Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201394
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223201394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľa – otca: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ildikó
Uleklová, advokát, IČO: 50 170 597, adresa sídla C. D., E. XX, proti manželke - matke: F. G. H., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. J. K. - B. I. XX, zastúpená splnomocnencom: dr. jur. Ferenc
Mazács, advokát, IČO: 11 848 014, adresa sídla Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328/4/1094, P.
O. BOX 2, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým
deťom: 1/ L. B., narodený XX.XX.XXXX, 2/ L. B., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe

zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o odvolaní
matkyprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredaz10.decembra2024,číslokonania14P/55/2023
- 305, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III a vo výroku IV.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd manželstvo účastníkov konania uzavreté 16.05.2015, zapísané v Knihe manželstiev

matričného úradu Holice, zväzok 10, ročník 2015, str. 147, poradové č. 5 rozviedol (výrok I.), maloletého
L. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého L. B., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do striedavej
osobnejstarostlivostiobochrodičov,atotak,žeotecbudezabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloleté
deti každý párny týždeň s tým, že matka bude zabezpečovať starostlivosť v párny týždeň od stredy 15:30
hod. do piatku 08:00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť každý nepárny týždeň s tým,
že otec bude zabezpečovať starostlivosť v nepárny týždeň od stredy 15:30 hod. do piatku 08:00 hod.
(výrok II.), otcovi určil povinnosť prispievať na výživu svojho syna L. sumou 100 eur mesačne a na výživu

svojho syna L. sumou 100 eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.), o trovách tlmočenia rozhodol tak, že trovy tlmočenia
znáša štát (výrok V.) a zároveň rozhodol, že znalkyňa PhDr. Daniela Čechová, evidenčné číslo znalca:
915522, miesto výkonu činnosti: Bezručova 10, Bratislava, má voči obom rodičom maloletých detí nárok
na odmenu a náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100 % (výrok VI.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že navrhovateľ – otec maloletých detí sa návrhom z 2. mája 2023
domáhal rozvodu jeho manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
a to tak, aby maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov a jemu aby bola uložená povinnosť platiť na maloletého L. výživné v sume 100 eur mesačnea na maloletého L. výživné v sume 100 eur mesačne a pokiaľ ide o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletým dôvodiac, že žije celkom aktívny športový život, vedie zdravú životosprávu, čo
by chcel naučiť aj maloleté deti. Už aj pred uzavretím manželstva žili v dome otca, ktorý postupne

zrekonštruovali a prispôsobili vlastným potrebám. Pri starostlivosti o maloletých bol otec nápomocný od
ich narodenia, prebaľoval ich, kúpal, uspával, nakoľko to považoval za potrebné za účelom vytvorenia
stabilného a láskyplného vzťahu s deťmi, zároveň sa však snažil tým odbremeniť aj manželku, že o
otázkach týkajúcich sa maloletých detí sa nevedia dohodnúť, otec však verí, že je to iba prechodné, že
je to spôsobené rozvratom ich manželstva, konanie matky pripisuje len jej nestabilnému psychickému

rozpoloženiu.Otecnechce,abyrozpadichmanželstvaspôsobilstav,kedynebudeaktívnousúčasťouich
života. S manželkou absolvovali konzultácie u jej advokáta, aby sa dohodli na vzájomných rodičovských
právach a povinnostiach na čas po rozvode, ich predstavy sa ale diametrálne líšia už aj v zásadných
otázkach, o ktorých má rozhodnúť súd. Napriek tomu, že otec bol aktívnou súčasťou života maloletých
detíodichnarodenia,odjehoodsťahovaniasazospoločnejdomácnostimumanželkanedovoľuje,abysi
zobral deti k sebe na dlhšie obdobie, hoci aj s prespatím na jednu noc. Prostredie, v ktorom súčasne žije,

nie je deťom cudzie, otec zvláda každodennú starostlivosť o deti na rovnakej úrovni, ak nie na vyššej,
nehovoriac o tom, že žije u svojich rodičov, ktorí mu vedia v prípade potreby aj pomôcť. Otec pozná
dennú rutinu detí, manželka by nemala mať pochybnosti o jeho rodičovských zručnostiach, napriek tomu
ho obmedzuje v tom, aby sa mohol o deti plnohodnotne starať, resp. v poslednom období ho obmedzuje
aj v bežnom styku s deťmi; styk s deťmi mu neznemožňuje manželka úplne, dovoľuje však iba krátke

stretnutia otca s deťmi, väčšinou raz za týždeň, čo u maloletých v ich veku ohrozuje vytvorené puto
medzi nimi, teda ich vzájomný vzťah, ako aj ich právom chránené záujmy. Otec nedokázal zmeniť postoj
manželky v tejto otázke, a tak manželka naďalej vyžaduje od otca, aby deti vrátil po pár hodinovom styku
- márne ju prosí, aby mohol mať deti u seba hoci aj na jednu noc počas víkendu, vždy naráža na jej odpor.
Doteraz s matkou komunikovali telefonicky, po početných hádkach ale už otec preferuje skôr písomnú

komunikáciu, z ktorej predložil určitú časť. Otec má za to, že maloleté deti sú už v takom veku, teda aj
navyknuté na osobu otca, kedy by im už nemalo byť bránené zo strany žiadneho rodiča, ktorý sleduje len
svoje osobné záujmy, aby sa plnohodnotne stýkali s druhým rodičom, teda v ich prípade, aby v otcovej
domácnosti deti aj prespávali, keďže ide o domácnosť, ktorú dôkladne poznajú. Matka navrhovala na
čas po rozvode manželstva maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať k plateniu

výživného po 250 eur mesačne na každé z detí. Striedavú osobnú starostlivosť o deti považovala za
nevhodnú pre problematickú komunikáciu rodičov (v tejto súvislosti dôvodila, že v prípade problémov,
vždy kontaktovala otca, najmä kožných problémov L., že otec však matku dostatočne neinformoval, len
že dostal fenistil, že u L. vôbec nepovedal, že mal kliešťa, že otec pri telefonovaní cez Messenger, matku
ignorujeadeťomukazujeslužobnépomôcky),ďalej zdôvodu,žedetinebolidoposiaľodlúčenéodmatky

na dlhšiu dobu okrem víkendov počnúc nariadeným neodkladným opatrením, že deti majú vybudované
zázemie v dome v I. J. K., čo im dáva pocit stability a istoty, trávenie času v striedavej starostlivosti na
dvoch rôznych miestach s inými ľuďmi je pre ne fyzicky a psychicky náročné, že deti nemajú k otcovi
dostatočnesilnéemocionálneväzby,žeotecpracujenadennéanočnézmeny,niekedyaj12hodín,atak
deti sú potom v starostlivosti rodičov otca alebo tretích osôb, ktoré však už nemajú k deťom taký vzťah

ako rodičia, že matka má vážne pochybnosti o tom, že by otec bol spôsobilý zabezpečovať prípravu detí
do školy, kontrolovať ich domáce úlohy prípadne im pri nich pomáhať.

1.2 Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým na
čas po rozvode manželstva mal za preukázané, že matka s deťmi býva v 3-izbovom rodinnom dome,

ktorý je vo vlastníctve starého otca zo strany matky, ktorý býva v prístavbe. Do chodu domácnosti matka
prispieva sumou 150 eur mesačne. Deti majú spoločne vkusne a účelne zariadenú izbu, kde majú
zabezpečené všetky veci osobnej potreby a vytvorené podmienky pre pokojný spánok na plnenie si
školských povinností. Počas šetrenia zo strany kolízneho opatrovníka bol v dome poriadok a hygiena
bola na veľmi dobrej úrovni. Okolie rodinného domu je upravené. Matka pracuje v M. N. D. s čistým

mesačným príjmom cca 1.156 eur netto mesačne. Poberá prídavky na deti v sume 120 eur mesačne.
Nie je vlastníčkou nehnuteľností, obec I. J. K. voči nej neeviduje žiadne dlhy, všetky dane a poplatky
sú riadne uhradené. Menovaná sa aktívne podieľa na organizácii a riadení akcií obce, je spoľahlivá a
maximálne rieši zadané úlohy.

1.2.1 OtecmaloletýchdetíjeprihlásenýnatrvalýpobytvichobciB.od13.04.2023vrodinnomdomejeho
rodičov. Dom pozostáva z obývačky, kúpeľne, kuchyne spojenej s jedálňou. V pivnici majú deti možnosť
cvičiť. Majú spoločnú izbu, v ktorej sa nachádza poschodová posteľ, skriňa, komoda, písací stôl. Otec
zvykne spať s deťmi v izbe na matraci, nakoľko je mal. L. naviazaný na otca. V spoločnej domácnosti sotcom bývajú aj starí rodičia. Otec je zamestnaný v G. ako policajt a z tejto činnosti dosahuje priemerný
mesačný netto príjem vo výške cca 1.950 eur. Príjem starých rodičov detí je cca. 600 eur dôchodok
starého otca a cca. 300 eur invalidný dôchodok starej matky. Výdavky na bývanie sú cca. 150 eur plyn,

90 eur elektrina. Od januára 2023 otec prispieva matke na výživu detí sumou 200 eur mesačne. Okrem
toho kupuje deťom ošatenie a všetko čo deti potrebujú, matka deťom nebalí žiadne veci, keď idú k otcovi.
Otec deťom volá každý večer, ohľadom detí vedia s matkou komunikovať. Styk otca s deťmi prebieha
na základe vydaného neodkladného opatrenia, ale nad rámec sa s nimi nestretáva.

1.2.2 Maloletý L. žije v domácnosti s matkou, je žiakom 2. ročníka ZŠ v E., je zdravý a matka má
s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 524 eur mesačne (strava
180 eur, strava v škole 10 eur, oblečenie a obuv 50 eur, školské výdavky 20 eur, krúžok kreslenia 11
eur, lieky, vitamíny 35 eur, kultúra, záľuby, športový klub 50 eur, zubár 30 eur, hygiena 20 eur, doprava
do školy 20 eur, alikvotná časť na bývanie 84,20 eur, životné poistenie 31,88 eur). Maloletý je u otca v
presne určené dni (jeden týždeň 3 dni, druhý týždeň 2 dni). Matka okrem určeného styku maloletému

neumožňuje iný styk s otcom. Keď je maloletý u matky, otec s ním denne komunikuje cez aplikáciu
Messenger. Maloletý pri pohovore bez prítomnosti rodičov uviedol, že chodí do 2. triedy a pani triedna
učiteľka a vychovávateľka sú dobré. Do školy ich nosí mama aj otec, keď u neho prespávajú. Učí sa
aj s otcom, ale radšej sa učí s mamou. Na vysvedčení mal jednotku. Rád navlieka koráliky, s čím mu
mama pomáha. Chodia sa von aj bicyklovať, alebo s rollerom a s otcom chodia k jazeru sa kúpať. Bol

by rád, keby mohol byť aj s mamou v piatok, pretože teraz je každý piatok s otcom. Jeden týždeň sú u
otca štvrtok a piatok a druhý týždeň piatok, sobota a nedeľa. 7 dní bez mamy by nechcel byť, je to veľmi
veľa bez nej. Maloletý L. bol komunikatívny a viac k veci uviesť nechcel.

1.2.3 Maloletý L. žije v domácnosti s matkou, navštevuje materskú škôlku vo B. I., je zdravý (raz ročne

navštevuje ortopedickú ambulanciu) a matka má s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené
výdavky vo výške cca 529 eur mesačne (strava 180 eur, oblečenie a obuv 50 eur, strava v škôlke 30 eur,
oblečenie a obuv 50 eur, škôlka 15 eur, lieky, vitamíny 35 eur, kultúra, záľuby, výlety 30 eur, zubár 30
eur, hygiena 20 eur, náklady na dopravu do škôlky 20 eur, alikvotná časť na bývanie 84,20 eur, životné
poistenie 35,03 eur). Maloletý je u otca v presne určené dni (jeden týždeň 3 dni, druhý týždeň 2 dni).

Matka okrem určeného styku maloletému neumožňuje iný styk s otcom. Keď je maloletý u matky, otec
s ním denne komunikuje cez aplikáciu Messenger. Maloletý pri pohovore bez prítomnosti rodičov bol
málo komunikatívny. Uviedol, že chodí do škôlky, s otcom sa chodia kúpať. Má rád svojho otca a rád
je u neho.

1.2.4 Úrad práce po prešetrení pomerov na strane rodičov maloletých konštatoval, že maloleté deti žijú
v dobrých podmienkach, bytové pomery sú vyhovujúce. Obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre
zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté deti.

1.2.5 Zo znaleckého posudku č. 2/2024 (č.l. 179) znalkyne doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD., z

odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia je zrejmé, že bratia B. majú svojho otca radi,
veria, že je dobrý človek. Tento vzťah je motivovaný otcovou láskavosťou, starostlivosťou, záujmom o
deti, o ich pohybovú stránku, jeho hravosťou a rodinným založením. Otec deťom otvára cestu k širšej
rodine, a tým aj do spoločnosti. Tento vzťah je ovplyvnený najmi otcom samotným, ako i jeho rodinou.
Obzvlášť mladší L. cíti k otcovi výrazné puto. Otec má svoje deti bezpochyby rád, dáva im pozornosť

a starostlivosť, snaží sa dopĺňať matku tým, že synov vedie viac k pohybu na čerstvom vzduchu a
k socializácii v spoločnosti svojej rodiny a najmä bratových detí. Deti majú svoju matku veľmi radi.
Tento vzťah je motivovaný matkinou starostlivosťou a snahou o akceptáciou ich potrieb, uplatňovaním
režimu, ktorý pozitívne pôsobí na psychiku. Zvlášť pozitívny a vrúcny vzťah má k matke starší syn L..
Matka má svoje deti nesmierne rada. Má k nim materinské puto, záleží jej na deťoch, stará sa o ich

zdravie, aj prospievanie staršieho syna v škole, vytvára domácu atmosféru. Maloleté deti sú vo vzťahu
k rodičom rozdelení, aj i keď oboch majú radi. Maloletý L. chce bývať aj s bratom u otca, čo povedal
sám na individuálnom stretnutí. Taktiež pri požiadavke, aby nakreslil svoju rodinu, kreslil rodinu s otcom.
Otca nakreslil ako toho, čo spája a má vzťahy k vonkajšiemu svetu. Kresba s matkou je oproti tomu
na vývinovo nižšej úrovni prevedenia. Matka je nakreslená ako pohlcujúca, príliš zväzujúca. Otec je

zobrazený ako ten, čo dáva voľnosť. Niekedy je rodinná situácia taká zaťažujúca, že mu je dobre len
s bratom, čo demonštroval pri kresbe domu. Maloletý L. sa na druhej strane identifikuje s matkou.
Chce bývať s ňou, cíti sa u nej lepšie, oceňuje pokoj u matky a akceptáciu svojich potrieb. Vyjadril
to jasne slovne a prostredníctvom projektívnych metodík. K ovplyvňovaniu maloletých detí dochádzaoboma rodičmi. Obaja rodičia sa pokúsili výsledky osobnostného inventára ovplyvniť, aby sa javili
psychologicky zdravšie. Z toho znalkyňa usudzuje, že ak sa snažili ovplyvniť znalkyňu, nemôže vylúčiť,
že sa neusilujú ovplyvňovať deti. Matka má navyše idealistické požiadavky, ako sa má správať otec a

jeho matka. Aj bežné žiadosti, ako je ukázanie vysvedčenia, komunikácia s otcom cez video, považuje
za psychickú manipuláciu. Naproti tomu ona tvrdí, že nech sa deti samy rozhodnú, s kým chcú bývať,
ale pri vyjasňovaní stanoviska, nakoľko to myslí vážne, sa z toho, čo povedala, snaží dostať. Zmenu
správania maloletého L. smerom k otcovi za posledné obdobie pripisuje skôr matke. Starší syn je citlivý,
vníma matkino rozpoloženie, aj to, že matka jeho hobby akceptuje, a priklonil sa k nej. Mladší syn sa

v prítomnosti matky bojí povedať svoj názor, že chce byť s otcom, nie je otvorený ani v prítomnosti
súrodenca, hoci ten správne inklináciu svojho mladšieho brata pochopil. Znalkyňa konštatovala, že ani
jeden z rodičov nemá takú osobnostnú psychopatológiu, ktorá by tvorila prekážku zverenia maloletých
detí. Obaja rodičia majú dobré úmysly a obaja sa chcú o svoje deti starať. Maloleté deti potrebujú
oboch rodičov, od ktorých by sa mohli učiť ich silným stránkam. Od otca najmä inteligencii, prívetivosti,
spoločenskosti, ale aj zmyslu pre fyzický pohyb a dôrazu na širšie rodinné vzťahy. Od matky jej pokoju,

zmyslu pre estetiku a poriadok, režim či senzitivite. Rodičia sa môžu v rodičovstve dopĺňať a vyvažovať,
z toho budú ich synovia profitovať. Navrhla striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Vzťah rodičov
navzájom v čase skúmania bola nepriateľská. Rodičia v podstate nekomunikovali, sotva sa zdravili,
neinformovali sa a zotrvávali na svojich stanoviskách bez demonštrovania ochoty ku kompromisu.
Rodičia sa potrebujú kultivovať v schopnosti vychádzať spolu, ako aj v otázke rodičovstva, nakoľko budú

rodičmi spoločných detí do konca svojho života. Z analýzy prípadu bolo zrejmé, že rodičia maloletých
detí sa rozišli, otec sa začiatkom roka 2023 zo spoločného bydliska rodiny odsťahoval. Maloleté deti
bývajú s matkou a s otcom sa pravidelne stretávajú. Otec požiadal o striedavú osobnú starostlivosť,
matka žiada výlučnú osobnú starostlivosť. Rodičia sa dlhšie poznali predtým, než nadviazali partnerský
vzťah, ich spolužitie spočiatku výborné. Otec sa prisťahoval do domácnosti matky, pravdepodobne sa

matke spočiatku prispôsoboval. Otec pochádza z dvojičiek a má so svojím bratom výnimočne dobrý
vzťah. Pre matku ako jedináčika bolo obťažujúce prispôsobovať sa manželovej rodine. Matka mala vo
svojej rodine špeciálnu pozíciu, jej mladšia sestra sa narodila s postihnutím a ako maličká umrela. Matka
je to, čo nazývame, psychologickým jedináčikom. O jedináčikoch platí, že sú individualisti, radi si robia
veci po svojom a prispôsobovanie im robí problémy. Čím viac sa otec ťahal za svojou rodinou, tým viac

sa matka vzpierala a bola nespokojná. Medzi rodičmi nastali konflikty, ktoré nedokázali vyriešiť, až sa
otec v januári 2023 zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Otec je vysoko nadpriemerne inteligentný,
nadpriemerne svedomitý a v ľudských vzťahoch prívetivý. Matka je nadpriemerne inteligentná, značne
sa kontrolujúca a tiež nadpriemerne svedomitá. Líšia sa v otvorenosti k získavaniu nových skúsenosti,
kde je matka minimálne a otec naopak zvýšene otvorený k proaktívnemu hľadaniu nových zážitkov,

tolerancii neznámeho a k jeho skúmaniu, zatiaľ čo matka je konvenčná, s úzkymi záujmami. Taktiež
sa líšia v prívetivosti, kde otec je dobrosrdečný, priateľský a dôverčivý, a matka menej spolupracujúca.
Rodičia sú vo svojich presvedčeniach zväčša racionálni, matka sa cíti viac bezmocná a je príliš
perfekcionistická. Rodičia majú obaja vysoké sebaovládanie a dokážu sa aj v záťažových situáciách
správať pokojne a zachovať si kontrolu. Otec sa sociálne orientuje na nadpriemernej úrovni, má

pozitívny postoj k druhým ľuďom, je tolerantný a berie do úvahy aj záujmy druhej strany. Matka je
nadpriemerneofenzívna,pristupujekdruhýmaktívne,apritomúspešnepresadzujesvojevlastnézáujmy
a správa sa rozhodne. Konfliktom sa nevyhýba, ale zámerne ich nevyvoláva. Otec má schopnosť
ofenzitivity, podľa vlastného hodnotenia, menej rozvinutú. Taktiež menej vníma, ako jeho správanie
pôsobí na reakcie partnera v interakcii, a následne má nižšiu schopnosť modifikovať svoje správanie

a snažiť sa v sociálnej interakcii o prispôsobenie. Dopad súčasnej rodinnej situácie na maloleté deti
si rodičia len čiastočne uvedomujú. V škále hodnotenia traumatických symptómov matka neudáva
žiadne problémy v oblasti posttraumatického stresu. Otec u mladšieho syna L. udáva zvýšenú hladinu
celkového posttraumatického stresu, čo označuje množstvo symptómov znovuprežívania, vyhýbania
sa a zvýšenej aktivácie, ktoré pozoruje u dieťaťa. Zistené hodnoty poukazujú na ľahký až stredne

závažný posttraumatický stres. Bratia svoje ťažkosti potláčajú. V matkinej spoločnosti sa stíšia, čo
vyhovuje najviac staršiemu L.. Jeho prežívanie, ktorým citlivo vníma komplikovanú rodinnú situáciu, sa
čiastočne reguluje ručnými prácami. Mladší L. sa však reguluje pohybom, hrubou motorikou, nakoľko
jemnú motoriku ešte nemá vzhľadom k svojmu veku natoľko rozvinutú a osobnostne sa od brata odlišuje.
Jemu príliš usadnutý, hoci kreatívny spôsob života, nevyhovuje natoľko, ako jeho bratovi. Stabilizácia

emócií je možná hrubou i jemnou motorikou podľa toho, čo komu viac vyhovuje. Podľa pozorovania sa
však nemajú dobre. Mladší chlapec sa správa veľmi utiahnuto, neprimerane na svoj vek. Po kognitívnej
stránkedosahujevýsledkypodpriemeromjehovekovejskupiny,jemožné,ženemásprávnuvyváženosť
stimulácie a pokoja na zdravý vývin. Starší sa zasa správa príliš dospelo. Na základe skúsenosti sanaučil, že keď odpovie: „neviem“, nič nepokazí. Potom nevie ani povedať, aké má obľúbené jedlo, nie
žeby sa zamýšľal nad správaním a prežívaním iných. Empatizuje jedine s matkou. Je veľmi seriózny,
vážny, pričom v jeho mladšom školskom veku by mal byť hravý. Bratia sa majú radi a majú k sebe

vzácne puto, preto je pre nich nesmierne zaťažujúce, že každý z nich inklinuje k inému rodičovi.
Súrodenci sú osobnostne odlišní, čo je v prípade dvoch súrodencov skôr pravidlom, ako výnimkou. Je
to preto, lebo sa snažia do rodiny začleniť, ale súčasne sa i vymedziť, ostať unikátni, preto si rozvíjajú
opačné osobnostné črty. Otec bol schopný detekovať vnútorné napätie u maloletého L.. Starší syn je
pokojnejší, viac vníma, prežíva, čo však neznamená, že závery, ktoré utvára, sú pravdivé. Je limitovaný

nedostatočnými skúsenosťami a vývinovými obmedzeniami. Je možné, že starší L. tým, že drží stranu
matke, vyvažuje fakt, že jeho mladší brat je na otcovej strane. Rodičia si potrebujú uvedomiť, ako
neriešením, ba eskalovaním svojich konfliktov nesmierne zaťažujú svoje maloleté deti. Matka potrebuje
upustiť od svojho perfekcionizmu a subjektivizmu pri nazeraní na správanie otca a na to, že ona vie
najlepšie, čo je pre deti dobré. Otec potrebuje ukázať matke i synom, že si ich matku váži. Obaja rodičia
nevyhnutne potrebujú znovu obnoviť komunikáciu.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok jedného z manželov na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva podľa § 18, § 19 ods. 1 až ods. 3, § 23 ods.
1ažods.3,§24ods.1,2,4,5aods.6,§25ods.1,§28ods.1a2,§62ods.1,2,3,4,5aods.7,§65ods.
1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“)

a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je plne dôvodný, a preto je potrebné
tomuto v plnom rozsahu vyhovieť a zároveň je potrebné upraviť aj výkon práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, s uložením povinnosti otcovi platiť na maloleté deti výživné.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti zverenia maloletých detí do starostlivosti ich rodičov
a v časti úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým uviedol, že je nepochybné, že
maloleté deti potrebujú svoju matku, ale potrebujú mať vo svojom živote aj svojho otca. Je to osobitne
dôležité hlavne vo veku, v ktorom sa nachádzajú. Navrhovateľ vo svojom názore pre striedavú osobnú
starostlivosť bol od začiatku konania konštantný. Takúto formu považuje za najvhodnejšiu a má za to, že

sú splnené aj všetky osobné predpoklady. Komunikačné problémy medzi rodičmi ako jediný nesplnený
predpoklad pre striedavú osobnú starostlivosť však v zmysle rozhodovacej praxe súdov nemôžu byť
prekážkou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Matka trvala na zverení detí do svojej osobnej
starostlivosti.

1.5 Súd jednoznačne z vykonaného dokazovania zistil, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska
osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu, preto je výchova detí formou striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby detí k rodičom,
hoci matka sa nazdávala, že u staršieho tieto väzby na otca sú menejcenné. Nie je tomu tak, sú to
len jej subjektívne dohady. Uvedené vyplývalo tak zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu staršieho

syna. Eventuálny nedostatok kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vždy (bez ďalšieho)
prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť rodičov o deti, to znamená, že absencia kvalifikovanej
komunikácie medzi rodičmi nie je (bez ďalšieho) relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej
osobnej starostlivosti. Obaja rodičia venujú svoj voľný čas maloletým synom a podporujú ich vo
voľnočasových aktivitách. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne signifikantné dôvody, ktoré

by bránili zvereniu maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo je v ich najlepšom
záujme, pretože zabezpečí, aby maloleté deti po rozpade vzťahu ich rodičov zostali v plnohodnotnom,
zdravom, rovnocennom a vyváženom vzťahu s oboma rodičmi. Prípadné zverenie maloletých do
osobnej starostlivosti len matky vyhodnotil súd ako menej optimálne riešenie, keď v konaní neboli na
strane otca zistené v jeho osobnej starostlivosti o deti žiadne nedostatky.

1.6 Deťomvichvekusastabilitaichzásadnýchnázorovavôlepriebežneformujú ameniasavzávislosti
od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, ktoré prirodzene vnímajú v
rodine matky vo vzťahu k otcovi a naopak, v dôsledku čoho môže ich prejavovanie reálne podliehať
závislosti od týchto faktorov. Súd zvážil prejavenú vôľu u oboch detí s ohľadom na ich vek, rozumovú

a emocionálnu vyspelosť a po zohľadnení subjektívneho faktoru na strane maloletých detí, ktoré majú
rovnocenný vzťah k obom rodičom uzavrel, že práve táto forma starostlivosti o maloleté deti je vzhľadom
na ich vek najvhodnejšia. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho
najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Je potrebnéuviesť, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je
v jeho najlepšom záujme. Zo zisteného názoru maloletých detí bolo preukázané, že sú so situáciou v
rodine dostatočne oboznámené, primerane svojmu veku vedia vyhodnotiť zložitosť rodinných väzieb.

Maloletý L. sa jednoznačne priklonil skôr k otcovi a maloletý L. zas skôr k matke. Znalkyňa však sama
pripustila, že starší L. mohol svoj postoj korigovať, keďže vedel, že mladší brat inklinuje skôr k otcovi.
Jednoznačne z prejavených názorov nevyplýva, že by deťom striedavá starostlivosť nevyhovovala, resp.
že by ju výslovne odmietali.

1.7 Zohľadňujúc aj tieto skutočnosti, je súd presvedčený, že sú splnené podmienky pre osobnú
striedavú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti. Otec mal o striedavú starostlivosť konštantný
záujem od počiatku rozchodu rodičov, obe deti majú dobrý vzťah ku svojim rodičom, obaja rodičia sa
deťom venujú a sú schopní vykonávať osobnú starostlivosť. Tiež je dôležité poznamenať, že deti sú už
vyše roka konfrontované so situáciou oddeleného bývania rodičov, aj preto je od nich možné očakávať,
že reálne dokážu zaujať k uvedenej skutočnosti svoj postoj.

1.8 Žiada sa tiež dodať, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá
starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať, pretože práve
striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený, aby svoje správanie zmenil v
záujmesvojichdetí.Jezrejmé,ževtomtoprípadetak,akotovyplynulozvykonanéhodokazovania,nešlo

o také dôvody zo strany matky, ktoré by bránili súdu rozhodnúť o výchove detí formou striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky,
ak ich však dokážu rodičia kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšujú predpoklad, že láskyplný
a produktívny vzťah detí k obom rodičom zostane zachovaný. Tiež existujúce výhody spočívajúce v
osobnej starostlivosti oboch rodičov, v rovnocennej úlohe matky i otca pri výchove maloletého dieťaťa, čo

sa prejaví na zdravom psychickom stave a vývoji maloletých detí, prevažujú nad potenciálnymi rizikami
striedavej osobnej starostlivosti.

1.9 Obaja rodičia si musia uvedomiť dôležitosť vzájomnej komunikácie, nutnosť rešpektu, tolerancie,
ako i samotnej dohody medzi nimi navzájom, pretože tu ide o záujem ich synov a nie o ich osobné

záujmy. Pričom podľa súdu je v záujme detí, ich zdravého psychického a fyzického vývoja a vývinu, aby
rozpad vzťahu ich rodičov pocítili čo najmenej, aby si zachovali a rozvíjali citové vzťahy k obom rodičom
a aby sa títo obaja rovnocenne podieľali na ich ďalšej výchove. To možno najlepšie dosiahnuť práve
striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov o maloleté deti.

1.10 Súd teda nevyhovel návrhu matky o zverenie maloletých do jej osobnej starostlivosti, ale rozhodol
o striedavej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu, že rodičia spoločne tvorili rodinu dlhé roky. Z
ich spolužitia sa im narodili maloleté deti, ktoré vychovávajú spoločne v podstate dodnes určitou
formou striedavej starostlivosti, hoc nie rovnako rozloženou. Napriek skorším problémom v rámci
odovzdávania detí, si rodičia postupne nastavili podmienky a je ďalej na nich, aby bez problémov zvládli

aj komunikačné schopnosti medzi sebou. Problém, ktorý načrtla matka, že by si otec nevedel zariadiť
v práci voľno za účelom starostlivosti o deti, sa v konaní nepreukázal. Deti dobre poznajú aj prostredie
u otca, resp. u starých rodičov zo strany otca, kde majú aj bratrancov a ostatnú rodinu, s ktorými majú
veľmi dobrý rodinný vzťah. U detí je dôležité nastaviť pravidelný režim, čo si dostatočne uvedomujú
obaja rodičia. V doterajšom konaní neboli zaznamenané žiadne negatívne dôsledky u maloletých počas

ich pobytu, či už matky, alebo otca. Otec taktiež pravidelne odprevádza deti aj do školy aj zo školských
zariadení, dokonca aj uspával deti v bydlisku matky. Prehnaná opatrnosť matky nemôže byť prekážkou
krásne vytvoreného citového vzťahu detí s otcom. Pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa od ich narodenia po
súčasnosť, možno jednoznačne konštatovať, že obaja boli a stále sú spôsobilí vychovávať maloleté deti.
Deťom ani v minulosti ani doposiaľ nič nechýba, sú zdraví, vitálni, športovo smerovaní a tiež aj motoricky

veľmi schopní, najmä starší z detí (u mladšieho sa to zatiaľ kvôli veku ešte v takom rozsahu neprejavilo).
Nebolo indikované ani v minulosti, ani teraz, že jeden z rodičov svoju povinnosť riadne sa o deti starať
zanedbáva. Z týchto dôvodov sa súd nestotožnil s tvrdeniami matky, že deti sú viac privyknuté na matku
a práve preto by mali byť jej zverené, alebo že by otec negatívne alebo menej zodpovedne vplýval na
maloleté deti.

1.11 Matka spočiatku navrhla upraviť styk podľa nariadeného neodkladného opatrenia, neskôr, že
nebude otcovi ani deťom brániť v stretávaní. Dokonca, že bude rada, keď sa upresní pravidelnosť.
Aj z tohto hľadiska sa javila striedavá starostlivosť ako jediné spôsobilé riešenie, ktoré umožní obomrodičom realizovať styk v stanovenom režime, nakoľko u oboch rodičov bola zistená spočiatku zlá
komunikácia a bola prítomná obava, že v prípade, ak by nebol ustanovený presný rozsah styku,
dochádzalo by k vzniku konfliktom ohľadom styku. Tiež z tvrdení matky sa javilo nelogické zveriť jej deti

do osobnej starostlivosti, nakoľko podľa jej návrhu by sa otec mal stretávať s maloletými podľa dohody,
čo v prípade zlej komunikácie, ktorá by bola prítomná medzi rodičmi, by nebolo spôsobilé naplniť účel
pravidelného styku otca s maloletými deťmi. Treba však zdôrazniť, že počas konania rodičia veľmi na
sebe popracovali, svedčí to o ich kvalitnej rodičovskej zodpovednosti a v tomto smere sú ochotní obaja
napredovať.

1.12 Súd určil aj výživné otcovi maloletých detí, keďže otec má vyšší príjem a sám navrhol učiť výživné v
stanovenej výške. Je preukázané, že obaja rodičia zabezpečujú potreby deťom podľa toho, čo potrebujú,
žiaden z rodičov nedokladoval, že nevie zakúpiť potrebné veci z dôvodu, že druhý z rodičov nechce
prispievať na ich výživu.

1.13 U otca bolo zrejmé, že za ostatné obdobie od 09/2023 do 08/2024 mal čistý mesačný príjem
vo výške 1.955 eur; u matky za obdobie od 09/2023 do 08/2024 bol čistý mesačný príjem vo výške
1.156 eur. Otec maloletých detí navrhol sumu na deti po 100 eur tak, ako tieto prostriedky aj dobrovoľne
platil. Matka sumu pre prípad striedavej starostlivosti nenamietala, resp. očakávala zverenie detí do jej
starostlivosti s určením výživného vo výške po 250 eur na dieťa. Na obe deti boli vyčíslené výdavky

matkou spočiatku na maloletého L. vo výške 408 eur a na maloletého L. vo výške 390 eur; tieto potom
korigovala na sumu 542,08 eur na L. a 529,23 eur na L.. Javí sa, že matkou uvádzaný výdavok na
domácu stravu na deti po 180 eur mesačne je nadpriemerný, tiež mesačná suma na zubára. V každom
prípade rodičia pri starostlivosti o svoje deti by mali znášať výdavky spojené s deťmi spoločne. Tu pri
forme striedavej starostlivosti bolo skutočne dôvodné rozhodnúť aj o výživnom, pričom otcom navrhnutá

suma výživného a matkou nenamietaná, je postačujúca na bežné mesačné výdavky na takto maloleté
deti. Opäť je azda nutné pripomenúť, že aj pri výdavkoch na maloleté deti je nutná komunikácia rodičov,
jednak aby zbytočne neboli duplicitne kupované niektoré potreby detí, napr. oblečenie, hračky, alebo
aby sumy neboli zbytočne premrštené, mimo štandardu rodičov. Preto súd rozhodol o povinnosti otca
maloletých deti platiť výživné k rukám matky po 100 eur na dieťa (výrok III).

1.14 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ust. § 52 a § 57 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ,,CMP“).

2. Rozsudok vo výrokoch II. a III. napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho
zmenu zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca s maloletými
deťmi s tým, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého L. sumou 200 eur mesačne a na
výživu maloletého L. sumou 150 eur mesačne, a že upraví styk otca s maloletými tak, že otec bude
oprávnený sa s maloletým L. a s maloletým L. stýkať každý nepárny týždeň od piatku od 16:30 hod. do

nedele do 19:00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 16:30 hod. do štvrtka do 19:00 hod., viniac súd
prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby táto uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa v konaní
dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1

písm. b), d), f) a h) CSP].

2.1 Na vecné odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že výkon práv a povinností rodičov k maloletým
doposiaľ upravuje neodkladné opatrenie súdu, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej
starostlivosti matky a zároveň bol upravený styk otca s maloletými, že maloletí si na tento režim zvykli

a plne im vyhovuje, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o tom, že v prípade
maloletého L. je striedavá osobná starostlivosť v jeho najlepšom záujme, a to či už vzhľadom na jeho
v konaní prezentované postoje k takejto starostlivosti o neho rodičmi na čas po rozvode ich manželstva,
kde preferoval výchovu zo strany matky, ale ani vzhľadom na jeho silnú identifikáciu s matkou, jeho
viac intelektuálne nastavenie na rozdiel od jeho otca a maloletého L., ktorý sú nastavení skôr na fyzické

aktivity, že nevhodnosť striedavej starostlivosti o maloleté deti bolo možné dovodiť aj z len formálneho
záujmu otca o takúto starostlivosť (otec sa vzhľadom na výkon svojho povolania, a to plnenie služobných
povinností nie je schopný v určenom čase plne venovať maloletým a starostlivosť o ne prenecháva na
svojich rodičov, a to v rozsahu cca 70 % času, prípadne z jeho zištných dôvodov, lebo nie je ochotnýplatiť na deti adekvátne výživné a striedavá starostlivosť mu umožňuje len minimálny podiel na krytí
odôvodnených potrieb maloletých, a to sumou 100 eur mesačne na každého z nich, keď inak na ich
odôvodnené potreby riadne neprispieva a aj veci, ktoré im kúpi, im nedovolí si zobrať k matke), že

už aj maloletý L. s odstupom času nepreferuje striedavú starostlivosť, a to najmä pre nedostatočný
záujem otca o jeho výchovu, že otec odmieta s matkou rovnocenne a vyvážene komunikovať (keď svoje
požiadavky na matku prenáša cez deti a voči matke sa správa panovačne a direktívne), že otec preferuje
iný spôsob výchovy maloletých, a to výchovu zameranú na fyzickú silu, telesnú zdatnosť a intelektuálne
vlohy a prejavy sú mu cudzie a považuje ich za prejav slabosti, keď matka je zameraná skôr na rozvoj

intelektuálnych daností detí, čo viac vyhovuje najmä maloletému L., že súd napriek návrhom matky
v konaní nevypočul znalca a svoje rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloletých postavil
výhradne na záveroch znalca, a to aj napriek tomu, že matka tieto závery v konaní spochybňovala, že
súd pochybil, ak účastníkom konania neprehral zvukový záznam z výsluchu maloletého L. hoci tento
matke uviedol, že počas jeho výsluchu opakovane prejavil svoju vôľu byť v osobnej starostlivosti matky
a s otcom sa len stýkať a že voči zverejneniu výsluchu nemal žiadne námietky a napokon, že znalecký

posudok je s odstupom času už neaktuálny a je potrebné ho nahradiť novým.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť

4. Otec maloletých vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd upravil striedavú starostlivosť o maloletých v súlade
s názormi maloletých, teda tak, aby deti neboli dlhšiu dobu bez kontaktu s niektorým z rodičov, zároveň
poprel tvrdenia matky o tom, že starostlivosť o deti prenecháva na svojich rodičov, nakoľko rodičov
využíva najmä na preberanie detí od matky a ich návrat k matke a že ak bude rozsudok o striedavej

starostlivosti o deti právoplatný zmení sa aj plán jeho pracovných povinností v prospech väčšieho
časového voľna v čase, keď budú deti v jeho osobnej starostlivosti, že dohoda s matkou o jeho styku
s deťmi nie je možná, že maloletý L. po oboznámení mu rozsudku súdu prejavil radosť z takéhoto
rozhodnutia, že maloleté deti sú u neho šťastné, veselé a vyvážené, nakoľko im venuje čas a pozornosť,
že je to matka, ktorá sa správa panovačne a odmietla aj postupnú aklimatizáciu detí u otca po rozhodnutí

súdu prvej inštancie a napokon, že aj keď komunikácia rodičov viazne prevažne z dôvodov na strane
matky, nie je to dôvodom k vylúčeniu striedavej starostlivosti o deti.

5. Matka vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich
tvrdeniach a odvolacích dôvodoch (opakovane ich zdôrazňuje aj v tomto vyjadrení), popierajúc tvrdenia

otca o tom, že v dôsledku jej správania sa komunikácia rodičov viazne, že t.č. otec maloletých s matkou
nekomunikuje vôbec, že maloletí sú so správania sa otca často frustrovaní, že otec maloletých neznesie
žiaden odpor voči jeho plánom a predstavám, a tento svoj egocentrizmus prenáša na deti, že súhlas
detí so striedavou starostlivosťou je vynútený otcom, že otec okrem výživného vo výške 100 eur inak na
výživu detí neprispieva (lieky, výdavky na školu, školské výlety a pod.), že maloletý L. naďalej striedavú

starostlivosť odmieta a že k takémuto jeho postoju sa pridáva aj maloletý L..

6. Obdobne otec maloletých vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
a postojoch ďalej dôvodiac, že sa snaží o rozvoj aj intelektových a umeleckých znalostí maloletého L. a
že deti sa pred ním opakovane jednoznačne vyjadrujú v prospech aj jeho starostlivosti o ne.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

matky maloletých detí nie je dôvodné.

8. Predmetom konania je rozvod manželstva rodičov maloletých detí a úprava výkonu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva.8.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. a závislého výroku o trovách konania IV. Výroky I., V. a VI.

rozsudku zostali odvolaním nenapadnuté, a preto ich správnosť je vyňatá aj z prieskumu odvolacím
súdom.

9. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila najmä na námietke o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie, a to najmä na nesprávnej aplikácii § 24 ZR na prejednávanú vec, keď súd

z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom o splnení podmienok, za ktorých je možné
maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ako aj podmienok, za ktorých
je možné určiť výživné na každé z maloletých detí zo strany otca len vo výške 100 eur mesačne.

9.1 Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24 ods. 1 až 5 ZR a z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že obaja rodičia sa dokážu o obe deti plnohodnotne postarať, že sú rovnocenní z hľadiska

osobnostného,emocionálnehoaintelektuálnehopotenciálu,maloletýmvenujúsvojvoľnýčas,podporujú
ich vo voľnočasových aktivitách a pod., preto je výchova detí formou striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov jednoznačne v záujme maloletých detí a zohľadňuje aj rovnocennú citovú väzbu detí k
rodičom a napokon, že aj prípadná absencia kvalitnej komunikácie medzi rodičmi nie je (bez ďalšieho)
diskvalifikačným kritériom pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti.

Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie čo do zverenia maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov plne stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonaným
dokazovaním neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by bránili zvereniu maloletých do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a že úprava striedavej osobnej starostlivosti o maloletého L., ako aj
o maloletého L. v krátkych intervaloch 2 až 3 dni u jedného alebo druhého rodiča zabezpečí maloletým

zachovanie plnohodnotného, zdravého, rovnocenného a vyváženého vzťahu s oboma rodičmi.

9.2 V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie č. 2012/C 326/02, ďalej len „Charta
základných práv Európskej únie“ pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo
súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy

dieťaťa (ods. 2).

9.3 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ( tu por. oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. ) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.4 Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní
vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní
dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností

kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96
zo dňa 8.7.2003).

9.5 Podľa § 24 ods. 1, 3 a ods. 5 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o

dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovua starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (5).

9.6 Podľa čl. 5 Základných zásad ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

9.7 Pod pojmom striedavá osobná starostlivosť sa rozumieme žitie dieťaťa striedavo s každým z rodičov
v určitom pravidelnom časovom intervale, ktorý je rôzny, a to na základe dohody medzi rodičmi alebo

na základe rozhodnutia súdu.

9.8 Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred
danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma
„spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi rodičov. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa
je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu

negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým
interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal
by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či
deti, ktorých sa vec týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom,
situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a

stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

9.9 Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je
potrebné predovšetkým zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vyrovnať so záťažou, ktorú
rozpad rodiny a eventuálne nastolená striedavá osobná starostlivosť, ktorá prináša i stratu doterajšieho

zázemia a bezpečie domova, bez pochyby predstavuje. Je treba brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa
a hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových
väzieb k blízkym osobám i v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je treba
vziať do úvahy - a to predovšetkým u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doposiaľ staral, dbal o jeho
citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa tú osobu, ku ktorej je citovo pripútané,

a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca a nevhodná.

9.10 Z ustanovenia § 24 ods. 2 ZR vyplývajú základné hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie
o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Prvým predpokladom je
jednoznačný záujem maloletého dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, čo v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 ZR znamená, že záujmom dieťaťa je v prvom rade právo
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Druhým je lepšia možnosť zaistenia základných potrieb
dieťaťa, čo však z aplikácie inštitútu vyraďuje deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské
prostredie.Pritakýchtorodičochniejepredpoklad,žebudúspolupracovaťaspoňvnevyhnutnejmierena
zaistení potrieb dieťaťa. Treťou podmienkou je spôsobilosť rodičov osobne sa starať o maloleté dieťa, čo

je dané fyzickým alebo psychickým zdravotným stavom rodiča, kvalitou výchovného pôsobenia na dieťa,
existujúcim prostredím v domácnosti pre výchovu maloletého dieťaťa. Štvrtým predpokladom pre takéto
rozhodnutie súdu je záujem o osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, pretože v prípade ak rodič žiada len
právo styku s maloletým dieťaťom, nemožno ho súdnym rozhodnutím donútiť k osobnej starostlivosti o
dieťa. (PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2011, str. 110).

9.11 Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9.12 Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že je v záujme maloletého L.,

ako aj maloletého L. zachovanie ich rovnocenného vzťahu k obom rodičom, a teda že v ich záujme
je aj ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, že rodičia maloletých detí v
rodine nevytvárajú vzájomne nepriateľské prostredie, že aj napriek ich neschopnosti dospieť k úplnej
dohode, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa ich samých, ale aj pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa detí a
starostlivosti o ne, avšak dokážu spolupracovať v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb detí a napokon,

že obaja majú záujem osobne sa o deti starať, a že vzhľadom na svoj fyzický a psychický stav, ale aj
vzhľadom na kvalitu ich výchovného pôsobenia na deti a existujúceho prostredia v ich domácnostiach
sú aj spôsobilí osobne sa o deti riadne starať. Pokiaľ za takýchto okolností súd prvej inštancie maloleté
deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, jeho rozhodnutie je potrebné považovať zavecne správne a námietky matky maloletých detí o nesprávnosti takýchto záverov súdu prvej inštancie
za nedôvodné.

10. Osobitne pokiaľ ide o zverenie maloletého L. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloletého do osobnej
starostlivosti, zohľadnil nielen schopnosti oboch rodičov osobne sa starať o svoje deti, ale aj ich záujem
o takúto starostlivosť a najmä záujem maloletých detí, teda aj maloletého L. na rovnocennej osobnej
starostlivosti zo strany oboch jeho rodičov, jeho vek a z neho plynúci pocit bezpečnosti pri kratších ako

týždenných intervaloch striedania v domácnosti rodičov, jeho pozitívny vzťah k obom rodičom a napokon
aj vzájomné citové väzby oboch maloletých detí a potrebu ich zachovania. Z vykonaného dokazovania
totiž nevyplynuli žiadne okolnosti, pre ktoré by striedavá osobná starostlivosť o maloletého L. nebola
v jeho najlepšom záujme, teda prečo by nebolo v jeho záujme, aby mal rovnocenný vzťah k obom
jeho rodičom a aby sa teda obaja jeho rodičia podieľali na jeho výchove rovnocenne. Na správnosti
takéhoto záveru súdu prvej inštancie nemení nič ani ním samotným v konaní prezentovaný názor,

že u mamy sa aktuálne cíti lepšie, že u nej je šťastnejší, lebo u mamy je kľud a u otca vždy chodia
von, behajú vonku a pre neho to nie je až také dobré a že chce starostlivosť takú, aká je na základe
neodkladného opatrenia. Je totiž v záujme maloletého dieťaťa, aby rozchodom rodičov netrpelo pocitom
absencie lásky, pozornosti a podpory zo strany ktoréhokoľvek z jeho rodičov a takýto stav možno navodiť
predovšetkým striedavou osobnou starostlivosťou rodičov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne

poukázalnato,žedeťomvovekumaloletýchsastabilitaichzásadnýchnázorovavôlepriebežneformuje
a mení v závislosti od vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, ktoré prirodzene dieťa
vníma v domácnosti matky vo vzťahu k otcovi a naopak, v dôsledku čoho môže jeho prejav reálne
podliehať závislosti od týchto faktorov. Tu odvolací súd dodáva, že každý z rodičov si musí uvedomiť,
že rozhodovanie súdu o zverení detí do starostlivosti rodičov nemožno zneužívať ako prostriedok

potrestania toho ktorého rodiča za jeho prípadné ojedinelé zlyhania v reakciách na konfliktné situácie
vzniknuté medi rodičmi navzájom, alebo medzi rodičmi a deťmi v súvislosti s výchovným pôsobením
rodičov na deti. Zároveň si rodičia musia uvedomiť, že v najlepšom záujme maloletých detí je aj to, aby
obaja rodičia detailne poznali odôvodnené potreby svojich detí a aby aj v prípade prípadnej neschopnosti
jedného z nich osobne sa o ne starať (napr. zo zdravotných dôvodov, straty pracovnej schopnosti, úmrtia

apod.)tendruhýrodičmoholvýpadokstarostlivostizostranyprvéhorodičabezodkladneaplnohodnotne
nahradiť. Neobstojí preto ani námietka matky, že pokiaľ súd prvej inštancie v rozpore s prejavenou
vôľou maloletého L. tohto zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, rozhodol nesprávne,
v zásade v jeho neprospech. Podľa názoru odvolacieho súdu v jeho neprospech nie je ani rozdielny
prístup rodičov k jeho výchove vzhľadom na rozdielne preferencie ich výchovy a vzdelávania, nakoľko

aj takéto rozdiely umožnia maloletému jeho všestranný rozvoj, či už po jeho fyzickej, alebo intelektuálnej
stránke.

11. Zároveň neobstojí ani námietka matky, že chýbajúca, prípadne nevhodná a nedostatočná
komunikácia zo strany otca svedčí o nedostatočnej rodičovskej kompetencii otca a o nesplnení

základných podmienok vyžadovaných pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o deti,
nakoľko neschopnosť rodičov dohodnúť sa o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom
(hoc aj pre nevhodnú, prípadne nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi) a priori nevylučuje možnosť
súdu maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pravdaže v prípade, ak by
takáto komunikácia úplne vylučovala spoluprácu rodičov, čo aj len v nevyhnutnej miere na zaistení

potrieb dieťaťa (čo však podľa názoru odvolacieho súdu nebol prípad práve prejednávanej veci). Zákon
o rodine pravdaže na jednej strane preferuje nahradenie rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností dohodou rodičov, avšak na druhej strane v prípade, že rodičia sa o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nevedia dohodnúť (a to či už pre chýbajúcu alebo
nevhodnú komunikáciu niektorého z nich), ukladá súdu o takomto výkone práv a povinnosti rodičov

rozhodnúť autoritatívne, a to aj zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. ZR pre
nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti stanovuje hmotnoprávne podmienky,
a to či už § 24 ods. 2, alebo v článku 5 Základných zásad ZR s tým, že tieto podmienky musia byť v čase
rozhodovania súdu splnené kumulatívne. Z dokazovania bolo nesporným, že vzájomná komunikácia
rodičov je síce narušená ich vzájomným obviňovaním toho druhého z porušovania alebo obmedzovania

práv detí, prípadne z nedostatočnej reflexie toho ktorého rodiča k odôvodneným potrebám detí, k ich
prežívaniu alebo spracovaniu odlišných postojov rodičov k výchove detí, prípadne u maloletého L.
reflexie otca k nenaplneniu jeho očakávaní adekvátnej podpory zo strany otca v spôsobe rozvíjania jeho
intelektuálnych schopností, alebo v prípade matky reflexie matky k nenaplneniu očakávaní podpory zostrany matky pri jeho fyzických aktivitách a pod., avšak ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie
z dokazovania nevyplynulo, že rodičia nedokážu spolupracovať ani len v nevyhnutnej miere potrebnej
na zaistenie potrieb detí. Rozdielnosť výchovného prostredia u každého z rodičov v prejednávanej veci,

na ktoré poukazovala matka v konaní, taktiež nie je dôvodom diskvalifikujúcim zverenie maloletých
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Na jednej stane aj v úplných rodinách bežne dochádza
k rozdielnym prístupom rodičov k výchove maloletých detí a takýto prístup rodičov bez ďalšieho
nediskvalifikuje rodičov z práva deti vychovávať a na druhej strane nielen rodičia, ale aj maloleté
deti majú právo na rovnocennú výchovu zo strany oboch rodičov, a to aj v prípade, že ich výchovné

prostriedky, ale aj ciele sú odlišné. Pravdaže je nesmierne vítané, ak žiaden z rodičov neznevažuje
v očiach detí výchovné prostriedky a ciele druhého rodiča. Neobstojí preto ani námietka matky, že súd
pri rozhodovaní nedostatočne zohľadnil rozdielnosť výchovného prostredia u matky a u otca s tým, že
matka citlivejšie pristupuje k emocionálnym potrebám detí.

12. Obdobne neobstojí ani len všeobecná námietka matky, že súd pri svojom rozhodovaní ohľadom

formy osobnej starostlivosti a rozsahu styku detí s rodičmi vychádzal len zo záverov znalkyne, a to pre jej
nepravdivosť. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 3., 4., 5., 11., 13., 14., 15., 16. a napokon
aj bod 17. rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorých je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal nielen
zo znaleckého posudku doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD., ale aj z riadne vykonaného dokazovania
správou obce I. J. K., obce B., správy úradu práce s pohovoru s maloletými deťmi bez prítomnosti

zákonného zástupcu, skutkových zistení z výsluchu oboch rodičov, ich vyjadrení, či už k znaleckému
posudku, ale aj k celej prejednávanej veci, pričom pri rozhodovaní zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré
počas konania vyšli najavo. Pokiaľ aj v konaní z dôvodu hospodárnosti konania znalca nevypočul,
nebolo možné takýto jeho postup považovať za takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci, nakoľko súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,

pričom znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak a súd znalca vyslúchne
o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, ak to vzhľadom na výsledky dokazovania považuje
za účelné (§ 185 ods. 1, § 208 ods. 1 a ods. 3 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd vyhodnocuje síce ako každý z iných
dôkazov, avšak od iných sa líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu

súdom podľa zásad uvedených v § 191 CSP, ale súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti
vo vzťahu k zásadám logického odôvodnenia jeho záverov a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite
odôvodnené, či sú podložené obsahom zistení, či sa prihliadlo ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa
bolo potrebné vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či

odôvodnenie posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval
predložený znalecký posudok za úplný a presvedčivý s tým, že jeho závery boli logicky zdôvodnené
v súlade s ostatnými dôkazmi (tu pozri bod 18. rozsudku súdu prvej inštancie), rozhodol správne, keď
návrh matky na doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne z dôvodu hospodárnosti konania zamietol.
Nedôvodným bol podľa názoru odvolacieho súdu aj návrh matky na doplnenie dokazovania novým

znaleckým posudkom, nakoľko v konaní doposiaľ nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na ktoré by bolo
potrebné vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok by nepostačoval postup podľa § 206
CSP. Takýmito skutočnosťami nie sú ani žiadne z okolností, ktoré matka v odvolaní uvádza (skutočnosť,
že maloletý L. naďalej pred matkou prezentuje svoj negatívny postoj k striedavej osobnej starostlivosti
a k takejto prezentácii sa v záujme udržania súrodeneckých väzieb pridáva aj maloletý L., preferencia

iných spôsobov výchovy každým z rodičov, neschopnosť matky komunikovať s rodičmi otca maloletých
na tému detí, alebo iné obdobné tzv. “ženské“ témy, nesúhlas matky s vyhodnotením schopností otca
maloleté deti vychovávať vzhľadom na jeho ego, že údajne nedokáže pripustiť, že matka by ho mohla
zbaviť „časti jeho majetku“, za ktorý údajne považuje aj svoje deti, že v konaní mu ide len o peniaze,
že nechce platiť adekvátne výživné na maloletých, že nedostatočná, prípadne chýbajúca komunikácia

rodičov bráni striedavej starostlivosti rodičov o maloletých a pod.), a teda okolnosti, ktoré by súd
nebol schopný posúdiť z vykonaného dokazovania aj sám/resp. okolnosti, ktoré je oprávnený v konaní
posudzovať a vyhodnocovať práve súd a nie znalec.

13. Obdobne neobstojí ani námietka matky, že nevhodnosť striedavej starostlivosti o maloleté deti

bolo možné dovodiť aj z len formálneho záujmu otca o takúto starostlivosť, že otec sa vzhľadom na
výkon svojho povolania, a to plnenie služobných povinností, nie je schopný v určenom čase plne
venovať maloletým a starostlivosť o ne prenecháva na svojich rodičov, a to v rozsahu cca 70 % času,
nakoľko otec takéto skutkové tvrdenia matky kategoricky poprel a ich pravdivosť nebolo možné dovodiťz vykonaného dokazovania. Na takomto závere nemení nič ani matkou predložený rozpis dní, kedy
maloletých odovzdali matke po ukončení ich styku s otcom rodičia otca, prípadne, keď deti od matky
prevzali. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že pokiaľ boli maloleté deti zverené do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov apriori to neznamená, že tieto sa na jednej strane nemôžu stýkať aj
s rodinnými príslušníkmi toho ktorého rodiča, avšak na druhej strane ani to, že takáto starostlivosť,
napr. starých rodičov o maloleté deti môže nahrádzať starostlivosť toho ktorého rodiča. V opačnom
prípade by to bol totiž dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o osobnej starostlivosti rodičov o ich maloleté
deti. V prejednávanej veci sa doposiaľ striedavá osobná starostlivosť o maloletých z dôvodov na strane

matky (zatiaľ sa odmieta podriadiť neprávoplatnému rozhodnutiu súdu) nevykonáva, a tak je predčasné
hodnotiť, ako sa bude otec o maloletých osobne starať v čase určenom mu odvolaním napadnutým
rozhodnutím súdu.

14. Pokiaľ ide o námietku matky, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj v časti určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, odvolací súd uvádza:

14.1 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14.2 Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.3 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14.4 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

14.5 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14.6 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14.7 Podľa § 24 ods. 1 a 3 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
najehovýživu,aleboschválidohodurodičovovýškevýživného(1).Aksúobidvajarodičiaspôsobilídieťa

vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené
potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak
súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (3).

14.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,

ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky
vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška týchpoložiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že

peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť
splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné, alebo
nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia,

než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič
plnísvojuvyživovaciupovinnosťformouosobnejstarostlivostiauspokojovanímbytovýchpotriebdieťaťa.

14.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia

rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať
ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho
potrieb, ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého „... položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť

v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie
bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške

zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých
rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby
bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo
potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva
vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo

objektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičovdovoľuje,je
potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy
a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa.

14.10 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri
určenítejtomierysúdzohľadnízárobkovéschopnostiamožnostitohoktoréhorodiča,majetkovépomery,
životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj

osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže,
že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd

zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí
náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné

prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR).

14.11 V konaní boli z vykonaného dokazovania ustálené osobné a majetkové pomery rodičov, ako
aj odôvodnené potreby maloletého L. a maloletého L. spôsobom uvedeným v bode 1.2 až 1.2.3, a takneobstojí ani námietka matky o nesprávnosti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom pre čas po rozvode manželstva, a to v rozsahu po 100 eur na každé dieťa, nakoľko takto
stanovené výživné zohľadňuje jednak rozsah osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloleté deti

(rodičia budú vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu) a s tým súvisiace
finančné uspokojovanie ich odôvodnených potrieb v čase, keď sú deti u toho ktorého rodiča (každý rodič
bude hradiť deťom náklady na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu, dopravu do školy a z dokazovania
vyplynulo, že rodičia spoločne hradia deťom spoločne aj na životné poistenie), ale aj to, že na ostatných
nákladoch na maloletých sa rodičia podieľajú v rozsahu, ktorý zodpovedá rozdielu v ich životnej úrovni

(pomeru ich priemerných mesačných netto príjmov), teda v pomere cca 1:2 (presne v pomere 68:115,
nakoľko pomer medzi príjmom matky vo výške 1.156 eur ku príjmu otca vo výške 1.955 je cca 68:115).
Konkrétne u maloletého L. súd ustálil ostatné výdavky (teda výdavky okrem už vyššie uvedených, ktoré
budú rodičia hradiť v čase, keď budú deti v ich starostlivosti) vo výške cca 155 eur mesačne (strava
v škole 10 eur, školské výdavky 20 eur, krúžok kreslenia 11 eur, lieky, vitamíny 35 eur, kultúra, záľuby,
športový klub 50 eur, zubár 30 eur). Rodičia sa budú podieľať na ich finančnom krytí tak, že matka

bude hradiť tieto výdavky v rozsahu cca 55 eur mesačne a otec v rozsahu cca 100 eur mesačne, teda
v rozsahu, ktorý cca zodpovedá pomeru ich priemerných mesačných netto príjmov cca 1:2. Obdobne
u maloletého L. sú ostatné výdavky vo výške cca 140 eur mesačne (strava v škôlke 15 eur, školné 15
eur, lieky, vitamíny 30 eur, kultúra, záľuby, športový klub 30 eur, zubár 30 eur). Rodičia sa budú podieľať
na ich finančnom krytí tak, že matka bude hradiť tieto výdavky v rozsahu cca 40 eur mesačne a otec

v rozsahu cca 100 eur mesačne, teda v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru ich priemerných mesačných
netto príjmov cca 1:2.

15. Napokon neobstojí ani námietka matky, že súd nedôvodne rodičov neoboznámil s výsluchom
maloletého L. pred súdom, a to napriek tomu, že tento nevyjadril nesúhlas s takýmto oboznámením,

nakoľko zo samotnej nahrávky výsluchu maloletého odvolací súd zistil, že maloletý pred súdom
jednoznačne vyjadril svoj nesúhlas so zverejnením takéhoto jeho výsluchu. Súd teda rešpektoval takto
prejavený názor maloletého, keďže nevidel dôvod, pre ktorý by mal narušiť dôveru maloletého v súdny
systém porušením jeho prísľubu o nezverejnení obsahu výpovede maloletého. Okrem toho v prospech
nedôvodnosti takejto námietky svedčí aj skutočnosť, že súd prvej inštancie z takéhoto dôkazu pri svojom

rozhodovaní ani nevychádzal (bod 17. rozsudku súdu prvej inštancie).

16. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal
s ostatnými námietkami uplatnenými matkou maloletých detí už počas prvoinštančného konania
a vzhľadom na to, že matka ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné

osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a vo výroku
IV.podľa§387ods.1a2CSPakovecnesprávnepotvrdil,keďtentorozhodolvecnesprávneajotrovách

prvoinštančného konania.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2
CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).