Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203876
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115203876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/
XX, P., 2. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, P., v konaní o zaplatenie 8 209,15 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/65/2015-109 zo dňa 19.10.2016
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2 rade sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.395,08 EUR spolu s 8 %-tným
ročným úrokom z omeškania od 19.11.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania v sume 6,54 EUR, a to
v splátkach po 100 EUR mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškania s plnením ktorejkoľvek zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že priznáva

žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 55,8 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) a taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) tohto

zákona, pričom aj keď je v zmluve uvedené RPMN, nie sú v nej uvedené všetky predpoklady použité
na jej výpočet. Z týchto dôvodov je úver bezúročný a bezpoplatkový. Z ustanovenia § 9 ods. 9 cit.
zákona zároveň vyplýva, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenia, ktoré nie sú stanovené zákonom alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluve nie je uvedený úrok, pričom pokiaľ by mal zákonodarca
na mysli, že postačuje uvedenie úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch),
tak by nepožadoval uvedenie úroku. V zmluve taktiež nie sú uvedené poplatky, aj keď si ich žalobca

uplatňuje. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd priznal žalobcovi sumu 6.395,08
EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže žalovanému bol preukázateľný poskytnutý úver vo
výške 9.000 EUR a žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 2.604,92 EUR (9.000 - 2.604,92 = 6.395,08 EUR).
Súd prvej inštancie žalobcovi priznal taktiež kapitalizovaný úrok v sume 6,54 EUR a v zmysle návrhužalobcu taktiež priznal 8 %-tný ročný úrok z omeškania z priznanej istiny od 19.11.2014 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu žalovaných (žalovaný v 1. rade je bez príjmu, príjem
žalovanej v 2. rade je cca 250 - 260 EUR mesačne, pričom sa starajú o dve maloleté deti, žijú u rodičov
žalovaného v 1. rade), súd umožnil žalovaným splácanie dlhu v mesačných splátkach tak, aby nedošlo
k ich existenčnému ohrozeniu.

4. Žalobkyni, keďže pomer jej úspech predstavoval 55,8% (77,9% - 22,1%) súd v zmysle § 255 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 55,8%.

5.Protitomutorozsudkuprotizamietavéhovýrokupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca
namietajúc, že v zmysle bodu 1.1. zmluvy banka poskytla klientovi peňažné prostriedky za podmienok v

tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. Niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov
sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1.2. Z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok
aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Ďalej uviedol, že pokiaľ by mal

samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru,
znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti
a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto
údaje a povinnosť ich uhradiť zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte
zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým

aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré
sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Z právneho stavu ku dňu
uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy (a ani za súčasného právneho stavu), zákon o spotrebiteľských

úveroch nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a
dotknutého písm. k) (resp. súčasného písm. l) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný
rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní
amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju
spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. V tejto súvislosti poukázali na návrh generálne advokátky W. F.

prednesený dňa 9.6.2016 vo veci C-42/15 a rozsudok v predmetnej veci Súdneho dvora Európskej
únie, v zmysle ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle,

že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave

stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Mal za to, že podmienka úverovej zmluvy umožňovali žalovanému bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy splátok a v nijakom smere nespochybnili jeho možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny

dvor uvedeným rozhodnutím jednoznačne spochybnil formalistický prístup pri vykladaní smernice a
zákonnej úpravy podmieňujúcej úročenie a poplatkovanie úveru členením splátok tak, ako to požaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch, resp. jeho výklad uvedený prvoinštančným súdom v odôvodnení
napádaného rozhodnutia. Toto platí teologickým výkladom aj ohľadom spôsobu uvedenia RPMN a
tvrdenia súdu, že samotný údaj o RPMN nepostačuje, pretože v zmluve „nie sú všetky predpoklady

použité na jeho výpočet“. Znenie zmluvy o úvere muselo byť žalovanému zrozumiteľné, keďže je
jednoznačné a jednoduchým spôsobom umožňovalo žalovanému poznať všetky rozhodujúce parametre
spotrebiteľského úveru, ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov, splatností, s možnosťou
porovnania oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu - čo bolo cieľom smernice. Napokon namietal,že priznanie možnosti splácať dlh v splátkach nebolo zo strany žalovaného preukázané a zo strany súdu
tak nebolo objektívne odôvodnené. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má žalobca za
to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaných uhradiť dlžnú pohľadávku.

Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal objektívnym preukázaním majetkových pomerov žalovaných,
ale svoje zistenia obmedzil na subjektívny pohľad, resp. tvrdenia žalovaných bez opory v preukázaných
faktoch. Rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkon
druhej. Priznaním splátok vo výške 100 eur mesačne súd jednak zapríčinil, že žalovaní budú splácať
istinu viac ako 5 rokov. Týmto rozhodnutím bezdôvodne výrazne zvýhodnil žalovaných, ktorí budú

splácať dlh vo výške výrazne nižšej, než mali dohodnutú výšku splátky. Za neplnenie povinností budú
teda žalovaní podľa jeho názoru odmenení. Vzhľadom na podané odvolanie do zamietavej časti navrhol
rozsudok aj vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že nárok prizná vo výške 100%.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie rozsudok súdu prvej inštancie je správny.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je
zmluvouspotrebiteľskouvychádzajúczpostaveniažalovanýchakodlžníkovzúverovejzmluvyasprávne
dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Správne preto preskúmal,
či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.

10. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K údaju o
RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,

a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN
sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že
týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky

úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj
chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval
súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 124/2016 z 3.11.2016). Pokiaľ žalobca
namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa
transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods.
2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“

11. Nepochybil súd prvej inštancie, pokiaľ dôsledne rozlišoval medzi údajom o úroku a úrokovej
sadzbe. Pojem úroková sadzba je definovaný priamo vo výklade pojmov § 2 písm. j) zákon o
spotrebiteľských úveroch tak, že úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru sa rozumie úroková sadzbavyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od úrokovej sadzby, úrokom sa rozumie príjem (dôchodok) plynúci
z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého /

vyjadrená absolútnym číslom/.

12. Účelom právnej úpravy (§ 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek
pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z
úveru /absolútnych číslach/ a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve

o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to pod sankciou straty práva na úroky
a poplatky v zmluve neuvedené.

13. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)

tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré
náležitosti (poplatky) nie sú uvedené v zmluve, ale VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy,

odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov (čl. F bod 1, 2, 3) a tieto je banka, ako je
uvedené vo VOP v čl. F bod 4, oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického

a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Nepochybil preto súd prvej inštancie,

ak uviedol, že v zmluve absentujú údaje o poplatkoch.

14. Nad rámec uvedeného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd poznamenáva,
žeKrajskýsúdvPrešovejudikovalvoveci18Co109/2011cit.,,ženeprijateľnouzmluvnoupodmienkouje
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu.

Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania
nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané

a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. V prípade poplatku za upomienku sa
umožňuje (objektívne) získať na strane dodávateľa vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady vynaložené
za upomienku. Nie je rozhodujúce, že v predmetnej veci sú poplatky nižšie ako skutočné výdavky
žalobcu ale rozhodujúce je, že objektívne tieto poplatky sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku

prevyšujúcuskutočnénáklady.Rovnakoideorozportýchtopoplatkovs§121ods.3OZ,,príslušenstvom
pohľadávky sú inter alia náklady spojené s jej uplatnením, rozumej skutočné náklady. Odvolací súd
si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo
posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto
plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu

(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06: Poplatky za vydanie náhradnej
kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie
pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky
a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný

krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa
je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná
podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje
alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozenédosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd
v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať
z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do

úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru,
že poplatok za vydanie náhradnej platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka
je nejasná a nevylučuje vyrubenie poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na
strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore
s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie

aj poplatok za jej vystavenie. Na poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej
výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok,
keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku
poznamenal, že poplatok za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej
forme sleduje v prevažnej miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v
záujme spotrebiteľa, ale práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ,

ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže
v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov
spotrebiteľa (10 eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte
v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a
ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky

za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni
nemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský
súd sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej
nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku
na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení

na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného
použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je
verejnoprávnou úverovou inštitúciou.

15. Podľa bodov 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém

ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).
Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku

6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a
na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).
Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,

ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).“

16. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správne, ak z dôvodu
záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, priznal žalobcovi sumu 6.395,08 EUR a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, keďže žalovaným bol preukázateľne poskytnutý úver vo výške 9.000 EUR a
žalovaní doposiaľ zaplatil sumu 2.604,92 EUR (9.000 - 2.604,92 = 6.395,08 EUR). Súd prvej inštanciesprávne žalobcovi priznal taktiež kapitalizovaný úrok v sume 6,54 EUR a v zmysle návrhu žalobcu taktiež
priznal 8 %-tný ročný úrok z omeškania z priznanej istiny od 19.11.2014 do zaplatenia.

17. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach (§ 232 ods. 3 CSP). Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovanej v 1. rade, ktorá robí na
dohodu X. s mesačným príjmom 200-250 eur a žalovaného v 2. rade, ktorý je nezamestnaný, pričom sú
rodičmi dvoch maloletých detí vo veku X a X rokov, nemožno výroku súdu prvej inštancie o splatnosti
dlžnej sumy v splátkach po 100 Eur mesačne nič vytknúť. Zistené majetkové pomery žalovaných

odôvodňujú záver o aplikácii ust. § 232 ods. 3 CSP, pričom výška splátky 100 Eur je primeraná zisteným
majetkovým pomerom žalovaných, ktorá nezhoršuje postavenie žalobcu a uspokojenie jeho pohľadávky.

18. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nemá.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).