Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202335
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2319202335.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A. S., narodeného XX. O. XXXX, Z., M. W. XXXX/
X, právne zastúpeného VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50217020, so sídlom
Bratislava, Ševčenkova 5, proti žalovanému A. T., narodenom XX. W. XXXX, A. N., A. XXX, právne
zastúpenému advokátom JUDr. Róbertom Faturanom, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15C/22/2019, o

dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. januára 2023 sp. zn. 24Co/66/2022,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. januára 2023 sp. zn. 24Co/66/2022 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 24. februára

2022 č. k. 15C/22/2019-194 výrokom I. určil, že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorená O.
T. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva o
veľkosti 1/1 k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom B., katastrálnym odborom, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území A. Q., obec A. Q., okres B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to stavba
- rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XXX, pozemok, parcela registra „C".
parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada, o výmere XXX m2 a pozemok, parcela registra „C",

parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, ktorej vklad
povolil Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor dňa 04. 04. 2019 pod č. V XXXX/XX, je voči žalobcovi
právne neúčinná a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia pre dovolacie konanie v podstatnom uviedol, že na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel ku skutkovým zisteniam, že dňa XX. XX. XXXX . uzavrel žalobca
ako veriteľ so svedkom O. T. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca O. T. ako dlžníkovi

bezúročnú pôžičku vo výške 20.000 eur (ďalej len „zmluva o pôžičke"). Splatnosť tejto pôžičky bola
dohodnutá do XX. XX. XXXX, pričom v dohodnutej lehote splatnosti O. T. žalobcovi túto pôžičku nevrátil.
O. T. bol v čase uzatvárania pôžičky vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre kat.
úz. A. Q. ako stavba - rodinný dom so s.č. XXX, postavený na parc. reg. „C" č. XXXX/XXX, parc. reg. „C"
č. XXXX/XXX - záhrada o výmere XXX m2 a parc. reg. „C" č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosti"). Uvedené nehnuteľnosti však O. T. na základe kúpnej

zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX previedol na žalovaného, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného bol povolený dňa 04. 04. 2019 (ďalej len „kúpna zmluva"). Žalobca sa podanou odporovacou
žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva je voči nemu právne neúčinná. V prípade žalôb o určenie
neúčinnosti právnych úkonov je základným predpokladom existencia vymáhateľnej pohľadávky medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom v postavení veriteľa v tomto spore bol žalobca a v postavení dlžníka
bol O. T.. Žalovaný ako osoba pasívne legitimovaná v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka postavil

časť svojej argumentácie v spore na tom, že pohľadávka žalobcu voči O. T. z titulu zmluvy o pôžičke
nie je pohľadávkou vymáhateľnou, nakoľko pod vymáhateľnou pohľadávkou je potrebné rozumieť ibatakú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa
ktorého možno vykonať exekúcie. V danom prípade sa súd prvej inštancie s uvedenou argumentáciou
nestotožnil z dôvodu, že existencia pohľadávky žalobcu voči O. T. je preukázaná listinnou zmluvou o

pôžičke. V priebehu celého konania nebola existencia pohľadávky žalobcu voči O. T. žiadnym spôsobom
spochybnená a to či už do právneho titulu alebo čo do jej výšky, dokonca existenciu tejto pohľadávky
nenamietal ani žalovaný, dokonca v svojej svedeckej výpovedi existenciu pohľadávky nespochybnil
ani dlžník O. T., ktorý bol vypočutý v pozícii svedka na pojednávaní dňa 01. 02. 2022. Na rozdiel
od žalovaného súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pod pojmom vymáhateľná pohľadávka je

potrebné rozumieť takú pohľadávku, ktorá je nepochybná a môže byť úspešne vymáhaná či už v
rámci súdneho alebo exekučného konania, pričom priznanie takejto pohľadávky súdnym alebo iným
rozhodnutím spôsobuje iba to, že oslabuje námietky dlžníka voči úkonom smerujúcim k jej vymáhaniu.
Vymáhateľnou je teda pohľadávka, ktorá môže byť úspešne uplatnená v súdnom konaní, pričom v
prípade o určenie neúčinnosti právnych úkonov, môže súd ako prejudiciálnu otázku riešiť aj otázku
vymáhateľnosti pohľadávky, čomu bolo tak aj v tomto konaní. Súd si túto prejudiciálnu otázku vyriešil tak,

žepohľadávkužalobcuvočiO.T.považovalzapohľadávkuvymáhateľnúzdôvodu,ževkonanížalovaná
strana žiadnym spôsobom nevyvrátila a nespochybnila tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky O. T..
Navyše pohľadávka žalobcu voči O. T. bola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného súdu Galanta
pod sp. zn. 8C/66/2019.

2. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. januára 2023 sp. zn. 24Co/66/2022-253 na odvolanie
žalovaného rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zásadnou právnou otázkou bola otázka správneho výkladu
zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka", a to, či sa ňou má rozumieť žalovateľná pohľadávka

alebovykonateľnápohľadávka.OhľadomriešeniatejtootázkyvyslovilNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
(ďalej aj „najvyšší súd") právny názor v rozhodnutí R 44/2001, ktoré po jeho publikovaní v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky malo charakter
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Uvedený charakter však toto rozhodnutie stratilo v
dôsledku následného rozdielneho riešenia predmetnej otázky v rozhodnutiach najvyššieho súdu (sp.

zn. 5Cdo/188/2010 a sp. zn. 6Cdo/253/2012, kde bol pojem vymáhateľná pohľadávka interpretovaný
ako vykonateľná pohľadávka, zatiaľ čo v uznesení sp. zn. 4Cdo/198/2010 a v rozsudku sp. zn.
2Obdo/69/2012 bol tento pojem interpretovaný v súlade s rozhodnutím R 44/2001, t. j. ako žalovateľná
pohľadávka). Vec prejednávajúci senát sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí
najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/188/2010, ale aj v rozhodnutí 6Cdo/253/2012 a nestotožnil sa s právnym

názorom vysloveným v rozhodnutí R 44/2001 a od neho sa odvíjajúcich právnych názorov vyslovených
v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/198/2010 a 2Obdo/69/2012. Zdôraznil, že „účelom odporovacej žaloby
je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že
dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej
žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu,

vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne
neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v
prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne

vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného
právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou
pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka,
ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba

- ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo
by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo
iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú" či splatnú, teda žalovateľnú.". Výklad, podľa
ktorého pojmu „vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá pohľadávka priznaná veriteľovi vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu,

označil za ústavne konformný Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 39/2015
z 01. júla 2015. Z uvedeného výkladu aktuálne vychádza aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
5Cdo/109/2018 z 28. marca 2019, ktoré inak riešilo otázku existencie vymáhateľnej pohľadávky na
náhradu trov konania, vychádzajúc pritom z názoru, že takáto pohľadávka ako pohľadávka sui generisv podobe dospelej či splatnej pohľadávky ani neexistuje, ale možno o nej hovoriť, až keď je o náhrade
trov právoplatne rozhodnuté. Aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna
doktrína, nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka", aký vyplýva z rozhodnutia R

44/2001, aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína, sa od tohto
výkladu zásadne odchyľuje.
2.2. V ďalšom rozhodnom vo významnom pre dané dovolacie konanie poukázal na § 217 ods. 1 prvá
veta CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvej inštancie z
vlastnej úradnej činnosti zistil, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o pôžičky bola žalobcovi voči dlžníkovi -

O. T. priznaná rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/66/2019 zo dňa 11. júna 2020. Predmetné
rozhodnutie predložil odvolaciemu súdu aj žalobca spolu s vyjadrením k odvolaniu, pričom podľa doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2020 a
vykonateľnosť 13. 10. 2020. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej - dňa 24. 02.
2022, teda žalobca disponoval voči dlžníkovi vymáhateľnou pohľadávkou, priznanou právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom sp. zn.: 8C/66/2019.

2.3. K námietke odvolateľa, že prvoinštančný súd nevykonaním dôkazu (rozsudku Okresného súdu
Galanta sp. zn. 8C/66/2019, na základe ktorého má mať žalobca súdom priznanú pohľadávku voči O.
T.), i keď z neho vychádzal pri vyhodnocovaní dôkazov, argumentoval odvolací súd odkazom na § 186
ods. 1 CSP, podľa ktorého skutočnosti známe súdu z jeho činnosti sa nedokazujú. Skutočnosti známe
súdu z jeho činnosti sú predovšetkým skutočnosti zachytené v súdnych spisoch, vrátane rozhodnutí a

informácií o ich právoplatnosti. Preto ak súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku sp. zn. 8C/66/2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 10. 2020, z ktorého zistil, že pohľadávka žalobcu voči O. T. mu
bola predmetným rozhodnutím priznaná, hoci to sporové strany nenavrhli, neporušil žiadne z ustanovení
CSP o dokazovaní a nemožno ani konštatovať, že by tým došlo k porušenia práva strany na spravodlivý
proces.

2.4. Následne sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovaného vo vzťahu k ostatným zákonným
predpokladom inštitútu odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie (ďalej aj „dovolateľ"). Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP").

3.1. K vade konania uviedol, že nesprávny procesný postup vidí (i) v postupe odvolacieho súdu, ktorý
súd vychádzal z dôkazu, ktorý nebol vykonaný, t. j. nebol oboznámený rozsudok Okresného súdu
Galanta sp. zn. 8C/66/2019, na základe ktorého mal mať žalobca súdom priznanú pohľadávku voči O. T..
Pritomexistenciuvymáhateľnejpohľadávkyvpodobeprávoplatnéhoexekučnéhotitulu,ktoráskutočnosť
bola rozhodná pre určenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, po celý čas rozporoval, (ii) v tom, že

prvoinštančný súd už na začiatku konania procesne pochybil, keď sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej
činnosti najvyššieho súdu a odlišne vykladal pojem vymáhateľná pohľadávka, keď i odvolací súd v
napádanom rozsudku uviedol, že pod pojmom vymáhateľná pohľadávka sa rozumie taká pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého
možno vykonať exekúciu. Súd prvej inštancie mal preto správne postupovať zamietnutím žaloby, keďže

žalobca v čase začatia konania nedisponoval právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, (iii) v
predloženítakéhotorozsudkužalobcomvkonaníneskoro,keďplatobnýrozkazOkresnéhosúduGalanta
zo dňa 11. júna 2020 sp. zn. 8C/66/2019 nadobudol vykonateľnosť dňa 13. 10. 2020, pričom žalobca mal
vedomosť, že spochybňuje existenciu vykonateľného exekučného titulu, no v konaní, ani po poučení o
koncentrácii konania neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by tvrdenie o existencii tohto titulu potvrdzoval.

Platobný rozkaz priložil do konania až pri vyjadrení sa k odvolaniu, čo je neskoro a na tento dôkaz sa
v tomto konaní nemalo prihliadať, (iv) v tom, že odvolací súd konvalidoval nezákonný stav poukazom
na § 186 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutočnosti známe súdu z jeho činnosti sa nedokazujú, ktorými
skutočnosťami podľa odvolacieho súdu sú najmä skutočnosti zachytené v súdnych spisoch, vrátane
rozhodnutí a informácií o ich právoplatnosti. Uvedené konštatovanie súdu je ale nesprávne, a i keď

dáva za pravdu, že skutočnosti zachytené v súdnych spisoch sa nedokazujú, ide však o rôzne procesné
rozhodnutia, napríklad pri výbere vhodného opatrovníka súd použije vedomosti z iného konania o tom,
aký majú osoby k sebe vzťah a podobne. Pritom aj v prípade skutočností známych súdu z jeho činnosti je
potrebné, aby stranám uviedol, že danú skutočnosť považuje za preukázanú bez toho, aby o nej vykonal
dokazovanie, čo v tomto prípade súd prvej inštancie neurobil, (v) v nesprávnom vyhodnotení ďalších

uvedených dôkazoch a (vi) v nedostatočnom odôvodnení záverov, že vedel o tom, že kúpna zmluva na
nehnuteľnosti je fiktívny právny úkon s cieľom znemožniť uspokojenie sa veriteľom O. T..
3.2. Žalovaný žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tiež súdu prvej inštancie zrušil v
zmysle § 449 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby v zmysle § 449 ods.3 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že sám vo veci rozhodne tak, že žalobu zamietne a prizná
mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalovaného, ktorými
zdôvodňuje svoje dovolanie, zároveň uviedol, že dovolanie žiada zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov dovolacieho konania.

5. Podaním doručeným dovolaciemu súdu 12. 08. 2024 žalovaný podal návrh na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozsudku.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť a

vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v
záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní

a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

9. Z obsahu dovolania žalovaného je zrejmé, že namieta výlučne nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu, ktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (bod 3.1.).

10. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
10.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS

46/05 ).
10.2. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca
účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,
nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3Cdo/110/2017,
4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017).10.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,

3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).

11. Podstatou dovolacej argumentácie uplatnenej v zmysle § 420 písm. f) CSP bolo namietanie
nevykonania dôkazu preukazujúceho významnú právnu skutočnosť, z ktorého dôkazu a ním
osvedčujúcej skutočnosti napriek tomu oba nižšie súdy vychádzali, odvolací súd dokonca na jeho

základe rozhodol, pričom tento dôkaz bol stranou predložený až v odvolacom konaní, ktorý nezákonný
stav odvolací súd konvalidoval cez § 186 ods. 1 CSP, s odôvodnením, že ide o skutočnosť známu obom
súdom z úradnej činnosti, ktorú skutočnosť tým netreba dokazovať, pričom keby takouto skutočnosťou
i bol, súdy procesným stranám neoznámili dopredu, že danú skutočnosť považujú za preukázanú bez
toho, aby o nej vykonali dokazovanie (bod 3.1. (i), (iii) a (iv) tohto rozsudku).

12. Dokazovanie je významnou časťou civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky
potrebnénarozhodnutievoveci.Právomockonaťoveci,ktorejsanávrhtýka,vsebeobsahujeprávomoc
posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie poznatkov
o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Hodnotenie dôkazov je

činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ
v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP,
normatívne vyjadrená v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov
robí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu

ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia.
Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s
priebehom konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 729 s.).

13. Dokazovanie súd vykonáva na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP). Skutočnosti všeobecne známe
alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty
Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie, sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP). Za dôkaz môže slúžiť všetko čo môže

prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom, výsluch strany, výsluch
svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka; Ak nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 CSP). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 CSP). Listiny

vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom
vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je
dokázaný opak (205 CSP).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania, v písomnom podaní zo dňa

11. 12. 2019 (č. l. 63 spisu) oznámil súdu, že si v upomínacom konaní uplatnil pohľadávku voči dlžníkovi,
v ktorom konaní súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa dlžníkovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto
navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. V podaní zo dňa 10. 02. 2022 žalobca oznámil súdu,
že disponuje vymožiteľnou pohľadávkou - exekučným titulom vo forme rozsudku na plnenie vydaného
Okresným súdom Galanta sp. zn. 8C/66/2019. Súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa 24. 02.

2022rozsudok,ktorýmžalobežalobcuvyhovel.Vodôvodnenípredmetnéhorozsudkuprvoinštančnýsúd
okrem iného uviedol: „Vymáhateľnou je teda pohľadávka, ktorá môže byť úspešne uplatnená v súdnom
konaní, pričom v prípade o určenie neúčinnosti právnych úkonov, môže súd ako prejudiciálnu otázku
riešiť aj otázku vymáhateľnosti pohľadávky, čomu bolo tak aj v tomto konaní. Súd si túto prejudiciálnu
otázkuvyriešiltak,žepohľadávkužalobcuvočiO.T.považovalzapohľadávkuvymáhateľnúzdôvodu,že

v konaní žalovaná strana žiadnym spôsobom nevyvrátila a nespochybnila tvrdenia žalobcu o poskytnutí
pôžičky O. T.. Navyše je potrebné uviesť, že pohľadávka žalobcu voči O. T. bola žalobcovi priznaná
rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 8C/66/2019." (bod 18. posledné tri vety).15. Z odvolania žalovaného v rámci namietania nesprávnych skutkových zistení vykonaným
dokazovaním prvoinštančného súdu, po zdôraznení nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu,
že žalobca v čase začatia konania nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou, ktorou je možné rozumieť

len pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným titulom,
na základe ktorého možno vykonať exekúciu (žalovaný pritom odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 6Cdo/253/2012) vyplýva odvolací argument založený výlučne na tom, že rozsudok Okresného
súdu Galanta sp. zn. 8C/66/2019, na základe ktorej má mať žalobca súdom priznanú pohľadávku voči
O., nebol prvoinštančným súdom ako listinný dôkaz vykonaný. Súd teda pri vyhodnocovaní dôkazov

vychádzal aj z dôkazu, ktorý za dôkaz s návrhom na jeho vykonanie neoznačila žiadna zo strán sporu.

16. Z okolností preskúmavanej veci ďalej vyplýva, že v konaní pred odvolacím súdom žalobca v
rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného okrem iného argumentoval tým, že v čase rozhodnutia
prvoinštančného súdu o odporovacej žalobe (24. februára 2022) už disponoval voči dlžníkovi
vykonateľnou pohľadávkou priznanou mu súdom (rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.

8C/66/2019-74 zo dňa 11. júna 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 10. 2020 a vykonateľnosť
dňa 13. 10. 2020), pričom žalovaný v konaní existenciu predmetnej pohľadávky voči dlžníkovi
nenamietal, a v odvolaní netvrdil, že by ešte nebola súdnym rozhodnutím priznaná. Na podporu svojich
tvrdení žalobca pripojil k vyjadreniu rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/66/2019-74 zo dňa
11. júna 2020 aj s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyjadrenie k dovolaniu spolu s predmetným

rozsudkom boli žalovanému doručené dňa 02. 05. 2022 spolu s výzvou na vyjadrenie sa podľa § 374
ods. 1 CSP (pozri č. l. 231 spisu). K uvedeným tvrdeniam žalobcu, žalovaný v podaní zo dňa 12. 05.
2022 (č. l. 232 spisu) dôvodil, že akceptovaním rozhodnutia o priznaní pohľadávky žalobcovi súdom po
ukončení dokazovania pred prvoinštančným súdom a predložením daného rozhodnutia žalobcom až v
priebehu odvolacieho konania bola porušená zásada koncentrácie konania. Odvolací súd po predložení

mu veci prvoinštančným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalovaného už len určil termín verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 18. 01. 2023, kedy napadnutý rozsudok za neprítomnosti sporových strán
verejne vyhlásil.

17. Dovolací súd ako prvé pristúpil k posúdeniu otázky nazerania odvolacieho súdu na rozsudok súdu

Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/66/2019, ktorým bola žalobcovi priznaná pohľadávka voči dlžníkovi,
ktorýrozsudokmalnadobudnúťprávoplatnosťivykonateľnosťeštevpriebehuprvoinštančnéhokonania,
čím sa pohľadávka žalobcu stala vymáhateľnou ako z pohľadu odvolacieho súdu, tak i dovolateľa, ako
na skutočnosť známu súdu z jeho úradnej činnosti, bez potreby jej dokazovania (§ 186 ods. 1 CSP).

18. Skutočnosti známe súdu z jeho činnosti sú najčastejšie skutočnosti, ktoré sú zachytené v súdnom
spise a sú dôležité pre procesné rozhodnutie. Ako správne odkázal aj žalovaný v dovolaní, ide napr. o
skutočnosti významné pri hľadaní vhodného opatrovníka podľa § 71 CSP, kedy súd použije informácie
z iného súdneho konania vedeného medzi týmito osobami (medzi osobou, ktorej sa má opatrovník
ustanoviť a osobou, ktorá by prichádzala do úvahy ako opatrovník podľa uvedeného procesného

ustanovenia) týkajúce sa ich vzájomného vzťahu, ako i tie, ktoré sú významné pri riešení či nejde pri
zastupovaní v súdnom konaní o tzv. pokútnictvo, t. j. či tá istá osoba ako všeobecný zástupca (§ 89
CSP) nezastupuje vo viacerých súdnych konaniach, čo je neprípustné a pod..

19. Podľa právnej teórie sa za skutočnosť (udalosť) v tom najvšeobecnejšom význame považuje

akýkoľvek jav, ktorý prebieha vo vonkajšej realite, a ak je regulovaný právom alebo s ním právo pracuje,
považuje sa za právnu skutočnosť. Súdne rozhodnutie je individuálny právny akt štátneho orgánu v
konkrétnej veci, ktorým aktom aplikácie práva sa zakladajú, menia alebo rušia právne vzťahy. Doložka
právoplatnosti súdneho rozhodnutia je úradným osvedčením o právnej skutočnosti - nadobudnutí
právoplatnosti ňou označeného rozhodnutia. Prezumpcia správnosti aktov štátu, vrátane súdnych

rozhodnutí, zahrňuje predpoklad, že rozhodnutie je vykonateľné, ktorá vykonateľnosť rozhodnutia je
jednou z podstatných atribútov poskytovania súdnej ochrany právam a právom chráneným záujmom
jednotlivca (čl. 36 ods. 1 Dohovoru).

20. Preto ak odvolací súd považoval za skutočnosť známu mu z úradnej činnosti (t. j. z inej činnosti než z

dokazovania v danej právnej veci) rozsudok vydaný súdom v inom súdnom konaní, bolo jeho procesnou
povinnosťou, ak z neho chcel pri svojom rozhodovaní vychádzať, strany sporu o tom informovať,
poskytnúť im možnosť vyjadriť sa, inak sa dopustil porušenia práva procesnej strany vyjadriť sa k takejto
skutočnosti (vrátane polemiky s tým, či vôbec ide o súdnu notorietu), uplatniť odlišné tvrdenia a navrhnúťdokazovanie k preukázaniu svojich odlišných tvrdení, ktorý postup bol v rozpore s ústavným zákazom
prekvapivých rozhodnutí, resp. s ústavnou požiadavkou, aby rozhodnutie bolo pre strany predvídateľné.

21. V danom prípade je významné i to, že dovolateľ vzhľadom na vykonané dokazovanie a právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie nemal možnosť z čoho rozumne predpokladať, že odvolací súd
zvolí ním namietaný procesný postup, pričom informáciu o tomto postupe dostal až v odôvodnení
napadnutého rozsudku, navyše bez konkretizácie pri akej konkrétnej úradnej činnosti mimo konania vo
veci samej a za akých okolností sa k použitej skutočnosti dostal, keďže súd musí vždy uviesť konkrétnu

úradnú činnosť alebo postup, z ktorého skutočnosť vyvodzuje (na rozdiel od existencie všeobecne
známych skutočností).

22. Vzhľadom na charakter uvedenej procesnej vady v postupe odvolacieho súdu, ktorá je okolnosťou,
pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v
konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, bolo podľa

dovolacieho súdu už nadbytočné, zároveň nehospodárne a zrejme aj predčasné zaoberať sa i ďalšími
dovolacími námietkami žalovaného, ako aj s jeho návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozsudku.

23. Vychádzajúc z uvedeného preto najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449

ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.