Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 18T/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010429
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925010429.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci obžalovaného

A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Rimavskej Sobote dňa 16.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B.,
nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E. XXXX/XX, C. D., okres C. D.

je v i n n ý, ž e

od presne nezisteného dňa roku 2013 do dňa 12.08.2024 v byte na ulici F. G. XXXX/XX A. H. C. D., ako
aj v rodinnom dome G. na ulici E. v meste C. D., spôsoboval opakovane psychické a fyzické utrpenie
svojej družke H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, C. D., t. č. G. XX/XXX, C. D., tým,
že jej opakovane na začiatku ich vzťahu asi v týždňových intervaloch vulgárne, oplzlo nadával výrazmi
uvedenými vo vyšetrovacom spise, ponižoval ju, že za nič nestojí, nech zomrie, kričal na ňu, neustále

jej vyčítal predchádzajúce vzťahy, partnerov, fyzicky ju napádal takým spôsobom, že ju udieral päsťou
do hlavy, nôh, ramena, chrbta, kontroloval jej mobilný telefón, SMS správy, zakazoval jej stretávať sa
s jej rodinou, chodiť preč bez toho, aby mu to dopredu oznámila, musela mu oznamovať kedy presne
odchádzala do obchodu na nákup, prechádzku s deťmi, kedy sa vracala, keď chodili spolu von, musela
sa pozerať stále do zeme, lebo keď sa pozerala inde, tak si myslel, že sa pozerá na iných chlapov, za čo
ju doma napomínal, bil, vyhrážal sa jej, že ju zabije keď ho opustí, keď robila v spoločnosti I. J. v meste
C. D. a keď bola v zamestnaní, musela stáť pri okne, aby ju videl a mohol pozorovať aj ďalekohľadom
z okna bytu na ulici F., keď robila v čínskom bistre na ulici B. B., musela mať zapnutý videohovor, aby

videl koho počas dňa obsluhuje, aj počas jej prvého tehotenstva v roku 2014 ju bil, kričal, nadával jej a
zbil ju aj keď mala maloletú dcéru na rukách, načo odišla ona na nejaký čas bývať ku svojej matke, tiež
zaútočil na nožom, ktorý priložil k jej lýtku, keď vyšla najavo jeho nevera, pričom sa jej vyhrážal zabitím
ak zoberie deti od neho preč, aj v lete 2024 na ňu zaútočil sekerou v ruke keď chcela ísť s dcérou na
ihrisko, pričom jej povedal, že čo si to dovoľuje a vyhrážal sa jej zabitím, naposledy sa tak stalo dňa
11.08.2024 asi okolo 23.00 h keď prišiel domov a ona už spala, vošiel do izby, kde jej začal vulgárne,
oplzlo nadávať výrazmi uvedenými vo vyšetrovacom spise, fyzicky ju napadol, udieral ju, škrtil, ťahal za

vlasy, kopal, kde ona po tomto odišla bývať od neho odišla preč ku svojej matke, pričom ona pred tým
neodišla od neho bývať preto, lebo najskôr ho ľúbila a potom sa už bála, mala strach, že keď odíde, tak
ju zabije, taktiež nebola na lekárskom ošetrení, nakoľko sa ho bála a aj sa hanbila,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávanímstrachu a stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické, psychické zdravie
a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. so zbraňou a po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na

trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa§51ods.1Trestnéhozákonaspoužitím49ods.lpísm.a/Trestnéhozákonaobžalovanémuvýkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu mu ustanovuje skúšobnú dobu
v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona samosudca obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu

v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal obžalobu na obžalovaného, pre skutok
kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a, odsek

3 písmeno d Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a, písmeno b Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, znalkyňu H. K. L., znalkyňu
M. N. A., svedkyňu – poškodenú H. F., svedka N. O., svedkyňu B. B., svedka P. B., svedkyňu L. F.,

svedka H. M., svedkyňu P. Q. a svedkyňu A. F..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sú druhom a družkou, bývajú spolu od
decembra 2012 a majú spolu tri deti, z toho dcéra má 10 rokov a deti dvojičky 9 rokov. V dome bývajú
aj s dcérou obžalovaného z prvého vzťahu, B. a otcom obžalovaného P. B.. Trvá na svojej výpovedi

z prípravného konania, že išlo o bežné hádky z dôvodu nevery. Obžalovaný si našiel milenku, a keďže
jeho družka a milenka pracovali spolu a každý deň sa videli, vznikalo z toho napätie. Aj on bol žiarlivý na
družku. Keď jeho družke zomrel otec, nevenoval sa jej dostatočne, nakoľko je taxikárom a je v práci aj do
22.00 či 23.00 hod, družka si myslela, že opäť niekoho má. Po tom, čo ho opustila, si nechal zveriť deti,
nakoľko deti povedali, že chcú ostať s ním a hnevali sa na mamu, že odišla. S družkou sa chcel udobriť,

už pracuje menej a je viac doma, nakoľko stavia dom. Priznal, že sa často hádali, ale za 10 minút už
boli udobrení. Stalo sa, že keď mu dala družka facku, obžalovaný jej ju vrátil. Obžalovaný sa priznáva
aj k vzájomným nadávkam, či nejakým vyhrážkam, ale k fyzickým útokom nedochádzalo. Poprel aj útok
s nožom či sekerou. Poškodenej nezakazoval stretávať sa s rodinou, nesledoval ju ani ju nikdy nebil.
Obžalovaný sa ospravedlnil svojej manželke. Uviedol, že je výbušnejšej povahy a ľutuje, že sa dostali

až sem. Bude sa snažiť byť lepším manželom a snažiť sa, obaja pracujú a vychovávajú spolu tri deti.

SvedkyňapoškodenáH.F.vypovedala,žejedružkouobžalovanéhoamajúspolutrideti.Sobžalovaným
bývali spolu od roku 2012 a v roku 2022 na presťahovali. Je zamestnaná. Od kedy bol obžalovaný
prepustený z väzby, od vtedy žijú všetci spolu s 3 deťmi aj s B. a jeho otcom. Nemajú žiadny problém

a žijú lepšie ako predtým. Poškodená uviedla, že si prešla ťažkým obdobím po tom, ako jej v júni2024 zomrel otec, kedy prišla aj na to, že jej je obžalovaný neverný. Aj v minulosti jej už mal byť
neverný, ale teraz to trvalo dlhší čas. Zistila to od kolegyne, že jej muž má vzťah s inou ženou – R..
Odišla od obžalovaného 13.08.2024, bola depresívna, smutná a žiarlila. Deti s ňou nechceli ísť, pričom

ona nesúhlasila s tým, aby boli deti zverené obžalovanému, na základe čoho podala na neho trestné
oznámenie. Nevera a zverenie detí boli dôvodom, prečo si vymyslela všetko, čo je uvedené v obžalobe,
lebo sa chcela obžalovanému pomstiť. Hádky medzi nimi samozrejme boli, ale boli to bežné hádky,
kričali na seba rovnocenne. Vzájomne sa vyhrážali jeden druhému, ale nikto z nich to nemyslel vážne.
S nožom a sekerou ju nikdy nenapadol. Aj vulgárne nadávky či facky boli vzájomné. Okrem faciek ju

nenapádal, mobil jej nekontroloval, ale ona jemu áno. S rodinou sa stretávala, chodila k nim aj oni k nej.
Nie je pravdou, že keď robila v I. J., musela stáť pri okne, aby ju videl ďalekohľadom. Keď robila v čínskej
reštaurácii, tiež ju nekontroloval. Napriek tomu, že bola v prípravnom konaní poučená, aké sú následky
krivej výpovede, tak napriek tomu si to povymýšľala, lebo bola v zlom psychickom stave. Počas ich
spolužitia sa ho nebála, označila ho ako veľmi dobrého otca, deti ho majú radšej ako ju. V minulosti si
chcela siahnuť na život, ale bolo to v období, keď s ním ešte nežila, vtedy zatiahla do toho aj svoju mamu,

z uvedeného dôvodu jej mama vypovedala tak, ako vypovedala. Mávala vtedy aj depresie a aj brala
lieky, ale to bolo už pred 12 rokmi. Na záver uviedla, že ak členovia jej rodiny vypovedali v neprospech
obžalovaného tak to bolo preto, lebo jej chceli pomôcť, lebo bola v zlom psychickom stave a báli sa o ňu,
ale nikto z nich nebol očitým svedkom ich spolužitia, mali to iba od nej sprostredkovane. Poškodená
prijala ospravedlnenie obžalovaného, ktoré učinil na hlavnom pojednávaní.

Z výsluchu svedka N. O. bolo zistené, že nie je v príbuzenskom pomere ani s obžalovaným, ani
s poškodenou. Poškodenú pozná ako bývalú kolegyňu, s ktorou pracoval asi 5 rokov dozadu, pričom
uviedol, že keď jedna matka a manželka dotiahne vec až na súd, tak to nie je asi len tak. Čo sa týka
obžalovaného, mal s ním raz jednu konverzáciu, ktorá sa netýka tejto veci. Obžalovaný mal raz za ním

prísť, akoby ho chcel zastrašiť, aby sa nestaral do ich rodinných záležitostí, pretože keď raz svedok
rozvážal jedlo videl obžalovaného odprevádzať inú ženu a povedal to poškodenej. Sám je rozvedený
a vie aké to je, preto jej to povedal, pričom prosil poškodenú, aby mu to nepovedala, v nadväznosti na čo
prišiel za ním a požiadal ho, aby sa do nich nestaral. Pôsobil na neho drzo, arogantne, ale nemal s ním
žiadnu potýčku. Poškodenú opísal ako zlomenú ženou, ale nikdy nevidel, že by sa ku nej obžalovaný

v jeho prítomnosti zle správal.
Obžalovaný k svedeckej výpovedi svedka N. O. uviedol, že nie je pravdou, čo svedok uviedol, účelovo
zmenil výpoveď z dôvodu, že sa mu v minulosti poškodená páčila, čo následne potvrdila aj poškodená.

Svedkyňa B. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je dcérou obžalovaného a býva s ním, jeho družkou

a ich deťmi. K otcovi má dobrý vzťah, aj ku poškodenej. Matka jej zomrela, keď mala 6 rokov a odvtedy
sa o ňu staral jej otec. Istý čas bývali spolu aj s P. Q., ktorá je jej nevlastná sestra, lebo mali spoločnú
matku. K obsahu obžaloby uviedla, že nič z toho nie je pravda, bola svedkom vzájomných hádok,
ale ani nadávky nepočula. Nevidela, že by obžalovaný poškodenej ublížil. Žiadne agresívne správanie
obžalovaného voči poškodenej nevidela. Poškodená sa jej nesťažovala, že by jej obžalovaný robil

niekedy zle. Poškodená sa ho nebála, ani ona sa otca nebojí, je dobrý otec, nebije ju. Podľa nej sú
obidvaja žiarliví na seba, mohlo to byť aj z toho. Myslí si, že to poškodená na obžalovaného povedala
preto, lebo jej zomrel otec a bola v zlom psychickom stave. Nevie o tom, že by sa otec zle správal k jej
nevlastnej sestre P., nikdy nerobil rozdiely medzi nimi.

Svedok P. B. uviedol, že je otcom obžalovaného a odmietol vypovedať.

Svedkyňa L. F. odmietla vypovedať z dôvodu, že poškodená je jej sestra.

Svedok H. M. odmietol vypovedať z dôvodu, že poškodená je mu blízka rodina a nechce jej privodiť

trestné stíhanie.

Svedkyňa P. Q. uviedla, že žila s obžalovaným v jednej domácnosti v čase, keď žil s jej matkou C.
J., približne 15 rokov, až do roku 2020. Oproti tomu čo vypovedala v prípravnom konaní na hlavnom
pojednávaní uviedla, že to, že mal obžalovaný ohrozovať poškodenú so sekerou nevidela. Uviedla, že

si to nevymyslela, ale tak jej to povedala poškodená. Svedkyňa videla veľa vecí ako sa hádajú, ale
poškodená sa väčšinou nehádala, ona bola ticho, obžalovaný sa hádal, on ju udieral buď päsťou alebo
rukou, ona to všetko videla. Niekedy chcel byť trošku trpezlivejší, ale potom to nevydržal. Videla aj, že
jej dal facku viackrát, aj jej nadával, on jej povedal vždy, že ty kurva, ty špinavá kurva, počula, že jejpovedal, že ju zbije, keď niečo neurobí. Keď išla do obchodu poškodená, tak jej vyvolával, že kedy sa
už vráti, musela sa hlásiť, lebo vedela, že nebude dobre, keď príde domov. Toto videla a počula. Bola aj
svedkom toho, že ju sledoval ďalekohľadom, keď robila v I. J., videla to. Keď žili spolu, mohlo to byť tak

raz za týždeň minimálne, keď ju napadol fyzicky, vyhrážal sa jej. Poškodená nereagovala nijako, nič mu
nepovedala, podľa nej sa ho bála. Ona ju viackrát bránila slovami, zastala sa jej, nech ju nebije, nech
ju nechá. Keď bola tehotná s dcérou, ktorá má teraz 10 rokov, tak videla, že ju zbil, aj rukou, aj päsťou,
nevie presne konkrétne kde ju udieral, ale vie, že ju zbil aj keď bola tehotná, lebo je taký. Svedkyňu nikdy
neudrel. Videla aj to, keď mala poškodená na rukách malú, aj vtedy ju zbil a poškodená sa nechala ako

vždy. Bola aj svedkom toho, že obžalovaný zakazoval sa stretávať poškodenej s jej rodinou. Rodičia
poškodenej mali na L. dom a keďže ho nechceli prepísať na ňu, tak jej obžalovaný povedal, že už sa
nebude s nimi stretávať, potom sa ani nestretávali, možno niekedy potajomky zavolala mame. Nevie
o tom, že by zakázal rodičom poškodenej chodiť za ňou do nemocnice. Čo sa týka obdobia keď robila
v čínskej reštaurácii, že musela mať zapnutú kameru, to vie od poškodenej, nakoľko s nimi už v tom
čase nebývala. Poškodená jej to povedala, keď sa na obžalovaného sťažovala, keď odišla v auguste

2024 k mame. Videla, že dal jednu výchovnú facku aj deťom, keď boli zlí, tak raz za 3 mesiace. Ohľadne
noža a sekery jej to povedala poškodená, ona to nevidela.
Bez kontaktu s obžalovaným sú už 5 rokov, viackrát sa pohádali, hnevá sa na obžalovaného za to, čo
robil jej mame, nemá ho rada, lebo podobné veci robil aj jej mame. Poškodená bola za ňou, vyplakávala,
ale neovplyvňovala ju v tom, čo má vypovedať. Chodili aj s poškodenou spolu do obchodu, preto

videla, že jej vyvoláva a musela sa mu hlásiť. Obžalovaný zarábal peniaze, chodil aj do roboty, ale keď
svedkyňa chodila do roboty, tak mu musela dať polovicu výplaty aj stravné lístky na domácnosť. Na
otázku obhajkyne, ako často boli tie útoky, bitky, päste uviedla, že aspoň raz každý týždeň. Bolo to často,
údery boli päsťou, do tváre ju nechcel veľmi biť, aby nevideli, bil ju na stehno, na ruku, do boku. Nadával
jej každý deň, bil ju aj do tváre, ale väčšinou ju nebil do tváre.

Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že je to jej pomsta. Keď žena zomrela, nečakal dlho
a zoznámil sa s poškodenou. Svedkyňa nenávidela aj jeho aj poškodenú. Obžalovaný svedkyňu od 8.
rokov vychovával a keď jej mama zomrela, vychovával ju a nerobil žiadne rozdiely. Nie je to pravda, čo
hovorí. Chodil do práce, striedali sa so svedkyňou, robili na zmeny a nemohol vyvolávať poškodenej
z roboty, všade sú kamery, nesledoval družku cez ďalekohľad. Ostatné čo tvrdila ohľadne tých bitiek,

tých nadávok, bitia počas tehotenstva alebo bitia počas toho ako držala dieťa na rukách, nič z toho nie
je pravda. Myslí si, že ho ma nemala rada už v čase, keď spolu žili.

Svedkyňa A. F. odmietla vypovedať z dôvodu, že poškodená je jej dcéra.

Z výsluchu znalkyne M. N. A. bolo zistené, že poškodená bola vyšetrená v tejto trestnej veci, vyšetrenie
bolo realizované 20. 11. 2024, zo záverov vyšetrenia na základe položených otázok vyplynulo, že
poškodená je priemerne intelektovo zdatná, pamäťové schopnosti sú priemerné, neboli zistené žiadne
závažnéporuchypamäti,ktorébymohlimaťvplyvnareprodukciuzažitýchudalostí,čosatýkajejpovahy,
osobnostnejepriemernediferencovaná,citovovzťahovonezrelá,infantilná,másklonbyťsubmisívnejšej

pozícii, hľadá oporu v silnejšom partnerovi, je zvýšene ovplyvniteľná, tolerancia psychickej záťaže
alebo frustrácie je znížená, nevie zaujať racionálny a konštruktívny postoj k vzťahovým problémom,
podlieha citovému tlaku, k tomu ako ona prežíva momentálne ten vzťah, ak na ňu niekto pritlačí
alebo manipuluje s ňou tak je skôr ovplyvniteľná, čo sa týka všeobecnej vierohodnosti, teda nejakej
psychickej spôsobilosti, schopnosti vôbec vypovedať o tom všeobecne povedať čo si zažila nejako

retrospektívne je dostatočná, ešte k tejto špecifickej vierohodnosti vo vzťahu priamo ku skutku,
poškodená s veľkou pravdepodobnosťou opisovala situácie tak ako ich reálne zažila, aj keď boli
interpretované subjektívnejšie, emotívnejšie, čo vyplýva z jej povahy a to že sa tie výpovede menili,
boli tak menej emotívne cítené, záviselo vlastne od toho ako bola v danom momente nastavená citovo
voči tomu druhému, to je jeden dôvod, ďalší dôvod je tlak sociálneho okolia, členov rodiny, najbližších

a jej životnej situácie, je taká submisívnejšia, nezrelejšia, potrebuje, aby jej niekto pomáhal. Čo sa týka
vyšetrovaného skutku, možno povedať, že neboli zistené znaky psychotraumatizácie ani také závažné
zmeny, ktoré by spadali pod tzv. syndróm týranej osoby, boli tam prítomné nejaké neurotické prejavy
a prežívanie, zvýšená úzkosť na reaktívne stresové prežívanie, ktoré bolo len prechodné, bolo na ústupe
a má to tendenciu odznieť, keď je hádka, keď je konflikt pôsobí tak emočne, únikovo, základ je, že je

to reaktívne a prechodné. V závere sa znalkyňa na doplňujúce otázky prokurátora vyjadrila, že nezistila
žiadnu traumu u poškodenej. Na otázku prokurátora, či sa mohla strata jej otca, nevera a zverenie detí
do starostlivosti obžalovaného prejaviť na tom, že ten vzťah a tie skutočnosti v tom čase vnímala tak akoich opísala v trestnom oznámení aj vo výpovedi znalkyňa uviedla, že áno, je citovo krehká, senzitívna,
psychicky preťažená a má sklon opisovať skutočnosti emotívnejšie.

Znalkyňa H. K. L. uviedla, že na základe znaleckého vyšetrenia trvá na záveroch súdnoznaleckého
posudku č. XXX/XXXX a potvrdzuje, že poškodená H. F. nikdy netrpela duševnou poruchou, ani v čase
skutku netrpela duševnou poruchou v zmysle narušenia kompaktu s realitou. H. F. je primárne nezrelá
osobnosť so živelným a pudovým správaním, s chýbajúcou raciokontrolou v tom zmysle, že vzhľadom
na svoju štruktúru osobnosti nevie dostatočne zvážiť následky svojho pudového správania, ďalej som

sa zamerala na to, či trpí posttraumatickou stresovou poruchou, H. F. na základe udalostí nikdy nemala
známky posttraumatickej stresovej poruchy, po skutku sa plynule zaradila do pôvodnej kvality života,
skutok nespôsobil zmeny v jej doterajšom spôsobe života a nespôsobil ani zmeny v jej duševnom
stave, t. z. že samotný skutok nespôsobil žiadne prejavy sociálneho zlyhávania u poškodenej. Na
otázku obhajkyne obžalovaného, či sa vzhľadom na zmenu výpovedí poškodenej vie vyjadriť k jej
dôveryhodnosti ako svedkyne znalkyňa uviedla, že zmena výpovede je následok jej primárne emočne

nevyrovnanej osobnosti a je následok toho, že jej správanie je živelné, pudové, bez toho, aby si
uvedomila následky svojho správania na dopad kvality života jej partnera, ktorý sa stará o deti aj o ňu.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd vykonal dokazovanie aj prečítaním zápisnice
z prípravného konania o výsluchu H. Q., v ktorej tento uviedol, že využíva svoje právo odoprieť výpoveď

z dôvodu, že obžalovaný je jeho švagor a poškodená jeho sestra. Roky sa poznajú a ich ujmu by
pociťoval ako vlastnú ujmu, preto vypovedať nebude.

So súhlasom obžalovaného aj prokurátora súd vykonal dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku
vypracovaného znalcom H. C. C. ohľadne duševného stavu obvineného, z ktorého bolo zistené, že

obžalovaný v dobe spáchania skutku ani v súčasnosti netrpel duševnou poruchou. Jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti boli v plnej miere zachované. U neho ide o zmiešanú poruchu osobnosti s rysmi
emočnejinstability,impulzivity,disociality,čovšakniejeduševnáporucha,alelenextrémnevystupované
povahové a charakterové rysy, ktoré vedú k poruchám sociálnej adaptácie. Jedná sa o stav, nie poruchu.
Tento stav je psychiatricky neliečiteľný. Nebola zistená ani závislosť na návykových látkach, ani iný

druh závislosti. Znalec nenavrhoval u obvineného žiadne ochranné liečenie. Obvinený je v súčasnosti
schopný na trestnom konaní a je schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode zo
psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd vykonal dokazovanie aj prečítaním výpovede svedka

maloletého F. B. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že odmieta vypovedať, nakoľko obžalovaný
je jeho otec.

Prokurátor trval na výsluchu svedka M. S., avšak v prípade tejto osoby sa jednalo o anonymné podanie
s vymyslenou adresou, preto by takéhoto svedka nebolo možné predvolať, pričom informácie uvedené

v anonymnom podaní už boli prezentované na hlavnom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie aj prečítaním ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu:

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 30.09.2024 bolo zistené, že poškodená v čase podania

trestného oznámenia bývala u svojej mamy, kam odišla bývať pred 6 týždňami. Odišla bývať od
obžalovaného preto, lebo už to s ním ďalej nevydržala v jednej domácnosti. Toho času sa s ním
súdi aj o deti, ktoré sú toho času na základe opatrenia súdu jemu zverené. Na základe nepravdivých
skutočností, ktoré uviedol o poškodenej dosiahol, že súd vydal predbežné opatrenie. Podotýkala, že
trestné oznámenie nepodávala s pomsty, ale má to spolu súvis. Nemôže svoje deti navštevovať, len v

jeho prítomnosti, čo sa jej nedá, nakoľko má z obžalovaného veľký strach. Deti si zobral len preto, aby sa
k nemu vrátila. Je pravda, že deti sú u neho, lebo aj im je tam určite lepšie ako bývať u jej matky v byte.
Deti bývajú s otcom v rodinnom dome, kde majú svoje izby, svoj komfort. S obžalovaným žila od roku
2013 v spoločnej domácnosti na ul. F. v C. D.. Už od začiatku ich vzťahu to nebolo ideálne. Za hocijakú
maličkosť ju zbil, nemohla pozerať na žiadneho chlapa, obžalovaný bol aj je chorobne žiarlivý. Napríklad

ju fyzicky napadol tak, že ju päsťou udieral do hlavy, alebo aj do tváre, raz ju tak udrel, že jej natrhol
kožu nad uchom, do dnes tam má jazvu. Prebiehalo to tak, že napr. išli na nákup, alebo boli na Kurinci
a keď nehl'adela len do zeme a pozerala sa len tak vôkol seba tak po návrate domov bola žiarlivostná
scéna, kedy jej hovoril, že sa nemá a nemôže pozerať na žiadneho iného chlapa, vyhrážal sa jej soslovami: ,,zabijem t'a“, vravieval jej, že ak ho opustí, aj tak si ju chytí a už jej nikto nepomôže, aj ju mal
popritom udierať tak, že buď jej dával facky, alebo ju pasťou udieral do ruky, do ramena, do stehna alebo
aj do chrbta. Hovorila mu a prosila ho, aby jej neubližoval, že nechce nikoho iného, že ho miluje. Stalo sa

pár krát, že počas týchto scén utiekla k svojej mame na G., ale je pravda, že sa stále ku nemu vrátila, lebo
ho bezhlavo milovala a nechcela byť bez neho a toto jeho správanie mu nejakým spôsobom odpustila.
V priebehu roka 2013 sa to stalo strašne veľa krát, tieto bitky a vyhrážania. So zraneniami nikdy nebola
na lekárskom ošetrení, lebo sa aj bála, aj sa veľmi hanbila, že čo by na to povedali doktori. Veľmi ho
milovala. Viackrát počas toho roka mala aj monokle, ktoré maskovala makeupom, a na tele modriny jej

nebolo vidieť, lebo ich mala pod oblečením. V roku 2014 v októbri sa jej narodila dcéra A., aj počas
tehotenstva ju mal obžalovaný biť, a to najmä päsťou do hlavy a na stehno, bola aj modrá. Stalo sa, že po
takejto bitke išla aj na sono ku doktorovi taká modrá a doktorovi klamala, že spadla. Aj počas tehotenstva
ju bil stále zo žiarlivosti a to aj napriek tomu, že mu na to nedala žiadny dôvod. Chodil na jej facebookový
profil, on ho vlastne používal a čítal všetky jej správy, aj tie z toho obdobia, keď spolu ešte neboli a
vypytoval sa, že prečo niečo napísala až dovtedy, kým sa sám nerozzúril a použil fyzické násilie. Počas

prvého tehotenstva ju takýmto spôsobom napadol viackrát. Mal ju týrať aj psychicky, slovne, ponižoval
ju, nadával jej, že je kurva, že nestojí za nič a zle sa ku nej správal, sácal do nej a správal sa ku nej ako
ku psovi. Musela variť len to, čo jemu chutí. Napriek tomu, že mala počas prvého tehotenstva problémy,
krvácala, vyžadoval od nej sex. Nechcela o neho prísť a tak som mu vyhovela, ale veľa krát to bolo len
preto, aby sa nerozzúril. Keď mala dcéra 3 mesiace, tak odišla od obžalovaného, lebo A. veľa plakala a

on neznášal plač a bol na ňu agresívny a aj na malú kričal, aby už prestala plakať. Stalo sa napr. že mala
dcéru na rukách a on prišiel ku nej a počas toho ako mala dcéru v náručí ju začal udierať rukou po hlave,
toto videla aj jeho nevlastná dcéra P. Q.. Vtedy si povedala, že dosť a odišla na tri mesiace k mame. V
tom čase som bola rozhodnutá, že od neho natrvalo odíde, aj dala žiadosť na súd o určenie výživného,
ale potom po určitej dobe jej začal chýbať a vrátila sa k nemu. V roku 2015 sa jej narodili dvojičky F.

a F.. V období, keď bola druhý krát tehotná to bolo lepšie, dával si väčší pozor. On bol v tom období
veľmi rád, lebo on túžil po synovi a keď sa dozvedel, že budú mať dvojičky chlapcov, tak sa zmenil v
správaní, ale len o trošku. Po narodení dvojičiek jej po dvoch týždňoch povedal, že nech si poradí ako
vie a s deťmi jej pomáhala jeho nevlastná dcéra, jeho otec a jeho dcéra B.. Ked' mali dvojičky asi rok
možno viac, tak sa jeho správanie zase zhoršilo, vyžadoval odo nej rôzne sexuálnej praktiky, kupoval

jej erotické pomôcky, ktoré musela počas spoločného sexu a intímnych chvíľ používať, a keď nechcela
robiť to, čo on v sexe chcel, tak ju zbil. Za tých 11 rokov spolužitia ju mal veľakrát udrieť, ale nechodila na
ošetrenia zranení, lebo sa za ne hanbila. Zakazoval jej kontakt s vlastnou rodinou. Mala si vybrať medzi
ním a rodinou, vybrala si jeho, vyčítal jej bývalých partnerov, kontroloval jej mobilný telefón. V čase, keď
bola zamestnaná musela stáť v zamestnaní pri okne a mal ju pozorovať ďalekohľadom. Zároveň mala

hlásiť svoje príchody a odchody z bytu. Musela stále všetko robiť tak, ako to chcel obžalovaný. Nedovolil
jej nikam chodiť, ani s kamarátkami. Opustiť sa ho bála, lebo vedela, že by jej to neodpustil. Keď zistila,
že má milenku, vyhrážal sa jej s nožom v ruke, že ak mu zoberie deti, že ju zabije. Obžalovaný sa mal
dostať do konfliktu aj so švagrom poškodenej, ktorý mal na neho za to podať aj trestné oznámenie. Keď
v lete chcela ísť na ihrisko s dcérou, mal sa jej vyhrážať so sekerou. Dňa 11. 8. 2024 asi okolo 23:00

hod prišiel obžalovaný z práce domov, pričom poškodená spala v spálni, prišiel do spálne a povedal jej,
že ,,už spíš ty kurva, ešte si ma nevyfajčila", začal ju udierať päsťou do hlavy, trhal jej vlasy, škrtil ju a
kopol ju do chrbta a do stehna, mala tam veľkú modrinu. Ona mu kričala nech prestane. Potom prestal
a išiel si ľahnúť, ona počkala kým zaspí a išla si l'ahnúť, ale nespala som celú noc. Ráno si myslel, že
pôjde do roboty, ale poškodená išla k mame. Cez prestávku v práci mu zvykla volať, lebo to musela

robiť a to stále, lenže v ten deň mu nevolala, a on sa zrejme dovtípil, že je zle. Za nejaký čas prišiel k
jej matke a začal klopať na dvere, kričať, aby mu otvorila, lebo ak nie, tak on otvorí. Poškodená vtedy
zavolala aj políciu. Prišli policajti, aj sa jej pýtali, či chce podať oznámenie, ale v tom čase bola v takom
strese, že im povedala automaticky, že nie. Vyvolával celej rodine. Poškodená mu volala a prosila ho,
aby jej doniesol deti. On deti doniesol, lebo si myslel, že sa k nemu vráti. Deti boli u nej dva dni - bolo

to cez víkend. Stále deťom vyvolával, každú pol hodinu, pýtal sa ich či sa majú dobre, hovoril im, že mu
chýbajú. Kúpil im psíka to im samozrejme povedal a tak ich nalákal domov. Od vtedy sú deti u neho.
Keď podala na neho trestné oznámenie, tak on išiel za advokátkou a podali žiadosť na súd o vydanie
predbežného opatrenia na zverenie detí do jeho starostlivosti. Do žiadosti uviedol, že je nebezpečná pre
svoje deti, že užíva tabletky, že je psychicky narušená, a že sa nevie postarať o svoje deti. Poškodená

sa pred 12 rokmi liečila na depresiu a brala lieky, ale od tej doby ako žije s obžalovaným žiadne lieky
nebrala, lebo sa z tej depresie dostala a napriek tomu, ako sa po celý ten čas k nej správal, že neužila
ani jeden liek. Raz si dala neurol tabletku, keď jej zomrel otec. Ako od obžalovaného odišla, došlo k
viacerým slovným vyhrážkam. Obžalovaný ju mal dávať sledovať - k tomu dodáva fotokópie zo svojhotelefónu. Píše svojej dcére, aby ju sledovala spolu so svojím priateľom, že ako chodí domovo. Poprosila
svoju sestru L. a jej druha, aby ju do práce a z práce vozili autom, lebo sa bojí obžalovaného. Ten na
nich zaútočil preto, lebo ju niesli do roboty, oni na neho podali trestné oznámenie. Radšej s nimi prestala

chodiť, keďže jej sestra má choré srdce, tak aby sa jej niečo nestalo. Poprosila H. Q., aby ju odniesol
na kuratelu a zase bol problém. Stretli sa pri M. B. a obžalovaný mal bratovi poškodenej nadávať, aj
on podal na neho trestné oznámenie a pod. Obžalovaného sa veľmi bojí, lebo nevie, čoho je schopný,
keďže si dovolila od neho odísť. Roky trpela jeho fyzické útoky voči svojej osobe, nadávky, ponižovanie.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného pred sudcom pre prípravné konanie súd zistil, že obvinený mal
v čase jeho vzatia do väzby (05.10.2024) vo svojej starostlivosti deti, rovnako tak sa staral o svojho 75
ročného otca a dospelú dcéru B., ktorá študovala na strednej škole. Bol jediným živiteľom celej rodiny.
Obvinený po vzatí do väzby podal žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej sa rozhodovalo na Okresnom
súde Rimavská Sobota dňa 12.12.2024. Obvinený uviedol, že dva mesiace trvajúca väzba na neho silno
zapôsobila, chcel by obnoviť spolužitie s poškodenou i ich deťmi. Chcel by pokračovať v prevádzkovaní

vlastnej taxislužby. Bol ochotný podrobiť sa akejkoľvek forme kontroly, len aby bol prepustený z väzby.

Z čestného vyhlásenia poškodenej zo dňa 17.11.2024 bolo zistené, že ju celá situácia s obžalovaným
mrzí a je jej to ľúto. Uviedla, že v čase, keď od neho odišla bola veľmi smutná a zranená kvôli smrti
svojho otca, kvôli nevere a svojim deťom. Napriek hádkam a nezhodám sa necítila psychicky fyzicky

a ani duševne týraná. Ako sa situácia medzi nimi upokojila, cíti sa inak, keďže sa vedeli s obžalovaným
dohodnúť. Obžalovaný bol veľmi dobrým otcom ich troch detí a priala si jeho prepustenie z väzby. Hádky
boli najmä kvôli tomu, že v tom čase bola nezamestnaná a obžalovaný sám živil celú rodinu, chodil tak
z práce neskoro a málo času trávil z rodinou, z čoho vznikali nezhody.

Z ďalšieho čestného vyhlásenia poškodenej zo dňa 02.11.2024 bolo zistené, že žiadala opätovne
o prepustenie obžalovaného z väzby, a to tak kvôli sebe, ako aj kvôli ich trom maloletým deťom.

Zobsahutelefonickejkomunikáciemedzipoškodenouaobžalovanýmbolozistené,žejumalobžalovaný
napomínať aby nepozerala na cudzích mužov, že na kamere je ešte odvážnejšia, že klame, nakoľko mu

povedala, že domov chodí peši a dala sa vyložiť inde a prišla autom s iným mužom a pod.

Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2P/118/2024 zo dňa 22.08.2024 bolo zistené,
že všetky tri maloleté deti poškodenej a obžalovaného zveril súd do osobnej starostlivosti obžalovaného.
K tomu obžalovaný uviedol, že počas toho, ako bol vo väzbe sa o deti starala jeho matka. Po návrate

zväzbysavrátilkdeťomuždospoločnejdomácnostiajspoškodenou.Poškodenásúhlasilastvrdeniami
obžalovaného.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. zo dňa 25.11.2024 bolo zistené, že maloleté deti
bol vypočuté bez prítomnosti rodičov a nebolo zistené, že by uprednostňovali jedného z rodičov. Od

vzatia obžalovaného do väzby ostali deti v rodinnom dome, na ktoré sa enormne fixujú. O maloleté deti
sa v tom čase starala jeho plnoletá dcéra B., jeho otec P. a neskôr aj jeho matka T.. Od 26.10.2024 bývali
deti s matkou na ulici G. v C. D., deti nevykazovali žiadnu symptomatológiu porozchodového obdobia.

Z priestupkových spisov bolo zistené, že dňa 21.08.2024 poškodená podala oznámenie o priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu voči obžalovanému, pretože dňa 11.08.2024 v čase okolo 23.00 hod
ju mal obžalovaný škrtiť, biť a vyhrážať sa jej. Mal ju kopnúť aj do nohy a aj do chrbta, ale na lekárskom
vyšetrení nebola. Uviedla, že obžalovaný ju 12 rokov bije, terorizuje a podvádza ju. O tom všetkom by
mala vedieť aj P. Q., dcéra obžalovaného a aj A. B., otec obžalovaného.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku obžalovaného zo dňa 23.08.2024 bolo zistené, že

obžalovaný k udalostiam uviedol, že poškodená ho v ten večer čakala s večerou, pýtala sa ho ako bolo
v práci a že prečo mešká, že určite bol za kurvami. Začali sa hádať slovne, nerozprávali sa a išli si
ľahnúť. Tvrdenia poškodenej o vyhrážkach či fyzickom násilí poprel. Dňa 12.08.2024 išla poškodená
do práce a keď sa vrátila domov, normálne sa rozprávali. Na ďalší deň, keď sa mu už z práce o 10,00
hod neozvala, vedel, že od neho odišla. Menovaný poprel tvrdenia o podvádzaní, fyzickom násilí či

terorizovaní. Ani v sexe od nej nepožadoval nič, čo by ona sama nechcela.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku P. Q. zo dňa 27.08.2024 bolo zistené, že je dcérou
obžalovaného, žila s ním v spoločnej domácnosti do roku 2020, kedy sa osamostatnila. Uviedla,
že obžalovaný poškodenú pravidelne bil. Poškodená sa mala príkladne starať tak o deti, ako ajo obžalovaného, ktorý ju mal zbiť napr. ak mal studenú kávu, alebo mu nechutili raňajky. Bil ju tak, aby
to nebolo vidno. Poškodenú mal obžalovaný podvádzať. Tvrdenia, že je kurva, že si praje, aby ráno
nevstala z postele, aby mala rakovinu a že jej nedá pokoj, sú pravdivé. O obžalovanom tiež uviedla, že

by mal byť psychiatricky liečený. H. mu variť jedlá, ktoré chutili len jemu a keď mu niečo nechutilo, zbil
ju. Niekedy ju nechal spať v pivnici.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku B. B. zo dňa 28.08.2024 bolo zistené, že obžalovaný je
jej otec, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Dňa 11.08.2024 bola večer doma, no hádku poškodenej
a obžalovaného nepočula. Uviedla, že sa poškodená s obžalovaným často hádali, lebo poškodená bola

žiarlivá. Vulgárne si nenadávali, ani sa nebili. O poškodenej uviedla, že brala tabletky, ktoré keď užila,
bola agresívna. O poškodenej uviedla, že si myslí, že má psychické problémy.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku P. B. zo dňa 28.08.2024 bolo zistené, že obžalovaný bol
dňa 11.08.2024 večer doma, no hádku medzi poškodenou a obžalovaným nepočul. Vie, že poškodená
od obžalovaného odišla. Nevedel, prečo tak urobila, on sa do ich vzťahu nestaral. Poškodená nikdy
nebola s ničím spokojná, vždy jej niečo vadilo. Nevie, či sa bili a hádali, nakoľko on žil na inom poschodí

a stará sa o seba sám.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku poškodenej zo dňa 04.09.2024 bolo zistené, že by chcela
doplniť informácie do spisu, tiež žiada doplniť správu od lekárky, že za posledných 12 rokov nebola
liečená na psychiatrii. Uviedla, že ju mal obžalovaný biť na telo tak, aby to nebolo vidno. Na lekárskom
ošetrení nikdy nebola, hanbila sa a nechcela, aby tým trpeli ich spoločné deti. Mal ju biť stále, keď sa

mu niečo nepáčilo, napr. zle navarené jedlo, studený čaj, niekto sa jej na ulici prihovoril, prišla pozde
z obchodu domov, neustále ju kontroloval a vymýšľal si dôvody na bitku. Bránil jej navštevovať rodinu
i kamarátky. Uviedla, že B. aj P. sa obžalovaného boja, preto na neho nepovedia nič zlé. Z písomne
pripraveného podania, ktoré si mala doma spísať súd zistil, že ju obžalovaný nútil prespávať v spodnej
časti domu, keď bola chorá, nedovolil jej stretávať sa s vlastnou rodinou, mohla len ísť na pohreb svojho

otca, v práci musela stáť pri okne, nemohla chodiť do obchodu, kde bol predavač chlap, musela hlásiť
svoje príchody a odchody z domu, keď bola dlhšie v obchode, mal ju zmlátiť päsťami, keď chcela ísť
v lete na ihrisko a pýtala si od neho povolenie, tak ju za to zmlátil v prítomnosti ich spoločného syna
F., ktorý mal byť aj svedkom útoku so sekerou. Obžalovaný sa snaží svoje deti kúpiť si novým mobilom
a psom, pričom má s nimi tráviť minimum času. Počas ich spolužitia malo aspoň raz do týždňa dôjsť

k fyzickému násiliu. Mal sa jej vyhrážať, že ak od neho ujde, zbije jej rodinu a deti už nebude nikdy
vidieť. Poškodená to ale potajomky povedala svojej rodine, preto obžalovaný napadol jej otca, brata
aj švagra. Mal napadnúť aj onkologického pacienta v nemocnici. Za každým jej trestným oznámením
sa skutky obžalovaného kvalifikujú len ako priestupok a obžalovaný príde domov s blokovou pokutou
a ona dostane bitku. Mal jej spôsobiť ranu na tvári, do dnes tam má mať jazvu, rýchlo jej kúpil mobil aj

televízor. Aj jej Facebook používa on.
Z potvrdenia vystaveného lekárkou H. N. L. bolo zistené, že poškodená bola naposledy psychiatricky
liečená v roku 2012.
Obsahom spisu priestupkového bola aj ďalšia sms komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným,
v ktorej jej obžalovaný nadával kvôli inému mužovi, z ďalšej sms komunikácie bolo zistené, že mu

poškodená hlási svoje príchody a odchody z domu.

Z priestupkového spisu na základe podaného oznámenia H. Q. dňa 02.09.2024 bolo zistené, že ho v ten
deň ráno pri jazde autom zablokovalo vozidlo obžalovaného, ktorý mal na neho kričať a začať sa mu
vyhrážať, sledovať ho až na policajnú stanicu, pričom celý incident sa mal odohrať kvôli poškodenej,

ktorá je jeho sestrou a mal ju viesť práve na kuratelu. Toho istého dňa sa dostavila aj poškodená podať
vysvetlenie k tomuto incidentu, ktorá uviedla, že sa s podaním oznámením svojho brata stotožňuje
v celom rozsahu. Nechce mať s obžalovaným nič spoločné.
Dňa 12.09.2024 sa dostavil obžalovaný, aby podal vysvetlenie k oznámeniu, v ktorom uviedol, že hľadal
voľné parkovacie miesto a v tom zbadal vozidlo H. Q., v ktorom zbadal aj poškodenú. Išiel smerom ku

O. a zbadal vozidlo za sebou. Vyvrátil tvrdenia, že by ho prenasledoval či zablokoval, na uvedenej ulici
sa iba otáčal. Q. nič nepovedal a ani mu neukazoval prostredník.

Z priestupkového spisu na základe podaného oznámenia H. M. bolo zistené, že dňa 13.08.2024 prišiel
so svojou ženou pre poškodenú a odviezol ju do práce. Keď vychádzal z parkoviska, pred autom mu

zastavil obžalovaný, pričom on zaradil spiatočku a chcel ho obísť, ale obžalovaný mu skočil na zadnú
kapotu, nohou kopol do nárazníka a rukou udrel na strechu auta. Dňa 14.08.2024 bol so svojou ženou
L. F. odviesť poškodenú do práce, pred vchodom do bytového domu ich ale zastavil obžalovaný, ktorý
sa rozprával s poškodenou. H. s L. pritom sedeli v aute, následne ho obžalovaný vyzval, aby z autavystúpil a začal mu hovoriť, aby sa mu nestaral do vzťahu a keď nie, tak si ho počká a zbije ho. H. sa
s ním nerozprával, nasadol do auta a odišiel.
L. F. k udalostiam zo dňa 13.08.2024 uviedla, že sa nachádzala v aute spolu s H. a poškodenou,

pričom mali odniesť spoločne poškodenú do práce. Poškodenú vyložili a keď chceli z miesta odísť,
pred ich autom zastavil obžalovaný, H. preto zaradil spiatočku a chcel obžalovaného obísť, ten im ale
mal skočiť na zadnú kapotu, nohou kopol do nárazníka a rukou udrel na strechu auta. Dňa 14.08.2024
opäť išli odviesť spoločne poškodenú do práce, kedy ich mal pred vchodom do bytového domu zastaviť
obžalovaný a rozprávať sa s poškodenou. Obžalovaný vyzval H., aby z auta vystúpil a povedať mu, aby

sa im do vzťahu nestaral, na čo mu L. povedala, že oni sa do nich nestarajú a jej sestra je dospelá a ona
musí vedieť, čo chce. H. sa s obžalovaným nerozprával.
Poškodená k týmto udalostiam uviedla, že dňa 14.08.2024 ju sestra L. a jej druh H. chceli odviesť do
práce, kedy pred vchodom bytového domu zastavil obžalovaný a presviedčal ju, aby do práce nešla
a nech sa do toho H. s L. nestarajú. Kým sa rozprávali, jej sestra aj s druhom sedeli v aute. Obžalovaný
potom vyzval H., aby z auta vystúpil a hovoril mu, aby sa nemiešali do ich vzťahu. L. povedala, že oni

sa do nich nestarajú a jej sestra je dospelá a ona musí vedieť, čo chce. Nasadli do auta a odviezli do
ju práce, aby nemeškala.
Obžalovanýkudalostiamzodňa13.08.2024uviedol,žesivšimolvozidlosvojhošvagranauliciF.,pričom
mu mal kývať a chcel sa s ním rozprávať, na čo jeho švagor pridal a z miesta ušiel. Nie je pravdou,
že by mu na auto vyskočil, alebo že by do neho kopal či búchal. Nasledujúci deň čakal na poškodenú

pred vchodom do bytového domu, kde bývala, lebo sa s ňou chcel uzmieriť. Z bytového domu vyšla
jeho družka spolu so sestrou L. a švagorom H.. Obžalovaný sa začal rozprávať s poškodenou, na čo jej
sestra povedala, že už meškajú. Obžalovaný mal povedať L. a H., nech sa do nich nemiešajú a chce
sa s ňou iba udobriť, aby sa k nemu vrátila. Následne všetci nasadli do auta a odišli. H. nepovedal, že
si ho niekde počká a zbije ho.

Z rodných listov detí bolo zistené, že obžalovaný a poškodená majú spolu tri maloleté deti, mal. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia zamestnávateľa poškodenej (R. J., D.) zo dňa 22.05.2025 bolo zistené, že poškodená

u nich pracovala v období od 01.02.2022 do 10.05.2022 ako pomocná sila v ázijskom bistre a nemajú
poznatky o tom, že by sa v tom čase nevhodne správala.
Z pracovného posudku zamestnávateľa poškodenej (I. U. J. D., D.) bolo zistené, že poškodená bola
u nich zamestnaná ako výrobný pracovník od 12.07.2024 na dobu určitú, t. j. na jeden rok. Jej pracovná
morálka bola uspokojivá. Pracovné povinnosti si plnila, nevyvolala žiaden konflikt, je kľudný typ osoby,

do práce chodí pravidelne.

Zo správy Mestského úradu C. D. zo dňa 10.06.2025 bolo o obžalovanom zistené, že je slobodný, má
5 detí a evidovaných 7 dopravných priestupkov.

Z odpisu z Registra trestov GP Slovenskej republiky bolo zistené, že obžalovaný má evidované jedno
odsúdenie z roku 2007, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z Centrálnej evidencie priestupkov SR bolo zistené, že obžalovaný ma evidovaných od roku
2013 celkovo 5 priestupkov, kedy dňa 13.08.2024 mal skočil H. M. na auto a dňa 14.08.2024 sa mal H.

M. vyhrážať, že ho zbije. Dňa 14.04.2025 mal opakovane úmyselne narúšať občianske spolunažívanie
vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku,
schválnosťami alebo iným hrubým správaním a chytiť pod krk v nemocničnom parku K. Q.. Dňa
02.09.2024 mal kričať na H. Q. „kokot Ti do huby zabijem Ťa“ a ukazovať mu prostredník. V ostatných
prípadoch išlo o blokové pokuty od Mestskej polície vo výške po 20,- eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd

dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 Trestného zákona sa
dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzickéutrpenie alebo psychické utrpenie, kde podrobné konania špecifikujú písmená a) až e) predmetného
ustanovenia. S účinnosťou od 01.01.2016 vypadlo zo základnej skutkovej podstaty slovo „týra“, teda slo-
vo, ktoré charakterizovalo spôsob konania páchateľa, ktorý bol následne bližšie popísaný v jednotlivých

písmenách uvedených v ustanovení a pre naplnenie znakov daného trestného činu je tak dostačujúce
preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným z konaní podľa ods. 1
písm. a) až e). Pojem „fyzické alebo psychické utrpenie“ je pritom nutné definovať tak, že ide o fyzické
alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (pod-
statne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí

ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písmenách a) až e), ktoré práve svojou bezoh-
ľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie.

Predmetné konanie začalo na podklade trestného oznámenia poškodenej, ktorá vypovedala
v prípravnom konaní v neprospech obžalovaného, rovnako tak aj dcéra obžalovaného, P. Q., jej manžel
H. Q., H. M. a L. M.. Poškodená opísala obžalovaného ako tyrana, ktorý jej mal ubližovať tak fyzicky,

ako aj psychicky, mal jej nadávať, ubližovať jej, zakazovať jej stretávať sa s vlastnou rodinou, pričom
skutočne vzbudila svojou výpoveďou presvedčenie o pravdivosti svojich tvrdení, nakoľko obžalovaný
bol v súvislosti s týmto konaním aj vzatý do väzby predovšetkým z dôvodu obavy fyzické, ale aj duševné
zdravie poškodenej.

Po vzatí obvineného do väzby sa však dôkazná situácia zmenila, jednak tým, že poškodená si uvedomila
dôsledky svojho konania a dôsledky vzatia obžalovaného do väzby pre ňu ako aj pre celú rodinu (tak
z finančného, ako aj emočného hľadiska) a už v priebehu prípravného konania čestnými prehláseniami
a potom svojimi výpoveďami v súdnom konaní poprela všetky svoje tvrdenia s tým, že si to všetko
vymyslela len z toho dôvodu, že mu chcela ublížiť, nakoľko od neho odišla, súd zveril deti obžalovanému

a ona z pomsty podala na neho trestné oznámenie, pričom tvrdenia uvedené v trestnom oznámení si
mala vymyslieť. Ďalším z dôvodov, prečo tak mala urobiť, bola smrť jej otca, nakoľko psychicky na tom
vtedy nebola dobre, bola nešťastná a smutná zo straty svojho otca, pričom aj táto udalosť ju ovplyvnila
v tom, ako v tom čase konala.

Výpoveď poškodenej v rámci súdneho konania už súd vyhodnotil jednoznačne v prospech
obžalovaného. Keďže obnovili svoje spolužitie, obžalovaný sa mal zmeniť vo vzťahu k poškodenej aj
pod vplyvom prebiehajúceho súdneho konania a po návrate z väzby, viac si začal uvedomovať hodnotu
svojej rodiny a v súčasnosti je ich spolužitie lepšie ako kedykoľvek predtým. V prospech obžalovaného
súd vyhodnotil aj správu o povesti obžalovaného, či odpis z registra trestov. V prospech obžalovaného

vypovedala aj jeho dcéra B. B., ktorá mala byť svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou,
pričom nikdy nebola svedkom žiadneho násilia.

V neprospech obžalovaného svedčí jednak trestné oznámenie poškodenej, výpoveď poškodenej
z prípravného konania, a tiež to, že obžalovaný bol voči poškodenej niekoľkokrát priestupkovo riešený

a postihnutý, pričom mal byť priestupkovo riešený a postihnutý aj za konanie voči ostatným príbuzným
poškodenej napríklad voči H. Q., H. M. či P. Q.. Aj keď obžalovaný v rámci jednotlivých priestupkových
konaní tieto tvrdenia vždy poprel, vždy išlo o menej závažné, ale za to opakujúce sa priestupky, ktoré
boli spôsobilé vzbudiť obavu o zdravie jednotlivých členov rodiny poškodenej.

Rovnako v neprospech obžalovaného súd vyhodnotil aj výpoveď P. Q., dcéry obžalovaného, ktorá
zotrvala na svojich tvrdeniach z prípravného konania aj v rámci konania pred súdom. Uviedla, že
časť konania prežívala osobne, ale o časti konania obžalovaného vypovedala ako nepriamy svedok,
t. j. vie o nich len z rozprávania poškodenej. Ako priamy svedok zažila fyzické násilie obžalovaného
voči poškodenej, boli to facky či údery päsťou do menej viditeľných oblastí tela. Poškodená musela

obžalovanému hlásiť svoj pohyb, mal ju biť dokonca aj počas tehotenstva, zakazoval jej stretávať sa
s vlastnou rodinou, sledoval ju ďalekohľadom v práci. Ako nepriamy svedok vie o útoku sekerou na
poškodenú, alebo to, že keď robila v čínskej reštaurácii, musela mať zapnutú kameru, aby ju videl.

V neprospech obžalovaného vypovedal aj svedok N. O., ktorý o obžalovanom povedal, že na neho

pôsobí arogantne a drzo. S obžalovaným sa rozprávali o tom, aby sa nestaral do jeho záležitostí
s poškodenou, nakoľko povedal poškodenej o jeho nevere. Svedok mal potrebu poškodenú chrániť.Zo záverov znaleckých posudkov znalkýň na poškodenú nevyplývajú žiadne psychické ujmy poškodenej
spadajúce pod syndróm týranej osoby alebo posttraumatizácia prežívania v súvislosti s prežitou
udalosťou. Jej vierohodnosť je podľa záverov znaleckého posudku znížená z dôvodu jej osobnosti, ktorá

je vzťahovo nezrelá a infantilná, má sklon byť v submisívnej pozícii, pričom obsah jej výpovedí určuje jej
aktuálne emocionálne nastavenie, z ktorého dôvodu aj podala trestné oznámenie tak, ako ho podala.

Súd považuje v nadväznosti na predchádzajúce odseky za dôležité poznamenať, že u poškodenej aj
u obžalovaného je dominujúce silné emočné prežívanie prítomného okamihu, pričom majú tendenciu

na vzájomné konflikty ľahko zabudnúť a už sa k nim nevracať, čo sa mohlo stať aj v prejednávanom
prípade, súd má za to, že aj keď poškodená svoju výpoveď z prípravného konania neskôr úplne zmenila,
urobila tak podľa vykonaného dokazovania aj v dôsledku chýbajúceho materiálneho zabezpečenia
a stále existujúcej vzájomnej citovej väzby medzi obžalovaným a poškodenou, jej osobnosť je aj podľa
záverov znalkyne nedostatočne zrelá na to, aby ustrážila mieru svojho správania, preto nebola schopná
odhadnúť, aký dopad bude mať jej konanie v čase podávania trestného oznámenia pre jej budúcnosť

a budúcnosť celej jej rodiny. V čase podávania trestného oznámenia konala emočne a pudovo, pričom
chcela v danom momente len čo najviac ublížiť obžalovanému, aby ho potrestala jednak za nežiadúce
správanie voči svojej osobe a jednak za to, že mu boli zverené ich tri maloleté deti.

Súd považuje za preukázané, že medzi poškodenou a obžalovaným dochádzalo k hádkam, konfliktom

i fyzickým atakom a súd má za to, že konanie obžalovaného dosiahlo intenzitu takej závažnosti, ktorá
naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obžalovaný. Poškodená v prípravnom
konaní podrobne popísala konanie obžalovaného uvedené v obžalobe, pričom jej výpoveď bola
jednoznačne podporená výpoveďou svedkyne P. Q.. Tieto výpovede pri ich hodnotení v súhrne
s ostatnými vykonanými dôkazmi nemožno považovať za vymyslené a vyslovene tendenčné s úmyslom

iba pomstiť sa alebo ublížiť obžalovanému, preto ich súd považoval za dostatočné na preukázanie toho,
že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v obžalobe.

Súd má vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam za to, že bolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku

páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním
taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e). Pod pojmom "fyzické alebo psychické utrpenie" treba
rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý
spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
Kvalifikovaná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v odseku 3 je

tvorená celkom štyrmi zákonnými znakmi, a to spáchaním tohto trestného činu spôsobom uvedeným
v základnej skutkovej podstate identifikovanej v odseku 1 a v danom prejednávanom prípade -
závažnejším spôsobom konania podľa písmena d). Závažnejší spôsob konania je podrobnejšie
identifikovaný v § 138 TZ, kedy v tomto prípade došlo k spáchaniu trestného činu so zbraňou (v tomto
prípade sekerou) a zároveň po dlhší čas (počas tehotenstiev poškodenej, v auguste 2024, v septembri

2024 a pod.)
Definíciu spáchania trestného činu so zbraňou nájdeme v § 122 ods. 3 TZ. V praxi je možné, že
páchateľ použije na vykonanie niektorého z útokov uvedených v odseku 1 písm. a) až e) alebo na
prekonanie alebo zamedzenie odporu poškodenej osoby zbraň, t. j. vec, ktorou možno urobiť útok proti
telu dôraznejším (ohrozovanie poškodenej sekerou v prítomnosti syna F., čo potvrdila aj P. Q. vo svojej

výpovedi ako nepriamy svedok). Vzhľadom na to, že vo výpočte trestných činov, na ktoré nemožno
aplikovať spáchanie trestného činu so zbraňou ako zákonný znak osobitného kvalifikačného pojmu
závažnejšiehospôsobukonania,chýbatrestnýčintýraniablízkejosobyazverenejosoby,budevprípade
prezentovanom v predošlej vete možné konanie páchateľa subsumovať pod zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 a ods. 3 písm. d) TZ s poukazom na § 138 písm. a) TZ. Trestný

zákon v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby po dlhší čas. Naplnenie tohto zákonného znaku osobitného kvalifikačného
pojmu závažnejšieho spôsobu konania je preto potrebné posudzovať striktne individuálne, v závislosti
od osobitosti konkrétneho prípadu. Ako určitá pomôcka môže slúžiť aktuálna judikatúra slovenských
súdov, ktoré napríklad konštatovali, že pokiaľ je obvyklou dobou páchania tohto trestného činu doba

do 2 rokov, bude trojnásobné prekročenie tejto doby nesporne napĺňať zákonné znaky páchania tohto
trestného činu po dlhší čas podľa § 208 ods. 1 a ods. 3 písm. d) TZ s poukazom na § 138 písm. b)
TZ (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017-12). V inom súdnom
rozhodnutísazaseuvádza,ževšeobecneniejemožnéstanoviť,akýkonkrétnyčasovýúseksapovažujeza dlhší čas, ktorý je možné ešte považovať za závažnejší spôsob konania; konanie po dlhší čas pripadá
do úvahy nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale najmä pri trvácich trestných činoch, t .j. vtedy,
keďsaudržiavaprotiprávnystavpourčitúdobu.Pritomdĺžkučasovéhoúseku,ktorýjemožnépovažovať

za dlhšiu dobu, treba posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obvineného a závažnosti
trestného činu; konanie páchateľa trvajúce 10 mesiacov je možné v týchto intenciách považovať za
konanie trvajúce dlhší čas (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo
69/2013). Teda posúdenie, či ide o trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby páchaný po dlhší
čas, musí byť striktne individuálne, vykonané najmä s ohľadom na charakter útokov uvedených v odseku

1 písm. a) až e) a tiež na ich následok v podobe fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej osoby.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. j/ Tr. zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil
u obžalovaného existenciu priťažujúcej okolností podľa § 37 Tr. zákona. Trestný zákon za trestný čin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby ustanovuje v osobitnej časti Trestného zákona podľa odseku 3

trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom konštatuje u obžalovaného jednoznačne
prevažujúce pomer poľahčujúcich okolností. Súd konštatuje, že uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody v tomto prípade nie je potrebné, nakoľko sa vzhľadom na povahu spáchaného zločinu,

ale aj na možnosť nápravy obžalovaného, je trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 42 mesiacov dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým
je výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho v budúcnosti od páchania obdobnej trestnej
činnosti. Súd uplatnil u obžalovaného aj inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody nakoľko
v prejednávanom prípade by súd považoval uložiť obžalovanému za jeho skutky trest odňatia slobody

v trvaní 7 rokov za neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti v tejto veci postačí
aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, čo je v tomto prípade 36 mesiacov a skúšobná doba 42
mesiacov. Súd má za to, že súčasným nariadením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe je možné zabezpečiť ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti
zo strany obžalovaného, pričom zároveň mu súd uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa

v skúšobnej dobe psychoterapii, resp. zúčastniť sa psychologického poradenstva.
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu a stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické, psychické zdravie
a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. so zbraňou a po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať :
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.