Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123217611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
D.,D.XXX/X,protižalovanémuSociálnapoisťovňa,ústredie,IČO:30807484,Bratislava,Ul.29.augusta
8, o zaplatenie zákonného úroku z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 51C/14/2023-93
z 26.07.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice (ďalej aj súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I/) a žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca nemá právo na náhradu trov konania (výrok II/).

2.1.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 37,20 eur od 01.07.2023 do 11.08.2023 a náhrady trov konania titulom
omeškania s výplatou zvýšenej dávky invalidného dôchodku.
2.2.Vykonaným dokazovaním a po právnom posúdení podľa § 116 ods.2, § 293fzc ods.1, § 210 ods.1, 2
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), § 517 ods.1,2 OZ, mal za to, že žaloba

je nedôvodná.
2.3.Invalidný dôchodok žalobcu bol od 01.07.2023 zvýšený na základe rozhodnutia žalovaného
zo 06.07.2023 (žalovaný o jeho zvýšení rozhodol v zákonnej lehote) a doplatok na dôchodku
žalobcovi uhradil 11.08.2023. Vo vzťahu k dôchodkovej dávke nemajú úroky z omeškania oporu
v zákone o sociálnom poistení a nemožno si ich nárokovať. Nárok žalobcu nepredstavuje civilný nárok,
vzťah medzi stranami má povahu administratívneho vzťahu, pričom dôchodkovú dávku nie je možné
charakterizovať ako pohľadávku.

2.4.V súlade s princípom právnej istoty (čl.2 CSP) poukázal súd na viaceré rozhodnutia krajských
súdov, resp. Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/90/2022. Dodal, že uvedené je aj v súlade
so závermi občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach zo 16.04.2024, v zmysle ktorých
úroky z omeškania podľa OZ ako inštitút súkromného práva nie je možné aplikovať na verejnoprávny
vzťah, v ktorom došlo k oneskorenému vyplateniu dávky invalidného dôchodku. Žalobcom odkazované
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) nemajú na výsledok konania vplyv.
2.5.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 257 CSP, § 262 ods.1,2 a čl. 17 CSP. Uviedol, že

žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevyplývajú.
Žalobca ako neúspešná strana v spore na ich náhradu nemá právo.3.1.Proti rozsudku v rozsahu zamietavého výroku (I/) a časti výroku o trovách konania v rozsahu
nepriznania náhrady trov konania žalobcovi (II/) podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť tak, že žalobe

v plnom rozsahu vyhovie.
3.2.Uviedol, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí nezaoberal predostretou judikatúrou ESĽP
(Rozsudky vo veci PINE VALLEY DEVELOPMENTS LTD. a iní c/a Írsko z 29.11.1991 a PRESSOS
COMPANIA NAVIERA S. A. a iní c/a Belgicko z 20.11.1995), podľa ktorej „za majetok sa považuje aj
majetková hodnota vrátane pohľadávky, o ktorých môžu sťažovatelia tvrdiť, že majú aspoň legitímnu

nádej na jej zhmotnenie“. Nakoľko ide o majetkové práva, žalovaný je v pozícii dlžníka a žalobca v pozícii
veriteľa.
3.3.S poukazom na čl.2 ods.2 Ústavy SR uviedol, že postavenie žalovaného nemôže byť na ujmu
žalobcu pri rozhodovaní súdu. Poukazujúc na nevyváženosť vzájomného postavenia strán namieta
záver súdu o nemožnosti priznania úroku z omeškania dôchodkovej dávky.
3.4.Má za to, že súd v bodoch 24., 25., 26. (odôvodnenie nedôvodnosti žaloby, pozn. odvolacieho súdu)

a 29. (irelevantnosť žalobcom odkazovanej judikatúry ESĽP) popiera § 193 a § 186 CSP.
3.5.Namietol prihliadnutie na stanovisko Krajského súdu v Košiciach, ktoré nie je prameňom práva,
a preto nemôže byť absolútne záväzné pre rozhodovaciu činnosť súdov, čo zakladá rozpor s § 193
a základnými princípmi CSP. Uvedené má za následok svojvoľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.
3.6.S poukazom na znenie Ústavy SR a niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR vrátane rozsudku

ESĽP sp. zn. 17127/12 z 13.01.2015 namieta porušenie práva na spravodlivý proces. Má tiež za to, že
napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené.

4.1.Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4.2.Akcentoval, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov formulovaných v rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/90/2022, ktorý vo svojom rozsudku vylúčil uplatnenie
nároku na úrok z omeškania z invalidného dôchodku s tým, že právo fyzickej osoby na dôchodkovú
dávku je sociálnym právom, teda právom inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych,
obchodnoprávnych alebo iných obdobných právnych vzťahov, ku ktorým zákonná úprava pripúšťa

možnosť požadovať aj zákonom stanovené úroky z omeškania. ZoSP takúto možnosť neposkytuje.
4.3.Stotožnil sa tiež s bezpredmetnosťou žalobcom odkazovaných rozhodnutí ESĽP v tomto spore.
4.4.Opätovne uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 210/2023 Z. z. nevyplýva, že by žalovaná
o mimoriadnej valorizácii dôchodkových dávok mala rozhodnúť v priebehu júla 2023. Invalidný dôchodok
bol od 01.07.2023 zvýšený hromadným spracovaním, rozhodnutie bolo žalobcovi zasielané automaticky

do elektronickej schránky a doplatok bol žalobcovi poukázaný tiež automatizovane. Predmetný zákon
č. 210/2023 Z. z. nadobudol účinnosť 01.07.2023 a žalovaný o zvýšení invalidného dôchodku žalobcu
rozhodol v zákonnej 60-dňovej lehote. V hromadnom spracovaní boli rovnakým spôsobom zvýšené
všetky vyplácané dôchodky (vyše 1,7 milióna dôchodkov) pričom k žiadnemu omeškaniu nedošlo.
Uviedol, že rovnakým spôsobom bol doplatok poukázaný všetkým poberateľom dôchodkových dávok,

ide o štandardný postup nastavený na automatizované spracovanie.

5.Žalobca v odvolacej replike v podstatnom zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a dodal, že
tvrdenia žalovaného o vyplácaní 1,7 milióna dôchodkov mesačne, resp. to, že žalobcovi bol dôchodok
poukázaný rovnakým spôsobom ako ostatným, sú právne bezvýznamné.

6.Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

7.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8.Žalobca v podanom odvolaní napadol výrok II/ o trovách konania len v časti nepriznania mu nároku
na náhradu trov konania, preto výrok o trovách konania v časti nepriznania náhrady trov konania
žalovanému nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalobcu ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods.1,2 CSP a z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa§ 387 ods.1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožňuje a na tieto
odkazuje (§ 387 ods.2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

9.2.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:

10.Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP [explicitne
označené dôvody podľa písm. f) a h), z obsahu vyplývajúci dôvod podľa písm. b)], vytýkajúc rozhodnutiu
nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne posúdenie možnosti priznania úroku z omeškania

invalidného dôchodku, rozporné s judikatúrou ESĽP a vnútroštátnym právom.

11.Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

12.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP je označený len formálne – bez materiálneho
vymedzenia, v dôsledku čoho nebol účinne uplatnený. Uvedený odvolací dôvod (nesprávne skutkové

zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov) môže byť naplnený, len ak súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnejlogikyknesprávnymskutkovýmzisteniam.Žalobcavpodanomodvolanínijakonespochybňuje
správnosťskutkovýchzáverovsúduprvejinštancie,uvedenýchvbodoch8.až14.odôvodnenia,namieta
však nesprávne právne posúdenie na súdom zistený skutkový stav.

13.1.K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.
b) CSP odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac
ho na drobné“, pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k
súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
13.2.O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí
byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho

postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

14.1.Odvolateľom predostreté citácie a úryvky z rozhodnutí (predovšetkým) Ústavného súdu SR a ESĽP
a Ústavy SR sami o sebe nepreukazujú porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

14.2.Jedinou konkrétnou vytýkanou vadou spadajúcou pod uvedený odvolací dôvod je namietané
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (v rozpore s § 220 ods.2 CSP), avšak ani tento odvolací dôvod
nie je daný.
14.3.Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia v
súlade s § 220 ods.2 CSP dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a

jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. V odôvodnení rozhodnutia súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetlil, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval.

14.4.Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe
súdu prvej inštancie, nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv ani jednej zo strán sporu a už
vôbec nie je v takej intenzite, ktorej porušenie by mohlo znamenať, resp. viesť k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

15.Ostatnému uplatnenému odvolaciemu dôvodu, namietané nesprávne právne posúdenie veci a vznik
nároku na úrok z omeškania pri dávkach invalidného dôchodku odvolací súd konštatuje, že nesprávnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľapríslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

16.Odvolateľ namieta neprihliadnutie na judikatúru ESĽP a taktiež prihliadanie (aplikáciu) rozhodnutí,
ktorými nie je viazaný (súdom prvej inštancie odkazované rozhodnutia Krajských súdov v obdobných

veciach) a na stanovisko odvolacieho súdu vyjadrené občianskoprávnym kolégiom zo 16.04.2024.

17.1.K uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že ani tento odvolací dôvod nie je daný. Súd
správne (v bodoch 24. a nasl. odôvodnenia) ustálil, že vzťah medzi stranami sporu má povahu
administratívnoprávneho vzťahu, nárok žalobcu nemožno klasifikovať ako civilný nárok a nemožno ho

charakterizovať ani ako pohľadávku. Takéto závery sú výsledkom ustálenej súdnej praxe.
17.2.Uvedené je v zhode so súdom citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
správneho súdu SR, ako aj rozhodnutí iných súdov o obdobných veciach. Súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že rozhodol s prihliadnutím na princíp právnej istoty (čl.2 CSP), pričom nevzhliadol dôvod na
odklon od ním citovanej rozhodovacej praxe.

17.3.Odvolací súd dodáva, že takýto dôvod nepredostrel žalobca ani v odvolacom konaní. Ako správne
konštatoval aj súd prvej inštancie – žalobcom odkazované rozhodnutia ESĽP sú pre toto konanie
irelevantné, nakoľko ani v jednom nebola predmetom konania povaha invalidného dôchodku ako
civilného nároku.

18.1.S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že prejednávanom spore neboli preukázané
žiadne zo žalobcom tvrdených pochybení, ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane
vecne správneho výroku o trovách konania v napadnutej časti.
18.2.V kontexte s uvedenými závermi je správny aj výrok súdu o trovách konania.

19.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže z obsahu spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto
vyslovil, že žalovanému nepriznáva ich náhradu.

20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).