Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010788
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010788.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra 2025
prejednal odvolanie obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. XXXX/XX,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.

1T/42/2025 zo dňa 02.09.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/42/2025 zo dňa 02.09.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zák., pretože

od presne nezisteného času dňa 31.10.2024 do 24.01.2025 opakovane, napriek jej nesúhlasu
kontaktoval poškodenú G. D. H. osobne, písomne ako aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby, vyhľadával jej prítomnosť, vyhľadával jej osobnú blízkosť, sledoval ju a čakával ju pred prácou,
chodil za ňou do práce, pričom:
- dňa 31.10.2024 poškodenú počas celého dňa kontaktoval SMS správami a telefonátmi, pričom jej ten

istý deň večer v pizzerii Tropic na Rozkvete v Považskej Bystrici jej vylial 2ks 0,5 l čapovaného piva
do tváre,
- dňa 31.10.2024 vo večerných hodinách poškodenú vyhľadal v mieste jej bydliska
v Považskej Bystrici, kde sa dožadoval, aby mu otvorila dvere, pričom keď dvere neotvorila, rozbil sklo
na vchodových dverách bytovky, dvere následne otvoril
a prešiel ku dverám bytu poškodenej, kde jej zapálil dekoráciu na vchodových dverách a porozhadzoval

jej botník pri vchodových dverách,
- dňa 02.11.2024 o 10:07 hod. poškodenej poslal na aplikáciu Viber pesničku
od speváka Dalibora Jandu s textom ,,Já si ťe nájdu“,
- neskôr dňa 02.11.2024 poškodenú na svojom motorovom vozidle prenasledoval
od OD Tesco v Považskej Bystrici až po bydlisko jej rodičov na sídlisko Rozkvet v Považskej Bystrici,
kde sa zamkla vo svojom vozidle, až kým neprišiel jej otec, kedy jej obvinený prisľúbil, že už jej dá pokoj

a nebude ju kontaktovať,
- dňa 05.11.2024 čakal na poškodenú na parkovisku pred pobočkou Tatrabanky
v Považskej Bystrici, kde pracuje,
- dňa 26.11.2024 prišiel do pobočky Tatrabanky v Považskej Bystrici, poškodenú tam vyhľadal, pričom
jej pri tom povedal, že nedopadne dobre,
- dňa 04.12.2024 do poštovej schránky jej osobne doniesol list poškodenej,

- v dňoch 29.12.2024, 31.12.2024 a 01.01.2025 poškodenú opakovane kontaktoval telefonicky a SMS
správami na jej súkromné aj pracovné telefónne číslo, a to ajz telefónnych čísiel, ktoré poškodená nepozná, ako aj na sociálne siete, pričom ona ho v elektronických
komunikačných službách zablokovala,
- dňa 09.01.2025 prišiel do pobočky Tatrabanky v Považskej Bystrici priamo

do kancelárie poškodenej,
- dňa 21.01.2025 prišiel do pobočky Tatrabanky v Považskej Bystrici a odpľul si tam
na zem pred dverami poškodenej,
- dňa 24.01.2025 poškodenej poslal z cudzieho telefónneho čísla na jej pracovné číslo SMS správu,
čím jeho konanie u poškodenej G. D. H. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život

a zdravie a podstate zhoršilo kvalitu jej života, keďže bola nútená vyhľadať psychologickú pomoc s
diagnózou posttraumatická stresová porucha a akútna stresová reakcia, začala užívať lieky na spanie,
bola nútená odsťahovať sa do bytu ku svojim rodičom, ktorí ju odprevádzali z práce a do práce, kolegyňa
z práce ju odprevádzala na parkovisko ku jej vozidlu, bála sa chodiť sama von, všade ju musel niekto
sprevádzať, prestala chodiť
na miesta, kde predtým obvykle chodievala, prestala kultúrne a spoločensky žiť, keďže sa bála, že by

sa s obvineným niekde stretla, bála sa byť sama v jeho prítomnosti, čím celkovo bola donútená konaním
obvineného zmeniť obvyklý spôsob svojho života.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 360a odsek 1 Trestného zákona, 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Tento citovaný rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení priamo do

zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním
(bez bližšej špecifikácie).

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že napáda výrok
o treste, pričom uviedol aj nasledovné (citácie):

Hoci ku skutku, ktorý je mi kladený za vinu, som sa prvotne priznal a svoje konanie som oľutoval, zrejme
i pod vplyvom toho, že som nedokázal zabudnúť na náš vzťah
s poškodenou G. D. H., pričom som sa, ako sa neskôr ukázalo, mylne domnieval, že moje konanie
nie je protiprávne, keď som podľa môjho názoru (ako som to už viackrát uviedol) takmer vždy, keď

som kontaktoval poškodenú viac menej iba reagoval na nejaký jej podnet alebo spoločný zážitok, došlo
neskôr k tomu, že som svoje prvotné priznanie odvolal, pričom výsledkom celého toho je, že som (zatiaľ
neprávoplatne) odsúdený zo spáchania prečinu nebezpečné prenasledovanie.

S odstupom času a po tom, ako sa mi celá vec „rozležala v hlave“, som napokon prijal rozhodnutie súdu o

svojej vine, pričom vyhlasujem, že do ďalšieho života mám skúsenosť, ktorá ma nielen od kontaktovania
poškodenej proti jej vôli, ale i od páchania akejkoľvek inej trestnej činnosti raz a navždy odradila.

Na tomto mieste tiež deklarujem i to, že mám úprimnú snahu a záujem už nikdy viac sa nedopustiť
konania s trestnoprávnymi dôsledkami, viesť riadny život a byť plnohodnotným

a riadnym členom spoločnosti.

K veci na záver zároveň dodávam to, že ma mrzí, že som svojim konaním spôsobil poškodenej ujmu.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že by mi odvolací súd

v danom prípade mohol uložiť (za prípadnej aplikácie niektorej z poľahčujúcich okolností
v zmysle § 36 písm. a/ alebo písm. b/ Trestného zákona) alebo alternatívne.za použitia § 39 ods. 1
Trestného zákona, miernejší trest odňatia slobody.Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam si dovoľujem požiadať Krajský súd
v Trenčíne, aby ako odvolací súd pri nezmenenom výroku o vine zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.09.2025 sp. zn. 1T/42/2025 a aby vo veci sám rozhodol tak, že mi

uloží kratší nepodmienečný trest odňatia slobody (pri zachovaní ostatných sankcií uložených mi súdom
prvého stupňa).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry uviedol: „Navrhujem odvolanie obžalovaného zamietnuť ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por.“.
· Obhajca obžalovaného uviedol: „V celom rozsahu sa pridržiavam písomných dôvodov odvolania
a navrhujem, aby odvolací súd uložil obžalovanému miernejší trest odňatia slobody.“.
· Obžalovaný uviedol: „Súhlasím s konečným návrhom môjho obhajcu. Avšak zároveň žiadam,
aby odvolací súd v rámci môjho odvolania preskúmaval aj výrok o ochrannom opatrení, s ktorým
nesúhlasím.“.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (o treste a o ochrannom liečení), ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho
postupu dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o výrok o vine, tento obžalovaný svojím odvolaním nenapadol, a keďže ho nenapadol
v zákonnej lehote ani prokurátor, stal sa medzičasom právoplatným.

Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeraná prísnosť súdom prvého stupňa uloženého trestu
a (iba) jeho nesúhlas s výrokom o ochrannom liečení.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti napadnutých výrokov o treste, ako aj
o ochrannom liečení odôvodnil nasledovne (citácie):

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Zaspáchanieprečinunebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360aods.1Tr.zák.obžalovanémumohol

byť ukladaný trest odňatia slobody až na dva roky, čo je od 0 mesiacov do 24 mesiacov. Postupom podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák. bola u obžalovaného pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák.
zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr. zák., teda, že pred spáchaním stíhaného už bol za trestný čin odsúdený. Nezostalo
tiež bez povšimnutia, že obžalovaný bol pred spáchaním stíhaného skutku až deväťkrát prejednaný v

trestnom konaní, a to za rôznorodú trestnú činnosť. Boli mu uložené podmienečné, ale i najprísnejšie
tresty, tj. tresty odňatia slobody nepodmienečné. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica 12T/43/2021 z 19.07.2021
za spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 06.06.2022. To všetko ale nenaplnilo účel trestu
predpokladaný Trestným zákonom a neodradilo obžalovaného od ďalšej trestnej činnosti, práve naopak,
aj napriek uloženým a vykonaným trestom obžalovaný páchal protiprávnu (aj trestnú) činnosť. Jedná
sa teda u neho nepochybne o osobu so sklonom k jej páchaniu. Preto súd na dosiahnutie účelu trestu
predpokladaného v § 34 ods. 1 Tr. zák. (ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu bude

zabránenévpáchaníďalšejtrestnejčinnostiasúčasnévytvoreniepodmienoknavýchovuobžalovaného,
aby viedol riadny život) považoval
za spravodlivý a primeraný trest vo výmere 12 mesiacov, tj. v polovici zákonnej trestnej sadzby.Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného skutku už bol vo výkone trestu odňatia slobody

za úmyselný trestný čin.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku na osobu obžalovaného, kde znalec odporučil obžalovanému
uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, súd toto liečenie obžalovanému podľa §
73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. aj uložil.

S vyššie citovaným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutých výrokov o treste
a o ochrannom liečení sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a v zmysle jednoty rozhodnutí súdov
prvého a druhého stupňa dodáva nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

12 mesiacov bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený v súlade so zákonnými ustanoveniami
uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a rovnako i v súlade s ustálenou súdnou praxou,
pričom ho nemožno považovať za neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por., a to ani vo vzťahu k jeho výmere, najmä z pohľadu negatívneho hodnotenia
osoby obžalovaného a predchádzajúceho spôsobu jeho života. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto

uložený trest môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred ním ako páchateľom tým, že mu najmä zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Len takto uložený
trest zároveň dostatočne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Predovšetkým obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný najmä pre násilnú trestnú činnosť

(ublíženie na zdraví, výtržníctvo), pričom v registri trestov má evidovaných už 9 záznamov. V tejto
súvislosti mu boli ukladané rôzne druhy trestov, a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody
(posledný takýto trest vykonal „len“ dňa 06.06.2024), pričom dvakrát u neho svoj účel nesplnili uložené
podmienečné tresty odňatia slobody a došlo k ich premene práve na nepodmienečné tresty. Rovnako
bol zjavne v jeho prípade neúčinný aj dvakrát súdmi „použitý“ inštitút upustenia od uloženia súhrnného

trestu. Ďalej má obžalovaný evidovaných aj viacero záznamov o spáchaných priestupkoch, najmä na
úsekuobčianskehospolunažívania,pričomopakovaneišloofyzickéaverbálneagresívnesprávanievoči
iným osobám. Preto je možné konštatovať, že agresívne správanie nie je už dlhodobo obžalovanému tak
povediac cudzie a konanie popisované vo výroku o vine nemalo byť len jeho ojedinelým jednorazovým
excesom. V prípade obžalovaného je tak možné uzavrieť, že je osobou so sklonmi k páchaniu

protiprávnej činnosti najmä vo vzťahu k iným osobám. Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne
aj podľa názoru odvolacieho súdu svedčia pre odôvodený záver, že možnosti nápravy obžalovaného
sú podstatne sťažené.

Preto ak ani najprísnejší druh trestu u nás opakovane uložený obžalovanému

pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti (a jeho následný opakovaný výkon) nesplnil svoj
účel najmä v tom smere, že ho neviedol k vedeniu už len riadneho života
na slobode bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu
neprichádzal u obžalovaného do úvahy iný druh trestu, resp. žiaden iný druh trestu by u neho neviedol
k splneniu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.

Napokon bol obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v strede trestnej sadzby
podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. (až na 2 roky), a to aj napriek vyššie uvedenému negatívnemu hodnoteniu
jeho osoby a predchádzajúceho spôsobu jeho života, resp. že v jeho neprospech „svedčila“ jedna
priťažujúca okolnosť – § 37 písm. m) Tr. zák., na ktorú súd prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery

trestu aj správne prihliadol, pričom odvolací súd preskúmaním veci nezistil dôvodnosť odvolacej
námietky obžalovaného, ktorý sa domáhal priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. a) alebo
b) Tr. zák., teda že by spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení alebo že by
spáchal trestný činv dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností, a to vzhľadom najmä na závery vyplývajúce z
vykonaného znaleckého dokazovania (obžalovaný totiž trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prevahou
paranoidných, disociálnych, impulzívnych a narcistických rysov a rozvinutou somatopsychickou

závislosťou od metamfetamínu, pričom z analýzy jeho životnej histórie je zrejmé, že jeho správanie
rezultuje predovšetkým z jeho abnormálnej štruktúry osobnosti) a už vyšší vek obžalovaného (v čase
spáchania skutku mal 37 rokov). Preto odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvého stupňa
uložený trest je skôr neprimerane mierny. Keďže však prokurátor nepodal odvolanie voči tomuto
výroku napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného, nemohol už odvolací súd pristúpiť k jeho

sprísneniu.
Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu opakovane vo výkone trestu
odňatia pre úmyselnú trestnú činnosť.

Odvolacísúdnapokonpreskúmanímvecidospelkzáveru,žeajvýrokoochrannomopatrení(ochrannom
liečení) bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený v súlade
so zákonným ustanovením uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd
poukazuje najmä na to, že rizikovým faktorom budúceho správania obžalovaného je u neho znalecky
konštatovanározvinutásomatopsychickázávislosťodmetamfetamínu(keďrizikoprotiprávnehokonania

sa u neho zvyšuje v prípade užívania metamfetamínu, ktorý uvoľňuje prirodzené brzdiace mechanizmy
a súčasne potencuje jeho agresivitu, pričom pod vplyvom metamfetamínu má tendenciu konať
nepremyslene, impulzívne, agresívne, bez anticipácie,
v konzekvencii svojho správania). Napokon je potrebné aj dodať, že pri ukladaní ochranných opatrení sa
súdy neriadia zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale naopak potrebou ochrany spoločnosti, pričom

prihliadajú aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby (§ 35
ods. 5 Tr. zák.). V prípade obžalovaného je aj podľa názoru odvolacieho súdu stále možné očakávať
dosiahnutie účelu súdom prvého stupňa uloženého ochranného liečenia (§ 73 ods. 3 Tr. zák.).

Vzhľadom k zneniu ustanovenia § 74 ods. 1 Tr. zák. (Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73

ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou
formou.) bolo napokon ochranné protitoxikomanické liečenie obžalovanému súdom prvého stupňa
správne uložené v ústavnej forme (totiž slovné spojenie „uloží ho“ je potrebné vykladať ako príkaz uložiť
ochranné liečenie len v ústavnej forme).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B.
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.