (ani len aspoň so záujmom do budúcnosti) o kúpu pozemkov za cenu

ako keby boli stavebnými pozemkami, pozemky klasifikované ako stavebné nie sú objektívne hodnotovo
ekvivalentné s ornou pôdou v extraviláne a preto primeraná náhrada za ornú pôdu nemôže byť určená
cenou stavebných pozemkov. Uvedená argumentácia sa nachádza v spise a napriek tomu, že ide o
podstatnúotázkupretotokonanie,súdsastouargumentáciounijakýmspôsobomnevysporiadal.Súdpri
tomto právnom závere vychádzal z toho, že žalobca umožnil vlastníkom susedných pozemkov užívanie

predmetných pozemkov, čo je ale nesprávny záver (opierajúci sa o nesprávne zistenie). Súd pri užívaní
predmetných pozemkov vychádza totiž z toho, že o nich má alebo mal rozhodovať len a sám žalobca,
čo je v rozpore s princípmi rozhodovania o veci väčšinovými spoluvlastníkmi.

30. Súdu pri stanovovaní primeranej náhrady na jednej strane pri možnosti rozdelenia pozemkov tvrdí,
že sú nedeliteľné, na druhej strane pri možnosti ich ocenenia delí na pozemky ocenené ako orná pôda a

pozemkyocenenéakostavebnépozemky.Takýtoprístupatakétoprávnezáverysúvnútorneanavzájom
rozporné a nesprávne. Vec buď je deliteľná alebo nie je deliteľná a z toho má vychádzať aj zistenie
peňažnej náhrady za túto vec. S cenou za ornú pôdu ako za stavebné pozemky vyslovene nesúhlasil
žalobca, ale s takto stanovenou cenou súhlasili žalovaní a žalobca navrhoval aj také riešenie, aby
pozemky za takto stanovenú cenu získali iba žalovaní, pričom súd v rozhodnutí išiel proti takémuto

riešeniu a s touto otázkou sa nevysporiadal.

31. Žalobca tiež namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, pretože súd v rozhodnutí uvádza viaceré
skutkové zistenia ohľadom užívania predmetných pozemkov vlastníkmi susedných pozemkov (užívanie
pozemkov umožnil žalobca, žalobca vyvolal na pozemkoch vzniknutý stav, existencia nájomných

vzťahov na pozemkoch, účel získania pozemkov, dohody a plány ohľadom predaja pozemkov) a na to
nadväzujúce závery (vzniknutý stav je na ťarchu žalobcovi, vzniknutý stav vedie k možnosti oceňovania
ornej pôdy ako stavebného pozemku) a o tieto opiera svoje rozhodnutie v tých najpodstatnejších
otázkach predmetu tohto konania, v tom, kto má vlastniť predmetné pozemky a za akú cenu, a napriek
tomu súd nevykonal dokazovanie výsluchom vlastníkov susedných pozemkov, ktoré navrhoval žalobca.

32. Žalobca mal ďalej za to, že najpodstatnejšie otázky, či je možné rozdeliť predmetné pozemky,
či je ich možné deliť pre účely oceňovania, ak pozemky nie je možné rozdeliť, kto má a z akých
dôvodov získať predmetné pozemky a v ako podiele a aká je primeraná náhrada za predmetné pozemky,
napadnuté rozhodnutie zodpovedá arbitrárne, nepresvedčivo, rozporne a neúplne. Súd nevysvetľuje,

prečo bral do úvahy konanie žalobcu pred podaním žaloby a nebral do úvahy konanie žalobcu po
podaní žaloby, pričom po podaní žaloby žalobca hľadal a navrhoval viaceré riešenia veci, vrátane
prerozdelenia iba časti predmetných pozemkov, vrátane ponechania súčasného stavu, vrátane toho,
aby iba žalovaní získali predmetné pozemky za cenu, s ktorou žalovaní súhlasia. Súd nevysvetľuje
prečo pri rozhodovaní nebral ohľad na správanie žalovaných, ktorí ako väčšinoví spoluvlastníci mohli

a môžu rozhodovať o predmetných pozemkoch aj bez žalobcu, nenamietali užívanie kohokoľvek na
predmetných pozemkoch, nepodnikli žiadne kroky na odstránenie akéhokoľvek stavu na pozemkoch,
ktorí majú väčšiu právnu zodpovednosť za to, čo sa na pozemkoch nachádza ako žalobca, ale považuje
iba žalobcu za zodpovedného za vzniknutý stav na predmetných pozemkoch. Súd ani len nespomenul,
že minimálne jeden zo žalovaných mal záujem získať celé predmetné pozemky, nespomenul, prečo

predmetné pozemky neprikázal žalovaným za cenu, s ktorou žalovaní súhlasili (s cenou ako za
stavebné pozemky), hoci takéto riešenie žalobca navrhoval. Súd nevysvetľuje, prečo majú pozemky
cenu stavebných pozemkov vzhľadom na okolnosti, ktoré vylučujú to, aby predmetné pozemky boli v
budúcnosti stavebné a tieto okolnosti ignoruje; nevysvetľuje kto (prípadne) pochybil pri geometrickom
pláne, ktorý bol riadne vyhotovený, autorizovaný a overený a ako sa vysporiadal s tvrdením znalkyne,

ktorá sama na výsluchu uviedla, že geometrický plán je v časti pozemkov, ktoré oceňovala zapísateľný;
nevysvetľuje, prečo pri oceňovaní (určovaní náhrady) pozemkov tieto pozemky rozdeľuje, keď pozemky
považuje za nedeliteľné a prečo svoj záver opiera o stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky zo dňa 5.6.2020, v ktorom sa počíta s tým, že orná pôda je už určená na budúcu výstavbu a
jej vlastníci a vlastníci susediacich pozemkov súhlasia s tým, aby bola v budúcnosti prekvalifikovaná na

stavebný pozemok, a ktoré vôbec nerieši otázku chráneného vtáčieho územia v blízkosti ornej pôdy, z
ktorej sa má stať stavebný pozemok.33. Na tieto otázky súd v rozhodnutí nedáva žiadnu (presvedčivú) odpoveď, pričom ide nielen o
podstatné otázky tohto konania, ale aj o otázky zásadného právneho významu:
a. Možno primeranú náhradu za ornú pôdu určiť ako náhradu za stavebný pozemok, ak nie sú splnené

žiadne podmienky na vyňatie tejto pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v blízkosti tejto pôdy sa
nachádza chránené vtáčie územie, len preto, že túto ornú pôdu užívajú vlastníci susedných pozemkov
ako záhradky, pričom na takéto užívanie nemajú vlastníci susedných pozemkov súhlas vlastníkov tejto
ornej pôdy?
b. Možno primeranú náhradu za ornú pôdu určiť ako náhradu za stavebný pozemok, ak nie sú splnené

žiadne podmienky na vyňatie tejto pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a v blízkosti tejto pôdy
sa nachádza chránené vtáčie územie, len preto, že túto ornú pôdu nelegálne užívajú vlastníci susedných
pozemkov ako záhradky?
c. Možno primeranú náhradu za nedeliteľný pozemok určovať v jednej časti tohto pozemku ako náhradu
za jeden druh pozemku a v inej časti tohto pozemku ako náhradu za iný druh pozemku?

34. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nielen právne nesprávne, ale je aj prejavom zjavnej
nespravodlivosti. Podľa napadnutého rozhodnutia žalovaní sú síce väčšinovými spoluvlastníkmi
predmetných pozemkov, ale za to ako sú pozemky užívané a za vzniknutý stav na pozemkoch nielenže
zodpovedá iba žalobca, ale nekonanie žalovaných (na odstránenie vzniknutého stavu) má byť pri
vysporiadavaní pozemkov ešte aj v prospech žalovaných a v neprospech žalobcu; v neprospech žalobcu

je to, že žalobca navrhoval viaceré riešenia veci (vrátane zachovania súčasného stavu, rozdelenia
pozemkov,získaniapozemkovlenžalovanými).Súdrozhodolotom,žejedinýmvlastníkompredmetných
pozemkov sa stane iba žalobca, ktorý navrhoval, aby v časti predmetných pozemkov ostal súčasný
podielový stav, a v časti sa vlastníctvo pozemkov rozdelilo; žalobca má platiť žalovaným za celé
predmetné pozemky - ornú pôdu cenu ako za stavebné pozemky, napriek tomu, že nie sú plnené ani

základné podmienky na vyňatie predmetných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; že
žalobca s takto stanovenou cenou nesúhlasí a žalovaní s takto stanovenou cenou súhlasia a napriek
tomu, že žalobca aj navrhoval riešenie, aby za takto stanovenú cenu (s ktorou žalovaní súhlasia)
predmetné pozemky získali len žalovaní. Predmetné pozemky sú nedeliteľné, ale žalobca má za ne
zaplatiť aj v časti cenu ako za ornú pôdu, aj v časti cenu ako za stavebné pozemky. Súd na viacerých

miestachtvrdí,žeriešeniabynemaliznevýhodňovaťžalovaných,pokiaľvšakideožalobcu,taksúdzvolil
postup, kde najprv v otázke riešenia, ktoré navrhuje žalobca, dospeje k záveru, že predmetné pozemky
nie sú deliteľné, následne však, stále pokiaľ ide o povinnosť žalobcu zaplatiť peňažnú náhradu za tie
isté nedeliteľné pozemky, dospel k záveru, že pre účely ocenenia pozemky možno rozdeliť a dokonca
ich súd rozdelil tak, aby za jednu časť nedeliteľných pozemkov žalobca platil (rádovo) vyššiu sumu ako

za inú časť nedeliteľných pozemkov, sumu, ktorú by za tieto pozemky žalovaní nezaplatili, sumu, ktorú
by nikto za túto ornú pôdu nikdy nezaplatil.

35. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobca v odvolaní popiera svoje konanie predchádzajúce a vedúce

k podaniu žaloby, obsah vlastnej žaloby, skutočný stav pozemku vyvolaný ním samým, zistený skutkový
stav, svoje písomné aj ústne prednesy pred súdom prvej inštancie. Žalobca podal žalobu dňa 17.4.2019
ažiadalprikázaťcelýpozemokdosvojhovýlučnéhovlastníctvazdôvoduvyužitiapreverejnéúčelyobce,
keď spoluvlastnícky režim bráni obci žiadať verejné financie na projekty na rozvoj obce, ktoré by zahŕňali
pozemok s tým, že rozdelením pozemku by prišlo k porušeniu zákazu drobenia poľnohospodárskej

pôdy, drobné parcely by nemali žiadne účelné využitie. V podaní z 2.12.2019 žalobca potvrdil svojvoľné
rozdelenie pozemku pred podaním žaloby, prenajatie časti pozemku vlastníkom rodinných domov
nadväzujúcich na pozemok podľa predloženého geometrického plánu č. 1-5/2014 s tým, že tieto tretie
osoby majú záujem prenajaté časti vlastniť, sú v právnej neistote, práve preto žalobca inicioval tento
súdny spor, aby ich následne nájomcom mohol predať. Počas celého konania žalobca nemenil petit.

Žalobca sa nikdy nesnažil dohodnúť so žalovanými. Pred súdom síce túto vôľu deklaroval, ale bolo to
len za účelom odročenia pojednávania, pričom žalovaní v tejto súvislosti poukázali na jeho vyjadrenia
na pojednávaniach dňa 13.10.2020, 24.1.2023, 21.5.2024 a jeho následný postup. Žalobca počas
celého konania súd zavádzal, jeho pokyny ignoroval a popieral, k čomu sa žalovaní podrobne vyjadrili v
písomnom podaní z 9.5.2024, na ktoré poukázali. Žalobca dezinterpretuje aj dôvod ním podanej žaloby

a svoje konanie voči žalovaným pred podaním žaloby. Sám žalobca prenechanie časti pozemku tretím
osobám uviedol v podaní z 2.12.2019 a potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.10.2021
štatutárny zástupca žalobcu. Sám žalobca tieto nájomné zmluvy predložil znalkyni Ing. Pappovej pre
znalecké posúdenie a sú prílohou znaleckého posudku č. 20/2022. Až z doručeného znaleckéhoposudku č. 20/2022 sa žalovaní dozvedeli, kto je nájomcom zastavanej časti pozemku, dobu nájmu,
výšku nájomného. Zavádzajúce tvrdenie žalobcu je vyvrátené aj výsledkom šetrenia SSI z 13.2.2020,
keď sám žalobca Slovenskej stavebnej inšpekcii predložil o. i. aj nájomné zmluvy, ktorým nájomcovia

preukazovali vzťah k pozemku pri ohlásení drobných stavieb. Túto skutočnosť preukázanú písomnou
zmluvou o nájme by nevyvrátil ani dôkaz výsluchom svedkov –vlastníkov susediacich pozemkov, ktorých
žalobca navrhol vypočuť až na záver konania v tzv. zhrňujúcom stanovisku zo 16.7.2024. Žalobca
vykonanie tohto dôkazu na pojednávaní dňa 25.7.2024 osobitne ani nežiadal. Súd prvej inštancie preto
správne na pojednávaní dňa 25.7.2024 zamietol navrhnuté a nevykonané návrhy na vykonanie dôkazov.

Žalobca voči ostatným spoluvlastníkom zneužíval svoje postavenie subjektu miestnej samosprávy,
žalovanívpodaníz9.5.2024poukázalinasprávaniežalobcuajpredpodanímžalobyajpopodanížaloby,
že žalobca sa správal ako výlučný vlastník pozemku, odmietal komunikovať so žalovanými. Pre celkové
posúdenie je dôležité, že žalobca vystupuje súčasne aj ako stavebný úrad a aj v tejto rovine zneužil
svoju právomoc, keď nájomcom dovolil zastavať časť pozemku bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov.
Uvedené sa stalo ešte pred podaním žaloby a odpredaj časti pozemku nájomcom bol jeden z dôvodov

podanej žaloby, čo z nej vyplýva a uviedol to aj žalobca v podaní z 2.12.2019 aj v ústnom prednese
dňa 5.10.2021.

36. Žalovaní poukázali na to, že žalobca sám v podaní z 18.4.2024 vylúčil funkčné využitie pozemku
žalovanými (všetkými), že žalovaní nebudú môcť využiť pozemok podľa vlastného uváženia, lebo

žalobca ako obec nedá súhlas a ak žalovaní nebudú súhlasiť s jeho návrhmi, obec ich jednoducho v
ďalšom využívaní pozemku zablokuje, cielene ich bude obmedzovať. Skutočnosť, že geometrický plán
č. 1-5/2014 bol v roku 2014 schválený príslušným katastrálnym úradom, nie je pre rozdelenie pozemku
súdom zásadným meradlom. Ako žalovaní uviedli v podaní z 9.5.2024, s odkazom na rozhodovaciu
prax súdov, je to len technická stránka rozdelenia nehnuteľnosti, ktorá ale musí spĺňať aj zákonné

požiadavky zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré sú kogentné. Aj keby súd chcel časť pozemku využívanú ako
orná pôda prikázať do nového podielového spoluvlastníctva žalovaný (všetkých), nemal na to technický
podklad, lebo predložený geometrický plán drobil pozemok v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.z. Sám
žalobca už v žalobe, ako aj v podaní zo dňa 2.12.2019 poukázal na zákaz drobenia ornej pôdy a z tohto
dôvodu žalobca v žalobe zdôraznil, že pozemok je nedeliteľný a aj po prípadnom rozdelení by išlo o

pozemky s malou výmerou bez ekonomického alebo poľnohospodárskeho úžitkového zmyslu. Žalovaní
(všetci) dali tiež najavo, že nemienia zostať v novom podielovom spoluvlastníctve ani navzájom, ani
so žalobcom. Súd nemôže prikázať vec spoluvlastníkovi proti jeho vôli a to aj v prípade, ak by boli
predpokladynaúčelnévyužitieveci.Žalobcavodvolaníodmietaskutočnýcharakterpozemku,ktorýsám
založil ešte pred podaním žaloby. Pozemok je zapísaný v registri „E“, ale podľa § 70 ods. 2, posledná

veta katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela
registra „E“. Pozemok sa posudzuje vždy podľa skutočného stavu, a ten je taký, že časť pozemku o
výmere 3.107 m2 je zastavaná, je stavebným pozemkom, bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností.
Žalovaní tiež poukázali pred súdom prvej inštancie na zákonné vymedzenie pojmov „stavebný pozemok“
a „zastavané územie obce“ podľa zákona č. 50/1976 Zb. s tým, že podľa § 43h ods. 1 stavebného

zákona sú stavebnými pozemkami tie pozemky, na ktorých je umiestnená stavba. Skutočnosť, že na
pozemkoch evidovaných na parcelách č. 443/95-111 stoja drobné stavby s doplnkovou funkciou k
rodinným domom, je preukázané šetrením Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra. Žalovaní
tiež súdu prvej inštancie predložili Stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zn. 23494/2020/153 z
5.6.2020,ktoréustálilo,žepriposudzovanípríslušnostiznalcasamusívychádzaťnielenzovšeobecných

predpisov, ktoré upravujú obsahové vymedzenie znaleckej činnosti, ale aj z predpisov, v ktorých sa
nachádzadefiníciapojmov-prílohač.2kvyhláškeč.228/2018Z.z.anastanovenievšeobecnejhodnoty
pozemkov, ktoré sú zastavaným územím obce, je príslušný znalec zapísaný v odbore Stavebníctvo,
odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Predložené stanoviská orgánov verejnej správy vychádzajú zo
zákonov, ktorými je žalobca viazaný. Žalovaní tieto stanoviská predložili súdu prvej inštancie a žalobca

mal dostatok času oboznámiť sa s nimi. Závery týchto stanovísk žalobca nikdy nenapadol. Nemôže ísť
na ťarchu žalovaných či rozhodnutia súdu, že žalobca si uvedenú zákonnú úpravu neosvojil, resp. mu
nevyhovuje. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že pozemok sa nachádza v blízkosti Chráneného vtáčieho
územia Úľanská mokraď a zaradenie tohto pozemku do chráneného vtáčieho územia prirodzene znižuje
jeho využiteľnosť a hodnotu. Chránené vtáčie územie Úľanská mokraď bolo vyhlásené vyhláškou MŽP

SR č. 437/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.11.2008 a v prílohe vyhlášky Zoznam parciel chráneného
vtáčieho územia pozemok zaradený nie je, t.j. pozemok nie je súčasťou Chráneného vtáčieho územia
Úľanská mokraď. Žalovaní túto skutočnosť počas prvoinštančného konania preukázali písomnými
dôkazmi, z ktorých vyplýva, že pozemok sa nielenže nenachádza v Chránenom vtáčom území Úľanskámokraď, ale ani v jeho blízkosti. Chránené vtáčie územie Úľanská mokraď sa nachádza za obcou
Abrahám smerom na obec Sládkovičovo, pozemok je lokalizovaný na opačnom konci obce Abrahám
v opačnom smere k obci Pavlice, vzdialenosť je cca 2,5 km a medzi týmito dvoma lokalitami je hustá

domová zástavba, aj priamo pri pozemkoch zaradených do Chráneného vtáčieho územia Úľanská
mokraď.

37. Ďalej žalovaní dôvodili, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania súdom podal žalobca a
súd vychádzajúc nielen z vyššie uvedeného, ale najmä vychádzajúc zo zákonov určujúcich charakter

pozemku, zadal určenie hodnoty pozemku dvom znalcom: z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnotynehnuteľnostíazodborupoľnohospodárstvo,odvetvieodhadhodnotypoľnohospodárskejpôdy.
Ak mal žalobca za to, že súd zadal na jeho návrh znalecké dokazovanie dvom znalcom nesprávne, mal
možnosťuplatniťsvojeprávoanamietaťtentopostup.Žalobcavšaktentopostupnenamietal,nenamietal
ani znalecké posudky. Jeho tvrdenia v odvolaní, že znalecké posudky nie sú podkladom pre posúdenie
primeranej náhrady, sú nesprávne a v rozpore s jeho vlastným návrhom. Prijatie výkladu žalobcu v

odvolaní v praxi by znamenalo, že znalecké posudky o určení primeranej náhrady by boli zbytočné.
Sám žalobca pri navrhovaných „riešeniach“ uznal stavebný charakter časti pozemku o výmere 3.107
m2. Ani odvolávka na administratívnu zmenu zastavanej časti pozemku nie je dôvodná, pretože nejde o
náročný proces, ako popisuje žalobca a pre posúdenie predmetu sporu nie je ani podstatná. Pozemok
je vedený v registri „E“ a údaj o druhu pozemku nie je záväzný, čo sa premietne aj pri administratívnej

zmene charakteru časti pozemku. Argument žalobcu, že súd vlastne určil, že pozemok je nedeliteľný, ale
zároveň určil jednu časť pozemku za zastavanú, tak ju dal aj ohodnotiť znalcovi a druhú časť pozemku
určil za ornú pôdu a takto ju dal ohodnotiť inému znalcovi, neobstojí. Túto námietku žalobca pred
súdom prvej inštancie nevzniesol a terajší charakter pozemku ešte pred podaním žaloby zadal žalobca
svojvoľne,bezsúhlasuostatnýchžalovaných,aniichzatýmtoúčelomnikdyneoslovil.Prikázanímcelého

pozemku do výlučného vlastníctva žalobcovi sa predíde ďalším sporom medzi žalobcom a žalovanými,
žalobca môže napĺňať verejný účel v prospech občanov obce Abrahám, využívať dotácie či eurofondy za
účelom rozvoja obce tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe. A postupovať v súlade s územným plánom obce
a nebude tento musieť obchádzať len preto, lebo žalovaní vlastnia časť pozemku. Tvrdenia žalobcu,
ktorými odôvodňuje odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, nie sú dôvodné, sú v rozpore s

vykonaním dokazovaním súdom prvej inštancie, konaním žalobcu pred podaním žaloby aj v súdnom
konaní. Žalobca pred súdom prvej inštancie robil obštrukcie rôzneho charakteru, cez technické prekážky
až po avizované úkony, ktoré sa nikdy nestali, ani sa žalobca nikdy k nim nevrátil (napr. vyhotovenie
nového znaleckého posudku, mimosúdna dohoda). Žalovaní 1/, 2/ a 4/ v ostatnom poukázali na svoje
prednesy pred súdom prvej inštancie, najmä na písomné podanie z 9.5.2024, v ktorom zhrnuli priebeh

konania, vykonané dokazovanie, aj správanie strán sporu.

38. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Mala za to, že tvrdenie žalobcu, že menil petit v nadväznosti na vykonané dokazovanie
sa nezakladá na pravde. Žalobca petit nemenil, so žalovanými sa v skutočnosti nechcel dohodnúť,

pričom na pojednávaniach vystupoval voči žalovaným ako nadriadený orgán. Žalobca v odvolaní
spochybňuje obsah vlastnej žaloby a svoje ďalšie prednesy v otázke odpredaja novovytvorených parciel
vlastníkom bezprostredne nadväzujúcich rodinných domov. Súd prvej inštancie, ktorý v odôvodnení
rozsudku správne vychádza zo žaloby a prednesov žalobcu v priebehu konania, uviedol, že na jednej
časti dotknutej nehnuteľnosti si obyvatelia obce Abrahám zriadili záhradky k rodinným domom na

základe nájmu, tieto užívajú, starajú sa o ne a chcú ich aj do budúcnosti užívať, vlastniť. Žalobca
na vlastné náklady k nim zriadil prístupové cesty, aby každý obyvateľ obce Abrahám, ktorý užíva na
nehnuteľnosti „svoju“ záhradku, túto „svoju“ záhradku aj mohol vlastniť a následne ju užívať a disponovať
s ňou ako vlastník, dal na vlastné náklady vyhotoviť geometrický plán č. 1-5/2014. Žalovaní v konaní
preukázali, že vyššie uvedené časti nehnuteľnosti majú charakter doplnkových záhrad k rodinným

domom a vlastníci rodinných domov – nájomcovia ich zastavali drobnými stavbami. Táto skutočnosť je
preukázaná fotografiami a šetrením Slovenskej stavebnej inšpekcie. V žalobe žalobca uvádza, že má
záujem získať celú nehnuteľnosť, aby ju následne mohol využiť v prospech obce Abrahám a tvrdí, že
spoluvlastníctvo nehnuteľnosti je prekážkou používať nehnuteľnosť pre verejné účely a žiadať o verejné
financienaprojektynarozvojobce,ktorébyzahŕňalicelúnehnuteľnosť.Žalobcavodvolanízavádzatým,

že deklaruje, že zo žiadneho dôkazu a zistenia nevyplýva nájomný vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi
susedných pozemkov. Žalobca účelovo opomenul, že prílohou znaleckého posudku Ing. A. Pappovej,
týkajúceho sa zastavanej časti nehnuteľnosti, sú zmluvy o prenájme pozemkov s vlastníkmi susedných
pozemkov, ktoré znalkyni predložil sám žalobca. Na každej nájomnej zmluve je viditeľný odtlačokpečiatky obce Abrahám, podpisy za obec a za nájomníkov, rozmery prenajímaných pozemkov a cena
nájmu, pričom pravosť zmlúv znalkyňa opatrila svojím odtlačkom pečiatky a originálom svojho podpisu.
Ďalej sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu, že predmetná nehnuteľnosť je ornou pôdou. Žalovaní

dokázali osobným šetrením na mieste a fotodokumentáciou, ako aj výsledkom šetrenia Slovenskej
stavebnej inšpekcie z 13.2.2020, že dotknutá nehnuteľnosť je ornou pôdou iba sčasti. Druhá časť
nehnuteľnostijeplochouzastavanoudrobnýmistavbami,tvoriacimidoplnkovúfunkciuprehlavnéstavby,
ktorými sú stavby na bývanie (rodinné domy), pričom žalobca túto časť z nehnuteľnosti sám vyčlenil, bez
súhlasu spoluvlastníkov a v pozícii stavebného úradu ju dovolil zastavať. Závery Slovenskej stavebnej

inšpekcie žalobca nenapadol a nikdy sa nevyjadril ani k predloženej fotodokumentácii vyhotovenej na
tvári miesta. Žalobca tak nemôže zastavanosť časti nehnuteľnosti poprieť, pretože vykonané dôkazy
túto zastavanosť jasne preukazujú. Neobstojí argument žalobcu, že znalecké posudky sú iba teoreticko-
hypotetickým posúdením. Súd na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie v záujme objektívneho
a nestranného určenia primeranej ceny pozemku - zastavanej časti aj časti ornej pôdy a poveril Ing.
Patasiovú, znalkyňu z odboru poľnohospodárstvo - odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy

a Ing. Pappovú, znalkyňu z odboru stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Žalobca
nenamietal nesprávne určenie znalkýň. Žalobca v odvolaní namieta, že delenie nehnuteľnosti na
poľnohospodársku pôdu a zastavanú časť je nemožné, zmena druhu pozemku je administratívne
náročná. Tento argument neobstojí, pretože žalovaní poukázali na to, že záväzným údajom katastra
nie je druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností. Preto v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá

je predmetom súdneho sporu, je možný odklon od klasifikácie nehnuteľnosti ako ornej pôdy na
klasifikáciu nehnuteľnosti podľa skutočného stavu. Žalovaní preukázali, že skutočný stav nehnuteľnosti,
t.j. zastavanosť jej časti, spôsobil svojím konaním sám žalobca. Žalovaná 3/ nemá záujem zotrvať
v podielovom vlastníctve so žalobcom a ani vo vzájomnom spoluvlastníctve s ostatnými žalovanými.
Prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu sa naplní zámer žalobcu uvedený v

žalobe a žalobca tak môže disponovať celou nehnuteľnosťou pri napĺňaní verejného účelu v prospech
občanov obce Abrahám, využívať dotácie či účelové fondy na zabezpečenie rozvoja obce tak, ako to
uviedol v žalobe.

39. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných poprel pravdivosť tvrdenia žalovaných o tom, že žalobca

nemenil petit v nadväznosti na vykonané dokazovanie, a že sa nechcel dohodnúť. Žalobca menil
žalobný petit v závislosti od vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania a od postoja
žalovaných. Vyplýva to aj zo zhrňujúceho vyjadrenia žalobcu zo 16.7.2024. Písomné otázky žalobcu
žalovaným svedčia o záujme žalobcu na dohode so žalovanými, boli žalovaným podané cez súd, aby
o snahe žalobcu na dohode so žalovanými vedel aj súd, ktorý u sporových strán opakovane zisťoval

postoj k mimosúdnej dohode. Menenie petitu žalobcom podaním zo dňa 16.7.2024 predstavovalo
štandardné menenie žalobného petitu v zmysle § 139 CSP a § 140 ods. 3 CSP. Tieto procesné
kroky žalobcu boli uskutočnené cestou súdu aj preto, aby nešlo o prejav nadriadenosti, ale o výkon
procesných práv v rámci konania na súde, ku ktorému je oprávnená každá sporová strana. Tvrdenia
žalovaných o tom, že žalobca chcel a chce v tomto konaní získať celé nehnuteľnosti je nepravdivé.

Žalobcovi v tomto konaní nešlo a nejde o to, aby získal celé nehnuteľnosti. Z písomných otázok žalobcu
žalovaným z 18.4.2024 aj zo zhrňujúceho vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.7.2024 vyplýva, že žalobca sa
snažil nájsť viacero riešení v závislosti od súhlasu žalovaných, vrátane späťvzatia žaloby (zachovania
súčasného stavu) a zároveň žalobca navrhuje iba tri riešenia, z ktorých každé jedno počíta s rozdelením
pozemkov medzi sporové strany, prípade so zachovaním spoločného spoluvlastníctva sporových

strán na časti pozemkov a s rozdelením zvyšnej časti pozemkov medzi sporové strany. K platnosti,
vzniku, trvaniu, účelu a budúcnosti nájomných vzťahov na pozemkoch navrhoval žalobca vypočuť v
tomto konaní vlastníkov susedných pozemkov, ktorí sú stavom na pozemkoch a ich vysporiadaním
priamo dotknutí. Žalobca nikdy netvrdil, že pozemky neužívajú tretie osoby, ale poukazoval na to,
že žalovaní nenapadli užívanie pozemkov inými osobami, nežiadali o odstránenie vzniknutého stavu.

Takýto postoj žalovaných znamená, že fakticky a právne súhlasia s užívaním pozemkov inými osobami.
Za vzniknutý stav na pozemkoch ako aj celkovo za stav pozemkov sú právne zodpovední žalovaní
podľa ich spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, čo je dokonca niečo viac ako 50%. To je podstatou
spoluvlastníckeho práva v zmysle § 137 ods. 1 OZ. Predmetné pozemky sú evidované druhovo ako
orná pôda, a preto sa musí s nimi nakladať ako s ornou pôdou dovtedy, kým sa nezmení zapísaný

druh pozemku v katastri nehnuteľností. Zmena druhu pozemkov nie je v súčasnosti možná, nie je to
nenáročný administratívny proces, pričom žalobca zopakoval svoje tvrdenia v odvolaní. Žalovaní podľa
žalobcu nesprávne vychádzajú z toho, že keď nejaká časť pozemkov je zastavaná, tak ide automaticky o
stavebný pozemok, čo nemá oporu v platnom práve. Zastavanie nemení druh pozemku, ale ten sa môžemeniť len rozhodnutím orgánov verejnej moci. Priznanie ornej pôde status stavebného pozemku len na
základe zastavanosti nejakej časti ornej pôdy je protiprávne. Žalobca nikdy svojvoľne nezmenil užívanie
pozemkov. Geometrickým plánom nedošlo k zmene na pozemkoch, pretože geometrický plán nebol

zapísaný do katastra nehnuteľností. Geometrický plán dal žalobca vypracovať ako podklad pre jedno z
možných budúcich riešení na pozemkoch. Žalobca nikdy neignoroval žalovaných ako spoluvlastníkov
pozemkov. Žalovaní mali vždy ako niečo viac ako 50% spoluvlastníci reálnu právnu možnosť napadnúť
konanie žalobcu alebo iných osôb v súvislosti s pozemkami, nikdy tak však nespravili. Skutočnosť, že
žalobca sa vyjadril, že nedá súhlas na zmenu druhu pozemkov, je vyjadrenie výkonu práva žalobcu ako

jedného zo spoluvlastníkov pozemkov. Ide o vyjadrenie, na ktoré má právo spoluvlastník pozemkov.
Primeraná náhrada za pozemky, ktoré sú ornou pôdou, nemôže byť stanovená ako hodnota stavebných
pozemkov, pretože primeraná náhrada za vec musí vychádzať z ohodnotenia (ocenenia) veci v čase,
mieste a v skutkovom a právnom stave v akom sa oceňovaná vec nachádza. V tejto súvislosti zopakoval
svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Podľa žalobcu nie je možné primeranú náhradu za ornú pôdu
určiť ako náhradu za stavebný pozemok, ak nie sú splnené žiadne podmienky na vyňatie tejto pôdy z

poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v blízkosti tejto pôdy sa nachádza chránené vtáčie územie, len
preto, že časť tejto ornej pôdy užívajú vlastníci susedných pozemkov ako záhradky. Tiež nie je možné
primeranú náhradu za nedeliteľný pozemok určovať v jednej časti tohto pozemku ako náhradu za jeden
druh pozemku a v inej časti tohto pozemku ako náhradu za iný druh pozemku. Iba žalovaní považujú
cenu za pozemky ako keby boli stavebné za primeranú, pre takýto prípad teda žalobca navrhoval, aby

za takto stanovenú cenu získali pozemky žalovaní. Ak s tým žalovaní súhlasia, môže sa tak udiať. Ak
nie, znamenalo by to iba to, že pre žalovaných je primeraná cena ornej pôdy stanovená ako cena za
stavebný pozemok primeraná iba vtedy, keď im má túto cenu niekto zaplatiť. V takom prípade by ale bola
vylúčená podmienka primeranosti náhrady za tieto pozemky. Žalovaní však v tomto konaní nedali súhlas
na to, aby nadobudli pozemky za cenu stavebných pozemkov. Žalobca naďalej navrhuje riešenia, ktoré

navrhol už v zhrňujúcom vyjadrení zo dňa 16.7.2024, ktoré zahŕňajú aj ponechanie časti pozemkov v
spoluvlastníctve sporových strán aj rozdelenie časti pozemkov medzi sporové strany.

40. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ v odvolacej duplike poukázali na to, že pred podaním žaloby žalobca v
postavení obce ako podielového spoluvlastníka, nie väčšinového, bez vedomia a súhlasu ostatných

spoluvlastníkov, prenajal časť pozemku tretím osobám a sám žalobca v postavení stavebného úradu
povolil zastavanie časti pozemku, prenajatej tretím osobám bez vedomia a súhlasu žalovaných, a to pri
porušení právnej normy upravujúcej podielové spoluvlastníctvo, ale aj pri porušení stavebného práva.
Žalobcajednoznačnekonalzpozíciemoci,právažalovanýchignoroval,žiadostioposkytnutieinformácie
podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám odignoroval. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ sa ku konaniu

žalobcu podrobne vyjadrili v podaní z 9.5.2024, ktorého sa pridržiavajú. Žalobca podal žalobu s cieľom
získať celý sporný pozemok do svojho výlučného vlastníctva za minimálnu primeranú náhradu. Bol
presvedčený, že jeho konanie pred podaním žaloby voči žalovaným a samotná žaloba žalovaných
natoľko zastraší, že sa nebudú v súdnom konaní brániť, ich obrana v súdnom konaní nebude vecná
a efektívna. Žalobca odôvodil žalobu využitím pozemku pre verejné účely obce, keď spoluvlastnícky

režim bráni obci žiadať verejné financie na projekty na rozvoj obce, ktoré by zahŕňali pozemok s tým, že
rozdelením pozemku by prišlo k porušeniu zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, drobné parcely by
nemali žiadne účelné využitie, preto žiadal prikázať pozemok do svojho výlučného vlastníctva. Uvedené
zopakoval aj starosta obce – žalobcu vo svojej výpovedi. Akonáhle bolo dokazovaním preukázané, že
časť pozemku je zastavaná a znaleckými posudkami bola určená nepomerne vyššie hodnota pozemku

ako žalobca tvrdil v žalobe, sa žalobca snažil zvrátiť svoj základný postoj. Žalobca opomenul, že súd
v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobou ani
návrhom ktoréhokoľvek spoluvlastníka o spôsobe zrušenia podielového spoluvlastníctva, rozdelenia
nehnuteľností, ale môže rozhodnúť inak, prihliadajúc na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné
využitie veci. Účelné využitie ktorejkoľvek časti pozemku žalovanými žalobca vylúčil svojím konaním

počasceléhosúdnehokonania,akoajvpísomnýchprednesochnajmäbezprostrednúdobupreblížiacim
sa rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie správne zohľadnil konanie žalobcu voči žalovaným už
pred podaním žaloby. Je nesporné, že prikázaním celého pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu sa
predíde ďalším sporom medzi žalobcom a žalovanými, účelné využitie pozemku bude efektívnejšie na
stranežalobcu,ktorýtakmôženapĺňaťverejnýúčelvprospechobčanovobceAbrahám,využívaťdotácie

či eurofondy za účelom rozvoja obce. Neobstojí ani opakujúce sa tvrdenie žalobcu, že pozemok je v
katastri nehnuteľností zapísaný ako orná pôda, pretože záväzným údajom katastra nie je druh pozemku
evidovaného ako parcela registra „E“. Preto je postup pre zmenu druhu pozemku uvádzaný žalobcom aj
v odvolacej replike, či bolo alebo nebolo začaté konanie o zmene druhu pozemku a záujem či nezáujemžalobcu na zmene druhu pozemku, pre posúdenie predmetu sporu bezpredmetný. Uvedené popiera
žalobca samotným svojím konaním, pretože žalobca mal na to myslieť pri prenájme časti pozemku
tretím osobám a súhlase žalobcu v postavení stavebného úradu s drobnými stavbami na časti pozemku.

Nemôže byť preto ani dôvodná odvolávka žalobcu v odvolacej replike, že pri akomkoľvek nakladaní s
pozemkom sa musí nakladať ako s ornou pôdou až dovtedy, kým sa nezmení zapísaný druh pozemku
v katastri nehnuteľností, keďže je to v rozpore s ust. § 70 ods. 2 veta posledná zákona č. 162/1995 Z.z.
Podstatnýjeskutočnýstavpozemkuavskutočnosticelýpozemokornoupôdounieje.Zmenucharakteru
časti pozemku spôsobil práve žalobca, keď sám povolil na „ornej pôde“ drobné stavby, t.j. dovolil

ich zastavať. Zodpovednosť za zmenu charakteru časti pozemku a akékoľvek dôsledky so zmenou
charakteru časti pozemku nesie len žalobca, aj do budúcnosti. Ten musí znášať aj prípadné negatívne
dôsledky a vysvetľovať orgánom verejnej moci, prečo sám a svojvoľne zmenil charakter časti pozemku.
Žalobca opomína, že primeraná náhrada akéhokoľvek pozemku sa určuje podľa skutočného stavu,
ktorý je taký, že časť dotknutého pozemku napĺňa znaky zastavaného/stavebného pozemku v dôsledku
konania žalobcu. Uvedené žalobca uznal a potvrdil v podaní z 21.5.2024, keď pri prikázaní zastavanej

časti pozemku do nového podielového spoluvlastníctva žalovaných navrhol sám seba vyrovnať podľa
znaleckého posudku č. 20/2022 Ing. Pappovej - t.j. v hodnote stavebného pozemku. V tejto súvislosti
žalovaní poukázali na stanovisko MSSR z 5.6.2020, ktoré ustálilo, že sa posudzuje skutočný stav
nehnuteľnosti a aj znalkyne ustanovené súdom postupovali v súlade s týmto stanoviskom. Prenášanie
čo len časti zodpovednosti za uvedený stav na žalovaných je nedôvodné a preukazuje svojvoľnosť

konania žalobcu, jeho diskriminačné a šikanózne konanie voči žalovaným. Bol to žalobca, ktorý síce
nie je, ani nebol, väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, ale ktorý nepovažoval za potrebné predložiť
návrh nájmu časti pozemku od tretích osôb ostatným žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom,
následne odmietol žalovaným predložiť nájomné zmluvy, uviesť mená nájomcov, aj to aj pred začatím
súdneho konania aj počas súdneho konania. Žalovaní prvýkrát mali možnosť oboznámiť sa s nájomnými

zmluvami a konkrétnymi nájomcami časti pozemku až z prílohy znaleckého posudku č. 20/2022. Žalobca
sa päť rokov od podania žaloby nesnažil so žalovanými dohodnúť. Za prvý návrh žalobcu možno
považovať podanie žalobcu z 21.5.2024 - po piatich rokoch od začatia konania. Tento návrh považovali
žalovaní za diskriminačný, v písomnom podaní z 27.5.2024 sa k tomu vyjadrili podrobne. Odkaz žalobcu
v odvolacej replike na odmietnutie zo strany žalovaných možnosti „riešenia“ späťvzatím žaloby je

preukázaním nedôstojného postoja žalobcu voči všetkým žalovaným. Takýto návrh „riešenia“ prišiel po
piatichrokochodzačatiakonania,zaktorúdobužalovanívynaložilinemaléúsilienaochranusvojichpráv
s vynaložením značných finančných prostriedkov. Žalobcom bol predložený účelovo z dôvodu, že si bol
v tom čase už vedomý, že pri podaní žaloby sa doslova „prerátal“ v otázke primeranej náhrady pozemku,
ktorá je nepomerne vyššia ako ním v žalobe uvádzaná a cieľom späťvzatia žaloby bolo len vyhnúť sa

vyplateniu primeranej náhrady žalovaným. Tento základ vylučuje vôbec použitie pojmu “riešenie“ veci.

41. Žalovaná 3/ v odvolacej duplike zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu a mala za to, že tvrdenie žalobcu, že menil petit v nadväznosti na vykonané dokazovanie sa
nezakladá na pravde. V petite žaloby sám žalobca uvádza, že má záujem získať celú nehnuteľnosť

a spoluvlastníctvo nehnuteľnosti je prekážkou používať nehnuteľnosť pre verejné účely a žiadať o
verejné financie. CSP umožňuje v priebehu konania zmenu petitu žaloby, ale otázky žalobcu žalovaným,
ku ktorým sa vyjadrovala stanoviskom z 5.7.2024 nie sú zmenou petitu žaloby. Žalobca neustále
spochybňuje obsah vlastnej žaloby. Za stav spoločnej nehnuteľnosti jednoznačne zodpovedá žalobca,
ktorý konal protizákonne, svojvoľne bez súhlasu žalovaných rozdelil nehnuteľnosť na menšie časti,

tieto dal bez súhlasu spoluvlastníkov do nájmu tretích osôb a v pozícii stavebného úradu dovolil
túto časť nehnuteľností zastavať, pričom žalovaným neplynul úžitok vyplývajúci z týchto nájomných
zmlúv. Za uvedený skutok žalovaní nie sú a nemôžu byť zodpovední žalovaní. V spise doložená
dokumentácia dokazuje stavby, pevné ploty, ktoré tvoria doplnkové stavby k rodinným domom, pričom
bez vedomia žalobcu v pozícii stavebného úradu by nájomcovia nemohli takto konať. Nezakladá sa

na pravde neustále a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že predmetná nehnuteľnosť je celá ornou pôdou,
pretože bolo preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť je ornou pôdou iba sčasti. Druhá časť je plochou
zastavanou drobnými stavbami tvoriacimi doplnkovú funkciu pre hlavné stavby, ktorými sú stavby na
bývanie - rodinné domy. Argumenty žalobcu, že primeranú náhradu nie je možné určovať na jednej časti
nehnuteľnosti inak ako na druhej, že delenie nehnuteľností na poľnohospodársku pôdu a zastavanú

časť je nemožné a že zmena druhu pozemku je administratívne náročná, neobstoja, pretože záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľnosti, teda je možný odklon od
klasifikácie o nehnuteľnosti ako ornej pôdy na klasifikáciu nehnuteľností podľa skutočného stavu, ktorý
bol v konaní preukázaný. Žalovaná 3/ tiež zopakovala svoju vôľu, že nemá záujem zotrvať v podielovomspoluvlastníctve ani so žalobcom ani s ostatnými žalovanými, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správnyaprikázanímcelejnehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvažalobcusazaplníjehozámervžalobe
a žalobca tak môže disponovať celou nehnuteľnosťou pri napĺňaní verejného účelu v prospech občanov

obce Abrahám, využívať dotácie či účelové fonty na zabezpečenie rozvoja obce tak ako to tvrdil.

42. Žalobca v ďalšom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 1.8.2025 uviedol, že žalovaná 3/
v duplike vyjadrila svoju vôľu, že nemá záujem zotrvať v podielovom vlastníctve so žalobcom a ani
vo vzájomnom spoluvlastníctve s ostatnými žalovanými, a že cenu za predmetné pozemky stanovenú

ako cenu za stavebné pozemky považuje za správnu a primeranú (na rozdiel od žalobcu). Vzhľadom
na uvedené žalobca navrhol, aby súd pri rozhodovaní zvážil možnosť, že predmetné pozemky získa
do výlučného vlastníctva žalovaná 3/ (keďže žalovaná 3 nechce byť v podielovom spoluvlastníctve) za
cenu za predmetné pozemky stanovenú ako cenu za stavebné pozemky (keďže žalovaná 3/ s takto
stanovenou cenou súhlasí).

43. Žalovaná v nadväznosti na vydarenie žalobcu z 1.8.2025 uviedla, že jeho návrh považuje za
špekulatívny a hlboko zavádzajúci. Žalobca opomenul, že predmetom žaloby je nadobudnutie tejto
nehnuteľnosti žalobcom od ostatných spoluvlastníkov, za stanovenú cenu. Žalovaná 3/ spolu s ostatnými
žalovanými počas celého obdobia súdneho sporu žalobcovi dokazovali a preukazovali objektívnu
hodnotu nehnuteľnosti, ktorá sa odvíja od skutočného stavu nehnuteľnosti. Pre vylúčenie akejkoľvek

pochybnosti žalovaná 3/ poukázala na svoju vôľu vyjadrenú pred súdom prvej inštancie, a aj vo vyjadrení
k odvolaniu, že nemá záujem zotrvať v podielovom vlastníctve so žalobcom a ani vo vzájomnom
spoluvlastníctve s ostatnými žalovanými, ale opakovane navrhovala prikázanie pozemku do výlučného
vlastníctva žalobcu, pretože nemá záujem o získanie nehnuteľnosti do výlučného a ani do žiadneho
spoluvlastníctva. Navrhla, aby neprihliadal na podanie žalobcu s „návrhom riešenia" zo dňa 1.8.2025

a zároveň potvrdil v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

44. K podaniu žalobcu z 1.8.2025 sa vyjadrili i žalovaní 1/, 2/ a 4/ považovali návrh žalobcu za
špekulatívny, zmätočný a v rozpore s prednesmi nielen žalovanej 3/ pred súdom prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní, s cieľom vzniesť do veci chaos. Ani jeden zo žalovaných odvolaním rozsudok

súdu prvej inštancie nenapadol, t.j. všetci žalovaní s ním vyjadrili súhlas. V odvolacom konaní žalovaní
navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Žalovaní 1/, 2/ a 4/
navrhli, aby odvolací súd na podanie žalobcu s „návrhom riešenia“ z 1.8.2025 neprihliadal a zohľadnil
skutočné prejavy vôle všetkých žalovaných pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.

45. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

46. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

47. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti - pozemku zapísanému na LV č. XXXX, okres

Galanta, obec J., kat. úz. J. ako parcela registra „E“ č. 420/1 o výmere 8.222 m2, druh pozemku orná
pôda, tvoriacej predmet ich podielového spoluvlastníctva a vyporiadal ho tak, že ju prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu za náhradu žalovaným 1/ až 4/ za spoluvlastnícky podiel, a to žalovanému 1/ vo
výške 8.410,54 eura, žalovanému 2/ vo výške 8.410,54 eura, žalovanej 3/ vo výške 67.284,28 euraa žalovanému 4/ vo výške 21.026,34 eura. Pretom odvolacieho prieskumu sú tak výroky II. až VII.
rozsudku súdu prvej inštancie (výrok I. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán).

48. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie,
nevykonanie navrhnutých dôkazov, neprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, inú vadu
konania a napokon aj nesprávny procesný postup súdu, ktorým porušil právo žalobcu na spravodlivý
súdny proces.

49. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

50. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) Civilného

sporového poriadku.

51. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne

pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

52. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

53. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

55.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyplýva,žežalobcaažalovaní1/až4/súpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. J., parcely registra „E“ č. 420/1, o výmere 8.222 m2,

druh pozemku orná pôda, žalobca v spoluvlastníckom podiele 46/96 (1/4 + 2/32 + 2/12), žalovaný 1/ v
spoluvlastníckompodiele4/96(t.j.1/24),žalovaný2/vspoluvlastníckompodiele4/96(t.j.1/24),žalovaný
3/ v spoluvlastníckom podiele 32/96 (t.j. 4/12) a žalovaný 4/ v spoluvlastníckom podiele 10/96 (t.j.
5/48). Na LV je zapísaný nájomný vzťah v prospech Poľnohospodársko-obchodného družstva Abrahám
do roku 2030. Z geometrického plánu č. 1-5/2014 zo dňa 30.5.2014, úradne overený 9.6.2014, na

rozdelenie pôvodnej celej parcely č. 420/1 (nové parc. č. 443/93-114) vyplynulo rozdelenie parcely č.
420/1 na 23 nových parciel. V konaní bolo preukázané, že 16 parciel je užívaných tretími osobami,
vlastníkmi rodinných domov na základe nájomných zmlúv uzatvorených so žalobcom ako záhradky,
na ktorých si tieto tretie osoby zriadili drobné stavby (záhradný altánok, záhradný domček, prístrešok,
oplotenie, bazén, pergoly, terasy, atď.) a zostávajúca časť parcely o výmere 5.205 m2 je v užívaní

Poľnohospodársko-obchodného družstva Abrahám.

56. Z odvolacej námietky žalobcu týkajúcej nesprávneho zistenia skutkového stavu možno vyvodiť, že
žalobca nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke
odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si

sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z
hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu
jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetkydôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti
s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov
súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel

formálnej logiky. Voľnosť hodnotenia dôkazu taktiež neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať
zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia

dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd
prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje
zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnych
skutkových zisteniach odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú.

57. Pokiaľ ide o konkrétne námietky žalobcu vo vzťahu k zistenému skutkovému súdom prvej inštancie
odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca nedôvodne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil,
že jediný dôvodom podania žaloby žalobcom bolo odpredať novovytvorené parcely tretím osobám,
vlastníkom rodinných domov, ktorí v súčasnosti využívajú tieto parcely ako záhradky k svojím rodinným

domov, keď mal žalobca za to, že v konaní neboli preukázané žiadne dohody medzi vlastníkmi
susedných pozemkov a žalobcom, týkajúce sa usporiadania vzťahov s vlastníkmi susedných pozemkov.
Súd prvej inštancie pri tomto skutkovom závere vychádzal z vyjadrenia samotného žalobcu z 2.12.2019
(č.l. 97), výpovede štatutára žalobcu na pojednávaní dňa 5.10.2021 (č.l. 298 a nasl.), ako aj zo
skutočnosti, že žalobca dal ešte v roku 2014 vypracovať za týmto účelom geometrický plán, teda

logicky vyhodnotil tvrdenia žalobcu, ktoré boli podporené aj vykonaným dokazovaním. Samotný žalobca
v podanej žalobe žiadal prikázať celú spornú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, aby ju
následne mohol využiť v prospech obce Abrahám pre verejné účely. Z následných vyjadrení žalobcu,
ako aj výpovede jeho štatutára na pojednávaní na dňa 5.10.2021 (č.l. 299) vyplynulo, že týmto
verejnýmúčelompodľažalobcujepráveodstránenieprávnejneistotyobyvateľovobceohľadomužívania

záhradiek, zastabilizovať rodiny a upokojiť ich tým, že sa im pozemky, ktoré užívajú ako záhrady,
odpredajú. Nepochopiteľne vyznieva pre odvolací súd aj námietka žalobcu, že ďalším nesprávnym
skutkovým zistením je, že vlastníci susedných pozemkov majú predmetné pozemky v nájme, pretože
podľa žalobcu zo žiadneho dôkazu v tomto konaní nevyplýva nájomný vzťah medzi žalobcom a
vlastníkmi susedných pozemkov. V konaní však bolo bez pochybností preukázané, že žalobca uzatvoril

s vlastníkmi susedných pozemkov nájomné zmluvy, ktorými prenechal do užívania časti spornej
nehnuteľnosti na dobu neurčitú vlastníkom susedných pozemkov, pričom tieto nájomné zmluvy sú
prílohou znaleckého posudku znalkyne Ing. Pappovej č. 20/2022 (č.l. 454 – 471) a predložil ich znalkyni
samotný žalobca. Neobstojí ani námietka žalobcu o nesprávnom skutkovom zistení súdu prvej inštancie,
že žalobca umožnil vlastníkom susedných pozemkov užívanie pozemkov. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že žalobca jednak uzavrel s vlastníkmi susedných pozemkov nájomné zmluvy
(ako je uvedené vyššie) a navyše tiež z pozície vecne a miestne príslušného stavebného úradu
(§ 117, § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.) nemal námietky proti uskutočneniu drobných stavieb
vlastníkmi susedných pozemkov na spornej nehnuteľnosti, čo vyplynulo z oznámenia Slovenskej
stavebnej inšpekcie z 13.2.2020 (č.l. 182), podľa ktorého len 2 drobné stavby (z celkového počtu 33) boli

uskutočnené stavebníkmi bez vydaného oznámenia stavebného úradu (žalobcu) k ohláseniu drobnej
stavby.

58. Zároveň neobstojí ani odvolávanie sa žalobcu na väčšinový spoluvlastnícky princíp a následné
prenášanie zodpovednosti za stav na pozemku (zastavanie jeho časti) na žalovaných 1/ až 4/, pretože

žalobcavdanomvzťahunekonallenztitulusvojhospoluvlastníckehoprávakspornejnehnuteľnosti(keď
svojvoľne rozhodol o prenechaní časti spornej nehnuteľnosti do užívania tretím osobám, čo vyplynulo
z uzatvorených nájomných zmlúv), ale aj z jeho pozície ako orgánu štátnej správy (celá pôsobnosť
stavebného úradu je výkonom štátnej správy), keď nemal žiadne námietky proti zastavaniu ornej pôdy
drobnými stavbami. Je potom potrebné stotožniť sa so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že za

stav spornej nehnuteľnosti evidovanej ako orná pôda, keď jedna jej časť je užívaná tretími osobami a
zastavaná drobnými stavbami, je zodpovedný výlučne žalobca.59. V nadväznosti na vyššie uvedené bola nedôvodná i námietka žalobcu o nevykonaní navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie skutkového stavu veci, tu konkrétne ním navrhovaný výsluch vlastníkov
susedných pozemkov k otázke užívania pozemkov. Ako prvoradé odvolací súd k tejto námietke uvádza,

že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o
veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je
v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide
o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán
tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva

povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju
strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu
dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo
na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť.

60. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalobcu
na doplnenie dokazovania (výsluchom vlastníkov susediacich pozemkov k pozemkom podľa
geometrického plánu č. 1-5/2014 k tvrdeniam, že žalobca umožnil užívania predmetných pozemkov
bez súhlasu žalovaných tretím osobám) zamietol dôvodiac koncentráciou konania a s poukazom na
skutočnosť, že samotní žalovaní od začiatku konania tvrdili, že súhlas s využívaním pozemkov pre

tretie osoby nedali, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaní neboli zmluvnou stranou nájomných
zmlúv (túto skutočnosť žalobca nevysvetlil). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, tento návrh
žalobcu jednak nebol uplatnený včas, keď doplnenie dokazovania žalobca navrhoval až v zhrňujúcom
vyjadrení doručenom súdu e-mailovým podaním dňa 16.7.2024 (doplneným dňa 18.7.2024), a teda
súd prvej inštancie naň nebol povinný prihliadať, ale najmä vykonanie takého dokazovania by bolo

celkom zjavne nadbytočné vzhľadom na preukázaný skutkový stav. Z fotodokumentácie, znaleckých
posudkov, výsluchu znalkýň, ako aj z nájomných zmlúv (uzatvorených so žalobcom ako prenajímateľom)
bolo jednoznačne zistené, že časť spornej nehnuteľnosti o výmere 3.017 m2 je užívaná tretími osobami,
ktorésijednotlivédielčiečastioplotiliazastavalidrobnýmistavbami.Odvolacísúdmázato,ževykonanie
ďalších dôkazov k otázke užívania pozemkov by bolo nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. Správnym

bolo preto zamietnutie tohto návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania.

61. Žalobca tiež namietal záver súdu, že rozdelenie pozemku nie je právne možné, pretože súd sa
nevysporiadal s tým, že podľa geometrického plánu a znalkyne sú parcely, ktoré znalkyňa ohodnocovala
reálne rozdeliteľné. Súd prvej inštancie uviedol, že prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva k

pozemku - ornej pôde reálnou deľbou je z právneho hľadiska nemožný, pretože by došlo k drobeniu
poľnohospodárskej pôdy, čo je v rozpore s § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., keďže novovytvorené
parcely č. 443/93 až 443/114 majú výmeru menšiu ako pripúšťa zákon.

62. Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade samotný žalobca už v žalobe, ku ktorej predložil

i geometrický plán z roku 2014 (na ktorý sa v priebehu celého konania odvolával) uvádzal, že
nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť v zmysle veľkosti existujúcich spoluvlastníckych podielov,
pretože ide o ornú pôdu a jej rozdrobením by malé vzniknuté parcely nemali ekonomický alebo
poľnohospodársko-úžitkový zmysel. Až následne v priebehu konania, po vykonaní znaleckého
dokazovania na jeho návrh a následnom zistení, že primeraná náhrada za spoluvlastnícke podiely

žalovaným by bola vyššia ako predpokladal (vzhľadom na skutočnosť, že znalci zohľadnili faktický
stav časti pozemku), začal navrhovať riešenia zahŕňajúce deľbu pozemku medzi ním a žalovanými, so
zachovaním spoluvlastníctva strán sporu k časti pozemku.

63. Odvolací súd uvádza, že rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného

spoluvlastníctva, preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického
hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem
udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (jeden alebo
viacerí) záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj
veci a rozdelenie výťažku, prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne

rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých
spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých
spoluvlastníkov sa totiž vstáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Ako správne uviedol i súd
prvej inštancie, vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. V prípadepozemku, ktorý je predmetom vyporiadania, teda súd prvej inštancie správne zvážil, či rozdelením
pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nesk. predpisov (3.000 m2).

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na
ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera
a vlastník. Iba deľba pozemku uskutočnená na základe geometrického plánu má za následok vznik novej
veci v právnom slova zmysle. Z geometrického plánu predloženého žalobcom č. 1-5/2014 z 2.6.2014
nepochybne vyplýva, že na jeho podklade nie je reálna deľba možná, pretože tento rozdeľuje sporný

pozemok – ornú pôdu - pôvodnú parcelu č. 420/1 na nové parcely č. 443/93-114, a to nielen v jeho
reálne zastavanej časti o výmere 3.017 m2 (parcely č. 443/95 - 443/111), ale v jeho zostávajúcej časti
o výmere 5.205 m2, ktorá je reálne využívaná ako orná pôda, na ďalšie parcely (č. 443/93, 443/94,
443/112-114) vo výmere menšej ako 3.000 m2, teda v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.z. Žalobca
pritom v priebehu konania nenavrhol vypracovať nový geometrický plán, ktorý by bol v súlade so
zákonom č. 180/1995 Z.z., naopak, ako vyplýva i z odvolania, trval na reálnej deľbe na podklade ním

predloženéhogeometrickéhoplánuč.1-5/2014z2.6.2014.Priposudzovaníreálnejdeliteľnostipozemku
je ďalej nutné brať do úvahy aj územnoplánovaciu dokumentáciu, pričom sporná parcela č. 420/1 je
mimo schváleného rozšírenia územného plánu obce. Neobstojí v tejto súvislosti ani poukaz žalobcu
na vyjadrenie znalkyne, podľa ktorej sú parcely, ktoré ohodnocovala, reálne rozdeliteľné. Znalkyňa Ing.
Pappová totiž pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 6.2.2024 (č.l. 626) neuviedla, že pozemky sú

reálne deliteľné ako zavádzajúco tvrdí v odvolaní žalobca, ale naopak uviedla, že geometrický plán
tak ako je zostavený nemôže byť zapísaný v časti, ktorá sa týka ornej pôdy, pričom súčasne uviedla,
že jeden súbor parciel, ktoré tvoria dvory k bytovým domom, by mohli by technicky zapísané, pokiaľ
by bol právny dôvod. Odvolací súd dodáva, že v takom prípade by bolo nevyhnutné vyhotoviť nový
geometrický plán, čo však žiadna zo strán v konaní nenavrhla. Vzhľadom na uvedené je záver súdu o

tom, že predmetné pozemky nie sú deliteľné, správny, akcentujúc nevyhnutnosť geometrického plánu
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci.

64. Odvolací súd dodáva, že súdne konanie týkajúce sa zrušenia spoluvlastníctva je návrhovým
konaním, a teda predpokladom pre konanie a vydanie súdneho rozhodnutia o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva je podanie návrhu niektorého zo spoluvlastníkov. Z procesného hľadiska je treba
spomenúť, že ide síce o návrhové konanie, ak je však návrh podaný, súd je viazaný návrhom na zrušenie
spoluvlastníctva, nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva.
Z tohto dôvodu potom argumentácia strán sporu v súvislosti s tým, či žalobca (ne)menil žalobný petit
bola bez právneho významu. Napriek tomu, že súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania

spoluvlastníckych vzťahov, zrušiť spoluvlastníctvo, nariadiť predaj veci a rozdeliť výťažok z predaja,
môže len výnimočne, a to vtedy ak o vec nemá záujem žiadny zo spoluvlastníkov.

65. Žalobca tiež namietal záver súdu o prikázaní pozemku len žalobcovi, pričom mal za to, že snaha
o zosúladenie skutočného a právneho stavu jedného spoluvlastníka nemôže viesť k záveru, že pri

vyporiadaní sa pozemky prikážu iba tomuto spoluvlastníkovi a zároveň namietal, že súd ignoroval
snahu žalobcu o nájdenie viacerých riešení veci, spočívajúcich v ponuke žalobcu na viaceré varianty
vysporiadania veci vrátane prerozdelenia iba časti predmetných pozemkov, či ponechania súčasného
stavu.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žesamotnýžalobcapodalžalobu,ktoroužiadaloprikázanie
o celej spornej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a tvrdil jej účelné využitie vo verejnom

záujme, pričom svoj postoj začal meniť až po vykonaní znaleckého dokazovania (na jeho návrh)
a zistení, že výška primeranej náhrady za spoluvlastnícke žalovaných predstavuje vyššiu sumu, ako
mal v úmysle žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom vyplatiť. V priebehu celého konania (a ani
v odvolaní) výslovne neuviedol, že sa nechce stať vlastníkom celej nehnuteľnosti a ani nenavrhol predaj
spornej nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov. Ním následne navrhované riešenia

vyporiadania podielového spoluvlastníctva opätovne vychádzajú z geometrického plánu z 2.6.2014,
na podklade ktorého však reálna deľba možná nie je (ako už odvolací súd uviedol vyššie) a žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania žalobca v tomto smere neuviedol. Len pre úplnosť je tiež potrebné
uviesť, že každé zo žalobcom navrhovaných riešení konštituuje nové spoluvlastníctvo sporových strán,
pričom pri prikázaní veci viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať na to, aby sa vytvorili priaznivé

podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníctva nedochádzalo k vzniku nových
sporných situácií, čo je s ohľadom na vyjadrenia sporových strán vylúčené. Žiaden zo žalovaných 1/
až 4/ pritom nemal záujem stať vlastníkom celej nehnuteľnosti, ani jej časti a zároveň jednoznačne
vyjadrili nesúhlas so zotrvaním v podielom spoluvlastníctve či už so žalobcom alebo navzájom. V tejtosúvislosti tiež zmätočne vyzneli návrhy žalobcu v odvolacom konaní (po uplynutí odvolacej lehoty)
o prikázaní celej nehnuteľnosti žalovanej 3/, ktorá s tým výslovne nesúhlasila, a preto na ne ani
odvolací súd neprihliadal. V kontexte vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie

rozhodol o prikázaní celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu správne, pretože žalobca
sám inicioval toto súdne konanie s cieľom stať sa výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti, aby ju
mohol účelne využívať v prospech obce a na jej rozvoj a tento svoj postoj zmenil len v dôsledku
v konaní zistenej výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných. V tejto súvislosti však
žalobca (ani ktorýkoľvek zo žalovaných) neargumentoval hľadiskom solventnosti žalobcu na vyplatenie

spoluvlastníckych podielov ako z hľadiska samotnej schopnosti náhradu poskytnúť, tak aj z hľadiska jej
včasného poskytnutia, a preto táto skutočnosť objektívnej schopnosti žalobcu náhradu poskytnúť bola
v konaní nespornou. V danom prípade zároveň niet pochýb o tom, že práve žalobca má na ďalšom
užívaní veci naliehavejší záujem a dokáže najlepšie zabezpečiť ďalšie využitie spoločnej veci, navyše
aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca (ako obec) má tiež ako jediný zo spoluvlastníkov možnosť
vyriešiť súčasný faktický stav na časti spornej nehnuteľnosti (ktorá je zastavaná drobnými stavbami),

ktorý svojím konaním sám vyvolal.

66. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa výšky primeranej
náhrady za spoluvlastnícke podiely. Súd prvej inštancie sa v ods. 41 až 46 dôsledne vysporiadal
s tým, prečo bolo za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku potrebné, aby znalecký posudok

vypracovali znalci zapísaní v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a v odbore
poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, pričom od týchto záverov nemá
odvolací súd dôvod odchýliť sa a v podrobnostiach na ne odkazuje. Súd prvej inštancie správne zobral
do úvahy, že dotknutá časť parcely už niekoľko rokov v skutočnosti ako orná pôda neslúži a ani ako
orná pôda už nikdy nebude slúžiť, čo potvrdzuje, že už de facto došlo k zmene druhu pozemku z ornej

pôdy na zastavanú plochu, a to výlučne z dôvodov na stane žalobcu. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní
bolo jednoznačne preukázané, že časť sporného pozemku o výmere 3.017 m2 je využívaná tretími
osobami (vlastníkmi rodinných domov) na základe nájomných zmlúv uzatvorených so žalobcom ako
záhrady s drobnými stavbami. V zmysle § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona záväzným údajom katastra
nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E", preto v danom prípade bol možný odklon od

klasifikácie druhu pozemku ako orná pôda pri ohodnocovaní pozemku. Ako už odvolací súd konštatoval
vyššie, za faktický stav na pozemku v spoluvlastníctve sporových strán, kedy sa časť ornej pôdy
využíva ako zastavaná plocha, ktorá prislúcha k rodinným domom tretích osôb, nesie zodpovednosť
výlučne žalobca. Pokiaľ teraz žalobca namieta, že nemá záujem na zmene druhu pozemku ani do
budúcna a tiež argumentuje administratívnou náročnosťou zmeny druhu pozemku, ako aj tým, že sporný

pozemok sa nachádza v blízkosti chráneného vtáčieho územia, odvolací sa stotožňuje so súdom prvej
inštancie, že tieto námietky mal žalobca zobrať do úvahy ešte predtým, ako umožnil užívanie časti
parcely tretím osobám (bez súhlasu žalovaných), ktorým rovnako umožnil, aby si ich oplotili a zriadili
na nich drobné stavby, ktoré využívajú výlučne pre svoje súkromné účely. Potom je až zarážajúce, že
ako jedno z riešení vzniknutej situácie žalobca navrhuje, aby sa zastavaná časť pozemku prikázala do

spoluvlastníctva žalovaných za primeranú náhradu žalobcovi vo výške náhrady za stavebný pozemok.
Je nemysliteľné, aby žalovaní následne riešili žalobcom zavinený stav na pozemku, a to navyše za
situácie, keď sa žalobca jednoznačne vyjadril, že ani nedá súhlas k zmene druhu pozemku. Naopak
v prípade prikázania zastavanej časti pozemku do vlastníctva žalobcu navrhol, aby žalovaným vyplatil
primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely vo výške náhrady za ornú pôdu. Zároveň pri všetkých

návrhoch žalobca opätovne konštituuje spoluvlastníctvo strán sporu k časti sporného pozemku, čo je
vzhľadom na preukázané vyhrotené vzťahy medzi sporovými stranami nežiadúce. Opätovne je však
potrebné zdôrazniť, že všetky následne žalobcom navrhované riešenia vychádzajú z geometrického
plánu, ktorý je na účely reálnej deľby nepoužiteľný pre rozpor so zákonom a žiadna zo strán nenavrhla
vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere. K argumentácii ohľadom blízkosti chráneného vtáčieho

územia sa žiada dodať, že v konaní žalobca tvrdil, že sporná nehnuteľnosť je súčasťou Chráneného
vtáčieho územia Úľanská mokraď a až následne po tom, čo žalovaní v konaní preukázali, že táto
parcela nie je súčasťou chráneného vtáčieho územia v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 437/2008 Z.z., začal
argumentovať náročnosťou zmeny druhu pozemku z dôvodu jeho blízkosti k chránenému vtáčiemu
územiu, avšak bez toho, aby tieto skutkové tvrdenia bližšie ozrejmil (v akej blízkosti sa predmetný

pozemok nachádza, aký to má význam pri zmene duhu pozemku), preto ani táto argumentácia žalobcu
nemohla obstáť.67. Pre určenie výšky primeranej náhrady bolo i podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zohľadniť
skutočný stav časti spornej nehnuteľnosti (a teda urobiť odklon od klasifikácie druhu pozemku ako orná
pôda), a jej zastavanú časť ohodnotiť ako stavebný pozemok, a to najmä s ohľadom na protiprávne

konanie žalobcu, ktorým tento stav vyvolal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že spoluvlastnícky
podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci napr. určitú konkrétnu časť pozemku,
resp. vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci, ani
neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci; to všetko platí i v prípade, že určitá
časť spoločnej veci svojou veľkosťou zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Počas trvania

spoluvlastníctva preto nie je známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá ktorá časť spoločnej veci. Číselné
vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom
určitej hmotnej časti spoločnej veci, a to aj v prípade, že by svoju veľkosťou zodpovedala výške jeho
spoluvlastníckeho podielu (R 61/1966). Ak sa žalobca vo vzťahu k časti spornej nehnuteľnosti správal
ako jej väčšinový, resp. výlučný vlastník, sám rozhodol o jej prenájme na dobu neurčitú za odplatu
a umožnil tiež zastavať ju, je potrebné konštatovať úmyselné konanie žalobcu v neprospech ostatných

spoluvlastníkov, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami pre užívanie spoločnej veci a nakladanie
s ňou (§ 139 ods. 2 OZ) a musí ísť na ťarchu toho, kto sa takto správa. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje zásadu nemo turpitudinem suam allegare potest, t. j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej
nepoctivosti (protiprávneho konania), a preto takéto protiprávne konanie podielového spoluvlastníka
je potrebné premietnuť do výšky náhrady za podiel (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 22 Cdo 2598/2010). I z tohto dôvodu je potom potrebné dospieť k záveru o správnosti postupu
súdu prvej inštancie, ktorý pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely vychádzal jednak
zo znaleckého ohodnotenia časti parcely vo výmere 5.205 m2 ako poľnohospodárskej pôdy a jednak
zo znaleckého ohodnotenia časti parcely o výmere 3.017 m2 ako zastavanej plochy (samotný výpočet
náhrady žalobca v odvolaní nespochybnil).

68. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,

že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia (I. ÚS 76/07). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo
zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným

pre rozhodnutie o spore. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci,
keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený
skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa
odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím
súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

69. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovýrokochII.ažVII.akovecnesprávny,

vrátane vecne správneho závislého výroku VIII. o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo
strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným

žalovaným 1/ až 4/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

71. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).