Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622205345
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622205345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, C., D. XXX/XX, zast.
JUDr.IvetouPálfyFabianovou,advokátkou,SpišskáNováVes,Štefánikovonámestie5,IČO:42241481
proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, F. E. XX, zast. advokátskou kanceláriou AK Berčo
s.r.o. E. G. H., I. J. XX, IČO: 54 329 281, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/94/2022 zo 7. decembra 2023
vzneníopravnýchuzneseníč.k.5C/94/2022-171z24.apríla2024ač.k.5C/94/2022-210z13.novembra
2024

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v znení opravných uznesení z dní 24. apríla 2024 a 13. novembra 2024.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým
rozsudkom v znení opravných uznesení zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. H. E., obec E. a to k pozemku CKN parc.
č. 2059/3 o výmere 825 m2 – záhrada a CKN parc. č. 2059/4 o výmere 132 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie a rozostavanej stavbe na pozemku CKN parc. č. 2059/4 (I.) a vyporiadal ho tak, že nariadil

predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov
strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach a to každej zo strán sporu v podiele 1/2 k celku (II.)
a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (III.).

2. Z odôvodnenia vyplýva, že súd po oboznámení sa s vyjadreniami sporových strán a po vykonanom
dokazovaní, aplikujúc na vec § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Mal v konaní za preukázané a zároveň za nesporné, že

strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat.
úz. H. E., každý z nich v 1/2, ktoré boli predtým v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
ktoré manželstvo zaniklo dňom 9.3.2012. Z vyjadrení žalobkyne mal súd za nepochybné, že nemá
záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným a nemá ani záujem stať sa
výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Mal za preukázané, že v snahe dosiahnuť zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou žalobkyňa pred podaním žaloby opakovane
žalovaného kontaktovala. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by na písomné výzvy žalobkyne

o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou písomne reagoval, a teda žalobkyňa bola nútená
riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iniciovaním súdneho konania.Vychádzajúc z premisy, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a súčasne
nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové
spoluvlastníctvo zrušil.

Pokiaľ sa týka vyporiadania, konštatoval súd, že v danom prípade nebolo sporné, že reálna deľba
predmetnej nehnuteľnosti – prednostne rozostavaného rodinného domu nie je možná. Nepriamo to
vyplynulo aj zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, v ktorom je konštatované, že dom
z prevádzkového hľadiska bude tvoriť jednu bytovú jednotku so vstupom z juhozápadnej strany.
Posudzovať preto možnosť vyporiadania ďalším v poradí zákonom uvedeným spôsobom vyporiadania

a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo obom spoluvlastníkom, pričom konštatoval,
že žalobkyňa o nehnuteľnosť neprejavila záujem z dôvodu, že spolu s rodinou už dlhý čas žije v okrese
Ilava, a preto navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovaného, prípadne nariadením predaja nehnuteľností. V súdom poskytnutej lehote sa
žalovaný k žalobnému návrhu nevyjadril, v priebehu konania potom pôvodne prejavil záujem stať sa
výlučným vlastníkom vyporiadavaných nehnuteľností a predbežne odsúhlasil aj žalobkyňou požadovanú

sumu primeranej náhrady s tým, že strany mali riešiť vec mimosúdnou dohodou a následným späťvzatím
žaloby. K dohode nedošlo a ani žalovaný už nejavil záujem o nadobudnutie nehnuteľností do
svojho výlučného vlastníctva s tým, že nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie
primeranej náhrady žalobkyni, na základe čoho súd uzavrel, že neprichádzal do úvahy ani druhý spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Vzhľadom na nezáujem spoluvlastníkov o vyporiadavanú vec pristúpil súd k vyporiadaniu zrušeného
spoluvlastníctva posledným z možných spôsobov, a síce nariadením predaja veci a následným
rozdelením výťažku z predaja podľa podielov. Označil tento spôsob vyporiadania za najspravodlivejšie
rozhodnutie vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, pretože z výťažku predaja dostane každý z nich
reálnu trhovú hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu a súčasne obe strany ostávajú spoluvlastníkmi

vecí až do ich predaja, čím zároveň ostáva, konštatoval súd, žalovanému istý časový priestor na to, aby
prípadne našiel záujemcu ochotného zaplatiť kúpnu cenu vyššiu, než akú bol ochotný zaplatiť záujemca
sprostredkovaný realitnou kanceláriou zabezpečenou žalobkyňou a odsúhlasenou žalovaným.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že z procesného
hľadiska dosiahla žalobkyňa vo veci plný úspech, pretože súd v súlade s jej návrhom zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo strán. Mal za preukázané a žalovaným nespochybnené, že žalobkyňa
predtým, než podala žalobu na súd v dostatočnom časovom odstupe opakovane komunikovala so
žalovaným o otázke mimosúdneho vyriešenia sporu, pričom žalovaný k vyporiadaniu spoluvlastníctva
dohodou nepristúpil a nereagoval na písomnú výzvu žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne, čo malo
za následok nevyhnutnosť uplatniť nárok v súdnom konaní. Zohľadnil, že aj v rámci súdneho konania

bola žalobkyňa ústretová k dohode a tiež po dohode so žalovaným zabezpečila prostredníctvom
realitnej kancelárie, ktorej výber žalovaný odsúhlasil, záujemcu o kúpu nehnuteľností, avšak žalovaný
potom predaj neodsúhlasil, čo malo za následok pokračovanie v súdnom spore. Súd tak uzavrel,
že nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by na základe § 257 CSP súd
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Naopak mal za daného stavu za nanajvýš opodstatnené

azodpovedajúceprincípuspravodlivostiuplatniťprirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniapráve
zásadu procesného úspechu v spore a preto priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania
v plnom rozsahu (III.).

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/

a h/ CSP.
Mal za to, že súd v konaní rozhodol najmä na základe prijatia záveru, že on – žalovaný nemá dobrovoľný
záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a nespolupracuje pri snahe predať
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. H. E., tretej osobe. S týmito závermi sa nestotožnil.
Mal za zrejmé, že dlhodobo žalobkyňa nemala záujem zostať podielovou spoluvlastníčkou najmä

z dôvodu, že trvalo býva v C. a rozostavaný dom s pozemkom neužíva a ani ho v budúcnosti nemieni
užívať a ani nemá záujem zachovať ho pre syna, ktorého má spoločne so žalovaným. Namietal, že toto
nemožno považovať za jedinú relevantnú okolnosť, ale bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti,
ktoré tvrdil, že vyplývajú z obsahu spisu. Poukázal na to, že so stavbou rozostavaného domu začali
strany sporu ešte ako manželia , na zabezpečenie finančných prostriedkov potrebných na stavbu odišiel

žalovaný pracovať do Veľkej Británie, kde pracuje dodnes, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku bola
rozhodujúca pre zánik vzťahu a rozvod manželstva, z ktorého pochádza jediný dnes už plnoletý syn.
Žalovanýargumentoval,ževzáujmezachovaniamajetkupresynamalzáujemzarobiťďalšieprostriedkyna dokončenie rozostavaného domu, aby mal syn nejaké puto k miestu trvalého bydliska žalovaného
a k rodine bývajúcej v Slovinkách.
Za relevantné tak vo vzťahu k veci samej, ale aj k rozhodovaniu o trovách označil to, ako sa žalobkyňa

chovala pred podaním žaloby, teda aké sumy od neho požadovalo na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Sama v žalobe uviedla, že žiadala, aby bola vyplatená z hodnoty rozostavaného
domu s pozemkom 113.000 eur, ktorú odhadla ňou oslovená realitná kancelária, a teda na vyplatenie
svojho podielu žiadala 56.500 eur. Žalovaný považoval túto sumu za neprimerane navýšenú a preto
s ňou nesúhlasil, a teda dôvodil, že mu nemožno klásť za vinu, že s predsúdnym návrhom žalobkyne

nesúhlasil,keďževpriebehukonaniavyplynulo,žetakátopožiadavkažalobkynebolazjavnenedôvodná.
Počas konania boli vypracované dva znalecké posudky; podľa ním - žalovaným predloženého
znaleckého posudku Ing. Edity Baginovej č. 125/2022 z 11.7.2022 , bola hodnota rozstavaného domu
s pozemkom odhadnutá na 69.300 eur. Podľa žalobkyňou predloženého znaleckého posudku znalca
Ing. Leoša Kopeckého č. 115/2023 zo 16.6.2023, bola hodnota rozostavaného domu s pozemkom
odhadnutá na sumu 78.600 eur, ktorý znalecký posudok žalobkyňa predložila súdu na pojednávaní

11.7.2023 a jemu – žalovanému tesne pred týmto pojednávaním. Súd na základe toho, že išlo o (časovo)
aktuálnejší znalecký posudok ako znalecký posudok Ing. Edity Baginovej č. 125/2022 mal za dôvodné
z neho vychádzať. Žalovaný po tomto dôkladne zvážil svoje možnosti a potreby a dospel k záveru,
že nedisponuje dostatočnými prostriedkami na výplatu a preto v celom rozsahu súhlasil s tým, že
sa spoločne so žalobkyňou pokúsia rozostavaný dom s pozemkom predať a výťažok z predaja si

rozdelia rovným dielom. Súhlasil s tým, že nehnuteľnosti bude na predaj ponúkať realitná kancelária ILP,
s.r.o. a tvrdil, že pri následnom ponúkaní rozostavaného domu s pozemkom poskytol v rámci svojich
možností, keďže bol pracovne vo Veľkej Británii maximálnu súčinnosť, a to stavbu mal sprístupniť
na požiadanie jeho brat bývajúci v Slovinkách a tvrdil, že nikdy v tomto smere nerobil žiadne prieky,
ktoré by nasvedčovali tomu, že mal záujem akokoľvek mariť predaj nehnuteľností. Neoslovoval žiadne

ďalšie kancelárie, pretože to tak bolo dohodnuté so žalobkyňou, že predaj bude zabezpečovať realitná
kancelária ILP, s.r.o. a preto mal za nepochopiteľné, že aj táto skutočnosť je mu v konaní pričítaná na
ťarchu.Namietal,žeanirealitnákanceláriaanižalobkyňamuneoznámili,zaakúsumubuderozostavaný
dom s pozemkom kancelária ponúkať na predaj, logicky očakával, že to bude suma, čo najvyššia
a minimálne bude vychádzať zo znaleckého posudku Ing. Leoša Kopeckého. Tvrdil, že bol osobne

prítomný počas svojho pobytu na Slovensku na obhliadke nehnuteľností záujemcom o kúpu, ktorého
sprostredkovala realitná kancelária ILP, s.r.o. a aj po návrate do Veľkej Británie záujemcovi zasielal
podklady, ktoré si tento žiadal.
Následne, tvrdil, že bol realitnou kanceláriu a tiež žalobkyňou požiadaný, aby podpísal rezervačnú
zmluvu s tým, že rozostavaný dom s pozemkom sa odpredá konkrétnemu záujemcovi za 65.000 eur,

z čoho 3.500 eur mala byť odmena realitnej kancelárie a výťažok z predaja pre žalobkyňu a preň mal byť
po 30.750 eur, s čím nesúhlasil z dôvodu nízkej ceny. Išlo o cenu bola nižšiu než bol odhad v znaleckom
posudkom K. L. a výrazne nižšiu než odhad v znaleckom posudku Ing. Kopeckého. Preto ho táto ponuka
zaskočila, to však neznamená, nemal záujem rozostavaný dom s pozemkom odpredať.
Dôvodil ďalej, že rozostavaný dom s pozemkom, je majetok o ktorého nadobudnutie a udržanie sa snažil

praktickýcelýsvojproduktívnyživot,aktorémuvkonečnomdôsledkuobetovalrodinuapretomalzáujem
na tom, aby tieto nehnuteľnosti neboli odpredané narýchlo a najmä nie pod primeranú cenu. Mal záujem
rozostavaný dom odpredať a dokonca aj za sumu nižšiu než bola odhadnutá K. C. M., a to akceptoval by
predajnú cenu 70.000 eur, ktorá by bola medzi nich rozdelená rovným dielom, a to každému po 35.000
eur. Deklaroval svoj záujem na tom, aby sa nehnuteľnosti počas primeranej doby – v trvaní dvoch až

troch mesiacoch ponúkali za takúto kúpnu cenu a ak predaj nebude úspešný, je pripravený postupne
cenu znižovať.
Mal za to, že ak sú obaja podieloví spoluvlastníci ochotní spoločné nehnuteľnosti odpredať, ako
v danom prípade, a keď žalovaný má záujem sa pri speňažovaní majetku správať ako dobrý
hospodár, a teda nesúhlasí s rýchlym predajom za prinízku cenu, nemožno rozhodnutím súdu

nariadiť predaj nehnuteľnosti. Mal z vykonaného dokazovania za zrejmé, že nepožaduje predaj za
neprimerane vysokú cenu, ale naopak je ochotný súhlasiť aj s predajom pod cenu odhadnutú znaleckým
posudkom predloženým žalobkyňou. Nemožno mu teda pričítať na ťarchu, že sa so žalobkyňou na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodol predtým, než žalobkyňa bola „nútená“
podať žalobu, ak požadovala pri vyplatení svojho podielu vychádzať z hodnoty vysporiadavaných

nehnuteľností 113. 000 eur. Mal za zjavné, že žalobkyňa pred podaním žaloby požadovala od neho na
vyplatenie podielov neprimerane vysokú sumu a dôvodne jej návrh na vyplatenie podielov neakceptoval.
Pretonemožnouzavrieť,žebyon-žalovanýzavinilvzniktohtokonaniaamalbynahrádzaťtrovykonania
žalobkyni.Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného označila rozsudok za vecne správny. Poukázala

na to, že v odvolaní žalovaný síce uviedol odvolacie dôvody, ale iba formálne bez toho, aby boli
riadne odôvodnené. Z odvolania nie je možné zistiť, v čom vidí žalovaný pochybenie súdu prvej
inštancie, v čom vidí nedostatky rozhodovania súdu, čo namieta. Mala za to, že takto koncipované
odvolanie nie je preskúmateľné a nedá sa z neho zistiť na základe čoho sa domáha zrušenia rozsudku.
Podľa nej, v skutočnosti v odvolaní žalovaného uvedené skutočnosti/argumenty (podľa žalovanej

„príbehy“ – poznámka odvolacieho súdu) neodôvodňujú ani jeden odvolací dôvod. Teória žalovaného
o zachovaní majetku pre syna, objavuje sa až po podaní žaloby na súd. Poukázala na to, že už pri
zápise zmeny bezpodielového spoluvlastníctva manželov do podielového spoluvlastníctva, nedokázala
pre zabezpečenie zápisu tejto skutočnosti skoro rok zabezpečiť podpis žalovaného. Pokiaľ prejavila
snahu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, tvrdila, že žalovaný jej robil prieky, nakoniec
povedal, že by chcel získať nehnuteľnosti, s čím aj ona súhlasila, avšak nie za sumu 10.000 eur, ktorú

jej ponúkal na vyplatenie. Navrhla preto rozostavaný rodinný dom predať. Žalovaný spočiatku súhlasil,
ale v konečnom dôsledku konal tak, že odradil minimálne štyroch záujemcov o kúpu nehnuteľností
a v priekoch pokračoval počas celej doby snáh žalobkyne. Žalobkyňa uzavrela, že riešila problém od
roku 2019 a skutočne nemala inú možnosť, iba podať žalobu na súd.
Poukázala na to, že aj v konaní pred súdom žalovaný deklaroval, že chce nehnuteľnosť pre seba

a že žalobkyňu vyplatí, v dobrej viere ustúpila aj z hodnoty vyrovnávacieho podielu podľa znaleckého
posudku, len aby došlo k vyporiadaniu a spoluvlastníctvo bolo zrušené, následne však žalovaný oznámil,
že nemá peniaze na vyplatenie, a teda predaj nehnuteľností zmaril, keďže nesúhlasil s predajnou cenou.
Uviedla, že podľa jej názoru sa žalovaný ako dobrý hospodár nespráva, tak ako to tvrdí v odvolaní,
a nemá žiadnu predstavu o realite, keď ceny nehnuteľností sú diametrálne odlišné od cien, kedy prvýkrát

navrhla predaj domu; a to sú nižšie a postupom času bude cena ešte nižšia, lebo nehnuteľnosti chátrajú.
Poukázala na to, že ide o nehnuteľnosť, ktorá nemá elektrinu, vodu, plyn, nemá okná ani dvere, nie je
dokončená ani do stavu holodomu a ten, kto ju kúpi bude mať s jej dokončením vysoké náklady. Tento
stav je nevyhnutné zohľadniť pri určení ceny domu. Hodnoty v znaleckých posudkoch stanovili znalci
podľa tabuliek, to však neznamená, že za takúto cenu sa nehnuteľnosť predá na trhu, lebo tam cenu

určuje dopyt. Dodala, že nikdy nesúhlasila s návrhom žalovaného, že on si v rámci vyrovnávacieho
podielu zoberie vyššiu čiastku ako ona - žalobkyňa.
Pokiaľ sa týka realitnej kancelárie, zabezpečila ju v spolupráci s advokátskou kanceláriou s tým, že
ak by to bola nechala na žalovaného, k predaju by nedošlo nikdy. O všetkom čo sa dialo, tvrdila,
že bol žalovaný informovaný. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne včítane

rozhodnutia o trovách konania.
Navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie ako nedôvodné a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu.

5. Dňa 10.6.2025 doručil žalovaný podanie označené „Vyjadrenie vo veci“, v ktorom uviedol, že po tom,

čo podal odvolanie aj naďalej vyvíjal aktivity smerujúce k spoločnému odpredaju rozostavaného domu
s pozemkom, pričom ho oslovil záujemca o kúpu tohto rozostavaného rodinného domu A. A., ktorý
mal záujem nehnuteľnosti odkúpiť za kúpnu cenu 80.000 eur, po 40. 000 eur pre každú zo sporových
strán. Žalobkyňa s uzavretím takejto kúpnej zmluvy súhlasila. Za tým účelom zabezpečil aj vyhotovenie
návrhu kúpnej zmluvy, ktorý bol zaslaný žalobkyni a všetky zmluvné strany návrh kúpnej zmluvy zaslaný

emailom 21.3.2025, akceptovali. Záujemca, ktorý vopred avizoval, že časť kúpnej ceny bude financovať
prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, vykonal všetky potrebné
úkony na poskytnutie úveru Slovenskou sporiteľňou, ktorá rovnako k návrhu kúpnej zmluvy nemala
žiadne výhrady. Po posúdení žiadosti záujemcu o úver však záujemcovi oznámila, že mu neposkytne
dostatočný úver na to, aby dokazoval financovať kúpnu cenu, a preto bol záujemca nútený od zámeru

kúpiť rozostavaný dom s pozemkom, odstúpiť. Doposiaľ tak k spoločnému odpredaju nehnuteľností
nedošlo, nie však pre neochotu žalovaného, ale preto, že ním zabezpečený záujemca musel od svojho
zámeru odstúpiť a iného záujemcu doposiaľ nezabezpečil, nezabezpečila ho ani žalobkyňa.
Prehlásil, že má záujem rozostavaný rodinný dom s pozemkom spolu so žalobkyňou predať tretej
osobe, v tom medzi nimi v súčasnosti neexistuje spor. Mal za to, že toto konanie stratilo zmysel a je

nedôvodné, aby súd rozsudkom nariaďoval predaj nehnuteľností, ak obaja spoluvlastníci majú záujem
o ich odpredaj.
Žiadal súd, aby toto vyjadrenie zaslal žalobkyni s tým, aby sa vyjadrila či v súčasnosti má záujem
o odpredaj spoločných nehnuteľností, resp. či jeho konanie takémuto záujmu zodpovedá. Vyslovilpresvedčenie, že aj žalobkyňa musí hodnotiť jeho konanie ako nepochybne smerujúce k spoločnému
odpredaju spoločných nehnuteľností, v dôsledku čoho je toto súdne konanie nadbytočné, a teda
neúčelné.

6. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli v odvolacom konaní dané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným

ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími
dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, rozsudok je
vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. septembra 2025 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a
zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 12.9.2025.

9. Žalovaný/odvolateľ odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/

CSP, teda dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) a nesprávnym procesným postupom mu znemožnil aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V čom uplatnené odvolacie
dôvody spočívajú, nešpecifikoval. Neuviedol, v čom súd pochybil pri zisťovaní skutkového stavu a ktoré

konkrétne jeho skutkové zistenia napáda ako nesprávne, neuviedol ani v čom spočíva nesprávne právne
posúdenie veci, akého pochybenia sa mal súd pri právnom posúdení veci dopustiť.
Jedinepokiaľsatýka uplatneniaodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b/CSPpovažujeodvolací
súd za nepochybné z obsahu odvolania z 19.1.2024, že žalovaný namietal nesprávne elektronické
doručenie rozsudku, ktoré pochybenie však súd prvej inštancie napravil a doručil žalovanému (aj

žalobkyni) písomné vyhotovenie rozsudku elektronicky správne do vlastných rúk (právneho zástupcu
žalovaného) 12.5.2024 a žalovaný v odvolacej lehote doručil elektronicky 16.5.2024 odvolanie zo dňa
16.5.2024 (č.l. 177 spisu), v ktorom odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ označil, avšak konkrétna
námietka nesprávneho doručenia rozsudku už nie je obsahom podaného odvolania a teda, v konečnom
dôsledku, prihliadnuc pri rozhodovaní o podanom odvolaní na toto vyhotovenie odvolania, odvolanie

neobsahuje konkretizáciu procesného pochybenia súdu dôsledkom ktorého by malo byť porušenie
práva na spravodlivý proces.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo v rozsahu vymedzenom podaným odvolaním (§ 379, §380
CSP) posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak na základe žalobného návrhu žalobkyne,

ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva vymedzených nehnuteľností
a jeho vyporiadania prikázaním predmetných vymedzených nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovaného s tým, že jej na vyrovnanie podielov vyplatí 56.000 eur a náhrady trov konania, rozsudkom
zrušilpodielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovanéhoknehnuteľnostiamevidovanýmnaLVč. XXXX
pre kat. úz. H. E., toto vyporiadal nariadením predaja týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja

nehnuteľností bude rozdelený v podiele po 1 každému z nich a priznal žalobkyni proti žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vovzťahukodvolaniužalovaného,ktorýmnapadolnesprávnosť rozsudkusúduprvejinštancie,odvolací
súd prioritne zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi
dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzili v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania.

11. Z odvolania je zrejmé, že odvolateľ uviedol odvolacie dôvody len ich citáciou podľa zákonného
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, ale obsahovo nevysvetlil, v čom konkrétne vidí nesprávnosť
rozhodnutia, iba všeobecne tvrdil, že súd nesprávnym procesným postupom mu ako strane znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak žiadnym
spôsobomnešpecifikoval akým,resp.ktorýmavčomspočívajúcimnesprávnympostupomsúdu musúd
znemožnil uskutočniť jeho procesné práva, aké, resp. ktoré procesné práva, a to až v takej miere, žetým došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces, v čom konkrétne spočívajú nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie, ktoré skutkové zistenia súdu z napadnutého rozsudku za také považuje a
v čom konkrétne podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Odvolateľ v skutočnosti len vyjadril nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie, ktorý na základe zisteného
skutkového stavu žalobe vyhovel, podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného zrušil, na jeho
vyporiadanie nariadil predaj spoločných nehnuteľností s tým, že tak žalobkyni ako aj žalovanému
pripadne podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu z výťažku predaja 1/2 a priznal žalobkyni ako

v spore úspešnej strane náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
Namietal to, že podľa jeho názoru súd rozhodol spor najmä na základe ustálenia/záveru, že on
žalovanýnemalzáujemnazrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva,vkonečnomdôsledkuže
nespolupracovalprisnahepredaťspoločnénehnuteľnostitretejosobe,sktorýmizávermi, sanestotožnil,
čo následne rozsiahlo dôvodil opisovaním svojich postojov v konaní.
Namietal, že za situácie, keď sú obaja podieloví spoluvlastníci ochotní spoločné nehnuteľnosti

odpredať a keď on - žalovaný má záujem sa pri speňažení majetku správať ako dobrý hospodár (a
nesúhlasí preto s rýchlym predajom za prinízku cenu), nie je možné rozhodnutím súdu nariadiť predaj
nehnuteľností. Z dokazovania mal za zrejmé, že nepožaduje predaj za neprimeranú cenu, práve naopak,
je ochotný súhlasiť aj s predajom nehnuteľností pod cenu odhadnutú znaleckým posudkom predloženým
žalobkyňou.

Dôvodil, že za daných okolností nemožno mu pričítať na ťarchu, že sa so žalobkyňou na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodol pred tým, než žalobkyňa podala žalobu, ak
požadovala pre vyplatenie svojho podielu vychádzať z hodnoty vysporiadavaných nehnuteľností
113.000 eur, v konaní nebolo preukázané (a ani žalobkyňou tvrdené), aby od začatia konania (kedy
žalobkyňa žiadala vyplatiť podiel zo sumy 113.000 eur) došlo k takému znehodnoteniu spoločných

nehnuteľností, ktoré by odôvodňovalo rapídne zníženie ich hodnoty, alebo aby došlo k zníženiu
všeobecná hodnota nehnuteľností pri zachovaní ich technickej hodnoty.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý
by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu v súdenej veci. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvej inštancie predostretých dôvodov by zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov

súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na nesúhlas
odvolateľa/žalovaného s dôvodmi, resp. postupom súdu v konaní však odvolací súd reagujúc na jeho
odvolacie i námietky považuje za potrebné doplniť nasledovné:

14. K odvolacej námietke žalobcu, že súd rozhodol spor najmä na základe ustálenia/záveru, že

on žalovaný nemal záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že v konečnom
dôsledku nespolupracoval pri snahe predať spoločné nehnuteľnosti tretej osobe, odvolací súd
uvádza, že ide o námietku nedôvodnú a právne neopodstatnenú. Rozsiahle dôvodenie odvolateľa
v odvolaní poukazovaním na jeho postoje v konaní a ich obhajovanie považuje odvolací súd za
právne irelevantné pre konečné rozhodnutie vo veci; ide o tvrdenia uplatnené už v konaní pred

súdom prvej inštancie s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku riadne a argumentačne správne
vyporiadal. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd v konaní o veci postupoval plne v súlade
so zákonom a na základe žalobného návrhu žalobkyne, podielovej spoluvlastníčky rozhodoval
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu. Tzv. „spor“ o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva môže začať na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v

spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať. Toto právo každého spoluvlastníka vyplýva
zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu,
ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi
spoluvlastníkmi nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, napriek
opakovaným snahám žalobkyne. Žalobkyňa sa preto dôvodne obrátila s návrhom na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. V žalobe navrhovala, aby súd spoluvlastníctvo
vyporiadal prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, ktorý s týmto spôsobom vyporiadania aj
v priebehu konania súhlasil. Keďže strany prejavili v tomto štádiu konania záujem riešiť vec mimosúdne
dohodou s následným späťvzatím žaloby, súd im to umožnil a poskytol primeranú lehotu. Avšak k dohode nedošlo a následne už ani žalovaný nejavil záujem o nadobudnutie nehnuteľností do svojho
výlučnéhovlastníctvastým,ženedisponujedostatkomfinančnýchprostriedkovnavyplatenieprimeranej
náhrady. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,

musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. V danej veci súd prvotne, keďže k dohode strán
sporunedošlo,konštatovalnemožnosťreálnehorozdeleniaveci,predmetupodielovéhospoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného. Vzhľadom na vyjadrenia strán sporu, kedy ani žalobkyňa ani žalovaný
nejavili záujem o nadobudnutie nehnuteľností výlučného vlastníctva s vyplatením primeranej náhrady

ustupujúcemu spoluvlastníkovi, neprichádzal do úvahy ani druhý spôsob vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva. Posledným zo spôsobov vyporiadania pri zrušení podielového spoluvlastníctva je
predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa hodnoty spoluvlastníckeho podielu. Na
základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k predmetným nehnuteľnostiam je potrebné zrušiť a vyporiadať a to keďže podľa § 142 ods. 1 veta
štvrtá Občianskeho zákonníka bol naplnený predpoklad, že „žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce“,

nariadil predaj spoločnej nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku spoluvlastníkom podľa podielov.

15. Bez akejkoľvek opory v zákone je i námietka odvolateľa argumentujúceho v odvolaní, že za situácie,
keď sú obaja podieloví spoluvlastníci ochotní spoločné nehnuteľnosti odpredať a keď on - žalovaný má
záujem sa pri speňažení majetku správať ako dobrý hospodár a nesúhlasí preto s rýchlym predajom

za prinízku cenu, nie je možné rozhodnutím súdu nariadiť predaj nehnuteľností. To, čo odvolateľ tvrdí,
nevyplýva to zo žiadneho ustanovenie zákona. Žalovaný opomína, že ide o súdne konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré je oprávnený podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka iniciovať každý podielový spoluvlastník, ktorý už nemieni zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu
a ak nedošlo k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalobca, resp.

žalobkyňa, ktorá začala súdne konanie je i pánom sporu a len ona je oprávnená s návrhom na začatie
konania disponovať. Žalobkyňa v danej veci žalobu späť nevzala a preto súd vo veci autoritatívne
rozhodol rozsudkom. Rozsudok o nariadení predaja spoločnej nehnuteľnosti a rozdelení výťažku medzi
podielovýchspoluvlastníkov,resp.stranysporu sastávaponadobudnutíjehoprávoplatnostiexekučným
titulom. Pokiaľ žalovaný prezentuje v odvolaní svoju snahu zachovať sa pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva ako dobrý hospodár, odvolací súd dodáva, že v danej žalovaný na to
mal vytvorený dostatočný časový priestor, a to najneskôr už od prvej výzvy žalobkyne na zrušenie
a vvporiadanie podielového spoluvlastníctva, priestor mal vytvorený aj v priebehu súdneho konania
keď súd na základe zhodne prejavenej vôle žalobkyne a žalovaného o mimosúdne usporiadanie
veci poskytol im za tým účelom lehotu na také riešenie, a napokon ako podotkol už súd prvej

inštancie, takýto priestor v konečnom dôsledku vznikol žalobcovi i po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
keďže rozsudok súdu na základe žalovaným podaného odvolania nenadobudol doposiaľ právoplatnosť.
Bezpochyby, pri uvažovanom speňažení majetku žalovaný ako dobrý hospodár nemôže vynechať
z uvažovaného procesu žalobkyňu ako ďalšieho a to rovnocenného podielového spoluvlastníka.

16. V podobnom duchu ako vyššieuvedená odvolacia námietka je vyhotovené i podanie žalovaného
doručené odvolaciemu súdu 10.6.2025, v ktorom žalovaný znovu prehlásil, že má záujem rozostavaný
rodinný dom s pozemkom spolu so žalobkyňou predať tretej osobe, že v tom medzi nimi v súčasnosti
neexistuje spor, argumentuje, že toto konanie stratilo zmysel a má za nedôvodné, aby súd rozsudkom
nariaďoval predaj nehnuteľností, ak obaja spoluvlastníci majú záujem o ich odpredaj. Vyslovil

presvedčenie, že aj žalobkyňa musí hodnotiť jeho konanie ako nepochybne smerujúce k spoločnému
odpredaju spoločných nehnuteľností, v dôsledku čoho je toto súdne konanie nadbytočné, a teda
neúčelné. Odvolací súd na margo uvedených názorov žalovaného /odvolateľa len odkazuje na svoj
vyššieuvedený (ad odsek 15.) názor, nakoľko žalovaný v podaní len rozviedol svoju odvolaciu námietku
o neopodstatnenosti pokračovania v tomto konaní.

17. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo jediným možným
a účelným spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva nariadenie predaja nehnuteľností a
rozdelenie výťažku podľa podielov (tretia eventualita), za správny . Súd takto rozhodol v súlade s §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súlade so zásadou, že nikoho nemožno nútiť aby zotrval v

spoluvlastníctve a rovnosti medzi spoluvlastníkmi. Svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil.18. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nariadením predaja
nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa podielov je plne v súlade so zákonom a judikatúrou, preto
odvolací súd rozsudok v merite veci potvrdil ako vecne správny.

19. Žalovaný /odvolateľ namietal voči celému rozsudku, t.z. včítane výroku o trovách konania. Mal
za to, že nezavinil vznik toho konania a nemal by preto nahrádzať trovy konania žalobkyni. Dával do
pozornosti svoj záujem konať pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva ako dobrý hospodár, dôvodil, že
mu nemožno pričítať na ťarchu sa so žalobkyňou na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

nedohodol, keďže považoval za zrejmé, že pred podaním žaloby požadovala od neho na vyplatenie
podielov neprimerane vysokú sumu.

20. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že ani odvolanie žalovaného voči výroku o trovách
konania nie je dôvodné. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia
o trovách konania nevyhodnocoval otázku „zavinenia“ vzniku konania, ale rozhodoval o náhrade trov

konania podľa zásady úspechu v spore. Súd správne priznal náhradu trov konania žalobkyni ako
procesneúspešnejstrane.Neopomenul zaoberaťsaimožnosťou podľa§257CSPvýnimočnenáhradu
trov konania žalobkyni nepriznať, avšak vyhodnotiac postoje tak žalobkyne ako i žalovaného a to
v konaní ale i pred začatím konania, dospel k správnemu záveru, že žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa neboli preukázané.

Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, keďže dosiahla cieľ svojej
žaloby, zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Skutočnosť, že súd zvolil inú z alternatív podľa §
142 Občianskeho zákonníka než pôvodne navrhovanú (prikázanie vs. predaj), nezakladá neúspech
žalobkyne v konaní. Okrem toho žalobkyňa preukázala snahu o predžalobné mimosúdne riešenie
a zrušenie spoluvlastníctva dohodou (zasielanie výziev), na ktoré snahy žalovaný nereagoval a teda je

možné uzavrieť, že konanie bolo iniciované z dôvodu nečinnosti žalovaného. Odvolacia argumentácia
odvolateľa je irelevantná.
Žalovaný nepreukázal ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by
odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej žalobkyni.

21. S poukazom na uvedené ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací
súd ako vecne správny potvrdil rozsudok aj v napadnutom výroku III. o trovách konania.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho

konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v odvolacom konaní úspešnej
žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.