Rozsudok – Vydržanie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621203304
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6621203304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcov: 1a/ A. B., narodený XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E. F., 2a/ C. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom B. G. X,
XXX XXX XX D., 2/ H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E. F., všetci
zastúpení: Viktória Hellenbart, Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom ulica F. I. J. XXX/XX, XXX XX
K., IČO: 47 250 640, proti žalovaným: 1/ JUDr. Vladimír Palečka, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX/XX, XXX XX D. - I., 2/ D. A. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXXX, E. D., XXXX, štátny
občan Argentínskej republiky, zastúpený opatrovníkom F. M. A., vyšším súdnym úradníkom Okresného

súdu Lučenec, 3a/ F. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. P. XXXX/X, XXX XX D. D., 3b/ Q. Q.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX N. G. I., 4a/ R. E., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX N. G. I., 4b/ M. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
XX, XXX XX N. G. I., 5/ H. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, C. D. XX, XXX XX I., 6/
I. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/X, XXX XX N. G. I., t.č. J. A. XXXX/XX, XXX XX N.
G. I., 7/ T. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX N. G. I., 8/ A. N., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX D. D., 9/ U. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/

XXX, XXX XX D. - E. K., štátny občan Českej republiky, o určenie, že nehnuteľnosti patria do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn.
7C/30/2021-319 zo dňa 20. 11. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .
II. Žalovaným sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcovia domáhali určenia, že parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 2317 m2 záhrada, par. reg. „C“
č. XXXX/X o výmere 93 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 84

m2 zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. N. G. I., nezapísané na liste vlastníctva, evidované na
evidenčnom liste 689 a vytvorené geometrickým plánom č. 244 – 262- 147-88 z 17. 03. 1989 z parc.
reg „E“ č. XXXX o výmere 27 417 m2 orná pôda, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. N. G.
I., patria v celosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva H. B. I. G., nar. XX. XX. XXXX r. č.
XXXXXXX/XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E. F. a poručiteľa A. B. I. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č .
XXXXXX/XXX, ktorý zomrel. 30. 05. 2023 naposledy bytom C. XXX/X, XXX XX D. – Staré Mesto.

2.1. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 12. 09. 2001 pôvodný žalobca v rade 1/, ktorý počas konania
zomrel a žalobkyňa v rade 2/ uzatvorili ako kupujúci s predávajúcou F. E., I. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. G. I., I. J. XXXX/XX, Kúpnu zmluvu, ktorou odkúpili do vlastníctva rodinný dom súp. č. XXXX
a hospodársku budovu bez súpisného čísla a ďalej príslušenstvo nehnuteľností a to studňu, vedľajšiepoľnohospodárske stavby, vrátane spevnených plôch bez zastavaných a priľahlých pozemkov, zapísané
na LV č. XXXX pre kat. úz. a obec N. G. I. ako rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. P.
XXXX/X a hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na parc. č. P. XXXX/X.

2.2. Predávajúca v čl. 11 Kúpnej zmluvy prehlásila, že kupujúcim prenecháva do neodvolateľného
užívania pozemky – parc č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X o celkovej výmere 2. 494 m2, nakoľko
ich nadobudla titulom dobromyseľnej a oprávnenej držby do ktorej vstúpila po svojom právnom
predchodcovi, ale do podpisu zmluvy tieto pozemky majetkovo - právne nemá vysporiadané. Kupujúci
zaplatili predávajúcej dojednanú kúpnu cenu vo výške 115 000,- Sk v hotovosti pri podpise zmluvy a

v častiach 50 000,- Sk dňa 20. 09. 2001 za prítomnosti svedkyne H. E. a 65 000,- Sk dňa 25. 10. 2001
za prítomnosti svedka T. E., nar. XX. XX. XXXX (žalovaný v rade 7/).
2.3. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, boli vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej
parcely č. XXXX o výmere 27 417 m2, orná pôda zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXXX. Právna
predchodkyňa žalobcov k nim nadobudla vlastnícke právo vstupom do držby titulom kúpy a reálnej
deľby podľa Uhorského práva a dedenia a vo veci vysporiadania týchto parciel začala komunikovať aj

s ostatnými spoluvlastníkmi zapísanými na LV č. XXXX pre kat. úz. N. G. I..

3. Výsluchom žalovaného 7/ T. E. bolo potvrdené, že dňa 12. 09. 2001 jeho matka F. E. uzavrela
s manželmi A. B. a H. B. kúpnu zmluvu a mala záujem predať týmto kupujúcim aj parcely č. XXXX/X,
XXXX/X A. XXXX/X o celkovej výmere 2 494 m2, ktoré avšak nemala majetkovo vysporiadané. Začala

rokovať s osobami, ktorých sa dotknutý prevod týkal a v roku XXXX zomrela. Tieto parcely B. neboli
nikdy odpredané, avšak on nepopiera dohodu, ktorú jeho mama v roku 2001 s manželmi Vojtáškovcami
uzavrela.

4. Žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva

a po pripustení zmeny žaloby sa domáhali určenia, že patria do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že naliehavosť právneho záujmu žalobcov bola
preukázaná, lebo nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva, nie sú
zapísané v katastri nehnuteľností.

5.1. Z obsahu predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 12. 09. 2001, v jej časti bod 11. sa potvrdzuje,
že predávajúca F. E. prenechala do neodvolateľného užívania kupujúcim aj nehnuteľnosti majetkovo
neusporiadané, ktoré sú špecifikované ako parc. č. 5976/5, 5976/6, 5976/7 o celkovej výmere 2 494 m2.
Toto dojednanie neobsahuje identifikáciu nehnuteľností z hľadiska spôsobilosti pre zápis práv vkladom
do katastra nehnuteľností a predávajúca v zmluve len deklarovala svoje právo titulom dlhoročnej

oprávnenej držby k týmto nehnuteľnostiam. Predávajúca sa zároveň zaviazala, že tieto nehnuteľnosti
majetkovo vysporiada a následne ich bezodplatne previesť na kupujúcich manželov bez nároku na
akúkoľvek odplatu.
5.2. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. N. G. I. sa potvrdzuje vlastnícke právo predávajúcej
F. E. k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/1-iny. Z tohto výpisu vyplývalo aj to, že pozemky k týmto domovým

nehnuteľnostiam, ktoré sa stali predmetom predaja, zostali právne neusporiadané. Rovnaký stav sa
potvrdzuje aj z LV č. XXXX pre kat. úz. N. G. I., v ktorom bolo už premietnuté nadobudnuté vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 21. 09. 2001, vkladovanej pod V 435/2001.
5.3. Žalobcovia s odstupom takmer dvadsiatich rokov podali žalobu, ktorú odvodili od oprávnenosti
držby týchto nehnuteľností proti žalovaným, ktorí nadobudli vlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, v celkovej výmere 2 494 m2.

6.1. Z predloženého geometrického plánu č. 244-262-147-88 z 17. 03. 1989 vyhotoveného Geodéziou
n. p. Žilina, stredisko Lučenec sa potvrdzuje, že novovytvorené nehnuteľnosti označené ako parc. č.
XXXX/X o výmere 84 m2, XXXX/X o výmere 93 m2 a 5976/5 o výmere 2 317 m 2 boli odčlenené

z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXXX o celkovej výmere 27 417 m2 zapísané na LV č. XXXX
pre kat. úz. N. G. I.. Z LV č. XXXX pre kat. úz. N. G. I. sa potvrdzuje, že tieto nehnuteľnosti patrili do
pôvodnej parcely č. 2834 vedenej v registri „E“ ako orná pôda, ktorej vlastníkmi sú žalovaní (ich právni
predchodcovia) a z titulov nadobudnutia ich podielov na tejto parcele nesporne vyplýva, že tieto podiely
nadobudli skôr, ako bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou F. E. a kupujúcimi manželmi

A. B. a H. B.. Z týchto titulov o nadobudnutí vlastníckeho práva vyplýva záver, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy dňa 12. 09. 2001 predávajúca F. E. s týmito nehnuteľnosťami nemohla voľne nakladať,
keďže jej vlastnícky nepatrili a teda ich nemohla ani majetkovo-právne vysporiadať bez súhlasu všetkýchdotknutých strán. Aj pri zápise geometrického plánu na oddelenie parciel platí, že kataster nehnuteľností
takúto zmenu môže zapísať len po súhlase všetkých strán a ten nebol daný.
6.2. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že

jejejvlastníkom,nemôževychádzaťlenzosubjektívnychpredstávdržiteľa.Dobrávieradržiteľamusíbyť
posudzovaná aj z hľadiska, či žalobcovia pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, mali alebo mohli mať pochybnosti o existencii
svojho práva.
6.3. Zistený stav vylučuje oprávnenosť vydržania žalovaných nehnuteľností, keďže v čase uzavretia

kúpnej zmluvy predávajúca mala vedomosť o vlastníctve ďalších osôb, a s prihliadnutím na náležitú
opatrnosť a okolnosti konkrétneho prípadu túto vedomosť mohla mať. Do doby vydržania nehnuteľnosti
nemožno započítavať stav, keď v zapisovaných údajoch katastra nehnuteľností existuje zápis
vlastníckeho práva v prospech inej osoby.
6.4. Predávajúca sa v kúpnej zmluve zaviazala vysporiadať nehnuteľnosti a tieto previesť bezodplatne
na kupujúcich. Tento záväzok je všeobecný a mohol byť naplnený len v zmluve uzavretej so žalovanými,

disponujúcimi podielmi k nehnuteľnostiam ako prevodcami a nadobúdateľkou F. E., resp. po dohode
strán prevodom na kupujúcich manželov.

7.1. Okresný súd dospel k záveru, že Kúpna zmluva, ktorú manželia A. B. a H. B. ako kupujúci
uzatvárali s predávajúcou F. E., neobsahovala predmet prevodu parc č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X

o celkovej výmere 2 494 m2. Zo stavu zápisu týchto nehnuteľností, tvoriacich časť pôvodnej pozemno-
knižnej parcely na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č.2834 orná pôda o výmere 27 417 m2
je zrejmé, že už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli podiely k tejto nehnuteľnosti prevedené
rôznymi titulmi nadobudnutia v prospech žalovaných. Na základe tohto nebolo možné uznať vydržanie
týchto nehnuteľností žalobcami, nakoľko nebola preukázaná ich oprávnená držba. Za oprávnenú držbu

nemožno považovať takú držbu, kedy osoba, ktorá sa domáha práva vydržania, má alebo mohla mať
vedomosť, že daná nehnuteľnosť je zapísaná ako vlastnícke právo v katastri nehnuteľností v prospech
inej osoby.
7.2. Právne vec okresný súd posúdil podľa § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 148 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaní boli v konaní úspešní, ale náhradu trov konania neuplatnili a ani z obsahu spisu

nevyplýva, že by im nejaké trovy konania vznikli a preto žalovaným nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

8.1. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní zo dňa 14. 12. 2023 namietali nedostatočné zistenie
skutkového stavu, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy, nesprávne právne posúdenie, porušenie

práva na spravodlivý proces a vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie.
8.2. Procesný postup súdu viedol k tomu, že sporovou stranou žalobcov bol súd, ktorý nahradil procesnú
aktivitu žalovaných a ktorý žalobu zamietol na základe posúdenia námietok a výhrad k žalobe, ktoré
nepredniesli žalovaní, ale boli vlastnými výhradami súdu. Rozsudok je z tohto pohľadu pre žalobcov
prekvapivý a nepredvídateľný.

8.3. Pôvodní žalobcovia, manželia A. B. a H. B., sa domáhali vydania rozhodnutia o určení, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobnom návrhu, nadobudli vydržaním. Existenciu tohto svojho
hmotného práva, ktorému žiadali poskytnúť súdnu ochranu, odvodzovali od ustanovenia § 134 odsek 1
Občianskeho zákonníka. Na podporu ich žalobného návrhu uviedli skutkové tvrdenie, že sa riadne ujali
držby pozemkov, ktoré sú predmetom sporu po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 12.9.2001 s predávajúcou

F. E., so súhlasom predávajúcej, ako ich dlhoročnej držiteľky a podľa jej vyhlásenia v zmluve aj majiteľky.
Pri vstupe do držby žalobcovia preukazovali svoju dobromyseľnosť tým, že vyplatili ich protihodnotu na
základe zmluvy, ktorá ohľadne pozemkov nespĺňala formálne náležitosti, ale predávajúca sa prehlásila
za ich vlastníčku, čím mohla aj v spojitosti s ďalšími listinnými dôkazmi založiť dobromyseľnosť žalobcov
pri vstupe do držby, čo podľa výslovného znenia zmluvy aj urobiť chcela. Predávajúca preukazovala

žalobcom nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním viacerými listinami a skutkovými tvrdeniami.
Žalobcoviapreukázali,žespornéparcelyregistraCXXXX/Xovýmere2317m2záhrada,parcelaregistra
C číslo XXXX/X o výmere 93 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra C číslo XXXX/X o výmere
84 m2 zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. N. G. I. jestvovali v čase podpisu kúpnej zmluvy 12.9.2001,
ajvčasepodaniažaloby,akosamostatnévecivprávnomzmysledefinovanéparcelnýmčíslom,výmerou

a kultúrou a takto boli zapísané na evidenčnom liste číslo 689 pre kat. uz. Kokava nad Rimavicou ako
parcely, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, ale sú v oprávnenej držbe predávajúcej. Po uzatvorení
kúpnej zmluvy 12.9.2001 v spolupráci s predávajúcou boli do evidencie katastra nehnuteľností zapísaní
ako oprávnení držitelia týchto pozemkov žalobcovia na evidenčný list 1944 pre kat. úz. N. G. I..8.4. Ďalším skutkovým tvrdením žalobcov bolo, že parcely, ktoré sú predmetom sporu boli vytvorené
geometrickým plánom číslo 244-262-147-88, zo dňa 17.3.1989 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely v
súčasnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. N. G. I. ako parcela registra E číslo

2834 o výmere 27417 m2 orná pôda a vymedzili okruh sporových strán tak, že na strane žalovaných
označili všetkých ideálnych spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva XXXX. Žiadne z uvedených
skutkových tvrdení žaloby nebolo zo strany žalovaných účinne popreté a legitímnym očakávaním
žalobcov preto bolo, že tieto skutkové tvrdenia bude mať súd za preukázané.
8.5. Žalovaní 1/ a 9/ sa písomne vyjadrili k žalobe len tým, že so žalobou nesúhlasia a sú ochotní svoj

podiel na liste vlastníctva číslo XXXX kat. úz. N. G. I. predať žalobcom za primeranú trhovú cenu. Za
účinné popretie nemožno považovať ani vyjadrenia žalovaných 2/ a 7/ na pojednávaní dňa 27.10.2023.
Napriek tomu súd v odôvodnení v bode 16. rozhodnutia uvádza, že „...Nemožno do doby vydržania
nehnuteľnosti započítavať takýto stav, keď v zapisovaných údajoch katastra nehnuteľností existuje zápis
vlastníckeho práva v prospech inej osoby. V tomto smere je nutné považovať obranu žalovaných za
oprávnenú, nakoľko žalobcovia ani ich právni predchodcovia nemohli tieto nehnuteľnosti platne vydržať.“

V priebehu celého súdneho konania z vyjadrení neodznela ani jedna námietka a argumentácia, ktorou
súd odôvodnil zamietnutie žaloby. Toto žalobcovia namietajú aj preto, že keby odznela, mohli by na ňu
reagovať. Dôvodom zamietnutia žaloby nebola úspešná obrana žalovaných, ale hodnotenie len časti
vybratých dôkazov predložených žalobcami zo strany súdu prvej inštancie. Pasivita žalovaných, za
ktorých prevzal iniciatívu súd, sa obrátila proti žalobcom, ktorých jediným názorovým oponentom zostal

súd, ktorého názor na vec žalobcom známy nebol.
8.6. V bode 12. odôvodnenia rozsudku sa uvádza, ktoré dôkazy súd vykonal, z čoho vyplýva, že
nevykonal všetky žalobcami navrhnuté dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení a rozhodujúcich
skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Z hodnotenia dôkazov, ktoré žalobcovia k žalobe pripojili
úplne vylúčil tie, ktorými preukazovala predávajúca F. E. žalobcom to, že nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom žaloby, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva vydržaním ešte pred uzatvorením kúpnej
zmluvy. Žalobcovia uvádzali, že predávajúca F. E., spoločne s manželom F. E., narodeným X.XX.XXXX,
odkúpili 1 spoluvlastníckeho podielu M. D., narodeného XX.XX.XXXX a jeho manželky Sabiny, rodenej
W., narodenej X.X.XXXX, k pozemnoknižnej parcele číslo 2834 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici
číslo XXXX pod B 6a, kúpnou zmluvou uzatvorenou 2.3.1967, pod číslo K./XX, registrovanou štátnym

notárstvom Lučenec pod číslom I./XX. Keby súd vykonal aj tieto dôkazy, musel by zistiť, že titul
nadobudnutia ideálneho spoluvlastníckeho podielu k parcele registra E číslo 2834 o výmere 27417 m2
ornápôda,zapísanénalistevlastníctvačísloXXXXprekat.úz.N.G.I.,užalovaných4/,7/,kúpnazmluva
RI/227/1967, na ktoré poukazoval pri odôvodnení rozsudku ako na tituly vylučujúce dôvodnosť žaloby sú
tie isté, od ktorých si predávajúca F. E. odvodzuje svoju dobromyseľnosť pri vstupe do držby predmetu

sporu. A keďže žalovaní 4/ a 7/, ako aj žalovaná 5/ sú právnymi nástupcami, deťmi predávajúcej F. E.,
je takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
8.7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.2001 súd vyvodil nesprávne skutkové zistenie, že pôvodní žalobcovia
sa nemohli domnievať, že pozemky kúpili, pretože tieto boli v zmluve jednak vymedzené neurčito, jednak
predávajúca v čase uzatvárania zmluvy nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako ich vlastníčka.

Vyhodnotením celého znenia kúpnej zmluvy, je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že pôvodní
žalobcovia zaplatili kúpnu cenu vo výške 230.000,-Sk, aj za pozemky XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X o
celkovej výmere 2494 m2 , nakoľko z bodu (11) zmluvy jednoznačne vyplýva, že po ich majetkoprávnom
usporiadaní k nim vlastnícke právo nadobudnú bezodplatne. Z toho teda vyplýva, že žalobcovia mohli
tvrdiť, že odkúpili aj pozemky, ak poukazovali na to, že za ne zaplatili kúpnu cenu, hoci ako ich vlastníci

v katastri zapísaní neboli. Predávajúca si bola vedomá, že parcelám číslo XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X
nie je založený list vlastníctva na jej meno, ale súčasne ich považuje „titulom dlhoročnej držby za svoje
vlastníctvo.“
8.8. Súd vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, nevyhodnocoval dôkazy, ktoré sú pre vec
relevantné a medzi ktoré patrí ustálenie, či predmet sporu je samostatnou vecou v právnom zmysle, a

teda spôsobilým predmetom vydržania, a či je možné ho považovať za totožný s parcelou registra E
číslo 2834 o výmere 27417 m2 orná pôda. Nesprávne skutkové zistenie (z dokazovania nevyplynulo)
je aj konštatovanie súdu, že aj pri zápise geometrického plánu na oddelenie parciel platí, že kataster
nehnuteľností takúto zmenu môže zapísať len po súhlase všetkých strán a ten nebol daný, pretože súd
nevykonal dokazovanie na preverenie okolností zápisu geometrického plánu do katastra nehnuteľností,

teda na to, či súhlas bol potrebný, a či bol alebo nebol daný. Geometrický plán zapísaný bol, o čom
svedčia údaje v katastri nehnuteľností, najmä existencia zákresu parciel v mape príslušného operátu,
ako aj evidenčný list číslo 689 kat. úz. N. G. I.. Tieto údaje sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukážeopak. V tejto časti je odôvodnenie rozsudku (hoci sa zdanlivo jedná o konštatovanie súdu obiter dictum)
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
8.9. Nesprávne právne posúdenie veci žalobcovia vidia v konštatovaní súdu: „Za oprávnenú držbu

nemožno považovať takú držbu, kedy osoba, ktorá sa domáha práva vydržania má alebo mohla mať
vedomosť, že daná nehnuteľnosť je zapísaná ako vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti v prospech
inej osoby.“ (bod 17 odôvodnenia) a tiež „ Nemožno do doby vydržania nehnuteľnosti započítavať takýto
stav, keď v zapisovaných údajoch katastra nehnuteľností existuje zápis vlastníckeho práva v prospech
inej osoby.“ Vlastník nadobudne vlastnícke právo kvalifikovaným uplynutím času oprávnenej držby, nie

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. V katastri nehnuteľností nie je pozemok, u ktorého by
nejestvoval v niektorom z operátov nejaký zápis práva v prospech nejakej osoby. Ak by sme akceptovali
názor vyslovený súdom prvej inštancie, vydržanie nehnuteľností by bolo vylúčené, nebolo by možné
podať žalobu na súd, pretože žalobca by nemal koho označiť na strane žalovaného.

9.1. Žalobcovia sa domáhali určenia, že nadobudli vlastnícke právo k trom parcelám, definovaným

parcelným číslom v príslušnom registri katastra nehnuteľností, výmerou a kultúrou, vydržaním podľa
§ 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty. Parcely sú zakreslené
na mape a majú jasne definované hranice Tvrdili, že sa držby pozemkov ujali v súlade s bodom (11)
kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.2001. Vlastnícke právo teda nadobudli uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty
skôr, než podali dňa 6.8.2021 žalobu na Okresný súd Lučenec. Dňa 2.10.2001 už boli žalobcovia

evidovaní v informačnej databáze katastra nehnuteľností na evidenčnom liste číslo 1488 pre kat. úz. N.
G. I. k predmetu sporu ako držitelia, nájomcovia a iná oprávnená osoba, ktoré informácie boli od toho
času prístupné širokej verejnosti, teda aj všetkým spoluvlastníkom zapísaným na liste vlastníctva číslo
XXXX kat. úz. N. G. I.. Ku dňu podania odvolania sa v informačnom systéme katastra nehnuteľností
k parcelám, ktoré tvoria predmet sporu uvádza: „Právny vzťah nie je evidovaný v súbore popisných

informácií katastra nehnuteľností“ k parcelám XXXX/X a XXXX/X, alebo „neevidovaný“ k parcele číslo
XXXX/X.
9.2. V čase, keď sa žalobcovia ujali držby nehnuteľností, sa predávajúca preukázala evidenčným
listom číslo 689 kat. úz. N. G. I., na ktorom bola zapísaná ako držiteľ, nájomca alebo iná oprávnená
osoba, a rovnako aj identifikáciou zo dňa 21.12.2000, v ktorej je predávajúca rovnako uvedená ako

vlastník, nájomca, držiteľ alebo iná oprávnená osoba. V tom čase v evidencii katastra nesvedčil zápis
o vlastníckom alebo inom práve k týmto nehnuteľnostiam v prospech iných osôb, preto žalobcovia
boli dobromyseľní pri vstupe do držby, že právo patrilo predávajúcej. Tieto listiny súčasne dostatočne
konkretizovali predmet držby aj formálne, hoci v článku (11) zmluvy sa uvádzali len číslami parciel a
súčtom výmer.

9.3. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že predmetom žaloby nie je parcela registra E 2834
zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX kat. úz. N. G. I., ale tri samostatné parcely, ktoré z tejto parcely
vznikli v roku 1989 a ako samostatné nehnuteľné veci boli evidované v evidencii nehnuteľností a ako ich
oprávnení držiteľ boli zapísaní právni predchodcovia žalobcov, ktorými boli F. a F. E..
9.4. V článku (11) kúpnej zmluvy uzavretej 12. 09. 2001 sa predávajúca zaviazala sa na dve alternatívy

a) pozemky vyporiadať a bezplatne previesť na žalobcov alebo b) poskytnúť žalobcom súčinnosť pri
vyporiadaní. Predávajúca bola až do svojej smrti 24.07.2009 aktívna a snažila sa dosiahnuť vydanie
notárskeho osvedčenia. Žalobcov v užívaní pozemku do dnešného dňa nikto nerušil a neruší, a preto
nevidelidôvodpodávaťžalobunapredávajúcuzanesplneniepovinnosti.PaniE.bolamimoriadnečestná
a slušná osoba. Po smrti F. E. vstúpili do jej práv a povinností jej dedičia, medziiným aj pôvodný žalovaný

4/, žalovaná 5/ a žalovaný 7/, ktorí by boli povinní pomôcť žalobcom s vyporiadaním pozemkov alebo
ich vyporiadať a na nich bezplatne previesť.
9.5. Ak teda žalobcovia po uplynutí 20 rokov trvajúcej dobromyseľnej, nerušenej a oprávnenej držby
nehnuteľností využili ustanovenie § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka a domáhajú sa určenia
vlastníckeho práva vydržaním, podľa ich názoru im v tom nebráni žiadne zmluvné dojednanie z

12.9.2001, ani to, že na liste vlastníctva XXXX pre kat. úz. N. G. I. sú zapísaní konkrétni ideálni
spoluvlastníci k pôvodnej parcele, z ktorej vznikli v roku 1989 parcely tvoriace predmet sporu.
9.6. Okresný súd nevyhodnotil skutočnosť, že v súdnom spore sa žalovaní, ktorí sa vo veci nevyjadrili,
a ktorých bola väčšina, nielen konkludentne potvrdili existenciu práva na strane žalobcov, ale tí z nich,
ktorí sú potomkami predávajúcej F. E. dodržali záväzok podľa článku (11) kúpnej zmluvy a chceli prispieť

k vysporiadaniu pozemkov. Z uvedených dôvodov a keďže žalovaní nevzniesli žiadne relevantné
námietky, sa žalobcovia domáhajú, aby súd žalobe vyhovel.

10. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania
(§385ods.1acontr.CSP),viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1CSP)arozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

12.1. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12.2. Poľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
12.3. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo vykonáva právo pre seba.
12.4. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13.1. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13.2. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14.1. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. Dobrá viera zmluvných strán ohľadne toho, čo je predmetom
zmluvy sa preukazuje iba z okolností, ktoré existovali v čase uskutočnenia kúpnej zmluvy, ktorá bola
uzavretá 12.09.2001 a ktorej predmetom boli stavby evidované na LV č. XXXX v kat. úz. N. G. I. (teraz

na LV č. XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu 230.000 Sk, pričom kupujúci podľa čl. 6 kúpnej zmluvy zobrali
na vedomie, že pozemky, na ktorých stoja prevádzané stavby, nie sú majetkovoprávne vysporiadané
a preto neboli zahrnuté ani do kúpnej ceny. Ohľadne týchto pozemkov sa zmluvné strany dohodli v čl.
11, na tom, že predávajúca sa zaviazala tieto pozemky identifikované ako parc.č. XXXX/X, XXXX/X
A. XXXX/X v celkovej výmere 2.494 m2 majetkovoprávne vysporiadať vzhľadom na to, že tieto patria

predávajúcej titulom dlhoročnej oprávnenej držby a ďalej, že potom, ako tieto pozemky vysporiada,
predávajúca ich bezodplatne prevedie na kupujúcich.
14.2. Uvedená formulácia umožňuje žalobcom domáhať sa žalobou určenia vlastníckeho práva
vydržaním za predpokladu, že preukážu podmienky vydržania titulom dlhoročnej oprávnenej držby
predávajúcej, čo predpokladá preukázať akým neperfektným právnym titulom došlo k zrušeniu

a vysporiadaniu spoluvlastníckeho práva k uvedeným pozemkom, ktoré sú evidované na LV č. XXXX
z pôvodnej pkvl. č. XXXX na základe zápisu 263/96. Uvedený zápis na liste vlastníctva č. 2500vyplýva,
že LV č. XXXX existoval už pred uzavretím zmluvy z 12.09.2001, o čom nie je v kúpnej zmluve, pokiaľ
ide o spoluvlastníkov evidovaných na LV č. XXXX a dotknutých prehlásením v čl. 11 kúpnej zmluvy
žiadna zmienka.

14.3. Žalobcovia tvrdili, že pri vstupe do držby preukazovali svoju dobromyseľnosť tým, že vyplatili
ich protihodnotu na základe zmluvy, ktorá ohľadne pozemkov nespĺňala formálne náležitosti, ale
predávajúca sa prehlásila za ich vlastníčku, čím mohla byť založená dobromyseľnosť žalobcov pri
vstupe do držby. Dobromyseľnosť kupujúcich je v prvom rade potrebné hodnotiť vzhľadom na to,
čo bolo predmetom kúpnej zmluvy, z ktorej nemožno vyvodiť žiadny právny účinok vo vzťahu

k vydržaniu vlastníckeho práva ostatných spoluvlastníkov, na strane žalovaných, okrem právnych
nástupcov predávajúcej, z čoho vyplýva, že svoju dobromyseľnosť mohli žalobcovia vzťahovať len
k spoluvlastníckemu podielu predávajúcej na sporných nehnuteľnostiach.

15.1. Inak žalobcovia dôvodne namietali, že okresný súd nemohol urobiť záver o nepreukázaní

vydržania iba zo zistenia, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúca mala mať vedomosť
o vlastníctve ďalších osôb, ktoré boli na LV č. XXXX pre kat. úz. N. G. I. evidované ako spoluvlastníci
pôvodnej parcely č. 2834 vedenej v registri „E“ ako orná pôda žalovaní (ich právni predchodcovia)
a že z titulov nadobudnutia ich podielov na tejto parcele nesporne vyplýva, že tieto podiely nadobudli
skôr, ako bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou F. E. a kupujúcimi manželmi A. B. a H.

B.. Uvedené zistenie totiž nemá vzťah ani nespochybňuje tvrdenie žalobcov, že ich vlastnícke právo
mohla vydržať predávajúca F. E. v rozsahu parc. N. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X (ďalej „sporné
nehnuteľnosti“), ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu v r. 1989.15.2. Žalobcovia však prehliadajú, že okresný súd zamietol žalobu aj z dôvodu, že žalobcovia
nevstúpili do oprávnenej držby k sporným nehnuteľnostiam, pretože nemohli byť dobromyseľní, že ich
právna predchodkyňa mala nadobudnúť vlastnícke právo. Ďalšie konštatovanie súdu, že aj pri zápise

geometrického plánu na oddelenie parciel platí, že kataster nehnuteľností takúto zmenu môže zapísať
len po súhlase všetkých strán a ten nebol daný vysvetľovalo, že na prevod vlastníckeho práva parciel
odčlenených týmto geometrickým plánom na žalobcov mali dať súhlas ďalší žalovaní spoluvlastníci,
nie len predávajúca.

16.1. Je preto správny záver okresného súdu, ktorý zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že nebolo možné
uznať vydržanie sporných nehnuteľností žalobcami, nakoľko nepreukázali ich oprávnenú držbu, pretože
za oprávnenú držbu nemožno považovať takú držbu, kedy osoba, ktorá sa domáha práva vydržania,
má alebo mohla mať vedomosť, že daná nehnuteľnosť je zapísaná ako vlastnícke právo v katastri
nehnuteľností v prospech inej osoby.
16.2. Žalobcovia neperfektný nadobúdací právny titul, ktorým mala vstúpiť do oprávnenej držby

predávajúca, ako ich právna predchodkyňa nepreukazovali. Teda nepreukazovali podstatné skutkové
okolnosti, na základe ktorých sa predávajúca mohla domnievať, že sporné nehnuteľnosti s ostatnými
spoluvlastníkmi vysporiadala.
16.3. Za nadobudnutie výlučného vlastníctve na úkor ostatných spoluvlastníkov však nemožno
považovať výlučné užívanie (resp. vylúčenie z užívania ostatných spoluvlastníkov) sporných

nehnuteľností, a to ani vzhľadom na vlastníctvo a užívanie stavieb, ktoré na týchto pozemkoch stoja,
a ktoré patrili predávajúcej a ktoré stavby právna predchodkyňa žalobcov previedla kúpnou zmluvou
z 12.09.2001.

17.1. Vzhľadom na predmet konania a neunesenie dôkazného bremena ohľadne nepreukázania na

akomskutkovomzákladesažalobcovia,resp.ichprávnapredchodkyňamohlidôvodnedomnievať,žeim
patrí vlastnícke právo k sporným pozemkom, neboli odvolacie dôvody spôsobilé spochybniť správnosti
zamietnutia žaloby z dôvodu nepreukázania skutkových tvrdení žaloby a právneho posúdenia veci.
17.2. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že vydržaniu vlastníckeho práva nebráni žiadne zmluvné dojednanie
kúpnej zmluvy z 12.9.2001, odvolací súd uvádza, že práve na základe tejto kúpnej zmluvy žalobcovia

boli povinní preukázať skutkové tvrdenia týkajúce a vydržania, lebo F. E. ako právna predchodkyňa
žalobcov preukazovali k nehnuteľnostiam (pozemkom) len užívacie práva, čo však nestačilo na
preukázanie dobromyseľnosti žalobcov ani predávajúcej, s ktorou uzavreli kúpnu zmluvu.
17.3. Žalobcovia sa nevyjadrili ani k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy, z ktorej obsahu vyplývajú,
vzhľadom na čl 11 pochybnosti o vlastníckom právnom titule, predávajúcej k sporným nehnuteľnostiam,

na základe čoho nemohli byť žalobcovia ako nadobúdatelia nad všetky pochybnosti objektívne
presvedčení o tom, že predávajúca skutočne v tom čase ,resp. dovtedy vysporiadala vlastnícke právo
s ostatnými spoluvlastníkmi. V čl. 11 ani v iných dojednaniach týkajúcich sa uvedenej kúpnej zmluvy
sa neuvádza označenie spoluvlastníkov ako dotknutých osôb ani odkaz na zápisy práv týchto osôb v
evidencii resp. v katastri nehnuteľností, pričom údaje o nich mali byť uvedené už len z dôvodu existencie

LVč. XXXXaopatrnostikupujúcich,ktorínemalidôvodspoliehaťsanato,ženebudúmusieťpo uzavretí
kúpnej zmluvy z 12. 09. 2001 sami preukazovať vydržanie práva.
17.4. Kupujúci nemohli mať za to, že vyjadrenie predávajúcej, resp. formulácia obsahu kúpnej
zmluvy sama osebe a v spojení s geometrickým plánom, preukazuje a nahrádza povinnosť preukázať
skutkové tvrdenie, či a ako sa predávajúca údajne s odstupujúcimi spoluvlastníkmi vysporiadala a

na základe čoho mohli kupujúci pri uzavretí kúpnej zmluvy skutočne nadobudnúť presvedčenie, že
vstupujú do držby sporných nehnuteľností, ktoré už neboli zaťažené vlastníckym právom žalovaných
spoluvlastníkov.
17.5. Žalobcovia v ods. 48. odvolania uvádzajú, že predávajúca sa snažila v zmysle čl. 11 dosiahnuť
vydanie notárskeho osvedčenia, čo tiež nasvedčuje tomu, že neboli splnené podmienky pre zápis

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ani po uzavretí kúpnej zmluvy pre predávajúcu, od
ktorej odvodzujú svoje právo žalobcovia. Je na ťarchu kupujúcich (žalobcov), že ponechali výlučne na
predávajúcu preukazovanie skutočnosti, že došlo v minulosti k reálnemu zrušeniu spoluvlastníctva.

18. Žalobcovia preukazovali svoju dobromyseľnosť z prehlásenia predávajúcej, že sporné nehnuteľnosti

s ostatnými spoluvlastníkmi vysporiadala a v tej súvislosti poskytne kupujúcim súčinnosť, aby mohli
sporné nehnuteľnostiakovlastníciužívať,keďžetieto impredávalaakoichvýlučnávlastníčka.Uvedené
tvrdenia a závery neboli žalobcami ničím preukázané. Dohoda zmluvných strán uvedená v kúpnej
zmluve, je založená na subjektívnych okolnostiach a na tvrdení predávajúcej, pričom proti obsahukúpnej zmluvy z 12.09.2001 stojí objektívna skutočnosť, že v rozhodnom čase svedčí vlastnícke právo
podľa zápisu v KN žalovaným, na čo správne prihliadol aj súd prvej inštancie, že právo žalobcov k
sporným nehnuteľnostiam je v kolízii s právom ostatných spoluvlastníkov, evidovaných na LV č. XXXX.

To bol napokon dôvod, pre ktorý musela žaloba smerovať proti všetkým spoluvlastníkom dotknutých
nehnuteľnosti.

19.1. Žalobcovia neuvádzali žiadne skutkové tvrdenia k tomu, akým spôsobom malo dôjsť k zrušeniu
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a ako mali byť v minulosti títo spoluvlastníci (okrem

žalovaných právnych nástupcov predávajúcej F. E.) pri zrušení spoluvlastníctva vysporiadaní zo strany
právnej predchodkyne žalobcov.
19.2. Unesenie dôkazného bremena skutkových tvrdení žaloby nemožno posudzovať a zužovať
vzhľadom na to, či a ako aj žalovaná strana sporu uplatnila svoje procesné práva. V sporovom konaní
sa nemôže obchádzať, že skutkové tvrdenia žaloby v zmysle § 150 ods. 1 CSP, ktorou je vymedzený
predmet súdneho konania, majú materiálny základ v hmotnom práve, konkrétne v § 123, § 129, §130

a § 134 Občianskeho zákonníka. Procesná pasivita žalovaných v sporovom konaní neznamená, že
sporovou stranou žalobcov bol súd, ktorý hodnotí skutkové tvrdenia žaloby na základe predložených
dôkazov. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia preto nemožno vyvodiť ani to, že súd
prvej inštancie nahradil procesnú aktivitu žalovaných.
19.3. Súd zamietol žalobu vecne správne na základe pochybnosti o údajnej dobromyseľnosti žalobcov,

ktorí sa ako kupujúci len na základe obsahu kúpnej zmluvy nemohli spoliehať na ubezpečenie, ktoré
im dala predávajúce o jej vlastníctve sporných nehnuteľností, ktoré boli vyčlenené geometrickým
plánom, pretože vôbec nie je zo žaloby zrejmé ani len to, že tieto sporné nehnuteľnosti pôvodne
zapísané v pkvl. č. XXXX a v súčasnosti na LV č. XXXX aj vzhľadom na kúpnou zmluvou uzatvorenú
02.03.1967, registrovanú štátnym notárstvom Lučenec pod číslom I./XX, ktorou predávajúca F. E.

spolu s manželom nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1-ine a že tieto skutočne užívala v rozsahu,
ktorý bol vymedzený geometrickým plánom číslo 244-262-147-88 zo dňa 17.3.1989. Z tvrdení žaloby
nevyplýva, kedy tieto sporné nehnuteľnosti s ostatnými dotknutými spoluvlastníkmi vysporiadala tak, že
ich už ako výlučná vlastníčka, najneskôr od doby vyhotovenia geometrického plánu, skutočne užívala.
Prehlásenie predávajúcej a existencia geometrického plánu ešte nepreukazujú dobromyseľnosť

predávajúcej, ani žalobcov ani vzhľadom veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúcej na pôvodnej
nehnuteľnosti, z ktorej boli geometrickým plánom vyčlenené sporné nehnuteľnosti na parc. č. XXXX
(z výmery 27.417m2). Navyše tvrdenie žalobcov ohľadne ich dobromyseľnosti sa mohlo vzťahovať iba
k spoluvlastníckemu podielu predávajúcej, avšak nie ostatných spoluvlastníkov, ktorí nie sú právnymi
nástupcami predávajúcej F. E..

20.1. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
20.2. Výrok, ktorým odvolací súd rozhodol, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP je odôvodnený tým, že žalovaným, ktorí boli aj
v odvolacom konaní úspešní, žiadne trovy neuplatnili, ani z obsahu spisu trovy žalovaných nevyplývajú.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.