Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206617
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124206617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, proti žalovaným: 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 2/ F. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
- H. I. J., t. č. bytom C. D. XX, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 18. decembra 2024, č. k. 19C/63/2024-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. decembra 2024, č. k. 19C/63/2024-54 povolil obnovu
konaniavedenéhoOkresnýmsúdomTopoľčanypodsp.zn.1D/139/2022vdedičskejvecipoporučiteľovi
E. C., K. C., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt C. D. XX
(výrok I.) a žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 75 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 397, § 403 ods. 1, 2, § 405, § 414 CSP.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 13.06.2024
žalobkyňa žiadala, aby súd povolil obnovu dedičského konania po poručiteľovi E. C., K. C., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt C. D. XX, vedeného
Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 1D/139/2022.

4. Následne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a po zistení skutkového a právneho stavu
konštatoval, že bolo preukázané, že dedičské konanie po neb. E. C., K. C., ktoré žiada žalobkyňa
obnoviť, bolo skončené na základe uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 1D/139/2022-56 zo dňa
15.02.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2023. Keďže žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa
13.06.2024, je zrejmé, že žalobu podala v lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo
dedičské konanie skončené. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola zachovaná.
Zachovanie lehoty bolo preukázané aj v prípade subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu

konania. O existencii novej skutočnosti, ktorou je zistenie, že parcela, ku ktorej mala žalobkyňa v
dedičskom konaní nadobudnúť vlastnícke právo, neexistuje, sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela
dňa 26.03.2024, kedy sa dostavila na Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, kde jej bolo dané
vysvetlenie ohľadom zápisu neexistujúcej parcely do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Topoľčanynásledne vydal rozhodnutie č. X 51/2024-17 zo dňa 27.03.2024, ktoré bolo žalobkyni doručené poštou
po tomto dátume. Pokiaľ žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa 13.06.2024, urobila tak pred uplynutím
subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.

5. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení sporu súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby. V zmysle ustanovenia § 397 písm. a/ CSP je nová skutočnosť spôsobilým dôvodom obnovy
konania vtedy, ak je ňou možné privodiť pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania,
priaznivejšie rozhodnutie vo veci a túto skutočnosť napriek tomu, že v čase pôvodného konania

objektívne existovala, takýto účastník bez jeho viny nemohol použiť preto, že o nej nevedel. Bolo
preukázané, že tak žalobkyňa, ako aj ďalšie strany zúčastnené na dedičskom konaní a rovnako
notárka prejednávajúca dedičstvo nesprávne vychádzali v čase prejednania dedičstva po poručiteľovi
z existencie parcely registra „E“ parc. č. 437 - orná pôda o výmere 28 230 m2. Vzhľadom na
dohodu dedičov notárka prejednávajúca dedičstvo potvrdila nadobudnutie tejto parcely v prospech
žalobkyne. Vychádzajúc z hodnoty pozemkov v extraviláne k. ú. C. D. podľa uznesenia o dedičstve

vo výške 0,7086 eur/m2 je zrejmé, že v dedičskom konaní bolo žalobkyni potvrdené nadobudnutie
parcely, ktorá neexistovala v hodnote cca 20 000 eur. Žalobkyňa však majetok v uvedenej hodnote
de facto nenadobudla, pretože o neexistencii parcely č. 437 o výmere 28 230 m2 nemal nikto z
osôb zúčastnených na dedičskom konaní vedomosť. Je celkom logické, že pokaľ by mala žalobkyňa
vedomosť o neexistencii parcely, nemala by záujem na jej nadobudnutí a preferovala by nadobudnutie

iných hodnôt z dedičstva, resp. vyporiadanie so svojimi bratmi (žalovanými 1/ a 2/) iným spôsobom.
Uvedené je možné docieliť práve po opätovnom prejednaní dedičstva po obnovení dedičského konania.

6. Ako nepreukázanú vyhodnotil súd obranu žalovaných 1/ a 2/ uvádzajúcich, že sporná parcela registra
„E“ parcelné č. 437 o výmere 28 230 m2 skutočne existuje, má byť dokonca zakreslená na mape či

zachytená na fotografii, pretože žiaden dôkaz o jej existencii súdu predložený nebol. Pokiaľ mienili
žalovaní existenciu spornej parcely preukázať, mali možnosť v priebehu konania predložiť o uvedenom
dôkaz, čo sa nestalo. Ani jeden zo žalovaných sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadril,
neuviedol nijaké skutočnosti na svoju obranu, nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
Žalovaný 2/ až na pojednávaní žiadal zistiť, kde sa parcela č. 437 nachádza, nekonkretizoval však,

akým spôsobom má byť uvedená skutočnosť zistená. Pokiaľ aj poukazoval na potrebu zisťovania
v „starých archívoch“, nie je vôbec zrejmé, v akých archívoch by sa táto parcela mala hľadať, už
vôbec nie je zrejmé, prečo žalovaný 2/ takýto dôkaz nepredložil sám, prípadne ho nenavrhol vyžiadať
už podstatne skôr ako na pojednávaní, pokiaľ bol skutočne presvedčený o tom, že parcela č. 437
existuje. Z vyjadrení žalobkyne preukázaných rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, katastrálny

odbor zo dňa 27.03.2024 jednoznačne vyplynulo, že sporná parcela de facto neexistuje a nikdy
ani neexistovala, vytvorená bola len na základe pochybenia pracovníčky katastrálneho úradu. Z
predmetného rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané po preskúmaní všetkých dostupných súvisiacich
podkladov, vrátane predchádzajúceho dedičského rozhodnutia či pozemkovoknižnej vložky. Z tohto
rozhodnutia zároveň jasne vyplýva, akým spôsobom k pochybeniu a vytvoreniu parcely došlo. Za

nepredloženia iných dôkazov je preto nelogické dospieť k záveru, že parcela registra „E“ parcelné č.
437 o výmere 28 230 m2 v k. ú. C. D. prípadne v k. ú. C. I. J. existuje. Súd zároveň dodal, že bolo
jednoznačne preukázané, že k vytvoreniu spornej parcely registra „E“ parcelné č. 437 o výmere 28 230
m2 došlo omylom, táto parcela nikdy neexistovala a nemohla byť preto súčasťou majetku poručiteľa.
Návrh žalobkyne na obnovu dedičského konania je dôvodný, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

7. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných na pojednávaní súd prvej inštancie považoval za potrebné
doplniť,ževtomtokonanísúdneskúmal,akémajetkovéhodnotyžalobkyňanadobudlaeštepočasživota
poručiteľa a nezaoberal sa ani tým, akým konkrétnym spôsobom bol majetok poručiteľa vyporiadaný.
Uvedené by presiahlo rámec tohto konania. Potvrdenie nadobudnutia jednotlivých aktív dedičstva

v prospech jednotlivých dedičov bude riešené po právoplatnosti tohto rozhodnutia v obnovenom
dedičskom konaní.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní o žalobe na obnovu konania procesne úspešná, priznal voči

žalovaným, ktorí úspech nedosiahli, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). Podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.9. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ uvádzajúc, že nie je pravda, že parc.
č. 437 v obci C. D. neexistuje. Ako dôkaz priložili výpis z listu vlastníctva, kde je uvedené, že parcela

č. 437 je súčasťou dedičstva po neb. E. C. vo výmere 28 230 m2. Žalovaní poukázali na život svojho
nebohého otca a uviedli, že súd nemal za preukázané, že parc. č. 437 naozaj neexistuje, že pracovníčka
katastra urobila chybu a v čom urobila chybu. V ďalšom obsahu poukázali na skutočnosť, že v čase
podávania odvolania nefungovala internetová stránka katastra, a preto nie je možné hľadať dôkazy, kde
sa nachádza uvedená parcela a nie je možné ani vypísať nové dedičské konanie, keďže je spochybnená

jeho relevantnosť.

10. V doplnení odvolania žalovaní uviedli, že majú nájomnú zmluvu z roku 1992 medzi otcom E. C.
a družstvom JRD Zlatý Klas Urmince, vedenú na parcelu o veľkosti 22 209 m2, pričom v dedičskom
konaní žiadna taká parcela nebola evidovaná. Otec žiadnu pôdu za svojho života nepredával. Ďalej
poukázali na nájomnú zmluvu z roku 2000 uzavretú na dobu 5 rokov, na parcelu o veľkosti 28 525

m2, nijakú inú parcelu danej veľkosti ich otec nevlastnil. Uviedli, že žalobkyňa sa násilím zmocnila ich
príslušných dedičských podielov a že na základe tohto dedičského konania získala majetok v hodnote
120 000 eur. Navrhli zachovať status Quo, čiže súčasný výsledok dedičského konania. Uviedli, že
disponujú s informáciou, že na spornom pozemku si chce zať žalobkyne postaviť priemyselnú halu.
Nesúhlasia s tvrdením súdu o neexistencii parcely č. 437, pretože z ich pátrania v archívoch vyplýva,

že parcela č. 437 je v susedstve parcely 436, ktorá bola baróna L., t. j. sporná parcela bola od tohto
baróna odkúpená. K uvedenému predkladajú aj potrebné mapy získané z archívov. V závere odvolania
poukázali na rodinný incident, kde došlo k fyzickému napadnutiu zo strany dcéry a syna žalobkyne.

11. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa písomne vyjadrila žalobkyňa uvádzajúc, že trvá na podanej žalobe

a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za spravodlivé a správne. Podotkla, že si bola istá (rovnako
ako notárka), že ak je parcela zapísaná na LV tak všetko musí byť v poriadku. Pozemok im neukradla
mafia ani politici, tak ako tvrdia žalovaní, ale došlo k chybe pri zápise v katastri pracovníčkou katastra.
Uvedené potvrdzuje aj sám kataster. Žalovaný 2/ predal svoj podiel z dedičstva hneď pri prvej príležitosti.
V ostatnom zotrvala na dôvodoch uvedených v podanej žalobe.

12. Žalovaný 1/ v rámci odvolacej repliky uviedol, že na spornej parcele sa vyše 20 rokov sadilo a žalo,
každý rok je zaznamenané čo sa tam sadilo až do smrti otca. Je to parcela na dvorskom a vyznačená
na mape. Žalobkyňa si to mohla overiť aj doma, veď zobrala otcovi všetky doklady o roliach. Zachovala
sa len účtovná kniha, ktorá je jasným dôkazom, že sporná parcela existuje.

13.Žalovaný2/vodvolacejreplikeuviedol,ževlastníúčtovnúknihupostaromotcovi,vktorejjeuvedené,
že v roku 1924 bola sporná parcela kúpená a od tohto roku je každý rok zapísaná úroda na tejto parcele,
pričom je vedená ako H. alebo M. L.. Dodnes sa cesta pri tej parcele volá M. L.. Úrody sú zapísané od
roku 1924 až do 1949. Má za to, že kataster Topoľčany kšeftuje s parcelami a likviduje dôkazy.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanými
1/ a 2/ ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa
náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1
CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).17. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými 1/ a 2/, preskúmal v danej veci tak
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania
a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil

a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom,
s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych

predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

19. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žaloba
na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa napádajú právoplatné
rozhodnutia. Obnova konania tak ako každý iný či už riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok musí

spĺňať podmienky, aby bola daná súdu prípustnosť jeho použitia. Tieto podmienky musí súd skúmať
z úradnej povinnosti. Medzi podmienky uplatnenia žaloby na obnovu konania, ktoré súd skúma, patrí
právoplatné súdne rozhodnutie, voči ktorému zákon pripúšťa možnosť podať žalobu na obnovu konania,
oprávnený subjekt na podanie odvolania, dodržaná lehota na podanie odvolania a či dané podanie
spĺňa náležitosti žaloby na obnovu konania a či sú dané zákonom stanovené dôvody na podanie

žaloby na obnovu konania. Pokiaľ ide o rozhodnutia, voči ktorým zákon pripúšťa použitie žaloby
na obnovu konania, tak CSP tieto rozhodnutia vymedzuje v ustanoveniach § 397 až § 399 CSP.
Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom súdov. Môže
ísť teda o rozsudok prvoinštančného či odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny,
či rozsudok pre zmeškanie a uznanie nároku. Podľa Civilného mimosporového poriadku je žaloba

na obnovu konania prípustná aj voči rozhodnutiu prijatému v dedičskom konaní, t. j. proti uzneseniu
notára vydaného v dedičskom konaní. Predpokladom prípustnosti je nielen splnenie objektívnych
a subjektívnych podmienok prípustnosti vymedzených v § 397 a nasl. CSP, ale aj podmienky osobitne
vymedzenejvtomtoustanovení,ato,žezmenualebozrušenierozhodnutianiejemožnédosiahnuťinými
zákonnýmiprostriedkami.Uvedenúskutočnosťskúmasúdexofficio,t.j.čineexistujeinýzákonnýinštitút

namiesto žaloby na obnovu konania, ktorým by bolo možné docieliť zrušenie právoplatného uznesenia
vydaného v dedičskom konaní.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je žaloba na obnovu dedičského konania.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha obnovy dedičského konania vedeného na bývalom Okresnom

súde Topoľčany vedeného pod sp. z. 1D/139/2022. Predmetné konanie bolo ukončené uznesením
zo dňa 15. februára 2023, ktorým súd po určení všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej žalobkyňa nadobudla do vlastníctva pozemok
v extraviláne zapísaný na LV č. XXX parcela registra „E“, par. č. 437, orná pôda vo výmere 28 230 m2
pod B2 v celosti. Dané uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2023. Vychádzajúc

z hodnoty dedičstva, resp. z hodnoty pozemkov nachádzajúcich sa v extraviláne k. ú. C. D. podľa
uznesenia o dedičstve vo výške 0,7086 eur/m2, bolo žalobkyni potvrdené nadobudnutie spornej parcely
v hodnote približne 20 000 eur. Z ďalšieho obsahu spisu bolo zistené, že rozhodnutím Okresného úradu
Topoľčany, katastrálny odbor zo dňa 27.03.2024, č. X 51/2024-17 došlo k vykonaniu opravy zápisu
vlastníckeho práva k EKN parcele č. 437 orná pôda vo výmere 28 230 m2, a to tak, že došlo k zrušeniu

zápisu danej parcely z dôvodu chybného zápisu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel
k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ CSP, s ktorým
názorom sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.21. Je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu konštatovať, že pokiaľ ide o dôvod na obnovu konania
podľa § 397 písm. a/ CSP, musia byť naplnené kumulatívne tieto podmienky. Prvou je, že skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400

CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne
procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania
existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla
pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania
prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania,

v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom
obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej
procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak
rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje
neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd
prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto

konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde
o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP. Oproti pôvodnej právnej úprave
v Občianskom súdnom poriadku [§ 228 ods. 1 písm. a/ OSP], zákonodarca spresnil, že dôvodom
obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu
pôvodného konania. To len podčiarkuje celkovú koncepciu účinkov rozhodnutí podľa CSP inter partes.

Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu
konania, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je
procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy

konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, čo znamená, že
ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci,
výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí vyhovieť
samotnému žalobnému návrhu po povolení obnovy konania. (ŠTEVČEK, Marek. § 397 [Dôvody
obnovy konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,

BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 1499.).

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaného odvolania ako aj ďalšieho obsahu
súdneho spisu má za to, že podané odvolanie nie je spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Samotnýfakt,žežalovaní1/a2/sasdôvodmiuvedenýmivrozhodnutísúduprvejinštancienestotožňujú
neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie
ustanovenie§220ods.2CSP.Skutočnosť,žeparcelač.437vk.ú.C.D.defactoneexistujemalodvolací
súd (rovnako tak aj súd prvej inštancie) za dostatočne preukázané samotným rozhodnutím Okresného
úradu Topoľčany. Námietky žalovaných týkajúce sa skutočností o možnej existencii spornej parcely

nepovažoval odvolací súd za relevantné. Rovnako tak súd nepovažoval za dôvodné ani žalovanými
predložené mapy ani fotokópie z účtovných kníh po otcovi účastníkov konania (poručiteľa v dedičskom
konaní, ktorého obnovy sa týmto konaním domáha) predovšetkým z dôvodu, že z ich obsahu tvrdená
skutočnosť o historickej existencii spornej parcely č. 437 (vyjmúc čas jej katastrálnej evidencie pod
vplyvom omylu katastra) nebola hodnoverne potvrdená. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu (č. l. 74 súdneho

spisu), ktorou žalovaní mali za preukázanú existenciu spornej parcely, odvolací súd uvádza, že ani túto
nepovažoval za dôvodnú. V predmetnej zmluve nie je dostatočne špecifikovaný predmet nájmu tak, aby
bolo možné mať za to, že sa jedná práve o spornú parcelu č. 437, keď absentuje označenie parcelného
čísla predmetu nájmu a zároveň je v zmluve uvedená odlišná výmera parcely – 22 209 m2, t. j. odlišná
výmera akú má, resp. by mala mať parcela č. 437.

23. Odvolací súd tak v tomto smere dáva do pozornosti, že zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) priamo
v § 70 ods. 1 ustanovuje domnienku hodnovernosti údajov katastra. Jej obsah spočíva v tom, že
vybrané údaje katastra nehnuteľností tvoriace jeho obsah sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže

opak. Tým, že sa dané údaje ex lege považujú bez ďalšieho za hodnoverné, ide o právnu a nie
skutkovú domnienku, keďže táto nie je závislá od nejakého skutkového konania vlastníkov alebo
iných oprávnených osôb. Súčasne ide o domnienku vyvrátiteľnú, pretože katastrálny zákon explicitne
umožňuje preukázanie opaku, t. j. nehodnovernosti, teda nesprávnosti údaja katastra nehnuteľností.Spôsob preukázania opaku bude závisieť od konkrétneho hodnoverného údaja katastra nehnuteľností.
Pri údajoch technickej povahy alebo údajoch netýkajúcich sa bezprostredne práv k nehnuteľnostiam
možno preukázať opak geometrickým plánom alebo príslušným rozhodnutím či opatrením orgánu

verejnej správy, prípadne iného orgánu či subjektu. Pri údaji týkajúcom sa práva k nehnuteľnosti možno
preukázať jeho nesprávnosť buď vo vzťahu k chybnému zápisu tohto práva, alebo vecne chybnému
obsahu zapísaného práva. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že z rozhodnutia Okresného
úradu Topoľčany, katastrálny odbor zo dňa 27.03.2024 vyplýva, že sporná parcela de facto neexistovala
a k jej vytvoreniu došlo len na základe pochybenia úradu.

24. V tomto konaní tak odvolací súd nemal dôvodnú pochybnosť, že o tom, že parcela č. 437 v realite
neexistuje nemala v čase prejednávania dedičstva žalobkyňa ako aj ostatní účastníci pôvodného
dedičského konania vedomosť. Zo žalobkyňou doloženého rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany
vyplýva, že parcela č. 437 nie je zakreslená v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností.
Notár ako súdny komisár tak v čase prejednávania dedičstva vychádzal z nesprávnej informácie

o existencii parcely č. 437 o výmere 28 230 m2. Vzhľadom na dohodu dedičov potvrdil notár
nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto parcele v prospech žalobkyne, ktorá z vyššie uvedených
informáciínemohlaadefactoaninenadobudlavlastníctvoktejtonehnuteľnostianavyšesajejzapočítala
do náhrady, ktorú platila iným spoludedičom. Odvolací súd tak súhlasí so súdom prvej inštancie,
že pokiaľ by žalobkyňa mala vedomosť o neexistencii parcely č. 437, nesúhlasila by zrejme s jej

nadobudnutím, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo iné znenie dedičskej dohody. Odvolací súd
v danej veci zdôrazňuje, že za danej situácie sa nejedná len o subjektívny názor žalobkyne, pretože
žalobkyňa nemohla objektívne nadobudnúť neexistujúcu nehnuteľnosť. Uvedené skutočnosti spĺňajú
charakter rozhodnutia či dôkazov týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobkyňa
bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a zároveň môžu privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci v zmysle § 397 písm. a/ CSP. Vzhľadom na to je preukázaná potreba obnovy
konania, resp. opätovné prejednanie dedičstva po poručiteľovi.

25. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
115/03, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka

na spravodlivý proces. Odvolací súd tu nezistil existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní, ktorý
by mal pre danú vec podstatný význam.

26. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP

v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).