Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624202413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624202413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E.
F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so
sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. G., toho času
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, so sídlom Budovateľská 1, 040 15 Košice-
Šaca, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01

Lučenec, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
17P/90/2024-180 zo dňa 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresným súd výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
6P/78/2021-287 zo dňa 19.10.2022 čo do výroku o výživnom tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca A.
B., narodeného XX.XX.XXXX na maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 180 Eur mesačne

na sumu 150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Podľa výroku II. takto určené výživné je
otec povinný zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 25. dňa toho ktorého mesiaca. O nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na otcom podaný návrh na zníženie výživného na
maloletého syna zo súčasnej sumy 180 Eur mesačne na minimálnu sumu a jeho odôvodnenie a na

obsah vyjadrenia matky.

3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie na nariadenom pojednávaní výsluchom účastníkov,
stanoviskom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s návrhom na začatie konania, rozúčtovaním
pracovnej odmeny otca, vyjadrením matky, s fotodokumentáciou, správou z prešetrenia pomerov matky,
rozhodnutím o predbežnom poskytnutí právnej pomoci, potvrdením o podaní daňového priznania od
matky, daňovým priznaním matky, výdavkami maloletého, bločkami, výpismi z C. D., faktúrami za

výživové doplnky, ďalšími vyjadreniami rodičov aj listinnými dôkazmi, rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č. k. 6P/78/2021-287 zo dňa 19.10.2022, rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn.
3T/143/2022 zo dňa 19.09.2024, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 121,§ 157 CMP v spojení s § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine
a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu, a to niekoľkými formami. Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa stará,
poskytuje maloletému dieťaťu prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o
maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného
plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného považoval za smerodajnú životnú úroveň

každého z rodičov a ako základnú podmienku vyjadril vyhodnotenie nákladov na dieťa.

5. Okresný súd poukázal na to, že rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť,
ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, kedy súd
rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov na strane rodiča môže spočívať
v poklese jeho príjmu, pričom dôležité je zistenie dôvodu, pre ktorý u výživou povinného rodiča došlo

k poklesu príjmu. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto
skutočnosť vyhodnotiť na úkor dieťaťa. Opačný výklad § 75 ods. 1 Zákona o rodine by mohol viesť
k absurdným dôsledkom i k tomu, že povinný rodič by sa svojím úmyselným konaním a následným
právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody zbavil, alebo mohol zbaviť svojej

vyživovacej povinnosti.

6. Skonštatoval, že výživné na maloletého bolo naposledy zvyšované rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č. k. 6P/78/2021-287 zo dňa 19.10.2022 zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne
počnúc dňom 08.02.2022. V čase rozhodovania otec nepracoval, v predchádzajúcich zamestnaniach

však dosahoval príjem vo výške najmenej 700 Eur.

7. Okresný súd poukázal na to, že otec žiadal znížiť výživné na sumu 70 Eur mesačne a matka
s ohľadom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 súhlasila so zmenou výživného na sumu 160
Eur mesačne, nakoľko nevyhnutné potreby syna dosahujú sumu okolo 500 Eur mesačne, pretože v

tomto školskom roku začal navštevovať Športové gymnázium v Banskej Bystrici, hrá hokej na vrcholovej
úrovni a taktiež na vrcholovej úrovni v letných mesiacoch sa venuje triatlonu.

8. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/143/2022-421 zo dňa 19.09.2024 bolo zistené, že
A. B. bol uznaný za vinného, a to za falšovanie verejnej listiny a dopustil sa konania smerujúceho

k tomu, aby vylákal od iného úver. V konaní sa upustilo od uloženia súhrnného trestu, lebo trest
uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/25/2021 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/56/2024, súd považoval za dostatočný. Rozsudkom Okresného
súdu Lučenec č. k. 3T/100/2024-174 zo dňa 07.11.2024 bol A. B. uznaný za vinného tým, že na škodu
cudzieho majetku seba obohatil a iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú

škodu. Súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok uložený Okresným súdom
Lučenec sp. zn. 22T/25/2021. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/8/2025 bol A.
B. uznaný za vinného, že spáchal prečin podvodu tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil, a
tým uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, za to bol odsúdený na trest vo
výmere tridsať mesiacov nepodmienečne a bol zaradený do ústavu výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Zároveň bol zrušený rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/25/2021, ktorým mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov so zaradením pre výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

9. Z potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca zo dňa 21.05.2024 vyplývalo, že A.

B. nastúpil na výkon trestu 23.11.2023, pravdepodobný koniec trestu bude 23.11.2026 a z rozúčtovania
pracovnej odmeny vydanej týmto ústavom bolo zistené, že v roku 2024 mal príjem 109,93 Eur mesačne
v čistom.

10. Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 13.06.2024 matka býva v

štvorizbovom poschodovom rodinnom dome spolu s manželom I. D. a maloletým synom A.. Matka je
zamestnaná v poisťovni GENERALI s mesačným príjmom 1 500 Eur mesačne. Maloletý navštevoval 9.
ročník Základnej školy v A. a po ukončení základnej školy nastupuje na Športové gymnázium v BanskejBystrici, venuje sa hokeju, hrá sa HKM Zvolen a aktívne sa venuje triatlonu, kde chodí na rôzne súťaže.
S otcom nie je v žiadnom kontakte a je oboznámený s tým, že je vo výkone trestu.

11. Z rozpisu výdavkov maloletého A. za rok 2024 doloženého matkou vyplývalo, že jeho výdavky za
obdobie od 1/2024 do 8/2024 sú vo výške 6 008,99 Eur. Od 8/2024 výdavky na naftu nahradili mesačné
výdavky na internát Strednej športovej školy, Banská Bystrica, 40 Eur mesačne, päťkrát denne stravu
na internáte 132 Eur a denné cestovné a vreckové 100 Eur mesačne, t.j. 272 Eur mesačne.

12. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby a z daňového priznania
k dani z príjmov fyzickej osoby okresný súd zistil, že za rok 2023 činil základ dane z príjmov u matky
sumu 11 402,34 Eur.

13. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre
určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa

podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej
povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Konštatoval, že pre posúdenie možností a schopností povinného rodičia nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem
iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a

podobne. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, tzn. že súd je povinný prihliadať
aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, preto
nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zdôraznil, že každý rodič je povinný usmerňovať

svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť aj svoj
osobný a pracovný život, čo znamená aj vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na
zabezpečenie odôvodnených potrieb vyživovaných maloletých detí.

15. Podľa okresného súdu zníženie výživného na sumu 70 Eur, ktorú požadoval otec, by znamenalo
prenesenie neúmerného bremena zodpovednosti za finančnú starostlivosť na matku maloletého, pričom
matka už v súčasnosti sama zabezpečuje aj každodennú osobnú morálnu a psychickú starostlivosť o
maloletého, čo už samo osebe predstavuje obrovskú záťaž kladenú na jedného rodiča. Z uvedeného mal
okresný súd jednoznačne za to, že spolupodieľanie sa otca na odôvodnených a nevyhnutných potrebách

jeho syna v sume 150 Eur, je v jeho možnostiach a schopnostiach, a to aj napriek tomu, že výšku
tohto otcovi určeného výživného poberá matka maloletého od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako
náhradné výživné.

16. Okresný súd mal preukázané, že pomery na strane otca ako povinného rodiča, sa v porovnaní so

stavom, kedy bolo posledné rozhodnutie o výške výživného v sume 180 Eur, nezmenili, nakoľko otec ani
v tom čase, keď sa rozhodovalo o zvýšení výživného na sumu 180 Eur, nepracoval, výživné pravidelne
neplatil a aktuálne, keď je vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu páchania protispoločenskej
úmyselnej trestnej činnosti, je aspoň pracovne zaradený, aj keď s nízkym príjmom. Zohľadnil preto jeho
potencionálny príjem, teda nie faktický, reálny, ktorý otec vo výkone trestu odňatia slobody dosahuje,

keďže sa otec svojím úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, čo nemožno
pripočítať na ťarchu maloletého dieťaťa. Za daného skutkového stavu nebol dôvod znižovať vyživovaciu
povinnosť otca až na sumu 70 Eur, ktorý záver vychádza aj z doterajšej súdnej praxe, a to napr. z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019. Okrajom okresný súd uviedol, že ak došlo k
zmene pomerov, táto nastala na strane matky a maloletého dieťaťa.

17. Okresný súd návrh otca na zníženie výživného na sumu 70 Eur mesačne vyhodnotil ako nedôvodný,
jeho pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody ako zmenu, ktorá nie je spôsobilá odôvodniť až
také zníženie výživného na maloletého syna.18. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu
a aj samostatne (č.l. 191-192, 199 spisu) z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f), h) CSP. Nestotožnil
sa s výškou zníženého výživného na maloleté dieťa v sume 150 Eur mesačne z dôvodu, že jeho
možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu nedovoľujú uhrádzať mesačné výživné v takejto výške,
nakoľko sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, na ktorý nastúpil dňa

23.11.2023spredpokladanýmukončenímtrestudňa23.11.2026.Zainejsituácie,kebymuneboluložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, by konanie neinicioval, syna má rád a záleží mu na ňom. Jeho
súčasná situácia mu neumožňuje uhrádzať výživné v plnej výške. Aj keď je v rámci výkonu trestu
zaradený do zamestnania, jeho príjmy nepokryjú výživné, a to ani po jeho znížení na sumu 150 Eur.
Z Rozúčtovania pracovnej odmeny vydanej ÚVTOS Košice-Šaca, otec maloletého mal v roku 2024
príjem vo výške 109,93 Eur, čo je suma nižšia ako určené výživné. Podľa otca musí súd pri určovaní

výživného v prípade povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, vychádzať aj z reálnych
možností povinného počas obdobia obmedzenia osobnej slobody, a to z dôvodu, že sa objektívne
nemôže slobodne uplatniť na trhu práce a jeho príjem je limitovaný, v ktorej súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019. Ďalej uviedol, že sa nechce dostať
po prepustení z výkonu trestu do opätovného kruhu, keď by si od neho žiadal maloletý zaplatenie

zameškaného výživného a v prípade, ak by toto nebol schopný uhradiť, mohol by sa potencionálne
vystaviť trestnoprávnemu postihu za neplnenie povinnej výživy. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť
a znížiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne
počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V samostatnom podaní otec uviedol, že dňa 30.1.2025 sa malo konať pojednávanie pre zníženie

výživného, ktoré podľa správ právneho zástupcu sa ,,odročilo“ a po nejakom čase ,,pojednávalo“, na
ktoré mu neprišlo ,,oznámenie“. Dozvedel sa, že mu okresný súd vyhovel znížením výživného na 150
Eur, voči čomu podával ,,ODPOR“. Uviedol, že je bez práce, bez strechy nad hlavou, bez hnuteľného
a nehnuteľného majetku a vo výkone trestu je vyše 1,5 roka a ešte minimálne 16 mesiacov bude. Má
právo zo zákona na minimum a chce sa zúčastňovať pojednávaní.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.3.2025, bolo odvolanie otca doručené kolíznemu
opatrovníkovi a matke prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní
písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 198, 206 spisu), ktorú možnosť matka nevyužila.

21. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojich
vyjadreniach a doterajších správach a s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa navrhol rozsudok
ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

22. Okresný súd podaním zo dňa 14.4.2025 doručil vyjadrenie kolízneho opatrovníka otcovi a matke

prostredníctvom ich právnych zástupcov s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť
(doručenky na č.l. 209, 210 spisu), ktorú nevyužili.

23. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe včas podaného odvolania otcom
maloletého preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP postupom
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené podmienky pre nariadenie pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, ak nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/53/2025-221 zo dňa

12.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.26. Odvolací súd primárne uvádza, že pre posúdenie odvolacích dôvodov otca nebolo potrebné
nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom
a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení

odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským
súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, ani
nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť
spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01,
vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo/218/2009,3Cdo/51/2011,3Cdo/186/2012,7Cdo/56/2011).Krajskýsúdzvýrazňuje,žeokresnýsúd
z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Skutočný stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre
posúdenieodvolania,aakodvolacísúdnepristúpilkzopakovaniualebodoplneniudokazovania,nedošlo
týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

27. Podstatou odvolania otca bola námietka nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho
právneho záveru o jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletého syna.

28. Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu primárne konštatuje, že rozsudok
okresného súdu obsahuje zistenia týkajúce sa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, je v ňom

zahrnuté pôvodné rozhodnutie týkajúce sa maloletého dieťaťa ako oprávneného z výživného, tvrdenia
otca ako povinného z výživného a matky, priebeh vykonaného dokazovania a rozsudok okresného súdu
je preskúmateľný, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril svoje úvahy, zhodnotenia
a skonštatoval svoje závery. Uvádza odvolací súd, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej.

29. Odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov otca uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery) z hľadiska a v rozsahu
podanéhoodvolaniaakonštatujeichnedôvodnosťbezoporyvzistenomskutkovomstaveavnáslednom

právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, vyvodil správne skutkové
a právne závery, z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca, a to
v určenom rozsahu, ktorá odôvodňovala čiastočne vyhovieť návrhu na zníženie výživného.

30. Predovšetkým vo vzťahu k námietkam otca vzťahujúcim sa k vyššie uvedeným odvolacím dôvodom
odvolací súd uvádza, že prakticky ich ťažisko bolo produkované otcom maloletého dieťaťa už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a bolo tak predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal.

31. Otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní kládol dôraz na to, že sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, z ktorého dôvodu nesúhlasil s určenou výškou zníženého výživného a mal za to, že
boli splnené podmienky na zníženie výšky výživného na maloleté dieťa, a to na sumu 70 Eur mesačne.
Podľa odvolateľa jeho súčasná situácia, a to výkon trestu, ktorý nie je krátkeho trvania, mu neumožňuje
uhrádzať výživné v plnej výške. Aj keď je zaradený do zamestnania, jeho výška príjmu nepokryje výživné

v sume 150 Eur, pretože podľa Rozúčtovania pracovnej odmeny mal v roku 2024 príjem 109,93 Eur.
Nechce sa dostať do situácie, aby po prepustení z výkonu trestu, by si od neho začal maloletý, resp. jeho
zákonný zástupca, žiadať zaplatenie zameškaného výživného a v prípade, ak by nebol toto schopný
hradiť, mohol by sa potencionálne vystaviť trestnoprávnemu postihu.

32. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd zistené a medzi účastníkmi nebolo sporné to, že otec
maloletého dieťaťa bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a podľa Potvrdenia zo dňa
02.05.2024 Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca doloženého otcom (č.l. 2 spisu),
odpovede Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca na výzvu okresného súdu a jej príloh
(č.l. 26, 28 spisu) otec maloletého dieťaťa sa od 23.11.2023 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody

a pravdepodobný dátum prepustenia bude dňa 23.11.2026. Okresný súd vecne správne postupoval
pokiaľ sa zaoberal aj výškou príjmu otca maloletého dieťaťa, ktorý bol vo výkone trestu aj pracovne
zaradený a poberal pracovnú odmenu za rok 2024 v sume 109,93 Eur netto (č.l. 28,29 spisu).33. Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6P/78/2021 bolo rozsudkom Okresného
súdu Lučenec č. k. 6P/78/2021- 287 zo dňa 19. októbra 2022 rozhodnuté tak, že výrokom I. bol návrh
otca na zníženie výživného zamietnutý; výrokom II. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Lučenec

č. k. 12P/84/2014-290 zo dňa 23.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2015 vo výroku
o výživnom tak, že otcovi sa zvyšuje výživné na maloletého A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur
mesačne na sumu 180,- Eur mesačne vždy do 25. dňa tohto ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom
08.02.2022. Podľa výroku III. zameškané výživné od 08.2.2022 do rozhodnutia súdu vo výške 700,-
Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo

i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh. Rozsudok Okresného súdu Lučenec sa stal právoplatný
09.12.2022. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo, že otec v čase pôvodného rozhodovania
nepracoval, výživné pravidelne neplatil a bolo vychádzané z jeho potencionálneho príjmu 700 Eur.

34. Po zistení týchto skutočností okresný súd poukázal na rozhodujúce zákonné ustanovenia, a to §
62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Okresný súd správne

postupoval, pokiaľ pri rozhodovaní a následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, svoju pozornosť
zameral na otcom maloletého dieťaťa tvrdené skutočnosti, ktoré mali zakladať zmenu pomerov na jeho
strane v takom rozsahu, že podľa otca boli dôvodom pre novú úpravu jeho vyživovacej povinnosti,
a to na jej zníženie. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že pomery na strane otca
ako povinného rodiča, sa v porovnaní so stavom, kedy bolo posledné rozhodnutie o výške výživného

v sume 180 Eur, nezmenili, nakoľko otec ani v tom čase, keď sa rozhodovalo o zvýšení výživného
na sumu 180 Eur, nepracoval, výživné pravidelne neplatil a aktuálne, keď je vo výkone trestu odňatia
slobody z dôvodu páchania protispoločenskej úmyselnej trestnej činnosti, je aspoň pracovne zaradený,
aj keď s nízkym príjmom. Uvádza odvolací súd, že pokiaľ na strane otca maloletého dieťaťa nastala
zmena, v dôsledku ktorej má možnosť dosahovať len príjem z pracovného zaradenia vo výkone trestu,

tak túto situáciu si otec spôsobil sám svojím konaním, na ktoré nežiadúce správanie nebolo možné
prihliadať, a preto nebolo možné prihliadať len na skutočný príjem, ktorý otec dosahuje, ale na príjem
potencionálny. Dodáva sa, že na zníženie vyživovacej povinnosti a na zníženie, resp. stratu príjmu,
by bolo možné prihliadať len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

za úmyselné protiprávne konanie otca, uvedené kritérium nespĺňa. Odvolací súd sledujúc práve najlepší
záujem maloletého dieťaťa, v zhode s okresným súdom konštatuje, že maloletému dieťaťu, ktoré podľa
Čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť,
nemožno pričítať na jeho ťarchu nezodpovedné správanie rodiča, ale v záujme o ochrany maloletého
dieťaťa pred nezodpovedným správaním vychádzať zo stavu, ako by k nežiaducemu chovaniu výživou

povinného rodiča nedošlo, pretože niet spravodlivého dôvodu vykladať túto okolnosť v neprospech
maloletého dieťaťa, a to výrazne zníženým výživným. Opačný výklad tak, ako správne konštatoval aj
okresný súd v odseku 32. odôvodnenia rozhodnutia, by viedol k dôsledkom, že rodič výkonom trestu
odňatia slobody by sa bez ďalšieho „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu
maloletému dieťaťu.

35. Odvolací súd uvádza, že napriek tomuto stavu, spôsobeného práve samotným správaním otca,
okresný súd za vyjadreného čiastočne súhlasného stanoviska matky s miernym znížením výživného,
prihliadol na jeho súčasnú situáciu, čo sa premietlo do čiastočného zníženia výživného, a to zo sumy
180 Eur na sumu 150 Eur. Ani odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, ak

mal rovnako za to, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli splnené podmienky na tak výrazné
zníženie výživného na maloleté dieťa zo strany otca, ako v konaní pred súdom prvej inštancie a aj
v odvolaní požadoval. Odvolacie námietky otca, ani obsah spisu neboli podkladom pre privodenie
zmeny napadnutého rozsudku okresného súdu, pretože ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V rámci právneho posúdenia

tak zo strany okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu, bolo namieste vziať do úvahy tú podstatnú
okolnosť, že do aktuálnej situácie sa otec maloletého dieťaťa dostal sám, svojím protiprávnym konaním,
za ktoré bol právoplatne odsúdený a v čase rozhodovania okresného súdu sa nachádzal vo výkone
trestu odňatia slobody. Okresný súd vecne správne postupoval, pokiaľ uvádzaný dôvod otca maloletého
dieťaťa, a to, že toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nevyhodnotil ako dôvod pre

výrazné zníženie vyživovacej povinnosti, a to na sumu 70 Eur, pokiaľ si umiestnenie do výkonu trestu
odňatia slobody otec zapríčinil výlučne sám.36. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že naopak oproti pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec
č.k.6P/78/2021-287zodňa19.10.2022došlokzmenenastranemaloletéhodieťaťa.Včaseposledného
rozhodnutia, bol maloletý A. žiakom základnej školy a k času rozhodovania okresného súdu je už

študentom Strednej športovej školy, Banská Bystrica, aktívne sa venuje športovej činnosti, a ako uviedol
okresný súd v odseku 34. odôvodnenia rozhodnutia jeho výdavky dosahujú cca 500 Eur mesačne,
na ktorých sa v podstate vo výraznej časti podieľa matka. Kolízny opatrovník sa rovnako nestotožnil
s návrhom otca na zníženie výživného v otcom požadovanom rozsahu, pričom súhlasil len s čiastočným
znížením, a to na sumu 160 Eur.

37.Zvyššieuvedenéhovzhodesozáveromokresnéhosúdupretomožnokonštatovať,žedošlokzmene
pomerov na strane maloletého, avšak nedošlo k takej zmene pomerov na strane otca maloletého
dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 70 Eur, pretože pokiaľ by otec
maloletého dieťaťa nebol právoplatne odsúdený a následne nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody,
mohol by dosahovať príjem vo výške, ktorý bol ustálený v čase poslednej úpravy výživného v sume

700 Eur mesačne podľa rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/78/2021-287 zo dňa 19.10.2022
(potencionalita príjmu).

38. K správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu sa poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť
odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada

len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez
zavinenia povinného (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019, na ktoré poukazoval
aj otec v odvolaní). I napriek tomu, že otec maloletého dieťaťa v súčasnosti má len príjem v rámci
zaradenia vo výkone trestu, sám sa pripravil o možnosť dosahovať vyšší pravidelný príjem a samotný
výkon trestu odňatia slobody nemožno považovať za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala

zníženie výživného na sumu 70 Eur. Otec maloletého dieťaťa sa v dôsledku svojho konania sám pripravil
o možnosť aktívne sa zúčastniť pracovného procesu a dosiahnuť pravidelný príjem, z ktorého by si
plnil aj vyživovaciu povinnosť. Súdna prax konštatovala, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným
konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba alebo uložený trest odňatia slobody, objektívnej
možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať

na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa.

39. Podľa názoru krajského súdu okresný súd svojím rozhodnutím prihliadol aj na súdnu prax, a to
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa 20. februára 2019, podľa
ktorého „Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného

protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu
bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až
strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý
by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné
príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej

potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce“. Nebol preto rozhodujúci faktický príjem otca maloletého dieťaťa počas výkonu trestu odňatia
slobody, ale príjem, ktorý by ako rodič reálne mohol dosahovať, pretože princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity. V zhode so záverom okresného súdu sa uvádza, že na vyhovenie

návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na sumu 70 Eur nebola preukázaná podstatná
zmena pomerov, ak ňou bez ďalšieho nie je len to, že otec maloletého dieťaťa sa v dôsledku svojho
konania nachádza vo výkone trestu odňatia slobody (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS
1181/2007). Nebola preukázaná zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to taká,
ktorou by malo dôjsť k výraznému zníženiu výšky vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Výkon

trestu odňatia slobody otcom maloletého dieťaťa sám osebe nie je hodnotený ako podstatná zmena
pomerov pre zníženie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Inými slovami vyjadrené krajským
súdom, výkon trestu odňatia slobody nemožno považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného v otcom požadovanom rozsahu z dôvodu straty príjmu, a to najmä z dôvodu, že trestné
stíhanie a výkon trestu si otec maloletého dieťaťa zapríčinil sám. Krajský súd dodáva, že je mu zrejmý

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/6/2023 zo dňa 27.04.2023 (rozhodnutie sa týka zvýšenia
výživného nie zníženia výživného), avšak okolnosti danej sporovej veci, a to zohľadnenie pracovného
zaradenia otca maloletého dieťaťa počas výkonu trestu odňatia slobody, princíp potencionality, ktorý má
prednosť pred princípom fakticity, t.j. reálnych príjmov povinného rodiča a posledného určenia výškyvyživovacej povinnosti, pri ktorom určení sa vychádzalo z potencionálnych možností otca maloletého
dieťaťa, krajský súd nezistil priestor na iné rozhodnutie, ako urobil napadnutým rozsudkom okresný súd,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní bolo jeho rozhodnutie potvrdené ako vecne správne podľa ust.

§ 387 ods.1 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neboli zistené
dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.